{"guid": "ussr:2a643844-c1d4-4530-8098-c55b68981350", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.443.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 443/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 443/2015 z 8. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. septembra 2015, sp. zn. III. ÚS 443/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.443.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2015-09-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2a643844-c1d4-4530-8098-c55b68981350", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.443.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.443.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.443.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 443/2015­9\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti CD Consulting, s. r. o., Politických\nvězňů 1272/21, Praha­Nové Město, Česko, zastúpenej advokátskou kanceláriou\nFridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát\ndoc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 10521/2015 a sp. zn.\nRvp 10674/2015, ktorými namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského\nsúdu v Trnave v konaniach vedených pod sp. zn. 23 Cob 95/2015 a sp. zn. 24 Cob 514/2014\na jeho uzneseniami sp. zn. 23 Cob 95/2015 z 30. marca 2015 (Rvp 10521/2015) a sp. zn. 24\nCob 514/2014 z 15. apríla 2015 (Rvp 10674/2015), a takto\nrozhodol:\nSťažnosti obchodnej spoločnosti CD Consulting, s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 10521/2015\na sp. zn. Rvp 10674/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.\nIII. ÚS 443/2015.\n\nSťažnosti obchodnej spoločnosti CD Consulting, s. r. o.,\nneopodstatnené.\n\nOdôvodnenie:\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. júla 2015\ndoručené sťažnosti obchodnej spoločnosti CD Consulting, s. r. o., Politických\nvězňů 1272/21, Praha­Nové Město, Česko (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených\npod sp. zn. 23 Cob 95/2015 a sp. zn. 24 Cob 514/2014 (ďalej spoločne aj „napadnuté\nkonania“) a jeho uzneseniami sp. zn. 23 Cob 95/2015 z 30. marca 2015 (Rvp 10521/2015)\na sp. zn. 24 Cob 514/2014 z 15. apríla 2015 (Rvp 10674/2015) (ďalej spoločne aj\n„napadnuté uznesenia“).\nSťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uviedla, že Okresný súd Skalica jej\nuznesením sp. zn. SprH 4/14 z 12. januára 2015 (Rvp 10521/2015) a Okresný súd Senica jej\nuznesením sp. zn. SprH 16/14 zo 14. júla 2014 (Rvp 10674/2015) uložil povinnosť zaplatiť\nsúdny poplatok v prvom uvedenom prípade v sume 61 € a v druhom prípade 13 €\n„za spracovanie hromadného podania podľa položky č.20b Sadzobníka súdnych poplatkov\n(príloha zákona č. 71/1992 Zb.).\nSťažovateľ s uložením povinnosti nesúhlasil a preto podal proti rozhodnutiu\nodvolanie, kde uviedol všetky právne dôvody spochybňujúce právne závery súdu a poukázal\naj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky produkovanú vo veci\npovinnosti zaplatiť súdny poplatok.“.\nO odvolaniach sťažovateľky rozhodol krajský súd napadnutými uzneseniami tak, že\nuznesenia prvostupňového súdu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok potvrdil.\n\n2\n\nSťažovateľka uviedla, že „sa nemohol stotožniť s odôvodnením rozhodnutia súdu\ndruhého stupňa a jeho právnymi závermi a to najmä preto, že tieto neprípustným spôsobom\nlimitujú jeho základné práva tak, ako je to rozvedené nižšie v tejto sťažnosti“.\nPodľa názoru sťažovateľky krajský súd postupom v napadnutých konaniach\na napadnutými uzneseniami porušil „jeho základné práva, konkrétne:\n1) právo na súdnu ochranu zaručené č1. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky;\n2) právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd;\n3) právo vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy;\n4) právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru;\nTvrdíme, že Okresný súd Košice I a porušovateľ porušili právo sťažovateľa na súdnu\nochranu zaručene čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj jeho právo na spravodlivý súdny proces\nzaručené čl.6 ods. 1 Dohovoru tým, že svoje rozhodnutie formulovali na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva\na osobitne aplikácie protiústavnej úpravy bez toho, aby vyvolali konanie na potvrdenie\ndomnienky o ústavnosti, ktorá je však vyvrátiteľná rozhodnutím o abstraktnej kontrole\nústavnosti.“.\nTvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje takto:\n„... vôbec nie je zrejmé, ktoré podania súd vyhodnotil ako také, ktoré tvoria\nspoločne hromadné podanie... sťažovateľ nenavrhol súdu vykonať úkony. Podľa ust. § 1\nzákona č. 71/1992 Zb. súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov,\nak sa vykonávajú na návrh. Poplatky sa môžu vyberať aj za konanie a úkony vykonávané\nbez návrhu v prospech poplatníka, ale len ak je to v sadzobníku výslovne uvedené. V\npoložke 20b nie je výslovne uvedené, že poplatok za spracovanie hromadného podania je\nmožné vyberať bez návrhu poplatníka na vykonanie úkonu sudu... nie je zrejmé, prečo boli\npodania súdom vyhodnotené ako také, ktoré tvoria súčasť iných, viac než desiatich podaní\npodaných tým istým subjektom v ten istý deň... či spoplatnené podanie je vo vzťahu k\nskupine podaní (hromadnému podaniu) podaním v poradí desiatym alebo iným a či má byť\n\n3\n\nalebo nemá byť spoplatnené... napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto\ndruhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie.“\nSťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza, že „porušovateľ, alebo súd prvého stupňa,\nmali prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP. Totižto všeobecne záväzný\nprávny predpis, konkrétne položka č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona\nč. 71/1992 Zb.), ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou. Porušovateľ, alebo sud prvého\nstupňa, mali v tomto prípade postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.\nPorušovateľ pokračoval v konaní, aj keď mal zákonnú povinnosť podrobiť aplikovanú\nprávnu úpravu kontrole ústavnosti“, a opísala, v čom spočíva podľa jej názoru rozpor\npoložky č. 20 b Sadzobníka súdnych poplatkov [príloha zákona Slovenskej národnej rady\nč. 71/1992 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)] s ústavou.\nV nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiach\nrozhodol nálezmi, v ktorých vysloví, že postupom krajského súdu v napadnutých konaniach\na jeho napadnutými uzneseniami boli porušené jej základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, označené uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti\nkrajskému súdu na ďalšie konania a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj\núhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\nÚstavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže\nodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n1. K spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia)\nPodľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci\nto nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).\nV zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť\nna spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých\nistých účastníkov.\nZákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločné\nkonanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti\npodľa čl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.\nS prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.\nRvp 10521/2015 a sp. zn. Rvp 10674/2015, z ktorých vyplýva ich právna a skutková\nsúvislosť, a prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu,\nproti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc § 31a zákona\no ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto\nuznesenia.\n\n5\n\n2. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu\n(bod 2 výroku tohto uznesenia)\nSťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu,\nktorými tento súd v odvolacom konaní potvrdil uznesenia súdu prvého stupňa o povinnosti\nsťažovateľky zaplatiť súdny poplatok, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.\nV oboch prerokovaných veciach je predmetom sporu zaplatenie súdneho poplatku\nv sume, ktorá v prvom prípade predstavuje 61 € a v druhom prípade 13 €, t. j. z hľadiska\npredmetu sporu ide v týchto prípadoch o tzv. bagateľné veci. Za daných okolností už\nsamotný predmet sporu v napadnutých konaniach zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry\nústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokúvaní. Ak totiž\nObčiansky súdny poriadok vylučuje u tzv. bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných\ndruhostupňovými súdmi na základe uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku, bolo\nby proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného\nsúdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takejto veci prichádza\ndo úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre postupy\nzisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne posúdenie (IV. ÚS 358/08,\nIII. ÚS 47/2013).\nNapriek uvedenému ústavný súd považuje za vhodné vyjadriť sa k napadnutým\nuzneseniam aj z vecného hľadiska. V tejto súvislosti poukazuje na svoju doterajšiu\njudikatúru, v ktorej opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie\nprávnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich\nnositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranu\nzákladného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci,\núloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné\n\n6\n\nbez akejkoľvek diskriminácie\n\nkaždému\n\nz nositeľov základných práv\n\na slobôd.\n\nKoncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva\nalebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv\na slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté\ns uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to,\nže orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne\nnestranne,\n\nnezávisle\n\na s využitím\n\nvšetkým\n\nzákonom\n\nustanovených\n\nprostriedkov\n\nna dosiahnutie účelu takých procesných postupov. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne\npripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02).\nLen objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní\na rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa\nmusí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu\nna rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré\npreukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich využitia v súlade\ns procesnými predpismi.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Účelom citovaného článku ústavy je zaručiť\nkaždému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné\nprávo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov\nustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady\nustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania\nso všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia\nvyplývajú.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n7\n\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú si osvojil\naj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup\nk súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení\nvšak nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by\nuvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú\nzlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len\nvtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými\nprostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná\na účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\n\n8\n\nAj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy\nodôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý\nargument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa\npovahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie\nvyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného\nprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký,\nktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak\nvšak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď\npráve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303­A, s. 12,\nbod 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303­B; Georgiadis c. Grécko\nz 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nÚstavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1\nústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky\na podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa\nmožno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov,\nktoré toto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\nUvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní o namietanej\nveci aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania\nsťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere,\nktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe formulovať\nzáver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.\nSťažovateľka v sťažnostiach predovšetkým namieta, že krajský súd nesprávne\naplikoval § 42a Občianskeho súdneho poriadku o hromadnom podaní a ustanovenie prílohy\n[Sadzobník súdnych poplatkov položka 20 b) zákona o súdnych poplatkoch] a napadnuté\n\n9\n\nuznesenia neodôvodnil, čím malo dôjsť k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV relevantnej časti odôvodnenia napadnutých rozhodnutí krajský súd poukázal na to,\nže ide o podania jedného účastníka podané v jeden deň, ich počet prevyšuje zákonom\nustanovený počet 10 podaní, rozhodnutie obsahuje identifikáciu súdnych konaní, ktorých sa\npoplatková povinnosť týka, ďalej tiež uviedol, že uloženie poplatkovej povinnosti vyplýva\nz povahy samotného podania, preto je irelevantné, či účastník požiada o spracovanie alebo\nnie, preto konštatoval, že nie je potrebný osobitný návrh účastníka na spracovanie podania.\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutých\nuzneseniach zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal so všetkými\nodvolacími námietkami sťažovateľky, s ktorými sa nestotožnil, a preto predmetné uznesenia\nprvostupňového súdu potvrdil ako vecne správne. Napadnuté uznesenia krajského súdu\nnemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani\nza arbitrárne, t. j. také, ktoré by boli založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu\nv zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcich hromadné podanie) a zákona\no súdnych poplatkoch (položka 20b Sadzobníka súdnych poplatkov).\nVo vzťahu k argumentácii sťažovateľky, že „porušovateľ, alebo súd prvého stupňa,\nmali prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP. Totižto všeobecne záväzný\nprávny predpis, konkrétne položka č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona\nč. 71/1992 Zb.), ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou. Porušovateľ, alebo sud prvého\nstupňa, mali v tomto prípade postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.\nPorušovateľ pokračoval v konaní, aj keď mal zákonnú povinnosť podrobiť aplikovanú\nprávnu úpravu kontrole ústavnosti“, ústavný súd uvádza, že podľa § 109 ods. 1 písm. b)\nOSP je súd povinný prerušiť konanie a predložiť vec ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,\nak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý\nsa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je\nSlovenská republika viazaná.\n10\n\nZo znenia § 109 ods. 1písm. b) OSP zjavne vyplýva, že k záveru o nesúlade\nvšeobecne záväzného predpisu s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou\nzmluvou, ktorý sa má v predmetnej veci aplikovať, musí dospieť súd, nie účastník konania.\nV posudzovaných veciach z dokumentácie predloženej sťažovateľkou nevyplýva, že by v jej\nveciach konajúce súdy dospeli k záveru, že § 42a OSP alebo položka 20b Sadzobníka\nsúdnych poplatkov tvoriaca prílohu zákona o súdnych poplatkoch je v rozpore s právnymi\npredpismi vyššieho stupňa právnej sily.\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutými uzneseniami\na postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje\ntaká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažností\nna ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto\npri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.\nVzhľadom na odmietnutie sťažností neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších\nnávrhoch sťažovateľky uplatnených v ich petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. septembra 2015\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-súdny", "podanie-hromadné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ab87fd0c-4c4f-4347-82ff-084a69b31de9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2013 z 22. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-22", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab87fd0c-4c4f-4347-82ff-084a69b31de9"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}], "citovane_v": []}