{"guid": "ussr:368b4c0c-ea21-4cd1-970b-dc53f0595ebd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.497.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 497/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 497/2015 z 6. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. októbra 2015, sp. zn. III. ÚS 497/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.497.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-10-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/368b4c0c-ea21-4cd1-970b-dc53f0595ebd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.497.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.497.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.497.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 497/2015­9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, miesto podnikania\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., MBA, MHA,\nadvokátska kancelária ADVOKÁT s. r. o., Masarykova 2, Košice, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Sžo/16/2014 z 3. marca 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája 2015\ndoručená sťažnosť\n\n, miesto podnikania\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„najvyšší\n\nsúd“)\n\nsp. zn. 3 Sžo/16/2014 z 3. marca 2015.\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že na základe rozhodnutia mesta\numiestnené dve reklamné zariadenia na pozemku v katastrálnom území\n\nmal\n. Prvýkrát\n\nmu povolenie na ich umiestnenie bolo udelené rozhodnutím zo 16. októbra 2002 na dobu\ntroch rokov a následne mu boli povolenia opätovne udeľované, naposledy 4. decembra 2008\nna obdobie do 31. decembra 2011. Pred skončením uvedenej lehoty požiadal sťažovateľ\n14. novembra 2011 mesto\n\no predĺženie platnosti povolenia predmetných\n\nreklamných zariadení, ale mesto\n\ntentokrát rozhodnutím č. SÚ 113/2859/2013/Rá\n\nz 26. februára 2013 jeho žiadosť zamietlo.\nSťažovateľ sa voči zamietavému rozhodnutiu mesta\núrade\n\nPrešov,\n\nktorý\n\nrozhodnutím\n\nč.\n\nodvolal na Obvodnom\n\nObÚ­PO­OVBP­2013/419/1752/ŠSS­KAM\n\nz 15. mája 2013 jeho odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu.\nSťažovateľ podal v zákonnej lehote na Krajskom súde v Prešove (ďalej len „krajský\nsúd“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu o odvolaní. Krajský\nsúd rozsudkom č. k. 1 S/27/2013­93 z 26. novembra 2011 jeho žalobu zamietol. Na základe\nodvolania proti rozhodnutiu krajského súdu rozhodoval vo veci najvyšší súd tak, že\nrozsudkom sp. zn. 3 Sžo/16/2014 z 3. marca 2015 potvrdil napadnutý rozsudok krajského\nsúdu.\nSťažovateľ na podporu svojho tvrdenia o porušení svojich takto argumentuje:\n\n2\n\n«Najvyšší súd SR sa stotožnil s názorom oboch stupňov rozhodujúcich správnych\norgánov a krajského súdu, že v konaní správneho orgánu Mesta\n\n, mali byť\n\ndotknutými orgánmi Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove\na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, krajský dopravný inšpektorát Prešov, pričom oba\ntieto orgány vydali nesúhlasné stanovisko s umiestnením reklamných zariadení a preto,\nna základe týchto stanovísk bola žiadosť sťažovateľa zamietnutá.\nNajvyšší súd SR dospel k záveru, že správny orgán v konaní postupoval v súlade\nso stavebným zákonom a v súčinnosti s dotknutými orgánmi, chrániacimi záujmy podľa\nosobitných predpisov (cestný zákon) a považoval za rozhodujúce nesúhlasné stanovisko\nKrajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove, ktorý bol\ndotknutým orgánom v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 534/2003 Z. z. o organizácii\nštátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov a Krajského riaditeľstva Policajného zboru, krajského dopravného\ninšpektorátu, ktorý bol dotknutým orgánom v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z.,\n§ 2 ods. 1 písm. j) zákona o Policajnom zbore, chrániacim verejný záujem, život, zdravie\na majetok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\nNajvyšší súd SR ďalej tvrdí, že „záväzné stanoviská dotknutých orgánov verejnej\nsprávy sú vydávané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy správneho orgánu.\nV danom prípade ide o podkladové rozhodnutia, ktoré sú záväzné pre stavebný úrad (§\n140b ods. 1 stavebného zákona), ktorý z nich musí v stavebnom konaní vychádzať.“\nNajvyšší súd SR nakoniec tvrdí, že žalobca sa názorom, že konanie o predĺžení\nplatnosti povolenia reklamných zariadení sa má riadiť nie stavebným zákonom, ale\nsprávnym poriadkom, snaží obísť ustanovenia stavebného zákona a vylúčiť v konaní záväzné\nstanoviská dotknutých orgánov.\nTieto názory Najvyššieho súdu SR. odôvodňujúce rozhodnutie, považujeme\nza svojvoľné, zjavne neodôvodnené, účinky interpretácie a vyvodené závery majú\nza následok porušenie našich základných práv a slobôd, dôvody, na ktorých je založené\nsúdne rozhodnutie, popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky.\n\n3\n\nNamietaný rozsudok najvyššieho súdu, ktorý sa s rozsudkom krajského súdu\nstotožnil, má znaky arbitrárnosti z dôvodu nerešpektovania relevantných zákonných noriem\na odklonu od ustálenej judikatúry...\nPodľa názoru sťažovateľa, žiadosť o predĺženie platnosti povolenia reklamných\nzariadení bola zamietnutá na základe stanovísk orgánov, ktoré neboli vecne príslušné sa\ndo konania o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení vyjadrovať. Okrem toho\ntieto orgány vo svojich vyjadreniach neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, na základe\nktorých by bolo dôvodné zamietnuť žiadosť o predĺženie platnosti povolenia reklamných\nzariadení a svoje tvrdenia uvádzané v stanoviskách žiadnym spôsobom neodôvodnili...\nKrajské riaditeľstvo policajného zboru, krajský dopravný inšpektorát nie je\ndotknutým orgánom v zmysle § 140a ods. 1 písm. a) stavebného zákona, pretože žiadny\nosobitný predpis neupravuje žiadne konanie, ktoré by malo byť súčasťou konania o povolení\nreklamných zariadení podľa stavebného zákona, ani zo žiadneho osobitného predpisu\nnevyplýva, že by mal tento orgán vydávať záväzné stanoviská do konaní vo veci povolenia\nreklamných zariadení. Skutočnosť, že policajný zbor dohliada na bezpečnosť a plynulosť\ncestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení, nemá žiadny súvis s umiestnením\nreklamných zariadení mimo pozemnej komunikácie ani so správnym konaním, v ktorom sú\nreklamné zariadenia povoľované. Žiadny správny orgán pri rozhodovaní nemôže vychádzať\nzo stanoviska, vydaného orgánom, ktorý nemal vecnú príslušnosť na vydanie takého\nstanoviska ani ho nevedel oprieť o úpravu v právnom predpise.\nPodľa § 10 ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)\nv znení\n\nneskorších\n\npredpisov,\n\nna\n\ndiaľniciach,\n\ncestách\n\npre\n\nmotorové\n\nvozidlá\n\na medzinárodných cestných ťahoch a v ich ochranných pásmach okrem odpočívadiel je\nzakázané umiestňovať reklamné, informačné a propagačné zariadenia\nPodľa §11 ods. 1 cestného zákona, „na ochranu diaľnic, ciest a miestnych\nkomunikácií a premávky mi nich mimo súvislé zastavaného územia slúžia cestné ochranné\npásma.“\nCestný zákon vydanie záväzného stanoviska v zmysle § 140b stavebného zákona\nupravuje v ust. § 11 ods. 2 cestného zákona, podľa ktorého v cestných ochranných pásmach\nje zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne\n4\n\nkomunikácie alebo premávku na nich; príslušný cestný správny orgán povoľuje\nv odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným\nstanoviskom.\nPredmetné reklamné zariadenia sa nachádzajú v zastavanom území obce, v ktorom\nsa v zmysle § 11 ods. 1 cestného zákona ochranné pásma nezriaďujú, nenachádzajú sa\nna diaľnici, ceste pre motorové vozidlá ani medzinárodnom cestnom ťahu a preto cestný\nsprávny orgán ­ Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove\nnedisponoval právomocou vydať záväzné stanovisko ani nemal byť dotknutým orgánom\nv konaní o povolení predmetných reklamných zariadení...\nČiže cestný zákon presne upravuje, na akých miestach nemožno povoliť reklamné\nzariadenia... napr. na križovatke a v rozhľadovom poli vodiča na križovatke (§ 8 ods. 12\nzák. č. 135/1961 Zb.) alebo na ceste a na mieste pri ceste (§ 60 ods. 9 zák. č. 8/2009 Z. z);\nináč je stavebný úrad povinný reklamné zariadenia povoliť; ak by ich nepovolil na mieste,\nkde to zákon nezakazuje, nebolo by to na základe voľnej úvahy správneho orgánu, ale\nsvojvôle, nesúladnej so zákonom ani Ústavou SR (čl. 2 ods. 3 Každý môže konať, čo nie je\nzákonom zakázané...). Ak žiadateľ splní podmienky dané zákonom, správny orgán nemôže\nnepovoliť reklamné zariadenia. Preto právne predpisy tieto podmienky uvádzajú. Správny\norgán nemá možnosť voľnej úvahy nad rámec zákona, musí konať takým spôsobom, ako\nzákon vyžaduje, čo zabraňuje jeho svojvôli a šikanovaniu žiadateľa.\nÚvaha súdu nemôže byť neobmedzenou voľnou úvahou, záver súdu musí byť opretý\no dostatočné právne argumenty, musí zodpovedať platnému právu a pri jeho výklade\na aplikácii musí súd postupovať spôsobom, ktorý je konformný s ústavnou garanciou práv.\nPovinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka\nna dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada\ns námietkami účastníka. Záver súdu musí vychádzať z vykonaných dôkazov, nielen\nz akceptovania nepodložených tvrdení žalovaného.\nČo sa týka umiestnenia reklamných zariadení v križovatke ­ krajský súd neskúmal\nvec podrobne, nevykonal dôkazy, iba akceptoval tvrdenia žalovaného, tvrdil, že je mu\n„zrejmé, že ide o križovatku tak, ako je definovaná v Cestnom zákone“ (hoci križovatka v\ncestnom zákone definovaná nie je; jej všeobecná definícia je v zákone č. 8/2009 Z. z. o\n5\n\ncestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)\na Najvyšší súd SR sa stotožnil s tvrdením krajského súdu bez toho aby ktorýkoľvek súd alebo\nsprávny orgán, ktorý o veci rozhodoval, dal vec posúdiť napr. znalcovi v príslušnom odbore\n(či sú predmetné reklamné zariadenia v križovatke alebo rozhľadovom poli: Križovatka je\nmiesto, kde sa pozemné komunikácie v pôdorysnom priemete pretínajú alebo stýkajú\na aspoň dve z nich sú navzájom prepojené (čl. 8.11 STN 73 6100 Názvoslovie pozemných\nkomunikácií). Hranica križovatky je čiara spájajúca krajné body priečnych rezov\nkrižujúcich sa komunikácií v mieste, kde sa mení ich pôvodný priečny rez na konštrukčné\nusporiadanie križovatky (čl. 8.11 a 8.47 STN 73 6100 Názvoslovie pozemných komunikácií).\nOdvolací súd napriek tomu, že súd prvého stupňa rozhodol v rozpore s iným\nprávoplatným rozsudkom iného súdu, čím vec nesprávne právne posúdil, nezrušil jeho\nrozhodnutie. Vysvetlením pojmu záväzné stanovisko v konaní stavebného úradu\na oprávnenosťou dotknutých orgánov podávať záväzné stanoviská v konaní sa zaoberá napr.\nKrajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č. 24S/24/2011­32, Najvyšší súd SR v rozsudku č.\n7Sžp/10/2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 6S/53/2013­58\nalebo Krajský súd v Košiciach v rozsudku č. 6S/52/2013­39.\nKonanie o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení nebolo ako druh\nkonania zadefinované ani procesné upravené stavebným zákonom. Nejde v ňom\no povoľovanie nových reklamných zariadení, ktoré sa procesné riadilo, v súlade s § 73\nstavebného zákona, ustanoveniami oddielu 4 stavebného zákona. Konanie o predĺžení\nplatnosti povolenia, keďže nie je upravené v stavebnom zákone, malo byť procesné vedené\npodľa ustanovení správneho poriadku (§ 18, § 19, § 21, § 27, § 46, § 47 správneho\nporiadku); výsledkom procesu v prípade predĺženia platnosti povolenia je nepomenované\nrozhodnutie o predĺžení platnosti povolenia pôvodného rozhodnutia (viď § 140 stavebného\nzákona, podľa ktorého ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.). Aj samotné označenie tohto konania\n­ „o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení“ ako aj forma konania boli iba\nvytvorené správnymi orgánmi, keďže stavebný zákon ho neupravuje a prax si vyžiadala\npotrebu predlžovať dobu trvania reklamných zariadení. Keďže sú to jestvujúce reklamné\nzariadenia, ktoré už komplexne povolené boli a nedošlo k žiadnej zmene na nich, v prostredí\n6\n\na okolí reklamných zariadení ani k žiadnej podstatnej zmene zákona, nemožno ich\npovoľovať ako nové reklamné zariadenia s novými vyjadreniami. Stavebný zákon až\ns účinnosťou od 02.01.2015 pozná pojem „zmena doby trvania reklamnej stavby“ (§ 67\nods. 4) a podľa názoru Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v konaní\no zmene doby trvania dočasnej stavby stavebný úrad posudzuje len doklady, ktoré\nstavebníka oprávňujú predĺžiť dobu trvania stavby.\nOdhliadnuc od tohto názoru, že konanie o predĺžení platnosti povolenia reklamných\nzariadení nemalo byť vedené podľa ustanovení stavebného zákona, sme už v žalobe\nkonštatovali, že ani v konám o povolení reklamných zariadení, vedených podľa ustanovení\nstavebného zákona, nemali byť Krajské riaditeľstvo policajného zboru, krajský dopravný\ninšpektorát ani Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove\ndotknutým orgánom, nemali vydávať záväzné stanoviská a teda nebol dôvod, aby z nich\nstavebný úrad pri rozhodovaní vychádzal.»\nSťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje aby ústavný súd\npo predbežnom prerokovaní veci prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby v konaní\nvo veci prijal tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa\npodnikania\n\n,\n\n, miesto\n\n, na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo/16/2014 zo dňa 03.03.2015porušené boli.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo/16/2014 zo dňa\n03.03.2015 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi\n\n,\n\n, miesto podnikania\n\n, priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 296,44 € za 2\núkony právnej pomoci á 139,83 € + 2 x režijný paušál á 8,39 €, ktoré je Najvyšší súd\nSlovenskej republiky povinný vyplatiť na účet\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\n\n7\n\ndo dvoch mesiacov\n\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nDôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia\npriamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane\na namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane\n\n8\n\ndruhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným\npostupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ\nnamieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr.\nIII. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nSťažovateľ tvrdí, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu boli porušené jeho\nzákladné práva označené v petite sťažnosti, zaručené ústavou a dohovorom, nepreukázal\nvšak dôkazy o porušení základných práv a slobôd, a preto je jeho sťažnosť aj zjavne\nneopodstatnená.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nV rámci predbežného prerokovania veci ústavný súd po preskúmaní sťažnosti\nkonštatuje, že podanie sťažovateľa neobsahuje zákonom predpísané náležitosti.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému\nsúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne\nproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu\na navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)\nzástupca.\nPodľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného\nrozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.\n9\n\nÚstavný súd konštatuje, že sťažovateľ (okrem splnomocnenia) v prílohe nedoručil\nžiadne písomné podklady.\nÚstavný súd v nadväznosti na to pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných\nnáležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej\npovinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred\nústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd\nposudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS\n409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).\nPodľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne\nprostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta\nvylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať\nadvokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj\nprijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.\nVzhľadom na to, že sťažnosť nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, v kontexte\ntoho, že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, a preto má mať\nvedomosť o potrebe splnenia zákonom predpísaných náležitostí, ústavný súd jeho sťažnosť\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom\npredpísaných náležitostí.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. októbra 2015\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "reklama"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 168/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 565, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1"}, {"guid": "ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}], "citovane_v": []}