{"guid": "ussr:aa97985f-ed0a-4664-aefa-09d82cbf6564", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.301.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 301/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 301/2015 z 16. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 301/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.301.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-06-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/aa97985f-ed0a-4664-aefa-09d82cbf6564", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.301.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.301.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.301.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 301/2015­20\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n,\n\na\n\n, zastúpených Advokátskou kanceláriou Mandzák\n\na spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Michal Mandzák,\nktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\na 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva vlastniť majetok podľa\nčl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline\nč. k. 8 Co 481/13­854 z 30. júna 2014 vo výroku o náhrade trov konania a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\no d m i e t a ako neprípustnú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n17. septembra 2014 doručená sťažnosť\n\n(ďalej\na\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len\n\n„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Žiline\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 Co 481/13­854 z 30. júna 2014 vo výroku o náhrade trov\nkonania (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia boli v procesnom postavení odporcov\núčastníkmi súdneho konania o určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy k domu,\nktorý užívala nezisková organizácia\n\n(ďalej len „navrhovateľ“). Okresný\n\nsúd Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. 4 C/64/2008­735 z 15. augusta\n2013 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“) určil, že výpoveď zo 7. mája 2007 z nájomnej\nzmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a\n\n18. marca 2003 v znení\n\ndodatku č. 1 z 10. júna 2003 je neplatná. Na základe odvolania sťažovateľov a neskoršieho\nspäťvzatia návrhu na začatie konania krajský súd uznesením č. k. 8 Co 481/13­854\nz 30. júna 2014 pripustil späťvzatie návrhu, rozsudok okresného súdu zrušil, konanie\nzastavil a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že o náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa §\n224 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) s prihliadnutím na § 150 ods. 1\n2\n\nOSP vychádzajúc z názoru, že výsledok sporu bol i po podaní odvolania proti napadnutému\nrozsudku neistý, pričom zjavným dôvodom, ktorý napokon viedol navrhovateľa k späťvzatiu\nnávrhu, bol požiar predmetu nájomnej zmluvy a nemožnosť jeho ďalšieho užívania.\nV týchto okolnostiach videl krajský súd dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré\núčastníkom sporu náhradu trov konania nepriznal.\nK prípustnosti sťažnosti sťažovatelia uvádzajú, že napadnutý „výrok uznesenia\nodvolacieho súdu o náhrade trov konania je z procesného hľadiska rozhodnutím o trovách\nkonania, proti ktorému nie je prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok\n(§ 239 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku)“.\nS poukazom na judikatúru ústavného súdu (napr. II. ÚS 56/05, IV. ÚS 371/2014),\nustanovenia § 146 ods. 2 a § 150 OSP a z nich vyvodenú súdnu prax a názory prezentované\nv odborných publikáciách sťažovateľ uvádza, že «úkonom, ktorý mal za následok zastavenie\nsúdneho konania, bolo späťvzatie návrhu na začatie konania navrhovateľom v celom\nrozsahu a bez uvedenia dôvodu, teda zavinenie, posudzované podľa procesného výsledku, je\nna strane navrhovateľa, čo zároveň zakladá povinnosť navrhovateľa nahradiť vyčíslené\ntrovy konania sťažovateľov ako odporcov...\nOdvolací súd pred rozhodnutím o náhrade trov konania neoboznámil sťažovateľov\ns dôvodmi, na základe ktorých rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania, pričom\naplikoval nové právne argumenty, ktoré v konaní nepoužil ani okresný súd ani ich\nnenavrhol žiaden z účastníkov konania. Sťažovatelia nemali možnosť reagovať na dôvody\nsúdu, preto v napadnutej časti ide o tzv. prekvapivé rozhodnutie, ktoré sa vždy považuje\nza rozhodnutie odnímajúce účastníkovi možnosť konať pred súdom (uvedené zakladá aj\nporušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR).\nKrajský súd odôvodnil nepriznanie náhrady trov konania účastníkom konania, a to\nani sčasti, objektívnou skutočnosťou, ktorá viedla navrhovateľa k späťvzatiu návrhu, ktorou\nbol požiar a tým i strata možnosti užívať predmet nájmu podľa nájomnej zmluvy zo dňa\n18.03.2003. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa však krajský súd\nžiadnym spôsobom neprihliadol na pomery sťažovateľov ako odporcov 1/ a 2/, keď\n\n3\n\npoškodenie nehnuteľnosti požiarom výrazne negatívne zasiahlo majetkové pomery\nodporcu 1/ ako vlastníka nehnuteľností, ani na postoj účastníkov v konaní, keď navrhovateľ\nneoznámil konajúcemu odvolaciemu súdu zmenu skutkového stavu (opustenie nehnuteľnosti\ndňa 01.10.2013). Obdobne krajský súd nevzal do úvahy správanie navrhovateľa po požiari,\nkedy napriek opakovaným výzvam navrhovateľ absolútne odmietal sprístupniť nehnuteľnosť\npo jej opustení, pričom zo strany odporcu 1/ bolo nevyhnutné vykonať opatrenia\nna zabránenie vzniku ďalších značných škôd (prekrytie poškodenej a otvorenej strechy proti\nzatečeniu v prípade dažďa), ako aj vykonanie ohliadky za účelom riešenia poistnej\nudalosti...\nSťažovatelia namietajú, že napadnuté uznesenie krajského súdu porušuje ich\nzákladné právo na kontradiktórnosť v súdnom konaní podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. V tejto\nsúvislosti sťažovatelia poukazujú na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“) vo veci Čepek proti Českej republike, sťažnosť č. 9815/10, rozsudok zo dňa\n05.09.2013, v zmysle ktorej pred prijatím rozhodnutia o náhrade trov konania bol krajský\nsúd povinný dať sťažovateľom možnosť zaujať stanovisko k zamýšľanému postupu o náhrade\ntrov konania podľa § 150 Občianskeho súdneho poriadku…\nKrajský súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepostupoval v súlade\ns judikatúrou ESĽP a Ústavného súdu SR a nevyzval účastníkov konania, aby vyjadrili svoje\nstanovisko k aplikácii ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku na rozhodnutie\no trovách konania, čím porušil právo účastníkov na spravodlivé súdne konanie...\nSvojím postupom Krajský súd v Žiline zasiahol do majetkových práv sťažovateľov,\nkeď napriek procesnému zavineniu navrhovateľa na zastavení konania nepriznal\nsťažovateľom náhradu trov konania. Týmto postupom odvolací súd zmenšil majetok\nsťažovateľov, čo možno hodnotiť ako porušenie práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy\nSR a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru.».\nNa základe uvedeného sťažovatelia ústavnému súdu navrhujú vysloviť, že ich\nzákladné právo „na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy...\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a právo vlastniť majetok\npodľa čl. 20 Ústavy... a čl. 1 Dodatkového protokolu... uznesením Krajského súdu v Žiline,\n\n4\n\nč. k.: 8Co/481/2013­854, zo dňa 30.06.2014, v časti výroku o náhrade trov konania, ktorým\nbolo rozhodnuté tak, že účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva, porušené bolo“,\noznačené uznesenie krajského súdu v napadnutej časti zrušiť a vrátiť krajskému súdu\nna ďalšie konanie a sťažovateľom priznať náhradu trov konania, ktorú je „Krajský súd\nv Žiline povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov do 15 dní\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia“.\nII.\nV zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konanie\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\npredpisov každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n5\n\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,\naj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku\nnesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nPodľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred\nsúdom.\nPodľa § 239 ods. 1 OSP je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,\nak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa alebo ak odvolací súd rozhodoval vo\nveci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskej únie [§ 109 ods. 1 písm. c)] na zaujatie\nstanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\nodmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie\nkonania podľa § 109 ods. 1 písm. c).\nPodľa § 239 ods. 2 OSP je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,\nktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom\npotvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej\nstránke zásadného významu alebo ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov\ncudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.\nPodľa § 239 ods. 3 OSP ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie\no príslušnosti, predbežnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych\npoplatkov, prerušení alebo neprerušení konania, poriadkovej pokute, o znalcovskom,\n\n6\n\ntlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa\npráva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach\nupravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.\nVychádzajúc z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ústavný súd\nkonštatuje nesprávnosť výkladu sťažovateľa, že dovolanie ako mimoriadny opravný\nprostriedok nie je proti napadnutému uzneseniu krajského súdu prípustné, pretože\nz dôvodov uvedených v ustanovení § 237 OSP možno podať dovolanie proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu. Odborná literatúra (napríklad Krajčo J. a kol. Občiansky\nsúdny poriadok. Komentár. I. diel. Bratislava : Eurounion, spol. s r. o., 2006.) ako aj súdna\nprax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sa zhoduje v názore,\nže prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je založená na princípe univerzality, čo\nznamená, že dovolaním možno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu\nna povahu predmetu konania. Táto zásada je však obmedzená len na prípady, ak\nrozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1\npísm. a) až g) OSP a nejde o rozhodnutie vydané v exekučnom konaní podľa osobitného\npredpisu (§ 237 ods. 2 OSP). Neprípustnosť dovolania proti niektorým rozhodnutiam\nodvolacieho súdu z dôvodov uvedených v § 237 ods. 1 písm. f) OSP nemožno vyvodiť ani\nz § 239 ods. 3 OSP, pretože toto ustanovenie nepripúšťa dovolanie proti uzneseniu, len\nv prípadoch, v ktorých je možné jeho prípustnosť odvodiť z § 239 ods. 1 a 2 OSP.\nZ obsahu sťažovateľmi prezentovaných námietok vyplýva, že napadnuté rozhodnutie\nv otázke náhrady trov konania považujú sťažovatelia za „tzv. prekvapivé rozhodnutie, ktoré\nsa vždy považuje za rozhodnutie odnímajúce účastníkovi možnosť konať pred súdom“,\npričom z toho dôvodu odvodzuje aj porušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa ustálenej súdnej praxe\nnajvyššieho súdu sa odňatím možnosti konať pred súdom rozumie postup súdu, ktorým\nznemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny\nporiadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy\na pod.). K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu,\n\n7\n\nktorá rozhodnutiu\n\npredchádza,\n\nale\n\naj\n\nsamotným\n\nrozhodnutím.\n\nS prihliadnutím\n\nna sťažovateľmi prezentovanú námietku o prekvapivosti napadnutého rozhodnutia ústavný\nsúd poukazuje na judikatúru najvyššieho súdu (napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu\nvo veciach sp. zn. 7 Cdo 102/2011, 2 Cdo 226/2011, 5 Cdo 46/2011, 2 Cdo 209/2014,\n7 Cdo 409/2014), podľa ktorej odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré bolo spôsobené\ntzv. prekvapivými, resp. nečakanými rozhodnutiami, nastane vtedy, ak odvolací súd svoje\nrozhodnutie nečakane založil na iných právnych záveroch ako súd prvého stupňa, pričom\núčastníkovi bolo odňaté právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru\nna inštančne vyššie nadriadenom súde. V týchto prípadoch spravidla odvolací súd vyvodil\nsvoj (iný) právny záver zo skutočnosti, ktoré súd prvého stupňa výslovne právne\nneposudzoval, resp. nevyhodnotil, a účastník v odvolacom konaní nemal dôvod namietať\na zdôvodňovať prípadné nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.\nNa základe uvedeného potom možno konštatovať, že z hľadiska argumentácie\nsťažovateľov mal krajský súd postupovať tak, že sťažovateľom odňal možnosť konať pred\nsúdom. Pri takto formulovanej námietke však mali sťažovatelia právo podať proti\nnapadnutému uzneseniu dovolanie podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, a to aj ak sa týkalo len\nrozhodnutia o náhrade trov konania.\nÚstavou daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu\nčinnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona, t.\nj. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP. Svoju\nprávomoc na konanie môže ústavný súd založiť až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba\nnemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. Ústava ani zákon\no ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi súdnymi\norgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy\njednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený\nposkytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v\n\n8\n\nkonaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskym súdnym poriadkom\nustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).\nÚstavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o podanej sťažnosti\nv rámci jej predbežného prerokovania dopytom na okresnom súde a najvyššom súde zistil,\nže proti napadnutému uzneseniu krajského súdu č. k. 8 Co 481/13­854 z 30. júna 2014 2011\nsťažovatelia dovolanie nepodali. Vzhľadom na uvedené obstojí záver, že sťažovatelia\nnevyčerpali mimoriadny opravný prostriedok, ktorý im zákon na ochranu nimi označených\npráv účinne poskytoval a na ktorého použitie boli v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP\noprávnení, čo zakladá neprípustnosť ich sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde. Dovolanie z uvedeného dôvodu totiž ústavný súd považuje za účinný právny\nprostriedok nápravy porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy\n(m. m. II. ÚS 31/00, II. ÚS 102/04). Ak by boli sťažovatelia dovolanie z tohto dôvodu\núčinne podali, dovolací súd by bol oprávnený a povinný poskytnúť ochranu im právam,\ninými slovami, dovolací súd by bol tým „iným súdom“ v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorý\nby rozhodoval (prednostne) v tejto veci.\nSťažovatelia pritom nepreukázali, že dovolanie nepodal z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa, a ním tvrdený dôvod o neprípustnosti dovolania proti uzneseniu\no trovách konania vyplýval z nesprávneho výkladu príslušného procesnoprávneho\nustanovenia (§ 239 ods. 3 OSP). Zo strany ústavného súdu preto neprichádza do úvahy ani\nprípadný postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nNa základe uvedeného ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nsťažnosť odmietol ako neprípustnú (napr. III. ÚS 183/2012, III. ÚS 321/2014,\nII. ÚS 6/2015). S prihliadnutím na uvedené sa ústavný súd argumentáciou sťažovateľov\nvo vzťahu k porušeniu nimi označených práv bližšie nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. júna 2015\n\n9\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dovolanie-nepodanie", "dovolanie-prípustnosť", "trovy konania", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy", "zmluva-nájomná zmluva"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bc92c1c7-a3f8-4f15-b426-d91419165987", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 6/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 6/2015 z 15. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-15", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc92c1c7-a3f8-4f15-b426-d91419165987"}, {"guid": "ussr:35e7f1ea-6d09-443b-b295-b331b56ab161", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 371/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 371/2014 z 1. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35e7f1ea-6d09-443b-b295-b331b56ab161"}, {"guid": "ussr:09bccd7e-ce8e-40ad-8ac0-3b52a0ca94ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 321/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 321/2014 z 13. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:09bccd7e-ce8e-40ad-8ac0-3b52a0ca94ca"}, {"guid": "ussr:23252084-1e57-4674-9a95-818669be72dd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 183/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 183/2012 z 2. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-02", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:23252084-1e57-4674-9a95-818669be72dd"}, {"guid": "ussr:b19df5a2-09ce-4159-a97a-a3d83d3d1c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/07 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19df5a2-09ce-4159-a97a-a3d83d3d1c37"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:a495f585-877e-41fe-a60d-0d74ec45e4f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 102/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 102/04 z 14. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-14", "citacie_n": 328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a495f585-877e-41fe-a60d-0d74ec45e4f9"}, {"guid": "ussr:3abba93b-781b-459c-b94d-04592dc26bef", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 161/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 161/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 405, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3abba93b-781b-459c-b94d-04592dc26bef"}, {"guid": "ussr:dd89942b-788f-4df7-a94c-2a70e886ee72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 31/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/00 z 16. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-16", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.2000.1"}, {"guid": "ead3eaf3-34c8-49bf-9b1a-451cd9a02fa5:3d05eca4-d5a5-4c0c-a363-4163fa03792a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:3112225568.1", "spisova_znacka": "7Cdo/409/2014", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/409/2014 z 23. 3. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-03-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:3112225568.1"}, {"guid": "3e86d91b-3b7c-450c-aae2-db7eb978300a:d1317280-cffa-4135-8d6d-b417f3dcf92b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5908202495.8", "spisova_znacka": "8Co/481/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/481/2013 z 29. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5908202495.8"}], "citovane_v": []}