{"guid": "ussr:f14ba167-bf9b-4973-9848-59500891c311", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.33.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 33/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2015 z 27. 1. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. januára 2015, sp. zn. III. ÚS 33/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.33.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2015-01-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f14ba167-bf9b-4973-9848-59500891c311", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.33.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.33.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.33.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 33/2015­11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného spoločnosťou TOMAŠ KOHÚT advokátska kancelária, s. r. o., Námestie\nSNP 74/28, Zvolen, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne\nkonanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3 R 9/2013 z 9. júna 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n22. augusta 2014 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej\nlen „okresný súd“) sp. zn. 3 R 9/2013 z 9. júna 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 3 R 9/2013\nprebieha na okresnom súde konkurzné konanie proti spoločnosti\n(ďalej len „úpadca“). Na prvej schôdzi veriteľov úpadcu konanej 27. mája 2014 došlo\nk výmene správcu a zvoleniu veriteľského výboru na základe tam prijatých uznesení.\nSťažovateľ ako veriteľ úpadcu oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať sa prvej schôdze\nveriteľov úpadcu zúčastnil, hlasoval a aj vzniesol do zápisnice námietky. Následne žalobou\npodanou na okresnom súde sa domáhal toho, aby súd zrušil označené uznesenia schôdze\nveriteľov z dôvodu, že sú v rozpore so zákonom. Protizákonnosť žalobou napadnutých\nuznesení prvej schôdze veriteľov úpadcu sťažovateľ videl v tom, že nebola dodržaná lehota\npodľa § 34 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze\na reštrukturalizácii“), keďže zákonná lehota na popieranie pohľadávok podľa § 32 ods. 3\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii bola v zmysle uznesenia okresného súdu sp. zn.\n3 R 9/2013 z 29. apríla 2014 predlžená z pôvodnej zákonnej lehoty o 15 dní tak, že uplynula\n26. mája 2014, pričom prvá schôdza veriteľov sa uskutočnila 27. mája 2014. Podľa názoru\nsťažovateľa sa v zmysle § 34 ods. 1 ZRK a okolnostiach prípadu schôdza mohla najskôr\nuskutočniť až na pätnásty deň po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok (26. mája 2014,\npozn.), teda až 10. júna 2014. Prvá schôdza veriteľov úpadcu sa však konala 27. mája 2014,\na preto sťažovateľ považoval uznesenia prijaté na takejto nezákonne konanej prvej schôdzi\nveriteľov za nezákonné.\nOkresný súd žalobu sťažovateľa zamietol napadnutým uznesením a v relevantnej\nčasti odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že „správca má povinnosť zvolať schôdzu\nveriteľov, pričom ju zvolá tak, aby sa konala nie skôr ako pätnásty deň a nie neskôr ako\ndvadsiaty deň po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok. Lehota na popieranie\npohľadávok uplynula dňa 26.05.2014. Schôdza veriteľov sa mala konať najskôr dňa\n10.06.2014 a najneskôr dňa 16.06.2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon výslovne\nneuvádza nedodržanie lehoty v zmysle ust. § 34 ods. 1 ZKR ako dôvod na zrušenie uznesení\nprijatých na schôdzi veriteľov a, že predmetná schôdza veriteľov sa konala až po uplynutí\n\n2\n\ndoby na popieranie pohľadávok, nepovažuje súd jej skoré konanie za také porušenie\nzákona, ktoré by malo za následok jej zrušenie v zmysle ust. § 35 ods. 8 ZKR. V prípade\nzrušenia uznesení schôdze veriteľov by sa musela konať nová schôdza veriteľov, na ktorej by\nmali právo sa zúčastniť a hlasovať totožní veritelia s rovnakými hlasovacími právami ako\nna schôdzi veriteľov konanej dňa 26.05.2014. Takýto postup by bol v neprospech veriteľov,\nnakoľko by navýšil náklady konkurzného konania, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti\nkonania a oddialil uspokojenie veriteľov. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd tak, ako je\nuvedené vo výroku uznesenia.“.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta, že „rozhodnutie súdu je arbitrárne, v rozpore\ns právom na spravodlivý proces a s právom na súdnu ochranu“. Argumentuje tým, že sa\ndomáhal ochrany svojich procesných práv, ktoré boli porušené nesprávnym zvolaním\nschôdze na okresnom súde. Sťažovateľ v tejto súvislosti uvádza a konkretizuje, že ide\no porušenie procesného práva na zákonom ustanovenú lehotu na prípravu schôdze veriteľov.\n„Konaním schôdze na druhý deň po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok bolo\nveriteľom upreté právo na riadnu prípravu na schôdzu veriteľov a na efektívne formovanie\nspoločnej vôle a postupu na schôdzi.“\nPodľa názoru sťažovateľa vo veci konajúci súd „v prípade, ak dospeje k záveru, že\npri prijímaní uznesení došlo k porušeniu zákona, je povinný uznesenia zrušiť. Zákon\nnepriznáva súdu právomoc na posúdenie, či došlo k závažnému alebo menej závažnému\nporušeniu zákona a podľa toho rozhodnúť, či ponechá uznesenie, pri prijatí ktorého bol\nporušený zákon, v platnosti.“.\nVzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí jeho\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva\n, IČO:\n\n, s miestom podnikania\n, a to právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené\n\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces zaručené v Čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, Uznesením Okresného súdu Bratislava I,\nč. k. 3R/9/2013­879 zo dňa 09.06.2014, porušené boli.\n3\n\n2. Zrušuje sa Uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č. k. 3R/9/2013­879 zo dňa\n09.06.2014 a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I, aby v nej znovu konal a rozhodol.\n3. Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť\npodnikania\n\n, IČO:\n\n, s miestom\n, trovy právneho\n\nzastúpenia, vo výške 340,90 EUR (predstavujúce náhradu za 2 úkony právnej služby\npred Ústavným súdom SR pre prípad, kedy nie je možné predmet sporu oceniť peniazmi +\n2x režijný paušál + 20% DPH), ako aj ďalšie trovy právneho zastúpenia, ktoré\nsťažovateľovi vzniknú do vydania nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n4\n\nPredmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nokresného súdu.\nZjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup alebo\nrozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie\nktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná\nsituácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné\nprávo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú\n(napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).\nPokiaľ ide o napadnuté uznesenie okresného súdu, ústavný súd v prvom rade\npodotýka, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou\nprávomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto\nprávomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy mu umožňuje preskúmať aj\nnapadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či sú alebo nie sú v súlade\ns ústavno­procesnými zásadami upravenými v ústave. Ústavný súd nevykladá iné ako\nústavné zákony, a preto musí preskúmavať len to, či sa tieto zákony nevyložili spôsobom,\nktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo\nomyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav.\nInými slovami, skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05, II. ÚS 127/07). Ak nie sú splnené tieto predpoklady\nna preskúmanie rozhodnutí všeobecných súdov, ústavný súd nemôže dospieť k záveru\n5\n\no vecnej spojitosti medzi základnými právami alebo slobodami, ktorých porušenie sa\nnamieta, a napádaným rozhodnutím všeobecných súdov, prípadne postupom, ktorý im\npredchádzal.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa\nktorej posudzuje spravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m. II. ÚS 307/06), preto\nk vyhoveniu sťažnosti dochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje k názoru, že namietané\na relevantné procesné pochybenia zo strany príslušného orgánu verejnej moci umožňujú\nprijatie záveru, že proces ako celok bol nespravodlivý, a vzhľadom na to aj jeho výsledok\nmôže vyznievať ako nespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje k vyhoveniu sťažnosti\nv prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej moci síce k určitému pochybeniu došlo, avšak\njeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným porušením ústavou\ngarantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako celku nemala\npodstatný dosah (m. m. IV. ÚS 320/2011). V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že nie\nkaždé porušenie zákona zo strany orgánu verejnej moci má automaticky za následok\nporušenie ústavou garantovaného základného práva, v danom prípade predovšetkým\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé\nsúdne konanie (napr. IV. ÚS 104/2012, I. ÚS 9/2013, IV. ÚS 629/2012, II. ÚS 372/2012,\nII. ÚS 373/2012).\nÚstavný súd ďalej poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už vyslovil, že\nkompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdov\na nepoužívajú sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je\nopravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom na rozhodovanie ústavného\nsúdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou zaručených základných práv a slobôd, a v spojitosti s tým zistenie,\nže v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k porušeniu, resp.\nodopretiu základných práv alebo slobôd (IV. ÚS 238/07).\nKľúčovou námietkou sťažovateľa je argument, že na „nezákonne konanej prvej\nschôdzi veriteľov“ z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty podľa § 34 ods. 1 zákona\n6\n\no konkurze a reštrukturalizácii sú všetky uznesenia prijaté na takejto schôdzi nezákonné,\nv rozpore so zákonom v zmysle § 35 ods. 8 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a preto\nokresný súd v prípade, že zistí akúkoľvek nezákonnosť, obligatórne zruší takéto uznesenia.\nPodľa § 35 ods. 8 zákon o konkurze a reštrukturalizácii každý veriteľ oprávnený\nna schôdzi veriteľov hlasovať sa môže do piatich dní od skončenia schôdze veriteľov\ndomáhať, aby súd zrušil uznesenie schôdze veriteľov, ak uplatnil na schôdzi veriteľov\ndo zápisnice odôvodnenú námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom; uznesenie\nmožno napadnúť len dôvodmi uvedenými v námietke. Ak je uznesenie schôdze veriteľov\nv rozpore so zákonom, súd uznesenie schôdze veriteľov do siedmich dní od doručenia\nnávrhu zruší, inak návrh na jeho zrušenie v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia\nvo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia schôdze veriteľov pozastaviť.\nÚstavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia konštatuje, že\nv okolnostiach prípadu skutočne nebol dodržaný zákon, čo by prima facie bez ďalšieho\nmohlo evokovať prijatie záveru o existencii dôvodu na zrušenie žalobou napadnutých\nuznesení prvej schôdze veriteľov. Bez ohľadu na uvedené sa ústavný súd zaoberal aj\npovahou ne/zákonnosti napadnutých uznesení z pohľadu, či nedodržaním zákona mohol byť\nniekto ukrátený na svojich právach z materiálneho hľadiska, respektíve či niektorí\nz veriteľov mohol takýmto nedodržaním zákona získať neodôvodnenú výhodu, prípadne či\nsa neodôvodnene negatívne alebo pozitívne zasiahlo do právneho postavenia niektorého\nz veriteľov úpadcu, čo by bolo v rozpore so zmyslom a účelom konkurzného konania,\nktorým je pomerné a spravodlivé uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu (pozri § 1, § 5\na § 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).\nSťažovateľ takéto námietky vo svojej sťažnosti nepredostrel, len tvrdil, že jemu ako\nveriteľovi nedodržaním zákonnej lehoty podľa § 34 ods. 1 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii bolo upreté právo na riadnu prípravu na schôdzu veriteľov a na efektívne\nformovanie spoločnej vôle a postupu na schôdzi. Tieto tvrdenia nie sú v súlade\nso skutočnosťou, sťažovateľ ako veriteľ mal možnosť dozvedieť sa o zvolaní prvej schôdze\nveriteľov úpadcu v dostatočnom časovom predstihu, keďže zvolanie bolo riadne a včas\n7\n\noznámené v Obchodnom vestníku, teda mal dostatočný časový priestor na prípravu\nna schôdzu a navyše bol aj zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom na schôdzi\na hlasoval. Pokiaľ ide o námietku o efektívnom formovaní spoločnej vôle, ústavný súd\nkonštatuje, že táto možnosť prijatím žalobou napadnutých uznesení sťažovateľovi nebola\nupretá, keďže sťažovateľovi nebolo odopretá možnosť hlasovať, a tak vyjadriť svoju vôľu\nspoločne s ostatnými veriteľmi oprávnenými hlasovať na schôdzi. V tejto súvislosti je\npotrebné tiež spomenúť aj to, že konkurzné konanie ďalej prebieha a sťažovateľ má aj\nnaďalej možnosť rokovať s ostatnými veriteľmi úpadcu o stratégii a spoločnom postupe\nv konkurznom konaní. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ďalej konštatuje, že nezistil\nmožnosť takého zásahu do označených práv sťažovateľa z materiálneho hľadiska v takej\nintenzite, ktorá by mala neodstrániteľné a nenapraviteľné následky, a takisto nezistil, že by\nv dôsledku namietanej nezákonnosti schôdze došlo k neodôvodnenému zvýhodneniu\njedného z veriteľov úpadcu, preto konštatuje, že napadnutým uznesením v konečnom\ndôsledku nemohlo dôjsť k takému zásahu do označených práv veriteľa v takej intenzite,\nktorý by odôvodňoval zásah zo strany ústavného súdu, preto konštatuje, že nedošlo k zásahu\ndo jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy\nani do jeho práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto\nústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde).\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého\nuznesenia okresného súdu je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody\nsťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. januára 2015\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 9/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 9/2013 z 16. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-16", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c"}, {"guid": "ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 629/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 629/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822"}, {"guid": "ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 372/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def"}, {"guid": "ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 373/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 373/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585"}, {"guid": "ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec"}, {"guid": "ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:845a433c-a797-4b27-8aab-43c40d01da6a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 298/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 298/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:845a433c-a797-4b27-8aab-43c40d01da6a"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}], "citovane_v": []}