{"guid": "ussr:14ee47d9-ee63-44ea-9d9d-fd439ecba96e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:4.US.98.2014.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 98/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 98/2014 z 18. 3. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. marca 2015, sp. zn. IV. ÚS 98/2014, ECLI:SK:USSR:2015:4.US.98.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-03-18", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "nazov": "čl. 6 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/14ee47d9-ee63-44ea-9d9d-fd439ecba96e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:4.US.98.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:4.US.98.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:4.US.98.2014.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 98/2014­66\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava\nOrosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Andreou Cúgovou,\nSvätoplukova 28, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa\nčl. 17 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6\nods. 1, 2 a 3 písm. a) až d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tdo 34/2013 z 30. júla 2013,\nza účasti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, takto\nrozhodol:\n\n1. Základné práva\n\npodľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\n\na práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. a) až c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tdo 34/2013\nz 30. júla 2013 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tdo 34/2013 z 30.\njúla 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy konania v sume 508,99 € (slovom päťstoosem eur a deväťdesiatdeväť centov) na účet\njeho právnej zástupkyne JUDr. Andrey Cúgovej, Špitálska 25, Bratislava, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. septembra\n2013 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Andreou Cúgovou, Špitálska\n25, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 (prvej\nvety), čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv\npodľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. a) až d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 1 T 105/2010 z 18. júla 2012 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“),\nuznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 To 102/2012 z 29.\njanuára 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Tdo 34/2013 z 30. júla 2013\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol napadnutým rozsudkom\nokresného súdu uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa\n\n2\n\n§ 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona, v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného\nzákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov.\nProti napadnutému rozsudku okresného súdu podal odvolanie sťažovateľ, ako aj\nprokurátor. Krajský súd uznesením sp. zn. 1 To 102/2012 z 29. januára 2013 zamietol\nodvolania sťažovateľa aj prokurátora. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podal\nsťažovateľ dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, teda\nz dôvodu, že došlo k zásadnému porušeniu práva na obhajobu. Najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 2 Tdo 34/2013 z 30. júla 2013 dovolanie sťažovateľa odmietol podľa § 382 písm. c)\nTrestného poriadku.\nNajvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že „... nemôže\nna podklade dovolania obvineného skúmať zachovanie totožnosti skutku medzi rozsudkom\na obžalobou, nakoľko tomu zodpovedajúci dôvod dovolania v ustanovení § 371 ods. 1\nTrestného poriadku absentuje.\nAk by dovolateľom tvrdená chyba nastala, nešlo by o porušenie práva na obhajobu.\nTaké porušenie by zodpovedalo nerešpektovaniu ustanovení Trestného poriadku, ktoré\nzabezpečujú možnosť obvineného obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu,\nzúčastniť sa na úkonoch trestného konania v rozsahu ustanovenom zákonom, vyjadrovať sa\nk vykonaným dôkazom a navrhovať vykonanie dôkazov, podávať opravné prostriedky a pod.\n(jadro tejto úpravy je generálne formulované v § 34 Trestného poriadku).\nPodanie obžaloby pre iný skutok, než pre ktorý bolo vznesené obvinenie (§ 234 ods. 2\nveta prvá Trestného poriadku) a rozhodnutie súdu na hlavnom pojednávaní o inom skutku,\nnež ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu (§ 278 ods. 1 Trestného poriadku) je chybou\nrozhodnutia súdu (respektíve v prvom z uvedených prípadov chybou prokurátora\na v nadväznosti na to aj rozhodnutia súdu, ktoré takú chybu akceptovali). V dovolacom\nkonaní z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Trestného poriadku však možno vo vzťahu\nk súdom zistenému skutku skúmať len správnosť jeho právnej kvalifikácie (§ 371 ods. 1\npísm. i) Trestného poriadku. Ako už bolo uvedené, nemožno skúmať zachovanie jeho\ntotožnosti oproti obžalobe (rovnako správnosť a úplnosť súdom zisteného skutku).\n3\n\nAk by si dovolací súd atrahoval prieskum v rozsahu, ktorý mu zákon nezveruje, išlo\nby o porušenie ústavného princípu konania štátneho orgánu len v rozsahu a spôsobom,\nktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktorý je základným\natribútom právneho štátu.\nDovolateľom tvrdenú chybu rozhodnutia súdu je možné uplatňovať v odvolacom\nkonaní, k čomu aj došlo. Použitie mimoriadneho opravného prostriedku však v tomto\nprípade nie je možné.“.\nSťažovateľ argumentuje, že Okresná prokuratúra Martin podala na neho obžalobu\npre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,\nich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), c) a d) Trestného zákona,\nv spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že\nspolu s\n\nna chate v obci\n\nv dobe od začiatku roku 2010\n\ndo 16. júna 2010 vyrábali pervitín. Konkrétne znel skutok uvedený v obžalobe nasledovne:\n„po predchádzajúcej vzájomnej dohode s\nod začiatku roku 2010 do 16. 06. 2010, v rekreačnej chate č.\n, obec\n\n, v presne nezistenej dobe\n, v katastrálnom území\n\n, okr. Martin a v jej okolí, opakovane extrahovali z tabletiek\n\nNurofen StopGrip (pseudo)efedrin a následne na príslušnom zariadení, ako najmä sklenené\nmisky, sklenené banky, skúmavky, plastové fľaše a iné a z príslušných látok, ako\n(pseudo)efedrin, kyselina fosforečná, kyselina chlorovodíková, hydroxid sodný, jód, červený\nfosfor a toluen, opakovane vyrobili nezistené množstvo hydrochloridu metamfetamínu\n(pervitín), dňa 16. 06. 2010 mali na uvedenej rekreačnej chate v jenského mise bielu\nkryštalickú látku o celkovej hmotnosti 0,257 g, o ktorej bolo, podľa znaleckého skúmania\nKriminalisticko – expertízneho ústavu PZ Bratislava, pracovisko Slovenská Ľupča,\nzistené, že sa jedná o hydrochlorid metamfetamínu s obsahom účinnej látky metamfetamín\n67,9 % hmotnostných, čo zodpovedá 4 – 18 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom\nmetamfetamín je zaradený do II. Skupiny zoznamu omamných látkach, psychotropných\nlátkach uvedeného v zákone č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psyhotropných látkach\na prípravkoch v znení neskorších predpisov a taktiež tam mali uskladnené v dvoch\ninjekčných striekačkách so zataveným násadcom na ihlu biely prášok a na papieri\n4\n\nnasiaknutom neznámou látkou hnedo – žltý prášok, spolu o celkovej hmotnosti 15,494 g,\no ktorých bolo podľa znaleckého skúmania Kriminalisticko­expertízneho ústavu PZ\nBratislava, pracovisko Slovenská Ľupča, zistené, že sa jedná o (pseudo)efedrin, t. j.\nprekurzor, ktorý je možné použiť na ilegálnu výrobu metamfetamínu, pričom z uvedeného\nmnožstva by bolo možné teoreticky vyrobiť 275 až 550 dávok metamfetamínu.“\nV zmysle napadnutého rozsudku okresného súdu sa sťažovateľ mal dopustiť skutku,\nza ktorý bol odsúdený, tým, že „od presne nezistenej doby leta 2009 do najneskôr\n16. 06. 2010 opakovane kupoval na bližšie nezistených miestach v meste\nvšak na diskotéke v meste\n\n, minimálne\n\n, od bližšie nezistených osôb, pervitín, ktorý mal následne\n\nv držbe pre účely jeho užívania, tento pervitín opakovane užíval minimálne aj s\n..., ktorá ho taktiež zaobstarávala kúpou, na rôznych miestach v okrese\nMartin, jeden až dvakrát do mesiaca, pričom pervitín (memamfetamín) je zaradený do II.\nskupiny zoznamu omamných a psychotropných látok uvedeného v zákone č. 139/1998 Z. z.\no omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.“.\nSťažovateľ tvrdí, že bol uznaný za vinného zo spáchania iného skutku, než pre aký\nbola naňho podaná obžaloba, čo je v rozpore s ustanovením § 278 ods. 1 Trestného\nporiadku, podľa ktorého súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom\nnávrhu.\nPodľa názoru sťažovateľa nie je v danom prípade zachovaná zásada totožnosti skutku,\nkeďže výroba omamnej látky a jej konzumácia predstavujú rôzne konania. Podľa názoru\nsťažovateľa musí dôjsť k totožnému účinku na totožnom predmete konkrétneho útoku.\n„Totožnosť skutku v skutočnosti nezachováva totožnosť následku na objekte, ale totožnosť\núčinku na predmete konkrétneho útoku.\n... Pre konanie sťažovateľa spočívajúce v požívaní omamnej látky nebolo začaté\ntrestné stíhanie, bolo síce vznesené obvinenie, ale nebola podaná obžaloba.“\nSťažovateľ tiež poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade neexistuje ani miestna,\nani časová, ani vecná súvislosť, ktorá by mohla spojiť rozdielne konania do jedného skutku.\n5\n\nNa podporu svojich tvrdení uvádza, že napadnutý rozsudok okresného súdu napadol\nodvolaním nielen on, ale aj prokurátor z rovnakého dôvodu – uznanie viny zo skutku, ktorý\nnebol predmetom obžaloby.\nSťažovateľ je presvedčený, že „odsúdenie pre iný skutok, než ktorý bol predmetom\nobžaloby, je snáď tým najhrubším, najzásadnejším možným spôsobom materiálneho\nporušenia práv na obhajobu, keď obžalovanému vôbec nie je daná príležitosť, aby sa\nobhajoval a predkladal dôkazy, ktoré by ho zbavovali viny alebo zmierňoval jeho vinu\nzo skutku, pre ktorý je nakoniec odsúdený. NS SR naproti tomu rozumie pod porušením práv\nna obhajobu len porušenie konkrétnych ustanovení TP upravujúcich práva obhajoby.\nNepristupuje k ochrane práva obžalovaného na obhajobu materiálne, ale čisto formálne...“.\nNa základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„... rozsudkom OS Martin sp. zn. 1 T/105/2010 z 18. júla 2012, uznesením KS Žilina\nsp. zn. 1 To/102/2012 – 1003 z 29. januára 2013 a uznesením NS SR sp. zn. 2 Tdo 34/2013\nz 30. júla 2013 boli porušené jeho základné práva zaručené v čl. 17 ods. 2 veta prvá, čl. 48\nods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1, 2, 3 písm. a) až d) Dohovoru, tieto rozhodnutia\nzrušil a vec vrátil OS Martin, aby v nej znovu konal a rozhodol.“\nSťažovateľ sa zároveň domáha úhrady trov konania v celkovej sume 331,13 €.\nSťažovateľ taktiež požiadal ústavný súd o nariadenie dočasného opatrenia, ktorým\nodloží vykonateľnosť právoplatného rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 T 105/2010\nz 18. júla 2012 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 1 To 102/2012 z 29. januára\n2013 a okresnému súdu uloží, aby neodkladne prerušil výkon trestu odňatia slobody\nuložený sťažovateľovi.\nÚstavný\n\nsúd\n\nsťažnosť\n\nsťažovateľa\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\na\n\nuznesením\n\nč. k. IV. ÚS 98/2014­23 z 19. februára 2014 ju v časti namietaného porušenia základných\n6\n\npráv a slobôd podľa ústavy a práv podľa dohovoru, ku ktorému malo dôjsť uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 34/2013 z 30. júla 2013, prijal na ďalšie konanie.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bol ústavnému súdu doručený prípis predsedu\nnajvyššieho súdu sp. zn. KP 3/2014 z 5. mája 2014, ktorého obsahom bola námietka\n„predpojatosti sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Ladislava Orosza,\nJUDr. Ľudmily Gajdošíkovej a...“ v konaní o sťažnosti sťažovateľa. Následne najvyšší súd\nv prípise č. k. KP 3/201­17 z 25. septembra 2014 ústavnému súdu oznámil, že na námietke\npredpojatosti podanej bývalým predsedom najvyššieho súdu z 5. mája 2014 netrvá a berie\nju späť (označený prípis bol ústavnému súdu doručený 3. októbra 2014). Na tomto základe\nústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 618/2014 z 15. októbra 2014 konanie o vyhlásení\nnajvyššieho súdu o odmietnutí sudcov ústavného súdu Ľudmily Gajdošíkovej a Ladislava\nOrosza vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 98/2014 zastavil. Z uvedených dôvodov nemohol\nústavný súd v období od 5. mája 2014 do 16. októbra 2014 vo veci sťažovateľa konať.\nNásledne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa a predsedníčku\nnajvyššieho súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie. Predsedníčku najvyššieho súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadrila\nk sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľa a predsedníčka najvyššieho súdu ústavnému\nsúdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.\nVzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedníčky najvyššieho\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade\ns § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,\npretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nVyjadrenie najvyššieho súdu k sťažnosti bolo ústavnému súdu doručené 28. januára\n2015. Predsedníčka najvyššieho súdu sa v ňom vyjadruje k sťažnosti prostredníctvom\n7\n\nvyjadrenia predsedu senátu rozhodujúceho o dovolaní sťažovateľa JUDr. Petra Krajčoviča,\nktorý navrhuje, aby ústavný súd sťažnosti nevyhovel, a na podporu tohto záveru okrem\niného uvádza, že «... nejde o „čisto“ formálny prístup k ochrane práva na obhajobu, ako to\ntvrdí sťažovateľ.\n... Akékoľvek chyby konania a rozhodovania možno uplatniť riadnym opravným\nprostriedkom (v prípade rozsudku odvolaním), čo obvinený vo vzťahu ku ním tvrdenej\nokolnosti (nezachovanie totožnosti skutku) v odvolacom konaní neúspešne učinil. Odvolací\nsúd sa podrobne zaoberal okolnosťami, pre ktoré považuje totožnosť skutku (pri jeho úprave\nsúdom prvého stupňa, na ktorú je, ak to výsledky dokazovania podmieňujú, povinný)\nza zachovanú. Išlo teda o hodnotenie výsledkov dokazovania, nie o situáciu, v ktorej by sa\nodsúdenie týkalo okolností, ktoré neboli v konaní dokazované.\nVšetky chyby konania a rozhodovania sú teda napadnuteľné riadnym opravným\nprostriedkom, mimoriadnym opravným prostriedkom (síce všeobecne dostupným), len\nniektoré. Ustanovenie o dôvodoch dovolania (v tomto prípade § 371 ods. 1 Trestného\nporiadku) je v dôsledku toho potrebné vykladať síce nie reštriktívne, ale ani príliš\nextenzívne. Inak by dovolacie konanie duplikovalo konanie odvolacie.\nTaký systém ochrany práva a jej preskúmania, ustanovený zákonom, musí súd (aj\ndovolací) akceptovať, a to v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky. Z toho aj\nrozhodnutie najvyššieho súdu vychádza.\nPod pojem zásadné porušenie práva na obhajobu nemožno subsumovať akékoľvek\n(možné, obvineným tvrdené) porušenie ustanovení Trestného poriadku zo strany orgánov\nčinných v trestnom konaní alebo súdu. Právo na obhajobu je síce premietnuté do mnohých\nustanovení Trestného poriadku, vždy však ide o úpravu vychádzajúcu z ustanovenia § 34\nTrestného poriadku (práva a povinnosti obvineného) a § 44 Trestného poriadku (práva\na povinnosti obhajcu). Ide o možnosť aktívne uplatňovať svoju procesnú oponentúru proti\nobvineniu (obžalobe), a to osobne alebo prostredníctvom obhajcu, zákonom ustanoveným\nspôsobom. To aj bolo obvinenému v priebehu konania umožnené. Právo na obhajobu však\nnepokrýva možnosť univerzálneho opätovného prieskumu rozsudku (po prvotnom\nodvolacom odvolacom prieskume), ale len prieskumu selektovaného (podľa ustanovení\no dovolacom konaní), s limitom vymedzených dovolacích dôvodov. V sťažnosťou\n8\n\nnapadnutom rozhodnutí je potom vysvetlené, prečo dovolateľom tvrdená chyba rozhodnutia\ndo kategórie ním uplatneného dovolacieho dôvodu nespadá.\nPodobne je tomu pri otázke skutkových zistení (správnosť a úplnosť zisteného skutku),\nktoré vždy tvoria základ odsúdenia. Túto okolnosť možno namietať v odvolacom konaní, v\ndovolacom konaní však prieskum nie je možný (§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku\nčasť vety za bodkočiarkou).».\nSťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v reakcii na vyjadrenie\nnajvyššieho súdu uviedol, že právo obvineného na obhajobu je tvorené predovšetkým\nprávom obvineného vedieť, z čoho je obvinený. „Odsúdenie pre iný skutok, než ktorý bol\npredmetom obžaloby, je snáď tým najhrubším, najzásadnejším možným spôsobom\nmateriálneho porušenia práv na obhajobu, keď obžalovanému vôbec nie je daná príležitosť,\naby sa obhajoval a predkladal dôkazy, ktoré by ho zbavovali viny alebo zmierňoval jeho\nvinu zo skutku, pre ktorý je nakoniec odsúdený.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ v časti sťažnosti, ktorá bola ústavným súdom prijatá na ďalšie konanie,\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 (prvej vety), čl. 48 ods. 2\na čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. a) až d) dohovoru napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu, ktorým dovolací súd odmietol jeho dovolanie podľa § 382\npísm. c) Trestného poriadku na základe záveru, podľa ktorého je zrejmé, že nie sú splnené\ndôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.\n\n9\n\nPodľa čl. 17 ods. 2 prvej vety ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody\ninak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť\nna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje\nza nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.\nPodľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto\nminimálne práva:\na) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou\na dôvodom obvinenia proti nemu;\nb) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;\nc) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo\npokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy\nspravodlivosti vyžadujú;\nd) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie\na výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.\n\n10\n\nKľúčová námietka sťažovateľa, s ktorou sa ústavný súd v konaní o sťažnosti musí\nvysporiadať, je založená na tvrdení sťažovateľa, že jeho dovolanie vychádzajúce primárne\nz námietky nezachovania totožnosti skutku v trestnej veci, za ktorú bol odsúdený, t. j. že bol\nodsúdený pre iný skutok, než ktorý bol predmetom obžaloby, je námietkou, ktorú treba\nzahrnúť pod dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (zásadným\nspôsobom bolo porušené právo na obhajobu), keďže „obžalovanému vôbec nie je daná\npríležitosť, aby sa obhajoval a predkladal dôkazy, ktoré by ho zbavovali viny alebo\nzmierňoval jeho vinu zo skutku, pre ktorý je nakoniec odsúdený“.\nVychádzajúc z podstaty námietky sťažovateľa, ústavný súd poukazuje na relevantné\nustanovenia Trestného poriadku.\nPodľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku obvinený má právo od začiatku konania proti\nsvojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom\no nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a\nobstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné\nprostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných\norgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. S obhajcom sa však v priebehu svojho\nvýsluchu nemôže radiť o tom, ako odpovedať na položenú otázku. Môže žiadať, aby bol\nvypočúvaný za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch\nprípravného konania. Ak je obvinený zadržaný, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia\nslobody, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby; to neplatí pre telefonický\nrozhovor obvineného s obhajcom počas výkonu väzby, ktorého podmienky a spôsob výkonu\nustanovuje osobitný predpis. Má právo v konaní pred súdom vypočúvať svedkov, ktorých\nsám navrhol alebo ktorých s jeho súhlasom navrhol obhajca, a klásť svedkom otázky.\nObvinený môže uplatňovať svoje práva sám alebo prostredníctvom obhajcu.\nPodľa § 34 ods. 2 Trestného poriadku obvinený môže už na začiatku konania\npred súdom prvého stupňa uplatniť všetky dôkazy, ktoré sú mu známe a ktoré navrhne\nvykonať. Ak po podaní obžaloby podá obvinený návrh na vykonanie dôkazov pred začatím\n11\n\nkonania na súde prvého stupňa, súd je povinný takýto návrh bez meškania doručiť\nprokurátorovi a poškodenému.\nPodľa § 34 ods. 3 Trestného poriadku obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky\nna úhradu trov obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú\nodmenu; nárok na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníženú odmenu musí obvinený\npreukázať najneskôr pri rozhodovaní o náhrade trov trestného konania a ak ide\no ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2, najneskôr do 30 dní po tom, čo mu bolo doručené\nopatrenie o ustanovení obhajcu.\nPodľa § 34 ods. 4 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd sú\npovinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu\nplnú možnosť na ich uplatnenie.\nPodľa § 34 ods. 5 Trestného poriadku obvinený je povinný na začiatku prvého\nvýsluchu uviesť adresu, na ktorú sa mu majú písomnosti doručovať, vrátane písomností\nurčených do vlastných rúk, ako aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob\ndoručovania zmení, musí takú skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu;\no doručovaní a následkoch s tým spojených orgán činný v trestnom konaní alebo súd\nobvineného poučí.\nPodľa § 44 ods. 1 Trestného poriadku obhajca je povinný poskytovať obvinenému\npotrebnú právnu pomoc, na obhajovanie jeho záujmov účelne využívať prostriedky\na spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať sa o to, aby boli v konaní náležite\na včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú.\nPodľa § 44 ods. 2 Trestného poriadku obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní\nrobiť v mene obvineného návrhy, podávať v jeho mene žiadosti a opravné prostriedky,\nnazerať do spisov a zúčastniť sa podľa ustanovení tohto zákona v konaní pred súdom\núkonov, ktorých má právo zúčastniť sa obvinený, a vo vyšetrovaní alebo v skrátenom\nvyšetrovaní úkonov podľa § 213 ods. 2 až 4.\n12\n\nPodľa § 44 ods. 3 Trestného poriadku ak je obvinený pozbavený spôsobilosti\nna právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže obhajca\noprávnenia podľa odseku 2 vykonávať aj proti vôli obvineného.\nPodľa § 44 ods. 4 Trestného poriadku ak nebolo splnomocnenie obhajcu pri jeho\nzvolení alebo ustanovení vymedzené inak, zaniká pri skončení trestného stíhania. Aj keď\nsplnomocnenie takto zaniklo, je obhajca oprávnený podať za obžalovaného ešte žiadosť\no milosť a o odklad výkonu trestu.\nPodľa § 44 ods. 5 Trestného poriadku obhajca má právo vo všetkých štádiách\ntrestného konania vyžiadať si vopred kópiu alebo rovnopis zápisnice o každom úkone\ntrestného konania. Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné mu vyhovieť;\nodmietnuť môžu len vtedy, ak to nie je z technických dôvodov možné; po odpadnutí\ntechnických prekážok sú povinné\n\nžiadosti obhajcu vyhovieť.\n\nNáklady spojené\n\ns vyhotovením kópie alebo rovnopisu je obhajca povinný štátu uhradiť.\nPodľa § 44 ods. 6 Trestného poriadku obhajca je oprávnený na náklady obhajoby\nzaobstarávať a predkladať dôkazy.\nPodľa § 44 ods. 7 Trestného poriadku ak si obvinený zvolil viacerých obhajcov v tej\nistej veci, povinnosti a práva podľa tohto zákona patria každému z nich. Pri úkonoch podľa\ntohto zákona stačí prítomnosť len jedného z nich, ak zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 44 ods. 8 Trestného poriadku ak má obvinený viacerých obhajcov, doručí sa\npísomnosť tomu z nich, koho si určili na doručovanie písomností. Ak nebol určený žiaden\nz obhajcov, doručí sa písomnosť tomu, ktorý bol zvolený za obhajcu ako prvý. Ak bolo\nnaraz zvolených viac obhajcov, doručí sa písomnosť tomu, ktorého určí obvinený.\n\n13\n\nPodľa § 234 ods. 2 prvej vety Trestného poriadku obžaloba sa môže podať len\npre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie.\nPodľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je\nuvedený v obžalobnom návrhu.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak\nzásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku časť vety za bodkočiarkou správnosť a\núplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu je zrejmé, že najvyšší súd sa\ns námietkou sťažovateľa o tom, že v prípade jeho odsúdenia nebola zachovaná totožnosť\nskutku oproti obžalobe, a teda že bol odsúdený za iný skutok, než pre ktorý bola podaná\nobžaloba, bez ďalšieho meritórne nezaoberal, pričom uviedol, že sa ako dovolací súd\n„nemôže na podklade dovolania obvineného skúmať zachovanie totožnosti skutku medzi\nrozsudkom a obžalobou, nakoľko tomu zodpovedajúci dôvod dovolania v ustanovení § 371\nods. 1 Trestného poriadku absentuje. Ak by dovolateľom tvrdená chyba nastala, nešlo by\no porušenie práva na obhajobu. Také porušenie by zodpovedalo nerešpektovaniu\nustanovení Trestného poriadku, ktoré zabezpečujú možnosť obvineného obhajovať sa\nosobne alebo prostredníctvom obhajcu, zúčastniť sa na úkonoch trestného konania\nv rozsahu ustanovenom zákonom, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a navrhovať\nvykonanie dôkazov, podávať opravné prostriedky a pod. (jadro tejto úpravy je generálne\nformulované v § 34 Trestného poriadku).\nPodanie obžaloby pre iný skutok, než pre ktorý bolo vznesené obvinenie (§ 234 ods. 2\nveta prvá Trestného poriadku) a rozhodnutie súdu na hlavnom pojednávaní o inom skutku,\nnež ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu (§ 278 ods. 1 Trestného poriadku) je chybou\nrozhodnutia súdu (respektíve v prvom z uvedených prípadov chybou prokurátora\na v nadväznosti na to aj rozhodnutia súdu, ktoré takú chybu akceptovali).“.\n14\n\nV nadväznosti na citované ústavný súd zdôrazňuje, že právo na obhajobu je jedným\nz kľúčových práv, ktoré sa uplatňuje v trestnom konaní, čo zvýrazňuje aj skutočnosť, že\nzároveň ide o právo, ktoré chráni výslovne aj ústava a tiež dohovor. Právo na obhajobu\npozostáva z viacerých čiastkových práv, ktoré sú uvedené v § 34 až § 44 Trestného\nporiadku.\nJedným z čiastkových práv obvineného na obhajobu je nepochybne aj jeho právo\nvedieť, z čoho, z akého skutku a z akého trestného činu je obvinený, resp. obžalovaný. Právo\nobvineného vedieť, z čoho je obvinený (vedomosť tak o skutku, ako aj o jeho právnej\nkvalifikácii) možno vyvodiť z už citovaných ustanovení § 34, § 206, § 234 a § 278\nTrestného poriadku.\nPrávo vedieť, z čoho je konkrétny subjekt obvinený, vyplýva aj z § 69 Trestného\nporiadku, v ktorom je zakotvené právo strán konania (teda aj obvineného) a niektorých\niných subjektov nahliadať do spisu (tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom).\nIde o právo, ktoré taktiež napomáha obvinenému k tomu, aby vedel, z čoho je obvinený,\na teda je nepochybne tiež súčasťou práva na obhajobu. Obvinený, resp. jeho obhajca sa\nštúdiom spisu môžu dôslednejšie pripraviť na výkon obhajoby.\nPrávo obvineného poznať skutok, z ktorého je obvinený, je nepochybne celkom\nzásadným pre realizáciu jeho obhajobných práv a pre kvalifikovanú realizáciu obhajoby ako\ntakej. Len pokiaľ obvinený vie, z čoho je obvinený – akého skutku, akého konania, s akým\nnásledkom sa mal dopustiť, môže sa obvineniu plnohodnotne brániť a navrhovať dôkazy\na argumenty na spochybnenie tohto obvinenia.\nNa podporu uvedeného možno v praktickej rovine napríklad poukázať na situáciu\n(úmyselne extrémnu, pozn.), v ktorej by sa ocitla fyzická osoba obvinená a následne\nobžalovaná zo skutku spočívajúceho v tom, že konkrétneho dňa, na konkrétnom mieste\nopakovanými údermi do hlavy a tela konkrétnemu poškodenému spôsobila konkrétne\n15\n\nzranenia a následne by táto fyzická osoba bola uznaná za vinnú zo skutku, ktorý spočíva\nv tom, že sa konkrétneho dňa, na konkrétnom mieste zmocnila konkrétnej veci patriacej\nkonkrétnemu poškodenému, čím mu spôsobila väčšiu škodu. V uvádzanom prípade\nnepochybne dôjde v dôsledku porušenia zásady totožnosti skutku k závažnému a zásadnému\nzásahu do obhajobných práv tejto fyzickej osoby, keďže po celý čas sa v postavení\nobvineného sústreďovala na argumentáciu a predkladanie dôkazov vyvracajúcich obvinenie\nz fyzického útoku na poškodeného, a nie na obhajobu vo vzťahu ku konaniu spočívajúcemu\nv zmocnení sa cudzej veci.\nV nadväznosti na uvedené sa z pohľadu ústavného súdu javí, že medzi požiadavkou\nzachovania totožnosti skutku uvedeného v rozhodnutí súdu o vine, resp. nevine\nobžalovaného oproti obžalobe a realizáciou práva obvineného (obžalovaného) na obhajobu\nexistuje priama príčinná súvislosť.\nZároveň však ústavný súd v zásade akceptuje argumentáciu najvyššieho súdu\nuvedenú v napadnutom uznesení, podľa ktorej v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i)\nTrestného poriadku správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať\na meniť, a teda že v dovolacom konaní z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Trestného\nporiadku možno vo vzťahu k súdom zistenému skutku skúmať len správnosť jeho právnej\nkvalifikácie. Napriek tomu však uvedenú príčinnú súvislosť medzi požiadavkou zachovania\ntotožnosti skutku obsiahnutého v odsudzujúcom rozhodnutí v konfrontácii so skutkom\nvymedzeným v obžalobe a právom na obhajobu musí dovolací súd podľa názoru ústavného\nsúdu primerane zohľadniť v odôvodnení dovolacieho rozhodnutia. Podľa zistení ústavného\nsúdu najvyšší súd ako dovolací súd túto skutočnosť, ktorá môže v konkrétnych okolnostiach\nposudzovanej veci nadobudnúť ústavnoprávny rozmer, vo svojej doterajšej judikatúre už\nviackrát akceptoval. Zo zistení ústavného súdu totiž vyplýva, že najvyšší súd sa k otázke\nzachovania totožnosti skutku ako dovolací súd v kontexte s namietaným zásadným\nporušením práva na obhajobu minimálne dvakrát v rámci dovolacieho konania explicitne\nvyjadril; konkrétne ide o uznesenie sp. zn. 1 Tdo V 6/2001 z 26. októbra 2011 a tiež\nuznesenie sp. zn. 6 Tdo 28/2011 z 29. júna 2011.\n16\n\nV oboch uvedených rozhodnutiach najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu boli\npredmetom posudzovania dovolania dovolateľov, ktorí rovnako namietali porušenie zásady\ntotožnosti skutku v dôsledku odsúdenia za iný skutok, než aký bol uvedený v obžalobnom\nnávrhu, čo považovali za naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku (zásadné porušenie práva na obhajobu). Najvyšší súd v oboch\nuvedených prípadoch, rovnako ako v prípade sťažovateľa, dovolanie odmietol podľa § 382\npísm. c) Trestného poriadku, avšak v oboch označených uzneseniach sa najvyšší súd s už\nuvedenou námietkou dovolateľov meritórne vysporiadal, t. j. formuloval záver, že v ich\nprípade zásada totožnosti skutku zachovaná bola, čo aj odôvodnil, a až na tom základe\nformuloval záver o nesplnení dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku.\nV uznesení sp. zn. 1 Tdo V 6/2001 z 26. októbra 2011 najvyšší súd v súvislosti\ns námietkou nezachovania totožnosti skutku oproti obžalobe uviedol, že „V dovolaní\nobvinený namietal aj to, že v jeho trestnej veci došlo k podstatnej zmene skutku\nbez akejkoľvek opory vo vykonaných dôkazoch, čím bola porušená zásada totožnosti\nskutku. Tieto námietky obvineného už odvolací súd označil za neopodstatnené, pretože\nk porušeniu podstaty skutku, resp. nezachovaniu totožnosti (podstaty) skutku nedošlo.\nV ďalšom podrobne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k takémuto záveru, a na ktoré dovolací\nsúd odkazuje.\nPodľa § 278 ods. 1 Tr. por. súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený\nv obžalobnom návrhu.\nPodľa § 278 ods. 3 Tr. por. súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe.\nNapriek tomu, že skutok je základom celého trestného konania, Trestný poriadok\ntento pojem nedefinuje a neuvádza ani to, čo sa rozumie pod pojmom totožnosť skutku.\nVymedzenie týchto pojmov je teda ponechané na teóriu trestného práva a súdnu prax.\nPodstatu skutku tvorí konanie páchateľa a následok týmto konaním spôsobený, ktorý je\nrelevantný z hľadiska trestného práva. Totožnosť skutku je zachovaná v prípade úplnej\nzhody konania a následku, zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku, zhody aspoň\n17\n\nv následku pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, príp. oboje\nbudú zhodné aspoň čiastočne, a to za predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných\nokolnostiach. Teória ani prax nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu medzi\nskutkovými okolnosťami uvedenými v obžalobnom návrhu a výrokom rozhodnutia súdu.\nPostačí zhoda medzi podstatnými skutkovými okolnosťami. Súd totiž musí prihliadať na tie\nzmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania. Súdna prax teda pripúšťa\nodchýlky od skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už tak, že sa k nemu pripoja nové\nskutočnosti v obžalobe neuvedené, alebo sa vynechajú niektoré skutočnosti v obžalobe\nuvedené, ak sa ukázali nesprávnymi, alebo že sa skutočnosti určitým spôsobom len\nmodifikujú, pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku.\nČo tvorí skutok v konkrétnom prípade a kedy je totožnosť skutku zachovaná, je\npotrebné skúmať vždy podľa individuálnych okolností konkrétnej trestnej veci.\nV posudzovanej kauze je daná úplná zhoda v následku konania. Na základe výsledkov\ndokazovania bola upravená skutková veta len v tom smere, že sa doplnilo to, čím obvinený\nzdôvodňoval žiadosť o úplatok.“.\nV uznesení sp. zn. 6 Tdo 28/2011 z 29. júna 2011 najvyšší súd v súvislosti\ns námietkou nezachovania totožnosti skutku oproti obžalobe uviedol:\n„Pokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.,\núvodom treba zdôrazniť tú skutočnosť, že zákon pre jeho uplatnenie predpokladá nie každé\nporušenie práva na obhajobu, ale len jeho zásadné porušenie. Zásadným porušením práva\nna obhajobu, zakladajúcim uvedený dôvod dovolania, sa pritom rozumie predovšetkým\nporušenie ustanovení o povinnej obhajobe.\nPrávo na obhajobu sa vzťahuje na celé trestné konanie a všetkým orgánom činným\nv trestnom konaní, ako aj súdu je uložené umožniť osobe, proti ktorej sa konane vedie,\nuplatnenie jej práv. Zmyslom tejto základnej zásady je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných\nzáujmov a práv obvineného, prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu veci a tiež\nk vydaniu zákonného a spravodlivého rozhodnutia.\nZ obsahu spisu je zrejmé, že obvinený mal v konaní pred súdom možnosť navrhovať,\npredkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, čo napokon aj využil a o týchto\n18\n\nnávrhoch súdy aj zákonným spôsobom rozhodli. Taktiež všetky ostatné práva, ktoré sú\nvyjadrením práva na obhajobu a podmienky na spoľahlivé zistenie objektívnej pravdy boli\nv predmetnej veci riadne zabezpečené.\nPokiaľ ide o tento dovolací dôvod obžalovaného, tak tento považoval najvyšší súd\nza neopodstatnený. Predovšetkým sa nemožno stotožniť s tým jeho tvrdením, že\nv predmetnom konaní došlo k porušeniu zásady totožnosti skutku, resp. že totožnosť\nskutku nebola v napadnutom rozsudku zachovaná.\nPodľa § 278 ods. 1 Tr. por. súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený\nv obžalobnom návrhu.\nObžalovacia zásada uvedená v ustanovení § 220 ods. 1 Tr. por. (teraz § 278 ods. 1\nTr. por.), podľa ktorého súd môže rozhodnúť len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom\nnávrhu, neznamená, že medzi skutkom, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu a skutkom\nuvedeným vo výroku rozsudku, musí byť úplná zhoda. Niektoré skutočnosti môžu odpadnúť\na iné naopak pribudnúť, nesmie sa zmeniť len podstata skutku. Podstata skutku je určovaná\núčasťou obžalovaného na určitej udalosti popísanej v obžalobnom návrhu, z ktorej vzišiel\nnásledok porušujúci alebo ohrozujúci spoločenské záujmy chránené trestným zákonom.\nTotožnosť skutku bude zachovaná, ak bude zachovaná totožnosť konania a následku.\nJe potrebné zdôrazniť, že teória ani prax nechápe totožnosť skutku len ako úplnú\nzhodu medzi skutkovými okolnosťami popísanými v obžalobnom návrhu a výrokom\nrozhodnutia súdu. Postačí zhoda medzi podstatnými skutkovými okolnosťami, pričom súd\nmôže a musí prihliadať k tým zmenám skutkového deja, ku ktorým došlo v priebehu procesu\ndokazovania.\nTotožnosť skutku je zachovaná, ak je zachovaná jeho podstata. Podstatu skutku\npritom tvorí, ako už bolo aj vyššie uvedené, konanie páchateľa (obžalovaného), ktorým sa\nrozumejú prejavy vôle páchateľa vo vonkajšom svete, pokiaľ sú zahrnuté zavinením\na následok týmto konaním spôsobený, ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva\nhmotného a ktorý spočíva v porušení alebo ohrození hodnôt (záujmov, vzťahov) chránených\ntrestným zákonom, t. j. objektu trestného činu. Následkom z hľadiska zachovania totožnosti\nskutku je potrebné rozumieť porušenie individuálneho objektu trestného činu v jeho\n\n19\n\nkonkrétnej podobe, teda konkrétny následok (porušenie alebo ohrozenie určitého\njedinečného vzťahu – záujmu), nie určitý typ následku.\nS poukazom na vyššie uvedené možno konštatovať, že totožnosť skutku v trestnom\nkonaní bude zachovaná popri úplnej zhode konania a následku tiež vtedy, ak bude daná\nzhoda aspoň v konaní pri rozdielnom následku alebo zhoda aspoň v následku\npri rozdielnom konaní, ale rovnako i vtedy, ak konanie alebo následok, príp. oboje budú\nzhodné aspoň čiastočne, a to za predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných\nokolnostiach (z hľadiska zachovania totožnosti konania i následku nie sú podstatné\nnapríklad tie skutkové okolnosti, ktoré charakterizujú len zavinenie či iný znak subjektívnej\nstránky činu). Keďže nemožno dať všeobecne platnú smernicu, čo tvorí skutok v konkrétnej\nprejednávanej veci a kedy je totožnosť skutku zachovaná, je nevyhnutné skúmať túto otázku\nvždy podľa individuálnych okolností každého prípadu zvlášť.\nV danom prípade krajský súd len doplnil označenie predpisov, ktoré obvinený porušil\na podľa ktorých mal vykonať účinné opatrenia, čo sa konštatuje tak v obžalobe, ako aj\nvo výroku okresného súdu.\nVzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, zákonné ustanovenia, dospel\nNajvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že obvineným vytýkané pochybenie nie je\nspôsobilé naplniť dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., a teda\nže v danom prípade k zásadnému porušeniu práva na obhajobu nedošlo.“\nÚstavný súd poukazuje aj na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tost 34/2011\nz 3. apríla 2012 (aj keď nejde o rozhodnutie vydané v rámci dovolacieho konania), ktorým\nrozhodol o sťažnosti prokurátora smerujúcej proti uzneseniu Špecializovaného trestného\nsúdu v Pezinku (ďalej len „špecializovaný súd“), ktorým tento súd odmietol obžalobu\nprokurátora a vrátil vec prokurátorovi na došetrenie práve z dôvodu zistenia závažných\nprocesných chýb spočívajúcich v porušení ustanovení zabezpečujúcich práva obhajoby\n[§ 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku], ktoré mali spočívať v tom, že obžalobný návrh\nnebol totožný so skutkom uvedeným v uznesení o vznesení obvinenia (teda že nebola\nzachovaná totožnosť skutku v obžalobe oproti skutku, pre ktorý bolo obvinenému vznesené\nobvinenie). Najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Tost 34/2011 z 3. apríla 2012 zrušil sťažnosťou\n20\n\nprokurátora napadnuté uznesenie špecializovaného súdu a uložil mu, aby vo veci konal a\nrozhodol, keďže dospel k záveru, že totožnosť skutku v danom prípade zachovaná bola.\nZ uvedeného vyplýva, že aj v tejto veci sa najvyšší súd s námietkou porušenia zásady\ntotožnosti skutku meritórne zaoberal, z čoho možno usúdiť, že túto námietku považoval za\nspôsobilú (v prípade jej preukázania) na to, aby na jej základe došlo k odmietnutiu obžaloby\nkonajúcim súdom a vráteniu veci prokurátorovi z dôvodu závažného procesného\npochybenia spočívajúceho v porušení ustanovení zabezpečujúcich práva obhajoby.\nZ hľadiska už uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu (najmä dovolacích, pozn.)\nsťažovateľ mohol podľa názoru ústavného súdu dôvodne očakávať, že najvyšší súd sa s jeho\nnámietkou nezachovania totožnosti skutku v dovolacom rozhodnutí meritórne vysporiada,\nteda uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nv dovolaní sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu nepochybne malo racionálny základ.\nÚstavný súd zastáva názor, že námietka nezachovania totožnosti skutku medzi\nrozsudkom a obžalobou je taká špecifická a úzko súvisiaca s realizáciu a naplnením práva\nna obhajobu, že konštatovanie najvyššieho súdu o tom, že „Najvyšší súd nemôže\nna podklade dovolania obvineného skúmať zachovanie totožnosti skutku medzi rozsudkom\na obžalobou, nakoľko tomu zodpovedajúci dôvod dovolania v ustanovení § 371 ods. 1\nTrestného\n\nporiadku\n\nabsentuje.“,\n\nbez\n\nakéhokoľvek\n\nmeritórneho\n\nposúdenia\n\ntejto\n\nnámietky, a to najmä v konfrontácii s predchádzajúcimi rozhodnutiami najvyššieho súdu\n(sp. zn. 1 Tdo V 6/2001 z 26. októbra 2011 a sp. zn. 6 Tdo 28/2011 z 29. júna 2011),\nnekorešponduje materiálnemu chápaniu základných práv a slobôd a v už naznačených\nsúvislostiach má tento nedostatok napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavnoprávnu\nrelevanciu.\nIII.\nZávery\n\n21\n\nVychádzajúc z dosiaľ uvedeného, ústavný súd zastáva názor, že napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu došlo k neprípustnému zásahu do práva sťažovateľa\nna spravodlivé súdne konanie, ako aj jeho práva na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. a)\naž c) dohovoru a čl. 50 ods. 3 ústavy tým, že najvyšší súd kľúčovú dovolaciu námietku\nsťažovateľa založenú na dovolacom dôvode podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nzaloženú na tvrdení, že bol odsúdený za iný skutok, než aký bol predmetom obžaloby\n(námietka nezachovania totožnosti skutku vyjadreného v obžalobe a odsudzujúcom\nrozsudku), formalisticky odmietol a bez ďalšieho označil ako nespôsobilú pre naplnenie\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Najvyšší súd teda\nv konečnom dôsledku bez akejkoľvek vecnej analýzy uvedenú námietku odmietol ako takú,\nktorá by ani v prípade, ak by reálne existovala (potvrdila by sa jej opodstatnenosť),\nnemohla mať za\n\nnásledok porušenie\n\nústavou a dohovorom garantovaného práva\n\nna obhajobu. Takýmto prístupom k výkladu § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nnajvyšší súd podľa názoru ústavného súdu minimálne nepriamo poprel zmysel a podstatu\nzákladného práva na obhajobu.\nNa tomto základe ústavný súd rozhodol, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n2 Tdo 34/2013 z 30. júla 2013 došlo k porušeniu práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ako aj do jeho práva na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) až c) dohovoru\na čl. 50 ods. 3 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).\nV zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, pričom zároveň môže vec vrátiť na\nďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nmôže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n\n22\n\nPodľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\nNa základe čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd\nnielen zrušil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ale v záujme efektívnej ochrany\nzákladných práv sťažovateľa ho zároveň aj vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie\na rozhodnutie. Úlohou najvyššieho súdu po vrátení veci na ďalšie konanie bude v zmysle\n§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde vec znovu prerokovať a rozhodnúť o nej, pričom jeho\núlohou bude s prihliadnutím na závery uvedené v tomto náleze opätovne sa ústavne\nakceptovateľným spôsobom vysporiadať s námietkou sťažovateľa založenou na tvrdení, že\nv jeho prípade nebola zachovaná totožnosť skutku medzi rozsudkom a obžalobou z hľadiska\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (bod 2 výroku tohto\nnálezu).\nRešpektujúc zásadu minimalizácie zásahov do rozhodovacej činnosti všeobecných\nsúdov, sa ústavný súd v tomto náleze meritórne nezaoberal dôvodnosťou námietky\nsťažovateľa o porušení zásady totožnosti skutku, keďže ide o vec, ktorá v posudzovanom\nprípade primárne patrí do pôsobnosti najvyššieho súdu.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv vyplývajúcich z čl. 17 ods. 2\nprvej vety a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 2 a ods. 3 písm. d) dohovoru ústavný\nsúd zdôrazňuje, že námietky sťažovateľa obsahovo smerujú k porušeniu základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ktoré sťažovateľ výslovne nenamieta) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s porušením práva\nna obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) až c) dohovoru a čl. 50 ods. 3 ústavy. Najvyšší súd\nako súd dovolací nerozhodoval o vine ani o treste sťažovateľa, ani o obmedzení jeho osobnej\nslobody, a preto jeho uznesením nemohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do sťažovateľom\noznačených základných práv a slobôd vyplývajúcich z čl. 17 ods. 2 prvej vety, čl. 48 ods. 2\n23\n\nústavy a práv podľa čl. 6 ods. 2 a 3 písm. d) dohovoru. Z týchto dôvodov ústavný súd tejto\nčasti sťažnosti sťažovateľa nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli\nv dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Andreou\nCúgovou, Špitálska 25, Bratislava. Ústavný súd pri priznaní náhrady trov právneho\nzastúpenia vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva\nSlovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá bola 781 €, keďže išlo o úkony právnej služby\nvykonané v roku 2013, ako aj z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca\nhospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 €, keďže jeden úkon\nprávnej služby bol vykonaný v roku 2015. Náhradu priznal za tri úkony právnej služby\n(prevzatie a prípravu zastúpenia, spísanie sťažnosti v roku 2013 a stanovisko k vyjadreniu\nnajvyššieho súdu v roku 2015) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon uskutočnený v roku 2013 po 130,16 €, t. j. spolu\n260,32 €, a úkon uskutočnený v roku 2015 po 139,83 €, čo spolu s režijným paušálom\ndvakrát po 7,81 € a jedenkrát po 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 424,16 €,\nktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % daň z pridanej hodnoty (84,83 €), pretože právna\nzástupkyňa sťažovateľa je platkyňou DPH. Celková priznaná úhrada trov konania\npredstavuje sumu 508,99 €. Priznanú úhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť\nna účet právnej zástupkyne sťažovateľa [§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149\nObčianskeho súdneho poriadku (bod 3 výroku tohto nálezu)].\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n24\n\nV Košiciach 18. marca 2015\n\n25", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-splnenie podmienok konania", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu", "skutok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dovolanie-dovolacie dôvody", "výklad (interpretácia)-formalistický"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Tdo/34/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8027cca9-a6db-45de-914b-07a5dae60b6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 618/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 618/2014 z 15. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8027cca9-a6db-45de-914b-07a5dae60b6d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:86b0fe74-ba52-4353-ad42-d2ee300c7552", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.391.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 391/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 391/2024 z 22. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.391.2024.1"}, {"guid": "ussr:3b82324e-fab5-4f6b-addb-a19ea5fe2d1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.216.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 216/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 216/2023 z 18. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-18", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.216.2023.2"}, {"guid": "ussr:46491baa-7260-462e-b02c-70b5822f217a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.708.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 708/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 708/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.708.2017.1"}, {"guid": "ussr:8027cca9-a6db-45de-914b-07a5dae60b6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 618/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 618/2014 z 15. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8027cca9-a6db-45de-914b-07a5dae60b6d"}, {"guid": "2378fccf-97f6-4e19-a910-faa74d34ad64:ff8190b9-1a4a-4416-a1b8-61d814957ab9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8123010791.2", "spisova_znacka": "8To/28/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8To/28/2024 z 17. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8123010791.2"}]}