{"guid": "ussr:70679f13-963e-4ebf-9160-df3045f8035b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.93.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 93/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 93/2015 z 17. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. marca 2015, sp. zn. III. ÚS 93/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.93.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2015-03-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/70679f13-963e-4ebf-9160-df3045f8035b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.93.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.93.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.93.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 93/2015­10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky, Trnavská\ncesta 100, Bratislava, zastúpeným advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, Námestie\nMartina Benku 9, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl.\n46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nBratislava č. k. 10 Cb 1/2011­754 zo 7. augusta 2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n17. októbra 2014 doručená sťažnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky,\nTrnavská cesta 100, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom\nJUDr. Vladimírom Kánom, Námestie Martina Benku 9, Bratislava, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, princípu\nrovnosti účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 10 Cb 1/2011­754 zo 7. augusta 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom v spore\no náhradu škody vo výške 17 684 886,38 € s prísl. ako žalovaný. Žalobcom bola pôvodne\nspol.\n\n,\n\n, ktorej návrhu na priznanie oslobodenia\n\nod súdnych poplatkov súd nevyhovel a návrh zamietol. Po právoplatnosti uvedeného\nuznesenia podal žalobca návrh na pripustenie zmeny účastníka konania, pretože na základe\nzmluvy o postúpení pohľadávky za odplatu uzavretej 27. mája 2014 došlo k postúpeniu\npohľadávky, ktorá je predmetom konania, o náhrade škody na spoločnosť\n, registračné číslo:\n\n, registrovanú na\n\n. Krajský súd návrhu\n\nna pripustenie zmeny účastníka konania vyhovel. Nový žalobca podal 31. júla 2014 návrh\nna priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorému krajský súd vyhovel a žalobcovi\npriznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Podľa názoru sťažovateľa\nkrajský súd nezohľadnil ustálenú súdnu prax týkajúcu sa oslobodzovania od súdnych\npoplatkov, účelovosť uvedeného konania a v priebehu 2 mesiacov vydal dve protichodné\nrozhodnutia v dvoch obdobných návrhoch na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov\n(uznesenie krajského súdu č. k. 10 Cb 1/2011­714 z 5. júna 2014 a uznesenie krajského\nsúdu č. k. 10 Cb 1/2011­754 zo 7. augusta 2014. Krajský súd následne vo veci rozhodol\nrozsudkom č. k. 10 Cb 1/2011­754 z 25. septembra 2014 v znení opravného uznesenia\nkrajského súdu č. k. 10 Cb 1/2011­787 z 29. septembra 2014.\nPodľa názoru sťažovateľa konanie bolo vyvolané účelovým návrhom pôvodného\nžalobcu a sťažovateľovi účasťou v konaní vznikajú značné náklady, pretože žalovaná suma\nsa k dnešnému dňu približuje sume 60 miliónov €. Postúpenie pohľadávky malo podľa jeho\nnázoru význam nielen pri rozhodovaní o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, ale\naj v prípade neúspechu vo veci samej, pretože sa tým pre žalobcu minimalizovali náklady,\nkeď prípadná pohľadávka sťažovateľa ako žalovaného vyplývajúca z priznaných súdnych\ntrov konania bude proti nemajetnej cyperskej spoločnosti reálne nevymožiteľná.\n\n2\n\nNapadnuté uznesenie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov bolo podľa\nnázoru sťažovateľa výsledkom nedôvodného návrhu vzhľadom na to, že žalobca nadobudol\núdajnú pohľadávku za odplatu a je podnikateľským subjektom, ktorý nemôže riziko svojho\npodnikania prenášať na štát. Zo skutkových okolností a z podaného návrhu žalobcu muselo\nbyť krajskému súdu zrejmé, že konanie žalobcu a jeho právneho predchodcu bolo účelové\ns cieľom dosiahnutia výhody oproti sťažovateľovi spočívajúcej v oslobodení od súdnych\npoplatkov. Namietané rozhodnutie je preto podľa sťažovateľa arbitrárnym a svojimi\núčinkami porušuje zásadu rovnosti účastníkov konania, ktorá sa prejavuje tým, že sťažovateľ\nje vystavený nedôvodným návrhom, z čoho mu vznikajú značné náklady a sťažovateľovi sa\nodníma možnosť postupom podľa § 141 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) využiť svoje právo navrhnúť súdu, aby uložil\nžalobcovi zložiť preddavok na trovy konania, pričom v dôsledku oslobodenia žalobcu od\nsúdnych poplatkov bude pohľadávka sťažovateľa ako žalovaného na úhradu trov konania\nv prípade úspechu reálne nevymožiteľná.\nNa základe uvedených skutočností bol sťažovateľ toho názoru, že napadnutým\nuznesením došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, princípu rovnosti účastníkov\nkonania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nV závere sťažnosti sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, aby po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie vo veci takto nálezom rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1,\nčl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ako aj ľudské právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\nEurópskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vydaním uznesenia\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 07.08.2014, č. k. 10 Cb 1/2011 – 754 porušené bolo.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.08.2014, č. k. 10 Cb 1/2011 –\n754 sa ruší. Vec sa vracia na ďalšie konanie.\n3\n\n3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 340,90 €, ktorú\nje Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť advokátovi JUDr. Vladimírovi Kánovi,\ndo dvoch mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu v sídle Ústavného súdu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2\nústavy, princípu rovnosti účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,\ninými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to\nza podmienok ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n4\n\nPodľa § 138 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti\noslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde\no svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne\nsúd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky\nzaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.\nPodľa § 138 ods. 3 OSP o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov predseda\nsenátu alebo samosudca upovedomí ostatných účastníkov na najbližšom pojednávaní.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil nasledujúce okolnosti, z ktorých\npri svojom rozhodovaní vychádzal.\nSťažovateľ je žalovaným v konaní o náhradu škody v sume 18 016 825,24 € istiny\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 18 % p. a. od 5. apríla 2002 zo sumy 18 016\n825,24 € až do zaplatenia. Škoda mala byť žalobcovi spôsobená porušením povinnosti\nžalovaným, ktorý nezaradil návrh spoločnosti do súťaže, a to z dôvodu nesplnenia\npodmienky na predloženie dokladu na preukázanie finančného krytia kúpnej ceny,\npretože úverový prísľub\n\n, poskytnutý žalobcovi nebol na základe\n\ntvrdenia žalovaného vymáhateľný.\nKrajský súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade s § 284 zákona\nč. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný\nzákonník“) a pre priznanie nároku na náhradu škody neboli preukázané tri\nzodpovednostné prvky. Na základe uvedeného žalobu zamietol.\n\n5\n\nNa základe odvolania podaného žalobcom o veci rozhodoval Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“), ktorý rozsudok krajského súdu potvrdil\nv celom rozsahu a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.\nNa podnet žalobcu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len\n,,generálny prokurátor“) proti rozsudku mimoriadne dovolanie, v ktorom žiadal, aby\ndovolací súd rozsudky súdov nižších stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa\nna ďalšie konanie. Najvyšší súd sa ako súd dovolací stotožnil s názorom generálneho\nprokurátora a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné a vec vrátil súdu\nprvého stupňa na nové konanie.\nKrajský súd po vrátení veci opätovne vec prerokoval, nariadil pojednávanie\na vyniesol rozsudok č. k. 10 Cb 1/2011­556, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu\nvyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov súdneho konania v súlade so závermi\ndovolacieho súdu. Následne vydal krajský súd opravné uznesenia č. k. 10 Cb 1/2011­584,\nč. k. 10 Cb 1/2011­622 a č. k. 10 Cb 1/2011­624.\nRozsudok krajského súdu č. k. 10 Cb 1/2011­556 z 24. mája 2012 napadol\nžalovaný v celom rozsahu odvolaním, na základe čoho najvyšší súd napadnutý rozsudok\nsp. zn. 10 Cb 1/2011 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom\nkonaní žalobca (spoločnosť\n\n) žiadal o oslobodenie od súdnych\n\npoplatkov s poukazom na § 138 ods. 1 OSP, pričom svoj návrh odôvodnil zlou\nekonomickou a hospodárskou situáciou. Krajský súd uznesením č. k. 10 Cb 1/2011­714\nz 5. júna 2014 návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov zamietol. Uznesenie\nodôvodnil tým, že poplatkovú povinnosť si už žalobca splnil, a pretože žalobcovi\nnevznikla ďalšia poplatková povinnosť, súd návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov\nzamietol ako nedôvodný.\nKrajský súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 31. júl 2014, na ktorom\nžalobca navrhol zmenu účastníka konania na strane žalobcu, čo odôvodnil s poukazom\nna § 92 ods. 2 a 3 OSP, keďže po začatí konania 27. mája 2014 uzavrel žalobca zmluvu\n6\n\no postúpení pohľadávky so spoločnosťou\n\n. Na tomto pojednávaní\n\nkrajský súd vydal uznesenie, ktorým pripustil, aby z konania sp. zn. 10 Cb 1/2011\nvystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpila spoločnosť\n\n.\n\nV ďalšom priebehu konania nový žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych\npoplatkov z dôvodov zlých hospodárskych pomerov, ktoré preukázal listinnými\ndokladmi.\nKrajský súd rozhodol uznesením č. k. 10 Cb 1/2011­754 zo 7. augusta 2014 tak, že\nžalobcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.\nV odôvodnení napadnutého uznesenia okrem iného uviedol:\na ekonomická situácia spoločnosti\n\n„Finančná\n\nv celom rozsahu\n\nneumožňuje hradenie súdnych poplatkov spojených s predmetným súdnym konaním.\nSpoločnosť\n\nnevlastní\n\nžiaden\n\nhnuteľný\n\nani\n\nnehnuteľný\n\nmajetok,\n\nnedisponuje\n\npohľadávkami, o ktorých možno predpokladať, že budú v budúcnosti uhradené. Voči tejto\nspoločnosti\n\neviduje\n\npohľadávku\n, reg. č.\n\npo\n\nlehote\n\nsplatnosti\n\nspoločnosť\n\na to v celkovej hodnote 11.287,39 Eur /t.j.\n\n310.200,00 CZK/. Vlastné imanie spoločnosti predstavuje sumu 9.270,00 Eur, kedy\nvýsledok hospodárenia, t. j. neuhradená strata z minulých rokov činí celkove 11.280,00\nEur. Tieto skutočnosti novooznačený žalobca preukazuje doloženými dokladmi\na tlačivom pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo\npriznané oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku.“\nNa základe týchto preukázaných skutočností krajský súd vyhodnotil predložený\nnávrh na oslobodenie od súdneho poplatku ako oprávnený, podložený právne\nrelevantnými dôkazmi. K splneniu podmienok v zmysle § 138 OSP ďalej dodal: „Je\nzrejmé, že v danom prípade nejde o bezúspešné uplatňovanie práva, čo nakoniec vyplýva\naj z právneho názoru dovolacieho súdu, uvedeného v uznesení sp. zn. 1Mobdo V/5/2009\nzo dňa 31.03.2011, ktorý vyslovil porušenie existujúcej povinnosti a skutočnosť, že\n7\n\nponuka žalobcu mala byť žalovaným zaradená do predmetnej súťaže. Vzhľadom k vyššie\nuvedenému je konajúci súd toho názoru, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné\npodmienky pre priznanie oslobodenia od zaplatenia súdneho poplatku podľa § 138 ods. 1\nOSP.“\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom\nprerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy\nvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd v prvom rade uvádza, že rozhodovanie o oslobodení od súdnych\npoplatkov spravidla nemôže byť predmetom ústavnej ochrany, pretože aj keď sa\njeho výsledok sekundárne dotýka účastníka konania, samotný „spor“ o oslobodenie\nod súdnych poplatkov vzhľadom na podstatu konania v zásade nedosahuje intenzitu\nopodstatňujúcu porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa. Rozhodnutie o tom, či sú\nsplnené\n\nzákonom ustanovené\n\npodmienky\n\npre\n\ntakéto\n\noslobodenie,\n\npatrí\n\nzásadne\n\ndo rozhodovacej sféry všeobecných súdov (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 788/09).\nZ obsahu argumentácie sťažovateľa prednesenej ústavnému súdu v sťažnosti je\nzrejmé, že podstata sťažovateľom namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2\nústavy, princípu rovnosti účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na\n\n8\n\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v nesprávnosti napadnutého\nuznesenia, ktorým krajský súd priznal protistrane v konaní oslobodenie od súdnych\npoplatkov v celom rozsahu. Toto rozhodnutie je podľa názoru sťažovateľa nielen\narbitrárnym, ale svojimi účinkami porušuje aj zásadu rovnosti účastníkov konania.\nÚstavný súd vzal pri posúdení argumentácie sťažovateľa do úvahy predovšetkým\nznenie citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, v zmysle ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnosti\nfyzickej alebo právnickej osoby v prípade, ak ide o porušenie práva alebo slobody tejto\nosoby. Ústava tento prostriedok právnej ochrany poskytuje priamo nositeľom základných\npráv a slobôd, z čoho vyplýva aj vymedzenie okruhu aktívne legitimovaných subjektov\nv odseku 1 článku 127. Subjektom oprávneným na podanie sťažnosti je preto v zmysle\nčl. 127 ods. 1 ústavy iba fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej základné právo alebo\nsloboda mali byť porušené.\nV danej veci považuje ústavný súd za podstatné poukázať na skutočnosť, že\npredmetom rozhodovania krajského súdu o návrhu žalobcu na oslobodenie od súdnych\npoplatkov nebolo žiadne právo sťažovateľa ako žalovaného. Predmetom rozhodovania\nkrajského súdu o návrhu žalobcu boli práva týkajúce sa výlučne žalobcu, a preto ani\nrozhodnutie krajského súdu, ktoré sťažovateľ v podanej sťažnosti napadol, nemohlo žiadnym\nspôsobom zasiahnuť do práv a slobôd sťažovateľa garantovaných ústavou a medzinárodnými\nzmluvami. Z toho dôvodu ani Občiansky súdny poriadok neukladá súdu, ktorý o návrhu\nna oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodne, aby rozhodnutie doručoval aj druhej strane\nkonania, ktorá návrh nepodala.\nÚstavný súd ďalej poukazuje na to, že základné právo na súdnu ochranu\n„je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či\nnapadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania\na rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06,\nII. ÚS 155/08).\nVzhľadom na uvedené ďalším podstatným prvkom pre posúdenie sťažnosti je podľa\nústavného súdu to, že sťažovateľ napáda uznesenie, ktoré riešilo procesné práva žalobcu\na vôbec sa netýkalo sporu vo veci samej. Preto tvrdenie sťažovateľa o tom, že svoje trovy\n9\n\nkonania pre prípad úspechu v spore nemá ako zabezpečiť v dôsledku napadnutého\nuznesenia, je v tomto štádiu konania iba hypotetické a predčasné, keďže spor vo veci samej\nnie je ukončený. Účastník v konaní takýmto spôsobom nemôže brániť druhému účastníkovi\nv uplatnení svojich procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom len\npreto, že podľa jeho názoru to bude znamenať zhoršenie jeho procesného postavenia, ak spor\ndopadne spôsobom, ktorý predpokladá.\nKeďže ústavný súd nezistil žiadnu relevantnú súvislosť medzi namietaným porušením\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods.\n2 ústavy, princípu rovnosti účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutým uznesením krajského\nsúdu, sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie týchto práv napadnutým uznesením\nkrajského súdu, odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd bližšie nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. marca 2015\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-oslobodenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "náhrada škody (ujma)", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "29d4c687-f3db-429a-a7ce-9009065dfa9f:a1bafbe5-3191-4474-9da4-6dc3e74323c2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1011899914.20", "spisova_znacka": "10Cb/1/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Cb/1/2011 z 15. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-07-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1011899914.20"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a54823ba-e836-4440-bd3a-b6b4995999bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.31.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 31/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 31/2018 z 18. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.31.2018.1"}]}