{"guid": "ussr:4fee6a92-af49-45a9-8133-a9f5466256ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.557.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 557/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 557/2015 z 18. 11. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. novembra 2015, sp. zn. III. ÚS 557/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.557.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-11-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4fee6a92-af49-45a9-8133-a9f5466256ef", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.557.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.557.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.557.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 557/2015­9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra\n2015 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného obchodnou spoločnosťou AK Dlhopolec s. r. o., Námestie SNP 27, Zvolen,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Ivan Dlhopolec, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a návrhu na zrušenie „rozhodnutia ministerstva o vybavení podnetu\nk podaniu dovolania zo dňa 03.08.2015 sp. zn. 41185/2015­61/D/237“ a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2015\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia\n\nzákladného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) spojeného s návrhom na zrušenie „rozhodnutia\nministerstva o vybavení podnetu k podaniu dovolania zo dňa 03.08.2015 sp. zn.\n41185/2015­61/D/237“ .\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom\n(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 94/2012 z 10. októbra 2012 (ďalej len „rozsudok\nokresného súdu“) uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1\na 2 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov.\nProti uvedenému rozsudku okresného súdu sťažovateľ nepodal odvolanie ani dovolanie, ale\naž podaním z 21. apríla 2015 proti nemu podal podnet ministrovi spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „minister“), ktorým sa domáhal podania dovolania proti rozsudku\nokresného súdu dôvodiac, že v jeho prípade bola porušená zásada špeciality. Sťažovateľ mal\nbyť totiž vydaný na územie Slovenskej republiky na základe európskeho zatýkacieho\nrozkazu okresného súdu sp. zn. 1 T 110/2007 z 29. októbra 2010 na výkon trestu odňatia\nslobody uloženého mu rozsudkom okresného súdu sp. zn. 1 T 110/2007 z 18. júla 2007.\nSťažovateľ namieta, že hoci „predmetom Európskeho zatýkacieho rozkazu bolo výlučne\nvydanie sťažovateľa... na výkon trestu odňatia slobody, po jeho vydaní bolo voči nemu\nvedené trestné stíhanie za trestný čin spáchaný pred vydaním. Slovenská republika však\npostupom podľa § 32 ods. 1 zákona o európskom zatykačom rozkaze nepožiadala\nvykonávajúci justičný orgán o dodatočný súhlas s trestným stíhaním a tento jej preto ani\nnemohol byť daný. Voči sťažovateľovi sa viedlo zo zákona neprípustné trestné stíhanie (§ 9\nTrestného poriadku), v ktorom naviac sťažovateľ nebol náležitým spôsobom poučený o\nsvojich právach vo vzťahu k zásade špeciality, na uplatnení ktorej mohol trvať, alebo sa\npráva na jej uplatnenie mohol vzdať. Za trestný čin spáchaný pred vydaním však\nprvostupňový súd rozsudkom sťažovateľa aj uznal za vinného a uložil mu nepodmienečný\n2\n\ntrest odňatia slobody. Ako sme už uviedli vyššie, rozsudok prvostupňového súdu vzhľadom k\ntomu, že voči nemu nebolo podané odvolanie nadobudol právoplatnosť, je však podľa nášho\nnázoru nevykonateľným, resp. uložený trest odňatia slobody z neho vyplývajúci je\nnevykonateľným. Príslušný ústav na výkon trestu odňatia slobody ho odmietol vykonať,\nnakoľko by tým došlo k porušeniu zákona o európskom zatykačom rozkaze\na medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky...“.\nSťažovateľ ďalej uvádza, že podnet na podanie dovolania „zodpovedajúcim\nspôsobom skutkovo aj právne odôvodnili a to aj s poukazom na existujúcu judikatúru súdov\nv obdobných veciach, medzi inými napríklad aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo 6. septembra 2012, ktorý je publikovaným súdnym rozhodnutím\n(číslo publikácie 56/2013)... citované súdne rozhodnutie možno označiť za súčasnú\nkonštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach, pričom neexistujú žiadne\niné publikované a ani nepublikované súdne rozhodnutia, ktoré by túto judikatúru\nspochybňovali.\nV podnete sme jeho záverom aj stručne zhodnotili postup prvostupňového súdu, ktorý\npo právoplatnom ukončení zo zákona neprípustného trestného stíhania dodatočne požiadal\nvykonávajúci justičný orgán o súhlas s trestným stíhaním sťažovateľa. Rovnaká situácia\nbola totiž riešená aj v citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a udelenie takéhoto\nsúhlasu Najvyšší súd posúdil ako neprípustné. Najvyšší súd to podrobne odôvodnil tým, že\nnemožno žiadať o súhlas s trestným stíhaním, keď k právoplatnému ukončeniu trestného\nstíhania už došlo. Ak by sme pripustili opak, potom by bolo možné trestne stíhať každú\nosobu (napr. aj sudcov alebo poslancov NR SR), na ktorej stíhanie je inak potrebný súhlas\n(§ 9 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku) a po jej prípadnom odsúdení by bola podaná\nžiadosť o takýto súhlas. Postup v naznačenom smere je potrebné bez ďalšieho odmietnuť.“.\nSťažovateľ považuje upovedomenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\n(ďalej len „ministerstvo“) sp. zn. 41185/2015­61/D/237 z 3. augusta 2015 (ďalej len\n„upovedomenie\n\nministerstva“)\n\n«za\n\núplne\n\nsvojvoľné,\n\nprávne\n\nneakceptovateľné\n\na predovšetkým za ústavne nekonformné. Kompetencia Ministra spravodlivosti SR podať\n3\n\ndovolanie nie je možnosťou ale povinnosťou, za predpokladu, že sú dané zákonné dôvody\npre takýto postup. Aj judikatúra ústavného súdu vylučuje „voľnú“ úvahu ministra\nspravodlivosti o podaní, resp. nepodaní dovolania v prípade zistenia, že sú splnené zákonné\npodmienky na podanie dovolania.».\nSťažovateľ nadväzne na to prezentuje názor, že rozhodnutie, ktorým by príslušný\njustičný orgán dodatočne súhlasil s trestným stíhaním sťažovateľa, je v rozpore so zákonom,\nako aj „s rámcovým rozhodnutím rady z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch\nodovzdávania osôb medzi členskými štátmi. S prihliadnutím na všetky okolnosti predmetnej\ntrestnej veci, len samotná existencia rozhodnutia nemohla byť tak zásadnou skutočnosťou,\nže znegovala celú argumentáciu sťažovateľa obsiahnutú v podnete na podanie dovolania.“.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu vydať rozhodnutie,\nktorým konštatuje porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1\nústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne sa domáha „zrušenia\nrozhodnutia ministerstva o vybavení podnetu k podaniu dovolania zo dňa 03.8.2015 sp.\nzn..: 41185/2015­61/D/237 a vrátenia veci tomuto orgánu na ďalšie konanie“, ďalej\npriznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a náhrady trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\n4\n\nsúde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu\nbez prítomnosti navrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n1. Posudzujúc obsah sťažnosti vidí ústavný súd za správne predovšetkým sa vyjadriť\nk nesplneniu zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému\nsúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne\nproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu\na navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)\nzástupca.\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v zákone o ústavnom súde.\nUplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych\naj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný\nsúd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa\nvzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný\nsúd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti. Petit\nmusí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona\no ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie\nústavného súdu v uvedenej veci (III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03, IV. ÚS 138/08).\n5\n\nÚstavný súd po preskúmaní obsahu sťažnosti konštatuje neurčitosť petitu sťažnosti\nuvedeného na tretej strane návrhu, pretože hoci z neho vyplýva, že sa sťažovateľ domáha\n„konštatovania porušenia... základného práva... na stíhanie len zo zákonných dôvodov\npodľa článku 17 ods. 1 Ústavy SR,... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR...\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru“, avšak neobsahuje označenie\nrozhodnutia, opatrenia, prípadne zásahu, ktorým k porušeniu týchto práv malo dôjsť.\nZ obsahu sťažnosti je síce možné s vysokou pravdepodobnosťou odvodiť, že k porušeniu\ntýchto práv malo podľa sťažovateľa dôjsť upovedomením ministerstva, prípadne rozsudkom\nokresného súdu, avšak petit sťažnosti nemá vytvárať priestor na dohady ústavného súdu,\nobzvlášť v prípade, ak je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom.\nV súvislosti s uvedeným nedostatkom sťažnosti ústavný súd pripomína, že ústavný\nsúd nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút\npovinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej\nrozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje\nnesplnenie\n\nzákonom\n\npredpísaných\n\nnáležitostí\n\npodaní\n\núčastníkov\n\nkonania\n\n(napr.\n\nIII. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010).\nPodľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a\npresadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd\nnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony\nboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie\nkonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky\nzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.\nZ uvedených dôvodov podľa názoru ústavného súdu petit sťažnosti v predloženej\npodobe nespĺňa náležitosti, ktoré pre uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje\n6\n\nústava a zákon o ústavnom súde, čo pri právnom zastúpení sťažovateľa ústavnému súdu\numožňuje bez ohľadu na formálnu povahu tohto dôvodu sťažnosť odmietnuť už v rámci jej\npredbežného prerokovania.\n\n2. Vzhľadom na závažnosť niektorých sťažovateľových tvrdení sa ústavný súd nad\nrámec uvedeného zaoberal aj posúdením prípadnej možnosti porušenia sťažovateľom\noznačených práv.\n\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nPodľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne... o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia\nproti nemu.\n7\n\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Obdobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru zaručuje spravodlivé prejednanie záležitosti\nsťažovateľa nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré\nsťažovateľ nemôže uplatniť osobne (takým je nepochybne aj dovolanie podľa § 368 a nasl.\nTrestného poriadku), nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú\nmu priamo dostupné (napr. II. ÚS 357/06, IV. ÚS 323/07). Podnet na podanie dovolania\npodľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku nie je opravným prostriedkom a z hľadiska trestného\npráva procesného ho možno považovať iba za informáciu ministrovi spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) ako oprávnenému na jeho\npodanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom ustanovené právne dôsledky. Ustanovenie §\n369 ods. 1 Trestného poriadku neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť\nkaždému podnetu. Je na úvahe ministra spravodlivosti posúdiť a rozhodnúť, či na základe\npodnetu strany v konaní alebo na základe iného podnetu podá alebo nepodá dovolanie (táto\núvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné podmienky na podanie dovolania sú\nsplnené). Oprávnenie na podanie podnetu na podanie dovolania nemôže mať preto charakter\npráva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. m. m. II. ÚS 42/01, I. ÚS\n67/02, III. ÚS 11/04).\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje absenciu priamej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na jednej strane\na upovedomením ministerstva na strane druhej. Ministerstvo totiž nie je orgánom so súdnou\n\n8\n\nprávomocou (je považované len za orgán štátnej správy súdov), čo už z pojmového hľadiska\nvylučuje porušenie týchto sťažovateľom označených práv.\nV tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že postup ministerstva mohol podliehať\nústavnoprávnemu prieskumu len z hľadiska obsahu základného práva na inú právnu\nochranu, ktoré taktiež zaručuje čl. 46 ods. 1 ústavy, ide však o iné právo (právo domáhať sa\nv prípade ustanovenom zákonom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republike, nie\nna súde). Možno konštatovať, že z hľadiska tohto práva sťažovateľ (v danej veci ako\npodnecovateľ) mal právo na to, aby sa minister spravodlivosti jeho podnetom zaoberal,\nnáležite sa s ním vysporiadal a o spôsobe jeho vybavenia ho vyrozumel. Keďže však\nporušenie základného práva na inú právnu ochranu sťažovateľ nenamietal, ústavný súd\nporušenie práva týmto smerom ďalej neskúmal.\nObdobne ústavný súd zastáva názor, že v súvislosti s upovedomením ministerstva\no vybavení podnetu sťažovateľa nemôže dôjsť ani k porušeniu základného práva na osobnú\nslobodu zaručeného čl. 17 ods. 1 ústavy, keďže na základe neho ani na základe postupu\nministerstva, ktorý jeho doručeniu predchádzal, nemôže byť osobná sloboda sťažovateľa\nžiadnym spôsobom obmedzená (a to ani väzbou ani výkonom trestu odňatia slobody). To je\nmožné len na základe právoplatného rozhodnutia súdu, pričom je nespochybniteľné, že\nupovedomenie ministerstva charakter takéhoto rozhodnutia nemá. Rovnako ministerstvo nie\nje orgánom činným v trestnom konaní (tým je len prokurátor alebo policajt), a ako bolo\npovedané, nie je ani súdom, ktoré sú jedinými orgánmi majúcimi právomoc vykonávať\ntrestné stíhanie, preto aj tvrdenia sťažovateľa o porušení „základného práva byť stíhaný len\nzo zákonných dôvodov“ ministerstvom ústavný súd hodnotí ako zjavne neopodstatnené.\nZ tohto dôvodu minister spravodlivosti nemohol odložením takéhoto podania, t. j.\njeho neakceptovaním spôsobiť namietané porušenie označených práv sťažovateľa,\nna základe čoho ústavný súd vyhodnotil sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.\n\n9\n\nNapokon v prípade, ak by sťažovateľ namietal porušenie označených práv\nrozsudkom okresného súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. októbra 2012, takúto\nsťažnosť by bolo potrebné odmietnuť ako oneskorenú podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde, keďže sťažnosť nebola ústavnému súdu podaná v lehote dvoch mesiacov od jeho\nprávoplatnosti.\n\nZ uvedených dôvodov ústavný súd doručenú sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde už pri jej predbežnom prerokovaní. Keďže bola sťažnosť ako celok\nodmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch v danej veci stratilo\nopodstatnenie, v dôsledku čoho sa nimi ústavný súd už ďalej nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. novembra 2015\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "podanie-neúplné, odstránenie nedostatkov", "petit-nezrozumiteľný, neurčitý a nejasný", "návrh-zjavne neopodstatnený", "príčinná súvislosť", "dovolanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:0727acb1-7a31-402b-97d8-90a21381b0ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 138/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 138/08 z 17. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-17", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0727acb1-7a31-402b-97d8-90a21381b0ee"}, {"guid": "ussr:18b7442f-0c19-4e50-8be8-846ba7b64543", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 323/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 323/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18b7442f-0c19-4e50-8be8-846ba7b64543"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:d294c45e-dd52-4999-81c1-3957c2ce0932", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d294c45e-dd52-4999-81c1-3957c2ce0932"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:678b7303-7e22-4325-9a7c-a1d075918dd4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:678b7303-7e22-4325-9a7c-a1d075918dd4"}, {"guid": "ussr:99a228e2-d764-4d06-bdf0-88dc092ad4b6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 67/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 67/02 z 27. 6. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-06-27", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99a228e2-d764-4d06-bdf0-88dc092ad4b6"}, {"guid": "ussr:463228d2-840a-4599-8baf-84df07d142ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:463228d2-840a-4599-8baf-84df07d142ca"}, {"guid": "ussr:fd483bec-4211-43ba-9ee7-964cfeb46596", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 42/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 42/01 z 21. 2. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-02-21", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd483bec-4211-43ba-9ee7-964cfeb46596"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}