{"guid": "ussr:161b1f28-bb41-4dde-b76f-a391aef07e36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.428.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 428/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 428/2015 z 8. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. septembra 2015, sp. zn. III. ÚS 428/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.428.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-09-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/161b1f28-bb41-4dde-b76f-a391aef07e36", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.428.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.428.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.428.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 428/2015­13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n,\n\na\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Júliusom Bučekom,\n\nNámestie slobody 12, Humenné, vo veci namietaného porušenia ich základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3 Co 92/2011\nz 18. apríla 2012\n\na\n\nrozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n3 Cdo 116/2013 z 30. septembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n\nrepubliky\n\nsp. zn.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n8. januára 2015 doručená sťažnosť (doplnená podaním doručeným 16. januára 2015)\n,\n\na\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovatelia“), pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co/92/2011 z 18. apríla 2012\na rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 3 Cdo/116/2013 z 30. septembra 2014.\nSťažovatelia ako žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou podanou 6. apríla 2001\n(upresnenou podaním z 23. februára 2007) na Okresnom súde Humenné (ďalej len „okresný\nsúd“) domáhali určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich nebohom predkovi,\nresp. určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a určenia neplatnosti dohody\no zrušení a vyporiadaní\n\npodielového\n\nspoluvlastníctva.\n\nOkresný\n\nsúd\n\nrozsudkom\n\nč. k. 11 C/462/2001­363 z 2. júna 2011 určil, že sporné nehnuteľnosti v rozsahu\nvymedzených podielov patria do dedičstva po nebohom predkovi sťažovateľov, a tiež určil,\nže dohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo 17. apríla 1998, ktorej právne\núčinky nastali 7. mája 1998, je neplatná. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že\nžiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\nO odvolaní žalovaných proti rozsudku súdu prvého stupňa a tiež aj odvolaní\nsťažovateľov proti výroku o trovách konania rozhodoval krajský súd, ktorý rozsudkom\nsp. zn. 3 Co/92/2011 z 18. apríla 2012 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, že\ndohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je neplatná, zmenil rozsudok\nvo vzťahu k sťažovateľom tak, že žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol pre nedostatok\npasívnej legitimácie, a zmenil aj rozsudok, ktorým okresný súd určil, že sporné podiely\nnehnuteľností patria do dedičstva po ich nebohom predkovi, tak, že žalobu v tejto časti\nzamietol, keď konštatoval, že účastníkmi konania neboli aj ostatní dedičia, ktorí tvoria\nnerozlučné spoločenstvo z zmysle § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n2\n\n„OSP“). Krajský súd zrušil rozsudok v časti, ktorá sa vzťahovala na žalobné nároky\nžalobkyne v 3. rade (nie je účastníčkou konania o tejto sťažnosti) a vrátil vec súdu prvého\nstupňa na nové prerokovanie a rozhodnutie. Dopĺňacím rozsudkom sp. zn. 3 Co 92/2011\nz 23. júla 2012 krajský súd doplnil rozsudok o výrok o povinnosti žalobcov nahradiť trovy\nkonania žalovanému v 2. rade a o výrok o nepriznaní náhrady trov konania vo vzťahu\nžalobcov v 1. a 2. rade k žalovanej v 1. rade.\nSťažovatelia napadli rozsudok krajského súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom\ndovolaním, okrem výroku v časti, v ktorej krajský súd potvrdil neplatnosť dohody\no zrušení a\n\nvyporiadaní\n\npodielového\n\nspoluvlastníctva.\n\nNajvyšší\n\nsúd\n\nrozsudkom\n\nsp. zn. 3 Cdo 116/2013 z 30. septembra 2014 dovolanie sťažovateľov smerujúce proti\nvýroku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok okresného súdu tak, že žaloba\nvo vzťahu k žalovanému v 2. rade sa zamieta, a proti výroku o trovách konania odmietol\na vo zvyšnej časti dovolanie zamietol.\nSťažovatelia vo svojej sťažnosti uvádzajú:\n«Počas zdĺhavo trvajúceho súdneho konania sme sa stretli nielen s neprimeranou\nlehotou prejednávania našej veci, kde okresný súd prejednával našu vec 12 rokov, počas\nkonania došlo k výmene až troch sudcov, pričom o nestrannosti a nezávislosti týchto sudcov\nby bolo možné polemizovať. Jednotlivé pojednávania boli neustále odročované, návrhy\nna predvolanie ďalších svedkov nám boli neustále zamietané, neboli sme vypočutí,\npojednávania trvali len 15 minút a mnoho ďalších iných skutočností, no nakoniec po dlhých\nrokoch bol rozsudok vynesený a to v znení, že všetky pozemky patria do dedičstva\npo nebohom\n\n. No na základe odvolania žalovaných sme vďaka\n\n„nezávislosti a nestrannosti“ súdov, konkrétne Krajského súdu Prešov znovu prišli o naše\nvlastnícke právo.\nNa základe rozsudku Krajského súdu (Príloha 2), sp. zn. 3Co/92/2011, zo dňa\n18.04.2012, kde ako predsedníčka senátu rozhodovala JUDr. Eva Šofranková, ktorá na\nprvé pojednávanie predvolala len nášho advokáta, na druhom pojednávaní už mala\npripravený rozsudok, bez toho aby nás vypočula. Krajský súd rozhodol tak, že mení\n3\n\nrozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu žalobcov v 1. a 5. rade vo vzťahu k žalovanému\nv 2. rade zamieta. Mení rozsudok vo výrokoch o určenie, že spoluvlastnícky podiel patrí do\ndedičstva po nebohom\n\ntak, že žalobu žalobcov v 1. a 2 rade zamieta.\n\nPýtam sa, aký je potom nezávislý a nestranný súd, v ktorom žalobca nemôže vypovedať?\nĎalej poukazujeme na skutočnosť, že Krajský súd sa pri rozhodovaní opieral len\no výpovede žalovaných a ich svedkov, a vôbec nebral do úvahy výpovede žalobcov,\na svedkov, ktorí svedčili v ich prospech.\nAk sa v rozsudku spomínajú svedkovia\n(príbuzné žalovanej) a\nžalovanej. Svedok\n\n, rod.\n\na\n\n, sú to len svedkovia, ktorí vypovedali na strane\n\npri svojej výpovedi však nič nepotvrdil, iba to, že s\n\nboli susedia na jednom pozemku. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že krajský\nsúd sa v rozsudku opieral iba o výpovede svedkov, z ktorých ani jeden nepotvrdil, že by bola\nniekedy\n\nna uvedených pozemkoch, no na druhej strane však svedok\n\nuviedol, že na uvedenej parcele č.\npracovať iba\n\n, ktorú vlastní syn\n\ns bratom\n\n, videl\n\n. Je dôležité poukázať aj\n\nna skutočnosť, že všetci títo svedkovia sú v príbuzenskom vzťahu k žalovanej v 1. rade a teda\nich výpovede strácajú istú mieru dôveryhodnosti. My sme nemali ani jediného svedka\nv príbuzenskom vzťahu, okrem našej mamy\n\n, ktorá na týchto\n\npozemkoch pracovala. S uvedenými pozemkami celý život samostatne hospodárili naši\nrodičia, neskôr naša mama\n\n­\n\n„šla s uvedenými pozemkami\n\ndo poľnohospodárskeho družstva“ a taktiež je dokázateľné, že na roľu\nnevstúpila\n\n, v živote\n\n, a nikdy z nej neužívala žiadne plody, nikdy ju ani neobrábala.\n\nNanajvýš účelovou je argumentácia „teóriou o nerozdielnych spoločníkoch“\nz dôvodu, že v spore absentovala matka žalobcov\npo nebohom\n\n, ako tiež možná dedička\n\n. Túto argumentáciu použil vo svojom odôvodnení aj\n\nNajvyšší súd SR, ktorý sa vo svojom odôvodnení stotožňuje s právnym názorom krajského\nsúdu,\n\nktorý\n\nz\n\ntohto\n\ndôvodov\n\nzmenil\n\nrozsudok\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nHumenné,\n\nsp. zn. 11C/462/2001 vo výroku o určenie, že spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva\npo nebohom\n\na to tak, že žalobu žalobcov v 1. a 2. rade zamietol. S týmto\n\nodôvodnením odvolacieho a dovolacieho súdu sa nemôžeme stotožniť, nakoľko predmetom\n4\n\nžaloby nebolo určenie, že spoluvlastnícky podiel patrí dedičom\n\n, t. j. len\n\nžalobcom v 1. a 2. rade, ale že je predmetom dedičstva po poručiteľovi\n\n,\n\na teda v prípade, že by súd v tejto častí žalobe žalobcov vyhovel prejednanie dedičstva bude\nnásledne predmetom dedičského konania, kde účastníčkou bude aj jeho manželka\n. Máme za to, že ochrana oprávneného dediča je totiž dostatočným spôsobom\ngarantovaná ust. § 485 Občianskeho zákonníka, a to dokonca aj po prejednaní dedičstva,\nzatiaľ čo ust. § 91 ods. 2 O.s.p. je aplikovateľné len na bezprostredných reálnych účastníkov\ntoho ­ ktorého sporu, ale v žiadnom prípade nie všeobecne, t.j. hypoteticky možných.\nMáme za to, že rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 11C 462/01 470\na rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/116/2013 došlo k porušeniu našich\nzákladných práv a slobôd a to konkrétne čl. 46 Právo na súdnu a inú právnu ochranu\na v Dohovore o ochrane ľudských práv a slobôd čl.1 hovorí „nikoho nemožno zbaviť jeho\nmajetku“ a taktiež: čl. 6 „každý má právo, aby jeho vec bola spravodlivo a v primeranej\nlehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v primeranej lehote.“ Taktiež\nprejednávaná vec na Okresnom súde nebola v primeranej lehote boli tam prieťahy a taktiež\nnezákonným uznesením, sp. zn. 3C/12/2009 boli porušené naše práva. Na základe všetkých\nvyššie uvedených skutočností žiadame podľa § 56 Zákona o ústavnom súde, aby ústavný súd\nnapadnuté právoplatné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.»\nSťažovatelia na základe uvedených skutočností navrhujú aby ústavný súd uznesením\nprijal ich sťažnosť na ďalšie konanie a „po vykonaní dokazovania“ vyniesol tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\nrozsudkom Najvyššieho súdu č. k. 3Cdo/116/2013 zo dňa 30. septembra 2014 a rozsudkom\nKrajského súdu Prešov, č. k. 3Co/92/2011, zo dňa 18.04.2012 porušené bolo.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu č. k. 3Cdo/116/2013 zo dňa 30. septembra 2014\na rozsudok Krajského súdu Prešov, č. k. 3Co/92/2011, zo dňa 18.04.2012 sa zrušuje a vec\nsa Krajskému súdu Prešov vracia na ďalšia konanie.\n4. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania do 15 dní\nod doručenia tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu.“\n5\n\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n6\n\nDôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia\npriamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane\na namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane\ndruhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným\npostupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ\nnamieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr.\nIII. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nSťažovatelia tvrdia, že napadnutými rozsudkami krajského súdu a najvyššieho súdu\nboli porušené ich základné práva označené v petite ich sťažnosti zaručené ústavou\na dohovorom.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n1. Vo vzťahu k rozsudku krajského súdu sťažovatelia vyjadrujú svoju nespokojnosť\nnajmä z dôvodu, že krajský súd ich nevypočul a opieral sa len o výpovede žalovaných a ich\nsvedkov, ktorí boli väčšinou v príbuzenskom pomere k nim. Argumentáciu o nerozdielnom\nspoločenstve považujú za účelovú a spochybňujú nezávislosť a nestrannosť odvolacieho\nsúdu.\nPokiaľ ide o namietané porušenie základných práv sťažovateľov rozhodnutím\nkrajského súdu sp. zn. 3 Co 92/2011 z 18. apríla 2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom\nz 23. júla 2012, ústavný súd uvádza, že jeho preskúmaniu bráni princíp subsidiarity\n7\n\nzakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy, obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo\ndomáhať sa ochrany základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto\nochranu nemôže poskytnúť iný súd. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva\nalebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím\njemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom\nupraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí\ntakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m.\nI. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07).\nV prípade sťažovateľmi napadnutého rozhodnutia krajského súdu bol súdom, ktorý\npreskúmaval jeho rozsudok, najvyšší súd na základe opravného prostriedku sťažovateľov.\nSťažovatelia teda využili na ochranu svojich označených práv zákonom poskytnutý opravný\nprostriedok.\n\nNa\n\nzáklade\n\nuvedeného\n\nústavný\n\nsúd\n\nsťažnosť\n\nv\n\nčasti\n\nsmerujúcej\n\nproti rozhodnutiu krajského súdu odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej\nprerokovanie.\n2. Z obsahu sťažnosti nie je celkom zrejmá argumentácia sťažovateľov, v čom podľa\nnich tkvie porušenie ich základných práv rozsudkom najvyššieho súdu. Vyplýva z nej\npredovšetkým celková nespokojnosť sťažovateľov s rozhodnutím, ktoré bolo v ich\nneprospech, najmä v dôsledku hodnotenia dôkazov a opierania sa len o výpovede\nžalovaných a ich svedkov a tiež v dôsledku „účelovej“ argumentácie teóriou nerozlučných\nspoločníkov a posúdenia otázky možnosti niektorých nerozlučných spoločníkov samostatne\nsa domáhať určenia vecí patriacich do dedičstva.\nNajvyšší\n\nsúd\n\nv\n\nrelevantných\n\nčastiach\n\nodôvodnenia\n\nsvojho\n\nrozsudku\n\nsp. zn. 3 Cdo 116/2013 z 30. septembra 2014 uviedol:\n«Dovolací súd sa stotožňuje s tým, že niektoré procesné úkony žalobcov vrátane\ndovolania, ktoré v konaní robili prostredníctvom\n\n, ich niekdajšieho\n\nadvokáta, boli v značnej miere nejasné, nezrozumiteľné a aj protirečivé. Z obsahu\ndovolania je ale napriek tomu možné vyvodiť, že dovolatelia v dovolaní uplatnili dovolací\n8\n\ndôvod v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. namietajúc, že napadnuté\nzmeňujúce výroky rozsudku odvolacieho súdu, ktorými bola ich žaloba zamietnutá\n(prípadne aj zrušujúci výrok), spočívajú na nesprávnom právnom posúdení, a to jednak v\notázkach dobromyseľnosti držby a možnosti niektorých nerozlučných spoločníkov domáhať\nsa samostatne určenia vecí patriacich do dedičstva, jednak v otázke pasívnej legitimácie\nžalovaného 2/. Poukázali tiež na to, že odvolací súd nesprávne vyhodnotil viaceré dôkazy,\na preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho vec nesprávne právne\nposúdil...\n1.2. Dovolatelia procesné vady konania v zmysle § 237 O. s. p. výslovne netvrdili.\nVzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie označili za „tendenčné“ a voči nim „zaujaté“,\npristúpil dovolací súd k posúdeniu, či v konaní nedošlo k procesnej vade uvedenej v zmysle\n§ 237 písm. g/ O. s. p. Mal pri tom na zreteli, že „neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo\nexistencia právoplatného, rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je\nvylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní\npodmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g/ O. s. p., posúdiť túto\notázku samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý\nvo veci rozhodoval, ak v námietke boli uvedené nové skutočnosti“ (R 59/97).\nPodľa § 14 ods. 1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,\nak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať\npochybnosti o ich nezaujatosti. Nezaujatosť sudcu je kategória, ktorá vyjadruje vnútorný\npsychický vzťah sudcu k prejednávanej veci. V širšom zmysle zahŕňa vzťah sudcu\nk predmetu konania, jeho účastníkom alebo ich zástupcom. Nie je však rozhodujúce, ako sa\nnezaujatosť sudcu iba subjektívne javí účastníkovi konania; určujúcim je, či reálne existujú\nobjektívne okolnosti, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca\nurčitým, nie nezaujatým, vzťahom k veci skutočne disponuje. Žalobcovia v konaní namietali\nzaujatosť JUDr. Jozefa Engela, sudcu súdu prvého stupňa; k jeho vylúčeniu z prejednávania\na rozhodovania danej veci ale nedošlo. Z podstaty argumentácie žalobcov vyplýva, že jeho\nzaujatosť vyvodzovali iba z procesného postupu tohto sudcu v konaní. Dôvodom na\nvylúčenie sudcu ale nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní\no prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (§ 14 ods. 3 O. s. p.). Ak sa\n9\n\nnámietka zaujatosti týka len takýchto okolností, súd na námietku zaujatosti vôbec\nneprihliada a v takom prípade sa vec nadriadenému súdu ani nepredkladá.\nSo zreteľom na uvedené nie je ničím podložená argumentácia obsiahnuté v dovolaní,\npodľa ktorej v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. g/ O. s. p...\n2.3. Dovolanie žalobcov smeruje aj proti výroku 3. rozsudku odvolacieho súdu,\nktorým bolo prvostupňové rozhodnutie zmenené (tak po formálnej, ako aj obsahovej\nstránke) vo výroku o určenie, že spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po poručiteľovi\n, ktorý zomrel\n\n. Dovolanie proti tomuto výroku je procesné\n\nprípustné v zmysle § 238 ods. 1 O. s. p.\nŽalobcovia v tejto časti dovolania namietli, že napadnutý rozsudok spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Právnym\nposúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery\na na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu\nprávnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce\naplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretova] alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nNa odôvodnenie predmetného výroku odvolací súd uviedol, že i keď sa dedičstvo\nnadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka), do vyporiadania dedičstva\nprávoplatným uznesením súdu nie je isté, ako budú ich práva a povinnosti k dedičstvu\nupravené, preto v konaniach, v ktorých sa rieši sporná otázka, či tá ­ ktorá vec patrí\ndo dedičstva, musia byť účastníkmi konania všetci tí, ktorí prichádzajú do úvahy ako\ndedičia poručiteľa. V súvislosti s tým poukázal na to, že ako dedičia po poručiteľovi\n, ktorý zomrel\n\n, prichádzajú do úvahy nielen jeho dve deti ­\n\nžalobcovia 1/ a 2/, ale tiež jeho manželka\n\n, ktorá však nebola účastníčkou\n\ntohto občianskeho súdneho konania. Túto skutočnosť označil odvolací súd za dôvod,\nso zreteľom na ktorý treba žalobu bez ďalšieho zamietnuť.\nPokiaľ dôjde k sporu o tom, či určitá vec patrí alebo nepatrí do dedičstva\npo niektorom poručiteľovi, súdnou praxou akceptovaným procesným prostriedkom\nodstránenia tejto spornosti je žaloba o určenie, že sporná vec (právo) patrí do dedičstva\npo poručiteľovi. O takejto žalobe rozhodne súd v sporovom konaní, účastníkmi ktorého (buď\n10\n\nako žalobcovia alebo žalovaní) musia byť všetci tí, ktorí prichádzajú do úvahy ako dedičia\n(pozri tiež R 49/82 alebo R 65/2003). Obdobný právny názor zaujal už najvyšší súd aj\nv rozhodnutiach vydaných v iných konaniach, viď napríklad sp. zn. 3 Cdo 178/2006,\n1 Cdo 183/2009, 4 Cdo 120/2009, 3 Cdo 222/2010).\nAk sa teda daného konania nezúčastnila\n\n, manželka poručiteľa\n\n, nemohlo byť žalobe vyhovené vzhľadom na nedostatok vecnej legitimácie\nvyplývajúcej z hmotného práva (§ 91 ods. 2 O. s. p.). Správny je preto záver odvolacieho\nsúdu o potrebe zmeniť napadnutý rozsudok a zamietnuť žalobu, v časti týkajúcej sa určenia,\nže spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po\n\n.\n\nSo zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru o neopodstatnenosti\nnámietky žalobcov, že predmetný výrok rozsudku odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).\nPokiaľ žalobcovia aj voči predmetnému výroku rozsudku odvolacieho súdu namietali,\nže odvolací súd rozhodol bez zistenia rozhodujúcich skutkových okolností, resp. že nemal\ndostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie a niektoré dôkazy nesprávne vyhodnotil,\ndovolací súd uvádza, že tieto ich námietky nemali žiadnu väzbu na ten zásadný dôvod,\nso zreteľom na ktorý bolo nevyhnutné žalobu v danej časti zamietnuť.»\nV rámci predbežného prerokovania veci ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a k nej\npripojených príloh konštatuje, že právny názor najvyššieho súdu a jeho interpretáciu\na aplikáciu príslušných zákonných ustanovení vo veci nie je možné považovať\nza odporujúce čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri uplatňovaní\nprávomoci nezávislého súdneho orgánu ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02). V citovanej časti odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia najvyšší súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody,\npre ktoré treba považovať napadnuté rozhodnutie krajského súdu v okolnostiach danej veci\nza ústavne konformné. Najvyšší súd dostatočne a relevantným spôsobom odpovedal aj\n11\n\nna námietky sťažovateľov vrátane námietky nezávislosti a nestrannosti súdov rozhodujúcich\nvo veci, nedostatočného skutkového zistenia a tiež „účelového“ posúdenia otázky\nnerozlučného spoločenstva.\nÚstavný súd v súvislosti s otázkou nerozlučného spoločenstva nemá dôvod\nna odmietnutie právneho názoru najvyššieho súdu. Pokiaľ sa vyskytuje rozpor o tom, čo\npatrí do dedičstva, je procesným nástrojom prípustným na riešenie tejto okolnosti výlučne\nžaloba o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, pričom o tejto žalobe rozhoduje\nsúd v sporovom konaní, ktorého účastníkmi sú všetci dedičia, a to či už na strane žalobcov\nalebo žalovaných. Pre takéto sporové konanie treba všetkých účastníkov konania\no dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov podľa § 91 ods. 2 OSP.\nNajvyšší súd konal v medziach svojej právomoci, keď interpretoval a aplikoval\npríslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci (najmä § 91 ods. 2 OSP) a jeho úvahy\nvychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne\nakceptovateľné, t. j. najvyšší súd interpretoval a aplikoval príslušné hmotnoprávne aj\nprocesné právne normy spôsobom, ktorý zodpovedá ich účelu. O svojvôli pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom v okolnostiach daného prípadu by bolo\nmožné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu\npredmetná interpretácia týchto právnych predpisov najvyšším súdom takéto nedostatky\nnevykazuje.\nV súvislosti\n\ns\n\nnámietkou\n\nnedostatočne\n\nzisteného\n\nskutkového\n\nstavu,\n\nresp.\n\nnevykonania sťažovateľmi navrhnutými dôkazmi, a návrhom, aby ústavný súd rozhodol\npo „vykonaní dokazovania“, ústavný súd uvádza, že nie je tzv. skutkovým súdom a že podľa\nsvojej konštantnej judikatúry nemá zásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96). Vo všeobecnosti úlohou súdnej\nochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred\n12\n\nskutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv,\nktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie\nje opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou\nústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou\nzmluvou podľa čl. 7 ústavy (I. ÚS 13/01).\nV súvislosti so sťažovateľmi prejavenou nespokojnosťou s namietaným rozhodnutím\nnajvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie\nsúdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu\nbol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo\nmožné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá\nústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie\nzákladných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05). Keďže ústavný súd nezistil\npríčinnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu a sťažovateľmi\noznačenými právami, odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva aj nespokojnosť sťažovateľov s neprimerane dlhou dobou\nkonania vo veci a porušenia ich vlastníckych práv. Vo vzťahu k dĺžke konania ústavný súd v\nsúlade so svojou stabilizovanou judikatúrou poskytuje ochranu základnému právu podľa čl.\n48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva\noznačenými orgánmi verejnej moci ešte trvalo. Za stavu, keď napadnuté konania bolo už\nprávoplatne ukončené, ústavný súd už o danej otázke rozhodnúť nemôže, keďže už by\nnemohol naplniť definovaný účel základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov. Napokon, sťažovatelia porušenie svojho základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako ani svojho vlastníckeho práva k sporným\n13\n\nnehnuteľnostiam neuvádzali v petite svojej sťažnosti. V tejto súvislosti ústavný súd\npoukazuje aj na zásadu viazanosti petitom návrhu na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o\nústavnom súde), v dôsledku ktorej prerokúva predložené sťažnosti len v rozsahu\nnamietaného porušenia tých práv, ktorých vyslovenia sa sťažovatelia domáhajú v návrhu na\nrozhodnutie a len vo vzťahu k petite označenému konaniu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. septembra 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dedenie, dedičstvo", "spoluvlastníctvo-vyporiadanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "spoluvlastníctvo-podielové", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "príčinná súvislosť", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/07 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "fb932ab8-aa41-4c7a-9be1-1dd83f6ea8ac:bdead6be-4a51-45d4-85d8-43227193fcf4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1116202338.3", "spisova_znacka": "7Co/60/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/60/2022 z 25. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1116202338.3"}]}