{"guid": "ussr:e369ec28-a981-4865-9460-828e2b31b3e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.81.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 81/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 81/2015 z 17. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. marca 2015, sp. zn. III. ÚS 81/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.81.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-03-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e369ec28-a981-4865-9460-828e2b31b3e7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.81.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.81.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.81.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 81/2015­12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\na\n\n,\n\n, zastúpených Advokátskou kanceláriou Beňová,\ns. r. o., Blumentálska 8, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka Mgr. Martina\nBeňová, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Krajského súdu v Trnave v konaniach vedených pod sp. zn. 9 Co 323/2013\na sp. zn. 9 Co 324/2013 a jeho uzneseniami z 28. novembra 2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca 2014\ndoručená sťažnosť\n\na\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského\nsúdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 9 Co 323/2013\na sp. zn. 9 Co 324/2013 a jeho uzneseniami z 28. novembra 2013.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa ako navrhovatelia\nv konaní vedenom Okresným súdom Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“)\npod sp. zn. 9 C 171/1996 domáhajú zaplatenia sumy 46 308,10 € „z titulu bezdôvodného\nužívania\n\nich\n\nbytu\n\nodporcami“.\n\nOkresný\n\nsúd\n\nv predmetnej\n\nveci\n\nuznesením\n\nč. k. 9 C 171/1996­476 z 28. novembra 2012 nariadil znalecké dokazovanie znalcom\nz odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľností pre účely určenia primeranej\nvýšky nájomného za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve sťažovateľov. Zároveň okresný\nsúd uložil sťažovateľom povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu. Proti tomuto\nrozhodnutiu súdu prvého stupňa podali sťažovatelia odvolanie s poukazom „na neefektívnu\na arbitrárnu aplikáciu ustanovení § 127“ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“)\ntýkajúcich sa nariadenia znaleckého dokazovania, keď „otázku výšky nájomného bolo\nmožné posúdiť v zmysle § 127 ods. 4 OSP prostredníctvom odborného vyjadrenia realitnej\nkancelárie“ predloženého sťažovateľmi v priebehu súdneho konania. V opravnom\nprostriedku sťažovatelia poukázali aj na ich majetkové pomery, ktoré im „neumožňovali\nhradiť trovy... znaleckého dokazovania“. O odvolaní rozhodol krajský súd napadnutým\nuznesením č. k. 9 Co 323/2013­582 z 28. novembra 2013 tak, že ho odmietol ako také, ktoré\nsmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.\nVo vzťahu k ďalšiemu namietanému konaniu krajského súdu sťažovatelia uviedli,\nže podaním z 27. februára 2013 podľa § 138 OSP požiadali v konaní vedenom okresným\nsúdom pod sp. zn. 9 C 171/1996 o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré im však\n2\n\nokresný súd uznesením č. k. 9 C 171/1996­550 z 12. júna 2013 nepriznal. V odvolaní proti\ntomuto rozhodnutiu uviedli okolnosti v prospech ich návrhu a namietali, že prvostupňový\nsúd „sa nijakým spôsobom nevysporiadal s otázkou, odkiaľ a akým spôsobom by\nsťažovatelia mali alebo mohli uhrádzať súdne poplatky... za takejto majetkovej situácie“.\nOkresný súd sa pritom podľa tvrdenia sťažovateľov „odklonil od iných rozhodnutí...,\nv rámci ktorých okresný súd v tom istom období vyhodnotil majetkové pomery sťažovateľov\nako pomery odôvodňujúce priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov“.\nO odvolaní sťažovateľov rozhodol krajský súd uznesením č. k. 9 Co 324/2013­585\nz 28. novembra 2013 tak, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa z 12. júna 2013\npotvrdil, pretože sa stotožnil s názorom, že „aj napriek sťažovateľmi deklarovaným\npravidelným mesačným schodkom ich financií... nedošlo k preukázaniu splnenia\nmateriálnych podmienok pre zákonom predpokladané oslobodenie od súdnych poplatkov“.\nPodľa\n\nnázoru\n\nsťažovateľov\n\nkrajský\n\nsúd\n\nv konaniach\n\nvedených\n\npod sp. zn. 9 Co 323/2013 a sp. zn. 9 Co 324/2013 a uzneseniami z 28. novembra 2013\nvydanými v týchto konaniach porušil ich základné právo na súdnu ochranu a právo\nna spravodlivé súdne konanie.\nSvoje presvedčenie odôvodnili takto:\n„V dovolacom konaní sp. zn. 9 Co/323/2013... sa sťažovatelia domáhali preskúmania\narbitrárneho postupu súdu prvého stupňa v rámci nehospodárnej aplikácie ustanovenia\n§ 127 OSP, keď súd... napriek existencii odborného posúdenia cien nájomného realitnou\nkanceláriou, na základe ktorého... mal v dostatočnej miere stanovenú cenu nájomného\nna odbornej úrovni bez námietok protistrany, nariadil vo veci znalecké dokazovanie\nza účelom určenia nájomného... Súd... uvedený postup... žiadnym relevantným spôsobom\nneodôvodnil. ... v rozpore s priebehom konania uviedol, že sťažovatelia nenavrhli žiaden\ndôkazný prostriedok na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia (nájomného).\nPotreba zdôvodnenia dôvodov, pre aké nebolo pri nariaďovaní znaleckého\ndokazovania prihliadané na sťažovateľmi predložené odborné posúdenie vyplývala\n3\n\nuž zo samotnej zásady hospodárnosti konania, kedy sťažovatelia mali právo vedieť dôvod,\npre ktorý okresný súd... nariadil vo veci znalecké dokazovanie napriek existencii odborného\nposúdenia, ktoré nik... nerozporoval. ... nariadené znalecké dokazovanie zbytočne\nnavyšovalo aj náklady súdneho konania, ktoré... neprimerane zasahovali do majetkovej\nsféry sťažovateľov...“.\nKrajský súd sa podľa tvrdenia sťažovateľov „odmietol uvedenými skutočnosťami\nzaoberať“ a odvolanie sťažovateľov „odmietol“.\nPokiaľ ide o namietané konanie odvolacieho súdu vedené pod sp. zn. 9 Co 324/2013\n„Sťažovatelia majú za to, že... došlo k odopretiu ich práva na prístup k súdu, keď konajúce\nsúdy... nesprávne posúdili majetkové pomery sťažovateľov... Krajský súd... bližšie neuviedol,\nna základe čoho mal za to, že príjem sťažovateľa v 1/rade..., ktorý považoval...\nza dostatočne vykázaný, postačuje... na uhrádzanie spoločných výdavkov sťažovateľov...\nZávery Krajského súdu... týkajúce sa vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho vzťahu\nsťažovateľov k viacerým nehnuteľnostiam obsiahnuté v uznesení... sa... diametrálne\nodlišovali so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky... v prípade posúdenia\nobdobnej otázky vzťahu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a nároku účastníka konania\nna oslobodenie od súdneho poplatku, pričom takýto nesúlad krajský súd ani náležite\nneodôvodnil...\n... za neakceptovateľný dôvod odmietnutia oslobodenia od platenia súdnych\npoplatkov a tým aj práva sťažovateľov na ich prístup k súdu je možné označiť aj poukaz\nKrajského súdu... na existenciu úverov sťažovateľov, ktorá im vo výraznej miere sťažuje ich\nsúčasnú ekonomickú situáciu... Zhodnotenie krajského súdu... nemá žiadnu oporu\nv ustanovení § 138 ods. 1 OSP, podľa ktorého sú pre posúdenie nároku účastníka konania\nna oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodujúce jeho aktuálne pomery. Krajský súd\nnijakým spôsobom nespochybnil existenciu nepriaznivých pomerov na strane sťažovateľov\nzapríčinenej okrem iného úverovým zaťažením sťažovateľov a teda nijakým spôsobom\nnevylúčil existenciu nepriaznivých pomerov na strane sťažovateľov odôvodňujúcich v zmysle\n§ 138 ods. 1 OSP oslobodenie od súdnych poplatkov a tým aj zabezpečenie prístupu k súdu,\n4\n\nno aj napriek tomu v rozpore so znením ustanovenia § 138 ods. 1 OSP má za to, že\noslobodenie od súdnych poplatkov sťažovateľom neprislúcha...\n... sťažovatelia považujú za potrebné poukázať na konanie vedené na Okresnom súde\nDunajská Streda pod sp. zn. 7 C/215/2006 a konanie vedené na tom istom súde\npod sp. zn. 19C/73/2013, v ktorých ten istý okresný súd v tom istom čase na základe\npredloženia tých istých dokladov\n\npriznal... sťažovateľom oslobodenie od súdnych\n\npoplatkov.“.\nSťažovatelia sú presvedčení, že „vzájomne si odporujúca rozhodovacia činnosť\nOkresného súdu... ako aj Krajského súdu... a Najvyššieho súdu... za tých istých skutkových\nokolností a za stavu kedy Krajský súd... v namietanom rozhodnutí túto odlišnú prax\nvšeobecných súdov ani riadne neodôvodnil, je v rozpore s princípmi právnej istoty a tým aj\npráva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného v čl. 46\nods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pričom bezdôvodné odmietnutie oslobodenia\nod súdneho poplatku v preukázanej nepriaznivej majetkovej situácii sťažovateľov zasiahlo\nzároveň do práva sťažovateľov na prístup k súdu“.\nSťažovatelia na základe uvedeného navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľov\n\na\n\nna súdnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne\nkonanie upravené v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nKrajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co/323/2013, porušené bolo.\nUznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 9 Co/323/2013­582 zo dňa 28. 11. 2013\nzrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nZákladné právo sťažovateľov\n\na\n\nna súdnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne\nkonanie upravené v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nKrajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co/324/2013, porušené\n\n5\n\nbolo.Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 9 Co/324/2013­585 zo dňa 28. 11. 2013\nzrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Trnave je povinný uhradiť\n\na\n\ntrovy právneho zastúpenia vo výške 284,08 EUR na účet právneho zástupcu – Advokátskej\nkancelárie Beňová, s. r. o., so sídlom Blumentálska č. 8... Bratislava... do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný\nsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\n6\n\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V\nsúlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a\naplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o\nľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O\narbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS\n12/05, I. ÚS 352/06).\n7\n\nSťažovatelia sťažnosťou namietajú porušenie základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 9 Co 323/2013\na sp. zn. 9 Co 324/2013 a jeho uzneseniami z 28. novembra 2013. Podstata ich námietok\nspočíva v ich nesúhlase so závermi namietaných rozhodnutí, ako aj v nedostatkoch ich\nodôvodnenia, ktoré podľa sťažovateľov, porušujúci ich označené práva.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n1. K namietanému porušeniu práv postupom krajského súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 9 Co 323/2013 a jeho uznesením z 28. novembra 2013\nKrajský súd uznesením č. k. 9 Co 323/2013­582 z 28. novembra 2013 odmietol\nodvolanie sťažovateľov proti uzneseniu okresného súdu č. k. 9 C 171/1996­476\nz 28. novembra 2012, ktorým bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie, s odôvodením,\nže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.\nV poučení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol:\n„Proti výroku o nariadení znaleckého dokazovania a o ustanovení znalca odvolanie\nnie je prípustné.\nMožno iba namietať zaujatosť znalca v zmysle § 17 ods. 1 O. s. p..\n\n8\n\nProti výroku o povinnosti zložiť preddavok možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa\ndoručenia tohto uznesenia...“\nZ odôvodnenia odvolania sťažovateľov vyplýva:\n„V poučení súd uviedol, že proti výroku o nariadení znaleckého dokazovania\na o ustanovení znalca odvolanie nie je prípustné.\nNakoľko tento postup súdu žalobcovia vnímajú ako ďalšie obštrukcie v konaní,\nobchádzanie ustanovení §§ 1, 2 a 3 OSP, zbytočné prieťahy v konaní a upieranie\nspravodlivosti (sprievodné to javy zaujatosti), keďže v danom prípade sa nejedná\no uznesenie vydané v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 OSP, (rozhodnutie nezávisí\nna posúdení skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti a odhady nehnuteľností\nsúdnymi znalcami z odboru staviteľstva nie sú posudkami v zmysle ustanovení § 127 OSP),\nproti\n\ntomuto\n\nuzneseniu\n\npodávajú\n\nžalobcovia...\n\nodvolanie,\n\nproti\n\njeho\n\nvýroku\n\na odôvodneniu...\n... znalecké dokazovanie o určenie primeranej výšky nájomného za užívanie\nnehnuteľností je kontraproduktívne a je aj v rozpore s hospodárnosťou konania. Žalobcom\nje výška uplatnenej škody postačujúca. Nepotrebujú znalca, aby mali prehľad o tom,\naká bola škoda a v akej výške im vznikla. To sa dá pomerne jednoducho zistiť na realitnom\ntrhu z nájmov nehnuteľností voľne dostupných na internete...\n... nájomné sa v žiadnom prípade neurčuje ani znaleckým posudkom a ani súdom.\nSúd môže určiť len výšku škody, ktorá bezdôvodným obohatením vznikla a ktorá musí\nzodpovedať aspoň takejto výške nájmu!“\nZ citovanej časti odôvodnenia odvolania možno ustáliť, že hoci nie je celkom\nzreteľné, proti ktorému konkrétnemu výroku uznesenia okresného súdu smeruje,\nje evidentné, že sťažovatelia ním namietali predovšetkým výrok o nariadení znaleckého\ndokazovania a ustanovení súdneho znalca, teda výrok, proti ktorému odvolanie nebolo\nprípustné. V intenciách týchto záverov krajský súd rozhodol a podaný opravný prostriedok\nodmietol. Sťažovatelia v sťažnosti podanej ústavnému súdu pritom nenamietajú, že krajský\nsúd, pokiaľ takto rozhodol, postupoval v rozpore s platnou a účinnou právnou úpravou alebo\n9\n\nže nemohol týmto spôsobom rozhodnúť, ale tvrdia, že so skutočnosťami, ktoré v opravnom\nprostriedku uviedli, sa odvolací súd odmietol zaoberať.\nKrajský súd pred „vecným prejednaním odvolania“ zisťoval, „či uznesenie súdu\nprvého stupňa je zaradené medzi také rozhodnutia, ktoré možno napadnúť odvolaním“,\na podľa § 202 ods. 3 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“), podľa\nktorého odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania,\ndospel k záveru, že podané odvolanie je potrebné podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP, podľa\nktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\nnie je odvolanie prípustné, odmietnuť „bez možnosti vecného prejednania tohto odvolania“.\nAk teda krajský súd odmietol odvolanie sťažovateľov ako neprípustné, z čoho\nvyplýva, že nebol oprávnený zaoberať sa jeho meritom, nebolo možné od neho racionálne\nočakávať, že sa jeho obsahom a argumentmi v ňom uvedenými bude zaoberať. Práve\nv opačnom prípade by bol postup odvolacieho súdu nesúladný s ustanoveniami procesnej\nnormy, ktorou sa konanie riadilo. V zmysle judikatúry ústavného súdu základné právo\nna súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná\nvo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi vťahujúcimi sa na konkrétne konanie (napr.\nII. ÚS 181/06). Teda ak orgán štátu aplikuje platný právny predpis, jeho účinky (dôsledky)\npoužitia nemožno považovať za porušenie základného práva alebo slobody (II. ÚS 81/00,\nII. ÚS 63/03).\nPre úplnosť ústavný súd poznamenáva, že sťažovatelia v odvolaní argumentovali aj\ntým, že „Čo sa týka preddavku trov znaleckého dokazovania, resp. uloženia povinnosti\nzloženia zálohy navrhovateľom v sume 150.­ eur, navrhovatelia súdu oznamujú, že\nnavrhovateľ v I. rade je už roky bez príjmu a navrhovateľka v 2. rade je od 06. 11. 2012\nnezamestnaná, čím navrhovatelia spĺňajú podmienky na oslobodenie od súdnych\npoplatkov.“. Z uvedenej citácie však nemožno jednoznačne a jasne určiť, či vzhľadom\nna túto neadresnú argumentáciu sťažovatelia napadli aj výrok, ktorým im bola uložená\npovinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu znaleckým dokazovaním alebo tieto tvrdenia\n10\n\nslúžili len na podporu odôvodnenia odvolania proti výroku o nariadení znaleckého\ndokazovania.\nZ obsahu sťažnosti podanej ústavnému súdu však nič nenasvedčuje tomu, že by\nsťažovatelia v tomto smere rozhodnutie druhostupňového súdu napádali, t. j. absentuje\nk tomu relevantné odôvodnenie. Ak by sa však sťažovatelia predsa len domáhali ochrany\nsvojich práv v súvislosti s tým, že ich majetkové pomery neboli zo strany odvolacieho súdu\nv označenom konaní preskúmané napriek tomu, že proti výroku o povinnosti zložiť\npreddavok na trovy dôkazu bolo odvolanie prípustné, ústavný súd poznamenáva,\nže o oslobodení od súdnych poplatkov sťažovateľov v tejto veci sa viedlo druhostupňovým\nsúdom ďalšie samostatné konanie, v rámci ktorého sťažovatelia mohli predniesť svoje\nargumenty. Prihliadnuc na uvedené ústavný súd v tejto súvislosti nezistil z materiálneho\nhľadiska možný reálny zásah do základných práv sťažovateľov.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 9 C o 323/2013 a jeho uznesením z 28. novembra 2013\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.\n2. K namietanému porušeniu práv postupom krajského súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 9 Co 324/2013 a jeho uznesením z 28. novembra 2013\nKrajský súd sa v odôvodnení označeného napadnutého uznesenia stotožnil s názorom\nsúdu prvého stupňa vyplývajúceho z uznesenia č. k. 9 C 171/1996­550 z 12. júna 2013,\nktoré potvrdil a v konečnom dôsledku sťažovateľom oslobodenie od súdnych poplatkov\nnepriznal.\nZ odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu z 28. novembra 2013 vyplýva:\n\n11\n\n„Z obsahu spisu, najmä z prehľadu osobných, majetkových a zárobkových pomerov\nžalobcov v 1. a 2. rade vyplýva, že obaja disponujú nehnuteľným majetkom, motorovým\nvozidlom, majú prijem zo zárobku, majú zostatok finančných prostriedkov na účte\na zaviazali sa splácať čerpané úvery. Z osobných, majetkových a zárobkových pomerov\nžalobcov nevyplýva, že by boli bez majetku, bez príjmu, odkázaní na sociálne dávky,\numožňujúce uhrádzať len tie základné životné potreby...\nKaždý účastník občianskeho súdneho konania, najmä však žalobca, si musí byť\nvedomý toho, že s konaním pred súdom sú spojené rôzne náklady. Predovšetkým žalobca,\nktorý podáva žalobu, si musí byť vedomý toho, že dôsledkom jej podania je súčasne i\núhrada súdneho poplatku za žalobu (pokiaľ nie je konanie od úhrady súdnych poplatkov\noslobodené, prípadne pokiaľ nie sú splnené podmienky pre oslobodenie účastníka\nod súdnych poplatkov). V konaní ďalej vznikajú náklady v súvislosti s trovami účastníkov,\nako náhrada mzdy, cestovné, stravné, vecné náklady či iné výdavky, trovy spojené\ns právnym zastúpením, úhrady a náklady v súvislosti so znaleckým či iným dokazovaním\na podobne.\nAk to osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníka odôvodňujú a nejde\no svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva, súd môže\ntakémuto účastníkovi priznať oslobodenie od platenia súdnych poplatkov...\nOdvolací súd v zhode so záverom súdu prvého stupňa nemal preukázané splnenie\nmateriálnych podmienok na strane žalobcov pre takéto zákonom predpokladané\noslobodenie.\nŽalobca v 1. rade je nepretržite zamestnaný, je podnikateľom, jeho príjem\nz podnikateľskej činnosti preukazoval sám, preukázal i výnosy zo svojho majetku (nájomné\nza prenájom poľnohospodárskej pôdy), vlastní majetkové hodnoty, najmä nehnuteľnosti\npoľnohospodárskeho charakteru, motorové vozidlo a jeho prijem je preto postačujúci\npre jeho existenciu, resp. uhrádzanie výdavkov.\nŽalobkyňa v 2. rade, i keď bola istú dobu nezamestnaná, bola však zabezpečená\nhmotnou dávkou v nezamestnanosti, ktorá ďaleko prevyšovala životné minimum na dospelú\nosobu (198,09 eura) a minimálnu mzdu (337,70 eura). Príjem žalobkyne v 2. rade existoval\na na úhradu jej mesačných nákladov bol postačujúci.\n12\n\nČo sa týka poukazu oboch žalobcov na to, že ich výdavky prevyšujú príjmy, bolo by\nnožné s touto ich námietkou súhlasiť, avšak len potiaľ, že bolo vecou samotných žalobcov,\nako budú so svojimi príjmami nakladať, či ich spotrebujú formou úverov tak, aby im úhrady\nsplátok zasiahli do mesačného rozpočtu natoľko, že nebudú mať na bežné výdavky, alebo či\nsi svoju finančnú situáciu budú regulovať tak, aby mohli so svojimi finančnými\nprostriedkami voľne nakladať. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že úvery museli čerpať\nz rozličných akceptovateľných dôvodov (zdravotný stav, operácia, odstránenie následkov\ntragickej udalosti, živelnej udalosti, záväzok úhrad na základe súdneho či iného\nrozhodnutia, doposiaľ nevyriešená otázka bývania a iné), preto tento argument v kontexte\nvšetkých súvislostí nie je možné zohľadniť.\nOdvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o tom, že podklady, ktoré\npredložili žalobcovia sú neúplné a nedávajú vierohodný obraz o ich osobných, majetkových\npomeroch. Súd prvého stupňa požadoval od žalobcu dôkaz o jeho aktuálnom príjme\nz pracovného pomeru, resp. z podnikania, ktorý dôkaz žalobca súdu neposkytol, žalobcovia\nv 1. a v 2. rade tiež nepreukázali vlastníctvo k bytu, v ktorom bývajú a snažili sa\npreukazovať len tie účty v banke, ktoré nevykazujú aktívny vyšší zostatok.\nV zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov je potrebné pomery účastníkov\nposudzovať komplexne. Je pritom na účastníkovi – žiadateľovi o oslobodenie od súdnych\npoplatkov doložiť ako konkrétne pokrýva svoje životné potreby a že tieto jeho pomery\noslobodenie od súdneho poplatku opodstatňujú. Súd (spravidla) nie je nijako bližšie\ninformovaný o osobných a majetkových pomeroch žiadateľa. Je to žiadateľ, ktorý o svoj ich\npomeroch má súd informovať (povinnosť tvrdenia) a predložiť dostatočné doklady, resp.\noznačiť dôkazy, že jeho pomery oslobodenie od súdnych poplatkov opodstatňujú (dôkazná\npovinnosť); súd iba posúdi, či doklady (dôkazy) sú úplné (z hľadiska objasnenia pomerov\nžiadateľa), či v tomto smere nevyvolávajú pochybnosť a pod. V tomto smere žiadateľ má\nteda nielen povinnosť tvrdenia, ale i dôkaznú povinnosť – predložiť dostatočné doklady,\nresp. označiť dôkazy, že jeho pomery oslobodenie od súdneho poplatku opodstatňujú.\nO oslobodenie od súdneho poplatku žiadajúci účastník konania, pokiaľ sleduje dosiahnutie\núspechu svojej žiadosti, musí súdu vierohodným spôsobom preukázať svoje pomery\nrozhodujúce pre posúdenie opodstatnenosti jeho žiadosti (splniť si povinnosť tvrdenia\n13\n\na preukázania svojich nepriaznivých pomerov – uznesenie najvyššieho súdu SR\nz 21. 9. 2011, sp. zn. 5 Cdo 138/2011).\nPritom nie je možné opomenúť i tú skutočnosť, že predmetom sporu je nárok žalobcov\nvo forme výnosu z ich majetku, v ktorom konaní im bola uložená povinnosť zaplatiť\npreddavok na znalecké dokazovanie v sume 150 eur. Poukaz oboch žalobcov na to, že až\npotom, ako im bude uplatnená suma v tomto konaní vyplatená, sa ich osobné, majetkové\npomery zmenia, až potom sa ich terajšia nepriaznivá finančná situácia vyrieši je nenáležitý,\npretože predmetné súdne konanie prebieha aktuálne a aktuálne v ňom vznikajú náklady\nsúvisiace s tým, že žalobcovia uplatňujú svoj nárok voči žalovaným. Pretože ide\no súkromno­právny nárok medzi účastníkmi sporu, žalobcovia si musia byť vedomí\npovinnosti znášať s týmto konaním náklady spojené.\nNaopak, za dôvodnú považuje odvolací súd námietku žalobcov v 1. a 2. rade\no nesprávnosti zohľadnenia im prisúdenej sumy 8.000,­ eur ako nemajetkovej ujmy a to\nrozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 24. 07. 2012. Podľa názoru\nodvolacieho súdu, práve s prihliadnutím na charakter plnenia nie je možné uvedenú sumu\ndo majetkových pomerov žalobcov započítať s prihliadnutím na to, že je istou satisfakciou\na odstránením negatívnych dôsledkov nesprávneho postupu či rozhodnutia súdu a ako taká\nnemá byť zaradená do aktuálnej majetkovej zostavy žalobcov.\nI tak však na strane oboch žalobcov neboli preukázané také osobné, majetkové\na zárobkové pomery, ktoré by priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, resp. ďalších\ntrov vzniknutých v konaní žalobcom odôvodňovalo a tak odvolací súd napadnuté uznesenie\nsúdu prvého stupňa ako vecne správne plne si osvojujúc jeho dôvody potvrdil (§ 219 ods. 1,\n2 OSP).“\nPodľa názoru ústavného súdu citovaná argumentácia krajského súdu je dostatočná\na presvedčivá. Odôvodnenie rozhodnutia nevykazuje žiadnu vnútornú rozpornosť. Krajský\nsúd jednoznačne poukázal na skutkové a právne východiská, ktoré pri svojom rozhodovaní\npovažoval za relevantné a z nich vyvodil zodpovedajúce závery. K rozhodnutiu pritom\ndospel až po dostatočnom preskúmaní celkovej aktuálnej majetkovej situácie sťažovateľov\nako žiadateľov oslobodenia od súdnych poplatkov. V žiadnom prípade argumentáciu\n14\n\nodvolacieho súdu nemožno považovať za arbitrárnu či zjavne neodôvodnenú. Niet teda ani\ndôvodu na to, aby ústavný súd do veci zasiahol. Na tomto závere nemôže nič zmeniť\nokolnosť, že sťažovatelia majú na vec odlišný názor a s napadnutým uznesením krajského\nsúdu nesúhlasia. Táto okolnosť totiž sama osebe nemôže spôsobiť porušenie ich označených\npráv.\nTvrdenie sťažovateľov o nesprávnosti rozhodnutia krajského súdu z dôvodu,\nže v iných konaniach vedených tým istým okresným súdom (sp. zn. 7 C 215/2006\na sp. zn. 19 C 73/2013) v rovnakom čase a po predložení tých istých dokladov im bolo\noslobodenie od súdnych poplatkov (čiastočne) priznané, ústavný súd neakceptoval.\nJe pravdou, že za takýchto okolností všeobecné súdy v prípade nepriznania oslobodenia\nod súdnych poplatkov musia postupovať obozretne, pretože môže ísť o istú prejudíciu, avšak\nv konkrétnostiach posudzovanej veci krajský súd, rovnako ako pred ním okresný súd,\nverdikt prijal práve na základe skutočností, ktoré sťažovatelia nedokladovali. Svedčí to tom\npostreh konajúcich súdov, že podklady, ktoré sťažovatelia predložili, boli neúplné a nedávali\nvierohodný obraz o ich osobných a majetkových pomeroch. Okresný súd mal žiadať od\nsťažovateľa v 1. rade dôkaz o jeho aktuálnom príjme z pracovného pomeru, resp. z\npodnikania, ktorý neposkytol, sťažovatelia tiež nepreukázali vlastníctvo k bytu, v ktorom\nbývali, a snažili sa preukazovať len tie účty v banke, ktoré nevykazujú aktívny vyšší\nzostatok. Uvedené nepochybne mohlo mať dopad na odlišné rozhodnutie o návrhu\nna oslobodenie od súdnych poplatkov v tomto konaní. Všeobecné súdy musia posudzovať\nkaždý prípad žiadosti o oslobodenie jednotlivo a prihliadať na všetky jeho okolnosti. Aj keď\npodľa názoru sťažovateľov boli ich pomery vo všetkých konaniach rovnaké, krajský súd\nmusel zohľadniť špecifiká, ktoré boli zistené v tomto konkrétnom konaní, a rozhodnúť\nna základe dôkladného posúdenia celkových majetkových pomerov sťažovateľov.\nÚstavný súd vzhľadom na uvedené uzatvára, že krajský súd ústavne akceptovateľným\nspôsobom zdôvodnil, prečo uznesenie okresného súdu potvrdil, a tým v podstate nevyhovel\nžiadosti sťažovateľov, a zároveň tým aj reagoval na ich námietky. Uznesenie krajského súdu\npri odôvodňovaní prijatého právneho názoru preto nemožno považovať za svojvoľné či\n15\n\narbitrárne.\n\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu\n\nvšeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil\nod znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS\n115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06). Takéto pochybenie v ústavnoprávnom zmysle však\nústavný súd v rozhodnutí krajského súdu nezistil.\nVzhľadom na uvedený záver ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie\nkrajského súdu č. k. 9 Co 324/2013­585 z 28. novembra 2013 je v súlade s limitmi\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd tak pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľov aj v časti, ktorou\nnamietali porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 324/2013 a jeho uznesením\nz 28. novembra 2013, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nPretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. marca 2015\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-oslobodenie", "znalec, znalecký posudok-znalecké dokazovanie", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:f9820bfd-62ae-4f1d-a907-d437eefae353", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 181/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 181/06 z 31. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-31", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9820bfd-62ae-4f1d-a907-d437eefae353"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1d43be04-76c7-41c5-a0c1-43f0e1cdd97a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 63/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/03 z 28. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-28", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d43be04-76c7-41c5-a0c1-43f0e1cdd97a"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "c79c687b-4b6e-4712-b295-8f437021103d:889269ab-75dd-42da-90b7-32439cc433b2", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4312216513.2", "spisova_znacka": "9Co/323/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/323/2013 z 5. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-03-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4312216513.2"}, {"guid": "78e513d5-20ee-4751-a397-5feacf42b855:ef5f0b81-5b9e-43b4-8c9a-ed72aeb74e4d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1112232100.4", "spisova_znacka": "9Co/324/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/324/2013 z 25. 7. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-07-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1112232100.4"}], "citovane_v": []}