{"guid": "ussr:e4dcb6e3-72b4-416b-8faa-8c75b5fc3ef9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.368.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 368/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 368/2015 z 14. 7. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. júla 2015, sp. zn. III. ÚS 368/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.368.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-07-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e4dcb6e3-72b4-416b-8faa-8c75b5fc3ef9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.368.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.368.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.368.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 368/2015­10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2015\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Lacovou, advokátska\nkancelária, Pražská 4, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu\nv Košiciach č. k. 1 Co 207/2013­389 z 9. júla 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra\n2014 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\n\nuznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 Co 207/2013­389\nz 9. júla 2014.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ od 12. marca 2008 vystupoval\nako žalobca v konaní vedenom Okresným súdom Košice I (ďalej len „okresný súd“)\npod sp. zn. 39 C 37/2008, ktorého predmetom bolo určenie neplatnosti uznesenia schôdze\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome\n(ďalej len „bytový dom“). Sporným uznesením z 21. februára 2008 vlastníci\nbytov a nebytových priestorov vypovedali zmluvu o výkone správy bytového domu\nuzavretú so sťažovateľom ako správcom. Podľa názoru sťažovateľa sa schôdze vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov zúčastnili aj osoby, ktoré neboli oprávnené zastupovať\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov, a pri hlasovaní o napadnutom uznesení sa\nnedosiahla potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov.\nSťažovateľovi bola 19. júna 2008 doručená výzva spoločnosti BYTEX Slovensko,\ns. r. o., Palackého 14, Košice (ďalej len „nový správca“), na odovzdanie výkonu správy\nbytového domu, pretože vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome\npísomným hlasovaním z 2. apríla 2008 schválili prevzatie výkonu správy novým správcom.\nSťažovateľ doručil 27. júna 2008 okresnému súdu návrh na nariadenie\npredbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), na základe ktorého okresný súd uznesením\nč. k. 39 C 37/2008­239 z 28. júla 2008 určil, že do právoplatného rozhodnutia vo veci samej\nzabezpečuje a vykonáva správu bytov a nebytových priestorov v bytovom dome sťažovateľ.\nNa ďalšej schôdzi konanej 16. októbra 2008 vlastníci bytov a nebytových priestorov\nschválili uznesenie o vypovedaní zmluvy o výkone správy bytov a nebytových priestorov\nv bytovom dome uzavretej so sťažovateľom. Súčasne schválili zmluvu o výkone správy\nbytov a nebytových priestorov v bytovom dome s novým správcom.\n\n2\n\nSťažovateľ doručil 11. decembra 2008 okresnému súdu späťvzatie svojej určovacej\nžaloby z marca 2008, a to z dôvodu vypovedania zmluvy o správe bytov a nebytových\npriestorov uzavretej s ním ako správcom, ku ktorému došlo hlasovaním vlastníkov bytov\na nebytových priestorov na schôdzi konanej 16. októbra 2008. V späťvzatí sťažovateľ\nnavrhol, aby mu okresný súd priznal náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 druhej vety\nOSP.\nOkresný súd uznesením vyššieho súdneho úradníka č. k. 39 C 37/2008­258\nz 30. marca\n\n2009\n\nkonanie\n\no sťažovateľovej\n\nžalobe\n\nzastavil,\n\nkeďže\n\nžalovaní\n\nso späťvzatím žaloby súhlasili. O trovách konania rozhodol okresný súd samostatným\nuznesením č. k. 39 C 37/2008­263 zo 17. februára 2010, a to tak, že sťažovateľ ako žalobca\nnemá právo na náhradu trov konania, a žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Súčasne\nvrátil sťažovateľovi súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania.\nOkresný súd v uznesení o trovách dôvodil, že „v tomto prípade nie je... namieste\naplikácia ustanovenia § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., teda, že k zastaveniu konania došlo\npre správanie odporcu, pretože zákon má v predmetnom ustanovení na mysli prípady,\nkedy je žaloba podaná dôvodne a k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie odporcu, v praxi\nide väčšinou o prípady, kedy odporca po podaní návrhu zaplatil žalovanú pohľadávku.\nKeďže nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., (ktorý je výnimkou\nz ustanovenia § 146 ods. 1 veta prvá O. s. p.) z procesného hľadiska zásadne platí,\nže zastavenie konania zavinil žalobca, pretože zobral späť žalobu v celom rozsahu. Súd by\nteda pri rozhodovaní o trovách konania mal postupovať podľa § 146 ods. 2 veta prvá\nO. s. p. a zaviazať žalobcu nahradiť žalovaným v 1., 2., 4. až 23. rade, 26. až 35. rade. 38.,\n39., 40., 42. až 50. rade trovy právneho zastúpenia a žalovaným v 3., 24., 36., 37. a 41. rade\nnáhradu trov konania nepriznať, pretože im trovy konania nevznikli.“. Okresný súd však\naplikujúc § 150 ods. 1 OSP žalovaným nepriznal náhradu trov konania, lebo „bez ohľadu\nna počet žalovaných, ktorých právny zástupca žalovaných v 1., 2., 4. až 23. rade,\n26. Až 35. rade. 38., 39., 40., 42. až 50. rade zastupoval išlo vždy vo vzťahu k žalovaným\no rovnaký úkon právnej služby a to písomné podanie na súd zo dňa 15. 4. 2008 a písomné\n\n3\n\npodanie zo dňa 17. 2. 2009 a tiež v tom, že nepriznanie trov konania sa nedotkne majetkovej\nsféry žalovaných v 1., 2., 4. až 23. rade, 26. až 35. rade. 38., 39., 40., 42. až 50. rade“.\nNa odvolanie žalovaných zastúpených právnym zástupcom okresný súd uznesením\nč. k. 39 C 37/2008­279 zo 7. februára 2011 uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť\nžalovaným zastúpeným právnym zástupcom trovy konania spočívajúce v trovách právneho\nzastúpenia spoločne v sume 5 325,81 €. Konštatoval, že „v danom prípade treba rozhodnúť\no náhrade\n\ntrov\n\nkonania\n\nz hľadiska\n\nprocesného\n\nzavinenia\n\nzastavenia\n\nkonania.\n\nPretože žalobca svojím späťvzatím zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný\nnahradiť trovy konania... Podľa názoru súdu nie je možný postup podľa druhej vety\npríslušného ustanovenia, pretože skutočnosť, že bolo opätovne rozhodnuté o vypovedaní\nzmluvy o výkone správy žalobcovi ako správcovi na schôdzi vlastníkov bytov dňa 16. 10.\n2008, nemá žiaden vplyv platnosť, príp. neplatnosť predchádzajúceho uznesenia schôdze\nvlastníkov bytov zo dňa 21. 2. 2008. A teda, v danom prípade nemožno hovoriť o tom, že\nžalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaných.“.\nSťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu odvolanie, v ktorom argumentoval\nv prospech aplikácie § 146 ods. 2 druhej vety OSP tvrdením, že „žalovaní vlastníci bytov,\naj keď vedeli o zahájenom súdnom konaní, nepočkali za rozhodnutím súdu vo veci samej\na dňa 16.10.2008 sa z ich podnetu konala ďalšia schôdza s tým istým programom, teda\nvypovedanie zmluvy o výkone správy správcovi“. Schôdza vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov v bytovom dome konaná 16. októbra 2008 bola podľa sťažovateľa „konaná plne\nv súlade so zákonom,... a teda žalobca na určení neplatnosti uznesení z vlastníckej schôdze\nzo dňa 21. 02. 2008 v tomto konaní už nemal ani naliehavý právny záujem... No zastáva\nnázor, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovaných, ktorí mali vedomosť\no podanej žalobe, ktorou sa žalobca domáha určenia neplatnosti uznesení, a sami uznali,\nže vlastnícka schôdza dňa 21. 02. 2008 nebola konaná v súlade so zákonom... a preto\nzvolali ďalšiu schôdzu s tým istým programom...“.\nKrajský súd uznesením č. k. 4 Co 137/2011­299 z 30. novembra 2011 zrušil\nodvolaním sťažovateľa napadnuté prvostupňové uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil\n4\n\nna ďalšie konanie. Okresný súd bol podľa názoru krajského súdu povinný „sa zaoberať\notázkou, či v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 150\nO. s. p. na rozhodnutie o trovách konania (keďže v pôvodnom rozhodnutí o trovách konania\nsa na toto ustanovenie procesného predpisu odvolal) a až v prípade, ak dospeje k záveru,\nže tieto dôvody tu neexistujú, podanému odvolaniu v napadnutej časti podľa ust. § 374\nods. 4\n\nO. s. p.\n\nvyhovieť.\n\nZároveň\n\nbolo\n\njeho\n\npovinnosťou\n\nnapadnuté\n\nuznesenie\n\nprvostupňového súdu náležitým spôsobom odôvodniť, tak, aby závery, ku ktorým na základe\nsvojich úvah dospel, boli racionálne a presvedčivé.“.\nPo vrátení veci na ďalšie konanie okresný súd uznesením č. k. 39 C 37/2008­353\nz 5. apríla 2013 uložil sťažovateľovi nahradiť žalovaným, zastúpeným právnym zástupcom,\ntrovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 6 390,97 €. Zotrval\nna svojom názore zo skoršieho zrušeného uznesenia a zároveň zdôraznil, že „predmetom\nkonania... bolo... určenie neplatnosti uznesenia schôdze vlastníkov bytov zo dňa 21. 2. 2008.\nNeskorším rozhodnutím vlastníkov bytov totiž nedošlo k zrušeniu predchádzajúceho ich\nrozhodnutia o výpovedi zmluvy o výkone správy, tiež nebola príp. súdnym rozhodnutím\nvyslovená ani neplatnosť výpovede zo zmluvy o výkone správy a preto bez ohľadu na to,\nže vlastníci bytov opätovne dali žalobcovi výpoveď zo správcovstva, právne následky\nz výpovede zo zmluvy o výkone správy nastali už na základe skoršej výpovede\na nie až na základe výpovede druhej v poradí, a to bez ohľadu na to, ako si následne\nvlastníci a tiež žalobca ako bývalý správca usporiadali právne vzťahy“.\nV odvolaní proti prvostupňovému uzneseniu okresného súdu sťažovateľ na podklade\nchronologickej rekapitulácie priebehu konania o jeho žalobe zdôraznil, že „časová\npostupnosť žalovaných a opakujúci sa, ten istý predmet zvolávaných schôdzí... svedčí o tom,\nže žalovaní neboli ochotní rešpektovať právny stav a vyčkať na rozhodnutie súdu o platnosti\nalebo neplatnosti uznesení z už konaných schôdzí, ktorých vyslovenia neplatnosti sa žalobca\ndomáhal žalobou na súde... v danom prípade žalovaní zámerne, zvolaním v poradí tretej\nvlastníckej schôdze s tým istým predmetom, použili prostriedok, ktorý sám o sebe nie je\nzakázaný a z hľadiska práva nenapadnuteľný pre dosiahnutie svojho cieľa bez toho,\n\n5\n\naby rešpektovali právny stav vyvolaný aj vydaním predbežného opatrenia v súdnom konaní\na vyčkali na rozhodnutie súd. Podľa názoru žalobcu je ich konanie konaním in fraudem\nlegis, keď sa chovajú podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahli cielený výsledok,\nnerešpektujúc existujúci právny stav.“.\nSťažovateľ podľa vlastného názoru „preukázal, že k späťvzatiu žaloby došlo\npre správanie sa žalovaných, ktorí si boli vedomí nesplnenia zákonných podmienok\npri zvolávaní a konaní vlastníckych schôdzí a neplatnosti uznesení nimi prijatými\na preto zvolali v poradí tretiu vlastnícku schôdzu s tým istým programom, ktorá bola\nzvolaná a konala sa v súlade so zákonom a ktorej rozhodnutia musel žalobca rešpektovať\nak sa nechcel vystaviť súdnym žalobám, v ktorých by bol neúspešný“. Sťažovateľ teda\n„nepristúpil k späťvzatiu žaloby na základe svojho rozhodnutia, ale rešpektujúc uplynutím\nčasu vzniknutý právny stav vyvolaný úkonmi žalovaných“.\nKrajský súd uznesením č. k. 1 Co 207/2013­389 z 9. júla 2014 o odvolaní sťažovateľa\nrozhodol tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. S poukazom na nesporné\nskutkové okolnosti prípadu a na ustálenú súdnu prax pri posudzovaní aplikačného vzťahu\noboch noriem zakotvených v čl. 146 ods. 2 OSP zhodnotil, že „v danom prípade došlo\nk zastaveniu konania pred začatím pojednávania (až na ktorom súd vykonáva dokazovanie\no predmete sporu)“, a tak „pre súdne rozhodnutie o zastavení konania a o náhrade trov\nkonania nemuselo byť podkladom úplné zistenie skutkových okolností tak, ako sa to\nvyžaduje v prípade meritórneho rozhodnutia vo veci samej, ale otázku dôvodnosti podania\nžaloby súd posudzuje len z procesného hľadiska (hľadiska vzťahu medzi výsledkom\nsprávania sa žalovaných a požiadavkou žalobcu vyjadrenou v žalobe), pri ktorej nie je\nrozhodujúce, aký by bol výsledok vtedy, keby nedošlo k zastaveniu konania“.\nKrajský súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 OSP),\npretože „žalovaní postupovali vo veci v rámci svojich zákonných oprávnení a uznesenie\nv poradí poslednej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov... uznesenie schôdze\nvlastníkov, ktoré bolo napadnuté žalobcom v tomto konaní nezrušilo, a ani nevyslovilo jeho\nneplatnosť, preto žalobca mohol pokračovať v konaní o podanej žalobe“.\n6\n\nV sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ opätovne prednáša argumentáciu\npoužitú v riadnych opravných prostriedkoch podaných v konaní pred okresným súdom\na krajským súdom (časová postupnosť priebehu konania a úkonov žalovaných, ktorá má\ndokazovať, že ich konanie je „konaním in fraudem legis“ a že sťažovateľ nemal inú\nmožnosť, než vziať podanú žalobu späť). Zároveň s poukazom na stabilizovanú judikatúru\nústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúcu sa\npožadovanej kvality odôvodnení súdnych rozhodnutí sťažovateľ tvrdí, že krajský súd sa „pri\nrozhodovaní o opravnom prostriedku nevysporiadal s právne relevantnou argumentáciou\nadekvátne. Tým, že nezdôvodnil jej irelevantnosť, porušil základné právo na súdnu\nochranu...“.\nV závere sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti meritórne\ntakto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n,\n\n... na súdnu a inú právnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1 Co/207/2013­\n398 (správne má byť sp. zn. 1 Co 207/2013­389) zo dňa 09. 07. 2014 porušené bolo.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1 Co/207/2013­398 (správne má\nbyť sp. zn. 1 Co 207/2013­389) zo dňa 09. 07. 2014 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie\nkonanie.\n3. Krajský súd v Košiciach je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľovi\nvo výške 2.000,­ € (slovom dvetisíc EUR) k rukám právnej zástupkyne sťažovateľa.\n4. Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške\n284,08 € (za dva úkony právnej služby – príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie\nna súd 2 x 134,­ €, 2 x 8,04 € režijný paušál) do 15 dní od doručenia tohto nálezu k rukám\nprávnej zástupkyne sťažovateľa.“\nII.\n\n7\n\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavne\nneopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by\nmohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Úloha ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní návrhu teda nespočíva v tom, aby určil, či preskúmanie veci\npredloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv alebo slobôd\nzaručených ústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek\nmožnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní\nodmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí\nako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).\n\n8\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nRozhodovanie o náhrade trov je súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd\npri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie je\nv súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka\nkonania na súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05).\nObsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae\naj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade\nso zákonom (rozhodnutie ESĽP vo veci Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997).\nZásadnou sťažnostnou námietkou, na ktorej sťažovateľ zakladá svoj sťažnostný petit,\nje tvrdenie nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru mal okresný súd\na následne i krajský súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania na ustálený a nesporný\nskutkový stav veci aplikovať § 146 ods. 2 druhú vetu OSP, a nie § 146 ods. 2 prvú vetu\nOSP.\nPodľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov\nkonania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.\nPodľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo\nzastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,\nktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.\nK možnosti\n\nvyužitia\n\nkasačnej\n\nprávomoci\n\npodľa\n\nčl.\n\n127\n\nods.\n\n2\n\nústavy\n\nvoči rozhodnutiam všeobecných súdov ústavný súd stabilne judikuje, že nie je súčasťou\nsystému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy,\n9\n\nak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nÚstavný\n\nsúd\n\nteda\n\nnepredstavuje\n\nopravnú\n\ninštanciu\n\nvšeobecných\n\nsúdov\n\n(napr. I. ÚS 31/05), a preto nemôže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ\ntieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade s právami na súdnu a inú právnu ochranu\nzakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). Ingerencia\nústavného súdu do výkonu právomoci všeobecného súdu by bola opodstatnená len v prípade\njeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby\nústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi, ktoré sú „pánmi\nzákonov“, v zmysle už citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor\nvšeobecného súdu iba v prípade, ak by ten bol arbitrárny, zjavne neodôvodnený,\nresp. ústavne nekonformný (napr. III. ÚS 31/2015).\nArbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie\ndaná\n\nrozporom\n\nsúvislosti\n\nich\n\nprávnych\n\nargumentov\n\na skutkových\n\nokolností\n\nprerokovávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru\nústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré zo základných\npráv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy.\nCitovaná judikatúra sa ešte viac prehlbuje pri ústavno­súdnom prieskume súdnych\nrozhodnutí o trovách konania. Ústavný súd iba celkom výnimočne podrobnejšie\npreskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania. Problematika náhrady trov\nkonania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia\nz pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej\ninterpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty\nsvojvôle (mutatis mutandis IV. ÚS 170/08, II. ÚS 64/09, III. ÚS 92/09).\n10\n\nOkresný súd i krajský súd vo svojich rozhodnutiach o trovách konania vedeného\npod sp. zn. 39 C 37/2008 v prvom rade vychádzali zo systematických súvislostí § 146 ods. 2\nOSP, ako aj z ustálenej judikatúry všeobecných súdov týkajúcej sa uvedeného ustanovenia.\nTá jednoznačne konštatuje, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad\npodľa § 146 ods. 2 druhej vety OSP, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil\nzastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania [napr. uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 27. októbra 1992\nvo veci sp. zn. 2 Obo 183/92]. Rovnako stabilne súdy judikujú, že pri použití ustanovenia\n§ 146 ods. 2 prvej vety OSP treba otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo\nbyť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku (napr. rozsudok najvyššieho súdu\nz 28. februára 2008 vo veci sp. zn. 3 M Obdo 5/2007, uznesenie najvyššieho súdu\nz 13. mája 2008 vo veci sp. zn. 5 Obo 8/2007).\nV popísaných interpretačných súvislostiach okresný súd v poradí prvom uznesení\no trovách konania (č. k. 39 C 37/2008­263 zo 17. februára 2010) vyslovil právny názor,\nže § 146 ods. 2 druhá veta sa aplikuje väčšinou v prípadoch, „kedy odporca po podaní\nnávrhu zaplatil žalovanú pohľadávku“. Na tomto názore okresný súd nič nezmenil\nani v poslednom uznesení o trovách sporného konania a vychádzal z neho i krajský súd\nv sťažnosťou napadnutom uznesení, keď uviedol, že „otázku dôvodnosti podania žaloby súd\nposudzuje len z procesného hľadiska (hľadiska vzťahu medzi výsledkom správania sa\nžalovaných a požiadavkou žalobcu vyjadrenou v žalobe), pri ktorej nie je rozhodujúce,\naký by bol výsledok vtedy, keby nedošlo k zastaveniu konania“. Citované právne názory sú\nprejavom uplatnenia metód formálnej logiky v interpretačných postupoch oboch\nvšeobecných súdov, ktoré kritérium dôvodnosti žaloby použité v § 146 ods. 2 druhej vete\nOSP kondicionálne previazali s motiváciou pre procesný úkon späťvzatia žaloby žalobcom\n(navrhovateľom). Skúmanie kritéria dôvodnosti podania žaloby v relácii k budúcemu\nrozhodnutiu vo veci samej by znamenalo prejudikovanie rozhodnutia v merite. Teda,\nak odporca počas konania svojím právnym úkonom uspokojí záujem žalobcu presadzovaný\npodanou žalobou, možno z hľadiska aplikácie § 146 ods. 2 druhej vety OSP považovať\nžalobu za dôvodne podanú.\n\n11\n\nNa rekapitulovanej konštrukcii ústavný súd nevidí žiadne známky excesívnosti\nsignalizujúcej svojvôľu. Rešpektuje totiž jazykové znenie procesnej normy a nechýba jej\nvnútorná logika zohľadňujúca aspekty spravodlivosti pri uvažovaní o tom, kto by mal ťarchu\ntrov zastaveného konania v konečnom dôsledku znášať.\nV popísaných okolnostiach je prirodzené, že sťažovateľova argumentácia sa\nťažiskovo orientovala na preukázanie, že konanie schôdze vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov v bytovom dome 16. októbra 2008 zakladá dôvodnosť jeho určovacej žaloby\nv zmysle § 146 ods. 2 druhej vety OSP. Okresný súd i krajský súd na to reagovali\nakcentovaním absencie akejkoľvek právne významnej previazanosti uznesenia schôdze\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome z 21. februára 2008 napadnutého\nžalobou sťažovateľa a uzneseniami totožného obsahu schválenými na schôdzi vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov v bytovom dome 16. októbra 2008.\nÚstavný súd konštatuje, že ani tento právny názor okresného súdu i krajského súdu\nnevykazuje\n\nnáznaky\n\nústavne\n\nvýznamnej\n\narbitrárnosti\n\nči\n\nextrémneho\n\nvybočenia\n\nzo štandardných interpretačných prístupov v hmotnom alebo procesnom práve. Právna\núprava v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov\na nebytových\n\npriestorov\n\nv znení\n\npodľa ktorého\n\n„neskorším\n\nneskorších\n\nrozhodnutím\n\npredpisov\n\nvlastníkov\n\nnijako\n\nbytov...\n\nnevyvracia\nnedošlo\n\nnázor,\n\nk zrušeniu\n\npredchádzajúceho ich rozhodnutia o výpovedi zmluvy o výkone správy, tiež nebola\npríp. súdnym rozhodnutím vyslovená ani neplatnosť výpovede zo zmluvy o výkone správy\na preto bez ohľadu na to, že vlastníci bytov opätovne dali žalobcovi výpoveď\nzo správcovstva, právne následky z výpovede zo zmluvy o výkone správy nastali už\nna základe skoršej výpovede a nie až na základe výpovede druhej v poradí, a to bez ohľadu\nna to, ako si následne vlastníci a tiež žalobca ako bývalý správca usporiadali právne\nvzťahy“.\nOkresný súd a prostredníctvom potvrdenia citovaného právneho názoru i krajský súd\ntakto zdôraznili aj fakt, že výpoveď zmluvy schválenú z 21. februára 2008 bolo možné\n\n12\n\nspochybniť len určovacím rozsudkom vo veci samej, nie neskorším schválením uznesenia\ns rovnakým obsahom a rovnakými zamýšľanými účinkami. Sťažovateľ však späťvzatím\nžaloby zabránil vydaniu meritórneho rozhodnutia, čím okrem iného sám vylúčil eventualitu\nvyhovenia jeho žalobe. V popísaných okolnostiach preto podľa názoru ústavného súdu\nnemožno považovať záver okresného súdu i krajského súdu o nenaplnení podmienok\npodľa § 146 ods. 2 druhej vety OSP, a tým o nevyhnutnosti aplikácie § 146 ods. 2 prvej vety\nOSP za arbitrárny či extrémne vybočujúci z pravidiel upravujúcich náhradu trov civilného\nsporového konania.\nUvažovanie sťažovateľa, podľa ktorého schválením uznesení na schôdzi vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov v bytovom dome 16. októbra 2008 ďalšie pokračovanie\nkonania o určení neplatnosti sporného uznesenia zo schôdze konanej 21. februára 2008\nstratilo svoje opodstatnenie, sa síce na prvý pohľad môže zdať logickým, jeho akceptovanie\npo procesno­právnej stránke by však znamenalo prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej,\nčo vzhľadom na už konštatovanú absenciu právneho dopadu uznesení schôdze vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov v bytovom dome zo 16. októbra 2008 na platnosť uznesenia\natakovaného určovacou žalobou nie je ani na účel aplikácie § 146 ods. 2 druhej vety OSP\nakceptovateľné.\nÚstavný súd dospel k záveru o akceptovateľnosti právnych záverov okresného súdu\ni krajského súdu z hľadiska požiadaviek plynúcich zo základného práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu aj na podklade preskúmania ich právnych názorov formulovaných\nv odôvodneniach ich rozhodnutí. Nemožno preto prijať ani druhú námietku prednesenú\nsťažovateľom v jeho sťažnosti, ktorá spočívala v tvrdení nedostatočného odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia krajského súdu. Sťažovateľ podľa vlastného názoru vo svojich\nopravných prostriedkoch prednášal právne relevantnú argumentáciu a krajský súd\n„nezdôvodnil jej irelevantnosť“.\nKrajský súd sa stotožnil so závermi okresného súdu, preto v rovine kvality\nodôvodnenia jeho uznesenia je potrebné vychádzať z ustáleného právneho názoru,\npodľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno\n13\n\nposudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09),\npretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.\nKrajský súd aj tým, že sa stotožnil s právnymi názormi okresného súdu, dal odpoveď\nna dôvody prednesené sťažovateľom v jeho odvolaní proti prvostupňovému uzneseniu\nokresného súdu (tie sa zásadným spôsobom neodlišovali od argumentácie sťažovateľa\nprednesenej v podaniach, v ktorých sa vyjadroval k problémovej právnej otázke,\nako aj v skorších opravných prostriedkoch). Navyše sa cielene vyjadril k problému splnenia\nkritéria dôvodnosti podania žaloby ako podmienky pre aplikáciu sťažovateľom\npreferovaného § 146 ods. 2 druhou vetou OSP (ústavný súd nepovažuje za potrebné\nopätovne na tomto mieste citovať právny názor krajského súdu), čím dal odpoveď na tie\notázky, ktoré mali podľa stabilizovanej judikatúry hodnotiacej kvalitu odôvodnení súdnych\nrozhodnutí (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05) pre vec podstatný význam.\nPreto aj námietka sťažovateľa založená na tvrdenej nedostatočnosti odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia krajského súdu je nedôvodná.\nÚstavný súd tak pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil žiadnu možnosť\npre prípadné konštatovanie porušenia základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 46 ods. 1\nústavy po jej prijatí na ďalšie konanie. Preto bolo potrebné sťažnosť podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľa formulovanými v jeho sťažnostnom petite (návrh na zrušenie\nnapadnutého uznesenia krajského súdu, návrh na priznanie finančného zadosťučinenia,\nnávrh na priznanie náhrady trov konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. júla 2015\n\n14\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "byt-správa bytu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "predbežné opatrenie", "návrh-zjavne neopodstatnený", "správa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:24255b03-3a85-4dc1-a611-eef675265661", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.31.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 31/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 31/2015 z 27. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-27", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.31.2015.1"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/09 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6"}, {"guid": "ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 64/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:82d28732-9d9e-4e4b-b10c-afe1f8689806", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 170/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 170/08 z 15. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-15", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82d28732-9d9e-4e4b-b10c-afe1f8689806"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "11f47452-265d-40be-8891-0757100d6ed6:a6bddcdb-dab0-4e7c-b926-933f2f922b9b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7108206300.2", "spisova_znacka": "1Co/207/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/207/2013 z 8. 7. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-07-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7108206300.2"}, {"guid": "67fe3150-bc84-4c0d-b8ca-a115412ebc83:4cab48b3-215b-4413-ad38-0671416ac14f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3710209475.1", "spisova_znacka": "4Co/137/2011", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/137/2011 z 15. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-02-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3710209475.1"}], "citovane_v": []}