{"guid": "ussr:cd3592d9-9a6d-4d23-8b08-a520db82576c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.503.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 503/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 503/2015 z 6. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. októbra 2015, sp. zn. III. ÚS 503/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.503.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2015-10-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cd3592d9-9a6d-4d23-8b08-a520db82576c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.503.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.503.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.503.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 503/2015­41\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť Vodohospodárskej výstavby, štátny podnik, P. O. BOX 45,\nKarloveská 2, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou SOUKENÍK – ŠTRPKA,\ns. r. o., Šoltésova 14, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. David\nSoukeník, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5 Obdo 43/2014 z 15. decembra 2014, a takto\n\nrozhodol:\n\nSťažnosť Vodohospodárskej výstavby, štátny podnik, o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája 2013\ndoručená sťažnosť Vodohospodárskej výstavby, štátny podnik, P. O. BOX 45, Karloveská 2,\nBratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Obdo 43/2014\nz 15. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou konania\nOkresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) vedeného pod sp. zn. 11 Cb 1/2008\nv procesnej pozícii žalovanej o zaplatenie 6 171 764,59 € s príslušenstvom z titulu náhrady\nškody vo forme ušlého zisku. Okresný súd v uvedenej veci rozhodol rozsudkom z 5. júna\n2013, ktorým zaviazal sťažovateľku zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 2 904 613,74 €\nso 14,25 % úrokom z omeškania od 2. januára 2008 do zaplatenia a takú istú povinnosť\nuložil sťažovateľke i voči žalobcovi v 2. rade [v priebehu konania došlo k zmene účastníkov\nkonania na strane žalobcu, pôvodne žalobu podával žalobca\n\n(ďalej len\n\n„pôvodný žalobca“), ktorý svoju pohľadávku postúpil na žalobcu v 1. a 2. rade]\na vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Nárok na zaplatenie uvedených súm mal údajne\nvzniknúť na základe porušenia kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol záväzok sťažovateľky\nodpredať pôvodnému žalobcovi stavebný materiál – netriedené zahlinené štrky. Jednotková\ncena materiálu bola v zmysle zmluvy 22,50 Sk/m3. Pôvodný žalobca ako predávajúci\nuzavrel kúpnu zmluvu so spoločnosťou\n\nako kupujúcim, ktorou sa\n\nzaviazal dodať ten istý tovar kupujúcemu za jednotkovú cenu 169,95 Sk/m 3. Vzhľadom\nna to, že tovar údajne nezodpovedal dojednanej kvalite, spoločnosť\nreklamovala vady tovaru u predávajúceho, t. j. u pôvodného žalobcu, následne od kúpnej\nzmluvy uzavretej s pôvodným žalobcom odstúpila. Pôvodný žalobca vady tovaru\nreklamoval u sťažovateľky a následne listom od kúpnej zmluvy odstúpil a vyzval\nsťažovateľku na úhradu údajnej škody a ušlého zisku vo výške 185 930 601,00 Sk. Ako už\nbolo uvedené, okresný súd žalobe v prevažujúcej časti vyhovel a po podaní odvolania\nzo strany sťažovateľky rozhodoval Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý\nrozsudkom sp. zn. 3 Cob 310/2013 zo 4. decembra 2013 zmenil rozsudok súdu prvého\n2\n\nstupňa tak, že uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu\n2 698 365,35 € s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % od 2. januára 2008 a identickú\npovinnosť sťažovateľke uložil aj vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade.\nSťažovateľka nespokojná s výsledkom konania na súde prvom a druhom podala\ndovolanie, ktorého prípustnosť založila na ustanovení § 238 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), v zmysle ktorého\nje dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorý bol zmenený rozsudok súdu prvého\nstupňa vo veci samej. V rámci svojho dovolania sťažovateľka namietala aj nesprávne právne\nposúdenie veci. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľky odmietol.\nSťažovateľka v sťažnosti podrobne vecne argumentuje proti právnym záverom\nkonajúcich súdov v jej veci a rozhodnutia všeobecných súdov považuje za nezákonné,\narbitrárne a porušujúce jej označené práva. V konečnom návrhu (petite svojej sťažnosti)\nsťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd jej sťažnosť prijal na ďalšie konanie a vo veci samej\nrozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej označených práv napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, napadnuté uznesenie zruší a vec vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie\na prizná náhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\n\n3\n\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, IV. ÚS 16/04,\nI. ÚS 27/04, II. ÚS 1/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nSťažovateľka v petite sťažnosti namieta, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu\ndošlo k porušeniu jej označených práv.\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\n4\n\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti\npetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy),\nv ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.\n1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom\nz hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže\nústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,\na vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí to\npredovšetkým\n\nv\n\nsituácii,\n\nkeď\n\nje\n\nsťažovateľ\n\nzastúpený\n\nzvoleným\n\nadvokátom\n\n(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).\nÚstavný súd v súvislosti s argumentáciou uplatnenou sťažovateľkou v sťažnosti\npovažuje za potrebné poznamenať, že táto je porovnateľná s argumentáciou uvedenou v jej\ndovolaní, ktorého kópiu si zabezpečil v súčinnosti s okresným súdom. Najvyšší súd sa\ns dovolacou\n\nargumentáciou\n\nsťažovateľky\n\nzaoberal\n\nv\n\ndovolacom\n\nkonaní,\n\npričom\n\nv napadnutom uznesení formuloval záver, podľa ktorého dovolanie sťažovateľky smeruje\nproti rozhodnutiu, proti ktorému tento mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný,\na preto ho odmietol.\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97,\nII. ÚS 81/00) všeobecný súd nemôže porušiť základné právo na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi\nupravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní. Takýmto predpisom je zákon\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OSP“).\nPrávo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak\nsú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže\nkonať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym\nsúdom vrátane dovolacích konaní. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú\n§ 236 a nasl. OSP. Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku\nodvolacieho súdu sú upravené v § 238 OSP. V rámci všeobecnej úpravy prípustnosti\n5\n\ndovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu sa v § 237 OSP výslovne uvádza, že\ndovolanie je prípustné len z dôvodov uvedených v § 237 písm. a) až písm. g) OSP.\nDovolanie je prípustné aj proti uzneseniu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v § 239\nods. 1 a 2 OSP.\nVychádzajúc zo svojej doterajšej judikatúry ústavný súd považuje za potrebné uviesť,\nže otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí\nzásadne do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci\nústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy\n(čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou\nopravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, sústavu\nktorých završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Zo subsidiárnej štruktúry\nsystému ochrany ústavnosti ďalej vyplýva, že práve všeobecné súdy sú primárne\nzodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie práv a slobôd\nvyplývajúcich z ústavy alebo dohovoru (I. ÚS 4/00), preto právomoc ústavného súdu\npri ochrane práva každého účastníka konania nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (m. m. II. ÚS 13/01), alebo všeobecné súdy neposkytnú ochranu\noznačeným základným právam sťažovateľky v súlade s ústavnoprocesnými princípmi, ktoré\nupravujú výkon ich právomoci.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nI. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\niba také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom\n6\n\nskutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak\nby vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\nNa základe uvedených právnych názorov ústavný súd preskúmal postup najvyššieho\nsúdu v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. 5 Obdo 43/2014 a jeho napadnuté uznesenie,\nktorým odmietol dovolanie sťažovateľky.\nNajvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia najprv oboznámil s podstatnými\nčasťami rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa, pričom v tejto súvislosti s tvrdenou\nprípustnosťou dovolania podľa § 238 ods. 1 OSP uviedol:\n,,Prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu.\nObjektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje\n(len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu\nvykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné (objektívna\nprípustnosť dovolania je vymedzená ustanoveniami § 236 až § 239 O. s. p. určujúcimi\npodmienky v prípade splnenia, ktorých je dovolanie prípustné).\nSubjektívna stránka prípustnosti dovolania sa naopak viaže na osobu konkrétneho\ndovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie – či je u neho daný\ndôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne\nnapadnuteľnému týmto opravným prostriedkom). Takým dôvodom je skutočnosť, že\nrozhodnutím odvolacieho súdu bol dovolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý\na bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery.\nZáver o tom, že podané dovolanie je prípustné predpokladá zaujatie záveru o oboch\nstránkach jeho prípustnosti (tak objektívnej ako aj subjektívnej); posúdenie subjektívnej\nprípustnosti dovolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti\ndovolania. Ak dovolací súd dospeje k záveru, že dovolateľ nie je z určitého dôvodu\nsubjektívne oprávnený podať dovolanie, nie je potrebné ďalej skúmať, či jeho dovolanie\n\n7\n\nsmeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu znaky niektorého z rozhodnutí uvedených v § 236\naž § 239 O. s. p.\nV danom prípade je dovolaním napadnutý prvý a druhý výrok rozsudku odvolacieho\nsúdu, ktorými bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaný je povinný zaplatiť\nžalobcovi 1/ sumu 2 698 365,35 Eur so 14,25 % s úrokom z omeškania ročne od 02.\njanuára 2008 do zaplatenia (súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobcovi 1/ sumu 2 904 613,74 Eur so 14,25 % s úrokom z omeškania ročne od 02.\njanuára 2008 do zaplatenia) a v druhom výroku vyslovil, že žalovaný je povinný zaplatiť\nžalobcovi 2/ sumu 2 698 365,35 Eur so 14,25 % s úrokom z omeškania ročne od 02.\njanuára 2008 do zaplatenia (súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobcovi 2/ sumu 2 904 613,74 Eur so 14,25 % s úrokom z omeškania ročne od 02.\njanuára 2008 do zaplatenia).\nPri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania bolo potrebné vziať na zreteľ\nto, že žalovaný z procesného hľadiska (ktoré je v tomto zmysle rozhodujúce) nemôže byť\nnegatívne dotknutý rozhodnutím, ktorým bola znížená jeho povinnosť v porovnaní\ns rozhodnutím súdu prvého stupňa. Keďže v danom prípade žalovaný po (rozhodujúcej)\nprocesnej stránke nebol negatívne dotknutý napadnutými výrokmi rozsudku, z procesného\nhľadiska mu týmito výrokmi nebola spôsobená ujma na jeho pomeroch, v uvedenom rozsahu\nje teda dovolanie podané tým, kto na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku\nnie je subjektívne oprávnený. Preto dovolací súd dovolanie žalovaného smerujúce proti\nprvému a druhému výroku rozsudku odvolacieho súdu odmietol (§ 243b ods. 5 O. s. p.\nv spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p.)...\nŽalovaný procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. netvrdil a ich\nexistencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto\nustanovení nevyplýva.“\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa v napadnutom\nuznesení zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal so všetkými\ndovolacími dôvodmi sťažovateľky, s ktorými sa nestotožnil, a preto jej dovolanie odmietol\nako neprípustné. Podľa názoru ústavného súdu nemožno napadnuté uznesenie najvyššieho\n8\n\nsúdu považovať za neodôvodnené, pričom zároveň neexistuje žiadna skutočnosť, ktorá by\nsignalizovala svojvoľný postup, resp. svojvoľné závery tohto súdu (v medziach\nposudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.), t. j. také, ktoré by nemali oporu v zákone.\nZa situácie, keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru\no neprípustnosti dovolania, nebol povinný vecne preskúmať v ňom (ako aj v sťažnosti\nadresovanej ústavnému súdu) obsiahnuté argumenty sťažovateľky o vecnej nesprávnosti\na arbitrárnosti záverov vo veci konajúcich súdov.\nPokiaľ ide o argumentáciu najvyššieho súdu, čo sa týka prípustnosti dovolania\nv prípade zmeny rozsudku a konštatovaného nedostatku subjektívnej stránky prípustnosti\ndovolania, ústavný súd konštatuje, že táto rozhodovacia prax najvyššieho súdu už\nbola predmetom\n\nskúmania\n\nz hľadiska\n\njej\n\nústavnej\n\nkonformity\n\nnapr.\n\nv konaní\n\nsp. zn. IV. ÚS 793/2013, kde ústavný súd v porovnateľnom prípade konštatoval, že súčasťou\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je povinnosť súdu\nakceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané sťažovateľkou, v dôsledku\nčoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie\noznačeného základného práva. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či\nzákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec neboli\nnaplnené. Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu Občiansky súdny poriadok\nvýslovne umožňuje, preto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať\nodoprenie prístupu sťažovateľke k súdnej ochrane v konaní o dovolaní ako mimoriadnom\nopravnom prostriedku proti právoplatným rozhodnutiam všeobecných súdov.\nKeďže ústavný súd v posudzovanom prípade nevidel dôvod na prelomenie tejto\nsvojej judikatúry v obdobných prípadoch, respektíve relevantnú súvislosť s napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu, a namietaným porušením základného práva sťažovateľky\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by\nsignalizovala reálnu možnosť vyslovenia ich porušenia po prípadnom prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie, sťažnosť v tejto časti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n9\n\nVo vzťahu k námietke porušenia práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa\nktorej všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv\na práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne\nporušil ústavno­procesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. V opačnom prípade\nby ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom\nochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd by\ntakým postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných\nsúdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom na to,\naby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia\npod príslušné právne normy (obdobne napr. II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08).\nKeďže ústavný súd nezistil porušenie napadnutých ústavnoprocesných princípov\nvyplývajúcich z čl. 46 až čl. 48 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu a sťažnosť\nsťažovateľky v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, odmietnutie ďalšej\nčasti sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie svojho práva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu, bolo už len nevyhnutným dôsledkom vyplývajúcim zo vzájomného\nvzťahu medzi právami hmotno­právneho charakteru a ústavno­procesnými princípmi\nz perspektívy ich možného porušenia.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľky aj v tejto časti, a to z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nV závere odôvodnenia svojho rozhodnutia si ústavný súd už nad rámec prísne\njudikatórneho prístupu dovoľuje uviesť niektoré aspekty kauzy, ktoré vyvolávajú\npochybnosti o právnych záveroch, na ktorých je založené meritórne rozhodnutie krajského\nsúdu vo veci sťažovateľky. Ide totiž o také okolnosti, ktoré prima facie sú v rozpore\ns logikou a spravodlivosťou, vysluhovaniu ktorej napokon súdna moc ako celok prioritne\nslúži. Pozornosť a pochybnosti ústavného súdu vyvolali najmä rozhodné skutočnosti, ktoré\n10\n\nv kontexte odôvodnenia boli buď ignorované, respektíve zjavne mylne interpretované. Ide\no zjavne neprimeranú výšku škody vo forme ušlého zisku, ktorý je v danej oblasti\npodnikania nereálny (sedemnásobok investície) a ktorého výška je na prvý pohľad\nneprimeraná. V danom prípade vo veci konajúce súdy nepripisovali žiadnu relevanciu\npodivuhodným okolnostiam, za ktorých malo dôjsť ku škode vo forme ušlého zisku, keď\nspoločnosť\n\n, ktorá bola tiež záujemcom v súťaži (avšak bola vylúčená\n\nzo súťaže pre nesplnenie podmienok) a mala možnosť kúpiť predmetné zahlinené štrky\nv súťaži za jednotkovú cenu približne sedemkrát nižšiu ako tú, za ktorú ju napokon\nnadobudla na základe zmluvy so žalobcom. Reálnosť daného obchodu je spochybniteľná už\naj vzhľadom na priemernú nákupnú cenu obdobného tovaru na trhu a cenu čistého štrku trhu\nv danom čase, preto pochybnosti o tom, či v okolnostiach prípadu nešlo o fingovaný\nobchod, a tým aj nereálny ušlý zisk, sú na mieste. V kontexte už uvedených skutočností sa\nhoci aj sofistikované odôvodnenie odvolacieho súdu javí ako nespravodlivé v rozpore\ns elementárnou logikou a výška priznanej škody vo forme ušlého zisku je zjavne\nneprimeraná a nereálna tej, ktorú možno dosiahnuť v rámci poctivého obchodného styku\nv danej oblasti. Svojvoľne a na podklade odôvodnenia porušujúceho zásady formálnej\nlogiky pri vyhodnocovaní rozhodujúcich okolností vo veci konajúce súdy dospeli k záveru\no opodstatnenosti nároku žalobcu, preto právne závery okresného súdu i krajského súdu\nmožno označiť za arbitrárne. O to šokujúcejšia je pre ústavný súd zistená úroveň procesnej\nobrany sťažovateľky, ktorá napriek známej judikatúre ústavného súdu o zachovaní lehoty\nna podanie sťažnosti proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípade podania dovolania\n(napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 237/09, I. ÚS 358/09, III. ÚS 521/2012, III. ÚS 451/2013\na ďalšie) nezahrnula do sťažnostného petitu aj odvolací rozsudok krajského súdu\nsp. zn. 3 Cob 310/2013 zo 4. decembra 2013.\nV konaní o veci sťažovateľky bola bez akýchkoľvek pochybností narušená\nspravodlivosť v jej elementárnej forme.\nV dôsledku spôsobu, akým sťažovateľka využila svoju vlastnú dispozíciu predmetom\nkonania podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda v dôsledku formulácie sťažnostného petitu,\n11\n\nktorým je ústavný súd podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný, ústavný súd\nzdôrazňuje, že v rámci konania o sťažnosti sa mohol zaoberať iba namietaným porušením\nzákladných práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu, a nie prípadným porušením\nzákladných práv označeným rozsudkom krajského súdu, čo však nevylučuje prípadné\nuplatnenie nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu spôsobenej v súvislosti\ns poskytovaním právnych služieb.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších\nnávrhoch sťažovateľky uplatnených v petite jej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. októbra 2015\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "zodpovednosť-za škodu", "zmluva-odstúpenie", "zisk-ušlý", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:28e2655b-8239-4b38-8fe2-d4faeb4aef7f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 793/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 793/2013 z 18. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:28e2655b-8239-4b38-8fe2-d4faeb4aef7f"}, {"guid": "ussr:120b1035-44ca-44d5-8f2d-9d2b29a554ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 451/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 451/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:120b1035-44ca-44d5-8f2d-9d2b29a554ca"}, {"guid": "ussr:d6faa86d-52a9-4370-871a-bcbb895c4448", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 521/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 521/2012 z 23. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6faa86d-52a9-4370-871a-bcbb895c4448"}, {"guid": "ussr:f25e0dd9-ab66-4e8e-acf5-b3a3bff839de", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 358/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 358/09 z 25. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-25", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f25e0dd9-ab66-4e8e-acf5-b3a3bff839de"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "80809cd6-8a8d-4051-a238-fd72bce9c92a:74af1268-36ed-4403-911a-3cb9a2e8a138", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cb/1/2008", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/1/2008 z 25. 4. 2008", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2008-04-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/80809cd6-8a8d-4051-a238-fd72bce9c92a:74af1268-36ed-4403-911a-3cb9a2e8a138"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4c2a74a3-c959-45c5-9279-33115981399e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.604.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 604/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 604/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.604.2016.1"}]}