{"guid": "ussr:e518dc8a-a2c5-43a8-8a6b-837484d808df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.357.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2015 z 14. 7. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. júla 2015, sp. zn. III. ÚS 357/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.357.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-07-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-5", "nazov": "čl. 20 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "nazov": "čl. 20 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e518dc8a-a2c5-43a8-8a6b-837484d808df", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.357.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.357.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.357.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 357/2015­30\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2015\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nRUMIT\n\nSLOVAKIA,\n\nspol.\n\ns r.\n\no.,\n\nNad Medzou 6, Spišská Nová Ves, zastúpenej advokátom JUDr. Ivanom Jánošíkom,\nKlincová 35, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1, 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, práva na ochranu majetku podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 12\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní\nvedenom pod sp. zn. 10 Cb 51/2009 a jeho rozsudkom z 26. apríla 2012, postupom\nKrajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cob 122/2012 a jeho\nrozsudkom zo 7. februára 2013 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 Obdo 26/2013 a jeho uznesením z 30. mája 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti RUMIT SLOVAKIA, spol. s r. o., o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra\n2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti RUMIT SLOVAKIA, spol. s r. o. (ďalej len\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, 4 a 5 ústavy, práva na ochranu majetku podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dodatkový protokol“) a čl. 12 ods. 1 ústavy postupom Okresného súdu Spišská Nová\nVes (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 51/2009 a jeho\nrozsudkom z 26. apríla 2012 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“), postupom Krajského\nsúdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cob 122/2012\na jeho rozsudkom zo 7. februára 2013 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“) a postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 4 Obdo 26/2013 a jeho uznesením z 30. mája 2014 (ďalej aj „uznesenie\nnajvyššieho súdu“).\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa pred okresným súdom konečným návrhom\ndomáhala od\n\n(ďalej len „žalovaná“) vydania motorového\n\nvozidla BMW X3 a zaplatenia sumy 43 695,18 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody\na bezdôvodného obohatenia. Rozsudkom okresného súdu bola žaloba sťažovateľky\nzamietnutá a sťažovateľka zaviazaná nahradiť žalovanej trovy konania v sume 4 048,07 € na\núčet jej právneho zástupcu. V odvolacom konaní krajský súd rozsudok okresného súdu\npotvrdil a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Sťažovateľkou podané\n\n2\n\ndovolanie proti rozsudku krajského súdu najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Obdo 26/2013\nz 30. mája 2014 z dôvodu jeho neprípustnosti odmietol.\n\nSťažovateľka „sa domnieva, že postup a rozhodnutie súdu prvého stupňa,\nodvolacieho súdu ako aj dovolacieho súdu bol v danom prípade nezákonný, a navyše pokiaľ\nsú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich\nv žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú“. Následne odôvodňuje\nzáver o porušení základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, 4 a 5 ústavy\nv spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1\ndodatkového protokolu. V tejto súvislosti namieta, že súdy v napadnutom konaní\n„nerozlišovali medzi právami spoločníka a právami konateľa. Ide o stav, ktorý bol\nspôsobený skutočnosťou, že obaja konatelia navrhovateľa mali súčasne postavenie\nspoločníkov. Uvedená skutočnosť však nemá význam k tomu, aby súd považoval práva\nkonateľov za rovnaké s právami spoločníkov, a už vôbec nie k tomu, aby vyslovil názor, že\npokiaľ spoločník nemá právo, ktoré patrí konateľovi, dochádza k diskriminačnému\nsprávaniu, ktoré sa zakazuje.\nSťažovateľ je toho názoru, že pokiaľ súd rozdielnosť postavenia štatutárneho orgánu\nspoločnosti a spoločníka spoločnosti, ktoré vyplýva z právnej úpravy vymedzenej\nObchodným zákonníkom považuje za diskriminačné konanie a na takýto vzťah aplikuje\núpravu vymedzenú ust. § 56a ods. 2 Obchodného zákonníka, ide o aplikáciu neprípustnú,\nv dôsledku ktorej dochádza k zásahu vlastníckeho práva sťažovateľa.“.\nNásledne poukazuje na to, že sťažovateľkino vlastnícke právo k spornému\nmotorovému vozidlu nebolo v konaní spochybnené, a preto „ako jediný oprávnený vlastník\nmá právo v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, požívať jeho plody a úžitky\na nakladať s ním...\nJaví sa ako nemožné, aby bolo odmietnuté vydanie veci oprávnenému vlastníkovi\ns odôvodnením, že žalovaný ako vlastník nepreukázal porušenie povinnosti žalovanou.\nŽalovaná však nikdy za konania nepreukázala, že by mala právo predmetnú vec užívať\n3\n\na vo veci nebol jediný dôvod, pre ktorý by oprávnenému vlastníkovi, t. j. žalobcovi malo byť\nbránené v užívaní veci v medziach svojho vlastníckeho práva.\nŽalovaná sa navyše po skončení dedičského konania nestala konateľkou spoločnosti\na vstúpila do majetkových práv poručiteľa len v rozsahu postavenia a k tomu\nprislúchajúcich práv a povinností spoločníka spoločnosti. Na výkon funkcie konateľa však\nnie je právny nárok, rovnako ako nie je právny nárok na práva, ktoré podľa povahy patria\na spájajú sa výlučne s funkciou konateľa, v danom prípade právo užívať motorové vozidlo\nna riadny výkon funkcie štatutárneho orgánu.\nVo veci však došlo k popretiu vlastníckeho práva v rozsahu práva vec užívať a týmto\nprávam sťažovateľa nebola poskytnutá právna ochrana. Súdy sa danou otázkou vôbec\nnezaoberali a posúdenie daného vzťahu, na ktorý bolo konštantne poukazované, a ktorý\nvyvolával zásah do vlastníckeho práva žalobcu, subsumovali pod ust. § 56a ods. 2\nObchodného zákonníka a porušenie vlastníckeho práva bolo prehliadané. Práve naopak,\nžalovaná nikdy nepreukázala užívacie právo k hnuteľným veciam a súdy priznali ochranu\nneexistujúcemu užívaciemu právu žalovanej, a to napriek tomu, že takýto postup vylučuje\nČl. 20 ods. 1 Ústavy SR a konštantná judikatúra.“. Na podporu svojej argumentácie\nsťažovateľka cituje z judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 29/2010), ako aj najvyššieho súdu\n(sp. zn. Obdo V 53/2003).\nPorušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy dáva\nsťažovateľka do súvislosti s názorom, že „žalovaná nezískala užívaním hnuteľných vecí\nvo vlastníctve žalobcu bezdôvodné obohatenie, ktoré by mala vydať, nakoľko predmetné veci\nužívala sama, tieto neprenajímala, teda nemala z nich žiaden zisk a preto sa nemohla\nobohatiť. Uvedený názor je absurdný a rozporný s existujúcou judikatúrou vo veci\nbezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie je lége artis koncipované podstatne\nširšie ako ho v predmetnej veci vykladá súd prvého stupňa. Bezdôvodné obohatenie je\nkonštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor\nkoho sa niekto obohatil. Je konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Má sa\nvydať to, o čo sa doterajší majetok obohateného rozmnožil (nové majetkové hodnoty),\nprípadne to, o čo sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby\n4\n\nobohatený bol býval plnil svoje povinnosti. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané na to,\naby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Ide pritom o vzťah, ktorý má objektívnu\npovahu (nevyžaduje sa zavinenie).“. V tejto súvislosti cituje z judikatúry najvyššieho súdu\n(napr. 5 Cdo 126/97, 3 Cdo 252/2007, 1 M Obdo 3/2007, stanovisko najvyššieho súdu\nCpj 48/85) a judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 243/07, I. ÚS 198/07), pričom uvádza, že\nprávne posúdenie všeobecných súdov v konaní nemalo v nej oporu a tiež ani v existujúcej\nprávnej úprave. Sťažovateľ považuje rozhodnutie odvolacieho súdu za rozhodnutie, ktoré je\nv extrémnom nesúlade s vykonaným dokazovaním a skutkovými zisteniami, ktoré boli\npovažované za nesporné. Podľa jeho názoru „stav, ktorý bol vyvolaný súdmi v predmetnej\nveci, má závažný dopad na zmenu vnímania doterajšej konštantnej judikatúry Ústavného\nsúdu SR a Najvyššieho súdu SR a vyvoláva stav, za ktorého sa každý spoločník či akcionár\nbude môcť domáhať rovnakých práv aké patria výlučne členom štatutárnych orgánov alebo\ndozornej rady, pretože rozdiel v právach bude predstavovať znevýhodnenie spoločníka\na takýto vzťah bude subsumovateľný pod ust. § 56a ods. 2 Obchodného zákonníka“.\nNa základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje vysloviť porušenie\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného\npráva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, 4 a 5 ústavy, práva na ochranu majetku podľa\nčl. 1 dodatkového protokolu a čl. 12 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 10 Cb 51/2009 a „výrokom“ jeho rozsudku z 26. apríla 2012,\npostupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cob 122/2012 a „výrokom“ jeho\nrozsudku zo 7. februára 2013 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 4 Obdo 26/2013 a „výrokom“ jeho uznesenia z 30. mája 2014. Nadväzne na to\nnavrhuje uznesenie najvyššieho súdu, rozsudok krajského súdu a rozsudok okresného súdu\nzrušiť, vec vrátiť okresnému súdu na nové rozhodnutie a sťažovateľke uhradiť trovy konania\nv sume 340,90 € na účet jej právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nII.\n5\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie\n\ns ústavou,\n\nprípadne\n\nmedzinárodnými\n\nzmluvami\n\no\n\nľudských\n\nprávach\n\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,\nalebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody.\n6\n\nSkutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\n\n2.1 K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom okresného súdu\nč. k. 10 Cb 51/2009­229 z 26. apríla 2012\nV čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd\nmôže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba\nvtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.\nNamietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky\nnezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,\nže ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ\nmôže (mohol) domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov\nnápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným\nštátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na\njej\n\nprerokovanie\n\n(napr.\n\nI. ÚS 103/02,\n\nI. ÚS 6/04,\n\nII. ÚS 122/05,\n\nIV. ÚS 179/05,\n\nIV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06).\nÚstavný súd v tejto súvislosti predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus,\nktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré\nsa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu\nsubsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona\no ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity reflektuje okrem\n7\n\niného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov,\nktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\nPokiaľ ide o napadnutý rozsudok okresného súdu, ústavný súd vzhľadom na už\nuvedené poukazuje na skutočnosť, že proti tomuto rozsudku bolo možné podať odvolanie\nako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka aj využila. Označený rozsudok okresného\nsúdu, ako aj sťažovateľkou namietaný postup tohto súdu, ktorý vydaniu rozhodnutia\npredchádzal, bol teda predmetom súdneho prieskumu realizovaného krajským súdom.\nS prihliadnutím na to bolo preto potrebné túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.\n2.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného\nčl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkom krajského súdu č. k. 3 Cob 122/2012­263 zo 7. februára\n2013\n\nMajúc na zreteli účel základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46\na nasl. Ústavy, ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach konštatoval, že\nv prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní (t. j. pri jeho odmietnutí) je\nlehota sťažovateľa na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj\nvo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (porovnaj tiež\nrozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská\nverzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54). Vzhľadom na výsledky\ndovolacieho prieskumu, v rámci ktorého najvyšší súd dovolanie ako neprípustné odmietol,\nzostala ústavnému súdu právomoc posúdiť, či právne závery napadnutého rozsudku\nkrajského súdu a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, možno z ústavného hľadiska\npovažovať za udržateľné.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n8\n\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\nSúčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nDo práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\n9\n\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej a tiež prípad, keď v konaní pred orgánom verejnej moci\nvznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval\nuvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne\nnepripúšťajú. Ak teda ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom\norgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta,\nvysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II.\nÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n\nPodstatou sťažovateľkiných námietok je jej nesúhlas s výkladom a aplikáciou § 56a\nObchodného zákonníka zakazujúceho zneužitie práv spoločníka alebo akékoľvek konanie\nznevýhodňujúce niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom v sťažovateľkinom\nprípade a posúdením sťažovateľkiných nárokov z bezdôvodného obohatenia, ako aj\ns tvrdením, že krajský súd rozhodol v rozpore s najvyšším súdom ustálenou judikatúrou,\npokiaľ ide o ochranu jej vlastníckych práv.\nKrajský súd sa v rozsudku č. k. 3 Cob 122/2012­263 zo 7. februára 2013 stotožnil\ns právnym posúdením nároku sťažovateľky okresným súdom i s odôvodnením uvedeným\nv jeho rozsudku, pričom v relevantnej časti odôvodnenia svojho rozsudku krajský súd\nuviedol:\n\n10\n\n„V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa vychádzal z toho, že hnuteľné veci,\nvydania ktorých sa žalobca domáha, sú vo vlastníctve žalobcu avšak mal za to, že žalobca\nneuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že dve motorové vozidlá boli spoločnosťou\ndané do užívania\n\na\n\nvýlučne z titulu ich postavenia konateľov\n\na mal preukázané, že uvedené vozidlá ako aj ďalšie dve vozidlá využívali uvedené osoby\na ich manželky pre súkromné účely. Žalobca síce v konaní tvrdil, že jeho vôľa bola\nprejavená a obmedzená výlučne na užívanie vozidiel pre výkon funkcie konateľa, ako\nštatutárneho zástupcu spoločnosti, avšak na toto tvrdenie nepredložil žiaden dôkaz.\nTakýmto dôkazom mohol byť napr. záznam o odovzdaní vozidiel do užívania, alebo\nzápisnica z valného zhromaždenia, z pracovnej porady, alebo iný dôkaz. Pokiaľ ide\no manželky uvedených osôb, žalobca tvrdil, že im boli dané osobné motorové vozidla\nzn. Honda do užívania z titulu ich pracovného pomeru so žalobcom, pričom pracovné\nzmluvy s nimi uzavreté boli pre neuvedenie druhu vykonávanej práce neplatné a okrem toho\nani nebolo preukázané, že by vôbec nejakú prácu pre spoločnosť vykonávali, pričom\nžalovaná výslovne uviedla, že žiadnu prácu pre spoločnosť nevykonávala a vozidlo užívala\nna súkromné účely. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovým zistením súdu prvého\nstupňa, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že vozidlá boli dané\ndo užívania z titulu výkonu funkcie konateľa a pracovníka žalobcu, ale z vykonaného\ndokazovania je potrebné vyvodiť, že spoločnosť dala súhlas na užívanie motorových vozidiel\nči už zn. BMW alebo Honda osobám v postavení spoločníkov a ich manželiek pre výkon\nnešpecifikovaných činností.\nOdvolací\n\nsúd\n\nsa\n\ntaktiež\n\nstotožňuje\n\ns\n\nposúdením\n\nkonania\n\nžalobcu\n\nako\n\nznevýhodňujúceho žalovanú podľa § 56a ods. 2 Obchodného zákonníka tým, že po smrti\nmanžela, kedy s ňou rozviazal /aj tak neplatný/ pracovný pomer, nedal jej možnosť jedno\nz vozidiel odkúpiť, pričom jedno z vozidiel odpredal manželke druhého spoločníka. Žalobca\nv konaní tvrdí, že takúto ponuku žalovanej dal, ale ani na výzvu odvolacieho súdu zo dňa\n11.10.2011 (č. l. 194) takýto dôkaz nepredložil a neuviedol ani kúpnu cenu, za ktorú bolo\nvozidlo odpredané\n\n, manželke druhého spoločníka a nepredložil ani znalecký\n\nposudok na túto kúpnu cenu, i keď na pojednávaní dňa 26.4.2012 konateľ žalobcu\nvypovedal, že vozidlo bolo predané, za cenu podľa znaleckého posudku. Okrem toho\n11\n\nodvolací súd z evidencie vozidiel zistil, že žalobca už nemá vo svojom vlastníctve druhé\nvozidlo BMW, ktoré malo byť pridelené druhému spoločníkovi\nale toto je evidované ako vlastníctvo\n\n,\n, ako fyzickej osoby ­\n\npodnikateľa, a to od 9.3.2012. Z uvedeného vyplýva, že žalobca odpredal obe vozidla\n(zn. Honda a BMW) spoločníkovi\n\na jeho manželke, pričom\n\ntakýto postup nebol uplatnený aj voči žalovanej. Ako vyplýva z podania právneho zástupcu\nžalobcu zo dňa 7.9.2013 /č. l. 183/, žalobca vystavil kúpne zmluvy zo dňa 1.6.2011 aj na\npredaj vozidiel Honda a BMW, ktoré mala v držbe žalovaná a v ktorých je ako kupujúci\nuvedený\n\n, avšak pokiaľ ide o vozidlo BMW, toto nebolo\n\nkupujúcemu odovzdané, a preto kupujúci nenadobudol k nemu vlastnícke právo. Takýto\npostup žalobcu odvolací súd považuje podľa § 56a ods. 2 Obchodného zákonníka za\nkonanie znevýhodňujúce žalovanú a uvádza, že žalobca, ktorého konateľom je jeden zo\nspoločníkov, by mal usporiadať vzťahy medzi spoločníkmi tak, aby nedochádzalo k\nznevýhodňovaniu niektorého zo spoločníkov.\nV rámci zabezpečenia rovnakých práv pre oboch spoločníkov spoločnosti\na zamedzeniu zneužitia postavenia jedného spoločníka na úkor druhého spoločníka (§ 56a\nods. 1, 2 Obchodného zákonníka), odvolací súd má za to, že ak spoločnosť dala do užívania\nsvojim spoločníkom po dve motorové vozidlá, tak za situácie, že jeden spoločník zomrel,\navšak do jeho práv a povinností vstúpila žalovaná, ako jeho manželka, pričom doposiaľ\nnedošlo k zániku jej postavenia ako spoločníčky žalobcu, tak i naďalej má právo na užívanie\nminimálne jedného motorového vozidla, a preto žalobcovi nevzniklo právo na jeho vydanie.\nUvedené vozidlo je i naďalej vo vlastníctve žalobcu, keďže doposiaľ nedošlo k jeho predaju\nžalovanej, ako ani k nadobudnutiu vlastníckeho práva pre\n\n(§ 443\n\nods. 1 Obchodného zákonníka).\nNárok žalobcu na náhradu škody ako aj na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa\n§ 373 Obchodného zákonníka a § 451 Občianskeho zákonníka predpokladá porušenie\npovinnosti zo záväzkového vzťahu alebo získanie bezdôvodného obohatenia. Keďže, ako\nvyplýva z vyššie uvedeného, žalovaná neporušila žiadnu povinnosť v súvislosti s užívaním\nmotorového vozidla ani sa jeho užívaním neobohatila na úkor žalobcu, súd prvého stupňa\ndôvodne posúdil nárok žalobcu na zaplatenie sumy 43.695,18 eur ako nedôvodný.\n12\n\nAk žalovanej nevznikla povinnosť zaplatiť uvedenú sumu, tak s jej úhradou nie je v omeškaní\na žalobcovi nevzniklo právo ani na úrok z omeškania.“\nOkresný súd pritom k zásadnej sťažovateľovej námietke o spôsobe aplikácie § 56a\nods. 2 Obchodného zákonníka uviedol, že toto ustanovenie „zahŕňa nielen zneužitie práva\nzo strany spoločníka, ale aj zo strany spoločnosti. Pri používaní majetku jednotlivými\nspoločníkmi\n\nje\n\nnevyhnutné,\n\naby\n\nspoločnosť\n\npostupovala\n\ntak,\n\naby\n\nnedošlo\n\nk znevýhodňujúcemu konaniu voči niektorému zo spoločníkov, pretože zákon takéto konanie\nzakazuje.\nSpoločnosť zakúpila motorové vozidlá a tieto dala do užívania spoločníkom a ich\nmanželkám. Po smrti spoločníka spoločnosti postupovala voči žalovanej, ako spoločníčke,\nktorá postavenie nadobudla dedením, znevýhodňujúcim spôsobom. Dedič vstupuje smrťou\nspoločníka do všetkých jeho majetkoprávnych vzťahov v celej ich šírke, čo v súvislosti\ns obchodným podielom znamená, že vstupuje do všetkých práv a povinností voči spoločnosti\nv rozsahu, v akom tieto existovali ku dňu smrti poručiteľa. Žalovanej neumožnil vykonávať\nsvoje práva na valnom zhromaždení, podieľať sa na chode spoločnosti a znemožňuje jej\nužívať motorové vozidlá, tieto práva má naďalej spoločník a konateľ spoločnosti. Toto\nkonanie zjavne znevýhodňuje žalovanú.\nSkutočnosť, že hnuteľné veci sú vo vlastníctve spoločnosti síce samo o sebe\nneznamená, že spoločníkom vzniká právo užívania predmetných veci, ibaže by k tomuto\nstavu oprávňovala spoločníka spoločenská zmluva, zmluva o užívaní veci, alebo zmluva\nobdobného typu medzi spoločnosťou a spoločníkom. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,\nže spoločnosť prejavila vôľu prenechať do užívania spoločníkom hnuteľné vecí ­ autá, resp.\ndala súhlas s užívaním hnuteľných vecí, keď ich po zakúpení dala spoločníkom a ich\nmanželkám na užívame a tiež na súkromné účely a spoločník ­ žalovaná takto držanú vec\nužíva oprávnene a teda nemohla spôsobiť spoločnosti ­ žalobcovi škodu a ani nezískala\nbezdôvodné obohatenie, pretože, motorové vozidla sú naďalej vo vlastníctve žalobcu.\nV prípade, žeby spoločník závažným spôsobom porušoval svoje povinnosti, žalobca\nby sa mohol domáhať vylúčenia spoločníka zo spoločnosti. Žalobca mal najprv vyriešiť\núčasť žalovanej v spoločnosti, zvolať riadne valné zhromaždenie a pri vyrovnaní, tieto autá\n13\n\nzapočítať, alebo žiadať vrátiť. Žalobca sa nesnažil vyriešiť vzťahy medzi spoločníkmi a preto\ntoto konanie súd považuje za znevyhodňujúce žalovanú. Z uvedených dôvodov súd považuje\nnárok žalobcu na náhradu škody a bezdôvodné obohatenie za neodôvodnený, a čo sa týka\nvydania motorového vozidla považuje žalobu za predčasne podanú a na základe uvedeného\nžalobu v celom rozsahu zamietol.“\nV zhode so svojou judikatúrou ústavný súd pripomína, že jeho ingerencia do výkonu\nprávomoci všeobecných súdov je opodstatnená len v prípade jej nezlučiteľnosti s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil\ns interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle\njudikatúry ústavného súdu by mohol nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu\niba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný.\nO svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné\nuvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že\nby zásadne poprel ich účel a význam.\nPri hodnotení ústavnej akceptovateľnosti rozsudku krajského súdu ústavný súd\nv prvom rade upriamuje pozornosť na jeho záver o neunesení dôkazného bremena\nsťažovateľkou, ktorej tvrdenia o obmedzení užívacieho práva k označenému motorovému\nvozidlu len v prospech konateľov nemali byť v konaní preukázané. V dôsledku toho sa záver\nkrajského súdu o tom, že sporné motorové vozidlo užíval spoločník sťažovateľa, ktorý bol\nprávnym predchodcom žalovanej, nejaví ako extrémne nesúladný s ustálenými skutkovými\nzisteniami (inými slovami, arbitrárny), a tak zasahujúci do obsahu základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Preto aj napriek nesúhlasu sťažovateľky možno\nakceptovať právny záver o oprávnenom užívaní motorového vozidla patriaceho sťažovateľke\njedným z jej spoločníkov. Ústavne akceptovateľne krajský súd odôvodnil aj poskytnutie\nprávnej ochrany žalovanej aplikáciou § 56a Obchodného zákonníka, keďže priebeh konania\npred všeobecnými sudmi a v ňom zistené skutočnosti priamo svedčia o sporoch medzi\nvlastníkmi (t. j. spoločníkmi) sťažovateľky. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že nie\nje ďalšou (štvrtou) opravnou inštanciou všeobecného súdnictva, ale nezávislým súdnym\n14\n\norgánom ochrany ústavnosti, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neudržateľné.\nPosudzujúc obsah rozsudku krajského súdu v spojitosti s rozsudkom okresného súdu\n(odôvodnenie rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu totiž aj v zmysle\nustálenej judikatúry ústavného súdu nemožno posudzovať izolovane – napr. III. ÚS 264/08,\nIV. ÚS 372/08 a iné) dospel ústavný súd k záveru, že krajský súd pri svojom rozhodovaní\nrešpektoval ústavné hľadiská vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu, keď sa\nzaoberal všetkými relevantnými námietkami sťažovateľky a poskytol na ne ústavne\nakceptovateľné odpovede. Predložené sťažnostné námietky v skutočnosti len odzrkadľujú\nnespokojnosť sťažovateľky s výsledkom napadnutého konania, čo však samo osebe nemôže\nviesť k záveru o porušení sťažovateľkou označeného základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nV danom prípade teda v postupe krajského súdu a jeho rozsudku ústavný súd\nnevzhliadol také relevantné skutočnosti, ktoré by popierali účel a zmysel právnej úpravy\na aplikovateľných právnych inštitútov upravených Obchodným zákonníkom, prípadne\nObčianskym zákonníkom, pričom skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom\nuvedeným v napadnutom rozsudku nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie\nústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím vlastným. Odôvodnenie\nrozsudku krajského súdu spĺňa podľa názoru ústavného súdu požiadavky kladené na obsah\nsúdnych rozhodnutí a z ústavnoprávneho hľadiska ho hodnotí ako ústavne udržateľné.\nS prihliadnutím na uvedené považuje ústavný súd sťažnosť, ktorou bolo namietané porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkom krajského súdu,\nza zjavne neopodstatnenú.\n\n15\n\n2.3 K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa\nčl. 20 ods. 1, 4 a 5 ústavy, práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu a namietanému porušeniu čl. 12 ods. 1 ústavy rozsudkom krajského súdu\nč. k. 3 Cob 122/2012­263 zo 7. februára 2013\nPodľa čl. 12 ods. 1 ústavy sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva\nje možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona\na za primeranú náhradu.\nPodľa čl. 20 ods. 5 ústavy iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy,\nak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide\no opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu\nverejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nSťažovateľka namieta porušenie práv zaručujúcich vlastníctvo a užívanie majetku\nz dôvodu, že všeobecné súdy jej nepriznali právo na vydanie veci, vo vzťahu ku ktorej\nnebolo jej vlastnícke právo spochybnené.\n\n16\n\nVychádzajúc z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku krajského súdu ústavný\nsúd poukazuje na to, že konajúce súdy pri svojom rozhodovaní o sťažovateľkou uplatnenom\nnároku\n\ndospeli\n\nk záveru\n\no\n\npredčasnosti\n\npodanej\n\nžaloby,\n\nprihliadajúc\n\npritom\n\nna neusporiadanie právnych vzťahov medzi spoločníkmi disponujúcimi obchodnými\npodielmi u sťažovateľky, ako aj na vzájomné spory medzi nimi odôvodňujúce priznanie\nprávnej ochrany spoločníkovi obchodnej spoločnosti pred konaním druhého spoločníka\nalebo samotnej spoločnosti, pokiaľ toto malo znevýhodňujúci alebo zneužívajúci charakter.\nS ohľadom na dôvody uvedené v bode 2.2 tejto časti odôvodnenia uznesenia ústavný súd\nkonštatuje udržateľnosť aplikácie § 56a Obchodného zákonníka v danom prípade, a tým aj\noprávnenosť\n\ndočasného\n\nobmedzenia\n\nužívacích\n\npráv\n\nsťažovateľky\n\nv prospech\n\njej\n\nspoluvlastníka, ktorého neoprávnenosť držby a užívania motorového vozidla nebola dôkazne\npreukázaná. Prihliadajúc na uvedené ústavný súd nepovažoval krajským súdom zvolenú\naplikáciu relevantných hmotnoprávnych predpisov za ústavne neakceptovateľnú a intenzitou\njej následkov za rozpornú s obsahom základného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20\nústavy, resp. čl. 1 dodatkového protokolu.\nV súvislosti s porušením označených práv navyše ústavný súd pripomína svoju\nstabilizovanú judikatúru (napr. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 301/07, I. ÚS 150/09), ktorej súčasťou\nje aj právny názor, že všeobecný súd v zásade nemôže byť sekundárnym porušovateľom\nzákladných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patria uvedené základné práva, ak\ntoto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné\nprincípy zaručené v čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takéto porušenie\nústavných princípov však ústavný súd nevzhliadol, pričom zvolenú aplikáciu a interpretáciu\nrelevantných právnych noriem na zistený stav veci vyhodnotil ako ústavne udržateľnú,\nneodôvodňujúcu zásah ústavného súdu do výsledkov napadnutého konania.\nNapokon, pokiaľ sa sťažovateľka v posudzovanom prípade domáhala vyslovenia\nporušenia čl. 12 ods. 1 ústavy, ústavný súd v zhode so svojou doterajšou judikatúrou\nzdôrazňuje, že uvedený článok neobsahuje garanciu konkrétneho základného práva\na slobody, ale je akýmsi základným či všeobecným ustanovením limitujúcim zásahy štátu\n17\n\nvo vzťahu k nositeľom základných práv a slobôd. V prípade sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1\nústavy však ústavný súd rozhoduje vždy len o porušení konkrétneho základného práva alebo\nslobody zakotveného v druhej hlave ústavy, prípadne práva zaručeného medzinárodnými\nzmluvami o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom porušenie iného článku\nústavy možno podaním individuálnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy namietať len\nv spojení s namietaným porušením už konkrétne označeného základného práva alebo\nslobody (obdobne napr. II. ÚS 167/04, III. ÚS 300/06, III. ÚS 224/08). Keďže namietané\nporušenie označeného základného práva sťažovateľky (čl. 20 ods. 1, 4 a 5 ústavy) zistené\nnebolo, nie je možné vysloviť ani záver o porušení čl. 12 ods. 1 ústavy, ako sa toho v petite\nsťažnosti sťažovateľka domáha.\nKeďže ústavný súd dospel k záveru o absencii príčinnej súvislosti medzi\nsťažovateľkou označeným základným právom vlastniť majetok zaručeným čl. 20 ods. 1, 4\na 5 ústavy a právom na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu, ako aj\nďalšieho ňou označeného ustanovenia ústavy a namietaným rozsudkom krajského súdu,\nbolo potrebné podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde jej sťažnosť odmietnuť aj v tejto\nčasti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n2.4 K namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 4 Obdo 26/2013 z 30. mája 2014\nVo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu o dovolaní sťažovateľka neuvádza žiadne\nosobitné dôvody o ústavnej neakceptovateľnosti uznesenia najvyššieho súdu, okrem tých,\nktorými namietal právne posúdenie veci krajským súdom a okresným súdom. Na tomto\nmieste je však nevyhnutné pripomenúť, že najvyšší súd sa v dovolacom konaní obmedzil len\nna preskúmanie prípustnosti dovolania, nie však na prieskum správnosti sťažovateľkinom\nnapádaného právneho posúdenia jej prípadu. Keďže krajský súd rozsudok okresného súdu\npotvrdil bez toho, aby svojím výrokom možnosť dovolania pripustil, najvyšší súd nemal\nv zmysle § 238 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,OSP“) právomoc preskúmavať\n18\n\ndôvodnosť dovolania z hľadiska naplnenia dovolacích dôvodov svedčiacich o existencii inej\nvady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 241 ods. 2 písm. b)\nOSP] alebo jej nesprávneho právneho posúdenia [§ 241 ods. 2 písm. c) OSP], pretože\ndovolanie bolo prípustné len z dovolacích dôvodov vymenovaných v § 237 OSP. Existencia\ntýchto dovolacích dôvodov však najvyšším súdom zistená nebola.\nÚstavný súd pripomína, že samotná otázka posúdenia podmienok pre uskutočnenie\ndovolacieho konania vrátane posúdenia otázky prípustnosti dovolania je vecou zákonnosti\na jej vyriešenie v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ktoré v zmysle\nčl. 46 ods. 4 ústavy majú ustanovovať podrobnosti o realizácii základného práva na súdnu\nochranu, nemôže v konečnom dôsledku viesť k záveru o porušení označených práv\nsťažovateľky.\nVyhodnotiac napadnuté uznesenie najvyššieho súdu dospel ústavný súd k záveru, že\nnajvyšší súd sa štandardným a ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovnal s otázkou\nprípustnosti dovolania proti rozsudku krajského súdu, v dostatočnej miere sa zaoberal\njednotlivými námietkami sťažovateľky, pričom odôvodnenie napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu dáva na jej argumentáciu uvedenú v dovolaní dostatočnú odpoveď, ktorej\npodstatou však podľa názoru ústavného súdu bol rovnako ako v prípade sťažnosti podľa\nčl. 127 ústavy nesúhlas s celkovým právnym posúdením veci vyznievajúcim v neprospech\nsťažovateľky.\nVzhľadom na to, že uznesenie najvyššieho súdu je len procesným rozhodnutím\nkonštatujúcim\n\nneprípustnosť\n\ndovolacieho\n\nprieskumu\n\nv sťažovateľkinej\n\nveci,\n\na nie\n\nrozhodnutím o v prípade relevantných meritórnych otázkach (ktorých prijaté riešenie\nsťažovateľka vo svojej argumentácii namieta), ústavný súd vyhodnotil sťažnosť z hľadiska\nnamietaného porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 20 ods. 1, 4 a 5 ústavy, čl. 12 ods. 1 ústavy\na čl. 1 dodatkového protokolu označeným uznesením najvyššieho súdu za zjavne\nneopodstatnenú a na základe toho ju aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde odmietol.\n19\n\nKeďže bola sťažnosť ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľky v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. júla 2015\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "obchodná spoločnosť-štatutárny orgán spoločnosti", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "príčinná súvislosť", "aplikácia právnych noriem-súladná", "bezdôvodné obohatenie", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:28ed2e42-79ed-49d0-8ab3-16451f1e42de", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 29/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 29/2010 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:28ed2e42-79ed-49d0-8ab3-16451f1e42de"}, {"guid": "ussr:d1a817eb-bf37-484d-a6e3-09627ae06858", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 150/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 150/09 z 20. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-20", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1a817eb-bf37-484d-a6e3-09627ae06858"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:f30ac45b-6b03-4acc-83ed-d0a3bfeb4da1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 224/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 224/08 z 16. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-16", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f30ac45b-6b03-4acc-83ed-d0a3bfeb4da1"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:09113132-82dd-4b02-b75c-78bf61617368", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 198/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 198/07 z 6. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-06", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:09113132-82dd-4b02-b75c-78bf61617368"}, {"guid": "ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 301/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 301/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 258, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 167/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 167/04 z 7. 7. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-07-07", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}], "citovane_v": []}