{"guid": "ussr:6774f713-6ef7-40fb-a86a-97e0df449fda", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.374.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 374/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 374/2015 z 18. 8. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. augusta 2015, sp. zn. III. ÚS 374/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.374.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-08-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6774f713-6ef7-40fb-a86a-97e0df449fda", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.374.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.374.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.374.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 374/2015­9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n\nJUDr. Tiborom Šafárikom, Štúrova 20, Košice, pre namietané porušenie základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Co 446/2013\nz 13. októbra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n8. decembra 2014 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n,\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu a inú právnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 2 Co 446/2013 z 13. októbra 2014.\nZ podania a jeho príloh vyplynulo, že Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“)\nuznesením č. k. 15 C 163/2008­96 z 23. mája 2013 zastavil konanie o neplatnosť výpovede z\nnájmu bytu po tom, ako žalobcovia v 1. a 2. rade súdu oznámili, že svoj návrh na začatie\nkonania berú späť a žiadajú konanie zastaviť. Sťažovateľka, ktorá bola v procesnom\npostavení žalovanej, so späťvzatím návrhu súhlasila. Žalobcovia zobrali svoj návrh späť\nv dôsledku správania žalovanej (sťažovateľky), ktorá na pojednávaní 23. mája 2013 vzala\nvýpoveď z nájmu bytu späť. Okresný súd rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 2\ndruhej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a zaviazal sťažovateľku\nna náhradu trov konania žalobcom v 1. a 2. rade. Proti tomuto výroku sa sťažovateľka\nodvolala, pričom v odvolaní sa dožadovala rozhodnúť o trovách konania podľa § 146 ods. 1\npísm. c) OSP. Odvolací súd rozhodnutím č. k. 2 Co 446/2013­110 z 13. októbra 2014\npotvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania, keď dospel\nk záveru, že neboli dôvody ani pre zmenu, ani pre zrušenie uznesenia v tejto časti.\nSťažovateľka namieta rozhodnutie odvolacieho súdu z týchto dôvodov:\n«Vo vecí však nešlo iba o otázku tzv. principiálnu. Svoje námietky som uplatnila\nv odvolaní. Vyčíslenie trov totiž 1/ zahrnulo aj úkony, ktoré odpracoval predošlý advokát\nžalobcov, ktorý v priebehu konania zomrel, pričom nebol členom kancelárie\n; 2/ súd nekriticky priznal náhradu aj za úkony, nevynaložené „účelne“.\nPokiaľ ide o prvú spornú otázku, treba uviesť, že ani vyčíslenie trov prvostupňovému\nsúdu, ani uznesenie tohto súdu a ani uznesenie súdu odvolacieho neobsahujú zmienku\no prevode či prechode práv na odpracované úkony JUDr.\n\nna aktuálneho\n\nzástupcu. Trovy konania sú už ako majetková hodnota (Broniowski vs. Poľsko) v judikatúre\nESĽP zahrnuté do pojmu „majetok“. Sú teda predmetom (v každom prípade v situácii, keď\nboli „priznané“) rovnakej právnej procedúry, ako iný majetok. Nemôže si ich teda prisvojiť\n2\n\nani prípadný preberateľ agendy zosnulého advokáta. Aj s prihliadnutím na nález Ústavného\nsúdu SR č. I. ÚS 198/07 je ohľadne tejto časti rozsudok Krajského súdu protiústavný.\nDruhou otázkou, resp. námietkou, na ktorú nebola daná primeraná odpoveď\nvzhľadom na jej uplatnenie v odvolaní, je nesúhlas s názorom, že každý úkon\núčastníka/advokáta je „... účelným uplatnením alebo bránením práva...“ v zmysle úzu,\nprijatého súdmi.\nSúdny spor v zásade vedie žalobca proti žalovanému, (statusové, event. nesporové\nkonania nerátam) Meritu veci je preto neprekonateľné vzdialené separátne konanie\no žalobcove súdne poplatky, resp. žiadosť o oslobodenie od ich platenia, v ktorom je jeho\n„protistranou“ štát prostredníctvom súdu. A aj bez tohto vzťahu celkom chýba logika\nnáhrade trov neúspešnej žiadosti a neúspešného odvolania. Bez akejkoľvek pochybnosti by\npri skutočnej a nie uvedenej pomyselnej konštelácii štát, resp. súd nebol na náhradu\nzaviazaný. A aj keby žiadosť, prípadne odvolanie úspešné boli, nie ja som príčinou\nsociálneho postavenia žalobcov. Ústavný súd už napokon zaujal v podobnej veci stanovisko.\nOdhliadnuc od uvedeného trpí napadnutý rozsudok vadou, protirečiacou právu\nna spravodlivý proces. Napriek rozsiahlej judikatúre Ústavného súdu, týkajúcej sa\nnáležitostí odôvodnenia rozhodnutí, daných § 157 OSP, nezdá sa byť faktom, že sa\nvšeobecné súdy ňou spravujú. Napadnuté uznesenie je toho evidentným dôkazom:\nJednovetové odôvodnenie ­ paušálne ­ ani slovom nereagujúce na podstatné, k veci idúce,\nkonkrétne vyjadrené námietky, spôsobilé privodiť iné rozhodnutie. Navyše ­ ani slovo\no dôvode ich neakceptovania. Napokon treba vziať do úvahy „únavu“ zo sporu, trvajúceho\npäť rokov vinou liknavosti súdu a s tým súvisiace zmeny v situácii, existujúcej v čase dania\nvýpovede. Súd mimochodom nedokázal správne definovať dôvod priznania náhrady trov.\nAk žalobca vezme žalobu späť, náhrada trov sa mu prizná, ak bola žaloba podaná dôvodne\npre správanie žalovaného. Pre toto správanie teda nedošlo k zastaveniu konania. V každom\nprípade však chýba zmienka o tom, či ono správanie žalovanej opodstatňovalo podanie\nžaloby. Zmienka o tom je tiež povinnou súčasťou odôvodnenia.»\nVzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti\nvyniesol nález, ktorým:\n3\n\n„1/ Skonštatuje, že uznesením Krajského súdu v Košiciach č. 2 Co 446/2013­10\nz 13. októbra 2014 bolo porušené moje základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru,\n2/ Napadnuté uznesenie zruší a vráti ho Krajskému súdu na ďalšie konanie,\n3/ Prizná mi náhradu trov môjho právneho zastúpenia“.\n\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré\nby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\n\n4\n\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nZa zjavne neopodstatnenú možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 175/03).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nObsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae aj\nprávo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom\n(Robins c. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. 22410/93, Reports 1997­V). Právo na súdnu\nochranu a v jeho rámci náhrady trov súdneho konania sa možno domáhať len spôsobom\na v medziach zákona, ktorý upravuje podmienky na jej priznanie (čl. 51 ods. 1 ústavy).\nVo všeobecnosti však platí, že spor o náhradu nákladov konania nedosahuje spravidla\nsám osebe intenzitu predstavujúcu možnosť porušenia základných práv a slobôd, akokoľvek\nsa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Z uvedeného dôvodu ústavný súd posudzuje\nproblematiku náhrady trov konania zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu\nnapadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania pristupuje len za celkom výnimočných\nokolností (IV. ÚS 248/08, IV. ÚS 182/09). Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí\n5\n\nvšeobecných súdov o trovách konania iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného\nsúdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého\nsúdneho konania.\nÚstavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje zároveň za potrebné\npripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a\naplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie\nvšeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak\nby vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).\nPodstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že krajský súd v odvolacom konaní\npri rozhodovaní o otázke náhrady trov konania potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa,\nv ktorom trovy konania neboli vyčíslené správne, priznal náhradu trov konania žalovaným\naj za úkony predošlého advokáta a priznal aj náhradu za úkony, ktoré podľa sťažovateľky\nneboli vynaložené účelne.\nKrajský súd svoj postup odôvodil takto:\n„Odvolací súd podľa § 212 ods. 1,3 v spojení s ust. § 214 ods. 2 O. s. p.\nbez nariadenia pojednávania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej\nčasti, t. j. vo výroku o trovách konania a dospel k záveru, že neboli dôvody ani pre zmenu,\nani pre zrušenie uznesenie v tejto časti.\n6\n\nPodľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia za ďalšie dôvody.\nOdvolací súd skonštatoval, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti\nbolo správne a správne boli aj dôvody, pre ktoré tak rozhodol. Preto odvolací súd podľa\n§ 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania\nako vecne správne, pretože aj podľa odvolacieho súdu zastavenie konania spôsobila\nžalovaná tým, že v konaní o neplatnosť výpovede z nájmu vzala výpoveď z nájmu v priebehu\nkonania späť, takže žalobcovia, ktorí mohli svoj nárok uplatniť len žalobou na súde o\nneplatnosť nájmu, podali žalobu dôvodne a len v dôsledku úkonu žalovanej došlo k\nzastaveniu konania, teda k procesnému úkonu, ktorý spôsobil ukončenie konania, preto\npodľa § 146 ods. 2 druhej vety O. s. p., žalovaná je povinná uhradiť trovy konania. Tieto\nboli súdom prvého stupňa riadne vyčíslené a aj podľa odvolacieho súdu všetky úkony, ktoré\nadvokáti v konaní vykonali boli účelné.“\nV posudzovanej veci sa ústavný súd zameral na posúdenie skutočnosti, či všeobecné\nsúdy pri aplikácii ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania\nnepostupovali arbitrárne s následkom porušenia základného práva alebo slobody.\nPodľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov\nkonania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.\nPodľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo\nzastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,\nktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.\nV prípade zastavenia konania sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania\nvo všeobecnosti postupuje podľa § 146 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov\nkonania nemá právo na náhradu trov konania. Z tohto ustanovenia však zákon pripúšťa aj\n7\n\ndve výnimky, ktoré sú ustanovené v § 146 ods. 2 OSP. Súd pri rozhodovaní o trovách\nzastaveného konania musí najprv posúdiť, či nie sú splnené zákonné podmienky na použitie\n§ 146 ods. 2 OSP, teda či nejde o niektorú zo spomínaných výnimiek, a len v prípade, že to\ntak nie je, rozhodne o trovách zastaveného konania podľa § 146 ods. 1 OSP. Ustanovenie\n§ 146 ods. 2 prvej vety OSP predpokladá zavinenie niektorého z účastníkov konania\nna zastavení konania, toto zavinenie môže byť na strane žalobcu aj žalovaného, podľa druhej\nvety uvedeného ustanovenia ak sa však vzal späť návrh podaný dôvodne pre správanie\nžalovaného, uhradí trovy konania žalovaný. Keďže zastavenie konania spôsobila\nsťažovateľka (žalovaná v konaní) tým, že v konaní o neplatnosť výpovede z nájmu vzala\nvýpoveď v priebehu konania späť, čo predstavovalo procesný úkon, ktorý spôsobil\nukončenie konania, všeobecné súdy rozhodli o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2\ndruhej vety OSP a uložili sťažovateľke povinnosť uhradiť trovy konania.\nPo preskúmaní uznesenia krajského súdu ústavný súd záver všeobecných súdov\no aplikácii ustanovenia § 146 ods. 2 OSP ako aj posúdenie jednotlivých úkonov právnej\npomoci a ich účelnosti nevyhodnotil ako spôsobilé spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov\nkrajského súdu. Z rozhodnutia krajského súdu je možné zistiť jednotlivé úkony právnej\npomoci, ich hodnotu ako aj hodnotu režijných paušálov. Zároveň ústavný súd poznamenáva,\nže sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom neposkytla ústavnému súdu\nuznesenie súdu prvého stupňa (resp. predložila iné rozhodnutie) ani kópiu odvolania s\nuvedenými odvolacími dôvodmi. Krajský súd pritom rozhodoval o odvolaní sťažovateľky\npodľa § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s\nodôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na\nskonštatovanie\n\nsprávnosti\n\ndôvodov\n\nnapadnutého\n\nrozhodnutia,\n\nprípadne\n\ndoplniť\n\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd\nskonštatoval, že rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti bolo správne\na správne boli aj dôvody, prečo tak rozhodol.\nÚstavný súd, ktorý vychádza zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého\nodôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\n8\n\nizolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, nemal tak možnosť komplexne\nposúdiť všetky rozhodnutia vydané v príslušnom konaní, resp. ich odôvodnenie a všetky\nokolnosti uvedeného prípadu vo vzťahu k námietkam sťažovateľky uvedeným v jej sťažnosti.\nV súvislosti s námietkou neúčelne vynaložených nákladov ústavný súd ešte dodáva,\nže za účelne vynaložené trovy konania podľa § 142 ods. 1 OSP možno pokladať iba také,\nktoré museli byť procesnou stranou nevyhnutne vynaložené na to, aby mohla riadne\nobhajovať svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na príslušnom súde. Trovy\nkonania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne\npovažovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde. Iba\nv celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie\nadvokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené\núčelne (IV. ÚS 84/2014). V danej veci však podľa názoru ústavného súdu o prípad zneužitia\npráva na zastúpenie advokátom nešlo.\nÚstavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup a jeho závery mohli\nzakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného uznesenia v súlade s jeho\nprávomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy.\nÚstavný súd tak nezistil pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti žiadne\nskutočnosti nasvedčujúce priamej súvislosti medzi rozhodnutím krajského súdu\na sťažovateľkou označenými základnými právami, a preto jej sťažnosť odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. augusta 2015\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania", "nájom a podnájom-nájomná zmluva", "návrh-zjavne neopodstatnený", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "aplikácia právnych noriem-súladná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6fd390c5-d359-492f-aa12-966fd1189444", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 84/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/2014 z 23. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-23", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6fd390c5-d359-492f-aa12-966fd1189444"}, {"guid": "ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:09113132-82dd-4b02-b75c-78bf61617368", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 198/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 198/07 z 6. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-06", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:09113132-82dd-4b02-b75c-78bf61617368"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:dbac342e-ca2d-42cd-a966-548ff34f135b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 175/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 175/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dbac342e-ca2d-42cd-a966-548ff34f135b"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "2236b33f-3d95-4539-b7d6-3d96a308f133:f2dd8ccc-3b19-45a5-b177-1d1052f3e987", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7108224767.2", "spisova_znacka": "2Co/446/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/446/2013 z 12. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-10-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7108224767.2"}], "citovane_v": []}