{"guid": "ussr:e668759a-2094-4c68-a57b-8edf97a99f7b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.402.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 402/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/2015 z 18. 8. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. augusta 2015, sp. zn. III. ÚS 402/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.402.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2015-08-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e668759a-2094-4c68-a57b-8edf97a99f7b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.402.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.402.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.402.2015.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 402/2015­13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti TRIMETAL s. r. o., Nobelova 34, Bratislava,\nzastúpenej spoločnosťou Advokáti Heinrich s. r. o., Skautská 12, Nitra (adresa\nna doručovanie – Lombardíniho 22B, Bratislava), v mene ktorej koná advokát a konateľ\nJUDr. Roman Heinrich, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\na uznesením\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Bratislave\n\nz 15.\n\napríla\n\n2014\n\nv konaní\n\nsp.\n\nzn.\n\n4 CoKR 15/2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti TRIMETAL s. r. o. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2014\ndoručená sťažnosť spoločnosti TRIMETAL s. r. o., Nobelova 34, Bratislava (ďalej len\n\n„sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl.\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne\nkonanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) z 15. apríla 2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoKR 15/2014.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupoval ako dlžník\nv konkurznom konaní vedenom od 22. novembra 2012 pred Okresným súdom Bratislava I\n(ďalej len „okresný súd“) na základe návrhu Slovenského paralympijského výboru, o. z.,\nBenediktiho 5, Bratislava (ďalej len „navrhovateľ v 1. rade“), ako veriteľa.\nOkresný súd uznesením č. k. 2 K 57/2012­145 zo 17. apríla 2013 návrh na vyhlásenie\nkonkurzu zamietol, keď dospel k záveru, že navrhovateľ v 1. rade nie je aktívne\nlegitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zistil totiž, že pohľadávka,\nna existencii ktorej navrhovateľ v 1. rade svoj návrh založil, nie je nesporná, lebo o nej stále\nprebieha sporové konanie v druhom stupni pred krajským súdom.\nNa odvolanie navrhovateľa v 1. rade krajský súd uznesením č. k. 4 CoKR 12/2013­\n206 zo 16. októbra 2013 napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Dospel totiž k záveru, že „súd prvého stupňa sa dostatočne nezaoberal\npreukázaním aktívnej legitimácie navrhovateľa v právnom postavení veriteľa, vo vzťahu\nk ním tvrdeným skutočnostiam, že je veriteľom označeného dlžníka s pohľadávkou,\nktorú označil v návrhu. Súd prvého stupňa sa dostatočne nevysporiadal s tvrdenými\nskutočnosťami dlžníka, že je sporná, preto bude potrebné súdom prvého stupňa\nna nariadenom pojednávaní podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a) bod 2 zák. č. 7/2005 Z. z.\no konkurze a reštrukturalizácii, dostatočným spôsobom sa vysporiadať s otázkou aktívnej\nlegitimácie navrhovateľa, doložením a osvedčením tvrdených skutočností vo vzťahu\nk spornej pohľadávke a na takto zistenom skutkovom základe v súlade s § 19 ods. 1 písm. c)\nZKR rozhodnúť o návrhu na vyhlásenie konkurzu...“.\n\n2\n\nPo vrátení veci okresnému súdu tento na základe návrhu doručeného mu\n24. mája 2013 uznesením č. k. 2 K 57/2012­222 zo 7. novembra 2013 rozhodol o pripustení\nParalympijskej marketingovej spoločnosti, s. r. o., Benediktiho 5, Bratislava (ďalej len\n„navrhovateľ v 2. rade“), do konkurzného konania. Následne okresný súd nariadil\npojednávanie na 24. január 2014, ktorého sa sťažovateľ ani jeho právny zástupca\nnezúčastnili, hoci doručenie predvolania bolo riadne vykázané.\nOkresný súd uznesením č. k. 2 K 57/2012­312 z 30. januára 2014 vyhlásil konkurz\nna majetok sťažovateľa. Skutkovo konštatoval, že „pohľadávka, o ktorú opiera svoj návrh\nNavrhovateľ 1, je naďalej predmetom súdneho konania“, pričom „vo veci prebiehajúceho\nodvolacieho konania doposiaľ nebolo rozhodnuté“. Z toho po právnej stránke vyvodil,\nže „uvedená pohľadávka je sporná a teda... nezakladá aktívnu legitimáciu navrhovateľa\nna podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na jej základe“.\nSúčasne však okresný súd uviedol, že „nakoľko... do konania pristúpil Navrhovateľ\n2, ktorý svoj návrh opiera o pohľadávku voči Dlžníkovi plynúcu z právoplatného uznesenia\nOkresného súdu Bratislava I zo dňa 24. 01. 2013, č. k. 32Cb/9/2012­213, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 13. 03. 2013, na základe ktorého súd zaviazal Dlžníka na zaplatenie trov\nprávneho zastúpenia vo výške 2 014,08 eura na účet právneho zástupcu odporcov,\nktorými sú Navrhovateľ 1 a Navrhovateľ 2, súd má za to, že je splnená podmienka aktívnej\nlegitimácie na podanie návrhu. Navyše Dlžník uvedenú pohľadávku nijakým spôsobom\nnespochybnil.\nNavrhovateľ 1 a Navrhovateľ 2 preukázali, že možno odôvodnene predpokladať\nplatobnú neschopnosť Dlžníka v zmysle § 11 ods. 3 ZKR, nakoľko z predložených listín je\nzrejmé, že Dlžník je viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov\nviac ako jednému veriteľovi a bol jedným z veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.“.\nOkresný súd podčiarkol, že sťažovateľ „napriek uzneseniu súdu č. k. 2K/57/2012­68\nz 17. 12. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 01. 2013 a ktorým súd vyzval\nDlžníka na osvedčenie platobnej schopnosti a doručenie príslušných dokumentov v zmysle\n3\n\n§ 19 ZKR, Dlžník zaslal len svoje písomné vyjadrenie, bez akýchkoľvek dokumentov\nosvedčujúcich jeho platobnú schopnosť. Dlžník sa zároveň nedostavil na pojednávanie,\nna ktoré bol riadne predvolaný. Súd preto konštatuje, že Dlžník svoju platobnú schopnosť\nneosvedčil.“.\nSťažovateľ podal proti prvostupňovému uzneseniu okresného súdu odvolanie.\nNamietal v ňom, že mu nebolo doručené odvolanie navrhovateľa v 1. rade proti pôvodnému\nuzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu, že mu nebolo\ndoručené uznesenie krajského súdu č. k. 4 CoKR 12/2013­206 zo 16. októbra 2013, že mu\nnebolo doručené podanie, na základe ktorého došlo k pristúpeniu navrhovateľa v 2. rade\ndo konkurzného konania, a že mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie konané\n24. januára 2014. V dôsledku uvedených pochybení okresného súdu nemohol sťažovateľ\n„uplatniť svoje procesné práva“ v predmetnom konaní.\nSťažovateľ\n\nv odvolaní\n\npopísal\n\nskutkové\n\nokolnosti\n\nzmluvných\n\nvzťahov\n\ns navrhovateľmi. K pohľadávke zakladajúcej aktívnu legitimáciu navrhovateľa v 2. rade\nsťažovateľ uviedol, že proti obom navrhovateľom „podal... žalobu na zaplatenie\n204.218,94 EUR na Okresný súd Bratislava I (č. k. 30Rob 202/2011 resp. 32Cb/9/2012),\nv ktorom sa domáhal voči navrhovateľom zaplatenia ceny za zhotovené časti diela podľa\nuvedených faktúr (žaloba založená v konkurznom spise).\nNa základe tejto skutočnosti, dlžník vykonal zápočet vzájomných pohľadávok úkonom\nzo dňa 7. 1. 2014, ktorým započítal vzájomné pohľadávky, a to pohľadávku navrhovateľov\nvoči dlžníkovi vo výške 2.014,08 EUR vyplývajúcu z uznesenia Okresného súdu Bratislava\nI zo dňa 24. 1. 2013, právoplatné dňa 13. 3. 2013, č. k. 32Cb/9/2012, s pohľadávkou dlžníka\nvoči navrhovateľom z faktúry č. 20070023, zo dňa 27. 12. 2007, na sumu 36.340,70 EUR.\nTúto skutočnosť aj oznámil navrhovateľovi.“.\nSťažovateľ konštatoval, že „vzhľadom na vykonaný zápočet..., pohľadávka\nnavrhovateľov zanikla okamihom, kedy sa pohľadávky stretli. Týmto dňom stretnutia bol\ndeň vzniku pohľadávky navrhovateľov voči dlžníkovi, keďže ich pohľadávka vznikla neskôr.\n4\n\nZ uvedeného vyplýva, že ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka táto pohľadávka\nnavrhovateľov voči dlžníkovi už neexistovala...“. Podľa sťažovateľa „pokiaľ by\naj navrhovatelia spochybňovali skutočnosť zániku ich pohľadávky z dôvodu zápočtu, stále\nby išlo o pohľadávku spornú, na ktorú podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR nie je možné\nprihliadať“.\nV odvolaní sa potom sťažovateľ vyjadril k záväzkom voči ďalším veriteľom odlišným\nod navrhovateľov, ktoré mali zakladať dôvodnosť návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to\ntvrdením o ich spornosti.\nKrajský súd o odvolaní sťažovateľa rozhodol uznesením z 15. apríla 2014 v konaní\nsp. zn. 4 CoKR 15/2014 tak, že prvostupňové uznesenie okresného súdu potvrdil.\nKonštatoval, že okresný súd „na základe... vykonaného dokazovania ustálil vecne správny\nprávny záver spočívajúci v tom, že pohľadávka navrhovateľa 1/ je predmetom súdneho\nkonania vedeného na OS Bratislava III, a preto ju považuje za spornú... a nezakladá\naktívnu legitimáciu navrhovateľa v 1/ rade na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu...\nNakoľko však do konania pristúpil navrhovateľ v 2/ rade, ktorý preukázal súdu I. stupňa\nprávnu skutočnosť existencie uplatneného nároku voči označenému dlžníkovi, rozhodol,\nže navrhovateľ v 2/ rade splnil podmienku aktívnej legitimácie na podanie návrhu,\nčo odvolací súd považuje za vecne správne. Odvolací súd zároveň považuje za vecne\nsprávne ustálenie skutkového záveru súdu I. stupňa vo veci osvedčovania platobnej\nschopnosti dlžníka a zároveň konštatovania, že dlžník súdu I. stupňa svoju platobnú\nschopnosť neosvedčil, nedoručil požadované listiny a dokumenty, z ktorých obsahu by bolo\nmožné vyvodiť skutkový záver o platobnej schopnosti dlžníka a dlžník sa na nariadené\npojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, bez ďalšieho nedostavil. Na takto zistenom\nskutkovom základe preto odvolací súd... považuje za vecne správne, ak súd I. stupňa\nkonštatoval, že sú splnené podmienky pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka...\nOdvolací súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, nemohol prihliadnuť k dôvodom\nuvedeným v odvolaní doručenom zo strany dlžníka, nakoľko dlžník svoje tvrdenia\nnepreukázal, na pojednávanie sa nedostavil, platobnú schopnosť neosvedčil.“.\n5\n\nV sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ napadnuté uznesenie krajského\nsúdu kritizuje v rovine kvality jeho odôvodnenia. S poukazom na relevantnú judikatúru\nsúdov tvrdí, že krajský súd „sa v odôvodnení svojho uznesenia... žiadnym spôsobom\nnevyjadril (nereagoval) k podstatným skutočnostiam, tvrdeným a súčasne preukázaným\ndlžníkom..., týkajúcich sa započítania pohľadávky dlžníka voči pohľadávke navrhovateľa\nv 2. rade, na základe ktorej sa odôvodňuje naplnenie zákonnej požiadavky aktívnej\nlegitimácie na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre navrhovateľa v 2. rade...“.\nPodľa sťažovateľa „skutočnosť zániku pohľadávky navrhovateľov, zákonným spôsobom,\nresp. tak ako to tvrdil sťažovateľ vo svojom odvolaní..., predstavuje skutočnosť, ktorá má\nzásadný význam pre splnenie/nesplnenie podmienky aktívnej legitimácie navrhovateľov\nv konaní o vyhlásení konkurzu...“. Preto je sťažovateľ presvedčený, že krajský súd „mal\npovinnosť sa vo svojom uznesení zo dňa 15. 4. 2014, resp. v jeho odôvodnení, vysporiadať\nso skutočnosťou zániku pohľadávky navrhovateľov...“.\nSťažovateľ tvrdí aj porušenie princípu rovnosti, ku ktorému malo dôjsť odňatím\nmožnosti sťažovateľovi konať pred súdom. Uvádza, že „k vyjadreniu dlžníka zo dňa\n2. 4. 2014 (osvedčenie jeho platobnej schopnosti ako aj spornosť záväzkov) sa navrhovateľ\nvyjadril podaním zo dňa 12. 4. 2013. toto podanie však nebolo doručené dlžníkovi, nebolo\nmu ani doručované, čím sa dlžník nemohol vyjadriť k vyjadreniu navrhovateľa v 1. rade\na tým uplatniť svoje procesné práva“. Rovnako nemal sťažovateľ možnosť vyjadriť sa\nk odvolaniu navrhovateľa v 1. rade proti v poradí prvému uzneseniu okresného súdu,\nktorým bol návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnutý. Ani návrh navrhovateľa v 2. rade\n„na pristúpenie do konkurzného konania zo dňa 24. 5. 2013 (aj s prílohami,\nv ktorých navrhovateľ poukázal na pohľadávku vo výške 2.014,08 EUR)... neboli doručené\ndlžníkovi, nebolo mu ani doručovaní, čím sa dlžník nemohol vyjadriť k rozšírenému dôvodu\nnavrhovateľov na vyhlásenie konkurzu (práve podstatných 2.014,08 EUR) a tým uplatniť\nsvoje procesné práva.\nPo rozhodnutí Krajského súdu..., ktorým bolo konanie vrátené späť na súd prvého\nstupňa, navrhovateľ podal vyjadrenie zo dňa 4. 11. 2013 k procesnému postupu súdu\n6\n\n(pristúpenie navrhovateľa v 2. rade, pohľadávka 2.014,08 EUR, zasielanie a doručovanie\nstranám). Toto vyjadrenie navrhovateľa však nebolo doručené dlžníkovi, neboli mu\nani doručované, čím sa dlžník nemohol vyjadriť k skutočnostiam tam navrhovateľom\nuvádzaným a tým uplatniť svoje procesné práva. Na jeho základe však súd prvého stupňa\nnásledne dňa 7. 11. 2013 rozhodol o pripustení navrhovateľa v 2. rade do konania.\nNásledne dňa 11. 12. 2013 podali navrhovatelia ďalšie podanie – návrh\nna vykonanie dôkazov. Toto vyjadrenie navrhovateľov však nebolo opätovne doručené\ndlžníkovi, nebolo mu ani doručované...“.\nSťažovateľ ďalej namieta, že po tom, ako podal odvolanie proti uzneseniu okresného\nsúdu č. k. 2 K 57/2012­312 z 30. januára 2014 o vyhlásení konkurzu, „navrhovatelia podali\nsvoje vyjadrenie k odvolaniu... podaním zo dňa 6. 3. 2014. Toto vyjadrenie navrhovateľov\nvšak nebolo opätovne doručené dlžníkovi, nebol mu ani doručované, čím sa dlžník nemohol\nvyjadriť k skutočnostiam tam navrhovateľmi uvádzaným...“.\nPopísané pochybenia sťažovateľ „uviedol... aj v odvolaní“, avšak krajský súd „tieto\nokolnosti nevzal do úvahy“, ale sa „vyjadril iba k neúčasti sťažovateľa na pojednávaní\nvytýčenom na deň 24. 1. 2014, avšak nič neuviedol k tomu, že žiadne vyjadrenia a podania\nzo strany navrhovateľov neboli doručované sťažovateľovi“.\nSťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„1) Základné právo spoločnosti TRIMETAL, s. r. o., Nobelova 34, 831 02 Bratislava,\nIČO: 36551031, na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 Ústavy SR a článku 6\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním a rozhodnutím Krajského\nsúdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoKR/15/2014 porušené bolo.\n2) Zrušuje uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 15. 04. 2014, č. k.\n4 CoKR/15/2014, a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n3) Spoločnosti TRIMETAL, s. r. o. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške\n10.000,­ EUR (slovom tritisíc eur), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť\ndo dvoch mesiacov od doručenia nálezu.\n7\n\n4) Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť spoločnosti TRIMETAL s. r. o. trovy\nprávneho zastúpenia, v zmysle § 11 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004, vo výške\n260,50 EUR... na účet právneho zástupcu JUDr. Roman Heinrich,\n.“\nSťažovateľ ústavnému súdu navrhol aj nariadenie dočasného opatrenia spočívajúceho\nv odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia krajského súdu.\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8\n\nPodstata sťažovateľových námietok, na ktorých založil svoj sťažnostný petit, sa\nkoncentruje do kritiky odôvodnenia napadnutého odvolacieho uznesenia krajského súdu.\nNa tejto báze potom sťažovateľ tvrdí, že krajský súd sa nedostatočne zaoberal tvrdeným\nzapočítaním pohľadávky sťažovateľa voči veriteľom s ich pohľadávkou voči nemu,\nna existencii ktorej bol založený záver o aktívnej legitimácii navrhovateľa v 2. rade\nna podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Sťažovateľ formuluje relatívne samostatný\nsťažnostný dôvod spočívajúci v tvrdenom narušení rovnosti zbraní postupom okresného\nsúdu, ktoré nebolo krajským súdom v odvolacom konaní napravené. V nadväznosti\nna to sťažovateľ namieta, že krajský súd sa nevysporiadal s jeho odvolacím dôvodom\nnamietajúcim nedoručovanie procesných podaní navrhovateľov sťažovateľovi okresným\nsúdom.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nFormuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07,\nIII. ÚS 24/2010).\n1. Ústavný súd vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy konštantne\nzdôrazňuje, že toto právo zahŕňa aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, poukazujúc pritom\naj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), podľa ktorej právo\nna spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať\n\n9\n\npodrobnú odpoveď (rozsudok ESĽP z 19. 4. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku,\nsťažnosť č. 16034/90, § 61). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy\nposudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. rozsudok ESĽP vo veci Georgidias\nv. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\nOdôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov\nuvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. II.\nÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).\nPokiaľ ide o kompenzačnú námietku sťažovateľa, ústavný súd po preskúmaní obsahu\nprvostupňového uznesenia okresného súdu o vyhlásení konkurzu, proti nemu podaného\nodvolania i napadnutého uznesenia krajského súdu konštatuje, že krajský súd na predmetnú\nodvolaciu námietku sťažovateľa reagoval iba tak, že skonštatoval vecnú správnosť záveru\nokresného súdu o aktívnej legitimácii navrhovateľa v 2. rade na podanie návrhu\nna vyhlásenie konkurzu. Zdôraznil pritom, že sťažovateľ „súdu I. stupňa svoju platobnú\nschopnosť neosvedčil, nedoručil požadované listiny a dokumenty, z ktorých obsahu by bolo\nmožné vyvodiť skutkový záver o platobnej schopnosti dlžníka a dlžník sa na nariadené\npojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, bez ďalšieho nedostavil“.\nZ citovanej pasáže dôvodov napadnutého uznesenia je zreteľné, že krajský súd\nsa hmotno­právnou stránkou sťažovateľom tvrdeného započítania, ba ani jeho prípadným\ndopadom na aktívnu legitimáciu navrhovateľa v 2. rade vôbec nezaoberal. Krajský súd teda\n\n10\n\nskutočne nedal odpoveď na otázku nastolenú sťažovateľom ako účastníkom konkurzného\nkonania.\nPodľa názoru ústavného súdu však sťažovateľ v pozícii dlžníka ako účastníka\nkonkurzného konania námietku započítania vzájomných pohľadávok predniesol vo fáze\nkonkurzného konania, v ktorej už táto námietka nemala pre vec podstatný význam.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) ak sa\nkonkurzné konanie začalo na návrh veriteľa,\na) súd do 5 dní od začatia konkurzného konania\n1. odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré\nobsahuje najmä\n1a. výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju\nplatobnú schopnosť;...\n1b. poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz,\n1c. poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze,\n2. určí termín pojednávania, na ktoré predvolá dlžníka a o ktorom upovedomí\nveriteľov označených v návrhu; predvolanie, ako aj upovedomenie súd doručí zverejnením\nv Obchodnom vestníku; dlžníkovi predvolanie doručí aj iným spôsobom; termín\npojednávania súd určí tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného\nkonania,\n3. vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia\nkonkurzu bez pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne\nbez pojednávania; rovnako postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú\nschopnosť neosvedčil,\nb) súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia,\nktorým sa končí dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez\npojednávania,\n\n11\n\nc) súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú\nschopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení\nkonkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník\nv lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú\nschopnosť neosvedčil...\nPodstatou konkurzného konania i samotného konkurzu je riešenie úpadku dlžníka\nspeňažením jeho majetku a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov (§ 1 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii). V konkurznom konaní súd, správca a veriteľský výbor\npostupujú pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru\nuspokojenia ich pohľadávok; dlžník je pritom povinný poskytovať bez zbytočného odkladu\nvšetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať (§ 5 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii).\nZ uvedených všeobecne formulovaných pravidiel konkurzného práva sa črtá jedna\nz podstatných\n\nzásad\n\novládajúcich\n\nnielen\n\nprávnu\n\núpravu\n\nkonkurzného\n\nkonania,\n\nale aj interpretáciu tejto právnej úpravy. Je ňou zásada rýchlosti vyjadrená v zákone\no konkurze a reštrukturalizácii okrem iného v množstve krátkych procesných lehôt, ktoré\nsú stanovené pre súd, účastníkov konania a iné procesné subjekty (Ďurica, M. Konkurzné\nprávo na Slovensku a v Európskej únii. Poradca podnikateľa, s. r. o. Žilina, 2006, s. 43).\nIdentifikovaná zásada sa prejavuje aj v relácii k fáze konkurzného konania, v ktorej malo\npodľa názoru sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho označených práv. I keď má prvá fáza\nkonkurzného\n\nkonania\n\n(do\n\nvyhlásenia\n\nkonkurzu)\n\ncharakter\n\nsporového\n\nkonania\n\na na objasnenie skutočností treba viesť dokazovanie, z účelu konkurzného konania vyplýva,\nže rozsiahlejšie dokazovanie možno viesť len v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú\nrozhodujúce pre záver o základnej otázke, ktorá sa má v konaní riešiť, a to či je dlžník\nv úpadku (otázku hmotného konkurzného práva). Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie\nkonkurzu (teda otázku tzv. procesného konkurzného práva) musí veriteľ osvedčiť bez toho,\naby bolo treba na existenciu jeho pohľadávky viesť dokazovanie (uznesenie Najvyššieho\n\n12\n\nsúdu Slovenskej republiky z 29. júna 2000 vo veci sp. zn. 4 Obo 49/2000 bezpochyby\nuplatniteľné aj na aktuálnu právnu úpravu).\nCitovaný § 19 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je prejavom zásady\nrýchlosti v konkurznom konaní. Jeho konfigurácia z hľadiska pomeru povinností\nukladaných dlžníkovi konajúcim súdom a práv garantovaných dlžníkovi zohľadňuje\nuvedené názory odbornej literatúry i súdnej judikatúry. Pravdaže, ak zákonné určenie\nrelatívne krátkych procesných lehôt ustanovených pre úkony účastníkov konkurzného\nkonania má v konečnom dôsledku viesť k naplneniu zásady rýchlosti, potom je nevyhnutné,\naby aj s ich prípadným nedodržaním spájala právna úprava a na ňu nadväzujúca aplikačná\nprax účinné právne dôsledky. Jedným z nich je aj nevyvrátiteľná právna domnienka\nneosvedčenia platobnej schopnosti dlžníka podľa § 19 ods. 1 písm. c) zákona o konkurze\na reštrukturalizácii.\nPre posudzovanú sťažnosť je významným fakt, že sťažovateľ nereagoval včas\nna výzvu okresného súdu podľa § 19 ods. 1 písm. a) bodu 1 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii, čo v záujme naplnenia zásady rýchlosti konkurzného konania muselo\nviesť k uplatneniu nevyvrátiteľnej právnej domnienky podľa § 19 ods. 1 písm. c) toho istého\nzákona.\nÚstavný súd však neopomína argument sťažovateľa zvýraznený na strane 7 jeho\nsťažnosti, a to že konkurz na jeho majetok bol v konečnom dôsledku vyhlásený na podklade\naktívnej legitimácie navrhovateľa v 2. rade, s ktorého návrhom na pristúpenie doručeným\nokresnému\n\nsúdu\n\n24.\n\nmája\n\n2013\n\nuvedená\n\nvýzva\n\nokresného\n\nsúdu\n\nprávoplatná\n\n20. januára 2013 nesúvisela, a ani objektívne vzhľadom na časové relácie súvisieť nemohla.\nZákon o konkurze a reštrukturalizácii pritom nerieši explicitne situáciu, keď k pristúpeniu\ndo konkurzného konania podľa § 24 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii dôjde\naž po doručení vyjadrenia dlžníka k návrhu na vyhlásenie konkurzu, prípadne po márnom\nuplynutí lehoty na toto vyjadrenie (ako to bolo aj v prípade sťažovateľa).\n\n13\n\nPodľa názoru ústavného súdu okresný súd po pristúpení navrhovateľa v 2. rade\ndo konkurzného konania nepresadzoval zvoleným procesným postupom zásadu rýchlosti\nkonkurzného konania na úkor práva dlžníka vyjadriť sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu\nneprimeraným spôsobom. Nariadil totiž pojednávanie na 24. január 2014, na ktorom sa\nsťažovateľovi ako dlžníkovi otváral dostatočný priestor na osvedčenie platobnej schopnosti\nv konfrontácii s „novou“ pohľadávkou navrhovateľov voči nemu, ktorá v konečnom\ndôsledku založila aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.\nZ podkladov, ktoré má ústavný súd k dispozícii, však vyplýva, že sťažovateľ ani jeho\nprávny zástupca sa nariadeného pojednávania nezúčastnili, hoci mali predvolanie naň riadne\ndoručené (doručenie predvolania na pojednávanie sťažovateľ síce v odvolaní namietal, no po\ntom, ako krajský súd v napadnutom uznesení zdôraznil, že „dlžník mal riadne vykázané\ndoručenie predvolania na pojednávanie“, už v sťažnosti túto námietku nepredniesol).\nSťažovateľ tak nevyužil možnosť, ktorú mu okresný súd poskytol, vyjadriť sa k návrhu\nnavrhovateľa v 2. rade na pristúpenie do konania, a tým aj účinne spochybniť jeho aktívnu\nlegitimáciu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd konštatuje, že v štádiu odvolacieho konania\nvzhľadom na procesnú pasivitu sťažovateľa ako dlžníka spätú s nevyvrátiteľnou právnou\ndomnienkou zakotvenou v § 19 ods. 1 písm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii\nuž nepredstavovalo v odvolaní nastolené započítanie vzájomných pohľadávok medzi\nsťažovateľom a navrhovateľmi podstatnú otázku, ktorú má na mysli ustálená judikatúra\nústavného súdu i ESĽP pri určovaní požiadaviek na kvalitu odôvodnení rozhodnutí\nvšeobecných súdov. Preto ak krajský súd na tento odvolací dôvod explicitne nereagoval,\nale obmedzil sa iba na zdôraznenie procesnej pasivity vo chvíľach, keď sťažovateľ priestor\nna osvedčenie svojej platobnej schopnosti od okresného súdu dostal, nemožno za žiadnych\nokolností dospieť k záveru o ústavnej neudržateľnosti kvality odôvodnenia napadnutého\nuznesenia krajského súdu.\n\n14\n\n2. Ďalší okruh námietok sťažovateľa atakoval procesný postup oboch v jeho veci\nkonajúcich všeobecných súdov. Sťažovateľ tvrdí, že viacero procesných podaní\nnavrhovateľov mu nebolo riadne doručených, preto k nim nemohol zaujať procesne\nrelevantné stanovisko tak, aby v konečnom dôsledku ovplyvnil rozhodnutie súdov o návrhu\nna vyhlásenie konkurzu. V podstate takto namieta porušenie kontradiktórnosti konania ako\nsúčasti princípu rovnosti zbraní.\nPrávo na kontradiktórne konanie znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť\nnielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so\nvšetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené, s cieľom ovplyvniť\nrozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (rozsudok ESĽP zo 4. 6. 2002 vo veci Komanický\nproti Slovenskej republike, sťažnosť č. 32106/96, § 46).\n2.1 Sťažovateľ najprv namieta, že mu nebolo doručené odvolanie navrhovateľa\nv 1. rade podané proti uzneseniu okresného súdu č. k. 2 K 57/2012­145 zo 17. apríla 2013\no zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu.\nÚstavný súd uvádza, že nedoručenie odvolania navrhovateľa v 1. rade nemá vplyv\nna ústavnú kvalitu postupu a rozhodnutia krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 CoKR 15/2014, ktoré ako zásahy podľa § 50 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde sám\nsťažovateľ určil ústavnému súdu za predmety prieskumu (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde). Vada nedoručenia odvolania zaťažila postup okresného súdu ako súdu prvého stupňa\ns eventuálnym ústavne významným dopadom na odvolacie uznesenie krajského súdu\nč. k. 4 CoKR 12/2013­206 zo 16. októbra 2013. V konaní sp. zn. 4 CoKR 12/2013 však\nbol predmet rozhodovania krajského súdu odlišný od neskôr vedeného konania\npod sp. zn. 4 CoKR 15/2014. Kým v prvom prípade krajský súd rozhodoval o odvolaní\nnavrhovateľa v 1. rade proti uzneseniu okresného súdu, v druhom konaní prerokovával\nodvolanie sťažovateľa proti celkom odlišnému uzneseniu súdu prvého stupňa.\n\n15\n\nV minulosti ústavný súd nepripúšťal preskúmavanie rozhodnutí odvolacieho súdu,\nktorými boli zrušené v odvolacom konaní rozhodnutia prvostupňových súdov, s poukazom\nna to, že takéto rozhodnutia odvolacieho súdu nie sú „konečnými“ rozhodnutiami vo veci\na sťažovatelia majú v každom prípade možnosť domáhať sa na ústavnom súde ochrany\nzákladných práv a slobôd podaním sťažností proti konečným rozhodnutiam odvolacích\nsúdov, ktoré vzídu z konaní nasledujúcich po zrušujúcich rozhodnutiach odvolacích súdov.\nPo rozhodnutí vo veci sp. zn. II. ÚS 105/09 však ústavný súd tento svoj postoj viackrát\nkorigoval, keď identifikoval ako prípady hodné odlišného prístupu rozhodnutia odvolacích\nsúdov poznačené porušením práva sťažovateľa ústavno­procesného charakteru. V takom\nprípade by totiž odmietnutím preskúmania ústavnosti postupu odvolacieho súdu\na napravenia jeho pochybenia tohto druhu bol účastník vystavený v nasledujúcom konaní\npostupu súdu prvého stupňa viazaného právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným\nv konaní, ktoré bolo poznačené porušením ústavno­procesných práv jeho účastníka.\nNebola by účinnou ochrana poskytovaná základným právam a slobodám fyzických\na právnických osôb ústavným súdom, ak by ústavný súd nemohol zasiahnuť a následky\nporušenia základných práv a slobôd odstrániť prv, ako skončí konanie vo veci konečným\nrozhodnutím, navyše nevyhnutne akceptujúcim právny názor vyslovený odvolacím súdom\nv jeho rozhodnutí postihnutom vadou spočívajúcou v porušení ústavno­procesných práv\núčastníkov takéhoto konania (pozri napr. II. ÚS 387/2010, III. ÚS 508/2011,\nIII. ÚS 46/2013).\nS ohľadom na popísané trendy vo svojej rozhodovacej praxi, berúc súčasne do úvahy\npodstatu námietky sťažovateľa (nedoručenie odvolania protistrany), je ústavný súd toho\nnázoru, že sťažnosť sťažovateľa proti postupu a uzneseniu krajského súdu v konaní\nsp. zn. 4 CoKR 12/2013 by nebola márna. Tu predbežne prerokúvaná sťažnosť však už nemá\npotenciál napraviť prípadnú ústavnú vadu zaťažujúcu odvolacie konanie, ktoré právoplatne\nskončilo 31. októbra 2013.\n2.2 Rovnaký postoj zaujíma ústavný súd aj vo vzťahu k sťažovateľovej námietke,\nže mu okresný súd nedoručil repliku navrhovateľa v 1. rade k sťažovateľovmu vyjadreniu\n16\n\nz 2. apríla 2014, ktorým osvedčoval svoju platobnú schopnosť. Takouto vadou mohlo byť\nzaťažené konanie okresného súdu a krajského súdu vo fáze právoplatne ukončenej\n31. októbra 2013.\n2.3 Ďalej sťažovateľ kritizoval, že mu nebol doručený ani návrh navrhovateľa\nv 2. rade na pristúpenie do konkurzného konania, v dôsledku čoho „sa nemohol vyjadriť\nk rozšírenému dôvodu navrhovateľov na vyhlásenie konkurzu (práve podstatných\n2.014,08 EUR) a tým uplatniť svoje procesné práva“.\nZákon o konkurze a reštrukturalizácii neukladá konajúcemu súdu doručovať návrh\nveriteľa na pristúpenie do už prebiehajúceho konkurzného konania dlžníkovi. Súčasne platí,\nže ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) sa na konkurzné konanie použijú len\nprimerane (§ 196 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Primeranosť použitia ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku znamená, že konajúci všeobecný súd je povinný pri úvahách\no použití procesnej normy zakotvenej v Občianskom súdnom poriadku vyhodnocovať súlad\npostupu podľa Občianskeho súdneho poriadku s účelom konkurzného konania a konkurzu\nako takého. Tento účel je, ako už bolo zdôraznené, poznačený aj zásadou rýchlosti\nuplatňovanou v konkurznom konaní na podstatne striktnejšej báze, ako je tomu\nv základnom nachádzacom konaní.\nO návrhu na pristúpenie veriteľa do už prebiehajúceho konkurzného konania je súd\npovinný rozhodnúť do 15 dní od doručenia tohto návrhu. Zásada rýchlosti tak nachádza\nsvoje vyjadrenie aj v § 24 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a musí sa premietnuť\naj v úvahe súdu, či je povinný návrh na pristúpenie do konkurzného konania doručiť\ndlžníkovi.\nOkresný súd v sťažovateľovom prípade návrh navrhovateľa v 2. rade sťažovateľovi\nnedoručil a ústavný súd jeho postup akceptuje. V dôsledku nariadenia pojednávania\nna 24. január 2014 sa totiž sťažovateľovi vytvoril dostatočný priestor na zaujatie stanoviska\n17\n\nk dôvodom, na ktorých navrhovateľ v 2. rade založil svoj návrh na pristúpenie\ndo konkurzného konania spojený neoddeliteľne s návrhom na vyhlásenie konkurzu\nna majetok sťažovateľa. Sťažovateľ sa nariadeného pojednávania nezúčastnil napriek riadne\ndoručenému predvolaniu. Ak za týchto okolností okresný súd preferoval po doručení návrhu\nnavrhovateľa v 2. rade na pristúpenie do konkurzného konania zásadu rýchlosti na úkor\npráva sťažovateľa vyjadriť sa k dôvodom predmetného návrhu, nepostupoval podľa názoru\nústavného súdu v rozpore s účelom konkurzného konania a zjavne ani v rozpore\nso základným právom sťažovateľa na súdnu ochranu. Krajský súd tak potom v odvolacom\nkonaní nemal čo naprávať, preto jeho potvrdenie uznesenia okresného súdu o vyhlásení\nkonkurzu na majetok sťažovateľa je ústavne udržateľné.\n2.4 K rovnakému záveru ústavný súd dospel aj pri predbežnom prerokovaní námietky\nsťažovateľa, že mu okresný súd nedoručil vyjadrenie navrhovateľa v 1. rade „zo dňa\n4. 11. 2013 k procesnému postupu súdu (pristúpenie navrhovateľa v 2. rade, pohľadávka\n2.014,08 EUR, zasielanie a doručovanie stranám)...“, ani vyjadrenie navrhovateľov\nz 11. decembra 2013, v ktorom títo navrhli vykonanie dôkazov. Ústavný súd tu odkazuje\nna dôvody formulované k predchádzajúcej námietke.\n2.5 Sťažovateľ tiež namieta, že jeho odvolanie proti uzneseniu okresného súdu\nč. k. 2 K 57/2012­312 z 30. januára 2014 o vyhlásení konkurzu bolo doručené\nnavrhovateľom na vyjadrenie. Podľa sťažovateľa „tu je nevyhnutné poukázať na rôzny\npostup súdu prvého stupňa, keď pri prvom rozhodnutí (zamietnutie konkurzu)... nezaslal\nodvolanie navrhovateľa sťažovateľovi, avšak pri druhom rozhodnutí (vyhlásenie konkurzu)\nsúd prvého stupňa odvolanie sťažovateľa zaslal navrhovateľom na vyjadrenie“.\nÚstavný súd je viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde). Sťažovateľom tvrdenú nerovnosť v prístupe okresného súdu k účastníkom nie je\nmožné napraviť postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoKR 15/2014.\nLen ťažko si možno predstaviť záväzný právny názor ústavného súdu o ďalšom postupe\nkrajského súdu v označenom konaní, ktorý by mal byť sformulovaný v prípade, že by\n18\n\nnálezom tejto námietke vyhovel a vec by vrátil krajskému súdu do štádia pred rozhodnutím\no odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu. Ústavný súd tu znovu môže\niba odkázať na pasáž odôvodnenia tohto svojho uznesenia (bod 2.1), v ktorej naznačil, že\nnedoručenie odvolania navrhovateľa v 1. rade proti uzneseniu o zamietnutí návrhu\nna vyhlásenie konkurzu mohol sťažovateľ účinne atakovať sťažnosťou proti uzneseniu\nkrajského súdu, ktorým tento o nedoručenom odvolaní rozhodol.\n2.6 Napokon sťažovateľ kritizuje, že vyjadrenie navrhovateľov k jeho odvolaniu proti\nuzneseniu okresného súdu o vyhlásení konkurzu mu nebolo doručené.\nAni túto námietku ústavný súd nemohol vyhodnotiť ako dôvodnú. Zákon o konkurze\na reštrukturalizácii, no ani Občiansky súdny poriadok neukladá súdu prvého stupňa ani\nodvolaciemu súdu zabezpečiť doručenie vyjadrenia protistrany k odvolaniu odvolateľovi.\nNejde tu len o otázku zákonnosti, ale aj o kontradiktórnosť konania ako prvok ústavne\nzakotveného základného práva na súdnu ochranu. Túto súčasť základného práva zaručeného\nčl. 46 ods. 1 ústavy nemožno interpretovať tak, že sa zo súdneho konania stane „nikdy\nnekončiaci“ proces vzájomných replík a duplík prebiehajúci dovtedy, kým jedna zo strán\nkonania na predchádzajúce vyjadrenie protistrany nezareaguje. Každý účastník súdneho\nkonania nesie procesnú zodpovednosť za plnohodnotné využitie prostriedkov procesnej\nobrany, ktoré mu zákon priznáva. Obzvlášť to platí v konkurznom konaní vzhľadom na už\nopakovane zdôrazňované uplatňovanie zásady rýchlosti a prísne formálneho procesu.\nZa takých okolností potom využitie procesného prostriedku stranou súdneho konania spolu\ns využitím práva protistrany vyjadriť sa k obsahu tohto procesného prostriedku plne\nzabezpečujú základné právo účastníkov konania na súdnu ochranu aj ich právo\nna spravodlivé súdne konanie.\n3. Posledný, relatívne samostatný okruh sťažovateľových námietok sa zakladal\nna ďalšom nedostatku odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu. Sťažovateľ\nv sťažnosti uvádza, že nedoručovanie procesných podaní navrhovateľov „uviedol...\naj v odvolaní. V tomto uznesení sa Krajský súd v Bratislave vyjadril len k neúčasti\n19\n\nsťažovateľa na pojednávaní vytýčenom na deň 24. 1. 2014, avšak nič neuviedol k tomu, že\nžiadne vyjadrenia a podania zo strany navrhovateľov neboli doručované sťažovateľovi.“.\nÚstavný súd z príloh sťažnosti zistil, že sťažovateľovo citované tvrdenie je v súlade so\nskutočnosťou.\nAko už bolo uvedené (1. bod odôvodnenia tohto uznesenia), kvalita odôvodnenia\nrozhodnutia všeobecného súdu sa vždy musí posudzovať s ohľadom na okolnosti\nkonkrétneho prípadu (rozsudok ESĽP z 9. 12. 1994 vo veci Ruiz Torija proti Španielsku,\nsťažnosť č. 18390/91, § 29). Ústavný súd už podčiarkol skutočnosť, že v sťažovateľovom\nprípade išlo o konkurzné konanie v jeho úvodnej fáze vyznačujúcej sa síce prvkami\nsporového konania, ale v záujme uplatnenia zásady rýchlosti konania aj výraznou\nkoncentráciou spätou s uplatňovaním nevyvrátiteľnej právnej domnienky podľa § 19 ods. 1\npísm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Zároveň tiež bol konštatovaný nedostatok\nsúčinnosti sťažovateľa v procesných etapách, v ktorých mu právna úprava právo zaujať\nstanovisko k návrhom navrhovateľov garantovala.\nS ohľadom na popísané konkrétne okolnosti prípadu poukaz krajského súdu\nna procesnú pasivitu sťažovateľa, ktorý bol reakciou na jeho domáhanie sa procesných práv\nv podanom odvolaní, podľa názoru ústavného súdu postačuje pre naplnenie sťažovateľovho\nzákladného práva na súdnu ochranu i jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Samotný\nkrajský súd nadväzne na to uviedol, že vzhľadom na procesnú pasivitu sťažovateľa\n„nemohol prihliadnuť k dôvodom uvedeným v odvolaní doručenom zo strany dlžníka“.\n4. Ústavný súd zhrňujúco konštatuje, že predbežné prerokovanie všetkých\nrozhodujúcich námietok sťažovateľa, na ktorých založil svoj návrh na rozhodnutie vo veci\nsamej, vedie k záveru, že po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie by nebolo možné\ndospieť k meritórnemu záveru o porušení sťažovateľovho základného práva na súdnu\nochranu ani jeho práva na spravodlivé súdne konanie. To vedie ústavný súd štandardne\n\n20\n\n(napr. II. ÚS 201/03, II. ÚS 144/05, IV. ÚS 100/04, IV. ÚS 42/06) k odmietnutiu sťažnosti\nako zjavne neopodstatnenej, tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v sťažnostnom petite i jeho návrhom\nna dočasné opatrenie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. augusta 2015\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "doručenie, doručovanie", "návrh-zjavne neopodstatnený", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-návrh na vyhlásenie konkurzu", "rozhodnutie-meritórne"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 508/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 508/2011 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1"}, {"guid": "ussr:234ffb90-5f39-48d5-8925-312c0d4c572a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/2010 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:234ffb90-5f39-48d5-8925-312c0d4c572a"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 105/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:4bd5cecd-79d7-4c94-bd7d-5f09290e33a4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 42/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 42/06 z 28. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-28", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd5cecd-79d7-4c94-bd7d-5f09290e33a4"}, {"guid": "ussr:c853a449-1bb8-4ef2-95d6-8b7811668863", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 144/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 144/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c853a449-1bb8-4ef2-95d6-8b7811668863"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:6591d62c-c75b-4415-83c7-9439bf33173b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 100/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 100/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6591d62c-c75b-4415-83c7-9439bf33173b"}, {"guid": "ussr:120c20a9-6c03-4b2f-a184-bc7ca24f0a48", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 201/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 201/03 z 14. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-14", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:120c20a9-6c03-4b2f-a184-bc7ca24f0a48"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "33f482fa-7ef8-41b2-9062-6945d2852785:596f7f43-7512-43fc-9140-2c548ce7aa77", "ecli": null, "spisova_znacka": "32Cb/9/2012", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 32Cb/9/2012 z 2. 5. 2012", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2012-05-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/33f482fa-7ef8-41b2-9062-6945d2852785:596f7f43-7512-43fc-9140-2c548ce7aa77"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9b77eee1-db7a-4974-9682-b4eaa9ed39e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.383.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 383/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/2020 z 10. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.383.2020.1"}, {"guid": "ussr:b36883b6-b580-410c-860f-95211518e3d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.116.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 116/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/2016 z 24. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.116.2016.1"}, {"guid": "91283254-5ce4-4552-88f4-12fe8c9a9cbc:46ac401d-89db-4753-b993-e16c460f7f4a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:1324203221.1", "spisova_znacka": "42CoKR/18/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 42CoKR/18/2025 z 21. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-08-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:1324203221.1"}, {"guid": "5717183f-f879-4dfa-b029-eaf8408a092b:94391557-8ab3-4ce1-8db5-0b76628a8af8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:5116232427.1", "spisova_znacka": "41CoKR/15/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR/15/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:5116232427.1"}, {"guid": "5717183f-f879-4dfa-b029-eaf8408a092b:ab080241-c513-41e5-a789-4e12e041cb4d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:5116232427.1", "spisova_znacka": "41CoKR/15/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR/15/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:5116232427.1"}, {"guid": "5717183f-f879-4dfa-b029-eaf8408a092b:ddbb54c5-e152-4cff-bace-e853ea41147e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:5116232427.1", "spisova_znacka": "41CoKR/15/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR/15/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:5116232427.1"}, {"guid": "5717183f-f879-4dfa-b029-eaf8408a092b:f85f5e25-2690-4339-be3a-418cc2ef29f5", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:5116232427.1", "spisova_znacka": "41CoKR/15/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR/15/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:5116232427.1"}, {"guid": "5717183f-f879-4dfa-b029-eaf8408a092b:91d272bf-61c0-47db-bbcc-dd7fc56f6250", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:5116232427.1", "spisova_znacka": "41CoKR/15/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR/15/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:5116232427.1"}]}