{"guid": "ussr:5a028ce2-3ef1-4098-8095-937e7606f25f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.405.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 405/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 405/2015 z 18. 8. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. augusta 2015, sp. zn. III. ÚS 405/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.405.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2015-08-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5a028ce2-3ef1-4098-8095-937e7606f25f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.405.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.405.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.405.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 405/2015­21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, a\n\n, zastúpených spoločnosťou RASLEGAL, s. r. o.,\n\nFrantiškánske námestie 3, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Slavomír\nRabatin, vo veci namietaného porušenia ich základných práv zaručených čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n11 Co 350/2012 z 20. decembra 2012 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4 Cdo 288/2013 z 23. septembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta\n\nako\n\nzjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra\n2014 doručená sťažnosť\n„sťažovateľ“), a\n\n,\n,\n\n(ďalej len\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nvo veci namietaného porušenia ich základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nKrajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 Co 350/2012 z 20. decembra\n2012 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 4 Cdo 288/2013 z 23. septembra 2014.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia žalobou podanou Okresnému\nsúdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) uplatňovali právo na ochranu osobnosti\na s tým súvisiacu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenej spáchaním prečinu\nublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov.\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 11 C 137/2011 z 20. marca 2012 pre zmeškanie\nzaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľom sumu 50 000 €, a to každému z nich,\nčo odôvodnil postupom podľa § 114 ods. 5 s odkazom na § 153 b ods. 2 písm. b) zákona č.\n99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“),\nkeďže si podľa vyjadrenia okresného súdu žalovaný povinnosť vyjadriť sa k podanej žalobe\nv určenej lehote nesplnil, hoci bol k tomu súdom formou uznesenia z 12. januára 2012\nriadne vyzvaný a súčasne poučený o následkoch nesplnenia tejto povinnosti.\nPredmetný rozsudok napadol sťažovateľ odvolaním, v ktorom (okrem iného) dôvodil,\nže „V uznesení zo dňa 12.1.2012, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť vyjadriť sa\nk veci, neobsahuje upozornenie – poučenie na možnosť rozhodnutia rozsudkom\npre zmeškanie. V odôvodnení tohto uznesenia je síce doslovný opis ust. § 114 ods. 5 OSP,\nide však iba o citovanie zákona, nie o výslovné upozornenie – poučenie žalovaného .\nZ uvedeného dôvodu neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.“.\nKrajský súd uznesením z 20. decembra 2012 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie s odôvodnením, že neboli splnené podmienky\npre vydanie rozsudku pre zmeškanie, keďže podľa názoru krajského súdu v čase vydávania\n2\n\nrozsudku pre zmeškanie nemal okresný súd jednoznačne preukázané, či bolo uznesenie\nz 12. januára 2012 (obsahujúce výzvu vyjadriť sa k podanej žalobe spolu s poučením\no následkoch nesplnenia tejto povinnosti) žalovanému riadne doručené, teda či toto\nuznesenie nadobudlo právoplatnosť. Krajský súd na tomto mieste dôvodil nezrovnalosťou\npísomných údajov na súdnej doručenke.\nDovolanie podané sťažovateľmi proti druhostupňovému rozhodnutiu bolo uznesením\nnajvyššieho súdu z 23. septembra 2014 odmietnuté ako neprípustné podľa § 243b ods. 5\nOSP v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP s odôvodnením, že vady uvedené v § 237 OSP\nneboli zistené.\nSťažovatelia argumentujú, že namietané uznesenie najvyššieho súdu sa vyznačuje\narbitrárnosťou, keďže nereflektuje na obsah ich dovolania a ani na skutkový a právny stav\nveci. Uznesenie krajského súdu považujú sťažovatelia za vybočujúce zo zákonných hraníc,\nnemajúce oporu v dostatočnom skutkovom a právnom základe a nerešpektujúce základné\nprincípy civilného procesu, čo považujú za prejav svojvôle konajúceho súdu.\nSťažovatelia takto formulované výhrady k namietaným uzneseniami opierajú o túto\nargumentáciu:\n«1. Uznesenie dovolacieho súdu\nAko bolo uvedené vyššie, dovolací súd podanie sťažovateľov odmietol ako\nneprípustné. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že dovolanie hodnotil podľa jeho\nobsahu, pričom mu práve z neho vyplynulo, že sťažovatelia namietajú výlučne nesprávne\nprávne posúdenie veci a existenciu iných vád, ktoré mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. Tieto dva dovolacie dôvody však sami o sebe prípustnosť dovolania\nnezakladajú. Vadu spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom (podľa ust. § 237 písm.\nf) OSP) porušovateľ v 1. rade v predloženej veci neidentifikoval.\nSťažovatelia sú presvedčení o tom, že uznesenie dovolacieho súdu trpí dvoma\nzávažnými nedostatkami. Po prvé, tým, že je arbitrárne, nakoľko v ňom absentujú konkrétne\ndôvody pre rozhodnutie a po druhé, tým, že pri posudzovaní veci boli zo strany dovolacieho\n\n3\n\nsúdu ponechané bez povšimnutia skutočnosti, ktoré celkom jednoznačne nasvedčujú tomu,\nže sťažovateľom bola postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť pred ním konať.\nA) Arbitrárnosť\nJe dlhodobo ustáleným a nesporným javom, že každé rozhodnutie súdu musí byť\nzodpovedajúco odôvodnené. Zodpovedajúcim odôvodnením sa rozumie určitá kvalitatívna\núroveň prezentácie úvah súdu, ktoré ho viedli k výsledku jeho činnosti, ktorý je\nzkoncentrovaný vo výroku.\nPokiaľ táto časť rozhodnutia absentuje, stáva sa toto nepreskúmateľným a neplní\nžiadnu zo svojich základných funkcií. Dochádza k porušeniu základného ľudského práva\núčastníka na spravodlivé súdne konanie.\nUznesenie dovolacieho súdu trpí práve takýmto nedostatkom. Celé odôvodnenie\ntotižto predstavuje iba jediné konštatovanie, a síce, že „dovolatelia preto neopodstatnene\nnamietali, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom\nv zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.“ Takéto pseudoodôvodnenie považujú sťažovatelia\nza neprípustné, zmätočné, neurčité a nemajúce vzťah k žiadnej konkrétnej prejednávanej\nveci, a teda nepreskúmateľné.\nSťažovatelia sú preto presvedčení o tom, že opísaná vada napádaného rozhodnutia\nporušovateľa v 1. rade znamená závažný zásah do ich práva na spravodlivý súdny proces\ns ústavnoprávnym presahom.\nB) Odňatie možnosti konať pred súdom\nSťažovatelia týmto poukazujú aj na svoje dovolanie zo dňa 26.04.2013, najmä však\nna tretí bod tretej časti s názvom „Pochybenia pri dokazovaní\".\nV rámci tohto bodu sťažovatelia podrobne opísali, kde nastalo, podľa nich,\npochybenie pri postupe odvolacieho súdu. Sú i naďalej presvedčení o tom, že v dôsledku\ntakéhoto nesprávneho a nezákonného postupu im bola odňatá možnosť konať pred súdom,\nkeďže odvolací súd zmenil skutkové závery zistené prvostupňovým súdom bez toho, aby\nvykonal dokazovanie.\nRozhodnutie porušovateľa v 2. rade bolo založené na celkom nových skutočnostiach\na radí sa preto do kategórie tzv. prekvapivých rozhodnutí. Práve za takéhoto skutkového\nstavu je nevyhnutné vnímať aj šírku procesných práv sťažovateľov, ktoré v priebehu\n4\n\nodvolacieho konania nemali možnosť uplatniť či akokoľvek využiť. Odvolací súd totižto\nnevykonal žiadne dokazovanie, no i napriek tomu diametrálne zmenil pre prípad\nrozhodujúce skutkové závery prvostupňového súdu, čo považujú sťažovatelia za\nneprípustné.\nPorušovateľ v 1. rade však takéto zreteľné pochybenie vyhodnotil ako námietku\nnesprávneho právneho posúdenia, resp. inej vady, majúcej za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. To všetko napriek tomu, že dané pochybenie bolo v texte dovolania\nvýslovne označené za odňatie možnosti konať pred súdom, bol k nemu poskytnutý odkaz\nna ustálenú judikatúru ústavného súdu v otázkach dokazovania pred odvolacím súdom\na o odňatie možnosti konať pred súdom, podľa sťažovateľov, aj skutočne ide.\nZávažné pochybenie až ústavnoprávneho rozmeru preto sťažovatelia vidia okrem\nnepreskúmateľnosti uznesenia dovolacieho súdu teda aj v tom, že porušovateľ v 1. rade\nprehliadol zreteľnú vadu v zmysle ust. § 237 písm. f) OSP v postupe odvolacieho súdu.\nIntenzitu porušenia základného ľudského práva sťažovateľov potom zvýrazňuje\nskutočnosť, že sami sťažovatelia danú vadu vo svojom dovolaní za odňatie možnosti konať\npred súdom výslovne označili, avšak dovolací súd ju s odkazom na ust. § 41 ods. 2 OSP\n(opäť bez reálneho odôvodnenia takéhoto záveru) vyhodnotil ako dovolacie dôvody podľa\nust. § 241 ods. 2 písm. b) a c) OSP, ktoré sami o sebe prípustnosť dovolania nezakladajú.\nDovolanie teda odmietol ako neprípustné.\nZáverom a okrajovo možno dodať, že samotné konanie pred dovolacím súdom trvalo\n17 mesiacov, pričom k materiálnemu prieskumu napadnutého rozhodnutia porušovateľa\nv 2. rade ani nedošlo, keďže dovolanie bolo posúdené ako neprípustné z formálnej stránky.\nLen táto skutočnosť sama o sebe pôsobí ako hodná pozastavenia, neospravedlniteľná\na alarmujúca. Dokonca aj bez doplňujúceho konštatovania, že v merite veci sa prejednáva\nprávo sťažovateľov na ochranu osobnosti, pričom práve v takejto veci majú súdy dbať\nna rýchle a efektívne poskytnutie právnej ochrany.\n2. Uznesenie odvolacieho súdu\nSťažovatelia majú za to, že v ich veci došlo zo strany dovolacieho súdu\nk prehliadnutiu nezákonného postupu porušovateľa v 2. rade. Svoje dôvody na uvedené\nzávery opísali v prvej časti tejto sťažnosti. Pokiaľ by ale ústavný súd považoval postup\n5\n\ndovolacieho súdu za zákonný a v súlade s jeho funkciami v sústave všeobecného súdnictva,\nsťažovatelia si dovoľujú predložiť ústavnému súdu na posúdenie ich námietky voči\nústavnosti postupu a rozhodnutiu porušovateľa v 2. rade, teda odvolacieho súdu.\nV tejto súvislosti poukazujú na ustálenú rozhodovaciu prax samotného ústavného\nsúdu, podľa ktorej je z hľadiska lehoty dvoch mesiacov prípustné namietať aj rozhodnutie\nodvolacieho súdu, pokiaľ bolo vo veci podané dovolanie, ktoré bolo odmietnuté ako\nneprípustné. V takom prípade plynie lehota na podanie ústavnej sťažnosti odo dňa\ndoručenia rozhodnutia dovolacieho súdu aj pre domáhanie sa prieskumu rozhodnutia\nodvolacieho súdu (bližšie k tomu napríklad v uznesení ÚS SR zo dňa 10.11.2011 v právnej\nveci vedenej pod sp. zn.: IV. ÚS 481/2011, prípadne rozhodnutí Európskeho súdu pre\nľudské práva vo veci Zvolský, Zvolská c/a Česká republika).\nV nadväznosti na uvedené bude v nasledujúcej časti sťažnosti analyzované uznesenie\nporušovateľa v 2. rade. Týmto rozhodnutím bol zrušený rozsudok pre zmeškanie\nprvostupňového súdu, pričom sťažovatelia sú presvedčení o tom, že ním bolo závažne\nzasiahnuté do ich základného ľudského práva na spravodlivý súdny proces. Tento\nneprípustný zásah má podľa sťažovateľov celkom jednoznačne ústavný rozmer, a to tak\nv súhrne a vzájomnej súvislosti opísaných nedostatkov, ako aj pri ich prípadnom\nposudzovaní jednotlivo.\nÚvodom tejto časti sťažnosti by chceli sťažovatelia zároveň zdôrazniť skutočnosť, že\nporušovateľ v 2. rade posudzoval odvolanie odporcu proti rozsudku pre zmeškanie.\nA posúdil ho ako prípustné. Následne rozsudok pre zmeškanie zrušil, pričom svoje\nrozhodnutie odôvodnil tým, že podľa neho neboli v predmetnej právnej veci splnené\npodmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. V čase rozhodovania totižto údajne nemal\nprvostupňový súd jednoznačne preukázané, či bola výzva odporcovi formou uznesenia\nz č.l. 47 riadne doručená. Odvolací súd zo spisu zistil, že údaj o doručovaných\npísomnostiach a dátum na doručenke zásielky adresovanej odporcovi bol prepísaný, z čoho\nusúdil, že existujú dôvodné pochybnosti o tom, či bolo uznesenie z č.l. 47 odporcovi vôbec\ndoručené. S ohľadom na výšku plnenia, ktoré bolo rozsudkom sťažovateľom priznané, ďalej\nkonštatoval, že ide o vážny zásah do práv na verejný proces v prítomnosti účastníkov\nkonania.\n6\n\nS odôvodnením rozhodnutia porušovateľom v 2. rade sa sťažovatelia absolútne\nnestotožňujú. Majú za to, že toto uznesenie nespĺňa ani základné podmienky na to, aby\nmohlo v právnom prostredí uspokojivo obstáť a zasahuje tak priamo do ich práva\nna spravodlivý súdny proces. V postupe a rozhodnutí odvolacieho súdu je totižto možné\nsledovať viacero závažných pochybení. Podľa charakteru týchto pochybení bude zároveň\ntematicky rozdelené aj odôvodnenie tejto časti sťažnosti, a to na päť častí.\nPo prvé, odvolací súd vybočil z medzí, ktoré mu pre prieskum rozsudku vymedzil\nodporca odvolaním a zrušil rozhodnutie pre údajnú vadu, ktorú odvolateľ vôbec\nnenamietal, čo je neprípustné. Po druhé, v zrušovacom uznesení absentuje zákonný dôvod,\npre ktorý je rušené a v nadväznosti na to aj označenie ustanovenia Občianskeho súdneho\nporiadku umožňujúceho súdu zrušiť napádané rozhodnutie. Po tretie, odvolací súd\nnevykonal žiadne dokazovanie. Postupoval tak v rozpore s ust. § 213 ods. 1 a 3\nObčianskeho súdneho poriadku, keďže sa odchýlil od skutkového záveru prvostupňového\nsúdu o riadnom doručení uznesenia z č.l. 47 odporcovi, pričom dokazovanie v potrebnom\nrozsahu neopakoval. Po štvrté, za zlučiteľné s právom na rovnosť účastníkov konania a\nzásadu kontradiktórnosti nemožno považovať úvahy súdu o aplikácii akejsi zvýšenej miery\ngarancie práva na verejný proces v prítomnosti účastníkov v spore v závislosti od predmetu\nkonania a sumy požadovaného peňažného plnenia. Na záver si sťažovatelia dovolia\npoukázať aj na to, že odvolací súd svojím zásahom spôsobil absolútne popretie použiteľnosti\nust. § 114 Občianskeho súdneho poriadku, nerešpektoval princípy koncentrácie konania\na neprimerane odľahčil jednu zo sporových strán od zodpovednosti za vlastnú procesnú\nnečinnosť, pričom všetky tieto pochybenia nebude možné už nijako napraviť v ďalšom\nkonaní, pretože ich aplikácia je založená na neopakovateľných procesných situáciách. Ani\ntúto skutočnosť nevzal porušovateľ v 2. rade nijako do úvahy.»\nVzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia v závere sťažnosti žiadajú ústavný\nsúd, aby v ich veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie ich základných práv\nzaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením krajského súdu sp. zn. 11 Co 350/2012 z 20. decembra 2012 a uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 288/2013 z 23. septembra 2014, predmetné uznesenia\n\n7\n\nzrušil, vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal tiež sťažovateľom trovy\nprávneho zastúpenia.\nII.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1\na 48 ods. 2 ústavy a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 4 Cdo 288/2013 z 23. septembra 2014\nSťažovatelia podané dovolanie, ako sami uvádzajú, založili na dôvodoch, ktoré\nsubsumovali pod vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f) OSP (odňatie možnosti\nkonať pred súdom). Konkrétne sťažovatelia dôvodili porušením relevantných ustanovení\n§ 213 a § 214 OSP, keďže podľa ich vyjadrenia „odvolací súd zmenil skutkové závery\nzistené prvostupňovým súdom bez toho, aby vykonal dokazovanie“.\nNajvyšší súd k namietanej vade konania konštatoval, že sťažovateľom ako\núčastníkom konania procesné práva priznané im právnym poriadkom odňaté neboli, pretože\n8\n\nodvolací súd postupoval v súlade s právnymi predpismi a žalobcom nijako neznemožnil\nuplatniť ich procesné práva.\nÚstavný súd je toho názoru, že toto, aj keď stručné konštatovanie najvyššie súdu\nv kontexte námietok sťažovateľov uvedených v dovolaní, má svoj zjavný logický základ.\nV zmysle § 202 ods. 1 OSP nie je proti rozsudku pre zmeškanie prípustné odvolanie,\nokrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie\ntakéhoto rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. V prípade sťažovateľov išlo teda o odvolacie konanie sui generis,\nv ktorom bolo preskúmavané splnenie procesných podmienok pre vydanie kontumačného\nrozsudku, kde skutkový stav merita veci (sťažovateľmi uplatneného nároku na ochranu\nosobnosti) nebol vôbec v hre a v ktorom teda ustanovenia § 213 a § 214 OSP, na ktorých\nporušenie sa sťažovatelia odvolávajú, neboli aplikovateľné. Je tak nepochybné, že označené\nprocesné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v prípade odvolacieho konania\nsťažovateľov porušené byť nemohli.\nNa základe uvedeného záveru posúdil ústavný súd námietku sťažovateľov o porušení\noznačených základných práv garantovaných ústavou a práva garantovaného dohovorom\nuznesením najvyššieho súdu ako zjavne neopodstatnenú a v zmysle § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde v uvedenej časti sťažnosť odmietol.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov vyjadriť sa\nk vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy uznesením krajského súdu sp. zn.\n11 Co 350/2012 z 20. decembra 2012\nNámietku porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy namietaným uznesením krajského súdu\nodôvodnili sťažovatelia tvrdeniami totožnými s prezentovanými dovolacími dôvodmi,\nktoré sťažovatelia subsumovali v podanom dovolaní pod vadu konania v zmysle ustanovenia\n§ 237 písm. f) OSP (odňatie možnosti konať pred súdom). Tak, ako to bolo uvedené v bode\n\n9\n\n1 odôvodnenia tohto uznesenia, procesné ustanovenia § 213 a § 214 OSP, do obsahu\nktorých sa premietajú záruky vyplývajúce z označeného čl. 48 ods. 2 ústavy (právo vyjadriť\nsa k vykonávaným dôkazom), v odvolacom konaní sťažovateľov vzhľadom na jeho\ncharakter porušené byť nemohli, a teda neboli. Námietku sťažovateľov o porušení čl. 48 ods.\n2 ústavy uznesením krajského súdu tak posúdil ústavný súd ako zjavne neopodstatnenú\na v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v uvedenej časti sťažnosť odmietol.\nII.3 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 11 Co 350/2012 z 20. decembra 2012\nSťažovatelia okrem už uvedených výhrad uzneseniu krajského súdu vytýkali, že\nv obsahu jeho odôvodnenia absentuje zákonný dôvod zrušenia prvostupňového rozhodnutia,\nteda označenie konkrétneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku umožňujúceho\nzrušenie rozhodnutia, a tiež namietali, že krajský súd pri vymedzení dôvodu zrušenia\nrozhodnutia okresného súdu prekročil odvolací rámec vymedzený samotným odvolateľom.\nÚstavný súd zistil, že v namietanom uznesení krajský súd dôvodil, že kontumačný\nrozsudok predstavuje vážny zásah do práva účastníka konania „na verejný proces\nv prítomnosti účastníkov“, preto je nevyhnutné preskúmať a nad akúkoľvek pochybnosť\npreukázať splnenie všetkých zákonných podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku.\nKrajský súd skonštatoval, že v prípade sťažovateľov všetky zákonné predpoklady splnené\nneboli, pretože nebolo predpísaným spôsobom preukázané doručenie uznesenia\n(obsahujúceho výzvu k vyjadreniu) žalovanému. Krajský súd sa na tomto mieste odvolával\nna nedostatky doručenky slúžiacej na tento účel.\nPrávna úprava (§ 202 ods. 1 OSP) v prípade kontumačného rozsudku vylučuje\nmožnosť napadnúť tento rozsudok odvolaním s výnimkou možnosti preskúmania splnenia\nzákonných podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku. Tak, ako bolo uvedené,\nodvolacie konanie vo veci sťažovateľov bolo opravným konaním sui generis, v ktorom\n10\n\nkrajský súd aplikoval a interpretoval relevantnú právnu úpravu, a síce ustanovenia § 202\nods. 1 OSP, § 114 ods. 2, 3, 4 a 5 OSP a § 153b ods. 2 písm. b) OSP.\nUstanovenie § 114 ods. 4 OSP vyžaduje, aby bolo uznesenie obsahujúce výzvu\nna vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania doručené odporcovi do vlastných rúk.\nV zmysle ustanovenia § 114 ods. 5 OSP pokiaľ odporca bez vážneho dôvodu nesplní\npovinnosť uloženú v predmetnom uznesení (vyjadriť sa k návrhu v určenej lehote), môže súd\nbez\n\nnariadenia\n\npojednávania\n\nrozhodnúť\n\no návrhu\n\nrozsudkom\n\npre\n\nzmeškanie\n\npod podmienkou, že bol odporca o tomto následku poučený.\nV zmysle uvedeného sa teda v prípade odvolania prípustného a uplatneného proti\nkontumačnému rozsudku prieskumná právomoc odvolacieho súdu obmedzuje na posúdenie\nsplnenia označených zákonných podmienok umožňujúcich súdu rozhodnúť kontumačným\nrozsudkom, ktorými sú doručenie výzvy k vyjadreniu do vlastných rúk, nesplnenie\npovinnosti určenej výzvou v ustanovenej lehote a poučenie o následkoch nesplnenia, teda\no možnosti rozhodnutia kontumačným rozsudkom.\nÚstavný súd sa nestotožňuje s tvrdením sťažovateľov, že v odôvodnení uznesenia\nkrajského súdu nebol prezentovaný zákonný dôvod zrušenia kontumačného rozsudku. Aj\nkeď Občiansky súdny poriadok neobsahuje výslovné uvedenie dôvodov na zrušenie\nkontumačného rozsudku, z logickej interpretácie dotknutej právnej úpravy (§ 202 ods. 1\nOSP) jednoznačne vyplýva, že zákonným dôvodom na zrušenie kontumačného rozsudku\nna základe podaného odvolania môže byť nesplnenie podmienok pre jeho vydanie,\nčo krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia konštatoval („neboli splnené všetky zákonné\npodmienky pre vydanie takéhoto rozsudku“), a teda sťažovateľom dostatočne náležite\ndôvody svojho rozhodnutia ozrejmil. Jednou zo zákonných podmienok pre vydanie\nkontumačného rozsudku je aj doručenie výzvy k vyjadreniu do vlastných rúk odporcu, ktorú\nkrajský súd na základe posúdenia doručenky, ktorá slúži pre uvedené účely, nepovažoval\n(v čase, keď okresný súd vydával kontumačný rozsudok) za splnenú. Krajský súd sa pri\nposúdení dôvodnosti odvolania pohyboval v zákonom vymedzenom rámci, a aj keď sa\n11\n\nvýslovne nezameral na dôvod formulovaný odporcom, nemožno jeho postup vzhľadom\nna skutočnosť úzkeho rozsahu prieskumnej právomoci v prípade odvolania proti\nkontumačného rozsudku považovať za neústavný exces.\nNa základe uvedeného posúdil ústavný súd námietky sťažovateľov aj v označenej\nčasti ako zjavne neopodstatnené a podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v uvedenej\nčasti sťažnosť odmietol.\nNa základe všetkých uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je\nuvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. augusta 2015\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "rozsudok-zrušenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "náhrada nemajetkovej ujmy", "ublíženie na zdraví", "ochrana osobnosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "177d73d7-dec1-4180-9829-d516f31bfccb:d78a9f79-f0cd-43c2-8a1a-d315e226f489", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/350/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/350/2012 z 20. 12. 2012", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2012-12-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/177d73d7-dec1-4180-9829-d516f31bfccb:d78a9f79-f0cd-43c2-8a1a-d315e226f489"}], "citovane_v": []}