{"guid": "ussr:e6518d1b-7048-4203-b8a4-25f281d7abc7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.92.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 92/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/2015 z 17. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. marca 2015, sp. zn. III. ÚS 92/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.92.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2015-03-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e6518d1b-7048-4203-b8a4-25f281d7abc7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.92.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.92.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.92.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 92/2015­12\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť maloletých\ntrvale\n\na\n\nbytom\n\n,\n\nzastúpených\n\n, obaja\n\nzákonnou\n\nzástupkyňou\n\n, právne zastúpených advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou,\nŠtúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. 21 Er 732/2013\nz 11. júla 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť maloletých\n\na\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n24. septembra 2014 doručená sťažnosť maloletých\nobaja trvale bytom\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\na\n\nsúd“)\n\nbola\n,\n\n, zastúpených zákonnou zástupkyňou\n(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\n\nlen „ústava“), čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nOkresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 21 Er 732/2013 z 11. júla 2014.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že zákonná zástupkyňa sťažovateľov, matka\nmaloletých detí, podala 10. septembra 2013 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému,\notcovi sťažovateľov, ktorý sa týkal okrem splatnej pohľadávky výživného za september\n2013 v sume 400 € aj do budúcna neuhradených splatných pohľadávok na výživnom.\nPovinný podal 22. januára 2014 námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie.\nVyšší súdny úradník okresného súdu uznesením sp. zn. 21 Er 732/2013 z 27. mája 2014\nrozhodol o námietkach povinného tak, že námietkam proti exekúcii nevyhovel a námietkam\nproti\n\ntrovám\n\nsťažovateľov\n\nv súvislosti\n\ns účelným\n\nvymáhaním\n\nnároku\n\nvyhovel.\n\nProti uvedenému uzneseniu podali sťažovatelia odvolanie. Sudca okresného súdu uznesením\nsp. zn. 21 Er 732/2013 z 11. júla 2014 rozhodol tak, že námietkam povinného proti trovám\nsťažovateľov v súvislosti s účelným vymáhaním nároku nevyhovel (vzhľadom na zmeškanie\nlehoty pre podanie námietok) a súčasne exekúciu do sumy 373,46 € v časti trov\nsťažovateľov v súvislosti s účelným vymáhaním nároku čiastočne zastavil.\nSťažovatelia sú toho názoru, že okresný súd svojím uznesením sp. zn. 21 Er/732/2013\nz 11. júla 2014 porušil ich označené práva.\nSťažovatelia svoje stanovisko zdôvodňujú touto argumentáciou:\n«Ako je zrejmé z vyššie opísaného, skutkového stavu, odporca ­ uznesením sp. zn.\n21Er/732/2013­47 zo dňa 11. 7. 2014 rozhodol tak, že námietkam otca voči trovám\nmaloletých sťažovateľov v 1. a 2. rade ako oprávnených v súvislosti s účelným vymáhaním\nnároku nevyhovel a exekúciu do sumy 373,46 € v časti trov maloletých sťažovateľov v 1.\na 2. rade ako oprávnených v súvislosti s účelným vymáhaním nároku čiastočne zastavil.\nOdporca svoje rozhodnutie v časti trov odôvodnil takto:\n„Nakoľko súd z upovedomenia o začatí exekúcie v časti určujúcej predbežné trovy\noprávneného v súvislosti s účelným vymáhaním nároku zistil, že exekúcia sa vykonáva\n\n2\n\nv širšom rozsahu a to v sume 418,96 eur, pričom zákonný rozsah je v sume 45,50 €, bolo\npotrebné v prevyšujúcej časti v sume 373,46 eur\niastočne aj bez návrhu exekúciu zastaviť.“\nOdporca v odôvodnení citoval ustanovenie § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa\nktorého ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia\nvykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len\nčiastočne.\nRozhodnutie odporcu o čiastočnom zastavení exekúcie do sumy 373,46 € v časti trov\nmaloletých sťažovateľov v 1. a 2. rade ako oprávnených v súvislosti s účelným vymáhaním\nnároku je založené na ústavne nekonformnom výklade ustanovenia § 57 ods. 3 Exekučného\nporiadku.\nV predmetnej veci však nikdy nedošlo k takej situácii, že by exekúcia bola\nvykonávaná v širšom rozsahu, pretože exekúcia je vykonávaná v súlade s upovedomením\no začatí exekúcie, kde sú trovy maloletých sťažovateľov v 1. a 2. rade ako oprávnených\nv súvislosti s účelným vymáhaním nároku určené vo výške 418,96 €.\nPodľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku ­ Exekútor poverený\nvykonaním exekúcie upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne\no spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil\npohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí\nexekúcie vzniesol námietky podľa § 50.\nPodľa ustanovenia § 48 písm. d) Exekučného poriadku ­ Upovedomenie o začatí\nexekúcie musí obsahovať označenie vymáhaného nároku.\nPodľa ustanovenia § 61b ods. 1 Exekučného poriadku ­ Exekúciu, možno vykonať len\nv rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie\n(§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá\nrozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého\nby bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.\nPodľa ustanovenia § 61b ods. 2 Exekučného poriadku ­ Exekútor je návrhom\nna vykonanie exekúcie viazaný a nemôže vykonať exekúciu vo väčšom rozsahu, než navrhuje\n\n3\n\noprávnený, aj keby bol z exekučného titulu oprávnený uplatňovať viac; to platí aj pre trovy\nexekúcie.\nZ ustanovenia § 47 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku vyplýva povinnosť\nexekútora uviesť v upovedomení o začatí exekúcie výšku predbežných trov exekúcie,\na zároveň v zmysle ustanovenia § 48 písm. d) Exekučného poriadku musí upovedomenie\no začatí exekúcie obsahovať aj označenie vymáhaného nároku. Rozsah vymáhaného nároku\nje zase upravený v ustanovení § 61b ods. 1 Exekučného poriadku, a rozumie sa ním\npohľadávka vyplývajúca z exekučného titulu, jej príslušenstvo a trovy exekúcie.\nVzhľadom na doteraz uvedené je nepochybné, že v upovedomení o začatí exekúcie\nboli uvedené všetky náležitosti, ako to vyžadujú ustanovenia Exekučného poriadku uvedené\nv predchádzajúcom odseku. Skutočnosť, že trovy exekúcie boli uvedené v upovedomení\no začatí exekúcie, potvrdzuje aj odporca, keď v odôvodnení konštatuje, že „z upovedomenia\no začatí exekúcie v časti určujúcej predbežné trovy oprávneného v súvislosti s účelným\nvymáhaním nároku zistil...“.\nPokiaľ teda bola v upovedomení o začatí exekúcie uvedená výška trov maloletých\nsťažovateľov v 1. a 2. rade ako oprávnených v súvislosti s účelným vymáhaním ich nároku,\na exekúcia sa vykonáva v súlade s týmto upovedomením, kde je vymedzený rozsah\nvymáhaného nároku, nie je potom možné, aby sa exekúcia vykonávala v širšom rozsahu,\nako to tvrdí odporca. Je preto nepochybné, že exekúcia by sa vykonávala v širšom rozsahu\nlen v tom prípade, ak by exekútor vymáhal aj taký nárok, ktorý nie je uvedený,\nresp. špecifikovaný v upovedomení o začatí exekúcie v časti vymáhaného nároku.\nV predmetnej veci však k takému konaniu nedošlo, pretože exekútor vykonáva\nexekúciu presne v tom rozsahu, ktorý je uvedený v upovedomení o začatí exekúcie.\nNad rámec vymáhaného nároku uvedeného v upovedomení o začatí exekúcie exekútor\nexekúciu nevykonáva, a preto záver odporcu o tom, že exekúcia sa vykonáva v širšom\nrozsahu, nemá žiadny skutkový a právny základ, v dôsledku čoho ide o zjavne svojvoľnú\naplikáciu ustanovenia § 57 ods. 3 Exekučného poriadku na predmetnú vec. Navyše ani\nsamotný odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia neuvádza, že by sa exekúcia vykonávala\naj ohľadne nároku, ktorý nie je uvedený, resp. špecifikovaný v upovedomení o začatí\nexekúcie v časti vymáhaného nároku.\n4\n\nAko je zrejmé z rozhodnutia odporcu, otec maloletých sťažovateľov v 1. a 2. rade\npodal námietky proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie. Odporca (rozhodujúc\nvyšším súdnym úradníkom) najprv uznesením sp. zn. 21Er/732/2013­40 zo dňa 27. 5. 2014\nrozhodol o týchto námietkach tak, že námietkam otca voči exekúcii nevyhovel a námietkam\notca voči trovám maloletých sťažovateľov v 1. a 2. rade ako oprávnených v súvislosti\ns účelným vymáhaním nároku vyhovel, ale na základe odvolania maloletých sťažovateľov\nv 1. a 2. rade odporca (rozhodujúc sudcom) potom uznesením sp. zn. 21Er/732/2013­47\nzo dňa 11. 7. 2014 rozhodol tak, námietkam otca voči trovám maloletých sťažovateľov\nv 1. a 2. rade ako oprávnených v súvislosti s účelným vymáhaním nároku nevyhovuje\na exekúciu do sumy 373,46 € v časti trov maloletých sťažovateľov v 1. a 2. rade ako\noprávnených v súvislosti s účelným vymáhaním nároku čiastočne zastavuje.\nExekučný poriadok v ustanovení § 201 ods. 2 priznáva povinnému, teda otcovi\nmaloletých sťažovateľov v 1. a 2. rade, možnosť 'namietať výšku trov exekúcie uvedenú\nv upovedomení o začatí exekúcie. Je teda nepochybné, že otec maloletých sťažovateľov\nv 1. a 2. rade disponoval s prostriedkom obrany proti výške trov exekúcie uvedenej\nv upovedomení o začatí exekúcie. Tento prostriedok obrany otec maloletých sťažovateľov\nv 1. a 2. rade aj využil, avšak rozhodnutím odporcu bolo o jeho námietkach proti trovám\nexekúcie rozhodnuté tak, že im nebolo vyhovené, pretože boli podané oneskorene.\nPo nadobudnutí právoplatnosti výroku, ktorým nebolo vyhovené námietkam otca\nmaloletých sťažovateľov v 1. a 2. rade proti výške trov exekúcie uvedenej v upovedomení\no začatí exekúcie, došlo k tomu, že upovedomenie o začatí exekúcie sa stalo aj v časti trov\nexekúcie záväzným podkladom pre vydanie exekučného príkazu v zmysle ustanovenia § 52\nExekučného poriadku, pretože aj exekučný príkaz podľa ustanovenia § 53 písm. e) musí\nobsahovať označenie vymáhaného nároku.\nSo zreteľom na to, že otec maloletých sťažovateľov v 1. a 2. rade využil prostriedok\nobrany proti výške trov exekúcie uvedenej v upovedomení o začatí exekúcie, ktorým\ndisponoval, a o ktorom bolo právoplatné rozhodnuté, odporcovi za tejto situácie žiadne\nustanovenie Exekučného poriadku neumožňovalo urobiť ďalšie rozhodnutie týkajúce sa trov\nexekúcie, o ktorých právoplatne rozhodol tým, že nevyhovel námietkam otca maloletých\nsťažovateľov v 1. a 2. rade proti trovám konania. Z tohto dôvodu je rozhodnutie odporcu\n5\n\no čiastočnom zastavení exekúcie do sumy 373,46 € v časti trov maloletých sťažovateľov\nv 1. a 2. rade ako oprávnených v súvislosti s účelným vymáhaním ich nároku zjavne\nsvojvoľné a ústavne neakceptovateľné.\nV právnom štáte je neprípustné, aby súd v exekučnom konaní svojvoľne\na bez akéhokoľvek zákonného splnomocnenia nahrádzal činnosť povinného ­ otca\nmaloletých sťažovateľov v 1. a 2. rade, ktorý je v predmetnom exekučnom konaní zastúpený\nadvokátom, ktorý oneskorene podal námietky proti trovám exekúcie, a toto jeho pochybenie\nodstrániť a v prevažnej miere zmierniť vlastným rozhodnutím o tej istej otázke\nbez akéhokoľvek návrhu či podnetu zo strany účastníkov, konania.\nPokiaľ odporca v predmetnej veci rozhodol o trovách konania tak, že nevyhovel\nnámietkam otca maloletých sťažovateľov v 1. a 2. rade, a následne o tej istej otázke\nrozhodol bez návrhu, pričom tento krát rozhodol v prospech otca maloletých sťažovateľov\nv 1. a 2. rade, čím v prevažnej miere zmiernil následky vyplývajúce pre neho, znevýhodnil\ntým postavenie jedného účastníka konania ­ maloletých sťažovateľov v 1. a 2. rade ako\noprávnených na úkor ich otca ako povinného. Zároveň došlo aj k porušeniu zásady rovnosti\núčastníkov v konaní pred súdom v prospech otca maloletých sťažovateľov v 1. a 2. rade.»\nSťažovatelia na základe uvedeného v závere sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd\npo prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie\nich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 47 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru namietaným uznesením okresného súdu, zakázal okresnému súdu\npokračovať v namietanom porušovaní ich práv, predmetné uznesenie zrušil a vrátil vec\nokresnému súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľom náhradu trov právneho\nzastúpenia.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo\n\nprávnických\n\nosôb,\n\nak\n\nnamietajú\n\nporušenie\n\nsvojich\n\nzákladných\n\npráv\n\nalebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\n\n6\n\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovatelia namietajú porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, čl. 47 ods. 3 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu, ktorým tento na základe podaného odvolania\nsťažovateľov nevyhovel námietkam povinného voči trovám exekúcie a súčasne v časti\ntýkajúcej sa trov exekúcie exekúciu čiastočne zastavil. Porušenie označených práv vidia\nsťažovatelia v podľa ich názoru ústavne nekonformnom výklade ustanovenia § 57 ods. 3\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch\na exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).\nV zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy je ústavná ochrana základných práv a slobôd,\nako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy\nrozdelená medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený\nna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní\n7\n\nochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142\nods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu\nzákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4\nústavy). Ústavný súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu\nvo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\ntak môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04).\nÚstavný súd pri posúdení námietok sťažovateľov sústredil svoju pozornosť\nna relevantnú právnu úpravu, teda na zodpovedanie otázky, či rozhodnutie okresného súdu,\nmalo dostatočnú oporu v relevantnej právnej úprave a či v intenciách prezentovanej\njudikatúry bol sťažovateľom poskytnutý náležitý a zároveň ústavne konformný výklad\naplikovanej právnej úpravy, ako aj na to nadväzujúce dostatočné zdôvodnenie prijatých\nzáverov.\nPodľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to\nvyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.\nPodľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov\nzastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí\nna uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.\nPodľa § 58 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.\n\n8\n\nPodľa § 61b Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len v rozsahu\npohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57\nods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť,\nalebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo\nmožné uspokojiť pohľadávku oprávneného.\nPodľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor\npodľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie.\nÚčelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych\nmajetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov\nvymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá\nmu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Je nevyhnutné, aby\nexekučné právo zabezpečovalo aj ochranu povinného a práv tretích osôb pred nadmernými\na neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí.\nV tomto duchu obsah ustanovenia § 61b Exekučného poriadku reflektuje na jednu\nzo základných zásad exekučného práva, podľa ktorej sa exekúcia nemôže v žiadnom prípade\nvykonávať v širšom rozsahu, než vyplýva z exekučného titulu a z povinnosti nahradiť trovy\nexekúcie. V záujme dôsledného zabezpečenia ochrany povinného pred prípadnými\nnadmernými či neopodstatnenými zásahmi v exekučnom konaní, právna úprava zakotvená v\n§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku umožňuje zastavenie konania v prípadoch jej\nneprípustnosti nielen na základe procesnej aktivity účastníka konania, ale aj na základe\nprocesnej aktivity exekučného súdu.\nOkresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktorým exekúciu čiastočne v časti\ntýkajúcej sa trov exekúcie zastavil, dôvodil, že keďže „z upovedomenia o začatí exekúcie\nv časti určujúcej predbežné trovy oprávneného v súvislosti s účelným vymáhaním nároku\nzistil, že exekúcia sa vykonáva v širšom rozsahu a to v sume 418,96 eur, pričom zákonný\nrozsah je v sume 45,50 eur, bolo potrebné v prevyšujúcej časti v sume 373,46 eur čiastočne\naj bez návrhu exekúciu zastaviť“.\n\n9\n\nSpomínaný zákonný rozsah predbežných trov sťažovateľov týkajúcich sa účelného\nvymáhania ich nároku v exekučnom konaní, exekučný súd ustálil odkazom na špeciálne\nustanovenie § 10 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov k ustanoveniu § 10 ods. 3 citovaného právneho predpisu, ktoré\nbolo pri výpočte trov uvedených v upovedomení o začatí exekúcie nesprávne aplikované\nnamiesto označeného špeciálneho ustanovenia.\nJe objektívne nespochybniteľné, že rozsah trov exekúcie pôvodne určený\nv upovedomení o začatí exekúcie nezodpovedal rozsahu vyplývajúcemu z osobitného\nprávneho predpisu, na ktorý odkazuje už samotný § 201 ods. 1 Exekučného poriadku.\nExekučný súd na základe § 58 ods. 1 Exekučného poriadku ex officio v časti prevyšujúcej\nlegálny rozsah trov exekúcie exekúciu zastavil. Rozsah povinnosti nahradiť trovy exekúcie\nje primárne určený relevantnou právnou úpravou, a takto určenému rozsahu má\nupovedomenie o začatí exekúcie v časti určenia predbežných trov exekúcie aj zodpovedať.\nÚstavný súd je toho názoru, že exekučný súd, ktorý na základe vlastnej procesnej iniciatívy\nnesprávne určenú výšku trov exekúcie v súlade so zodpovedajúcou právnou úpravou\nkorigoval, naplnil účel ustanovenia § 61b Exekučného poriadku a v danom konkrétnom\nprípade zabránil vzniku bezdôvodného obohatenia na strane sťažovateľov ako oprávnených.\nVýklad, ktorý okresný súd v posudzovanom prípade zvolil, kvalifikuje ústavný súd ako\nústavne konformný, pretože korešponduje s už spomínanou základnou zásadou exekučného\npráva, podľa ktorej rozsah výkonu exekúcie nemôže prekročiť povinnosť nahradiť trovy\nexekúcie určené v súlade s príslušnou právnou úpravou. Postup okresného súdu mal zároveň\ndostatočnú oporu v zodpovedajúcich ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 57 ods. 3,\n§ 58, § 61b, ako aj § 201 ods. 1).\nPokiaľ ide o zmienené odôvodnenie, ktoré bolo podkladom pre čiastočné zastavenie\nexekúcie, je ústavný súd toho názoru, že poskytuje sťažovateľom v prvom rade náležitú\ninterpretáciu relevantnej právnej úpravy, v rámci ktorej sú potom dostatočne podrobne\n\n10\n\nvysvetlené skutkové závery a právne závery, ku ktorým na základe uplatnenia tejto právnej\núpravy okresný súd dospel.\nPodľa názoru ústavného súdu toto odôvodnenie zrozumiteľne a bez zjavných\nlogických protirečení vysvetľujúce svoj skutkový a tomu zodpovedajúci právny záver,\nnijako nepopiera zmysel aplikovaných právnych noriem, a teda nenesie znaky svojvoľnosti\nani arbitrárnosti.\nÚstavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označených práv sťažovateľov\nnamietaným uznesením okresného súdu, pretože je zrejmé, že okresný súd aplikoval platnú\na účinnú právnu úpravu, aplikácii ktorej predchádzal jej náležitý a ústavne konformný\nvýklad, a skutkové a právne závery rozhodnutia boli náležite a zároveň logicky odôvodnené.\nÚstavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľov je potrebné odmietnuť\nako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nZ týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol tak,\nako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľov\nsa už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. marca 2015\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vyživovacia povinnosť-výživné", "návrh-zjavne neopodstatnený", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "exekúcia-trovy exekúcie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": []}