{"guid": "ussr:f98e0988-9391-4720-b55d-b4d0369e1ae4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.79.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2015 z 17. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. marca 2015, sp. zn. III. ÚS 79/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.79.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-03-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f98e0988-9391-4720-b55d-b4d0369e1ae4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.79.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.79.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.79.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 79/2015­17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti FAST TRADE, spol. s r. o.,\nDružstevná 2016, Malacky, zastúpenej advokátom JUDr. Bohumilom Novákom,\nAdvokátska kancelária, Horná 27, Banská Bystrica, pre namietané porušenie jej základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\nrozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 8 Sžf/62/2013 z 22. mája 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti FAST TRADE, spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n22. augusta 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti FAST TRADE, spol. s r. o.,\nDružstevná 2016, Malacky (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Sžf/62/2013\nz 22. mája 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou\ndoručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) domáhala preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia správneho orgánu – Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky\nč. I/222/15112­115331/2011/991031­r z 18. novembra 2011, ktorým potvrdil dodatočný\nplatobný výmer správcu dane – Daňového úradu Malacky č. 606/230/15148/11/Zuz\nz 18. apríla 2011, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bodu 1 zákona č. 511/1992 Zb.\no správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“) vyrubil sťažovateľke\nrozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2004 v sume 14 535,01 €.\nKrajský súd rozsudkom č. k. 1 S/46/2012­47 z 11. apríla 2013 žalobu zamietol\npo tom, ako dospel k záveru, že „tak žalovaný ako aj správca dane dostatočným spôsobom\nzistili skutkový stav a vec správne právne posúdili“; z odôvodnenia jeho rozhodnutia\nvyplýva:\n«V preskúmavanej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné posúdenie predbežnej\notázky, či\n\n(dodávateľ žalobcu) bol v rozhodnom zdaňovacom období platiteľom\n\ndane z pridanej hodnoty.\nSúd mal z obsahu administratívneho spisu dostatočným spôsobom za preukázané, že\nsprávca dane v intenciách rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 S 244/2008­37\nzo dňa 16. 2. 2010 ako aj potvrdzujúceho rozsudku NSSR 3 Sžf 18/2010 zo dňa 8. 10. 2010\ndoplnil dokazovanie...\n2\n\nZo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 600/340/137964/04/Rob zo dňa 6. 8. 2004\np.\n\nmiestne príslušnému správcovi dane uviedol, že „nepodniká v žiadnej\n\noblasti, nakoľko mu Daňový úrad Bratislava 5 zrušil platiteľstvo DPH... “\nV čase vydania rozhodnutia o určení posledného zdaňovacieho obdobia, t. j. rok\n2001 ako aj za predchádzajúci rok 2000,\n\npodal daňové priznanie k dani\n\nz príjmu fyzických osôb, kde uviedol príjmy vo výške 0,­ Sk. V daňových priznaniach DPH\nod zdaňovacieho obdobia II. štvrťrok 1996 nevykazoval žiadne zdaniteľné obchody. Keďže\npodľa podaných daňových priznaní tento daňový subjekt nevykonával podnikateľskú\nčinnosť, zrušenie registrácie za platiteľa DPH u\n\nbolo dôvodné.\n\nNa základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že daňový subjekt\n(žalobca) predložil doklady, z ktorých si uplatňoval nárok na odpočítanie dane, ktoré boli\nvystavené neplatiteľom dane z priadnej hodnoty. Odberateľ (FAST TRADE s. r. o.) si teda\nuplatňoval nárok na odpočítanie dane od dodávateľa, ktorý nebol v čase vystavenia\ndaňových dokladov platiteľom dane z pridanej hodnoty...\nNa základe uvedených skutočností žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane\nz faktúr vystavených neplatiteľom dane.»\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom\nrozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 8 Sžf/62/2013 z 22. mája 2014 tak, že ho ako\nvecne správny potvrdil.\nSťažovateľka v sťažnosti opakovane uvádza argumenty vznesené už v konaniach pred\nsprávnymi orgánmi a všeobecnými súdmi týkajúce sa neprípustnosti dokazovania\nvykonaného prostredníctvom zisťovania údajov o jej dodávateľovi, ako aj nedodržania\nlehoty na vydanie dodatočného platobného výmeru správcom dane ustanovenej § 44 ods. 6\nzákona o správe daní a poplatkov. Najvyššiemu súdu vytýka, že zasiahol do jej základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože tým, že v napadnutom rozsudku „konštatoval, že nejde\no prekluzívnu lehotu..., rovnako formalisticky uviedol, že... si nemohla odpočítať DPH\nna vstupe, keďže jej dodávateľ nebol registrovaných platiteľom DPH“, a taktiež tým, že\n3\n\nneodpovedal na jej argumenty týkajúce sa doručovania rozhodnutia správcu dane, „ústavne\nneakceptovateľným spôsobom formalisticky redukoval rozsah súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného mimo jeho zákonných mantinelov a mimo vlastné skôr\nvyslovené právne názory, a v tom, že relevantné právne normy daňového práva hmotného\na procesného aplikoval tak, že tým poprel ich zmysel a účel“. Napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu je preto podľa jej názoru nepreskúmateľný a arbitrárny.\nNa základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil,\nže napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu došlo k porušeniu jej základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie a aby sťažovateľke priznal náhradu trov\nprávneho zastúpenia v sume 340,90 €.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\n\n4\n\no ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPredmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžf/62/2013 z 22. mája 2014,\nktorý považuje za nepreskúmateľný a arbitrárny z dôvodu, že najvyšší súd sa nevysporiadal\nso všetkými ňou uvádzanými argumentmi spochybňujúcimi samotné vydanie dodatočného\nplatobného výmeru správcom dane.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý\nrozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci\nústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky, pretože nie je oprávnený zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.\nPrávomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných\nporušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd\nje daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky\n5\n\nvýkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou\núpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (I. ÚS 225/03, I. ÚS 334/08).\nObsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu je umožniť každému\nreálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci\nkonať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom\nkonaní.\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\nArbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie\ndaná\n\nrozporom\n\nsúvislostí\n\nich\n\nprávnych\n\nargumentov\n\na\n\nskutkových\n\nokolností\n\nprerokovávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov, a obranou proti takému uplatneniu\n(napr. IV. ÚS 115/03). Okrem toho môže arbitrárnosť rozhodnutia všeobecného súdu\nvyplývať aj z ústavne nekonformného výkladu ustanovení právnych predpisov aplikovaných\nna prerokúvaný skutkový prípad. Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru\nústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených\n6\n\nv čl. 127 ods. 1 ústavy. Právomoc ústavného súdu konštatovať porušenie základného práva\núčastníka konania pred všeobecným súdom na súdnu ochranu je založená v prípade,\nak dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie všeobecného súdu je v rozpore\ns požiadavkou ústavne konformného výkladu právnych predpisov.\nSúčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania.\nDo práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli\nzmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.\nNajvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol:\n„Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho\nspisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. ods. 1 a 2 O. s. p. konštatuje, že nezistil dôvod na to,\naby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého\n7\n\nrozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.\nSenát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom\nza správne a súladné so zákonom...\nNajvyšší súd zhodne ako súd prvého stupňa považoval za súladné so zákonom\nrozhodnutie a postup správcu dane... Z dokazovania vykonaného správcom dane v priebehu\ndaňovej kontroly jednoznačne vyplynul záver, že dodanie zdaniteľných plnení nemohol\nvykonať\n\nako platca DPH, nakoľko posledné zdaňovacie obdobie ako platca\n\nDPH mal určené rozhodnutím správcu daň z 16. júla 2001, III. štvrťrok 2001. Obrana\nžalobcu, že v skutočnosti tomuto dodávateľovi nebola zrušená registrácia ako platcu DPH\nnie je preskúmavaná v tomto konaní a ani v inom konaní. Žalobkyňa o tom, že by tomu tak\nbolo nepredložila žiadny dôkaz a aj sám dodávateľ\n\nv miestnom zisťovaní\n\nuviedol, v roku 2004, že mu bola zrušená registrácia platcu DPH...\nTaktiež je nutné prisvedčiť správcovi dane a žalovanému, že žalobkyňa mala jednak\nmožnosť postupom podľa § 31 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. osvedčiť si, či je dodávateľ\nregistrovaným platcom DPH a nepochybne aj skutočnosť, že daňový doklad\n(faktúra) neobsahovala údaj o IČ DPH vystavovateľa daňového dokladu p.\n\n,\n\na teda nemohol byť z takto vystavenej faktúry uplatnený odpočet DPH...\nBolo by irelevantné v danej veci vykonávať ďalšie neúčelné a nehospodárne\ndokazovanie, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že\nv uvedenom období (august 2004) nebol platiteľom DPH s prideleným IČ DPH\na preto správca dane správne vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za predmetné zdaňovacie\nobdobie.\nŽalobcom namietané nezohľadnenie tvrdenia, že márnym uplynutím lehoty podľa\n§ 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. zaniklo správcovi dane právo vydať dodatočný platobný\nvýmer neobstojí. Podľa odvolacieho súdu ide o lehotu procesnú, ktorú správca dane\nvo všetkých prípadoch nemusí dodržať, nakoľko po skončení daňovej kontroly nasleduje\nvyrubovacie konanie a až skončením vyrubovacieho konania príde k dorubeniu dane\npríslušným správcom dane, pričom správca dane z okolností toho ktorého prípadu vie, či už\nsú splnené podmienky na vydanie dodatočného platobného výmeru a to aj s ohľadom na tú\n8\n\nskutočnosť, že každá kontrola je individuálne ohraničená svojou zložitosťou a rozsahom\npotrebného dokazovania vo vyrubovacom konaní. V žiadnom prípade však nejde o lehotu\nprekluzívnu, s ktorou by zákon spájal zánik práva správcu dane vyrubiť daň. Daňové\nsubjekty by totiž svojim postupom alebo obštrukciou mohli totiž zmariť správcovi dane\nvydanie dodatočného platobného výmeru po skončení daňovej kontroly a začatí\nvyrubovacieho konania.\nVzhľadom k uvedenému aj podľa názoru najvyššieho súdu žalobkyňa v danej veci\nnepostupovala v súlade so zákonom o DPH a neoprávnene si uplatnil zo spornej faktúry\nodpočet DPH za zdaňovacie obdobie august 2004, keďže jej dodávateľ nebol registrovaným\nplatiteľom DPH.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nemohol prihliadnuť na odvolacie námietky\nžalobkyne, ktorými namietal, že prvostupňový súd nezdôvodnil dostatočne svoje rozhodnutie\na nevysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu odôvodnení svojho rozhodnutia.\nOdvolací súd zhodnotil, že spôsob, akým sa prvostupňový súd vysporiadal s relevantným\nžalobnými námietkami žalobkyne v odôvodnení svojho rozhodnutia je postačujúci a súd\nprvého stupňa náležité a správne aplikoval príslušné ustanovenia právnych predpisov\nvzťahujúcich sa na predmetnú vec, zodpovedal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nna právne významné námietky žalobkyne a realizoval tak jeho ústavné právo na súdnu a inú\nprávnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, súčasťou ktorého\nje aj právo účastníka konania, aby v rozhodnutí súdu boli uvedené dostatočné dôvody,\nna základe ktorých súd rozhodol vo veci...“\nZ obsahu napadnutého rozsudku sa ústavný súd presvedčil, že najvyšší súd poskytol\nsťažovateľke súdnu ochranu, jej odvolacími námietkami sa zaoberal v rozsahu, ktorý\npostačuje na konštatovanie, že dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti\nprerokúvaného prípadu. Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa\nspochybňovali závery rozsudku najvyššieho súdu, pretože sú dostatočne odôvodnené a majú\noporu vo vykonanom dokazovaní. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka v podstate\nobsahovo rovnaké námietky vzniesla už v konaní pred správnymi orgánmi a následne aj\nv konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd navyše konštatuje, že zo všetkých na vec\n\n9\n\nsa vzťahujúcich rozhodnutí je zrejmá jasná kontinuita záverov vyplývajúca z právomocí\ntoho­ktorého štátneho orgánu. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu tak nevykazuje znaky\nsvojvôle, jeho odôvodnenie je zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce\nzo skutkových okolností konkrétneho prípadu, ako aj z relevantných všeobecne záväzných\nprávnych noriem.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľky týkajúcu na neprípustnosti dokazovania\nvykonaného správcom dane, ústavný súd konštatuje, že už vo veci vedenej\npod sp. zn. III. ÚS 242/2013 vyslovil, že je na správcovi dane, aké dôkazné prostriedky\nv záujme čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu zvolí, podmienkou však je, aby neboli\nzískané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nÚstavný súd preto opätovne zdôrazňuje, že aj keď sa vnútorná intencionalita\nprávnych úvah sťažovateľky uberala iným smerom, obsahom označených práv nie je záruka,\nže ňou napadnutý rozsudok bude spĺňať očakávania a predstavy sťažovateľky ako účastníčky\nkonania pred všeobecnými súdmi.\nVychádzajúc z týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že niet žiadnej\nspojitosti medzi rozsudkom najvyššieho súdu a namietaným porušením základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto\npredloženú sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu\njej zjavnej neopodstatnenosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. marca 2015\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "daň-dodatočný platobný výmer", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:da704d46-e73f-422f-8062-a72864d79d32", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 242/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 242/2013 z 11. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da704d46-e73f-422f-8062-a72864d79d32"}, {"guid": "ussr:1294098a-4560-4ac1-a87b-e707384b04df", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 334/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 334/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1294098a-4560-4ac1-a87b-e707384b04df"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:d0e57f6e-21a7-45f9-b8de-fd0c34d16503", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0e57f6e-21a7-45f9-b8de-fd0c34d16503"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}], "citovane_v": []}