{"guid": "ussr:53dc15fa-60ef-43e5-91ab-fea94ec4d3c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.387.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 387/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 387/2015 z 18. 8. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. augusta 2015, sp. zn. III. ÚS 387/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.387.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-08-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-2", "nazov": "čl. 37 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/53dc15fa-60ef-43e5-91ab-fea94ec4d3c5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.387.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.387.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.387.2015.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 387/2015­10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015\npredbežne\n\nprerokoval\n\n,\n\nsťažnosť\n,\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nzastúpenej\n\nspoločnosťou\n\n, v mene ktorej koná advokát a konateľ\n, vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa\nčl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na právnu pomoc podľa čl. 37 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici č. k. 15 Co/960/2014­318 zo 17. decembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n, o d m i e t a ako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2015\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka), vo veci namietaného porušenia základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na právnu\npomoc podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva\nna ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. 15 Co/960/2014­318 zo 17. decembra\n2014.\nSťažovateľka v sťažnosti uviedla:\n«... Dňa 07.08.2014 vydal Okresný súd Brezno (ďalej len „súd prvého stupňa“)\nuznesenie č. k. 4C/12/2012­290 v právnej veci žalobcov: 1.\nbytom\n\n, štátny občan SR a 2.\n, bytom\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n, štátna občianka SR (ďalej len „žalobcovia“) proti\n\nžalovaným: 1.\n\n,\n, 2.\n\nso sídlom\n\n,\n\n, (ďalej ako „Sťažovateľ“) v zastúpení: Advokátska kancelária\n., so sídlom\n3.\n\n,\n\n,\n\n, trvalé bytom:\n\n,\n,\n\no určenie neplatnosti dražby a určenie vlastníckeho práva, ktorým konanie zastavil, a to\nz dôvodu späťvzatia žalobného návrhu žalobcami.\nVo výroku IV. uznesenia súd prvého stupňa uložil žalobcom povinnosť spoločne\na nerozdielne nahradiť Sťažovateľovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho\nzastúpenia vo výške 3.444,86 Eur na účet právneho zástupcu Sťažovateľa do 60 dní\nod právoplatnosti uznesenia.\nVoči výrokom III., IV. V. uznesenia súdu prvého stupňa podali žalobcovia\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, ktoré bolo súdu prvého stupňa\n\n2\n\ndoručené dňa 09.09.2014. V odvolaní žalobcovia navrhovali, aby Krajský súd v Banskej\nBystrici ako odvolací súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\nPodaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 11.11.2014 sa Sťažovateľ\npísomne vyjadril k odvolaniu žalobcov voči trovám a v rámci podaného vyjadrenia si\nuplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil na sumu 473,74 EUR.\nKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) dňa 17.12.2014 vydal\nuznesenie č. k. 15Co/960/2014­318, ktorým zmenil výrok IV. uznesenia súdu prvého stupňa\ntak, že žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť Sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia vo výške 1.008,29 Eur na účet právneho zástupcu Sťažovateľa do 60 dní\nod právoplatnosti uznesenia.\nUznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02.2015 a bolo\nSťažovateľovi doručené dňa 26.01.2015.\nVzhľadom na to, že odvolací súd nepriznal Sťažovateľovi ako žalovanému náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu, v akom si ich tento v súlade platnou právnou úpravou\nvo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej ako „Vyhláška“) uplatnil,\ndopustil sa voči Sťažovateľovi porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy SR, práva na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a práva\nna legitímne očakávanie nadobudnutia majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na právnu pomoc podľa\nčl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd...\nSťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania podľa ust. § 9 v spojení s ust. § 10 ods. 2\nVyhlášky za poskytovanie právnych služieb, pričom odmenu za jeden úkon právnej služby\nurčil z tarifnej hodnoty vo výške ceny dosiahnutej vydražením nehnuteľnosti v predmetnej\ndobrovoľnej dražbe, ktorá činila 21.800,00 EUR. Odmena za jeden úkon právnej pomoci\nvzhľadom na vyššie uvedené predstavuje 386,74 EUR bez DPH.\nSťažovateľ zastáva názor, že odvolací súd pri rozhodovaní o trovách odvolacieho\nkonania vec nesprávne právne posúdil, keď na určenie základnej sadzby tarifnej odmeny\nadvokáta za úkony právnej služby aplikovali ust. § 11 ods. 1 Vyhlášky. Odvolací súd svoje\n\n3\n\nrozhodnutie zdôvodnil tým, že predmetom sporu bolo určenie či tu právo alebo právny vzťah\n(v prípade neplatnosti dražby právny vzťah z nej vyplývajúci) je, alebo nie je.\nSťažovateľ je presvedčený o tom, že rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k zásahu\ndo jeho ústavných práv a to tým, že náhradu nákladov v správnej výške určenej podľa\npríslušnej právnej normy sťažovateľovi nepriznal, čím mu odoprel ochranu označených práv\nzakotvených v našom ústavnom poriadku...»\nSťažovateľka vo veci samej navrhuje, aby po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\nústavný súd vydal takéto rozhodnutie:\n„Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy SR, právo na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a právo na legitímne\nočakávanie nadobudnutia majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na právnu pomoc podľa čl. 37 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd bolo porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 15Co/960/2014­318 zo dňa 17.12.2014 a vec vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici\nna ďalšie konanie.\nKrajský súd v Banskej Bystrici je povinný nahradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 948,32 EUR na účet právneho zástupcu, Advokátskej\nkancelárie\n\nvedený v\n\n, č. ú.\n\ndo pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n4\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 37 ods. 2 listiny každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,\ninými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.\nPodľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania.\n5\n\nSťažovateľka sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nzákladného práva na právnu pomoc podľa čl. 37 ods. 2 listiny a práva na ochranu majetku\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu..\nÚstavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane uvádza, že\nk úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na uplatňovanie\na ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby.\nAk je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť\nkonanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy\ntakýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov\nzákladných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon\na ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné\nzáruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajú\nústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto\nkonaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania\nuskutočňujú,\n\nkoná\n\nzásadne\n\nnestranne,\n\nnezávisle\n\na s využitím\n\nvšetkým\n\nzákonom\n\nustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov. Ústavný súd\nz tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci\n(II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese\nvylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny\npostup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných zdrojov\nzisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje\naj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich\nvyužitia v súlade s procesnými predpismi.\nÚčelom čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu\nalebo inému orgánu právnej ochrany. Základné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy\numožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom\n6\n\núčastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej\nefektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými\noprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná\na účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1\ndohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že\nvyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť\nodôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom\n7\n\nna okolnosti daného prípadu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda\nnevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303­A, s. 12, § 29; Hiro\nBalani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303­B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997;\nHiggins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nÚstavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1\nústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky\na podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa\nmožno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov,\nktoré toto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\nUvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní o namietanej\nveci aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania\nsťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere,\nktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe formulovať\nzáver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.\nSťažovateľka v sťažnosti predovšetkým namieta, že krajský súd napadnuté uznesenie\nneodôvodnil dostatočným spôsobom a nezaoberal sa všetkými námietkami sťažovateľky.\nPodľa názoru sťažovateľky uznesenie krajského súdu č. k. 15 Co/960/2014­318\nzo 17. decembra 2014 má arbitrárny charakter z dôvodu, že krajský súd v konaní o určenie\nneplatnosti dražby nepriznal sťažovateľke trovy právneho zastúpenia podľa hodnoty\ndraženej nehnuteľnosti. V dôsledku toho malo dôjsť podľa sťažovateľky k porušeniu jej\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu\n8\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na právnu pomoc podľa čl. 37 ods. 2\nlistiny a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\nV\n\nrelevantnej\n\nčasti\n\nodôvodnenia\n\nuznesenia\n\nč.\n\nk.\n\n15\n\nCo/960/2014­318\n\nzo 17. decembra 2014 krajský súd uviedol:\n«... Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, ktorý\nv prejednávanom prípade pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 146 ods. 2\nveta prvá O. s. p., s poukazom na to, že dôvod, ktorý navrhovatelia uviedli ako dôvod\nspäťvzatia návrhu (že odporca 3/, mal po začatí konania previesť spornú nehnuteľnosť\nna iného, čím zmaril účel daného konania o neplatnosť dražby), nie previesť spornú\nnehnuteľnosť na iného, čím zmaril účel daného konania o neplatnosť dražby), nie je\ndôvodný v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.. Potom súd dospel k záveru, že\nkonanie bolo zastavené v dôsledku procesného zavinenia navrhovateľov 1/ a 2/, a preto im\nv súlade s ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. uložil povinnosť nahradiť protistrane\n(odporcom 1/ až 3/) trovy konania.\nPovinnosť nahradiť náklady konania sa môže v konkrétnom prípade javiť ako\nneprimeraná tvrdosť. Ustanovenie § 150 O. s. p. preto umožňuje súdu, aby vo výnimočných\nprípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo\nna náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Použitie tohto\nustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy\nvýnimočný charakter. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či tu sú dôvody hodné\nzvláštneho zreteľa (obidve podmienky musia byť splnené zároveň), musí vychádzať\nz posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.\nV odvolacom konaní navrhovatelia navrhli zmierniť ich povinnosť platenia trov práve\ns odkazom na ust. § 150 O. s. p., čo odôvodňovali ich finančnou situáciou, majetkovými a\nsociálnymi pomermi. Faktom však je (odhliadnuc od súdu zrejmej skutočnosti, že\nnavrhovatelia v dražbe prišli o nehnuteľnosť, v ktorej dosiaľ bývali), že navrhovatelia súdu\nneosvedčili, nezdokladovali a nepreukázali žiadne nimi tvrdené skutočnosti, týkajúce sa ich\nosobných, majetkových a sociálnych pomerov, na ktoré by súd mohol prihliadať pri\nskúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Samotný právny inštitút „dražby“, hoci\n\n9\n\naj rodinného domu pri výkone záložného práva, totiž nemožno automaticky radiť k\nvýnimočným okolnostiam v tom zmysle, aké predpokladá ust. § 150 O. s. p. (Účelom dražby\npri výkone záložného práva je uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa vykonávajúceho\nzáložné právo). Preto odvolací súd požiadavke navrhovateľov, aby súd aplikoval ust. § 146\nods. 2 veta prvá O. s. p. v spojení s ust. § 150 O. s. p. nevyhovel.\nPrepočítaním a preskúmaním výšky priznaných trov odvolací súd zistil, že\nrozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách konania odporcu 1/ (výrok III.) je správne.\nPreto odvolací súd rozhodnutie o trovách konania odporcu 1/ potvrdil na tom istom základe\na z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v rozhodnutí okresný súd (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.).\nOdvolací súd však podľa § 220 O. s. p. zmenil uznesenie okresného súdu vo výrokoch\no trovách konania odporcov 2/ a 3/, a to z toho dôvodu, že z hľadiska spôsobu výpočtu trov\nu týchto účastníkov súd nestanovil základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa tarifnej hodnoty\npráva – základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby ako jednu trinástinu\nvýpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ako túto správne\nstanovil u odporcu 1/, ale sadzbu tarifnej odmeny stanovil podľa § 10 ods. 2 cit. vyhlášky\n(z ceny dosiahnutej vydražením nehnuteľnosti 21.800,00 eur). V danom prípade sa\nnavrhovatelia domáhali vydania rozsudku, výrok ktorého mal odstrániť neistotu\nnavrhovateľov určením, či tu právo alebo právny vzťah (v prípade neplatnosti dražby\nprávny vzťah z nej vyplývajúci) je, alebo nie je.\nVychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru potom odvolací súd znížil odmenu\nza úkony právnej služby právnych zástupcov odporcu 2/ a odporcu 3/.\nOdporcovi 2/ odvolací súd priznal odmenu za 5 úkonov právnej služby, a to:\nprevzatie a príprava zastúpenia 05. 11. 2012 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur, písomné\npodanie na súd, vyjadrenie k žalobe 06. 11. 2012 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur, účasť\nna pojednávaní 22. 11. 2012 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur, písomné podanie na súd\nzo dňa 12. 03. 2013 60,07 eur + režijný paušál 7,81 eur, účasť na pojednávaní 23. 01. 2014\n61,87 eur + 8,04 eur. Odmena spolu s režijným paušálom je 336,75 eur a k tomu DPH\nv sadzbe 20 % je 67,35 eur (spolu 404,10 eur).\nOdvolací súd odporcovi 2/ nepriznal vyúčtovanú odmenu za úkon písomné podanie\nna súd 16. 01. 2014. Išlo o vyjadrenie odporcu 2/ k vyjadreniu navrhovateľov datovanému\n\n10\n\n24. 09. 2013, ktoré vyjadrenie navrhovateľov bolo súdom doručené odporcovi 2/ dňa 17. 10.\n2013 bez výzvy súdu, aby sa odporca 2/ k nemu vyjadril (vyjadrenie navrhovateľov bolo\nodporcom 1/, 2/ 3/ zaslané na vedomie, v zmysle zápisnice o pojednávaní vytýčenom\nna 30. 09. 2013, ktoré bolo uznesením odročené s tým, že o určení termínu pojednávania\nbudú účastníci uzrozumení písomne a súd zašle právnym zástupcom 1/, 2/, 3/ písomné\nvyjadrenie navrhovateľa, ktoré bolo súdu doručené 26. 09. 2013).\nNáhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času odvolací súd odporcovi 2/\npriznal v zložení a vo výške tak, ako ich priznal okresný súd, odvolací súd v tomto odkazuje\nna odôvodnenie zložení a vo výške tak, ako ich priznal okresný súd, odvolací súd v tomto\nodkazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu.\nOdvolací súd odporcovi 2/ priznal náhradu trov konania na prvom stupni celkom\nvo výške 1.008,29 eur (odmena s 20 % DPH 404,10 eur + cestovné s 20 % DPH 82,35 eur\n+ náhrada za stratu času s 20 % DPH 521,84 eur).\nOdporcovi 3/ odvolací súd priznal odmenu za 4 úkony právnej služby: prevzatie\na príprava zastúpenia 05. 11. 2012 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur, účasť\nna pojednávaní 22. 11. 2012 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur, účasť na pojednávaní\n23. 01. 2014 61,87 eur + 8, 04 eur, písomné podanie na súd 15. 04. 2014 61,87 eur +\nrežijný paušál 8,04 eur. Odmena spolu s režijným paušálom je 272,46 eur a k tomu DPH\nv sadzbe 20 % je 54,49 eur.\nOdvolací súd odporcovi 3/ priznal náhradu trov konania na prvom stupni celkom\nvo výške 326,95 eur.\nOdvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 224, § 142 ods. 2\na § 151 ods. 1 O. s. p., a to tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov\nodvolacieho konania, nakoľko ide o prípad, kedy účastník mal vo veci úspech len čiastočný.\nV tomto prípade mali v odvolacom konaní čiastočný úspech navrhovatelia 1/ a 2/, pričom\nnáhradu trov neuplatnili. Náhradu trov neuplatnili ani odporca 1/ a odporca 3/, preto\nnemajú právo na náhradu trov. V odvolacom konaní uplatnil náhradu trov len odporca 2/\nvo výške 473,74 eur (vyjadrenie k odvolaniu 386,74 eur + režijný paušál 8,04 eur + 20 %\nDPH ), ktorá výška nie je správne vyčíslená, pričom aj odporca 2/ mal v odvolacom konaní\núspech len čiastočný...»\n\n11\n\nNa základe citovaného ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom\nuznesení zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s relevantnými\nodvolacími námietkami sťažovateľky, s ktorými sa nestotožnil, a preto uznesenie Okresného\nsúdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) č. k. 4 C/12/2012­290 zo 7. augusta 2014 vo výroku\no trovách konania sťažovateľky zmenil tak, že navrhovatelia v 1. rade a 2. rade sú povinní\nspoločne a nerozdielne nahradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške\n1 008,29 €\n\nna\n\núčet\n\nprávneho\n\nzástupcu.\n\nNapadnuté\n\nuznesenie\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nč. k. 15 Co/960/2014­318 zo 17. decembra 2014 nemožno podľa názoru ústavného súdu\npovažovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené\nna právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel\nv napadnutom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesením\nkrajského súdu č. k. 15 Co/960/2014­318 zo 17. decembra 2014 a základným právom\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základným právom na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, základným právom na právnu pomoc podľa čl. 37 ods. 2 listiny\na právom na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ktorých porušenie\nsťažovateľka namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po\nprípadnom prijatí sťažností na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení.\nÚstavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nK\n\nnámietke\n\nnevysporiadania\n\nsa\n\nso\n\nvšetkými\n\nskutočnosťami\n\nuvádzanými\n\nsťažovateľkou v jej vyjadrení ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou\nuvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\n12\n\nže z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne\nkonanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších\nnávrhoch sťažovateľky uplatnených v petite sťažnosti (zrušenie napadnutého uznesenia\nkrajského súdu č. k. 15 Co/960/2014­318 zo 17. decembra 2014 a vrátenie veci na ďalšie\nkonanie, priznanie náhrady trov právneho zastúpenia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. augusta 2015\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "rozhodnutie-odôvodnenie", "dražba", "trovy konania", "príčinná súvislosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "5d52260a-8952-4978-a1a7-2d0cedafb3ab:c7fdd4d8-d8f2-4b2d-b71c-b035efe4d9fc", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6312201281.1", "spisova_znacka": "15Co/960/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/960/2014 z 16. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-12-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6312201281.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:105dd34e-dc76-4475-9c2e-4ea2b239a32b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.490.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 490/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 490/2026 z 13. 10. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-10-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.490.2026.2"}, {"guid": "ussr:3c6db3f4-16c8-449d-8d94-473513a46452", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.652.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 652/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 652/2020 z 9. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.652.2020.1"}, {"guid": "ussr:2cf9fd38-6dc2-4b61-99e9-a67468dd1c3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.510.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 510/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 510/2015 z 20. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-20", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.510.2015.1"}]}