{"guid": "ussr:bc0bf333-b179-4cbe-a294-2638f2f4c70c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.533.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 533/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 533/2015 z 27. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. októbra 2015, sp. zn. III. ÚS 533/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.533.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-10-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "nazov": "čl. 3 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-2", "nazov": "čl. 3 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bc0bf333-b179-4cbe-a294-2638f2f4c70c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.533.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.533.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.533.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 533/2015­19\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť maloletej\nzástupcom – matkou\n\n, zastúpenej zákonným\n,\n\nobe bytom\n\n, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou,\nŠtúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\npráva na zohľadnenie záujmu dieťaťa podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, práva\nna ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre blaho dieťaťa podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru\no právach dieťaťa a práva na to, aby názorom dieťaťa bola venovaná patričná pozornosť\nzodpovedajúca jeho veku a úrovni podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa\nuznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 CoP/243/2015 z 22. júna 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. septembra\n2015 faxom a 18. septembra 2015 osobným podaním doručená sťažnosť maloletej\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej matkou\n,\n\n(ďalej len\n\n„zákonná zástupkyňa maloletej“ alebo aj „matka maloletej“), pre namietané porušenie jej\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva\nna zohľadnenie záujmu dieťaťa podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, práva\nna ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre blaho dieťaťa podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru\no právach dieťaťa a práva na to, aby dieťaťu bola venovaná patričná pozornosť\nzodpovedajúca jeho veku a úrovni podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa\nuznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 CoP/243/2015\nz 22. júna 2015.\nZ podania a jeho príloh vyplynulo, že na Okresnom súde Košice I (ďalej len „okresný\nsúd“) prebieha konanie o rozvode rodičov maloletej sťažovateľky, ako aj konanie o úpravu\npráv a povinností rodičov k maloletej sťažovateľke a jej staršej sestre, ktoré je vedené\npod sp. zn. 21 P/179/2013. Zákonná zástupkyňa sťažovateľky podala 7. júla 2014\nna okresnom súde návrh na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd\nzveril maloletú sťažovateľku do jej osobnej starostlivosti až do právoplatného ukončenia\nkonania o úpravu práv a povinností k maloletej sťažovateľke. Okresný súd uznesením\nsp. zn. 21 P/179/2013 z 10. júla 2014 návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,\n\n2\n\nkeď zistil, že „žiadna bezprostredná ujma maloletej nehrozí“, a tiež konštatoval, že\nstarostlivosť o maloletú nie je zanedbaná a že otec maloletej sa na jej výchove rovnako\npodieľa. Proti tomuto rozhodnutiu podala zákonná zástupkyňa maloletej odvolanie,\nv ktorom namietala, že súd sa neriadil hľadiskom najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa,\nktorý je nadradený aj nad rodičovské práva a záujmy. Krajský súd odvolaním napadnuté\nrozhodnutie\n\nokresného\n\nsúdu\n\npotvrdil\n\nrozhodnutím\n\nsp.\n\nzn.\n\n8\n\nCoP/374/2014\n\nz 9. septembra 2014, keď dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa.\nO návrhu otca maloletej sťažovateľky z 9. októbra 2014 na nariadenie predbežného\nopatrenia na zverenie maloletej\n\n(sestry sťažovateľky) do jeho osobnej starostlivosti\n\na zverenie maloletej sťažovateľky do osobnej starostlivosti jej matky a o úpravu styku otca\ns maloletou sťažovateľkou rozhodol okresný súd uznesením č. k. 21 P/179/2013­144\nz 13. októbra 2014 tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, keď usúdil,\nže otec nepreukázal vážnu potrebu dočasnej právnej úpravy. Na základe odvolania otca\nmaloletej krajský súd uznesením č. k. 8 CoP/473/2014­158 z 26. novembra 2014 zmenil\nnapadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletou\nsťažovateľkou, ktorý upravil v rozsahu, v ktorom sa ho otec dožadoval.\nNávrhom na zmenu predbežného opatrenia z 20. apríla 2015 sa matka maloletej\nsťažovateľky domáhala zmeny rozsahu krajským súdom upraveného styku otca s maloletou\nsťažovateľkou. Okresný súd uznesením č. k. 21 P/179/2013­214 z 24. apríla 2015 návrh\nna zmenu predbežného opatrenia po tom, ako zistil, že žiadna bezprostredná ujma maloletej\nnehrozí a matka nepreukázala vážnu potrebu dočasnej právnej úpravy, zamietol. O odvolaní\nmatky maloletej rozhodol krajský súd uznesením č. k. 8 CoP/243/2015­267 z 22. júna 2015,\nktorým potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa odvolal\nna dôvody svojho uznesenia, ktorým upravil styk otca s maloletou sťažovateľkou a tiež\nkonštatoval, že „jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo dokonca zákazu styku\nje aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujmu dieťaťa, z ktorého takáto\nnevyhnutnosť vyplýva, ale aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením\npredpokladov preto, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený“.\n3\n\nPodľa názoru odvolacieho súdu je možné očakávať rozhodnutie okresného súdu vo veci\nsamej v blízkom časovom horizonte.\nSťažovateľka a jej zákonná zástupkyňa poukazujú na porušenie základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodov, že považujú\nskutkové a právne závery krajského súdu za zjavne neodôvodnené a arbitrárne.\nV sťažnosti k tomu uvádzajú:\n«Sťažovateľka považuje predovšetkým za potrebné poukázať na to, že ústavný súd\nvo svojej rozhodovacej činnosti (II. ÚS 81/07, II. ÚS 198/08, I. ÚS 52/09) nevylúčil z práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu\nna predbežné opatrenie.\nPredpokladom na záver o porušení základných práv a slobôd je také porušenie, ktoré\nnie je napraviteľné, alebo odstrániteľné v činnosti súdu pred začatím konania, alebo vo veci\nsamej.\nV prípade sťažovateľky ide o osobitý prípad, keďže sťažovateľkyne práva a povinnosti\n(povinnosť stretávať sa s otcom v rozsahu stanovenom súdom) bola stanovená predbežným\nopatrením.\nPomery sťažovateľky teda boli podrobne upravené rozhodnutím, ktoré bolo vydané\nnie na základe dokazovania, ktoré by v potrebnom rozsahu umožnilo súdu zistiť všetky\nskutočnosti významné pre rozhodnutie o úprave je styku s otcom, ale na v konaní o návrhu\nna nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom prvostupňový a druhostupňový súd\nopakovane konštatuje, sa „len osvedčuje“ potreba takéhoto rozhodnutia súdu.\nAko na to bolo už v článku I. tejto sťažnosti poukázané, pri nariaďovaní predbežného\nopatrenie o úprave jej styku s otcom, súd ani nevychádzal z naliehavosti potreby takejto\núpravy, ale zo všeobecných úvah o proporcionálnom rozdelení voľného času dieťaťa\nvo všeobecnosti medzi jeho rodičov.\nSťažovateľka je teda presvedčená o tom, že princípu spravodlivého súdneho konania\nnezodpovedá taký postup súdu, ktorý takéto predbežné opatrenie zamietaním návrhov\n\n4\n\nna jeho zmenu robí nemenným a jeho zmenu podmieňuje rozsiahlym dokazovaním, ktoré\nvšak pred nariadením predbežného opatrenia za potrebné nepovažoval.\nVychádzajúc s princípu právnej istoty a legitímneho očakávania predvídateľnosti\nsúdnych rozhodnutí ako základného pilieru spravodlivého súdneho konania, nie je možné\nakceptovať taký postup súdu, ktorý v konaní vo veci starostlivosti o mal. sťažovateľku urobí\nprakticky nemenným rozhodnutie o predbežnom opatrení.\nSťažovateľka rovnako nemôže nevnímať ako porušenie svojho namietaného práva\ntaký postup súdu (prvostupňového), ale toto pochybenie odvolací súd nenapravil, ak\napriórne akýkoľvek dôkaz odmietne vyhodnotiť z hľadiska jeho dôkazu a z hľadiska jeho\nvzťahu k tvrdeným skutočnostiam, a to len preto, že iný účastník konania, otec sťažovateľky,\nsa k tomuto, matkou sťažovateľky predkladanému dôkazu, nemal možnosť vyjadriť.»\nPorušenie práv maloletej v zmysle čl. 3 ods. 1 a čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach\ndieťaťa odôvodňuje sťažovateľka takto:\n«V konaní, v ktorom sa matka sťažovateľky domáhala zmeny predbežného opatrenia,\nktorým je sťažovateľka nútená stretávať sa s otcom v rozsahu, ktorý odmieta, predložila\nmatka sťažovateľky lekárske správy preukazujúce tieto jej tvrdenia, ako aj vyjadrenie\ntriednej učiteľky sťažovateľky.\nVšetky tieto dôkazy preukazovali na ohrozenie psychického vývoja sťažovateľky\na naliehali na potrebu zabezpečenia stabilného, emocionálne pozitívne sýtiaceho\nvýchovného prostredia.\nNavyše, súdom ustanovený znalec vo svojom posudku vo vzťahu k rizikovosti vývoja\nmal. sťažovateľky uviedol na str. 16 znaleckého posudku, že maloletá\n\nmu pri\n\nexplorácii posudzovanej rodinnej situácie uviedla: „po rozchode rodičov musí chodievať\ns otcom, ktorý vraj kašle na to, čo ona chce robiť, alebo aký program má naplánovaný, on\nju proste prinúti ísť a ona musí, toto sú vraj pre ňu najhoršie chvíle v jej živote, najviac\nnenávidí jeho ťahanie na chatu, on si tam chodí hrať tenis a potom sa opíja v krčme a ona\ns\n\nmusia tam proste s ním byť (poznámka znalca ­ v časti explorácie, kedy boli obe\n\nmaloleté spoločne prítomné v pracovni znalca obe na túto tému spontánne rozprávali o tom,\n\n5\n\nako to z duše neznášajú, ako nenávidia tú chatu, aké je to strašné, keď tam musia tráviť celý\nvíkend, kedy by mohli robiť veci, ktoré ich bavia a ktorých sa musia zriecť).“\nNa str. 24 a 25 znaleckého posudku znalec na Základe vykonaného psychologického\nvyšetrenia maloletej\n\nkonštatuje: „... vzhľadom k zisteným emočným prejavom vývin\n\njej osobnosti z pedopsychologického hľadiska treba považovať za rizikový, pričom je\nžiaduce prioritne eliminovať rodinný stres a predísť tak chronifikácii uvedených markerov.\n... voči otcovi vykazuje negatívne postoje s odmietaním trávenia času s nim na jeho\nchate, pričom kladné pocity voči otcovi nevykázala ani počas spoločnej explorácie všetkých\nčlenov pôvodnej rodiny.\n... vývoj jej osobnosti prebieha s rizikovými markermi na rovine emočného\nprežívania,\n\nkde\n\ndominuje\n\nintrapsychická\n\ntenzia,\n\nanxiozita,\n\npocity\n\nbezmocnosti\n\na bezradnosti, impulzívne a obsesívne pohnútky, emočný profil vyvíjajúcej sa osobnosti\nvykazuje rizikovú intenzitu emočnej lability a symptómov, odrážajúcich jej emočnú reakciu\nna rodinný stres, ktorého odstránenie je prioritné v záujme maloletej, aby nedošlo\nk chronifikácii a fixácii do osobnostných štruktúr, takže sama nedokáže zvládať emočné\nreakcie na rozpad rodiny a stratu staršej sestry.“\nCitované závery znalca však súd prvého stupňa, ani krajský súd z dôvodov, ktoré\nnemožno pochopiť nezohľadnili, ani nijakým spôsobom nevyhodnotili, a to napriek tomu, že\nz čl. 3 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa im takáto povinnosť vyplýva.\nSťažovateľka na záver tejto časti uvádza, že pokiaľ krajský súd zdôrazňoval právo\notca na to, aby mohol so sťažovateľkou stráviť polovicu jej voľného času, toto právo nemôže\nbyť „nadradené“ nad blaho dieťaťa a jeho najlepší záujem.»\nK namietanému porušeniu práva maloletej sťažovateľky podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru\no právach dieťaťa sa v sťažnosti uvádza:\n„Ako je zrejmé z obsahu rozhodnutia krajského súdu, ale aj súdu prvého stupňa,\nnázor sťažovateľky bol v predmetnom konaní vyjadrený sprostredkovane prostredníctvom\nlekársky správ, opisujúcich priebeh vyšetrení.\nZ týchto listí však jednoznačne vyplynul odmietavý postoj sťažovateľky k takému\nrozsahu styku s otcom, aký je v súčasnosti nariadený predbežným opatrením.\n6\n\nNapriek tomu, že súd prvého stupňa uvedené správy kvalifikoval apriórne ako\núčelové, zaujal k prejavenému názoru sťažovateľky postoj, že ide o prejav jej trucu.\nRovnako krajský súd v reakcii na odmietanie sťažovateľky stretávať sa s otcom\nv nariadenom rozsahu poukázal na to, že takýto postoj nie je významný a naopak\nspochybnil spôsobilosť jej matky zabezpečiť vhodné výchovné prostredie pre sťažovateľku,\nak táto nevie presvedčiť sťažovateľku na styk s otcom.\nJe teda celkom zjavné, že odvolací súd názoru sťažovateľky neprikladal žiadny\nvýznam.\nSo zreteľom na uvedené nebolo v konaní o zmenu predbežného opatrenia zisťované\nani prostredníctvom kolízneho opatrovníka aký je postoj sťažovateľky k stretávaniu sa\ns otcom.\nPrvostupňový súd celkom zjavne týmto spôsobom názor sťažovateľky nezisťoval pre\nkrátkosť času (4 dni), v ktorom rozhodol o zamietnutí návrhu a pre odvolací súd bol názor\nsťažovateľky, napriek tomu, že jeho pôvod bol zrozumiteľne objasnený súdnym znalcom,\nnezaujímavý.“\nVzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd uznesením\nprijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a po prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:\n„Právo sťažovateľky vo veci porušenia jej práv\n­ na spravodlivé súdne konanie, zakotvené v čl. 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd,\n­ domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde, zakotvené\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\n­ na zohľadnenie záujmu dieťaťa pri činnosti súdu podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru\no právach dieťaťa\n­ na ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre blaho dieťaťa podľa článku 3 ods. 2\nDohovoru o právach dieťaťa,\n­ na to, aby názorom dieťaťa bola venovaná patričná pozornosť zodpovedajúca jeho\nveku a úrovni zakotvené v článku 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa\n\n7\n\nuznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/243/2015 zo dňa 22. 6. 2015,\nktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/179/2013 zo dňa\n24. 4. 2015 bolo porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 8CoP/243/2015 zo dňa 22. 6. 2015, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného\nsúdu Košice I sp. zn. 21P/179/2013 zo dňa 24. 4. 2015 a vracia vec Krajskému súdu\nv Košiciach na ďalšie konanie.\nOdporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré\nby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.\n\n8\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nPodstatou námietok sťažovateľky sú jej tvrdenia o porušení jej základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím krajského súdu, skutkové a právne závery\nktorého sú podľa nej zjavne neodôvodnené a arbitrárne a porušujúce základné práva dieťaťa\nuvedené v čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. V sťažnosti vyjadruje\nnajmä svoj nesúhlas so spôsobom, akým sa krajský súd vysporiadal s hľadiskom\npodstatným pre rozhodnutie veci, ktorým je najlepší záujem maloletej zakotvený v čl. 3\nods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, a s tým, že nezohľadnil názor dieťaťa, a napokon aj\ns prístupom súdu k hodnoteniu dôkazov.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým\nhľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými\nalebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo\nzákonodarnými orgánmi.\n9\n\nPodľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou\nDohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná\npre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov\nalebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné\nzákonodarné a správne opatrenia.\nPodľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou\nDohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo\ntieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa\nnázorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd\nv súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou uvádza, že do obsahu základného práva\nna súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom\nprávnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nDo práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo\nna spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov\na ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci\nrozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že\nneboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva\nna spravodlivý proces.\nSúčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako\naj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je taktiež právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\n10\n\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07,\nIV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\nÚstavný súd zároveň zdôrazňuje, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu. Ústavný súd nie je ani skutkovým súdom a preto nehodnotí dôkazy\na ani nepreskúmava, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a\naplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie\nvšeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak\nby vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\nNapadnutým\n\nrozhodnutím\n\npotvrdil\n\nkrajský\n\nsúd\n\nzamietajúce\n\nrozhodnutie\n\nprvostupňového súdu o návrhu matky maloletej sťažovateľky na zmenu predbežného\nopatrenia, ktorým bol dočasne upravený styk maloletej sťažovateľky s jej otcom.\nPredbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu,\nktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé\nnásledky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Dočasnosť\ntohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu\nvzťahov medzi účastníkmi. Jeho nariadením nezískava jeden z účastníkov práva, o ktorých\nsa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý okruh vzťahov.\n\n11\n\nÚstavný súd zdôrazňuje, že posúdenie podmienok na vydanie predbežného opatrenia\nje predovšetkým vecou všeobecných súdov (čl. 142 ústavy), a preto ústavný súd ako\nnezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) sa spravidla nepovažuje\nza oprávneného zasahovať do rozhodnutí o predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou\nsústavy všeobecných súdov, a okrem toho ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností\núčastníkov konania nezasahujú konečným spôsobom (IV. ÚS 82/09). Ústavný súd\nposudzuje problematiku predbežných opatrení zásadne iba v ojedinelých prípadoch\na k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia alebo o zamietnutí\nnávrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže\nzasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o predbežných opatreniach iba za predpokladu,\nže by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný\nrozpor s princípmi spravodlivého procesu.\nAj v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musia byť rešpektované\nminimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu podľa čl. 6. ods. 1\ndohovoru a základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavný súd\npoukazuje ďalej na to, že všeobecný súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery\núčastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa\nvydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti\nkomu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla\nzasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich\nnemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu (napr. III. ÚS 309/2012,\nII. ÚS 339/2012).\nRozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí mať rovnako ako\niné rozhodnutia predovšetkým zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom\na nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite odôvodnené. Všeobecný súd\npritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,\nktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne\n12\n\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04).\nKrajský súd odôvodnil svoje potvrdzujúce rozhodnutie takto:\n«Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom\nrozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení\nobmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnuté uznesenie aj\ns konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. bez nariadenia\npojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne\nzistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre nariadenie predbežného opatrenia, posúdil ho\npodľa správnych zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v súlade s § 132\nO. s. p., preto je odôvodnenie napadnutého uznesenia presvedčivé a s jeho závermi sa\nodvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. V súlade s § 219 ods. 2 O. s. p. odvolací súd\ndodáva, že preskúmaním všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania\ndospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, a že v prejednávanej veci\nneboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorou je\nnaliehavosť predbežnej úpravy daná záujmom maloletého dieťaťa na zmene úpravy styku\ns otcom. Odvolací súd pre úplnosť dodáva a konštatuje, že dieťa má právo na zachovaní\nvzťahov k obom rodičom a absencia výchovného pôsobenia jedného z rodičov môže mať\nnegatívny dopad na harmonický vývoj osobností dieťaťa, čo si ešte maloleté dieťa nemusí\nuvedomovať a v konečnom dôsledku ani zo záverov už doteraz vykonaného dokazovania\nvo veci samej a predovšetkým zo záverov znaleckého dokazovania, znaleckého posudku\nvypracovaného súdnym znalcom\n\nnevyplýva, že by obmedzenie\n\nstyku otca s maloletým dieťaťom v danom prípade bolo dôvodné. V tejto súvislosti odvolací\nsúd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 8CoP 473/2014­158\nz 26.11.2014, ktorý konštatoval, že v prípade ak medzi rodičmi pretrvávajú negatívne\nemócie, ktoré môžu ohroziť realizáciu stretávania sa otca s maloletým dieťaťom, je vždy\n13\n\nnutné autoritatívne styk upraviť a vo svojom odôvodnení zdôraznil, že rodičovské práva\na povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich\nvýkone, teda pri úprave styku je nutné vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby\ns dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času. Tým sa myslí nielen tzv. bežný voľný čas\npočas pracovných dní školského roka ale všetok voľný čas dieťaťa vrátane víkendov,\nsviatkov a prázdnin. Ďalej konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby boli udržované rodinné\nzväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov. Odvolací súd sa\nv plnom rozsahu stotožňuje s touto konštatáciou v danom rozhodnutí z novembra 2014\na v tejto súvislosti poukazuje aj na veľmi krátke časové obdobie, ktoré uplynulo od tohto\nrozhodnutia a apeluje na matku, aby rešpektovala právo otca na zachovanie jeho vzťahu\nk maloletému dieťaťu. Zdôrazňuje, že spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať nie je daná len\nich hmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom k právam druhého rodiča a právu dieťaťa\nna starostlivosť oboch rodičov. Neobstojí argumentácia rodiča, že dieťa sa nechce s druhým\nrodičom stretávať a že nemôže dieťa nútiť do stretávania sa s týmto rodičom, aby mu\nnespôsoboval stres a pod.. Rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o maloleté dieťa má\nprvoradú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie sa s druhým rodičom a nemôže\nnechávať na dieťati, či má alebo nemá chuť sa s druhým rodičom stretnúť. Obidvaja rodičia\nsi musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ jeden\nz rodičov nie je schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa,\nmožno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Rodičovské práva sú\nkoncipované na rovnoprávnom postavení obidvoch rodičov, preto je potrebné pri úprave\nstyku vychádzať zásadne z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu\njeho voľného času. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku. Jediným\nkritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo dokonca zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť\ntakéhoto opatrenia a záujmu dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva, ale aj takéto\nrozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov preto, aby zúžený alebo\nprerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený. Odvolací súd tiež poznamenáva, že\nspoľahlivé poznanie skutočností, či styk rodiča ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie\ndieťaťa alebo ide o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorý má\ndieťa v osobnej starostlivosti, vyžaduje spravidla spoluprácu súdu s odborníkmi iných\n14\n\nvedných odborov. Pri úprave by mala byť zachovaná proporcionalita zloženia pri\nrešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov. Právo styku a zásady jeho správneho\nvýkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane\nkonštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržoval rodinné zväzky s odlúčeným rodičom\na aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov“ a „dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť\nrozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez\nakéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“. V danom prípade ide o dočasnú\núpravu pomerov účastníka konania, preto nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa\nzaoberať skutočnosťami tvrdenými matkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a\nv odvolaní matky, ktorými sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového\nstavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. V tejto súvislosti odvolací súd po\noboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že v danej veci už bolo doteraz vykonané\nrozsiahle a dôkladné dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako aj znaleckým\ndokazovaním, bol vytýčený termín pojednávania a preto je možné očakávať rozhodnutie\nvo veci samej v blízkom časovom horizonte. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie\nsúdu prvého stupňa ako vecne správne a zákonné podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.»\nÚstavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu dospel k záveru,\nže z hľadiska dodržania základných ústavnoprocesných princípov ho nemožno považovať za\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Krajský súd preskúmal a vyhodnotil jednotlivé\nokolnosti prípadu, po ktorých zvážení dospel k záveru, že zmena nariadeného predbežného\nopatrenia nie je pre absenciu bezprostredne hroziacej ujmy potrebná a rozhodnutie\nprvostupňového súdu o zamietnutí návrhu na zmenu predbežného opatrenia je vecne\nsprávne. Krajský súd primerane vysvetlil zásady, ktoré aplikoval pri hodnotení relevantných\ndôkazov, najmä znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca a tiež dostatočne\nzdôvodnil, prečo nevyhovel odvolacím námietkam matky formulovaným v jej odvolaní,\npričom rozsah jeho odpovede na tieto námietky aj vzhľadom na podstatu rozhodnutia, ktoré\nmá len dočasný charakter, považuje ústavný súd z ústavného hľadiska za akceptovateľný.\n\n15\n\nPotvrdenie prvostupňového uznesenia, ktorým bol návrh na zmenu predbežného\nopatrenia zamietnutý, nemôže podľa ústavného súdu viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti právneho názoru krajského súdu, a nezakladá preto ani\noprávnenie ústavného súdu nahradiť tento právny názor svojím vlastným.\nÚstavný súd nezistil, že by relevancia námietok sťažovateľky smerujúcich proti\nnapadnutému uzneseniu krajského súdu v kontexte posúdenia eventuálneho porušenia jej\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy umožnila dospieť k záveru, ktorý by\nodôvodňoval vyslovenie porušenia uvedeného práva.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd v časti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením krajského súdu,\nodmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\nNapokon, pokiaľ ide o rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, táto\nvylučuje aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke predbežných\nopatrení, pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo záväzkoch (pozri\nrozhodnutie Apis versus Slovenská republika z 10. 1. 2000, č. 39754/98, v ktorom sa\nkonštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 ratione materiae v konaní o zrušení predbežného\nopatrenia, resp. aj III. ÚS 59/2012 a III. ÚS 309/2012). Vzhľadom na to bolo potrebné\nsťažnosť aj vo vzťahu k namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietnuť\npre jej zjavnú neopodstatnenosť.\nPokiaľ ide o ďalšie námietky sťažovateľky, že napadnutým uznesením krajského súdu\nnebol zohľadnený jej najlepší záujem, ktorý musí byť v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o\nprávach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa maloletých detí,\nže jej všeobecný súd neposkytol ochranu, ktorá je nevyhnutná pre jej blaho v zmysle čl. 3\nods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa a že jej názorom nebola venovaná patričná pozornosť, tak\nako to vyžaduje čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ústavný súd dôvodnosť týchto\nnámietok nezistil.\n\n16\n\nPosúdenie opodstatnenosti rozsahu styku rodiča a maloletého dieťaťa prislúcha iba\nvšeobecnému súdu, ktorý je pri rozhodovaní viazaný všeobecne záväznými právnymi\npredpismi, a skutočnosť, že sa sťažovateľka s právnym názorom všeobecného súdu\nnestotožňuje alebo nesúhlasí s jeho posúdením skutkového stavu, sama osebe nemôže viesť\nk záveru o namietanom porušení označených práv a nezakladá oprávnenie ústavného súdu\nnahradiť jeho právny názor svojím vlastným. Všeobecný súd dostatočne posúdil skutkový\nstav veci a vyhodnotil ho spôsobom, ktorý zodpovedá zákonným požiadavkám\nna odôvodnenie rozsudku.\nÚstavný súd súhlasne s odôvodnením odvolacieho súdu uvádza, že rodičovské práva\na povinnosti patria obidvom rodičom. Či už rodičia žijú v manželstve, alebo nie,\npredpokladá sa, že dieťa vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme\nmaloletého dieťaťa. Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) preferuje predovšetkým\ndohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 35, § 36, § 25 ods. 1 a § 24\nods. 2 zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv,\nrozhodne o ich výkone súd vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa bez\nohľadu na to, či si to maloleté dieťa uvedomuje. Ústavný súd tiež súhlasne s odôvodnením\nkrajského súdu dodáva, že prejavená nechuť a neochota maloletého dieťaťa stretávať sa\ns druhým rodičom nemôže byť základným argumentom pri posudzovaní hľadiska\n„najlepšieho záujmu dieťaťa“, keďže súd musí aj v súlade s princípmi vyjadrenými\nv Dohovore o právach dieťaťa posudzovať jeho názory v súlade s jeho mentálnou\nvyspelosťou a vekom a maloleté dieťa všetky okolnosti, ktoré vplývajú na vývoj jeho\nosobnosti, si v konečnom dôsledku ani nemôže a nemusí uvedomovať.\nV súvislosti s namietaným porušením označených práv ústavný súd pripomína svoju\nstabilizovanú judikatúru (napr. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 301/07, I. ÚS 150/09), ktorej súčasťou\nje aj právny názor, že všeobecný súd v zásade nemôže byť sekundárnym porušovateľom\nzákladných práv a práv hmotného charakteru (ku ktorým patrí aj základné právo\nvyplývajúce z čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa), ak toto\n17\n\nporušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy\nzaručené v čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru. O prípadnom porušení týchto\nzákladných práv by bolo možné uvažovať v zásade len vtedy, ak by zo strany všeobecného\nsúdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných\nprincípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. v spojení s ich porušením.\nÚstavný súd ani nenachádza vecnú súvislosť medzi maloletou sťažovateľkou\nnamietaným uznesením krajského súdu a jej právami podľa čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 12 ods. 1\na 2 Dohovoru o právach dieťaťa, keďže konajúci súd aplikoval relevantné právne predpisy\npodľa ich obsahu a vykladal ich v súlade so všeobecnými právnymi princípmi. K tomu\nústavný súd poukazuje na právne názory vyslovené v predchádzajúcej časti odôvodnenia\nk obsahu pojmu „najlepší záujem dieťaťa“ a poznamenáva, že vzhľadom na účasť kolízneho\nopatrovníka v konaní zastupujúceho maloletú sťažovateľku nesignalizuje obsah napadnutého\nuznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo, žiadnu možnosť porušenia označených práv\nvyplývajúcich z označených ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa.\nV okolnostiach prípadu teda nemožno považovať napadnuté uznesenie za popierajúce\nobsah čl. 3 ods. 1 a 2, ako aj čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a z tohto dôvodu\nza arbitrárne. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd dospel k svojim záverom logickým\na ústavne konformným výkladom relevantnej právnej úpravy nepopierajúcim jej účel\na zmysel. V rámci meritórneho prerokovania predmetnej sťažnosti tak pri predbežnom\nprerokovaní nezistil žiadne skutočnosti signalizujúce možnosť zistenia porušenia práv\nsťažovateľky podľa označených článkov Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré by mohlo\ndosahovať ústavnú relevanciu, a vzhľadom na uvedené okolnosti dospel k záveru o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti aj v tejto jej časti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. októbra 2015\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dieťa-úprava práv a povinností k maloletému", "predbežné opatrenie", "odvolanie-rozhodnutie o odvolaní", "návrh-zjavne neopodstatnený", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2d5e99a8-746c-4e9f-905b-dcb3fe4a9ae5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 339/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 339/2012 z 13. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-13", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d5e99a8-746c-4e9f-905b-dcb3fe4a9ae5"}, {"guid": "ussr:437ca05e-5be6-4681-bda8-de5bea35caed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2012 z 3. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-03", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:437ca05e-5be6-4681-bda8-de5bea35caed"}, {"guid": "ussr:9bb14d7d-8e57-4ec8-8f8d-2f4764cf9630", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 59/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 59/2012 z 7. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-07", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9bb14d7d-8e57-4ec8-8f8d-2f4764cf9630"}, {"guid": "ussr:dc9362ac-32a9-4b93-ac6b-3a270d759baf", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc9362ac-32a9-4b93-ac6b-3a270d759baf"}, {"guid": "ussr:d1a817eb-bf37-484d-a6e3-09627ae06858", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 150/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 150/09 z 20. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-20", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1a817eb-bf37-484d-a6e3-09627ae06858"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:31a8a1a7-bc1d-4105-aa80-4b7527eb9ae6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 198/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 198/08 z 27. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:31a8a1a7-bc1d-4105-aa80-4b7527eb9ae6"}, {"guid": "ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 301/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 301/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 258, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9"}, {"guid": "ussr:01d28076-fed1-46dc-8b97-21953ea18c7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01d28076-fed1-46dc-8b97-21953ea18c7c"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": []}