{"guid": "ussr:c60ecd2e-1299-47d3-bcf3-abbd03fc2492", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.98.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 98/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 98/2015 z 24. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. marca 2015, sp. zn. III. ÚS 98/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.98.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivetta Macejková", "sudca_id": 1090, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivetta-macejkova-1090", "datum_vydania": "2015-03-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c60ecd2e-1299-47d3-bcf3-abbd03fc2492", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.98.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.98.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.98.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 98/2015­10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. marca 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátom Mgr. Martinom Paškalom, Advokátska kancelária, Záhradnícka 27, Bratislava,\nvo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Trnave sp. zn. 11 Co 152/2013 z 21. mája 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n30. septembra 2014 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n11 Co 152/2013 z 21. mája 2014 (ďalej aj „namietaný rozsudok“).\n2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „\n\nna strane navrhovateľa sa proti\n\nsťažovateľke na strane odporcu v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/143/2008 na Okresnom\nsúde Senica sa návrhom na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 29.09.2008... domáhal\nzákazu vstupu do RD nachádzajúceho sa v k. ú.\n\nna základe tvrdenia, že\n\nsťažovateľka sa dopúšťa takých závažných trestných činov, čo je v rozpore s dobrými\nmravmi. Následne podal návrh na zrušenie vecného bremena zo dňa 29.09.2008... ktorým\nnavrhoval zrušiť vecné bremeno sťažovateľky bez náhrady.\nOkresný súd Senica vec prejednal a rozsudkom č. k. 10C/143/2008 zo dňa\n10.01.2013... rozhodol:\nI. Vecné bremeno zriadené zmluvou... uzavretou dňa 21.5.2007 v prospech\nsťažovateľky, spočívajúce v jej práve doživotného bývania v domovej nehnuteľnosti,\nspoluužívania priľahlých nehnuteľností a v poskytovaní doživotnej starostlivosti a opatery\nv čase choroby a staroby až do smrti zrušil.\nII. Navrhovateľovi uložil povinnosť platiť sťažovateľke z titulu zrušenia vecného\nbremena náhradu v sume 240,­EUR mesačne, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred\nk rukám sťažovateľky.\nIII. Vo zvyšku návrh zamietol.\nIV. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť sťažovateľke trovy konania v sume 9439,21 EUR\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nProti rozsudku Okresného súdu Senica podal navrhovateľ prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu... odvolanie..., v ktorom žiadal, aby odvolací napadnuté rozhodnutie\nzrušil a nahradil ho novým rozhodnutím. V tomto podaní navrhovateľ nenamietal dôvody\npriznania trov sťažovateľke a ani ich výšku.\nKrajský súd v Trnave o odvolaní navrhovateľa rozhodol rozsudkom č. k.\n11Co/152/2013­321 zo dňa 21.5.2014... tak, že v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci\n2\n\nsamej a v časti určenia náhrady potvrdil a v časti náhrady trov konania zmenil tak, že\nsťažovateľke náhradu trov konania nepriznal. Sťažovateľke nepriznal ani náhradu trov\nodvolacieho konania..“\n3. K dôvodom podanej sťažnosti sťažovateľka uviedla:\n„Krajský súd v Trnave v odôvodnení rozsudku č. k. 11 Co/152/2013­321 zo dňa\n21.5.2014 uvádza, že v danom prípade bola dôvodná aplikácia § 150 ods. 1 O. s. p.,\nnakoľko dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v skutočnosti, že účastníci konania sú\nblízke osoby, jedná sa o syna a matku a takisto v predmete konania, kde bolo zrušenie\nvecného bremena pozostávajúce z dvoch záväzkov a to bývania a spoluužívania\nnehnuteľnosti a poskytovania starostlivosti, kde v podstate obaja účastníci počas konania\nso zrušením vecného bremena vyjadrili svoj súhlas, až v závere konania navrhovateľ žiadal\nnezrušiť vecné bremeno poskytovania starostlivosti. Spornou medzi účastníkmi bola hlavne\nvýška náhrady za zrušenie vecného bremena. Vzhľadom k týmto skutočnostiam ako aj\nosobným majetkovým pomerom účastníkov zisteným v konaní mal odvolací súd za to, že nie\nje dôvodné a spravodlivé určiť navrhovateľovi, aby sťažovateľke zaplatil celú náhradu trov\nkonania, ktorá bola sťažovateľkou vyčíslená sumou 8.268,26 eur a súdom prvého stupňa\npriznaná v sume 9.439,21 eur, a preto v tejto časti rozsudok podľa §220 O. s. p. zmenil\na sťažovateľke ich náhradu nepriznal.\n...\nV posudzovanom prípade odvolací súd vôbec nevzal do úvahy skutočnosť, že vzťahy\nmedzi navrhovateľom a sťažovateľkou, aj keď sú blízke osoby boli veľmi zlé, pričom hlavným\nvinníkom zhoršenia týchto vzťahov bol práve navrhovateľ. Navrhovateľ ešte pred tým, ako\npodal žalobu o zrušenie vecného bremena, podal na sťažovateľku sériu trestných oznámení z\nvyfabulovaných dôvodov, ktoré boli neskôr zastavené... V osočovaní sťažovateľky\npokračoval navrhovateľ aj pri podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 29.\n9. 2008 a samotného návrhu na zrušenie vecného bremena zo dňa 29. 9. 2008.\nNeskôr navrhovateľ pokračoval v naťahovaní súdneho konania tým, že bezdôvodne\npredvolával veľké množstvo svedkov, ktorí mali preukazovať, že sťažovateľka konala proti\ndobrým mravom, čím chcel dosiahnuť to, aby jej nemusel zaplatiť náhradu za zrušenie\nvecného bremena.\n3\n\nOdvolací súd nevzal do úvahy, že sťažovateľka nezadala navrhovateľovi žiadnu\nzámienku, aby voči nej ako matke navrhovateľ konal tak, že ju vyhadzoval z domu, ktorý\nodporkyni pripadol po vyporiadaní BSM a na navrhovateľa ho previedla iba za sumu, ktorú\nvyplatil manželovi sťažovateľky z titulu vyporiadania.\nSťažovateľka má za to, že od nej ako invalidnej dôchodkyne bez vlastného bývania\na akéhokoľvek hnuteľného a nehnuteľného majetku (bola oslobodená od platenia súdnych\npoplatkov), nie je možné spravodlivo považovať, aby si ako úspešná účastníčka sama\nhradila čo i len časť trov konania, keď nedala dôvod na začatie konania a navrhovateľ bol\nv časti náhrady za zrušenie vecného bremena neúspešný, keď požadoval zrušenie vecného\nbremena bez náhrady, pričom navrhovateľke bola priznaná náhrad vo výške 240,­EUR na\nzáklade úvahy súdu prvého stupňa. Čo sa týka majetkových pomerov na strane\nnavrhovateľa, tomu zostal rodinný dom bez vecného bremena... a je to mladý ekonomicky\nčinný človek, ktorému by nerobilo problémy uhradiť trovy konania priznané súdom prvého\nstupňa.\nSťažovateľka je toho názoru, že odvolací súd nepreukázal existenciu skutkových\nokolností odôvodňujúcich naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa, keď len\nvo všeobecnosti poukázal na skutočnosť, že účastníci sú blízke osoby a ich majetkové\na sociálne pomery odôvodňujú použitie § 150 ods. 1 O. s. p. Vôbec pritom nezobral do\núvahy skutočnosť, prečo by si mala sťažovateľka sama hradiť trovy konania, a o čo je jej\npostavenie lepšie ako postavenie navrhovateľa. Taktiež poukázal na predmet konania, ktorý\nsám o sebe nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa. Ďalej odvolací súd\nkonštatoval, že nie je spravodlivé, aby navrhovateľ zaplatil celú náhradu trov konania,\npričom sťažovateľke nepriznal ani náhradu časti trov konania, pričom neodôvodnil, prečo je\nspravodlivé, aby si sťažovateľka ako invalidná dôchodkyňa... platila trovy konania sama.\nNa základe vyššie uvedeného má sťažovateľka za to, že pri rozhodovaní Krajského\nsúdu v Trnave o náhrade trov konania došlo k porušeniu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.“\n\n4\n\nSťažovateľka uviedla, že rozsudok krajského súdu sp. zn. 11 Co 152/2013 z 21. mája\n2014 nadobudol právoplatnosť 28. júla 2014.\n4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/152/2013­321 zo dňa 21.5.2014\nporušené bolo.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/152/2013­321 zo dňa 21.5.2014 sa\nzrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 623,56 €,\nktorú je povinný zaplatiť Krajský súd v Trnave na účet právneho zástupcu sťažovateľky...“\nII.\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie\nkonania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto\nho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,\n5\n\nodôvodnenie\n\nnávrhu\n\na\n\nnavrhované\n\ndôkazy.\n\nNávrh\n\nmusí\n\npodpísať\n\nnavrhovateľ\n\n(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca\n8. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n9. Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) ak sú tu\ndôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom\nalebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva\nnáhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to\nneplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n12. Podstata sťažnosti sťažovateľky spočíva v tvrdení o porušení jej základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom\nkrajského súdu sp. zn. 11 Co 152/2013 z 21. mája 2014 v časti, v ktorej krajský súd zmenil\nrozhodnutie prvostupňového súdu tak, že sťažovateľke náhradu trov konania z dôvodov\n6\n\nhodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 OSP nepriznal. Sťažovateľka v podanej\nsťažnosti nesúhlasí s právnym posúdením jej nároku na náhradu trov konania zo strany\nkrajského súdu, pričom však v sťažnosti absentuje ústavnoprávne odôvodnenie tvrdeného\nporušenia jej označených práv, sťažovateľka nenamieta ani arbitrárnosť, ani zjavnú\nneodôvodnenosť namietaného rozsudku, vyjadruje len nesúhlas s aplikáciou uvedeného\nustanovenia § 150 ods. 1 OSP, poukazujúc pritom na skutkové okolnosti danej veci (najmä\nnapäté vzťahy medzi navrhovateľom a sťažovateľkou a svoje majetkové pomery).\n13. Krajský súd v rozsudku sp. zn. 11 Co 152/2013 z 21. mája 2014 v časti týkajúcej\nsa odôvodnenia rozhodnutia o trovách konania uviedol:\n„Pokiaľ sa týka náhrady trov prvostupňového konania, tu odvolací súd má za to, že\nv danom prípade bola dôvodná aplikácia ust. § 150 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého ak sú tu\ndôvody hodné osobitého zreteľa nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo\nz časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva\nnáhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril to\nneplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Odvolací súd mal\nza to, že dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade spočívajú v skutočnosti, že\núčastníci konania sú blízke osoby, jedná sa o syna a matku a takisto v predmete konania,\nkde bolo zrušenie vecného bremena pozostávajúceho z dvoch záväzkov a to bývania\na spoluužívania nehnuteľnosti a poskytovania starostlivosti, kde v podstate obaja účastníci\npočas konania so zrušením vecného bremena vyjadrili súhlas, až v závere konania\nnavrhovateľ žiadal nezrušil vecné bremeno poskytovania starostlivosti. Spornou medzi\núčastníkmi bola hlavne výška náhrady za zrušenie vecného bremena. Vzhľadom k týmto\nskutočnostiam ako aj osobným majetkovým pomerom účastníkov zisteným v konaní mal\nodvolací súd za to, že nie je dôvodné a spravodlivé určiť navrhovateľovi, aby odporkyni\nzaplatil celú náhradu trov konania, ktorá bola odporkyňou vyčíslená sumou 8.268,26 eur\na súdom prvého stupňa priznaná v sume 9.439.21 eur, a preto v tejto časti rozsudok podľa\n§ 220 O. s. p. zmenil a odporkyni ich náhradu nepriznal.\nO práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.\n§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 150 ods. 1 O. s. p. tak, že v odvolacom konaní\n7\n\nv podstate úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa\nspočívajúcich v skutočnostiach uvedených vyššie, totožných ako pri náhrade trov\nprvostupňového konania.“\n14. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. II. ÚS 399/2010, IV. ÚS 51/2011).\n15. Vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje ústavný súd za potrebné\nuviesť, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. I. ÚS 31/05). Preskúmanie\nrozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len\nv prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným\nzásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav\na právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\nak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne aj IV. ÚS 43/04).\nÚstavnoprávnou požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli\nriadne, zrozumiteľne a logicky odôvodnené.\n\n8\n\n16. Ústavný súd už judikoval, že ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony\núčastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade\ns platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu,\nv ktorom účastník uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k\nporušeniu základného práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 329/04, III. ÚS 30/06).\nÚstavný súd tiež pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05,\nIII. ÚS 541/2013). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne\nrozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú. Článok 6\nods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý\nargument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie\nodôvodnenia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku z 21. 1. 1999).\n17. Podstatná časť sťažovateľkiných námietok spočívala v tvrdení o nesprávnosti\nprávnych záverov namietaného rozsudku krajského súdu. Podľa sťažovateľky krajský súd\n„nepreukázal existenciu skutkových okolností odôvodňujúcich naplnenie dôvodu hodného\nosobitného zreteľa“ podľa § 150 ods. 1 OSP.\n18. Vzhľadom na požiadavku materiálnej ochrany základných práv sťažovateľky\nústavný súd preskúmal rozsudok krajského súdu v rozsahu namietaného porušenia práv\nrozhodnutím o trovách konania.\nPodstatou odôvodnenia namietaného rozsudku krajského súdu v časti týkajúcej sa\ntrov konania bola interpretácia § 150 ods. 1 OSP a jeho aplikácia na zistený skutkový stav.\nÚstavný súd konštatuje, že po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku\nkrajského súdu so zreteľom na dôvody, ktoré sťažovateľka uviedla v predmetnej sťažnosti,\n9\n\nústavný súd nezistil taký jeho výklad a aplikáciu ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku, ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné s označeným čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nKrajský súd v namietanom rozsudku poukázal na osobitné okolnosti danej veci, ktoré\nboli rozhodné z hľadiska jeho rozhodnutia o náhrade trov konania, a síce, že účastníkmi sú\nblízke osoby (syn ako navrhovateľ a matka ako odporkyňa v konaní), ako aj na charakter\npredmetného konania o zrušenie vecného bremena. Aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 OSP\nv danej veci podľa názoru ústavného súdu zodpovedala tak osobitným okolnostiam na\nstrane účastníkov konania, ako aj osobitnostiam konkrétneho prípadu a krajský súd svoje\nrozhodnutie o náhrade trov konania ústavne súladným spôsobom odôvodnil.\n19. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľkou namietaný rozsudok krajského súdu\nobsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho\nvýklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká\naplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola\npopretím ich podstaty a zmyslu. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol\nvýchodiská, na základe ktorých postupoval v danej veci, jasným, právne korektným\na zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré\nboli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, pričom výklad a aplikácia\ndotknutých ustanovení právnych predpisov bola vykonaná ústavne súladným spôsobom.\n20. Ústavný súd pripomína, že nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu\na práva na spravodlivé súdne konanie, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania\na ak tento v konečnom dôsledku nie je úspešný, za predpokladu, že napadnuté rozhodnutie\nsúdu je v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivé súdne konanie nepatrí\nprávo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivé súdne konanie je naplnené tým,\nže všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav\na po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú, a to za predpokladu, že ich\nskutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom\n10\n\nomyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces\n(IV. ÚS 252/04).\n21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako\nzjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože napadnutý\nrozsudok krajského súdu v namietanej časti nesignalizuje možnosť porušenia základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, dôvodnosť ktorej by\nbolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\n22. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že napriek odôvodneniu sťažnosti,\nktoré sa týkalo len výroku o náhrade trov konania, sťažovateľka navrhovala zrušenie celého\nnamietaného rozsudku krajského súdu sp. zn. 11 Co 152/2013 z 21. mája 2014, teda aj\nv časti, v ktorej krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu vo veci samej o zrušení\nvecného bremena a určenia náhrady. Ústavný súd uvádza, že v tejto časti sťažovateľka\nneuviedla žiadne odôvodnenie. Absentujúce odôvodnenie sťažnosti sťažovateľky v tejto časti\nzjavne nezodpovedá, nekorešponduje navrhovanému petitu.\nÚstavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci,\nuplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých náležitostí návrhu na začatie konania\n(čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).\nVychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd preto konštatuje, že sťažnosť v tejto\nčasti nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom\nustanovené v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\nÚstavný súd preto konštatuje, že v tejto časti sťažnosti bol daný dôvod aj pre\nodmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom\npredpísaných náležitostí.\n23. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, o ďalších nárokoch sťažovateľky\nnerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n11\n\nV Košiciach 24. marca 2015\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-náklady konania", "návrh-zjavne neopodstatnený", "podanie-neúplné, odstránenie nedostatkov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:73e9ff92-ba7e-4ac9-a5f1-3be21c174eb0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 541/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 541/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73e9ff92-ba7e-4ac9-a5f1-3be21c174eb0"}, {"guid": "ussr:609c2a40-7451-4364-802f-6c85c4faa098", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 51/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 51/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:609c2a40-7451-4364-802f-6c85c4faa098"}, {"guid": "ussr:b703c699-3394-4ae0-af00-1c1b557bfe3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b703c699-3394-4ae0-af00-1c1b557bfe3a"}, {"guid": "ussr:692a69f8-2427-489e-807d-96509de9ad3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 30/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 30/06 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:692a69f8-2427-489e-807d-96509de9ad3d"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 502, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "abc1d5fd-e79c-4d0e-aecc-4923d58ba90b:68f9fab8-5f56-4cf4-8e30-2841f5e36d29", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2608207186.4", "spisova_znacka": "11Co/152/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/152/2013 z 20. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-05-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2608207186.4"}], "citovane_v": []}