{"guid": "ussr:b6c82b2a-5c6f-412f-ad88-2abb63af10d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.382.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 382/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 382/2015 z 18. 8. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. augusta 2015, sp. zn. III. ÚS 382/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.382.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-08-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b6c82b2a-5c6f-412f-ad88-2abb63af10d0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.382.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.382.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.382.2015.1/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 382/2015­17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nobchodnou spoločnosťou advocatius, s. r. o., Palackého 12, Bratislava, v mene ktorej koná\nkonateľ a advokát Mgr. Peter Toth­Vaňo, pre namietané porušenie čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 93/2014­1655\nz 30. októbra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n29. januára 2015 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n,\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), pre namietané porušenie čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 14 dohovoru uznesením Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 Co 93/2014­1655 z 30. októbra 2014.\nZo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ uzavrel s obchodnou\nspoločnosťou Zámocká spoločnosť, a. s., Laurinská 5, Bratislava (ďalej len „obstarávateľ“),\n16. januára 2003 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie a odovzdanie diela\n„bytu č.\n\nna 4. nadzemnom podlaží, garážového státia č.\n\nv obytnom dome na\n\nna 1. podzemnom podlaží\n\n, označenom ako funkčný celok č.\n\n“,\n\na 9. januára 2004 zmluvu o prevode práv a povinností zo zmluvy o výstavbe domu\na zariadení a zriadení vecného bremena z 24. februára 2001, „čím sa stal stavebníkom bytu\nč.\n\n, garážového boxu č.\n\nv polyfunkčnom objekte\n\n“.\nNa základe návrhu sťažovateľa z 28. augusta 2007 Okresný súd Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“) rozsudkom č. k. 22 C/128/2007­1569 zo 16. októbra 2013 rozhodol/určil, že\n„záložné právo zapísané na Liste vlastníctva č.\n\n, vedeným Okresným úradom\n\nBratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava I, obec\npodľa V­2485/2002 zo dňa 27. 11. 2002, ako záložné právo\nna rozostavanú stavbu na parc. č.\n\na pozemky parc. č.\n,\n\n, predtým\n\n,\n\nv prospech\n,\n\n,\n­ v časti bytu č.\n\n, vchod\n\n, so súp. č.\n­ v časti garáží č.\ndomu\n\n, nachádzajúceho sa na 4. p. bytového domu\n...,\n\n, vchod\n, so súp. č.\n\n, nachádzajúcich sa v suteréne bytového\n... neexistuje (nie je)“.\n\nK tomuto záveru okresný súd dospel po tom, ako vykonaným dokazovaním zistil, že\n„vlastníkom rozostavanej stavby boli okrem Zámockej spoločnosti, a. s. aj manželia\n2\n\n, a to v rozsahu určenom v Zmluve o výstavbe“, a teda „Zámocká spoločnosť,\na. s. nikdy nebola výlučným vlastníkom rozostavanej stavby, a v tomto ohľade nemohla\nzaťažiť záložným právom celú nehnuteľnosť, pričom dobromyseľnosť záložného veriteľa\nje vylúčená a čiastočná neplatnosť záložnej zmluvy neprichádza do úvahy“.\nProti uvedenému rozsudku okresného súdu podala odporkyňa odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd uznesením č. k. 6 Co 93/2014­1655 z 30. októbra 2014 tak, že ho\nzrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd záver okresného súdu\nnepovažoval za správny, čo okrem iného odôvodnil tým, že «... i keď „stavebníci“ uvedení\nv Zmluve o výstavbe domu a o zriadení vecného bremena z 24. 02. 2001 prípadne aj mali\nvôľu stať sa vlastníkmi jednotlivých bytov, nebytových priestorov a garážových boxov\nv predmetnom dome, objektívne sa nimi stať nemohli, pretože v čase uzavretia uvedenej\nzmluvy ešte nebolo definitívne celkové dispozičné riešenie predmetného domu z hľadiska\npočtu bytov, nebytových priestorov a garážových státí. Ku dňu uzavretia záložnej zmluvy\npreto nebolo možné určiť vlastníkov jednotlivých bytov, nebytových priestorov a garážových\nstátí a bolo možné hovoriť iba o vlastníctve celého rozostavaného domu. Podľa názoru\nodvolacieho súdu výlučnou vlastníčkou predmetného rozostavaného domu bola v čase\nuzavretia predmetnej záložnej zmluvy Zámocká spoločnosť, a. s., ktorá bola napokon\naj zapísaná ako výlučný vlastník tejto nehnuteľnosti na LV č.\n\n(i keď nie v čase\n\nuzavretia predmetnej záložnej zmluvy). Táto spoločnosť sa stala výlučnou vlastníčkou\npredmetného rozostavaného domu na základe Zmluvy o dielo, ktorú uzavrela ako\nobjednávateľ dňa 15. 06. 2001 so spoločnosťou\n\nako so zhotoviteľom.».\n\nS uvedenými závermi krajského súdu sťažovateľ nesúhlasí a ním vydané rozhodnutie\npovažuje za arbitrárne a účelové z dôvodu, že odvolací súd „nielenže úplne odignoroval\nzmluvu o výstavbe domu a zriadení vecného bremena a práva ostatných stavebníkov tam\nuvedené..., ale za právny titul výlučného vlastníctva len jedného zo stavebníkov si určil\nzmluvu,\n\nktorá\n\nmala\n\nbyť\n\nvýlučne\n\ntýmto\n\nstavebníkom\n\nuzatvorená\n\naž\n\nnásledne\n\ndňa 15. 06. 2001... a ktorá vôbec nebola ani súčasťou súdneho spisu!!!“. Sťažovateľ tvrdí,\nže pri výstavbe nového objektu je tento v podielovom spoluvlastníctve všetkých\n3\n\nstavebníkov. Tento názor prezentoval aj vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne\nzo 14. júla 2014, avšak krajský súd naň vôbec nereagoval. Na základe uvedených\nskutočností sťažovateľ vyjadruje presvedčenie, že jeho sťažnosť nemožno odmietnuť\ns odvolaním sa na princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu, pretože procesné vady\nv postupe krajského súdu na jednej strane „nenapĺňajú dôvody automatickej prípustnosti\ndovolania“, a na druhej strane „nezvratne a nenapraviteľne zasahujú do niektorého\nz princípov či práv garantovaných Ústavou SR... do ústavného princípu rovnosti strán\nsúdneho konania“.\nUvedené presvedčenie sťažovateľ opätovne zopakoval v doplnení podania\nz 25. marca 2015, pričom poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 46/2013\nz 3. septembra 2013, ktorý predstavuje výnimku zo zaužívanej praxe a ústavnému súdu\numožňuje preskúmať procesné rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, že ním došlo\nk porušeniu ústavnoprocesných práv účastníkov konania. V súvislosti s tým sťažovateľ\nnamieta, že krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia „nekonštatoval\nkumulatívne splnenie nepoužitia správneho ustanovenia právneho predpisu a súčasné\nnedostatočné zistenie skutkového stavu prvostupňovým súdom, čo je podmienka aplikácie\npredmetného § 221 ods. 1 písm. h) OSP“.\nSťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že krajský súd\nuznesením č. k. 6 Co 93/2014­1655 z 30. októbra 2014 porušil čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy,\nzákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 14 dohovoru, aby uvedené rozhodnutie zrušil a vec\nvrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, a aby sťažovateľovi priznal náhradu trov konania\nv sume 2 685,22 €. Sťažovateľ zároveň požiadal o dočasné opatrenie spočívajúce vo vydaní\npríkazu okresnému súdu, aby „vo veci dočasne nekonal a nerozhodol“.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\n4\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPredmetom sťažnosti je námietka porušenia čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy, základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 14 dohovoru\nuznesením krajského súdu č. k. 6 Co 93/2014­1655 z 30. októbra 2014, t. j. procesným\nrozhodnutím, ktorým v konaní „o určenie, že záložné právo neexistuje“ zrušil rozsudok\nsúdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\n5\n\nPodľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej\nrepubliky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,\npolitické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo\netnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov\npoškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nPodľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa musí\nzabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba\npleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,\npríslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.\nÚstavný súd konštatuje, že pri predbežnom prerokovaní danej sťažnosti napriek\nargumentom sťažovateľa, ktorému je známy rozsah kompetencií ústavného súdu pri ochrane\nústavnosti vyplývajúci z princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, nezistil žiadne\ndôvody na pripustenie výnimky z uvedenej zásady.\nV súvislosti s tým ústavný súd opätovne pripomína, že ak tak v minulosti urobil, išlo\no prípady, keď ešte pred právoplatným skončením konania vo veci samej bolo v konaní\no sťažnosti napadnuté právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončila iba určitá časť konania\n6\n\nalebo ktorým sa riešila iba určitá parciálna procesná otázka. Podmienkou na pripustenie\ntakejto výnimky však navyše bola skutočnosť, že v konkrétnom prípade muselo ísť\no rozhodnutie spôsobilé výrazne a už nezvratným (nereparovateľným) spôsobom zasiahnuť\ndo ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv\nalebo slobôd sťažovateľa, a zároveň námietka ich porušenia sa musela vzťahovať výlučne\nna dané štádium konania a nemohla byť uplatnená neskôr (IV. ÚS 195/2010), prípadne sa\ntento negatívny dôsledok musel vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné\nkorigovať v ďalšom procesnom postupe alebo v opravných konaniach (IV. ÚS 322/09).\nRovnako mohlo ísť o prípad, ak procesným rozhodnutím všeobecného súdu došlo\nk porušeniu ústavnoprocesných práv účastníkov konania (III. ÚS 46/2013), na ktorý\nv sťažnosti poukázal aj sťažovateľ.\nAvšak v danej veci tomu tak nie je.\nNapadnuté rozhodnutie krajského súdu považuje sťažovateľ za arbitrárne a účelové\nz dôvodu nesprávneho právneho posúdenia vlastníckeho práva k inštitútu hmotného práva –\nzálohu, ktorým bol v okolnostiach daného prípadu „rozostavaný polyfunkčný objekt“.\nSťažovateľ nesúhlasí s právnym názorom krajského súdu, že „výlučnou vlastníčkou\npredmetného rozostavaného domu bola v čase uzavretia predmetnej záložnej zmluvy\nZámocká spoločnosť, a. s.“, ale pridržiava sa názoru okresného súdu, že „vlastníkom\nrozostavanej stavby boli okrem Zámockej spoločnosti, a. s. aj manželia\nv rozsahu\n\nurčenom\n\nv Zmluve\n\no výstavbe“,\n\nvedúceho\n\nk úspechu\n\n, a to\nsťažovateľa\n\nv prvostupňovom konaní.\nÚstavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti (II. ÚS 3/97, I. ÚS 225/05,\nII. ÚS 56/07) vyslovil, že základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nnezahŕňa v sebe záruku úspechu v konaní. Ak sa konanie pred všeobecným súdom neskončí\npodľa predstáv účastníka konania, táto okolnosť sama osebe nie je právnym základom pre\nnamietnutie porušenia týchto práv sťažnosťou pred ústavným súdom. Skutočnosť,\nže sťažovateľ sa so skutkovým a právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže\n7\n\nsama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru\na nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným\nuž ani preto, že ústavný súd nie je opravným súdom právnych názorov krajského súdu.\nOkrem toho, reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na súdnu ochranu nielenže\nneznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali\nalebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá\núčastník konania (IV. ÚS 340/04).\nVýkon spravodlivosti v právnom štáte musí dbať o procesnú čistotu (ustanovený\npostup) a dodržiavanie zákonných a ústavných pravidiel, pričom za ústavne konformné\nmožno považovať len také rozhodnutie, ktorého výrok a odôvodnenie sú zavŕšením ústavne\nsúladného postupu (I. ÚS 154/08).\nÚstavný súd konštatuje, že sťažovateľom vznesená argumentácia je zjavne\nneopodstatnená, a ako taká sama osebe nie je spôsobilá viesť k záveru o arbitrárnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Hoci ústavný súd chápe citlivosť situácie, v akej\nsa sťažovateľ nachádza, musí konštatovať, že v danom prípade je plne v kompetencii\nokresného súdu, aby sa s právnym názorom krajského súdu prezentovanom v jeho\nzrušujúcom rozhodnutí vysporiadal so zreteľom na znenie ustanovení § 132 a § 157 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku tak, že vzniknutú polemiku posúdi v súvislosti s ďalšími\ndôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v jeho dispozícii.\nBez toho, aby ústavný súd prejudikoval výsledok konania pred všeobecnými súdmi,\nkonštatuje, že zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri\nnehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)\nv znení účinnom do 14. apríla 2004 (ďalej len „katastrálny zákon“) v § 6 ods. 1 písm. c)\nbode 2 ustanovoval, že v katastri sa evidujú stavby spojené so zemou pevným základom,\nktoré sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva\nk nim; rozostavanou stavbou na evidovanie v katastri je stavba, na ktorú nebolo vydané\nkolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti,\n8\n\nže už je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia.\nPodľa § 6 ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona predmetom evidovania boli aj práva\nk nehnuteľnostiam evidovaným v katastri, práva k stavbám, bytom a nebytovým priestorom\nna základe zmluvy o výstavbe, vstavbe a nadstavbe domu, ako aj iné skutočnosti súvisiace\ns právami k nehnuteľnostiam, a to najmä vyhlásenie konkurzu voči vlastníkovi\nnehnuteľnosti, začatie konania o výkon rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, začatie\nvyvlastňovacieho konania a začatie exekúcie predajom nehnuteľnosti.\nAž zákon č. 173/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych\na iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, v bode 4\nustanovil, že:\n„§ 3 sa dopĺňa odsekmi 15 a 16, ktoré znejú:\n(15) Rozostavaná stavba na evidovanie v katastri je stavba, na ktorú nebolo vydané\nkolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti,\nže už z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické a funkčné\nusporiadanie jej prvého nadzemného podlažia.\n(16) Rozostavaný byt alebo rozostavaný nebytový priestor je miestnosť alebo súbor\nmiestností určených v súlade so stavebným povolením na bývanie alebo na iný účel ako\nbývanie, ak sa nachádza v dome, ktorý je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že navonok\nje uzavretý obvodovými stenami a strešnou konštrukciou.“\nPodľa názoru ústavného súdu ak bola rozostavaná stavba zaevidovaná v katastri\nnehnuteľností v súvislosti so vznikom záložného práva, bolo nevyhnutné v zmluve\no výstavbe domu, resp. v zmluve o pristúpení k tejto zmluve, sa vysporiadať s prechodom\nzáložného práva. Článok VII ods. 4 zmluvy o výstavbe domu a zariadení a zriadení vecného\nbremena z 24. februára 2001 však stanovoval len to, že obstarávateľ, resp. vedľajší účastník\ntejto zmluvy sa zaväzujú, že najneskôr ku dňu uzavretia kúpnych zmlúv o prevode\nspoluvlastníckych podielov na predmetných pozemkoch zabezpečia výmaz záložných práv\nviažucich sa k pozemkom. K tejto skutočnosti sa okresný súd dosiaľ nevyjadril a rovnako\n9\n\nz jeho rozsudku nie je zrejmé ani to, v akom stupni rozostavanosti sa predmet záložného\npráva, t. j. „rozostavaný polyfunkčný dom“ v čase povolenia vkladu záložného práva\nrozhodnutím Správy katastra Bratislava I č. V­2485/2002 z 27. novembra 2002 nachádzal.\nZ rozsudku okresného súdu nie je zrejmé ani to, za akých okolností došlo k dopísaniu\nhviezdičkou označeného predmetu záložného práva, t. j. „parc. č.\n\n, zastavané plochy\n\no výmere 2 381 m2, rozostavaný polyfunkčný dom, parc. č.\n\nzastavané plochy\n\no výmere 175 m2, rozostavaný polyfunkčný dom“ do zmluvy o zriadení záložného práva\nna nehnuteľnosti „ZN č. 30/120/2002“ z 5. novembra 2002, keďže takto označené pozemky\nneboli zahrnuté medzi pozemky podľa zmluvy o výstavbe domu a zriadení vecného\nbremena z 24. februára 2001, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený\n13. marca 2001 „pod V­244/2001“. Totiž, ak zmluva po podaní návrhu na vklad obsahovala\nchyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, podľa § 42 katastrálneho\nzákona sa jej oprava mala vykonať dodatkom k zmluve alebo doložkou na zmluve, ak s tým\núčastníci súhlasili, pričom v takom prípade sa v doložke mala uviesť nesprávnosť, správne\nznenie s vyznačením dátumu vykonania opravy, podpisy účastníkov zmluvy, ako aj podpis\nkonajúceho zamestnanca a odtlačok okrúhlej pečiatky. V opačnom prípade mala správa\nkatastra písomné vyhotovenie zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny obsahujúce chyby\nv písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, pre ktoré je nezrozumiteľné alebo\nneurčité, prípadne ak neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, vrátiť vyhotoviteľovi alebo\ntomu, kto podal návrh na vklad, alebo vlastníkovi, alebo inej oprávnenej osobe a určiť\nlehotu na opravu, prípadne na doplnenie.\nOkrem toho, pokiaľ ide o výstavbu bytov v bytovom dome, vo všeobecnosti možno\nuviesť, že zmluvná voľnosť umožňuje účastníkom zmluvy o výstavbe domu upraviť si\nvzájomné práva a povinnosti tak, že buď je od začiatku výstavby vlastníkom stavby\ndeveloper/obstarávateľ, ktorý až po kolaudácii prevedie vlastníctvo k jednotlivým bytom\na nebytovým priestorom na objednávateľa, alebo sa títo dohodnú, že vlastníctvo postupne\nnadobúda klient/objednávateľ – v tomto prípade dá obstarávateľ zapísať rozostavanú stavbu\ndo katastra nehnuteľností s tým, že na list vlastníctva sa zapíše objednávateľ ako vlastník.\nV prvom prípade je záložným veriteľom obstarávateľ, v druhom objednávateľ. Ručiť\n10\n\nrozostavaným bytom alebo rozostavaným nebytovým priestorom je však možné až\nv momente, kedy ich za takéto stavby možno v právnom slova zmysle považovať.\nZ napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že „záložným právom neboli zaťažené\njednotlivé rozostavané byty (ktoré zrejme v čase uzavretia záložnej zmluvy ešte ani\nneexistovali), ale rozostavaný polyfunkčný dom“. Aj vo svetle tejto skutočnosti by mal preto\nokresný súd ďalej skúmať, či v čase vkladu spornej záložnej zmluvy do katastra\nnehnuteľností reálne ne/existoval spôsobilý predmet zálohu, ako ho definoval vo výroku\nsvojho rozsudku č. k. 22 C/128/2007­1569 zo 16. októbra 2013, pretože už v tom čase\núčinná zákonná úprava umožňovala príslušnej správe katastra po podaní návrhu vlastníkom\nrozostavanej stavby (ako vlastníkom minimálne jedného bytu alebo nebytového priestoru)\npovoliť vklad vlastníckeho práva k bytom na základe zmluvy o výstavbe domu s tým, že sa\nzruší zápis rozostavanej stavby na liste vlastníctva a v katastri nehnuteľností sa zaeviduje\nvlastnícke právo k jednotlivým bytom (k tomu pozri napr. Katastrálny bulletin č. 2/2002\nz 9. februára 2002, pozn.), pričom (okrem iných) musela byť splnená najmä podmienka, že\ntakéto byty reálne existujú aspoň v takom stupni rozostavanosti, ako to neskôr precizovala\ncitovaná novela katastrálneho zákona. Na ten účel si spravidla peňažný ústav ešte pred tým,\nako uvoľnil peňažné prostriedky z poskytnutého úveru, nechal vypracovať znalecký\nposudok, resp. iným právne relevantným spôsobom overil jeho krytie.\nUvedené skutočnosti v spojení s citovanou judikatúrou viedli ústavný súd k záveru\no odmietnutí časti sťažnosti sťažovateľa, ktorou napádal porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.\n6 ods. 1 dohovoru, pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nSťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou napádal porušenie čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 14\ndohovoru, ústavný súd odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa §\n25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu absencie právne relevantného odôvodnenia\npodľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n\n11\n\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bezpredmetné rozhodovať\no ďalších návrhoch sťažovateľa v nej uvedených.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. augusta 2015\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-procesnej povahy", "kataster nehnuteľností", "zmluva-zmluva o dielo", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "podanie-neúplné, odstránenie nedostatkov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:6127bc4b-c0ac-4462-b1b6-6051e10c7be1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 154/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/08 z 26. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-26", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6127bc4b-c0ac-4462-b1b6-6051e10c7be1"}, {"guid": "ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/07 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e"}, {"guid": "ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/05 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "dccb1d3b-17f5-4308-987a-e7d8ed6d98f7:d2bc2cc1-1fb2-4fba-9856-7bd8a341ca0c", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4412221778.2", "spisova_znacka": "6Co/93/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/93/2014 z 5. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-08-05", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4412221778.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:170d2cb5-6227-416c-bc93-cd242ca18942", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.182.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 182/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 182/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.182.2026.1"}, {"guid": "ussr:1dd53d18-0fca-4783-8580-953128c089f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.694.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 694/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 694/2025 z 4. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.694.2025.1"}, {"guid": "ussr:54db9943-7436-418d-8e17-bf70fd2fc203", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.630.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 630/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 630/2025 z 6. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.630.2025.1"}, {"guid": "ussr:4e34387c-ce45-48dd-96c9-4faa7ead46ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.524.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 524/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 524/2025 z 3. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.524.2025.1"}, {"guid": "ussr:4858d9fc-0b20-4801-a88f-a9ee1ebeaa9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.142.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 142/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 142/2019 z 10. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-10", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.142.2019.1"}, {"guid": "ussr:91aba290-fe8b-4fee-b91c-c17c19d3bd04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.640.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 640/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 640/2016 z 28. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.640.2016.1"}, {"guid": "ussr:f947543f-8067-4aef-a4fb-a7ad26ac6380", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.592.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 592/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 592/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.592.2016.1"}, {"guid": "ussr:bd20c125-2565-497d-b445-371a78c710b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.556.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 556/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 556/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.556.2016.1"}, {"guid": "ussr:484ce8a4-2be1-4ca6-8622-3efbf6039fc7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.626.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 626/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 626/2015 z 8. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.626.2015.1"}]}