{"guid": "ussr:f36027ff-9faf-4203-a223-004ab1379574", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:4.US.355.2014.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/2014 z 23. 4. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. apríla 2015, sp. zn. IV. ÚS 355/2014, ECLI:SK:USSR:2015:4.US.355.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2015-04-23", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené nebolo", "právo porušené bolo", "právo porušené nebolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "nazov": "čl. 37 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-14.odsek-1", "nazov": "čl. 14 ods. 1 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f36027ff-9faf-4203-a223-004ab1379574", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:4.US.355.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:4.US.355.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:4.US.355.2014.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 355/2014­64\nÚstavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nLajosa Meszárosa a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Janíkom,\n\nHviezdoslavova 16, Partizánske, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia\nčl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38\nods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu\no občianskych a politických právach postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3 Obo 70/2012, 3 Obo 71/2012 a jeho uznesením\nz 29. novembra 2012, za účasti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky v spojení s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo podľa čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd, právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\n\npráv a základných slobôd a právo podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych\na politických právach postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 Obo 70/2012, 3 Obo 71/2012 a jeho uznesením z 29. novembra 2012\nporušené boli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo 70/2012,\n3 Obo 71/2012 z 29. novembra 2012 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť trovy konania v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur\na deväťdesiatštyri centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Janíka,\nHviezdoslavova 16, Partizánske, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca 2013\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\n­ porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných\npráv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 14 ods. 1\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný\npakt“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 4 K 262/1999 a jeho uznesením z 20. septembra 2010 a\n­ porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1\na 2 ústavy a porušenie čl. 1 ústavy, základných práv podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38\n2\n\nods. 1 a 2 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a čl. 14 ods. 1 medzinárodného\npaktu postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 Obo 70/2012, 3 Obo 71/2012 a jeho uznesením z 29. novembra\n2012.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je konkurzným veriteľom\nv konkurznej veci úpadcu\n\n,\n\n(ďalej len „úpadca“), vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 4 K 262/1999.\nV\n\nkonkurznom\n\nkonaní\n\nproti\n\núpadcovi\n\nrozhodol\n\nkrajský\n\nsúd\n\nuznesením\n\nč. k. 4 K 262/99­2838 zo 16. augusta 2010 tak, že zvolal schôdzu konkurzných veriteľov\ns programom: 1. Správa o doterajšej činnosti správcu konkurznej podstaty; 2. Ustanovenie\nnového správcu konkurznej podstaty – hlasovanie; 3. Zmena veriteľského výboru\nna 20. september 2010. Krajský súd zároveň vyzval správcu konkurznej podstaty,\naby v stanovenej lehote predložil správu o stave majetku úpadcu a o svojej činnosti\nv konkurznom konaní.\nNásledne krajský súd uznesením č. k. 4 K 262/99­2915 z 20. septembra 2010 zbavil\n(ďalej len „odvolaný správca“) funkcie správcu konkurznej podstaty\na ustanovil do funkcie nového správcu konkurznej podstaty\n(ďalej len „ustanovený správca“) tak, ako to schválila schôdza konkurzných veriteľov\n20. septembra 2010.\nProti uvedeným uzneseniam podal odvolanie sťažovateľ a odvolaný správca,\no ktorých rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Obo 149/2010, 1 Obo 160/2010\nzo 14. decembra 2010 tak, že tieto uznesenia krajského súdu potvrdil.\nSťažovateľ a odvolaný správca následne podali proti uzneseniu najvyššieho súdu\nzo 14. decembra 2010 ústavnému súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, o ktorej ústavný\nsúd rozhodol nálezom č. k. II. ÚS 583/2011­93 z 21. júna 2012, ktorým vyslovil porušenie\n3\n\nzákladných práv sťažovateľa a odvolaného správcu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36\nods. 1 listiny, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 14 ods. 1 medzinárodného\npaktu. Ústavný súd týmto nálezom zrušil uznesenie najvyššieho súdu zo 14. decembra 2010\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nPo vrátení veci najvyšší súd rozhodol napadnutým uznesením sp. zn. 3 Obo 70/2012,\n3 Obo 71/2012 z 29. novembra 2012 tak, že uznesenia krajského súdu zo 16. augusta 2010\na z 20. septembra 2010 potvrdil.\nPodľa sťažovateľa najvyšší súd a ani krajský súd „nezohľadnil starostlivo a naopak\nhrubo nerešpektoval či snáď až ignoroval kľúčové skutočnosti zrejmé zo súdneho spisu\n(vrátane spisu prvostupňového konkurzného súdu), neodôvodnil náležite ani presvedčivo\nsvoje súdne rozhodnutie, ďalej najvyšší súd nerešpektoval celkom právny názor vyslovený\nv náleze ústavného súdu, ale taktiež najvyšší súd svojím uznesením sp. zn. 3 Obo 70/2012\na 3 Obo 71/2012 vyhodnocoval a riešil nedostatky pri konaní a rozhodovaní konkurzného\nsúdu diametrálne a neobjektívne odchylným spôsobom ako boli − podľa súdnej judikatúry −\nvyhodnocované a riešené analogické nedostatky v iných kauzách. A v konečnom dôsledku\nvydanie predmetných súdnych uznesení bolo odmietnutím spravodlivosti (denegatio\niustitiae) a porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných\npráv a slobôd sťažovateľa... tak, aby súdne konkurzné konanie (konkurz) na majetok úpadcu\nprebiehalo − aj v procese navrhnutia, zvolania, riadenia, priebehu\na hlasovania schôdze konkurzných veriteľov dňa 20. 9. 2010 a rozhodovania o zmene\nsprávcu konkurznej podstaty − v súlade so zákonom a bez narušovania priebehu konkurzu\núčinkami a dôsledkami nezákonných zásahov...“.\nSťažovateľ v sťažnosti poukazuje na odôvodnenie nálezu ústavného súdu z 21. júna\n2012 a argumentuje tým, že najvyšší súd v ďalšom odvolacom konaní „postupoval...\nbez náležitého rešpektovania právneho názoru ústavného súdu o zmätočnosti obidvoch\nprvostupňových rozhodnutí konkurzného súdu, bez zohľadnenia skutočného obsahu\npodkladových súdnych spisov k odvolaciemu konaniu a rozhodovaniu, bez zohľadnenia\n4\n\nrelevantnej súdnej judikatúry, ale dokonca aj s diskriminačne nerovným prístupom\nk odvolateľom [ktorí by podľa odvolacieho najvyššieho súdu mali − aj napriek obsahu\npodkladových súdnych spisov − osobitne preukázať nekvalifikovanú veľkosť percentuálneho\npodielu pohľadávok skupiny predkladateľov návrhu na zvolanie schôdze konkurzných\nveriteľov a tiež nekvalifikovanú veľkosť percentuálneho podielu pohľadávok predkladateľa\nnávrhu na schválenie ustanovenia nového správcu] v porovnaní s arbitrárnym a ústavne\nnekonformným favorizovaním a zvýhodňovaním skupiny predkladateľov návrhu na zvolanie\nschôdze konkurzných veriteľov a tiež predkladateľa návrhu na schválenie ustanovenia\nnového správcu [pri ktorých odvolací najvyšší súd vôbec ani len z podkladových súdnych\nspisov neskúmal existenciu či neexistenciu ich údajného ratifikovaného podielu pohľadávok,\nale nekriticky, neopodstatnene, nepodložene a tým arbitrárne a ústavne nekonformne –\naj napriek obsahu podkladových súdnych spisov − zjavne vychádzal z akejsi fiktívnej\nprezumpcie existencie ich údajného kvalifikovaného podielu pohľadávok].“.\nSťažovateľ sa vzhľadom na odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\ndomnieva, že najvyšší súd mal na prerokovanie odvolania nariadiť pojednávanie. V tejto\nsúvislosti uvádza, že «... odvolací Najvyšší súd SR − aj napriek princípu dvojinštančnosti\nkonania a princípu predvídateľnosti práva − opätovne úporne snaží dodatočne\n„konvalidovať“ (či kvázikonvalidovať) arbitrárnu zmätočnosť (principiálne chybných\na ústavne nekonformných) postupov a rozhodnutí konkurzného súdu uvádzaním nových\nargumentov, úvah a dôvodov či údajných skutkových zistení absentujúcich v rozhodnutiach\nkonkurzného súdu, pričom však odvolací Najvyšší súd SR ani v novom konaní − napriek\nprincípom a garanciám spravodlivého súdneho konania − nenariadil pojednávanie ani inak\nnedal možnosť (a tým vlastne odňal možnosť) odvolateľom vyjadriť sa a namietať správnosť\nnovej argumentácie a dôvodov absentujúcich v rozhodnutiach konkurzného súdu,\nv dôsledku čoho odvolací najvyšší súd odňal odvolateľom možnosť konať pred týmto\nodvolacím súdom.\nV neposlednom rade odvolací Najvyšší súd SR neopodstatnene, arbitrárne a ústavne\nnekomformne bagatelizuje zmätočnosť (principiálne nedostatky) a nezrušenie (zachovanie)\nzmätočných rozhodnutí konkurzného súdu...\n5\n\n... Najvyšší súd SR... rozhodol... bez toho, aby výrok tohto rozhodnutia mal\nracionálny základ a potrebnú oporu v obsahu spisu a v odôvodnení tohto rozhodnutia.\nNajvyšší súd SR sa vyhotovení uznesenia z 29. 11. 2012 neriadil ustanoveniami § 157 ods. 2\nv spojení s § 167 ods. 2 OSP ani nadväznou súdnou judikatúrou (napríklad IV. ÚS 150/03\nz 27. 8. 2003 a I. ÚS 301/06 zo 4. 10. 2006), keďže predmetné uznesenie náležite\na presvedčivo neodôvodnil.».\nV súvislosti s princípmi dvojinštančnosti súdneho konania a predvídateľnosti práva\nsťažovateľ tiež uvádza, že «Odvolací Najvyšší súd SR... uvádza celkom nové tvrdenia...,\nže\n\nje toho času už zo zoznamu správcov konkurznej podstaty\n\nvyčiarknutý“.\n\nPritom\n\nvšak\n\nodvolací\n\nNajvyšší\n\nsúd\n\nSR\n\nneposkytol\n\nsťažovateľovi\n\n(ako odvolateľovi) žiadnu možnosť vyjadriť sa k týmto údajným dôvodom v odvolacom\nkonaní ešte pred vydaním uznesenia z 29. 11. 2012, hoci prvostupňový konkurzný súd\nsa takými dôvodmi vôbec nezaoberal a ani takéto dôvody nehodnotil. Sťažovateľ\n(ako odvolateľ) sa o existencii nových údajných dôvodov na zbavenie funkcie (odvolanie)\nsprávcu konkurznej podstaty dozvedel až z nového odvolacieho uznesenia... V tomto štádiu\nkonania už sťažovateľ (ako odvolateľ) nemal reálnu možnosť zaujať stanovisko k novým\ntvrdeniam...».\nPodľa sťažovateľa v prerokúvanej konkurznej veci nebol predložený kvalifikovaný\nnávrh na ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty, pričom najvyšší súd sa s touto\nskutočnosťou nevysporiadal. V tejto súvislosti konštatuje, že «Najvyšší súd SR však\nvo svojom uznesení... arbitrárne a ústavne nekonformne zamlčal závažné skutočnosti\no nezákonnosti a nelegálnosti návrhu na ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty,\nktorý − v hrubom rozpore s § 10 ods. 6 zákona o konkurze a vyrovnaní − predložil veriteľ\n„Fond národného majetku SR“ s nekvalifikovaným percentuálnym podielom pohľadávky\niba „14,72“ (%), čo ani zďaleka nedosiahlo a nedosahuje zákonom kogentne predpísaný\n(v § 10 ods. 6 ZKV) kvalifikovaný podiel... 30 % zo všetkých konkurzných pohľadávok\nkonkurzných veriteľov s hlasovacím právom. Tieto závažné skutočnosti o nezákonnosti\na nelegálnosti návrhu na ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty sú zjavné\n6\n\nzo súdneho spisu, a to konkrétne zo zápisnice konkurzného súdu o pojednávaní − schôdzi\nkonkurzných veriteľov dňa 20. 9. 2010 a zároveň z percentuálnych podielov\nuvedených v zozname konkurzného súdu o prezentácii na schôdzi konkurzných veriteľov dňa\n20. 9. 2010.\n... Najvyšší súd SR... nerešpektoval názor Ústavného súdu SR o zmätočnosti\nuznesenia konkurzného súdu sp. zn. 4 K 262/99­2915 z 20. 9. 2010... ani konštantnú\njudikatúru Ústavného súdu SR o ústavnej neakceptovateľnosti rozhodnutia všeobecného\nsúdu, v ktorom výrok nemá potrebnú oporu v odôvodnení... nerešpektoval ani svoju vlastnú\njudikatúru o tom, že pri konaní a rozhodovaní týkajúcom sa zbavenia funkcie pôvodného\nsprávcu a ustanovenia nového správcu konkurznej podstaty na základe hlasovania schôdze\nkonkurzných veriteľov o návrhu konkurzného veriteľa musí súd skúmať „splnenie zákonných\npodmienok zvolania schôdze konkurzných veriteľov, priebeh a hlasovanie konkurzných\nveriteľov“, respektíve musí skúmať splnenie „podmienky prípustnosti zvolania schôdze\nveriteľov, jej priebeh a hlasovanie“ [mutatis mutandis uznesenie NSSR sp. zn.\n2 Obo 128/2008 z 28. 10. 2008]...».\nSťažovateľ poukazuje tiež na právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého je\nbezpredmetné zrušiť uznesenie krajského súdu o zvolaní schôdze konkurzných veriteľov\nz dôvodu, že sa na jeho základe už schôdza konala, a takýto postup by bol bez právneho\núčinku. Sťažovateľ považuje tento právny názor za arbitrárny a ústavne neakceptovateľný\na podľa jeho názoru tieto tvrdenia „spočívajú na negovaní zmyslu a významu riadnych\naj mimoriadnych opravných prostriedkov aj proti takým nezákonným... rozhodnutiam, ktoré\nuž boli vykonané...“.\nTým, že najvyšší súd nezrušil napadnuté uznesenia krajského súdu z dôvodu absencie\nriadneho odôvodnenia, znemožnil tým preukazovanie a uplatňovanie práv konkurzných\nveriteľov, ktoré „súvisia s nezákonným konaním a rozhodovaním konkurzného súdu...“.\n\n7\n\nSťažovateľ poukazuje tiež na obsah súdneho spisu v súvislosti s pohľadávkou\nÚstredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky – Daňového úradu\n(ďalej aj „daňové riaditeľstvo“), pričom uvádza:\n„Súčasťou konkurzného súdneho spisu... sú okrem iného aj listiny svedčiace o tom,\nže Ústredným daňovým riaditeľstvom SR − Daňovým úradom\n\nprihlásená daňová\n\npohľadávka u správcu vo výške 30 314 200 Sk bola jednak daňovou pohľadávkou proti\npodstate (z titulu daňového nedoplatku − dlžnej dane za prevod nehnuteľností\nnachádzajúcich sa v katastrálnom území\n\n, jednak bola správcom popretá (kvôli\n\npochybnosti daňového nedoplatku) a jednak daňový ručiteľ (Všeobecná úverová banka,\na. s.) dňa 5. 5. 2000 − na základe rozhodnutia Ústredného daňového riaditeľstva SR,\npracoviska\n\nsp. zn. IV/210/3682/2000/PN zo dňa 24. 5. 2000 − predmetnú daňovú\n\npohľadávku v celej jej výške (30 314 200 Sk) uhradil (vyrovnal) Daňovému úradu\nUž len preto Ústrednému daňovému riaditeľstvu SR − Daňovému úradu\n\n.\núplným\n\nuhradením dňa 5. 5. 2000 zanikla celá prihlásená (hoci správcom popretá) daňová\npohľadávka proti podstate (30 314 200 Sk). Tým zároveň Ústredné daňové riaditeľstvo SR −\nDaňový úrad\n\nodo dňa 5. 5. 2000 prestal byť veriteľom úpadcu...“\n\nUvedený právny názor podporujú podľa sťažovateľa aj ďalšie listiny, ktoré\nsú v súdnom spise – žiadosť Všeobecnej úverovej banky, a. s., zo 7. júna 2000\n«„o dodatočné preskúmanie – nahlásenie pohľadávky“, pričom krajský súd prípisom sp. zn.\n4 K 262/99 z 26. júna 2000 uviedol, že „zákonná lehota na prihlasovanie pohľadávok\nuž uplynula (a jej zmeškanie nemožno odpustiť) a že ak ide o pohľadávku proti podstate\nvzniknutú po vyhlásení konkurzu, tak ju možno nahlásiť priamo správcovi konkurznej\npodstaty“. Okrem toho správca konkurznej podstaty vo vyjadrení a doplnení svojho\nvyjadrenia v prípise z 12. apríla 2005 «upozornil konkurzný... súd... na zánik celej\nprihlásene... daňovej pohľadávky jej uhradením dňa 5. 5. 2000... z uvedených dôvodov\nbývalá pohľadávka... už nie je „v evidencii správcu konkurznej podstaty a konkurzného\nsúdu“.\nUvedeným skutočnostiam zodpovedajú v konkurznom súdnom spise (na listoch\nč. 2593 až 2598) aj poznámky a škrty ručne urobené (zrejme konkurznou sudkyňou)\n8\n\nna zažurnalizovanom návrhu zo dňa 13. 8. 2009 (doručenom dňa 17. 8. 2009) na zvolanie\nschôdze konkurzných veriteľov, pričom okrem iného už na 1. strane návrhu je ručne\npreškrtnutý údajný veriteľ č. 4 „Slovenská republika v zastúpení ÚDRSR, DÚ\n\n“\n\ns dopísanými poznámkami „240 − proti podstate“ a „478 − postúpené SK“.».\nKrajský súd zaradil daňové riaditeľstvo do zoznamu veriteľov, ktorí žiadajú zvolanie\nschôdze konkurzných veriteľov s percentuálnym podielom uplatnenej pohľadávky 10,17 %\nzo všetkých uplatnených pohľadávok, pričom percentuálny podiel žiadateľov o zvolanie\nschôdze konkurzných veriteľov bol 37,79 %. Z uvedeného podľa sťažovateľa vyplýva záver,\nže „žiadatelia v súhrne nedosiahli... zákonom kogentne predpísaný (v § 10 ods. 1 ZKV)\nkvalifikovaný podiel... 30 % zo všetkých konkurzných pohľadávok konkurzných veriteľov s\nhlasovacím právom“.\nPodľa sťažovateľa krajský súd nesprávne sčítal percentuálne podiely jednotlivých\nkonkurzných veriteľov, pričom správny súčet mal byť 37,77 %, a nie 37,79 %. Relevantné je\naj podanie správcu konkurznej podstaty označené ako „Doplnenie vyjadrenia zo dňa 12. 4.\n2005 a 14. 4. 2005“, v ktorom správca konkurznej podstaty upozornil konkurzný súd, že\n«celková výška evidovanej pohľadávky veriteľa „Fond národného majetku SR“ nie je „44\n704 819,64 Sk“, ale je „40 387 718,44 Sk“». V zozname o prezentácii na schôdzi\nkonkurzných veriteľov 20. septembra 2010 je uvedený tento nesprávny údaj o výške\npohľadávky, ktorý predstavuje percentuálny podiel 14,72 %, čo nedosahuje minimálny\nzákonný podiel 30 %. Namieta, že «Obdobne konkurzný súd hrubo vyhotovil aj zoznam\nhlasujúcich pri zmätočnom hlasovaní na schôdzi konkurzných veriteľov dňa 20. 9. 2010,\npretože konkurzným súdom uvedený celkový súčet prítomných hlasujúcich je ktorý vyhotovil\nkonkurzný súd, je taktiež zle vykonaný dokonca aj prostý matematický súčet údajných\npercentuálnych podielov z jednotlivých riadkov zoznamu, ktorý podľa konkurzného súdu je\núdajne 100,00 % (hoci prostý matematický súčet riadkov je až 100,71 %)... Ďalej konkurzný\nsúd v zozname o prezentácii na schôdzi konkurzných veriteľov dňa 20. 9. 2010 explicitne pri\nveriteľovi „\n\n− fyzická osoba“ uviedol „nehlasoval − zást. odišla po\n\nprezentácii“, pričom v rozpore s touto skutočnosťou konkurzný súd [v zápisnici\n9\n\nz pojednávania − schôdze konkurzných veriteľov dňa 20. 9. 2010] nelegálne, nezákonne\na arbitrárne započítal veriteľa „\n\n, fyzická osoba“ do celkových výsledkov\n\nhlasovania prítomných...».\nSťažovateľ v tejto súvislosti vytýka najvyššiemu súdu, že uvedené skutočnosti\nnezohľadnil a svojím uznesením nenapravil, čím toto uznesenie je arbitrárne a ústavne\nneudržateľné.\nSťažovateľ tiež namieta porušenie svojho základného práva na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy a základného práva podľa čl. 38 ods. 1 listiny z dôvodu,\nže v prvom konaní o odvolaní rozhodoval senát „1 Obo“ a v druhom konaní o odvolaní\nrozhodoval senát „3 Obo“. Podľa sťažovateľa mala byť vec „pridelená buď senátu\n1 Obo, ktorý vykonával prvotné odvolacie konanie..., prípadne by vec mala byť pridelená\nsenátu 3 Obo na princípe náhodného výberu s pomocou automatizovaných prostriedkov...\nV súdnom spise sa však nenachádza výtlačok (počítačový výstup), ktorý by preukazoval\npridelenie veci na nové (druhé) odvolacie konanie a rozhodovanie senátu 3 Obo na\nprincípe náhodného výberu s pomocou automatizovaných prostriedkov.“.\nNa základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„... Základné právo sťažovateľa... podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1, čl. 48 ods. 2\na čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 v spojení s čl. 38 ods. 2\na čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd... a zároveň práva... podľa čl. 6 ods. 1\nv spojení s čl. 13 Dohovoru... a podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych\na politických právach... porušil Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím postupom pri\nkonaní a uznesením sp. zn. 3 Obo 70/2012 a 3 Obo 71/2012 zo dňa 29. 11. 2012...\n... Základné právo sťažovateľa... podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 38 ods. 1 Listiny... právo... podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a podľa čl. 14 ods. 1\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach... porušil Najvyšší\n\n10\n\nsúd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3 Obo 70/2012 a 3 Obo 71/2012 zo dňa\n29. 11. 2012...\n... Základné právo sťažovateľa... podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 v spojení s čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv\na slobôd... a... práva... podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 13 Dohovoru... a podľa čl. 14 ods. 1\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach... porušil konkurzný Krajský\nsúd v Bratislave uznesením sp. zn. 4 K 262/99­2915 zo dňa 20. 9. 2010...\n... zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo 70/2012\na 3 Obo 71/2012 z 29. 11. 2012... zrušuje aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n4 K 262/99­2915 zo dňa 20. 9. 2010 a tiež zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 4 K 262/99­2838 zo dňa 16. 8. 2010... vec vracia Krajskému súdu v Bratislave\nna ďalšie konanie.\n... priznáva (sťažovateľovi,\n\npozn.)... náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré\n\nje Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu...“\nV súvislosti s návrhom na zrušenie napadnutých uznesení krajského súdu sťažovateľ\nargumentuje právnymi závermi ústavného súdu, ktoré ústavný súd už vyslovil v náleze\nsp. zn. I. ÚS 342/2010.\nSťažovateľ tiež navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení podľa § 52\nods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) tak, aby rozhodol o «odklade vykonateľnosti\nuznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo 70/2012 a 3 Obo 71/2012 zo dňa 29. 11. 2012\na zároveň aj o odklade vykonateľnosti uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n4 K 262/99­2915 zo dňa 20. 9. 2010, a to vzhľadom na preukázateľné skutočnosti a fakty\no negatívnom pôsobení... nového správcu\n\n...\n\nNový správca... predložil konkurznému Krajskému súdu v Bratislave list zo dňa\n26. 10. 2012... označený ako „Priebežná správa o stave konkurzu“..., ktorým na úkor\n11\n\nväčšiny konkurzných veriteľov a na prospech vyvolených veriteľov navrhuje mimoriadne\nzávažné úkony v rámci konkurzu na majetok úpadcu...\n1. Nový správca... sa aktívne − avšak v rozpore so zákonnými pravidlami o súpise\nkonkurznej podstaty a o postupe pri uplatňovaní nárokov na vylúčenie veci z konkurznej\npodstaty (§ 19 ZKV) − usiluje vylúčiť z konkurznej podstaty hodnotný a speňažiteľný\nhnuteľný majetok (vrátane technologických zariadení)\n\n, ktorý\n\nbol pôvodným správcom... zaradený a zapísaný do súpisu konkurznej podstaty úpadcu\n.\n2. Nový správca... navrhol konkurznému súdu zrušiť konkurz na majetok úpadcu\npodľa ustanovení § 44 ods. 1 písm. a) a d) ZKV, pretože majetok konkurznej\npodstaty vraj nepostačuje ani na úhradu výdavkov a odmeny správcu (prirodzene až po\nnovým správcom navrhnutom vylúčení hnuteľného majetku z konkurznej podstaty). Pritom\nzrušenie konkurzu by v konečnom dôsledku okrem iného viedlo pre zánik úpadcu aj k\nzastaveniu incidenčných súdnych konaní vedených proti dlžníkom úpadcu, a to nejakou\nzhodou okolností aj proti takým dlžníkom úpadcu a zároveň veriteľom úpadcu, ktorí\ndopomohli novému správcovi k jeho nelegálnemu navrhnutiu a ustanoveniu práve\ndo funkcie nového správcu.\nPre úplnosť možno uviesť, že súčasťou konkurzného spisu sú aj podania (sťažnosti)\nviacerých tzv. malých konkurzných veriteľov, ktorí sa svojimi podaniami obrátili\nna dohliadajúci konkurzný súd (konkurznú sudkyňu) so sťažnosťou na nového správcu\nokrem iného aj preto, lebo nový správca neplní uznesenie\nveriteľského výboru č. 4 zo dňa 23. 6. 2010 (nepokračuje v spore na prospech konkurznej\npodstaty o neplatnosť právnych úkonov týkajúcich sa okrem iného aj hnuteľného\nmajetku)...».\nSťažovateľ podaním z 31. mája 2013 doručeným ústavnému súdu 6. júna 2013\nnavrhuje, aby ústavný súd spojil konanie o jeho sťažnosti doručenej mu 16. marca 2013\ns konaním o sťažnosti\n\n– odvolaného správcu úpadcu – doručenej\n\nmu 18. marca 2013, keďže „predmet sťažnosti sťažovateľa... a taktiež predmet sťažnosti\niného sťažovateľa [\n\n] je podľa všetkého vo svojej podstate rovnaký\n12\n\n(v oboch sťažnostiach ide o to isté konanie a rozhodovanie všeobecných súdov, respektíve\nNajvyššieho súdu SR)...“.\nÚstavný súd po predbežnom prerokovaní uznesením z 1. júla 2014 prijal na ďalšie\nkonanie sťažnosť podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde v časti, v ktorej sťažovateľ\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1\na 2 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 1 a 2\nlistiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a podľa čl. 14 ods. 1 medzinárodného\npaktu postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Obo 70/2012,\n3 Obo 71/2012 a jeho uznesením z 29. novembra 2012.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu\nsťažovateľa a podpredsedníčku najvyššieho súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom,\naby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Podpredsedníčku najvyššieho súdu zároveň\nvyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predseda\nobchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom,\naby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.\nVzhľadom\n\nna\n\noznámenia\n\nprávneho\n\nzástupcu\n\nsťažovateľa\n\na\n\npredsedu\n\nobchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo\nústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil\nod ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nPredseda obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu sa k sťažnosti vyjadril\nv prípise č. k. KP 3/2014­33 (Nobs 69/2014) z 13. októbra 2014, v ktorom poukázal\nna odôvodnenie napadnutého uznesenia. Uviedol, že schôdza konkurzných veriteľov\n20. septembra 2010 bola zvolaná, „čo je nezvratný fakt a skutočnosť, že schôdza\nkonkurzných veriteľov sa konala preukazuje odvolaním napadnuté uznesenie. Nezvratnosť\ntohto stavu zmeniť nemohlo ani zrušujúce uznesenie o zvolaní schôdze konkurzných\n13\n\nveriteľov. Dôvody uvádzané v odvolaní /list v spise č. 2850/ ohľadne prípustnosti odvolania\nvoči takémuto uzneseniu, sú pre posúdenie jeho správnosti z hľadiska zvolania schôdze\nkonkurzných veriteľov právne irelevantné, s dôrazom na skutočnosť, že odvolacie dôvody\nuž boli skúmané Najvyšším súdom Slovenskej republiky a tiež Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky.“.\nVo svojom vyjadrení poukázal tiež na rozpor výroku napadnutého uznesenia s jeho\nodôvodnením. V tejto súvislosti tiež uviedol:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky chybný výrok uznesenia Krajského súdu\nv Bratislave z 20. septembra 2010, označil za formálny, pokiaľ existoval dôvod\nna ustanovenie nového správcu, nakoľko v takomto prípade funkcia dovtedy ustanoveného\nsprávcu konkurznej podstaty\n\nzanikla zo zákona. Najvyšší súd zároveň\n\npovažoval za potrebné uviesť, že\n\nbol v čase vydania sťažnosťou\n\nnapadnutého uznesenia zo zoznamu správcov konkurznej podstaty vyčiarknutý.“\nK tomu, či schôdza konkurzných veriteľov bola uznášaniaschopná, predseda\nobchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu uviedol:\n«Zo zápisnice z pojednávania schôdze konkurzných veriteľov z 20. septembra 2010\nje zrejmé, že konajúca sudkyňa sa v intenciách ustanovenia § 10 ods. 1 ZKV s touto\nzákonom stanovenou podmienkou zaoberala, keď konštatovala, že schôdza konkurzných\nveriteľov bola uznášania schopná, nakoľko sa jej zúčastnila 50,19 % prítomných veriteľov\npočítaných podľa prihlásených pohľadávok. Zo zápisnice schôdze konkurzných veriteľov\nnebolo sporné, že za bod programu „Ustanovenie nového správcu“ hlasovalo 97,52 %\ns celkovou sumou 97,52 % pohľadávok veriteľov zúčastnených na pojednávaní s celkovou\nsumou 107 949 402,62 Sk, že proti nehlasoval nikto a zdržal sa jeden veriteľ\ns celkovou sumou 2 742 845 Sk, čo predstavovalo 2,48 %. Najvyšší súd dodal, že ani\nz jedného odvolania nebolo zrejmé, že by bolo nimi preukázané, že veritelia, ktorí návrh\nna zvolanie schôdze konkurzných veriteľov podali a hlasovali, nespĺňali podmienku\npercentuálneho podielu podľa § 10 ods. 1 ZKV, nakoľko ničím nepreukázali,\nže percentuálny podiel pohľadávok, tých ktorí o zvolanie schôdze konkurzných veriteľov\n14\n\npožiadali, títo nemali. Odvolatelia nepreukázali ani, že schôdza konkurzných veriteľov\nnebola uznášania schopná, tak ako sa to uvádza v príslušnom uznesení.»\nVo svojom vyjadrení predseda obchodnoprávneho kolégia ďalej uviedol:\n„... sťažnosťou napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu obsahuje súladné\nodôvodnenie s konštantnou judikatúrou súdov, rešpektujúc Nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 21. júna 2012, č. k. II. ÚS 583/2011­93, čo je zrejmé z jeho\nodôvodnenia. Najvyšší súd v súvislosti s uznesením Krajského súdu v Bratislave\nzo 16. augusta 2010, č. k. 4 K 262/1999­2838 zdôraznil, že uskutočnenú schôdzu veriteľov\nnie je možné zvrátiť a prípadné zrušenie napadnutého uznesenia sa v čase vydania\nrozhodnutia minulo právneho účinku s akcentom na skutočnosť, že odvolacie dôvody už boli\nskúmané Najvyšším súdom Slovenskej republiky a tiež Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky. Pri rozhodnutí o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave\nz 20. septembra 2010, č. k. 4 K 262/1999­2915 bola relevantná skutočnosť, že funkcia\nsprávcu konkurznej podstaty zaniká na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov,\npriamo zo zákona a nie rozhodnutím súdu. Týmto postupom najvyššieho súdu nemohlo\nnastať odmietnutie spravodlivosti a porušenie ústavnoprávne a medzinárodnoprávne\ngarantovaných základných práv a slobôd sťažovateľa.“\nK námietke sťažovateľa, že najvyšší súd na prerokovanie odvolania nenariadil\npojednávanie a že týmto postupom nedal možnosť sťažovateľovi vyjadriť sa k novej\nskutočnosti – k vyčiarknutiu odvolaného správcu zo zoznamu správcov, predseda\nobchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu uviedol:\n„Keďže z obsahu spisu 3Obo/70/2012 a 3Obo/71/2012 nevyplýva, že by došlo\nk situáciám podľa ust. § 205a ods. 1 O. s. p., ako aj že by boli dané dôvody pre nariadenia\npojednávania podľa ust. § 214 ods. 1 O. s. p. (odvolací súd nepovažoval za potrebné\ndokazovanie doplňovať ani zopakovať, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ust. § 115a\nO. s. p. bez nariadenia pojednávania a nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý\nverejný záujem), najvyšší súd v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. rozhodol\no odvolaní konkurzného veriteľa\n\n,\n15\n\n(sťažovateľa) a o odvolaní správcu konkurznej podstaty\n\n,\n\nbez nariadenia pojednávania. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na Dohovor\no ľudských právach a základných slobodách, ktorý Dohovor nevyžaduje a ani z judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych\ninštanciách pojednávanie vykonávať verejne. Najvyšší súd zároveň poukazuje na to,\nže zoznam správcov konkurzných podstát vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky a je verejne prístupný. Konštatovaním, že\n\nbol v čase vydania\n\nrozhodnutia najvyššieho súdu už zo zoznamu správcov vyčiarknutý, odvolací súd poukázal\nna skutočnosť známu z činnosti súdu zistenú pri vydaní rozhodnutia, ktorú skutočnosť podľa\n§ 121 O. s. p. dokazovať netreba a zaujatie stanoviska sťažovateľa k tejto skutočnosti je bez\nprávnej relevancie. Najvyšší súd vzhľadom na zistené skutočnosti konštatuje, že sťažovateľ\nnebol postupom odvolacieho súdu (najvyššieho súdu), vylúčený z realizácie procesných\npráv daných Občianskym súdnym poriadkom.“\nK námietke sťažovateľa o porušení základného práva na zákonného sudcu predseda\nobchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu uviedol:\n„K tejto námietke najvyšší súd poukazuje na Opatrenie č. 3 z 23. júla 2012,\nSpr 661/2012, ktorým sa menil a dopĺňal Rozvrh práce Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky na rok 2012 a ktoré bolo vydané z dôvodu odvolania\nz funkcie sudcu, ktorému pôvodná vec pod sp. zn. 1 Obo/149/2010 napadla 24. septembra\n2010 a vec sp. zn. 1 Obo/160/2010 napadla 28. októbra 2010. Odvolanie sťažovateľa\na správcu konkurznej podstaty\n\n, v predmetnej veci napadlo na najvyšší\n\nsúd 07. septembra 2012 a vec bola pridelená v súlade s Rozvrhom práce Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a zákonom, senátu 3 Obo.“\nNa tomto základe sa predseda obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu\ndomnieva, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu, nedošlo k porušeniu označených práv sťažovateľa.\n\n16\n\nSťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal svoje stanovisko k vyjadreniu\npredsedu obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu v podaní zo 14. novembra 2014,\nv ktorom uviedol:\n«Aj z vyjadrenia Najvyššieho súdu SR z 13. 10. 2014 je zjavné, že Najvyšší súd SR sa\nnaďalej úporne snaží dodatočne „konvalidovať“ (či kvázikonvalidovať) arbitrárnu\nzmätočnosť (principiálne chybných a ústavne nekonformných) postupov a rozhodnutí\nkonkurzného súdu [prvostupňových uznesení konkurzného Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 4 K 262/99­2838 zo 16. 8. 2010 a sp. zn. 4 K 262/99­2915 z 20. 9. 2010]\nbagatelizovaním nedostatkov v postupe a rozhodnutiach konkurzného súdu a zároveň\nuvádzaním či opakovaním takých nových argumentov, úvah, dôvodov a údajných\nskutkových zistení, ktoré absentujú v rozhodnutiach konkurzného súdu.\nPre úplnosť taktiež možno spomenúť, že Najvyšší súd SR aj vo vyjadrení\nz 13. 10. 2014 naďalej zavádzajúco uvádza, že pôvodný správca „\nje toho času už zo zoznamu správcov konkurznej podstaty vyčiarknutý“. Pritom však\nNajvyšší súd SR zamlčal, či podľa tvrdení najvyššieho súdu ide o „nový zoznam správcov“\nalebo „starý zoznam správcov“, hoci osoby zapísané do starého zoznamu správcov naďalej\nmôžu (podľa § 39 zákona č. 8/2005 Z. z.) vykonávať správcovskú činnosť vo veciach podľa\nzákona o konkurze a vyrovnaní (zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov),\nmedzi ktoré patrí aj konkurz na majetok úpadcu\n\n.\n\nNajvyšší súd SR dokonca (ani vo vyjadrení z 13. 10. 2014) naďalej reálne\nnerešpektuje zistenia a právne názory Ústavného súdu SR vyslovené v náleze sp. zn.\nII. ÚS 583/2011­93 z 21. 6. 2012, pričom taktiež nerešpektuje zistenia a právne názory\nústavného súdu o zmätočnosti rozhodnutí konkurzného súdu vyslovené na stranách 23 až 25\nuvedeného nálezu ústavného súdu...\nV súvislosti so zmätočnosťou rozhodnutí konkurzného súdu treba poukázať\naj na skutočnosť, že Najvyšší súd SR pri konaní a rozhodovaní o ústavne nekonformnom\nnovom (druhom) odvolacom uznesení NR SR sp. zn. 3 Obo 70/2012 a 3 Obo 71/2012\nz 29. 11. 2012 nerešpektoval ani relevantnú konštantnú súdnu judikatúru. Pritom Najvyšší\nsúd SR dokonca nerešpektoval ani len svoju vlastnú judikatúru (uvedenú aj v sťažovateľovej\nsťažnosti zo 16. 3. 2013), podľa ktorej vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá\n17\n\nsvoje právne opodstatnenie a takéto rozhodnutie je vždy nevyhnuté zrušiť najmä z hľadiska\nústavou zaručeného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie [mutatis\nmutandis napríklad uznesenia NS SR sp. zn. 5 Cdo 66/2010 z 29. 10. 2010, sp. zn.\n5 Cdo 169/2010 z 11. 4. 2011, sp. zn. 5 Cdo 86/2010 z 30. 8. 2010, sp. zn. 5 Obo 48/2011\nz 29. 9. 2011]. Taktiež Ústavný súd SR (aj Najvyšší súd SR) konštantne judikuje, že\npožiadavky\n\nna\n\nkvalitu\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutia\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\nnevyhnutne\n\npredpokladajú súlad jeho výroku a odôvodnenia, pričom nie je ústavne akceptovateľným\nrozhodnutie všeobecného súdu, v ktorom výrok nemá potrebnú oporu v odôvodnení. Také\nrozhodnutie je pre jeho adresáta nezrozumiteľné a nemôže mu dať potrebné odpovede\nna všetky základné otázky súvisiace s poskytovanou súdnou ochranou [mutatis mutandis\nnapríklad nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 508/2011­52 z 21. 2. 2012].»\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný\nsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1,\nčl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a porušenie čl. 1 ústavy, základných práv podľa čl. 36\nods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 1 a 2 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a čl.\n14 ods. 1 medzinárodného paktu postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní a jeho\nuznesením z 29. novembra 2012.\n18\n\nZákladom argumentácie sťažovateľa je tvrdenie, že najvyšší súd\n­ riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie,\n­ nerešpektoval\n\nprávny\n\nnázor\n\nústavného\n\nsúdu\n\nvyslovený\n\nv\n\nnáleze\n\nč. k. II. ÚS 583/2011­93 z 21. júna 2012,\n­ odstraňuje nedostatky napadnutých uznesení krajského súdu zo 16. augusta 2010\na z 20. septembra 2010 a postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, spôsobom, ktorý\nje v rozpore s právnym posúdením a postupom v obdobných veciach, o ktorých rozhodoval\nnajvyšší súd,\n­ z uvedených dôvodov postupoval spôsobom, ktorý predstavuje odmietnutie\nspravodlivosti.\nUvedenú argumentáciu sťažovateľ odôvodňuje podrobnejšie, pričom uvádza tieto\nskutočnosti:\nV súvislosti s návrhom na zvolanie schôdze konkurzných veriteľov a s návrhom na\nschválenie ustanovenia nového správcu – najvyšší súd mal vychádzať z existencie\nkvalifikovaného podielu pohľadávok pri oboch návrhoch. Splnenie tejto zákonnej\npodmienky nepreukazoval, len ho nekriticky prevzal. Za tejto procesnej situácie najvyšší\nsúd\n\nsťažovateľovi\n\nvytýkal,\n\nže\n\ndostatočne\n\nnepreukázal\n\nnekvalifikovanú\n\nveľkosť\n\npercentuálneho podielu pohľadávok.\nVzhľadom na dôvody, ktoré najvyšší súd uvádza v odôvodnení svojho uznesenia,\nktoré podľa sťažovateľa predstavujú nové argumenty a skutkové zistenia, mal najvyšší\nsúd na prerokovanie odvolaní nariadiť pojednávanie a dať tak účastníkom možnosť\nsa k nim vyjadriť.\nSťažovateľ ďalej poukazuje na\n­ pohľadávku Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „fond\nnárodného majetku“) a preukazuje, že tento veriteľ nebol oprávnený podať návrh\n19\n\nna ustanovenie nového správcu podľa § 10 ods. 6 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze\na vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“), a tiež na\n­ pohľadávku Daňového úradu\n\n, ktorý prestal byť veriteľom 5. mája 2000.\n\nNávrh na zvolanie schôdze mali podať veritelia s podielom 37,79 %, medzi ktorých\nbol podľa sťažovateľa neoprávnene zaradený aj Daňový úrad\n\ns podielom 10,17 %,\n\nčím nebola splnená podmienka percentuálneho podielu podľa § 10 ods. 1 zákona\no konkurze;\n­ na vyhodnotenie prejavu vôle veriteľa\n\n(v zastúpení, pozn.),\n\nktorého pohľadávka bola zaradená do kvóra, mal sa zdržať hlasovania, hoci sa jeho zástupca\nschôdze nezúčastnil.\nPorušenie základného práva na zákonného sudcu sťažovateľ odôvodňuje tým,\nže vo veci rozhodoval senát „3 Obo“, hoci mal rozhodovať senát „1 Obo“.\n\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\npodľa čl. 36 ods. 1 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 14 ods. 1\nmedzinárodného paktu\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n\n20\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom.\nPodľa čl. 14 ods. 1 medzinárodného paktu všetky osoby sú si pred súdom rovné.\nKaždý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým\na nestranným súdom, ktorý rozhoduje buď o jeho právach a povinnostiach, alebo\no akomkoľvek trestnom obvinení vznesenom proti nemu...\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97).\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nods. 1 ústavy) (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\nReálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi\nsúdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom\nvýklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať\nuvedené základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\nVýklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto\nv súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej\nochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť\n21\n\ntoto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II.\nÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\nPokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi\nvšeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,\nktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným\nprávam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy),\na to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 152 ods. 4\nústavy) (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\nZ konštantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v\nkonaní pred všeobecným súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo\nskutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II.\nÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia\nvšeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/00).\nÚstavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania\n22\n\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).\nPokiaľ ide o požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu v limitoch čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd sa už odvolal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa\nktorej čl. 6 ods. 1 dohovoru súd síce zaväzuje, aby odôvodnil svoje rozhodnutie, čo však\nneznamená, že sa vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď.\nOtázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, ktorá vyplýva z čl. 6 ods. 1\ndohovoru, možno podľa záverov Európskeho súdu pre ľudské práva posúdiť len so zreteľom\nna okolnosti daného prípadu (rozhodnutie vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 9.\n12. 1994, séria A, č. 288). Znamená to, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na\nkaždú poznámku, pripomienku alebo návrh, ak ide o takú otázku, ktorá nie je relevantná a\nnevyhnutná pre dané rozhodnutie.\nŠtruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 157 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) a použije sa na odôvodnenie uznesenia\n(§ 167 ods. 2, § 169 ods. 1 OSP), táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní v rozsahu,\nv akom tento zákon neustanovuje inak (§ 211 ods. 2 OSP).\nOdlišnú úpravu k § 157 ods. 2 OSP pre odvolacie konanie obsahuje § 219 ods. 2\nOSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti\ndôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalšie dôvody. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní teda\nnemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale\niba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo\nsú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v\nodvolacom konaní. Uvedené ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku zamedzuje, aby v\nodôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu dochádzalo k zbytočnému kopírovaniu obsahu\n23\n\npodaní a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré je účastníkom už známe a\numožňuje, aby sa odvolací súd sústredil len na podstatnú argumentáciu aj prostredníctvom\nodbornej literatúry a judikatúry (IV. ÚS 190/2012).\nTieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane\nústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli\nrelevantné aj v danej veci.\nNajvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktorým potvrdil uznesenia\nkrajského súdu zo 16. augusta 2010 a z 20. septembra 2010, vymedzil predmet odvolacieho\nkonania, poukázal na obsah odvolaní sťažovateľa, ako aj odvolaného správcu a tiež na nález\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 583/2011 z 21. júna 2012. K uzneseniu krajského súdu\nzo 16. augusta 2010 o zvolaní schôdze konkurzných veriteľov najvyšší súd uviedol:\n„Na základe obsahu odvolaní s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky II. ÚS 583/2011­93 zo dňa 21. 06. 2012, Najvyšší súd Slovenskej republiky pri\nprejednaní odvolaní proti citovaným uzneseniam podľa ustanovenia § 212 ods. 1,\nbez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, že v odvolacom\nkonaní uznesenie č. k. 4 K 262/1999­2838 zo dňa 06. 08. 2010, ktorým Krajský súd\nv Bratislave rozhodol tak, že súd zvolal schôdzu konkurzných veriteľov s programom\nvo výroku uvedeným v návrhu odvolateľov, napadnuté uznesenia zrušiť, vyhovieť\nnie je možné.\nJednoznačným faktom je, že na základe tohto uznesenia sa schôdza konkurzných\nveriteľov dňa 20. 09. 2010 konala, o čom svedčí zápisnica o pojednávaní 4 K 262/1999 /list\nv spise 2864/, a preto zrušené uznesenie o zvolaní konkurzných veriteľov, na základe\nktorého zvolania, sa schôdza konkurzných veriteľov, už konala, je bezpredmetné a takéto\nzrušenie napadnutého uznesenia sa už minulo právnemu účinku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu odvolanie konkurzného\nveriteľa, ako aj odvolanie správcu konkurznej podstaty\n\noznačil za právne\n\nnedôvodné a s poukazom na ustanovenie § 219 O. s. p. napadnuté uznesenie potvrdzuje.\nFakt, že schôdza konkurzných veriteľov zvolaná bola je nezvratný ako aj skutočnosť,\n24\n\nže schôdza konkurzných veriteľov sa na základe tohto uznesenia konala. Nezvratnosť tohto\nstavu zmeniť nemôže ani zrušujúce uznesenie o zvolaní schôdze konkurzných veriteľov.\nDôvody uvádzané v odvolaní /list v spise č. 2850/ ohľadne prípustnosti odvolania voči\ntakémuto uzneseniu sú pre posúdenie jeho správnosti z hľadiska zvolania schôdze\nkonkurzných veriteľov taktiež právne irelevantné, tobôž aj z dôvodu, že odvolacie dôvody\nuž boli skúmané Najvyšším súdom Slovenskej republiky a tiež Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky.“\nNásledne najvyšší súd uvádza svoje právne závery týkajúce sa uznesenia krajského\nsúdu z 20. septembra 2010:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky pri prejednaní uznesenia Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 4 K 262/1999­2915 zo dňa 20. 09. 2010 podľa ustanovenia § 212 ods. 1\nO. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p., dospel\nk záveru, že Krajský súd v Bratislave pochybil, keď vo výroku napadnutého uznesenia\nuviedol, že súd zbavuje\n\nfunkcie správcu konkurznej podstaty, nakoľko\n\no jeho výmene za nového správcu rozhodoval na základe rozhodnutia schôdze konkurzných\nveriteľov, v ktorom prípade konkurzný súd správcu konkurznej podstaty jeho funkcie\nnezbavuje podľa ustanovenia § 8 ods. 5 ZKV, ale funkcia správcu konkurznej podstaty\nzaniká na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov, teda zo zákona. Z uvedených\ndôvodov Krajský súd v Bratislave neúčelne v odôvodnení napadnutého uznesenia citoval\nustanovenie § 8 ods. 5 ZKV, s použitím ktorého sa v podstate ani v odôvodnení v jeho\nzmysle ani nezaoberal. I keď je pravdou, že ide o chybný výrok napadnutého uznesenia,\nktorý v konečnom dôsledku ani nezodpovedá odôvodneniu napadnutého uznesenia Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky tento nedostatok označuje za formálny, pokiaľ existoval dôvod\nna ustanovenie nového správcu, nakoľko v takomto prípade funkcia dovtedy ustanoveného\nsprávcu konkurznej podstaty\n\nzanikla zo zákona. I keď iba okrajovo ale\n\naj tak Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že\nje toho času už zo zoznamu správcov konkurznej podstaty vyčiarknutý.“\n\n25\n\nNajvyšší súd ako súd odvolací sa vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľa\na uviedol argumentáciu, v ktorej hodnotil, či schôdza konkurzných veriteľov bola oprávnená\nustanoviť nového správcu, t. j. hodnotil, či schôdza bola uznášaniaschopná:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky pre posúdenie dôvodnosti odvolaní proti\nuzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 K 262/1999­2915 považuje za dôležité\nzistenie, či schôdza konkurzných veriteľov, ktorá sa konala dňa 20. 09. 2010 bola\noprávnená prijať rozhodnutie, teda či veritelia, ktoré rozhodnutie prijali, boli s poukazom\nna ustanovenie § 10 ods. 1 ZKV o ustanovení nového správcu oprávnení rozhodovať, t. j.\nči bola splnená zákonom stanovená podmienka v ustanovení § 10 ods. 1 UKV. Zo zápisnice\nz pojednávania schôdze konkurzných veriteľov zo dňa 20. 09. 2010 je zrejmé, že konajúca\nsudkyňa sa v intenciách ustanovenia § 10 ods. 1 ZKV s touto zákonom stanovenou\npodmienkou, zaoberala, keď konštatovala, že schôdza konkurzných veriteľov bola uznášania\nschopná, nakoľko sa jej zúčastnila 50,19 % prítomných veriteľov počítaných podľa\nprihlásených pohľadávok. Zo zápisnice schôdze konkurzných veriteľov nie je sporné, že za\nbod programu ustanovenie nového správcu hlasovalo 97,52 % s celkovou sumou 97,52 %\npohľadávok veriteľov zúčastnených na pojednávaní s celkovou sumou 107 949 402,62 Sk,\nže proti nehlasoval nikto a zdržal sa jeden veriteľ\n\ns celkovou sumou\n\n2 742 845 Sk, čo predstavovalo 2,48 %. Dôvod uvádzaný v odvolaniach, že keďže\npohľadávka konkurzného veriteľa Daňový úrad\nveriteľa\n\n,\nDaňovým\n\núradom\n\nktorá\n\na následne časť pohľadávky\nbola\n\npostúpená\n\nzanikla\n\nna\n\nna\n\nzáklade\n\nrozhodnutia\n\nincidenčného konania zanikla, je pre posúdenie splnenia zákonnom stanovenej podmienkou\nv § 10 ods. 1 ZKV právne bezvýznamný, vzhľadom na skutočnosť, že z odvolaní správcu\nkonkurznej podstaty ako aj z odvolania konkurzného veriteľa nie je zrejmé, že podmienka\nstanovená v § 10 ods. 1 ZKV splnená nebola. Ani z jedného odvolania nie je zrejmé, že by\nbolo nimi preukázané, že veritelia, ktorí návrh na zvolanie schôdze konkurzných veriteľov\npodali a hlasovali, nespĺňali podmienku percentuálneho podielu podľa § 10 ods. 1 ZKV,\nnakoľko ničím nepreukázali, že percentuálny podiel pohľadávok, tých ktorí o zvolanie\nschôdze konkurzných veriteľov požiadali, títo nemali. Odvolatelia nepreukázali ani, že\nschôdza konkurzných veriteľov nebola uznášania schopná, tak ako sa to uvádza v\n26\n\nnapadnutom uznesení. Aj pokiaľ by bolo pravdou, že už v čase konania schôdze\nkonkurzných veriteľov bolo v incidenčnom konaní vo veci Daňového úradu rozhodnuté, tak\nako tvrdí konkurzný veriteľ\n\nv jeho odvolaní, z odvolaní nie je zrejmé, že\n\npodiel Daňového úradu prihlásených pohľadávok bol taký vysoký, že mohol znížiť zákonom\nstanovený percentuálny podiel v ustanovení § 10 ods. 1 ZKV pod hranicu 30%. Ostatné\ndôvody uvádzané v odvolaniach v súlade s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 583/2011 zo dňa 21. 06. 2011, ktorým boli rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zrušené, Najvyšší súd Slovenskej republiky v novom konaní pre posúdenie\ndôvodnosti odvolaní označuje za právne bezpredmetné a iba za dôvody, ktoré maria účel\nkonkurzu a znemožňujú jeho ukončenie, čo je v hlbokom rozpore s cieľom konkurzného\nkonania, v tomto prípade vedenom už vyše desať rokov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného, napadnuté uznesenia\nv zmysle ustanovenia § 219 O. s. p. potvrdzuje.“\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\nPodľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPredpokladom toho, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, je to,\naby toto rozhodnutie bolo vo výroku vecne správne. Vo výroku rozhodnutia súd vyslovuje\nobsah rozhodnutia vo veci samej (porovnaj § 155 ods. 1 OSP), t. j. autoritatívne a záväzne\nvyslovuje svoj postoj k otázke, ktorá tvorila predmet konania. Vecnú správnosť výroku\nrozhodnutia možno posúdiť v zásade len vo väzbe na odôvodnenie, v ktorom súd opíše\nrozhodujúce a relevantné skutkové zistenia a následne právne posúdi tento skutkový stav\n(porovnaj § 157 ods. 2, § 169 OSP).\n\n27\n\nV prerokúvanom prípade najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol\nprávny záver, že krajský súd „pochybil, keď vo výroku napadnutého uznesenia uviedol,\nže súd zbavuje\n\nfunkcie správcu konkurznej podstaty, nakoľko o jeho\n\nvýmene za nového správcu rozhodoval na základe rozhodnutie schôdze konkurzných\nveriteľov, v ktorom prípade konkurzný súd správcu konkurznej podstaty jeho funkcie\nnezbavuje podľa ustanovenia § 8 ods. 5 ZKV, ale funkcia správcu konkurznej podstaty\nzaniká na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov, teda zo zákona“. Vo vzťahu\nk tomuto právnemu záveru následne najvyšší súd uviedol, že „je pravdou, že ide o chybný\nvýrok napadnutého uznesenia, ktorý v konečnom dôsledku ani nezodpovedá odôvodneniu\nnapadnutého uznesenia... tento nedostatok označuje za formálny, pokiaľ existoval dôvod\nna ustanovenie nového správcu, nakoľko v takom prípade funkcia dovtedy ustanoveného\nsprávcu konkurznej podstaty\n\nzanikla zo zákona“.\n\nUvedený právny záver považuje ústavný súd za arbitrárny a ústavne neudržateľný,\npretože najvyšší súd ako odvolací súd aplikáciou § 219 ods. 1 OSP potvrdil napadnuté\nuznesenie krajského súdu z 20. septembra 2010 ako vecne správne, hoci konštatuje, že toto\nuznesenie nie je vo výroku vecne správne. Konštatuje tiež, že výrok je v rozpore\ns odôvodnením, tento rozpor však považuje za formálny, pretože mal existovať zákonný\ndôvod na ustanovenie nového správcu. Následne dopĺňa odôvodnenie napadnutého\nuznesenia krajského súdu v tom smere, či schôdza konkurzných veriteľov bola oprávnená\nustanoviť nového správcu, teda v smere, ktorý je zjavne v rozpore s výrokom napadnutého\nuznesenia krajského súdu.\nPodľa § 8 ods. 5 zákona o konkurze z dôležitých dôvodov môže súd na návrh správcu\nzbaviť správcu funkcie. Súd aj bez návrhu zbaví správcu funkcie, ak správca neplní riadne\nsvoje povinnosti alebo aj z iných dôležitých dôvodov. Ak súd zbaví správcu funkcie,\nustanoví nového správcu. Súd ustanoví nového správcu podľa odseku 1 na základe\nrozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov; funkcia doterajšieho správcu zaniká dňom\nrozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov. Nového správcu súd ustanoví uznesením\n\n28\n\nna schôdzi konkurzných veriteľov. Uznesenie súd doručí doterajšiemu správcovi, novému\nsprávcovi a zverejní ho na úradnej tabuli súdu a v Obchodnom vestníku.\nV súvislosti s týmto ustanovením zákona o konkurze ústavný súd v náleze sp. zn.\nII. ÚS 583/2011 z 21. júna 2012 uviedol, že citované ustanovenie aj napriek svojej\nlegislatívne zložitej konštrukcii dôsledne rozlišuje v otázke ustanovenia správcu\nkompetenciu súdu a kompetenciu schôdze konkurzných veriteľov. Prvé tri vety citovaného\nustanovenia definujú prípady, kedy o odvolaní a ustanovení nového správcu rozhoduje\nvýlučne súd, a to buď na návrh správcu, resp. bez návrhu, pre ktoré predpokladá existenciu\ndôležitých dôvodov. Vo štvrtej vete sú právomoci týkajúce sa ustanovenia nového správcu\nrozdelené medzi schôdzu konkurzných veriteľov a súd. V tomto prípade súd nerozhoduje\no zbavení správcu funkcie, pretože k zániku funkcie doterajšieho správcu dochádza ex lege\nrozhodnutím schôdze veriteľov, pre ktoré rozhodnutie zákon žiadne dôvody nestanovuje.\nSúd je následne povinný ustanoviť nového správcu uznesením priamo na schôdzi\nkonkurzných veriteľov (pozri stanovisko obchodného kolégia najvyššieho súdu sp. zn.\nObpj 7/2005 zo 16. decembra 2005).\nRozpor výroku a odôvodnenia uznesenia krajského súdu z 20. septembra 2010\nspočíva v tom, že výrok vyjadruje uplatnenie výlučnej právomoci konkurzného súdu\nodvolať a ustanoviť správcu konkurznej podstaty. Odôvodnenie odkazuje na realizáciu\ndelenej právomoci medzi schôdzou konkurzných veriteľov a konkurzným súdom. Výrok\na odôvodnenie napadnutého uznesenia takto odkazujú na situácie, ktoré majú odlišný\nskutkový a právny základ, preto výrok napadnutého uznesenia krajského súdu nemôže byť\nzákladom pre predmetné odôvodnenie napadnutého uznesenia. Tento rozpor nemožno\npovažovať za formálny. Za formálny rozpor výroku a odôvodnenia by eventuálne bolo\nmožné považovať napr. zjavnú chybu v písaní a počítaní vo výroku, ktorý má zhodný\nskutkový a právny základ ako príslušné odôvodnenie. O takú situáciu v tomto prípade však\nnejde.\nNa tomto základe dospel ústavný súd k záveru, že najvyšší súd aplikoval § 219 OSP\narbitrárne, pretože prekročil vymedzený rozsah uvedeného ustanovenia a potvrdil napadnuté\n29\n\nuznesenie krajského súdu z 20. septembra 2010 napriek právnemu záveru, že výrok tohto\nuznesenia nie je vecne správny. Týmto postupom sa najvyšší súd dôsledne neriadil právnym\nnázorom, ktorý vyslovil ústavný súd v náleze sp. zn. II. ÚS 583/2011 z 21. júna 2012,\nv ktorom poukázal na to, aká je povaha rozporu medzi výrokom a odôvodnením\nnapadnutého uznesenia krajského súdu z 20. septembra 2010.\nK námietke sťažovateľa o tom, či schôdza konkurzných veriteľov, ktorá sa konala\n20. septembra 2010 bola uznášaniaschopná, tiež k námietke týkajúcej sa percentuálneho\npodielu pohľadávky fondu národného majetku, a tak aj oprávnenia podať návrh\nna schválenie nového správcu a k námietke týkajúcej sa existencie pohľadávky\nDaňového úradu\n\na vyhodnotenia, či veriteľ\n\nsa relevantne zúčastnil\n\nschôdze konkurzných veriteľov, je potrebné uviesť, že tieto námietky sa javia byť relevantné\npre\n\nposúdenie\n\nzákonnosti\n\nzvolania\n\nschôdze\n\nkonkurzných\n\nveriteľov\n\na jej uznášaniaschopnosti. Rovnako tak sa javia byť relevantné vo vzťahu k posúdeniu toho,\nči návrh na schválenie nového správcu podala oprávnená osoba.\nZákon\n\no konkurze\n\nvyžaduje\n\nkvalifikované\n\npodiely\n\npohľadávok\n\nveriteľov\n\npre jednotlivé procesné úkony a rozhodnutia v konkurznom konaní, splnenie týchto\nzákonných podmienok je nevyhnutným predpokladom pre riadny priebeh konkurzného\nkonania. V konkurznom konaní ide o kolektívne a v zásade pomerné uspokojenie\npohľadávok prihlásených veriteľmi. Právny dôvod pohľadávok, ich výška je rôzna, rovnako\ntak aj záujmy jednotlivých veriteľov v konkurznom konaní nie sú zhodné. Aj z týchto\ndôvodov je zákonom ustanovený kritický percentuálny podiel pohľadávok jednotlivých\nveriteľov, ktorý je podmienkou možnosti ovplyvniť konkrétny priebeh konkurzného\nkonania, uskutočňovať zmeny správcu a prijímať rozhodnutia, ktoré budú záväzné\naj pre tých veriteľov, ktorí nehlasovali, prípadne hlasovali proti.\nJe povinnosťou konkurzného súdu dohliadať na riadny priebeh konkurzného konania,\nktorého súčasťou je aj povinnosť skúmať splnenie podmienky kvalifikovaného podielu\npohľadávok potrebného na vykonanie jednotlivých procesných úkonov, pričom skúmanie\n30\n\npráve týchto podmienok vzhľadom na povahu konkurzného konania je potrebné považovať\nza esenciálne. Nie je povinnosťou veriteľa ako jedného z účastníkov konkurzného konania\npreukazovať to, že tieto podmienky neboli splnené. V závislosti od ďalšieho postupu\nnajvyššieho súdu bude potrebné, aby sa najvyšší súd alebo krajský súd ako konkurzný súd\ns uvedenými námietkami sťažovateľa vysporiadal tak, aby bolo zrejmé, či boli splnené\nzákonné podmienky na vykonanie schôdze konkurzných veriteľov, na vykonanie\nkvalifikovaných návrhov na tejto schôdzi a tiež na rozhodovanie na schôdzi konkurzných\nveriteľov. Uvedené skutkové a právne skutočnosti nemôžu byť základom odôvodnenia\naktuálneho výroku napadnutého uznesenia krajského súdu z 20. septembra 2010, a to ani\nv spojení s odôvodnením napadnutého uznesenia najvyššieho súdu z 29. novembra 2012,\nktoré ho v uvedených smeroch dopĺňa, preto ústavný súd neskúmal ústavnú udržateľnosť\ntýchto záverov najvyššieho súdu a krajského súdu aj z toho hľadiska, či nie sú arbitrárne\nalebo zjavne neodôvodnené.\nPrávny záver najvyššieho súdu týkajúci sa uznesenia krajského súdu zo 6. augusta\n2010, ktorým krajský súd zvolal schôdzu konkurzných veriteľov, o tom, že „zrušenie\nnapadnutého uznesenia sa už minulo právnemu účinku“, považuje ústavný súd za ústavne\nudržateľný. Prípadné zrušenie uznesenia o zvolaní schôdze, ktorá sa už uskutočnila,\nby nemalo žiaden reálny dosah na právne postavenie účastníkov konkurzného konania.\nV uvedenej procesnej situácii je ale relevantné skúmať právne účinky schôdze konkurzných\nveriteľov, ktorá sa konala 20. septembra 2010 – t. j. rozhodnutia, ktoré uvedená schôdza\nuskutočnila – predovšetkým ustanovenie nového správcu. Ústavná akceptovateľnosť týchto\núčinkov bude závislá aj od posúdenia zákonnosti podania návrhu na zvolanie schôdze,\nnávrhu na ustanovenie nového správcu a uznášaniaschopnosti tejto schôdze.\nNa tomto základe ústavný súd rozhodol, že najvyšší súd postupom v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 Obo 70/2012, 3 Obo 71/2012 a jeho uznesením z 29. novembra 2012\nv rozsahu, v ktorom potvrdil napadnuté uznesenie krajského súdu z 20. septembra 2010,\nporušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení\ns porušením čl. 1 ústavy, základné právo podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj právo\n31\n\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a právo podľa čl. 14 ods. 1\nmedzinárodného paktu (bod 1 výroku nálezu).\nÚstavný súd vzhľadom na skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru o porušení\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práv podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru a čl. 14 ods. 1 medzinárodného paktu, neskúmal opodstatnenosť\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a podľa čl. 37 ods. 3\nlistiny, ktorého porušenie namietal sťažovateľ v súvislosti so závermi najvyššieho súdu\no tom, že nepreukázal splnenie zákonných podmienok podania návrhu na zvolanie\nschôdze konkurzných veriteľov, na ustanovenie nového správcu a tiež podmienok\nuznášaniaschopnosti tejto schôdze. Obdobne ústavný súd neskúmal namietané porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ktoré sťažovateľ\nodvodzoval od toho, že najvyšší súd nenariadil pojednávanie, hoci potvrdil napadnuté\nuznesenia krajského súdu z iného právneho dôvodu a na základe nových skutočností\naj z dôvodu, že vo veci bude opäť rozhodovať najvyšší súd.\nÚstavný súd neskúmal opodstatnenosť sťažovateľom namietaného porušenia práva\npodľa čl. 13 dohovoru, pretože po zrušení uznesenia z 29. novembra 2012 bude najvyšší súd\npovinný preskúmať odôvodnenosť odvolania sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu\nz 20. septembra 2010, čím vznikne priestor na realizáciu účinného prostriedku nápravy\nv zmysle uvedeného článku dohovoru.\nPodaním doručeným ústavnému súdu 6. júna 2013 sťažovateľ žiadal spojiť konanie\no jeho sťažnosti na spoločné konanie s konaním ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa\nvedenej na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 11950/2013. O tomto\nnávrhu ústavný súd nerozhodoval z dôvodu, že predmetná sťažnosť\n\nbola\n\nuznesením ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 393/2014 z 9. júla 2014 odmietnutá ako\nneprípustná.\n\n32\n\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva na zákonného sudcu podľa\nčl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho\nzákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.\nZásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií\nnezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou zárukou pre\nkaždého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to\npovolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich\nprideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada\npevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely)\nvýber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07). Rozhodovanie veci\nzákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok\nspravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09).\nPodľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca je sudca,\nktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom\na s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje\nv senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie\na rozhodovanie v senáte.\nPodľa § 3 ods. 4 zákona o súdoch zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať\nlen v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.\nPodľa § 18 zákona o súdoch senát najvyššieho súdu sa skladá z troch sudcov,\nz ktorých jeden je predsedom senátu.\n\n33\n\nPodľa § 50 ods. 1 zákona o súdoch na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie\nakt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní\nvýkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.\nPodľa čl. 38 rokovacieho poriadku najvyššieho súdu uverejneného v Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky pod č. 291/2006 Z. z. zákonným sudcom je na najvyššom súde sudca,\nktorý vykonáva funkciu sudcu a je určený rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o\nprejednávanej veci. V rámci senátu, ktorý má podľa rozvrhu práce určitú vec prejednať a\nrozhodnúť, je zákonným sudcom každý člen tohto senátu. Namiesto sudcu, ktorý bol v\nurčitej veci pôvodne zákonným sudcom, ale vyskytla sa u neho skutočnosť, ktorá podľa\nosobitného predpisu alebo rozvrhu práce vylučuje možnosť prejednania a rozhodnutia veci\ntýmto sudcom, je zákonným sudcom sudca určený v súlade s ustanoveniami rozvrhu práce,\nktoré upravujú postup v prípade výskytu takej skutočnosti. Zmenu v osobe zákonného sudcu\nmožno vykonať len v súlade s rozvrhom práce.\nZo stabilnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že za zákonného sudcu treba\npovažovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon sudcovskej funkcie,\nbol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia\nnezanikla a bol určený na prejednanie konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce súdu\n(III. ÚS 116/06).\nSťažovateľ v tejto súvislosti namieta, že v prerokúvanej veci mal rozhodovať senát „1\nObo“, a nie senát „3 Obo“.\nPredseda obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu vo vyjadrení z 13. októbra\n2014 uviedol, že konanie o odvolaní sťažovateľa, ktoré bolo doručené najvyššiemu súdu\n24. septembra 2010, bolo vedené pod sp. zn. 1 Obo 149/2010 a konanie o odvolaní\n, ktoré bolo doručené najvyššiemu súdu 28. októbra 2010, bolo vedené\npod sp. zn. 1 Obo 160/2010. V oboch prípadoch boli veci pridelené senátu\n, ktorý bol odvolaný z funkcie sudcu najvyššieho súdu.\n34\n\nPodľa čl. II odseku 1 rozvrhu práce najvyššieho súdu na rok 2012, ktorý bol vydaný\nopatrením predsedu najvyššieho súdu č. Spr 1150/2011 zo 14. decembra 2011 (ďalej len\n„rozvrh práce na rok 2012“), ak osobitný predpis alebo tento rozvrh práce neustanovuje\ninak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú\njednotlivým\n\nsenátom\n\nnáhodným\n\nvýberom\n\npomocou\n\ntechnických\n\nprostriedkov\n\na programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.\nPodľa čl. II odseku 4 rozvrhu práce na rok 2012 veci, ktoré boli opätovne predložené\nnajvyššiemu súdu po tom, čo najvyšší súd už konal vo veci samej a rozhodol o riadnom\nalebo mimoriadnom opravnom prostriedku, sa po lustrácii pridelia senátu, ktorý vo veci\nsamej rozhodoval naposledy; ak takého senátu pre zmenu v organizácii práce niet alebo\ndo senátu nie je zaradená väčšina jeho naposledy vo veci rozhodujúcich členov,\nvec sa pridelí náhodným výberom podľa odseku 1. Za senát, ktorý vo veci samej rozhodoval\nnaposledy, sa považuje aj senát označený v osobitnej časti iným poradovým číslom,\nak je do tohto senátu zaradená väčšina naposledy vo veci rozhodujúcich sudcov.\nOdvolanie sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu zo 16. augusta 2010 bolo\nso súdnym spisom predložené najvyššiemu súdu 24. septembra 2010 a vec bola pridelená\nsenátu 1 Obo. Odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu z 20. septembra 2010\nbolo najvyššiemu súdu predložené 29. októbra 2010 a vec bola pridelená senátu 1 Obo.\nO odvolaniach sťažovateľa rozhodol senát najvyššieho súdu 1 Obo zložený z predsedu\na sudkýň – členiek senátu\n\na\n\n.\nÚstavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 583/2011 z 21. júna 2012 zrušil uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Obo 149/2010, 1 Obo 160/2010 zo 14. decembra 2010, preto\nnajvyšší súd znovu rozhodoval o odvolaniach sťažovateľa, pričom vec bola doručená\n\n35\n\nnajvyššiemu súdu 7. septembra 2012. V predmetnom prípade rozhodoval senát najvyššieho\nsúdu 3 Obo.\nOpatrením predsedu najvyššieho súdu č. 3 sp. zn. Spr 661/2012 z 23. júla 2012 bol\nzmenený rozvrh práce na rok 2012 z dôvodu, že predseda senátu 1 Obo\nbol odvolaný z funkcie sudcu najvyššieho súdu. Podľa rozvrhu práce na rok 2012\nv rozhodnom čase nebol na najvyššom súde senát, v ktorom by boli súčasne členkami\nsudkyne\n\na\n\n, t. j. väčšina členov senátu\n\n1 Obo, ktorý pôvodne vo veci rozhodoval. Na základe toho bola vec náhodným výberom\npodľa čl. II ods. 4 a čl. II ods. 1 rozvrhu práce na rok 2012 pridelená senátu 3 Obo, o čom\nsvedčí aj potvrdenie o pridelení veci v konkurznom spise.\nPo preskúmaní postupu najvyššieho súdu v súvislosti s pridelením predmetnej veci\nsenátu 3 Obo a vychádzajúc z rozvrhu práce najvyššieho súdu na rok 2012, ústavný súd\nnezistil rozpor v postupe najvyššieho súdu a sťažovateľom označeným základným právom\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny. Na základe týchto\nzistení ústavný súd konštatuje, že pridelením veci sťažovateľa a vydaním napadnutého\nuznesenia najvyšší súd neporušil základné právo sťažovateľa na zákonného sudcu podľa\nčl. 48 ods. 1 ústavy, resp. čl. 38 ods. 1 listiny.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie... Ústavný súd môže zároveň vec\nvrátiť na ďalšie konanie...\n\n36\n\nPodľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nmôže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\nKeďže najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Obo 70/2012, 3 Obo 71/2012\nz 29. novembra 2012 porušil označené základné právo sťažovateľa podľa ústavy a listiny,\nako aj právo podľa dohovoru a podľa medzinárodného paktu, ústavný súd zrušil toto\nrozhodnutie a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).\nPovinnosťou najvyššieho súdu bude riadiť sa právnym názorom ústavného súdu, znova\nposúdiť argumentáciu sťažovateľa v odvolaniach proti uzneseniam krajského súdu\nzo 16. augusta 2010 a z 20. septembra 2010 a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom\nodôvodniť.\nÚstavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde\naj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym\nzastupovaním advokátom (bod 3 výroku tohto nálezu).\nSťažovateľ úhradu trov konania nevyčíslil. Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi\nsťažovateľa úhradu trov konania v sume 275,94 € v súlade s vyhláškou Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),\na to odmenu za 2 úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky (prevzatie\n37\n\na príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy).\nÚstavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby\nza rok 2013 v sume 130,16 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a\nnáhrady hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 7,81 €\n(1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).\nTrovy konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa\n(§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) podľa výroku rozhodnutia.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. apríla 2015\n\n38", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-správca konkurznej podstaty", "rozhodnutie-odôvodnenie", "arbitrárnosť", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-konkurzná podstata", "arbitrárnosť", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-správca konkurznej podstaty", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-konkurzná podstata", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Obo/70/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}, {"sz": "3Obo/71/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7bab347e-4802-489d-bd62-55684ecc23c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 393/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 393/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bab347e-4802-489d-bd62-55684ecc23c9"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:a15bdaa0-6b95-40f5-9484-27b755301ebe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 190/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 190/2012 z 12. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a15bdaa0-6b95-40f5-9484-27b755301ebe"}, {"guid": "ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 508/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 508/2011 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1"}, {"guid": "ussr:21a7a9d8-0ff3-4b3d-84c9-d41c50fcd760", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 583/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 583/2011 z 15. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21a7a9d8-0ff3-4b3d-84c9-d41c50fcd760"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "ussr:96bdb114-e7c3-452b-94b1-80f8a2a0cc09", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 342/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 342/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96bdb114-e7c3-452b-94b1-80f8a2a0cc09"}, {"guid": "ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 116/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 825, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7bab347e-4802-489d-bd62-55684ecc23c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 393/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 393/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bab347e-4802-489d-bd62-55684ecc23c9"}]}