{"guid": "ussr:dc4940b7-e14b-4824-8bc0-f817eaa6b3fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.372.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 372/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 372/2015 z 14. 7. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. júla 2015, sp. zn. III. ÚS 372/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.372.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2015-07-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dc4940b7-e14b-4824-8bc0-f817eaa6b3fb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.372.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.372.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.372.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 372/2015­8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n, vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 2\n\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Trnave\nsp. zn. 3 Tos 36/2015 zo 17. februára 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia\n\nčl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením\nKrajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tos 36/2015 zo 17. februára\n2015 (ďalej len „namietané uznesenie“).\n\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 7. októbra 2014\nOkresnému súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) žiadosť o podmienečné prepustenie\nz výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „žiadosť“). Okresný súd uznesením\nsp. zn. 4 PP/170/2014\n\nz 26. novembra\n\n2014\n\njeho\n\nžiadosť\n\nzamietol.\n\nSťažnosť\n\nsťažovateľa podanú proti tomuto rozhodnutiu zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov krajský súd namietaným\nuznesením.\nSťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta, že procedúra\nrozhodovania o jeho žiadosti nebola vyvážená, keďže podľa jeho názoru krajský súd\npri svojom rozhodovaní zvýraznil sťažovateľovu kriminálnu minulosť, avšak na druhej\nstrane „podhodnotil polepšenie vo výkone trestu a niektoré súvisiace okolnosti ani nebral\ndo úvahy“.\nSťažovateľ je toho názoru, že krajský súd nezohľadnil všetky zadovážené dôkazy\na tie, ktoré hodnotil, vyhodnotil podľa sťažovateľa nespravodlivo. V takomto postupe\nkonajúceho súdu vidí sťažovateľ porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 ústavy.\nSťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti\nnálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46\nods. 1 ústavy uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tos 36/2015 zo 17. februára 2015,\npredmetné uznesenie zrušil a vrátil mu vec krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\n\n2\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nespĺňajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané zjavne neoprávneným subjektom, ako aj návrhy podané oneskorene\nmôže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho\npojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľ porušenie svojich označených práv vidí, ako to sám uviedol,\nv nevyváženom hodnotení vykonaných dôkazov, ktoré boli podkladom pre skutkový záver\no nesplnení podmienok pre podmienečné prepustenie sťažovateľa z výkonu trestu odňatia\nslobody.\nV zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy je ústavná ochrana základných práv a slobôd,\nako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy\nrozdelená medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený\n\n3\n\nna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní\nochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142\nods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu\nzákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4\nústavy). Ústavný súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu\nvo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\ntak môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04).\nÚstavný súd pri posúdení námietok sťažovateľa sústredil svoju pozornosť\nna relevantnú právnu úpravu, teda na zodpovedanie otázky, či rozhodnutie krajského súdu\nmalo dostatočnú oporu v relevantnej právnej úprave a či bol sťažovateľovi poskytnutý\nnáležitý a zároveň ústavne konformný výklad aplikovanej právnej úpravy, ako aj na to\nnadväzujúce dostatočné zdôvodnenie prijatých záverov.\nKrajský súd v namietanom uznesení, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa podanú\nproti prvostupňovému uzneseniu okresného súdu o zamietnutí žiadosti sťažovateľa, dôvodil\ntakto: „Odsúdený svojím príkladným plnením svojich povinností vo výkone trestu odňatia\nslobody síce preukázal určité polepšenie o čom svedčí jeho v celku pozitívne hodnotenie\nriaditeľom ÚVTOS avšak vzhľadom na jeho osobu doterajší spôsob života najmä na\ns poukazom na jeho trestnú minulosť nemožno predpokladať jeho pozitívne správanie sa\nv budúcnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na samotnú osobu odsúdeného ktorý\nbol v minulosti 5 krát súdne trestaný z čoho je zrejmé, že u odsúdeného nejde o jednorazové\n\n4\n\nvybočenie z medzí zákona pričom trestné činy ktorých sa dopustil mali stúpajúcu tendenciu\nnakoľko v súčasnosti je odsúdený za zločin k pomerne vysokému trestu odňatia slobody\nv trvaní 6 rokov a 8 mesiacov. Je teda nepochybné že odsúdený ani po prechádzajúcich\nodsúdeniach si nevzal dostatočné ponaučenie opätovne sa dostal do rozporu so zákonom,\nktoré skutočnosti v dostatočnej miere odôvodňujú obavy, že v prípade podmienečného\nprepustenia z výkonu trestu odňatia slobody by tento opätovne dostal do rozporu\nso zákonom. Tieto okolnosti v dostatočnej miere vyvracajú preto i námietky odsúdeného\nvyslovené v dôvodoch sťažnosti, nakoľko tieto skutočnosti podľa názoru krajského súdu\nsú rozhodujúcimi pre posúdenie toho, či v danom prípade odsúdený spĺňa podmienky\npre podmienečné prepustenie alebo nie. Nie je obligatórnou povinnosťou súdu prepustiť\nodsúdeného na slobodu len z dôvodu, že počas výkonu trestu odňatia slobody svojim\nsprávaním poukazoval polepšenie nakoľko pri hodnotení okolností je potrebné vychádzať\nstriktne z vyššie citovaného ustanovenia § 66 odsek 1 Trestného zákona. V zmysle vyššie\nuvedeného ustanovenia a v zmysle uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že\nv danom prípade nebolo možné akceptovať ani námietku ohľadom dohľadu probačného\na mediačného úradníka nakoľko osoba obžalovaného v danom prípade nedáva dostatočné\nzáruky že by takýto dohľad probačného a mediačného úradníka splnil účel ktorým sa\nsleduje zmysel podmienečného prepustenia.“\nÚstavný súd poukazuje na aplikované ustanovenie § 66 ods. 1 zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“),\npodľa ktorého môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený\nvo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie\na môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.\nAko vyplýva zo znenia dotknutej právnej úpravy, predpokladom vyhovenia žiadosti\nodsúdeného je súčasné splnenie dvoch vzájomne sa prelínajúcich okruhov tu vymedzených\npodmienok. V prvom prípade ide o úspešnosť resocializačného programu realizovaného\nu osoby odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, čo však samo osebe\npre podmienečné prepustenie nie je postačujúce, pretože právna úprava vyžaduje, aby bol\n\n5\n\nv nadväznosti na to súčasne splnený predpoklad vedenia riadneho života odsúdeným\nv budúcnosti.\nAko vyplýva z obsahu uznesenia krajského súdu, tento síce konštatoval pozitívnosť\nresocializačného procesu realizovaného u sťažovateľa vo výkone trestu odňatia slobody,\nno na druhej strane poukázal na predchádzajúci život sťažovateľa (špecifické okolnosti\npredchádzajúcich odsúdení a ich komplexný obraz), vykazujúci tak závažné negatíva, ktoré\nvylúčili dostatočnú záruku sociálne vyhovujúceho správania sťažovateľa v budúcnosti.\nÚstavný súd je toho názoru, že konajúci súd sťažovateľovi dostatočne jasne vysvetlil\naplikovanú právnu úpravu, teda zákonné podmienky, splnenie ktorých sa vyžaduje\npre podmienečné prepustenie. Skutkové závery prijaté krajským súdom sa podľa názoru\nústavného súdu pohybovali v takto vymedzenej zákonnej línii a súčasne mali dostatočný\nzáklad vo vykonanom dokazovaní. Právny záver rozhodnutia krajského súdu o nesplnení\npodmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má oporu\nv logicky zdôvodnených skutkových záveroch, ktoré nijako nepopierajú obsah a zmysel\naplikovanej právnej úpravy.\nVzhľadom na uvedené posúdil ústavný súd obsah namietaného uznesenia ako\nzlučiteľný so sťažovateľom označenými článkami ústavy a sťažnosť sťažovateľa ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.\nVzhľadom na všetky uvedené závery ústavný súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľa,\ntak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. júla 2015\n\n6\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "aplikácia právnych noriem-súladná", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný", "návrh-zjavne neopodstatnený", "výkon trestu-podmienečné prepustenie z výkonu trestu", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "a4296ccb-1de7-4941-a7a7-b676d1fcc52b:6956ae63-a56b-44bf-9197-647ef6b95d40", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6915010052.1", "spisova_znacka": "3Tos/36/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Tos/36/2015 z 19. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-05-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6915010052.1"}], "citovane_v": []}