{"guid": "ussr:6af968bd-aad4-4984-ab99-537c785e8b7c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 11/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 11/96 z 6. 2. 1996", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. februára 1996, sp. zn. I. ÚS 11/96, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.1996.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1996-02-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127", "nazov": "čl. 127 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6af968bd-aad4-4984-ab99-537c785e8b7c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.1996.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.1996.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.1996.1/text", "citacie_n": 1, "text": "I. ÚS 11/96\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu konanom\n6. februára 1996 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n\n,\n\nproti rozhodnutiam Ministerstva životného prostredia\nSlovenskej republiky č. 503/272/94 z 30. mája 1994 a č. 2036/1256/94 z\n8. augusta 1994 v spojitosti s porušením základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sz\n32/95 z 25. mája 1995 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a pre nepríslušnosť\n\nÚstavného súdu Slovenskej republiky.\nOdôvodnenie:\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len \"ústavný súd\") bol\n13. decembra 1995 doručený návrh na začatie konania podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky. Jeho pisateľ v ňom žiadal, aby ústavný súd vydal\nrozhodnutie na základe čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky vo veci jeho\nsťažnosti proti rozhodnutiam Ministerstva životného prostredia Slovenskej\nrepubliky č. 503/272/94 z 30. mája 1994 a č. 2036/1256/94 z 8. augusta 1994.\nTýmito rozhodnutiami boli zamietnuté odvolania\n\nproti\n\nrozhodnutiam Okresného úradu životného prostredia Bratislava-vidiek č. 554/33-Ha\nz 26. januára 1994 a č. Výst. 81/1994 z 21. marca 1994 týkajúcich sa\nrekonštrukcie a prístavby pekárne na parc. č. 4885/1 v kat. území Bernolákovo.\nPisateľ vo svojom návrhu uviedol, že proti rozhodnutiam Okresného\nživotného\n\núradu\n\nprostredia Bratislava-vidiek z 26. januára 1994 a z 21. marca 1994\n\npodal odvolania na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.\nKeďže im nebolo vyhovené, podal\n\nproti rozhodnutiam tohto\n\nministerstva žalobu, ktorou žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\npreskúmal ich zákonnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nezaoberal\n\ndôvodnosťou žaloby vo veci samej a nevyslovil právny názor na zákonnosť\ntýchto rozhodnutí, lebo uznesením sp. zn. 5 Sz 32/95 z 25. mája 1995 konanie\nzastavil podľa 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len \"O.s.p.\"),\nt.j. preto, že žaloba bola podaná oneskorene.\nPetit návrhu poukazoval aj na porušenie základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu upraveného v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len \"ústava\"), ku\nktorému malo podľa jeho pisateľa dôjsť tým, že zákonnosť rozhodnutí\nMinisterstva životného prostredia Slovenskej republiky vydaných v správnom\nkonaní nepreskúmal súd, pretože ako už bolo uvedené, Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky súdne konanie zastavil.\nPodľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným\nrozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej\nsprávy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a\nslobody občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nKonanie ústavného súdu podľa čl. 127 ústavy predpokladá splnenie niekoľkých\nústavných podmienok, medziiným i podmienku, podľa ktorej rozhoduje len vtedy,\nak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ochranu práva,\npriznania ktorého sa sťažovateľ domáhal na správnych orgánoch, poskytujú\nvšeobecné súdy, preto nie je možné podľa citovaného článku ústavy, aby o nej\nrozhodoval ústavný súd. Inými slovami povedané, rozsah právomoci ústavného\nsúdu preskúmavať rozhodnutia správnych orgánov je s ohľadom na uvedené\nobmedzený. Z obsahu návrhu, ako aj priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ svoje\nprávo na súdnu ochranu proti rozhodnutiam ústredného orgánu štátnej správy\nvyužil, keď proti nim podal žalobu na Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa\n244 a nasl. O.s.p.\nSkutočnosť, že sťažovateľ podal žalobu na Najvyšší súd Slovenskej republiky\noneskorene, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie podľa 250b ods. 1 O.s.p.,\na preto tento o nej konanie zastavil, nemožno považovať za porušenie základného\npráva upraveného v čl. 46 ods. 2 ústavy, ako sa sťažovateľ mylne domnieva.\nPostupom všeobecného súdu, opierajúceho sa o príslušné ustanovenia O.s.p. o\nsprávnom súdnictve, výsledkom ktorého bolo vydanie uznesenia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5 Sz 32/95 z 25. mája 1995, nebolo\n\nodmietnuté základné právo na súdnu ochranu na nezávislom a\nnestrannom súde proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy.\nÚstavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti nie je nadriadeným\norgánom všeobecných súdov a nie je ani odvolacím súdom ďalšieho stupňa voči ich\nrozhodnutiam. Preto ich nemôže potvrdzovať alebo zrušovať, ale ani samostatne\nvo veci rozhodovať, čo vyplýva najmä z čl. 144 ods. 1 ústavy. Nemá ani právo\nprieskumného dohľadu nad ich činnosťou okrem prípadov, ak pri ich rozhodovacej\nčinnosti alebo rozhodnutím samým došlo k porušeniu základných práv a slobôd\núčastníkov konania, prípadne k porušeniu ústavnoprávnych princípov v konaní pred\ntýmito súdmi (čl. 46 ods. 1 a 4 a čl. 48 ústavy).\nVzhľadom na uvedené rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky podľa\n25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. v znení\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z. tak, ako je uvedené\nvo výroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať\nopravný prostriedok.\nV Košiciach 6. februára 1996\nZa správnosť opísaného\ntextu:\n\nJUDr. Viera M r á z o v á\npredsedníčka senátu", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org."], "ustanovenia": ["čl. 127 ústavy platného do 31. 12. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:dcf17972-5241-4341-85f3-02d0126b146b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 83/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 83/08 z 30. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dcf17972-5241-4341-85f3-02d0126b146b"}]}