{"guid": "ussr:d57327e7-2d01-4596-9cfb-ee1f21a91271", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.66.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2015 z 3. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. marca 2015, sp. zn. III. ÚS 66/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.66.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-03-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d57327e7-2d01-4596-9cfb-ee1f21a91271", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.66.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.66.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.66.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 66/2015­14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. marca 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\na\n\n,\n\n,\n\nzastúpených advokátom\n\nMgr.\n\n,\n\nRichardom\n\nKarkóom,\n\nAdvokátska\n\nkancelária,\n\nSad\n\nna Studničkách 1029/32, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna obhajobu zaručeného čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 3 písm. c)\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Úradu špeciálnej\nprokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní o sťažnostiach proti\nuzneseniu Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii\nBratislava ČVS: PPZ­275/BPK­B­2010 z 8. augusta 2012 o vznesení obvinenia, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\n, odmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára\n2014 telefaxom (doplnená predložením originálu 5. februára 2014) doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“),\n\na\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ v 2. rade, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného\npráva na obhajobu zaručeného čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky (ďalej len „špeciálna prokuratúra“) v konaní o sťažnostiach proti\nuzneseniu vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja\nproti korupcii Bratislava (ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: PPZ­275/BPK­B­2010 z 8.\naugusta 2012 o vznesení obvinenia.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že vyšetrovateľ uznesením ČVS: PPZ­275/BPK­\nB­2010 z 8. augusta 2012 vzniesol sťažovateľom podľa § 206 ods. 1 zákona č. 301/2005\nZ. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“)\nobvinenie za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 4 písm. a) zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)\nspáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.\nProti tomuto rozhodnutiu podali sťažovatelia 20. augusta 2012 sťažnosti (podania\nzo 17. augusta 2012), 30. augusta 2012 obhajca sťažovateľa v 1. rade\n(ďalej len „1. obhajca“) a 3. septembra 2012 spoločný obhajca oboch sťažovateľov\n(ďalej len „2. obhajca“).\nSťažovatelia\n\ntvrdia,\n\nže\n\no ich\n\nsťažnostiach\n\nzo\n\n17.\n\naugusta\n\n2012\n\n(doručených 20. augusta 2012) rozhodol prokurátor špeciálnej prokuratúry uznesením\nč. k. VII/2 Gv 206/10­87 z 11. októbra 2012, ktorým ich ako nedôvodné zamietol, avšak\npodľa ich názoru o sťažnostiach podaných obhajcami rozhodnuté nebolo.\nVzhľadom na túto okolnosť podali obaja sťažovatelia samostatne podnet\n(z 13. novembra 2012) na preskúmanie zákonnosti postupu prokurátora špeciálnej\n2\n\nprokuratúry podľa § 31 v spojení s § 55d ods. 1 a 55e ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z.\no prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), ako aj návrh\nna zrušenie rozhodnutia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia sťažovateľom a aj následného\nuznesenia prokurátora špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gv 206/10­07 z 11. októbra 2012,\na to podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku.\nO týchto podaniach rozhodol iný prokurátor špeciálnej prokuratúry ako zástupca\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky, o čom boli sťažovatelia vyrozumení\nupovedomením č. k. VII/2 Gv 206/10­112 z 23. januára 2013, proti ktorému podali podľa čl.\n127 ods. 1 ústavy (podanie z 25. marca 2013) ústavnému súdu sťažnosť.\nÚstavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 296/2013­17 z 30. mája 2013 o sťažnosti\nsťažovateľov rozhodol tak, že ju ako neprípustnú odmietol s odôvodnením, že skutočnosť,\nktorú namietali pred ústavným súdom, nenamietali v podnete podľa § 31 a nasl. zákona\no prokuratúre pred príslušným orgánom prokuratúry, a tým nesplnili podmienky\nprípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“).\nSťažovatelia „Rešpektujúc a riadiac sa názorom ústavného súdu podali...\nprostredníctvom obhajcov nasledovné podania:\n1. Žiadosť o rozhodnutie o sťažnosti obhajcu zo dňa 30. 08. 2012 – obhajca\nza\n\nzo dňa 20. 09. 2013\n\n2. Žiadosť o rozhodnutie o sťažnostiach obhajcu zo dňa 20. 09. 2012 [správne má byť\n„03. 09. 2012“, pozn.] – obhajca\na\n\nza\n\nPhD. zo dňa 20. 09. 2013.“.\nO posúdení týchto podaní prokurátorom špeciálnej prokuratúry boli sťažovatelia\n\nupovedomení listom č. k. VII/2 Gv 206/10­147 z 1. októbra 2013, v ktorom, ako to\n3\n\nsťažovatelia opísali, bolo uvedené, že „o sťažnostiach obvinených.... podaných proti\nuzneseniu vyšetrovateľa pôvodne PPZ ÚBPK Bratislava sp. zn. PPZ­275/BPK­B­2010\nz 08. 08. 2012 o vznesení obvinenia konštatujem, že o týchto sťažnostiach prokurátor\nrozhodol dňa 11. októbra 2012 pod sp. zn. VII/2 Gv 206/10 a to tak, že tieto sťažnosti podľa\n§ 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol... Na základe uvedených\nskutočností\n\npreto\n\nkonštatujem,\na\n\nže\n\no spomínaných\n\nsťažnostiach\n\nobvinených\n\nbolo prokurátorom ÚŠP GP SR riadne a včas,\n\nteda 11. októbra 2012 rozhodnuté a predmetné uznesenie prevzali v októbri 2012 všetky\ndotknuté subjekty.“.\nPretože konštatovanie prokurátora špeciálnej prokuratúry sa podľa názoru\nsťažovateľov „ani netýkalo skutočného procesného problému – t. j. skutočnosti, že\no sťažnostiach obhajcov podaných v zákonnej... lehote... nebolo zo strany prokuratúry\nrozhodnuté“, podali sťažovatelia prostredníctvom obhajcov tieto podania:\n„1. RE: Vaše podania zo dňa 20. 09. 2013 – vyrozumenie + opätovná žiadosť\no rozhodnutie o sťažnostiach obhajcu z 30. 08. 2012 zo dňa 10. 10. 2013...\n2. RE: Vaše podanie zo dňa 20. 09. 2013 – vyrozumenie + opätovná žiadosť\no rozhodnutie o sťažnostiach obhajcu z 03. 09. 2012 + v prípade nevyhovenia tejto\nopakovanej\n\nžiadosti\n\no rozhodnutie\n\no sťažnostiach\n\nobhajcu\n\nz 03. 09. 2012\n\nPodnet\n\nna preskúmanie postupu prokurátora podľa § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z.\no prokuratúre zo dňa 10. 10. 2013...“\nNa podanie 2. obhajcu sťažovateľov z 10. októbra 2013 reagoval poverený riaditeľ\nodboru ekonomickej kriminality špeciálnej prokuratúry listom č. k. VII/2 Gv 206/10­224\nz 22. novembra 2013, v ktorom uviedol: „... opravné prostriedky obhajca obvineného\npodáva v mene obvineného, a teda nie je tzv. osobou so samostatnými obhajovacími\nprávami... Za daných okolností je zrejmé, že ak prokurátor o sťažnostiach obvinených\nrozhodol dňa 11. 10. 2012, rozhodol o nich ako celku a nie je možné vydať eventuálne\nďalšie samostatné uznesenie, ktorým by bolo samostatne rozhodované aj o sťažnostiach\nobhajcov... pretože... obhajca v danom prípade koná len v mene obvineného... zároveň však\nkonštatujem, že prokurátor sa...\n\nmohol detailnejšie venovať odôvodneniu... svojho\n4\n\nrozhodnutia a najmä mal do... odôvodnenia výslovne zahrnúť aj argumentáciu obhajoby vo\nVami spomínanom podaní obhajcu. Práve na tieto skutočnosti som prokurátora upozornil.“\nSťažovatelia teda tvrdia, že vo veci „Konajúci prokurátori... aj napriek... podaniam\nsledujúcim vykonanie nápravy zo strany OČTK zjavne nezákonného stavu a v rozpore\ns konštatovaním ÚS SR odmietli rozhodnúť o sťažnostiach obhajcov... proti Uzneseniu\nÚradu boja proti korupcii... ČVS: PPZ­275/BPK­B­2010 z 08. 08. 2012...“.\nSťažnosťou podanou ústavnému súdu preto namietajú „zjavnú nezákonnosť postupu\nGP SR, pretože do dnešného dňa nebolo rozhodnuté o sťažnostiach obhajcov... proti\nUzneseniu o vznesení obvinenia, pričom od ich podania uplynulo viac ako poldruha roka.“.\nTým postupom generálnej prokuratúry malo dôjsť k porušeniu ich základného práva\nna obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru.\nVzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na\nďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\n,...\n\na\n\n,...\n\nna obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 3 písm. c)\nDohovoru postupom a nerozhodnutím Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR o sťažnostiach\nobhajcov\n\na\n\nzo dňa 30. 08. 2012\n\na 03. 09. 2012 voči Uzneseniu o vznesení obvinenia Úradu boja proti korupcii, Odbor boja\nproti korupcii Bratislava, ČVS: PPZ­275/BPK­B­2010 z 08. 08. 2012 porušené bolo.\n2. Ústavný súd SR nariaďuje Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, aby rozhodol\no sťažnostiach obhajcov\n\na\n\nzo dňa\n\n30. 08. 2012 a 03. 09. 2012 voči Uzneseniu o vznesení obvinenia Úradu boja proti korupcii,\nOdbor boja proti korupcii Bratislava, ČVS: PPZ­275/BPK­B­2010 z 08. 08. 2012.\n3. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná zaplatiť sťažovateľom\nnáhradu trov právneho zastúpenia na účet advokáta Mgr. Karkó Richarda, vedený v\n5\n\n... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu.“\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na\nneverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva\nna obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru postupom\nšpeciálnej prokuratúry a jej „nerozhodnutím“ o sťažnostiach ich obhajcov z 30. augusta\n2012 a 3. septembra 2012 podaných proti uzneseniu vyšetrovateľa z 8. augusta 2012,\nktorým im bolo vznesené obvinenie.\nPodľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť\nna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.\n6\n\nPodľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto\nminimálne práva:.. obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu,\nalebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to\nzáujmy spravodlivosti vyžadujú;\n\n7\n\n1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa v 1. rade\nna obhajobu zaručeného čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru postupom\nšpeciálnej prokuratúry\nPodľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o\nktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len\no podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.\nZo spisu ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 232/2014 vyplýva, že\nsťažovateľ v 1. rade sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. apríla 2014 namietal\nporušenie toho istého základného práva ako touto aktuálnou sťažnosťou, t. j. základného\npráva na obhajobu zaručeného čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru\npostupom špeciálnej prokuratúry, ku ktorému malo dôjsť „postupom a nerozhodnutím\nÚradu špeciálnej prokuratúry GP SR o sťažnosti obhajcov\n\nzo dňa\n\n30. 08. 2012 a 03. 09. 2012 voči Uzneseniu o vznesení obvinenia Úradu boja proti korupcii,\nOdbor boja proti korupcii Bratislava, ČVS: PPZ­275/BPK­B­2010 z 08. 08. 2012“.\nV oboch podaných sťažnostiach ide v podstate o totožnú argumentáciu s nepatrnými\nirelevantnými odchýlkami.\nÚstavný súd o uvedenej sťažnosti sťažovateľa v 1. rade doručenej 24. apríla 2014\nrozhodol uznesením č. k. I. ÚS 232/2014­13 z 21. mája 2014 tak, že ju ako zjavne\nneopodstatnenú odmietol.\nKeďže vo veci sp. zn. I. ÚS 232/2014 ústavný súd rozhodoval nielen o podmienkach\nkonania, ale rozhodol o veci samej (sťažnosťou bolo namietané porušenie základného práva\npostupom špeciálnej prokuratúry), stala sa táto (terajšia) sťažnosť vo vzťahu k sťažovateľovi\nv 1. rade neprípustnou podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.\n\n8\n\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti (vo vzťahu\nk sťažovateľovi v 1. rade) odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako\nneprípustnú.\n2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa v 2. rade\nna obhajobu zaručeného čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru postupom\nšpeciálnej prokuratúry\nÚstavný súd vzhľadom na obsah sťažnosti a navrhovaný petit rozhodnutia,\nprihliadajúc na svoje uznesenie č. k. I. ÚS 232/2014­13 z 21. mája 2014, ktoré je výsledkom\nkonania o v podstate rovnakej sťažnosti, konštatuje, že nemá dôvod meniť svoj právny názor\na vo vzťahu k sťažovateľovi v 2. rade rozhodnúť inak.\nJe zreteľné, že sťažovatelia, teda aj sťažovateľ v 2. rade, vidia porušenie svojho práva\nna obhajobu v tom, že v uznesení z 11. novembra 2012 v rámci jeho výroku a odôvodnenia\nšpeciálna prokuratúra konkrétne neuviedla, že rozhoduje aj o sťažnostiach podaných\nprostredníctvom obhajcov z 30. augusta 2012 (táto sa týkala sťažovateľa v 1. rade)\na 3. septembra 2012 (týkala sa oboch sťažovateľov). Z obsahu uvedených sťažností\npodaných prostredníctvom obhajcov (prílohy sťažnosti) je však podľa názoru ústavného\nsúdu zrejmé, že sú doplnením, resp. ďalším rozvinutím argumentov už uvedených\nv sťažnostiach zo 17. augusta 2012 podaných prostredníctvom ich 2. obhajcu (\n), ktoré boli v predmetnom uznesení z 11. novembra 2012 špecifikované ako sťažnosti\nsťažovateľov, t. j. aj sťažovateľa v 2. rade.\nSťažovateľ v 2. rade v sťažnosti namieta, že o sťažnostiach obhajcov z 30. augusta\n2012 (táto sa ho netýka) a 3. septembra 2012 nebolo vôbec rozhodnuté, pretože nie sú\nv rámci uznesenia z 11. novembra 2012 spomenuté, resp. identifikované.\nAk by aj ústavný súd považoval skutočnosť, že predmetná sťažnosť z 3. septembra\n2012 týkajúca sa sťažovateľa v 2. rade nebola v rámci uznesenia z 11. novembra 2012\n9\n\nidentifikovaná, za nedostatok tohto rozhodnutia je v danom prípade rozhodujúcim, že\nuvedený nedostatok by bolo možné považovať len za formálne pochybenie, ktoré z pohľadu\nmateriálnej ochrany práv sťažovateľa v 2. rade nemohlo mať na jeho právo na obhajobu taký\nvplyv, ktorý by mohol dosiahnuť ústavne relevantnú intenzitu porušenia tohto práva, pretože\nsťažovateľ v 2. rade súčasne nenamietal nevysporiadanie sa orgánu rozhodujúceho\nv predmetnej veci s argumentáciou predloženou v týchto sťažnostiach, ktorá by z hľadiska\njej obsahu bola podstatnou pre rozhodnutie v predmetnej veci.\nVo vzťahu k argumentácii, v rámci ktorej sa sťažovateľ v 2. rade odvolával na\nuznesenie ústavného súdu č. k. IV. ÚS 296/2013­17 z 30. mája 2013, ústavný súd znovu\nv intenciách už uvedeného predošlého rozhodnutia č. k. I. ÚS 232/2014­13 z 21. mája 2014\nzdôrazňuje, že z jeho obsahu si sťažovatelia (aj sťažovateľ v 2. rade) zjavne vyvodili\nnesprávne\n\nzávery,\n\npodľa\n\nktorých\n\nústavný\n\nsúd\n\npreskúmal\n\nnapadnuté\n\nuznesenie\n\nz 11. novembra 2012 a potvrdil, že úrad špeciálnej prokuratúry v ňom nerozhodol\no sťažnostiach z 30. augusta 2012 a 3. septembra 2012, a odkázal oboch sťažovateľov,\naby proti nemu využili právnym poriadkom im poskytnuté účinné prostriedky nápravy.\nZ uznesenia ústavného súdu č. k. IV. ÚS 296/2013­17 z 30. mája 2013 vyplýva, že sťažnosť\nsťažovateľov bola odmietnutá pri jej predbežnom prerokovaní pre jej neprípustnosť,\nčo znamená, že v uvedenom konaní k preskúmaniu uznesenia z 11. novembra 2012\nústavným súdom vôbec nedošlo s ohľadom na princíp subsidiarity, podľa ktorého existencia\núčinného prostriedku nápravy, ktorý majú sťažovatelia k dispozícii, bráni tomu, aby ústavný\nsúd napadnuté rozhodnutie preskúmal v rámci konania o sťažnosti pre porušenie ich\nzákladných práv alebo slobôd.\nS ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť aj v časti týkajúcej sa sťažovateľa\nv 2. rade po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n3. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť sťažovateľov smeruje\nproti postupu špeciálnej prokuratúry vo fáze prípravného trestného konania, keď\n10\n\no odôvodnenosti, a teda zákonnosti a ústavnosti trestného stíhania sťažovateľov meritórne\nzatiaľ príslušný všeobecný súd nerozhodoval.\nPodľa § 243 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre zločin s hornou\nhranicou trestnej sadzby prevyšujúcou osem rokov preskúma predseda senátu a podľa jej\nobsahu a obsahu spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí senátu alebo či\no nej môže nariadiť hlavné pojednávanie.\nPodľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku pri predbežnom prejednaní obžaloby\nsúd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že\nboli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.\nPodľa § 306 ods. 1 Trestného priadku opravným prostriedkom proti rozsudku súdu\nprvého stupňa je odvolanie.\nPodľa § 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý\nrozsudok aj pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku\npredchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť\nobjasnenie veci alebo právo obhajoby.\nPodľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému\nrozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní,\nktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať,\nak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.\nZ uvedeného vyplýva, že platná právna úprava trestného konania umožňuje\nsťažovateľom ako obvineným, prípadne aj v ďalšom štádiu trestného konania právne\núčinným spôsobom namietať porušenie ich základného práva na obhajobu garantovaného\n11\n\nústavou a dohovorom, ak budú presvedčení, že tvrdeným postupom špeciálnej prokuratúry\ndošlo k jeho porušeniu. Tak súd prvého stupňa, ktorý by bol oprávnený konať a rozhodovať\nv trestnej veci sťažovateľov po skončení prípravného konania, ako aj odvolací súd v prípade\npodania odvolania v predmetnej trestnej veci, ale napokon aj dovolací súd sú súdmi s plnou\njurisdikciou, v právomoci ktorých je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj\nprávnych okolností posudzovaného prípadu vrátane oprávnenia preskúmať zákonnosť\na ústavnosť postupu orgánov prípravného konania v trestnej veci sťažovateľov v tomto\nštádiu trestného stíhania predchádzajúcemu podaniu obžaloby (obdobne napr. III. ÚS 75/05\nalebo III. ÚS 109/05).\nV nadväznosti na už uvedené ústavný súd poukazuje tiež na svoju konštantnú\njudikatúru, v rámci ktorej v prípadoch, pri ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich\nústavou garantovaných práv alebo slobôd v trestnom konaní, opakovane zdôrazňuje, že\ntrestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom, v rámci ktorého sa\npri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní,\nako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať, resp. korigovať jednotlivé\npochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania. Preto spravidla\naž po právoplatnom skončení trestného konania možno na ústavnom súde prostredníctvom\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej\nmoci, ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich\ndôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy (IV. ÚS\n166/2010, m. m. tiež II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07).\nVzhľadom na uvedené s prihliadnutím na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127\nods. 1 ústavy in fine (... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd) by bolo\nmožné sťažnosť sťažovateľov odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj pre\nnedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie, prípadne v spojení s § 53 ods. 1\nzákona o ústavnom súde ako neprípustnú z dôvodu, že pred podaním sťažnosti ústavnému\nsúdu neboli nevyčerpané všetky právne prostriedky, ktoré zákon na ochranu základných\npráv a slobôd poskytuje.\n12\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. marca 2015\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "prokurátor, prokuratúra", "návrh-neprípustnosť", "obvinenie, obvinený-vznesenie obvinenia", "návrh-zjavne neopodstatnený", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:58f86b31-d4f7-4690-a98a-f1a35cdc26c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 232/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 232/2014 z 21. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58f86b31-d4f7-4690-a98a-f1a35cdc26c5"}, {"guid": "ussr:5953f592-4710-47d2-9a6a-d701ef5d8594", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/2013 z 30. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5953f592-4710-47d2-9a6a-d701ef5d8594"}, {"guid": "ussr:39b33430-9a8e-45d5-9639-ed43812abc75", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39b33430-9a8e-45d5-9639-ed43812abc75"}, {"guid": "ussr:5a3a0aae-b075-46f1-bbbc-de31906b2528", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/07 z 19. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-19", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a3a0aae-b075-46f1-bbbc-de31906b2528"}, {"guid": "ussr:90fdca27-525d-41da-a181-ed7b0c91720e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 109/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fdca27-525d-41da-a181-ed7b0c91720e"}, {"guid": "ussr:71d28b00-6977-4886-b829-d5fb0baba326", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 76/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 76/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 448, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:71d28b00-6977-4886-b829-d5fb0baba326"}, {"guid": "ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 400, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1"}, {"guid": "ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 18/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/04 z 23. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-23", "citacie_n": 459, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d"}, {"guid": "ussr:b1cf93e6-c070-4e2d-bcff-0e03a7fedb38", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/02 z 31. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-31", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1cf93e6-c070-4e2d-bcff-0e03a7fedb38"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5c682240-fa1a-49c6-8075-3e83a033de5b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.845.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 845/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 845/2016 z 10. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.845.2016.1"}]}