{"guid": "ussr:2f2c8acc-4e91-4ac8-8809-c50b7f37878f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.424.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 424/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 424/2015 z 8. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. septembra 2015, sp. zn. III. ÚS 424/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.424.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-09-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2f2c8acc-4e91-4ac8-8809-c50b7f37878f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.424.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.424.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.424.2015.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 424/2015­16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,\nGarbiarska 2, Košice, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o.,\nRastislavova 68, Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Daniel Blyšťan,\nvo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného\npráva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom a uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3 Er 1016/2010\nz 18. apríla 2011, postupom a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 CoE 116/2011\nz 25. októbra 2011 a postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4 Oboer 351/2014 zo 25. novembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júla 2015\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2,\nKošice (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti\núčastníka konania podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na práva na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\npostupom a uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 3 Er 1016/2010 z 18. apríla 2011, postupom a uznesením Krajského súdu v Prešove\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 CoE 116/2011 z 25. októbra 2011 a postupom\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 4 Oboer 351/2014 z 25. novembra 2014.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka, ktorá je právnickou osobou\npodnikajúcou v oblasti poisťovníctva, uzavrela s fyzickou osobou (povinným) poistnú\nzmluvu obsahujúcu tzv. rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory súvisiace s touto\npoistnou zmluvou budú riešené pred rozhodcovským súdom. Sťažovateľka si následne\npred rozhodcovským súdom uplatnila svoje nároky proti povinnému, ktoré jej boli\npriznané rozhodcovským rozsudkom (rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice sp. zn.\n2 C 694/2009 z 8. marca 2010 o uložení povinnosti povinného zaplatiť sťažovateľke dlžné\n\n2\n\npoistné v sume 19,94 € s úrokom z omeškania a trovy rozhodcovského konania).\nSťažovateľka zdôraznila, že povinný vlastnoručne podpísal osobitné zmluvné dojednania\nk poistnej zmluve, v ktorých bola osobitne a oddelene od textu všeobecných zmluvných\npodmienok či samotnej poistnej zmluvy písomne dohodnutá rozhodcovská doložka.\nSťažovateľka v sťažnosti uviedla, že súdny exekútor na jej návrh podal na okresnom\nsúde žiadosť o vydanie poverenia na začatie exekúcie. Exekučným titulom bol\nrozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice. Okresný súd uznesením žiadosť súdneho\nexekútora zamietol bez nariadenia pojednávania, bez toho, aby preskúmal rozhodcovský\nspis, bez toho, aby umožnil sťažovateľke vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, a bez toho,\naby vykonanie exekúcie namietal povinný.\nProti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol\nkrajský súd uznesením tak, že potvrdil uznesenie okresného súdu, avšak opätovne bez toho,\naby vo veci vykonal pojednávanie, a bez toho, aby riadne zohľadnil konkrétne skutkové\nokolnosti veci.\nSťažovateľka podala proti uzneseniu krajského súdu dovolanie z dôvodu odňatia\nmožnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), ktoré najvyšší súd uznesením odmietol.\nSťažovateľka tvrdí, že okresný súd nevychádzal z obsahu rozhodcovského spisu, ale\nnanovo konštruoval skutkový stav, pričom k ním získaným listinným dôkazom sa\nsťažovateľka nemala možnosť vyjadriť. Okresný súd tak vykonal kontrolu postupu\nrozhodcovského súdu a dospel k opačným právnym záverom. Takýto postup je podľa\nsťažovateľky v rozpore so zákonom, pričom v tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru\nnajvyššieho súdu (napr. sp. zn. 4 Oboer 299/2013) a ústavného súdu, ktoré s vecou súvisia\n(napr. II. ÚS 499/2012), v ktorom ústavný súd v obdobnej veci sťažnosť sťažovateľky prijal\nna ďalšie konanie a vyslovil už aj porušenie jej práv.\n\n3\n\nSťažovateľka podrobne opisujúc v sťažnosti závery jednotlivých všeobecných súdov\nvyjadruje s nimi nesúhlas a tvrdí, že ich postup bol v rozpore najmä s judikatúrou Súdneho\ndvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“), napr. uvádza rozhodnutie C 472/11\n„Csipai“, kde je jasne uvedené, že „akonáhle súd konajúci ex offo má podľa jeho názoru\ndostatok skutkových a právnych zistení, aby mohol podmienku v zmluve vyhlásiť\nza neprijateľnú, je povinný o týchto skutkových a právnych záveroch informovať účastníkov\na umožniť im kontradiktórne konať vo veci“.\nSťažovateľka tiež uvádza judikát Súdneho dvora C 478/99 Komisia vs. Švédske\nkráľovstvo, kde «je principiálne vyložený názor ESD na implementáciu prílohy ku smernici\ndo vnútroštátneho zákonodarstva členských štátov, kde odobril názor Švédska, že príloha\nnemá ten význam ako nejaký „black list“ vždy zakázaných podmienok v spotrebiteľských\nzmluvách (ako sa to najmä z pohľadu rozsudkov našich súdov opierajúcich sa o § 53 ods. 4\npísm. r) OZ najčastejšie stáva), lebo by došlo ku popretiu samotného zmyslu a účelu\nsmernice obsiahnutého najmä v čl. 3,4 ­ 7 ­ k ich neprincipiálnemu redukovaniu».\nSťažovateľka poukazuje na možnosť nesprávnej aplikácie rozhodnutia Súdneho dvora\nC 40/08 „ASTURCOM“ v súvislosti so smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách, keď za kľúčový podľa názoru sťažovateľky\nopierajúci sa o prácu „prof. Jána Mazáka Výber súdnych rozhodnutí ESD“ nemožno\npovažovať len samotné znenie výroku rozsudku, ale je potrebné vziať do úvahy aj jeho\nodôvodnenie a skutkové okolnosti prípadu.\nSťažovateľka tiež poukazuje na skutočnosť, že napadnutými rozhodnutiami\nvšeobecných súdov konajúcich v jej veci došlo aj k porušeniu jej základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ústavy, ako aj práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu, keďže v ich dôsledku jej zákonný nárok na úhradu dlžného poistného, ako aj\nďalšie nároky proti povinnému sa stali súdne nevymožiteľné.\n\n4\n\nVychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd\nnálezom vyslovil, že označeným postupom a uzneseniami okresného súdu, krajského súdu\na najvyššieho súdu boli porušené jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 ods. 1\ndodatkového protokolu, aby označené uznesenia okresného súdu, krajského súdu\na najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľke\npriznal náhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,\nktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.\n\n5\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nPredmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka\nkonania podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu postupom\na uznesením okresného súdu sp. zn. 3 Er 1016/2010 z 18. apríla 2011, postupom\na uznesením krajského súdu sp. zn. 6 CoE 116/2011 z 25. októbra 2011 a postupom\na uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Oboer 351/2014 zo 25. novembra 2014.\n\nK námietke porušenia označených práv sťažovateľky postupom a uznesením\nokresného súdu\nPri prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity\nvyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorý limituje hranice právomoci ústavného\nsúdu a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach,\na to tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno\ndomáhať v prípade, ak takúto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.\nVzhľadom na to, že na preskúmanie postupu a rozhodnutia okresného súdu bol\nv prvom rade povolaný krajský (druhostupňový) súd, ktorého právomoc predchádza\nprávomoci ústavného súdu bezprostredne preskúmavať rozhodnutie súdu prvého stupňa\nv tejto veci, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej\n\n6\n\nprerokovanie (podobne IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, III. ÚS 290/06, III. ÚS 288/07,\nIII. ÚS 208/08, III. ÚS 72/09 a iné).\nK námietke porušenia označených práv sťažovateľky postupom a uznesením\nkrajského súdu\n\nVo vzťahu k splneniu procesných podmienok prípustnosti sťažnosti smerujúcej proti\nuvedenému postupu a uzneseniu krajského súdu vychádzal ústavný súd v zmysle rozsudku\nEurópskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká\nrepublika (sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54) z právoplatnosti sťažnosťou napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu, ktorým odmietol dovolanie sťažovateľky ako procesne\nneprípustné, a preto dvojmesačnú lehotu na podanie sťažnosti podľa § 53 ods. 3 zákona\no ústavnom súde považoval v tomto prípade za zachovanú.\nÚstavný\n\nsúd\n\nkonštatuje,\n\nže\n\nuž\n\nvo\n\nviacerých\n\nsvojich\n\nrozhodnutiach\n\n(napr. sp. zn. I. ÚS 359/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. II. ÚS 160/2013 z 28. februára\n2013, sp. zn. III. ÚS 433/2013 z 10. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 455/2013\nz 26. septembra 2013, sp. zn. I. ÚS 14/2014 z 22. januára 2014, sp. zn. I. ÚS 41/2014\nz 29. januára 2014, sp. zn. II. ÚS 389/2014 z 23. júla 2014, sp. zn. II. ÚS 816/2014\nz 26. novembra 2014, sp. zn. III. ÚS 702/2014 a iných) podrobne analyzoval dôvody\nzjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky, ktorými napádala porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uzneseniami odvolacích súdov, ktorými boli potvrdené\nuznesenia prvostupňových súdov o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie, pretože rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého\nmala byť exekúcia vedená, nebol spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že\nrozhodcovskú\n\ndoložku\n\nsi\n\npovinná\n\nindividuálne\n\nnevyjednala,\n\nresp.\n\nuznesenia\n\nprvostupňových súdov o zastavení exekúcie, preto v okolnostiach posudzovaného prípadu\nnepovažoval za účelné tieto duplicitne citovať a v podrobnostiach na ne odkazuje.\n\n7\n\nV danom prípade krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia\nokrem iného uviedol:\n«Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že oprávnený s povinným uzavreli poistnú\nzmluvu, pričom v tomto právnom vzťahu povinný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá\nzabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Oprávnený pri poskytovaní poistenia\nvystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Poistná zmluva,\nuzavretá medzi účastníkmi je preto spotrebiteľskou zmluvou a ide o štandardnú formulárovú\nspotrebiteľskú zmluvu (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy\n­1.3.2007, § 23a zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ­ „Prvý zákon o ochrane\nspotrebiteľa“).\nPodľa oprávneného zo znenia Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že medzi\núčastníkmi išlo o individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky a preto súdna kontrola je\nnedôvodná. Tiež uviedol, že pokiaľ by povinný rozhodcovskú doložku nepodpísal, nemalo by\nto žiadny vplyv na zvyšok Všeobecných poistných podmienok a teda na poistný vzťah.\nOdvolací súd je toho názoru, že predmetná rozhodcovská doložka nebola\nindividuálne vyjednaná, (viď odôvodnenie nižšie). Napriek tomu odvolací súd nemohol\nnebrať do úvahy dôležité skutočnosti, ktoré aj pri prípadnom, individuálnom vyjednaní\nnevylučovali súdnu kontrolu rozhodcovskej doložky.\nSpotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej\nlen neprijateľná podmienka (2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia\nalebo cenu plnenia (§ 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v žnem platnom ku dňu uzavretia\nzmluvy 15. 5. 2007).\nPorovnajúc súčasné znenie výnimiek zo súdnej kontroly je zrejmé, že zákonodarca\npostupne precizoval právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok (porov. K. Csach,\nŠtandardné zmluvy, str. 166 „nekonečný príbeh transpozície smernice 93/13/EHS“). Tak sa\nnovelou Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1.1.2008 rozšírili výnimky zo súdnej\nkontroly aj na podmienky, ktoré boli individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 in fine OZ\nv platnom znení).\n8\n\nJe zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy sa výnimka zo súdnej kontroly nekalých\npodmienok týkala predmetu plnenia a ceny plnenia, nie teda individuálne vyjednaných\npodmienok. Z uvedeného je preto právne bezvýznamná odvolacia námietka, že si povinná\nrozhodcovskú doložku osobitne vyjednala.\nZákonite sa síce vynárajú otázniky o eurokonformnom výklade smernice a ako keby\nsa žiadal výklad v zmysle smernice a vylúčenie zo súdnej kontroly zmluvnej podmienky,\nktorá bola individuálne vyjednaná.\nV tomto smere odvolací súd rešpektujúc práve eurokonformný výklad smernice\nnemohol nebrať zreteľ na čl. 8 smernice, podľa ktorého „Členské štáty môžu prijať alebo si\nponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto\nsmernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“.\nMohlo by sa zdať, že uvedené ustanovenie nemôže byť vykladané tak extenzívne, že by\nsa neprípustné rozširovala súdna kontrola aj na výnimky, s ktorými počíta smernica (hlavný\npredmet plnenia, cena a individuálne vyjednané podmienky). V tomto smere však\nodvolací súd poukazuje na rozsudok súdneho dvora Európskej únie vo veci C­484/08 Caja\nde Ahorros y Monte de Piedad de Madrid, v ktorom súdny dvor riešil práve výklad výnimky\nzo smernice týkajúcej sa ceny plnenia. Cena plnenia je pritom výsledkom individuálneho\njednania. Súdny dvor judikoval, že „Článok 4 ods. 2 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS\nz 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať\nv tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava\ndotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných\npodmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi\ncenou a odmenou na jednej strane a službami Či tovarmi poskytnutými v protihodnote\nna strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.“\n„Článok 2 ES, článok 3 ods. 1 písm. g) ES a článok 4 ods. 1 ES nebránia takému\nvýkladu článku 4 ods. 2 a článku S smernice 93/13, podľa ktorého Členské štáty môžu prijať\nvnútroštátnu právnu úpravu umožňujúcu súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných\npodmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi\ncenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote\nna strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne“.\n9\n\nOdvolací súd z uvedených dôvodov rešpektujúc eurokonformný výklad smernice\npodrobil súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Pritom tak, ako už vyššie spomína,\nnepovažuje rozhodcovskú doložku za nedojednanú v režime štandardných formulárových\npodmienok alebo inými slovami povedané nepovažuje ju za spotrebiteľom individuálne\nvyjednanú.\nV tomto smere je odvolacia námietka oprávneného nedôvodná. Zo spisu vyplýva, že\nrozhodcovská doložka je zakotvená vo Všeobecných poistných podmienkach, a to v ich\nXV. časti ­ „Rozhodcovské konanie“.\nOsobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že\nspotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho\nnejaký osobitný význam.\nSpôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi ­ povinnej predložená, nie je o individuálne\nvyjednanom rozhodcovskom konaní, ale o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok,\nvo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly tzv.\nneprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup dodávateľa predstavuje nekalú\nobchodnú praktiku (pórov. § 8 ods. 4 neskôr prijatého zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa).\nOprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si povinná vymieňovala\nrozhodcovské konanie. Pre porovnanie dáva odvolací súd do pozornosti ust. § 90 ods. 3\nzák. č. 49272009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,\npodľa ktorého oprávnený má možnosť nájsť modus vivendi, ak chce docieliť arbitrážny\nproces pre prípad sporu so spotrebiteľom (pred ponukou rozhodcovskej zmluvy banka\nvysvetlí a poučí spotrebiteľa o význame rozhodcovského inštitútu) a keď tomu tak rozumie,\ntak akceptovať prípadný návrh arbitrážneho konania.\nInštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom\nsmernice, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola\nnavrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky\nv súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (51. 3 ods. 2 smernice).\nSpotrebiteľ, ak si niečo želá, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce nejaký\nvzťah individuálne vyjednať. Doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej\n10\n\nzmluvy a neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide\nzjavne o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej\ndoložky z režimu súdnej kontroly Takéto správanie sa dodávateľa odvolací súd hodnotí ako\nnekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „o nekalých obchodných\npraktikách“, čl. 5 a nasl. Len sotva by odvolací súd uveril, že dodávateľ poistnej služby už\nvopred predvídal, že spotrebiteľ si bude vyžadovať rozhodcovské konanie, a preto\nrozhodcovskú doložku už predformuloval do všeobecných obchodných podmienok.\nOdvolací súd považoval za nevierohodnú odvolaciu námietku o individuálnom\nvyjednávaní (vyžadovaní, podmieňovaní) rozhodcovskej doložky zo strany spotrebiteľa,\no pravidlách postupu ktorého, zdá sa, nemá ani tušenia. Oprávnený nemôže očakávať\nod súdu len akési „formálne“ odklepnutie exekúcie. Exekučné konanie je konanie, v ktorom\nsa má poskytnúť spravodlivá ochrana práv, a to aj práv povinného v zmysle tak judikatúry\nSúdneho dvora Európskej únie (Oceano Grupo Editorial, Asturcom, Mostaza Claro,\nPannon), ako aj v zmysle primárneho práva EÚ Charty základných práv Európskej únie,\nktorá predpokladá vysoký stupeň politiky ochrany spotrebiteľa (čl. 38), a to všetko v záujme\nvyššej kvality života a ochrany hospodárskych záujmov spotrebiteľov (čl. 169 Zmluvy\no fungovaní Európskej únie). V predmetnej veci napr. trovy rozhodcu prevyšujú\nniekoľkonásobne vymáhanú istinu pohľadávky (pohľadávka 19,94 €, trovy spojené\ns rozhodcom 230 €). Už len táto skutočnosť indikuje neprimeranosti spochybneného\narbitrážneho procesu.\nO tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti\nalebo slabšej vyjednávacej pozície judikoval vo viacerých svojich rozhodnutiach súdny dvor\n(porov. rozsudok súdneho dvora MOSTAZA CLARO, bod. 25). Na spotrebiteľa pri typových\nzmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto\nprípad ide aj v predmetnej právnej veci.\nOdvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením zo strany prvostupňového súdu, že\nv predmetnej zmluve ide o neprijateľnú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej spotrebiteľ\nnemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie § 53\nods. 4 písm. r/ OZ bolo do Občianskeho zákonníka zapracované až od 1. 1. 2008,\nt. j. po uzavretí zmluvy. Rozhodcovskú doložku dohodnutú za daných okolností však\n11\n\npovažuje odvolací súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly\nupravenej v § 53 ods. 1 OZ (arg. slovo najmä v § 53 ods. 4 OZ). Rozhodcovská doložka\nspôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.\nOprávnený v odvolaní namieta, že arbitrážny rozsudok sp. zn. 2C/1820/2009, ktorý\nje exekučným titulom, spĺňa všetky podmienky jeho materiálnej vykonateľnosti.\nK tejto odvolacej námietke oprávneného odvolací súd uvádza, že materiálna\nprávoplatnosť je síce veľmi dôležitou vlastnosťou súdneho rozhodnutia, pretože súvisí\ns dôležitým princípom právnej istoty vyplývajúcim z právoplatne rozhodnutej veci\n(iudicata). Treba však povedať aj to, že sám zákon počíta s prelomením materiálnej\nprávoplatnosti rozhodnutia štátneho orgánu. Napríklad súd nie je viazaný podľa § 135\nods. 1 O. s. p. rozhodnutím priestupkového orgánu v blokovom konaní, ďalej\npri mimoriadnych opravných prostriedkoch a pod.\nZákonodarca\n\nvýslovne\n\nupravil\n\nprelomenie\n\nmateriálnej\n\nprávoplatnosti\n\nrozhodcovského rozsudku v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní a aj v tejto otázke\nodvolací súd odkazuje na prvostupňové rozhodnutie. Nie je akceptovateľný názor, že\nexekučné súdy by tak mohli postupovať vždy. Postup prvostupňového súdu bol založený\nna existencii zákonného ustanovenia, ktoré dokonca bez návrhu ukladá povinnosť súdu\nzastaviť exekučné konanie z dôvodov relevantných v základnom konaní (§ 45 ods. 2 Zákona\no rozhodcovskom konaní). Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam\nochrany spotrebiteľa v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských\nveciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany\nspotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom\nkonaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Oceano grupo\neditorial) a môže tak urobiť aj exekučný súd, ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45\nZákona o rozhodcovskom konaní (ASTURCOM, tiež uznesenie POHOTOVOSŤ/Korčkovská\nC 76/10).\nPokiaľ sa týka ďalšej odvolacej námietky oprávneného, že exekučný súd mal vo veci\nvykonávať dokazovanie, v súvislosti s čím poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. III. ÚS 60/04, k tomu odvolací súd poznamenáva, že predmetné rozhodnutie\nÚstavného súdu SR vychádzalo z iných okolností. Oprávnenému, ako účastníkovi konania\n12\n\nnebola v exekučnom konaní odňatá možnosť konať pred súdom, lebo v prípade, ak nejde\no obligatórne nariadenie pojednávania, môže súď rozhodnúť na základe listinných dôkazov.\nPostupom exekučného súdu, ktorý rozhodol len na základe listinných dôkazov, nebola\noprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom.\nVzhľadom na uzavretie zmluvy pred tým, ako došlo k rozšíreniu neprijateľných\npodmienok v tzv. čiernom zozname v § 53 ods. 4 OZ, odvolací súd v súvislosti s odvolacími\nnámietkami poznamenáva ďalšie relevantné skutočnosti.\nSmernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách\n(ďalej len „smernica“) vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú\ntransponovať, ale zo vzorového okruhu. V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných\npodmienok v § 53 ods. 4 OZ upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí\ntranspozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm. k/ bola upravená až novelou\nvykonanou zákonom č. 568/2007 Z. z. súčinnosťou od 1.1.2008, kým hlavná transpozícia\nbola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 1.4.2004.\nČlenské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé\nklauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo\numožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj prísnejšie ako odporúča smernica\n„Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so\nzmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa\nochrany spotrebiteľa“, čl. 8 smernice.\nKým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský\nzákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských\nzmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (arg. slovo „najmä“\nv § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú\npodmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 OZ, a teda\nnad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v Občianskom\nzákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky\n(či. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu na jej\nznenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie\nbude len pri individuálne vyjednanej rozhodcovskej zmluve zo strany spotrebiteľa..\n13\n\nPre porovnanie podľa rakúskej právnej úpravy predstavuje formulárová rozhodcovská\ndoložka neprípustnú časť zmluvy bez ohľadu na jej formuláciu. Rakúsko má v spotrebiteľskej\nzmluve v zásade zakázanú rozhodcovskú doložku (§ 6 ods. 2 bod 7 spolk. zák. č. 140/1979\n(viď tiež odôvodnenie k § 617 rakúskeho procesného kódexu, spolkový zákonník I č. 7/2006,\npublikácia Dr. Paula Oberhammera „Ennvurf eirtes neuen Schiedsverfahrensrecht“).\nZa neprijateľnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá\nv štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach\na povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa.\nA tomuto postupu teda judikovaniu nad rámec smernice a čierneho zoznamu\nneprijateľných podmienok (§ 53 ods. 4 OZ) zodpovedá aj uznesenie prvostupňového súdu,\nktorý posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú z dôvodu nepriaznivejšieho\nprocesného poriadku rozhodcu oproti Občianskemu súdnemu poriadku (lehota na odpor len\n5 dní, neprimeraná výška trov konania).\nMôže sa vyskytnúť otázka, či by vôbec povinného napadla takáto myšlienka namietať\nneprijateľnosť rozhodcovskej doložky pre nepriaznivejší procesný poriadok. Tú odvolací súd\npoukazuje na nutnosť objektívneho posúdenia rozhodcovskej doložky a nie je rozhodujúca\nvôľa účastníka zmluvného vzťahu. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná\n(§ 53 ods. 5 OZ) .\nV rámci podmienok uvedených v čiernom zozname (§ 53 ods. 4 OZ) najviac\nproblémovej doložke zodpovedá de lége lata podmienka pod písm. r/ „...vyžaduje v rámci\ndojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne\nv rozhodcovskom konaní“.\nUvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie\nz pohľadu dodávateľa (porov. internetovú diskusiu na otázku neprijateľnosti doložky, ktorá\nponúkala na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom: http:/Avmv. lexforun. sk/247\nKristián Csach: „Takže otázne je, ako by som posúdil reálne možnosti, ktoré by nastali:\n1. Spotrebiteľ by inicioval konanie na RS ­ OK, RS môže konať (písmenko r) nezakazuje, aby\nspotrebiteľ sa na RS obrátil, zakazuje iba to, aby to bol jediný orgán, na ktorý sa môže\nobrátiť).\n2. Spotrebiteľ by inicioval konanie na súde ­ OK, súd môže konať\n14\n\n3. Dodávateľ by inicioval konanie na súde ­ OK súd môže konať Samozrejme,\nproblematickou by bola tá najočakávanejšia:\n4. Dodávateľ by inicioval konanie na RS ­ klauzula je neprijateľná, ak nie je\nalternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil a „ odsunul“ na iné\nbojisko. Na margo smernice odvolací súd poukazuje už na vyššie spomenutý názor, že ide\no vzorový zoznam, a preto aj keby odporúčanie pod písm. q/ smernica neobsahovala,\nvlastne by to nemalo praktický význam a dopad pre slovenského zákonodarcu, ktorý mohol\nupraviť okruh neprijateľných podmienok ľubovoľne. Ak je nerozhodujúce, či vzorový zoznam\nvôbec obsahuje klauzulu o rozhodcovskej doložke, rovnako je irelevantné, ak zoznam\nobsahuje určité znenie týkajúce sa rozhodcovskej doložky. V konečnom dôsledku slovenský\nzákonodarca ani neprevzal znenie smernice pod bodom q/ prílohy v jej znení.\nOdvolací súd zároveň upozorňuje, že slovenský preklad smernice v časti prílohy\npod bodom q/ je nesprávny. Z hore uvedených dôvodov je síce nie až tak dôležité presne\nznenie, ale pre poriadok odvolací súd na to upozorňuje a pre porovnanie uvádza znenie\nvo viacerých jazykoch (CILFIT)...\nPorovnanie ukazuje, že slovenská verzia je zavádzajúca. Podľa slovenskej verzie sa\nzdá, ako keby sa atribút „neupravenosti právnymi predpismi“ vzťahoval k sporom (čo je\nmimochodom pomerne zvláštna predstava). Všetky ostatné verzie jednoznačne ukazujú, že\natribút „neupravenosti právnymi predpismi“ sa týka rozhodcovského konania. To znamená,\nže zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným\ntypom arbitráže, ktorá nie je upravená právnymi predpismi a kde rozhodcovia\npravdepodobne nie sú povinní aplikovať príslušné hmotné právo (Juraj Gyarfas,\nhttp:/Avww.lexforum.sk/247).\nZnenie smernice má význam pre postup súdu pri výklade a aplikácii generálnej\nklauzuly, pretože už len tým, že tvorca smernice osobitne v prílohe poukázal na niektoré\nklauzuly, nepochybne tak urobil preto, že majú vysokú potenciu spôsobiť v praxi\nnerovnováhu. Tým, že je v rámci prílohy smernice spomínaná aj arbitráž, je treba mať\nna pozore v aplikačnej praxi súdov arbitráž, čo prvostupňový súd ani najmenej nepodcenil.\nNa margo dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ odvolací súd považuje\nza potrebné ozrejmiť, že v dôvodovej správe sa uvádza, že „spotrebiteľ môže svoje práva\n15\n\nuplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj\nv občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude\nv zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“.\nDoložku nie je možné akceptovať, ak vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa\narbitráži. Teda ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je len o možnosti výberu medzi\nštátny a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa arbitráži.\nOdvolací súd z vlastnej činnosti doposiaľ nezaregistroval, že by nejaký spotrebiteľ\nvyvolal konanie pred rozhodcom a pokiaľ sa tak predsa len niekde stalo, ide\ns pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou o výnimočný prípad. Odvolací súd zastáva\nnázor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou\nrozhodcovské žaloby podávajú veritelia. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne\nuplatňuje svoje práva, tak využíva štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje, že by\nniektorý spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, že by aj\nreálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho „sólo“ vyjednávanie nedávalo\nzmysel.\nPoskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj\npre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených\nzáujmoch osôb; ktoré môže výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať\npri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami\nvylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy.\nDoložky nemôžu predstavovať mechanizmy, za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie.\nOprávnený v odvolaní ďalej vytkol, že exekučný súd nemôže vyhodnocovať zmluvné\npodmienky a vyjadril obavu z porušenia ústavných práv.\nK tejto odvolacej námietke už odvolací súd zaujal názor a judikatúra súdneho dvora\npodporuje zakročenie súdu vrátane exekučného súdu proti neprijateľným podmienkam\nv spotrebiteľských zmluvách (ASTURCOM, OÉANO GRUPO EDITORIAL, MOSTAZA\nCLARO a iné). Proces pred rozhodcom je procesom súkromnoprávnym a niet dôvod\nneaplikovať princípy súkromného práva, ak zákon o rozhodcovskom konaní priamo ukladá\nsúdu zastaviť exekučné konanie pre rozpor vymáhaného plnenia s dobrými mravmi (porov.\nIV. ÚS 5/2011, IV. ÚS 60/2011, uznesenie KS v Prešove vo veci 6CoE 60/2011).\n16\n\nZákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút\nneprijateľnej zmluvnej podmienky. Odvolací súd nezaznamenal ani v judikatúre\npomenovanie týchto inštitútov súkromného práva. Každopádne na to, aby sa skonštatovala\nblízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich významu a zákonom sledovaného cieľa ratio legis,\nnetreba použiť ani zložité výkladové metódy.\nPravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria\nzáklad fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak\ntomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.\nNie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve\nv neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom\nnepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu\nzo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky\nnerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka\nsa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej, rovnosti,\npretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako\naj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.\nAk by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka\na dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi\n(IV. ÚS 60/2011).\nPrvostupňový súd sa s istotou a najmä presvedčivým spôsobom vyrovnal s otázkou\nrozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto smere aj\nnáležité zdôvodnil. Odvolací súd nenašiel žiadny relevantný dôvod na to, aby zvrátil\njudikovanie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu pre spotrebiteľa nevýhodnejších\nustanovení procesného poriadku arbitra oproti pravidlám zakotveným v Občianskom\nsúdnom poriadku, ktorý je viac v podvedomí bežných spotrebiteľov ako rokovací poriadok\narbitrážneho súdu, najmä ak každý takýto súkromný súd má svoj vlastný rokovací poriadok.\nPrvostupňový súd rozhodol správne a so spresnením a doplnením dôvodov\nv súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu.\nOdvolací súd len na margo princípov, ktorých sa oprávnený dovoláva, poukazuje\nna predbežné opatrenie Okresného súdu Trenčín, ktorým bolo oprávnenému zakázané\n17\n\npoužívať rozhodcovskú doložku (viď uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.1.2010\nč. k. 19Co/352/2009­682, uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 2.11. 2009 č. k.\n11C/91/2009572.\nNa margo odvolacej námietky o porušení ústavných práv odvolací súd poznamenáva,\nže nemožno očakávať právnu istotu a legitímne očakávania tam, kde bolo porušené právo,\nako sa to stalo aj v prípade predmetnej poistnej zmluvy. Vo veciach sťažnosti oprávneného\nodvolací súd poznamenáva, že ich ústavný súd vo viacerých prípadoch odmietol (porov.\nIII. ÚS 188/2010, F/. ÚS 30/2010, IV. ÚS 286/2010, II. ÚS 417/2010 a ďalšie na stránke\nústavného súdu).»\nPreskúmaním označeného uznesenia krajského súdu ústavný súd dospel k záveru, že\nkrajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné\npre posúdenie veci interpretoval a aplikoval ústavne súladným spôsobom, jeho úvahy\nvychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne\nakceptovateľné. Krajský súd primerane rozumným a v okolnostiach veci postačujúcim\nspôsobom reflektoval na sťažovateľkou vznesené tvrdenia, na prerokúvaný prípad aplikoval\nrelevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych\npredpisov a svoje rozhodnutie o potvrdení prvostupňového rozhodnutia presvedčivo\na náležite odôvodnil. Možno teda uzavrieť, že krajský súd zodpovedal všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorej sa sťažovateľka\nsvojím návrhom domáhala.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje,\nnemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto\nnázoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu\nsvojím vlastným (obdobne I. ÚS 313/2010, II. ÚS 134/09, III. ÚS 127/2012).\nKeďže ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi označeným postupom\na uznesením krajského súdu a namietaným porušením základných práv sťažovateľky podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\n18\n\nsťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\nVzhľadom na skutočnosť, že námietku porušenia základného práva podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu označeným postupom\na uznesením krajského súdu sťažovateľka osobitne neodôvodnila v zmysle § 20 ods. 1\nzákona o ústavnom súde, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.\nK námietke porušenia označených práv sťažovateľky postupom a uznesením\nnajvyššieho súdu\nÚstavný súd z rovnakých dôvodov ako v prípade odvolacieho súdu odmietol sťažnosť\naj v časti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie označených práv uvedeným uznesením\nnajvyššieho súdu, ktorý odmietol dovolanie sťažovateľky, pretože prípustnosť dovolania\nnebolo možné vyvodiť z § 237 OSP ani z § 239 OSP.\nUvedené rozhodnutie najvyššieho súdu považuje sťažovateľka za arbitrárne\na nepreskúmateľné a najvyššiemu súdu najmä vytýka, že nenapravil pochybenia súdov\nnižších stupňov, o ktorých existencii je presvedčená.\nAj preskúmaním označeného uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd dospel\nk záveru, že najvyšší súd sa v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku dôsledne\nzaoberal námietkami sťažovateľky, ktoré uplatnila už v odvolacom konaní, pričom tieto\nopätovne predniesla ako dôvody dovolania. Jasne a zreteľne uviedol, prečo rozhodnutia\nsúdov nižších stupňov konajúcich vo veci považoval za správne a vydané v súlade\nso zákonom. Dotkol sa v podstate všetkých relevantných namietaných okolností, avšak\nnezistil nič, čo by odôvodňovalo potrebu jeho zásahu v uvedenej veci. Najvyšší súd uviedol,\nktorými\n\nzákonnými\n\nustanoveniami\n\npríslušného\n\nprocesnoprávneho\n\npredpisu\n\nsa\n\npri posudzovaní veci sťažovateľky spravoval a ako ich aplikoval. Jasne a zrozumiteľne\n\n19\n\nozrejmil, prečo považoval dovolanie sťažovateľky za také, ktorého prípustnosť nemožno\nvyvodiť z § 239 ods. 1 a 2 OSP. Najvyšší súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\npreskúmal aj z hľadiska prípadných nedostatkov predpokladaných ustanovením § 237 OSP,\navšak s negatívnym výsledkom. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že\nv rozhodnutí najvyššieho súdu nezistil svojvôľu, arbitrárnosť ani jeho neodôvodnenosť.\nVo vzťahu k námietkam sťažovateľky ústavný súd pripomína, že všeobecný súd musí\nvykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade\ns účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení\nnemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty\na zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych\npredpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným\nprávam a oprávneným záujmom účastníkov konania (obdobne napr. III. ÚS 271/05,\nIII. ÚS 78/07, III. ÚS 212/2011). Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany\npráv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým\nsúdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.\nVychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností ústavný súd považuje napadnutý\npostup najvyššieho súdu, ako aj jeho uznesenie o odmietnutí dovolania sťažovateľky\nz ústavného hľadiska za udržateľný, a keďže medzi nimi a námietkou porušenia základných\npráv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nezistil žiadnu príčinnú súvislosť, sťažnosť v tejto časti podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nSťažnosť v časti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie základného práva podľa čl.\n20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu napadnutým postupom\na uznesením najvyššieho súdu, ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí spočívajúceho v absencii\nprávne relevantného odôvodnenia v zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n\n20\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. septembra 2015\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučný titul", "rozhodcovské konanie", "návrh-zjavne neopodstatnený", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný", "príčinná súvislosť", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "podanie-neúplné, odstránenie nedostatkov", "poistenie, poistné-poistná zmluva"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:70bbc400-495a-4d6e-b52a-b323f09d9626", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 702/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 702/2014 z 9. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-09", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:70bbc400-495a-4d6e-b52a-b323f09d9626"}, {"guid": "ussr:1862c606-28ed-48dc-b231-a2012afb987d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 816/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 816/2014 z 26. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-26", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1862c606-28ed-48dc-b231-a2012afb987d"}, {"guid": "ussr:24abcd21-34ae-4ed6-83ed-771fb328e45d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 389/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 389/2014 z 23. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-23", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24abcd21-34ae-4ed6-83ed-771fb328e45d"}, {"guid": "ussr:b127bb8c-95ab-4589-886f-fc969f53f979", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2014 z 29. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-29", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b127bb8c-95ab-4589-886f-fc969f53f979"}, {"guid": "ussr:2b55de50-16ef-4eb0-8a77-4f2d808168e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 14/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 14/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2b55de50-16ef-4eb0-8a77-4f2d808168e5"}, {"guid": "ussr:ec3eab78-57af-4719-b8f2-7275e5cb1638", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 455/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 455/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec3eab78-57af-4719-b8f2-7275e5cb1638"}, {"guid": "ussr:291f8785-c8eb-4c41-be34-dc5e3a4c8d5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 433/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 433/2013 z 10. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-10", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:291f8785-c8eb-4c41-be34-dc5e3a4c8d5c"}, {"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:83b11758-d989-4394-95ff-a1b6ccc50423", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 160/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 160/2013 z 28. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-28", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83b11758-d989-4394-95ff-a1b6ccc50423"}, {"guid": "ussr:ec25f1d9-abc6-4def-afa4-dbdeff06f462", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 359/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 359/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 118, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec25f1d9-abc6-4def-afa4-dbdeff06f462"}, {"guid": "ussr:a195fbee-69b7-40dc-8915-35da2865df7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a195fbee-69b7-40dc-8915-35da2865df7c"}, {"guid": "ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 212/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/2011 z 18. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-18", "citacie_n": 176, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6"}, {"guid": "ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2011 z 3. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-03", "citacie_n": 3793, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a"}, {"guid": "ussr:752eccae-03d3-4e1d-9e79-360e7b7b919d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 188/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 188/2010 z 25. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-25", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:752eccae-03d3-4e1d-9e79-360e7b7b919d"}, {"guid": "ussr:24fd66e4-fe10-4750-9a94-07a93552c5f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 5/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 5/2011 z 20. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-20", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24fd66e4-fe10-4750-9a94-07a93552c5f6"}, {"guid": "ussr:84b9c4b3-4870-4d6b-8c7a-d582297488bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 417/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 417/2010 z 6. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-06", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:84b9c4b3-4870-4d6b-8c7a-d582297488bf"}, {"guid": "ussr:dd1de092-f1e3-4891-a0f5-59dcc17a3395", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 313/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd1de092-f1e3-4891-a0f5-59dcc17a3395"}, {"guid": "ussr:b6d14f34-0f6e-42e8-b004-3e733fd7ed25", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 286/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 286/2010 z 30. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6d14f34-0f6e-42e8-b004-3e733fd7ed25"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:22a2cccc-2285-4642-b39f-114874e377ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/09 z 10. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-10", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22a2cccc-2285-4642-b39f-114874e377ec"}, {"guid": "ussr:655a28ad-524d-4e84-9647-709a929d7914", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 208/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 208/08 z 16. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-16", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:655a28ad-524d-4e84-9647-709a929d7914"}, {"guid": "ussr:b13e1bae-c437-4310-88c9-654d96600b13", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 288/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b13e1bae-c437-4310-88c9-654d96600b13"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:ae0d6758-ce0a-4423-9c7c-17d02a2b624d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 290/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 290/06 z 13. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-13", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae0d6758-ce0a-4423-9c7c-17d02a2b624d"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "dc9ff971-2eb3-47d0-8b2c-91c578ff15f0:fdbd3584-bf1f-483a-aee7-c333ec0d0732", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8810209366.1", "spisova_znacka": "6CoE/116/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoE/116/2011 z 24. 10. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-10-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8810209366.1"}, {"guid": "909e74ad-cac8-4124-aa4c-e36295565141:26fa7b81-bb36-4137-9c16-aa10fd077e9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Er/1016/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3Er/1016/2010 z 18. 11. 2015", "sud": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/909e74ad-cac8-4124-aa4c-e36295565141:26fa7b81-bb36-4137-9c16-aa10fd077e9d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1622ec93-3c00-4273-88c3-9085ca712df9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.132.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 132/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/2021 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.132.2021.1"}, {"guid": "ussr:004fc4d5-9417-4dd1-9f59-40ca8a357453", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.328.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 328/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 328/2016 z 14. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.328.2016.1"}, {"guid": "ussr:e1c4577f-e67c-4f08-9621-ce58a61feb8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.68.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 68/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.68.2016.1"}, {"guid": "ussr:49e96437-a372-4f83-9246-467cb37b9ea0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.513.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 513/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 513/2015 z 20. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.513.2015.1"}, {"guid": "ussr:5975b445-b6e1-4e24-a675-4dba9c851e2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.515.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 515/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 515/2015 z 20. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-20", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.515.2015.1"}, {"guid": "ussr:afd3b089-7696-4697-8d62-2cab634141de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.413.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 413/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 413/2015 z 7. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.413.2015.1"}, {"guid": "ussr:25569a28-75b4-405c-ad6c-ba3b62e564f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.410.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 410/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 410/2015 z 7. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-07", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.410.2015.1"}, {"guid": "b02876a2-ddbd-4571-8171-22857c8efb1e:0246b3bd-df7d-4fd1-bbc7-de1f101cda2f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8820200552.1", "spisova_znacka": "1Cdo/13/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/13/2023 z 29. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-29", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8820200552.1"}]}