{"guid": "ussr:cb833675-456a-4e0f-8c9f-8037945e359f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 11/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 11/2015 z 7. 7. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. júla 2016, sp. zn. I. ÚS 11/2015, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2016-07-07", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cb833675-456a-4e0f-8c9f-8037945e359f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.2015.1/text", "citacie_n": 21, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 11/2015-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka\nprerokoval prijatú sťažnosť\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátska kancelária, Horná 51, Banská\nBystrica, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 15 Co 242/2013 z 2. apríla 2014 a postupom, ktorý mu predchádzal a takto\nrozhodol:\nSťažnosti\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 2. júna 2014\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie\n\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy postupom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) a jeho rozsudkom sp. zn.\n\n15 Co 242/2013 z 2. apríla 2014 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“ alebo „napadnutý\nrozsudok“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pred Okresným\nsúdom Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 16 C 18/1993 sa sťažovateľ\nv procesnom\n\npostavení\n\nžalobcu\n\ndomáhal\n\nproti\n\nžalovaným\n\nurčenia\n\nvlastníctva\n\nk nehnuteľnostiam, ktoré sú evidované Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom\nv katastrálnom území\n\nna liste vlastníctva č.\n\na č.\n\n. Predmetné\n\nnehnuteľnosti boli pôvodne zapísané v pozemkovej knihe pre katastrálne územie\nv zápisnici č.\n\na ako ich vlastník bolo vedené\n\n. Sťažovateľ žalobný návrh dôvodil predovšetkým tým, že v prospech jeho\nvlastníckeho práva svedčí právny titul, ktorým je zmluva č.\n\n, na základe ktorej ako\n\nkupujúci odkúpil od predávajúceho Fondu národného majetku Slovenskej republiky okrem\niného aj pozemky, ktoré boli predmetom určenia vlastníckeho práva v napádanom konaní.\nSúdne konanie o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam prebiehalo už od roku 1993 a počas\ntohto konania došlo k viacerým úpravám a zmenám tak na strane osôb, ktoré boli\npasívne legitimované, ako aj k zmenám právnych stanovísk v dôsledku viacerých\nzrušujúcich uznesení odvolacích súdov. Vo veci rozhodol napokon okresný súd rozsudkom\nč. k. 16 C 18/1993-1559 z 13. februára 2013 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), ktorým\nžalobu sťažovateľa zamietol. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, ktorému\nvšak krajský súd nevyhovel a napadnutým rozsudkom potvrdil výrok okresného súdu,\nktorým sa žaloba zamietla.\n3. Podľa názoru sťažovateľa rozsudkom krajského súdu a postupom, ktorý mu\npredchádzal, došlo k porušeniu jeho označených základných práv, pričom v ústavnej\nsťažnosti zdôraznil, že krajský súd ako odvolací súd sa z jeho pohľadu nezaoberal všetkými\nním nastolenými kľúčovými otázkami, na ktoré bol povinný dať ústavne konformné\nodpovede, čo vyústilo do nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.\n4. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ cituje svoje písomné podania, ktoré predložil\nv konaní pre všeobecnými súdmi a ktorými spochybňoval reštitučné nároky žalovaných\n\n2\n\nosôb. Tento pomerne rozsiahly opis skutkových okolností spojených s právnou\nargumentáciou sťažovateľ v závere sumarizuje:\n„Z uvedených skutočností je teda zrejmé, že:\n1. Reštitučné zákony z. č. 229 a 330/1991 Zb. nemali pôsobnosť na pozemky, ktoré sú\npredmetom konania, nakoľko sa jednalo o pozemky, ktoré boli vyňaté z pôdneho fondu, boli\npozemkami zastavanými a netvorili poľnohospodársky, ani lesný pôdny fond.\n2. Zo strany pozemkového úradu nebolo rešpektované ust. §-u 5 z. č. 229/91 Zb.\na povinnou osobou nebol skutočný nositeľ práv -\n\na následne ja, ako\n\nkupujúci.\n3. Vzhľadom k tomu, že pozemky po ich vyňatí z pôdneho fondu boli zastavané,\nnebolo ich možné vydať v súlade s §-om 11 ods. 1, písm. c/ z. č. 229/91 Zb.\n4. Oprávnené osoby mohli mať len nárok na pozemkovú náhradu v súlade s §-om 14\nods.1 cit. zák.\nIde o tak zásadné porušenia, že... spôsobujú uvedené skutočnosti nulitu tohto\nrozhodnutia pozemkového úradu...“\n5. Sťažovateľ v nadväznosti na sčasti citované písomné podanie predložené v konaní\npred súdom prvého stupňa, ktoré sa prelína aj s jeho odvolaním proti rozsudku okresného\nsúdu, v ústavnej sťažnosti ďalej argumentuje:\n„Je nesporné, že pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania boli vyňaté\nz poľnohospodárskeho pôdneho fondu na základe rozhodnutia PLVH 293/73-Cha. Odvolací\nsúd v rozsudku konštatuje, že nie je konkrétne určené a teda nie je ani zrozumiteľné, ktoré\nkonkrétne pozemky mali byť vyňaté a túto neurčitosť nezhojuje ani to, že malo byť vyňatých\n37 ha 7113 m², nakoľko celá výmera pozemkov vedených v pozemkovej knihe mala 103 ha\n2578 m². Podľa názoru odvolacieho súdu, ak by aj došlo k vyňatiu týchto pozemkov, toto by\nnemalo dopad na priznanie vlastníckeho práva reštituentom práve s prihliadnutím\nna neurčitosť tohto úkonu (strana 13 ods. 5 rozsudku KS).\nOdvolací súd ale túto právnu úvahu ďalej nerozvádza, teda nedal odpoveď na tú\nskutočnosť, prečo by to nemalo mať dopad na to, aby reštituentom tieto pozemky neboli\npriznané. Nie je potom zrejmé, na základe čoho krajský súd ohľadne tejto skutočnosti\n\n3\n\nrozhodoval a jeho rozhodnutie je z týchto dôvodov nepresvedčivé, nedostatočne odôvodnené\na ako také nepreskúmateľné. ...\nOdvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatuje, že mnou predložený znalecký\nposudok vypracovaný\n\nje listinným dôkazom, z ktorého vzhľadom\n\nna vznesené námietky žalovaných nie je možné vychádzať, pretože znalec sa venoval aj\notázkam právnym. ...\nJe nesporné, že ja som nadobudol platne a účinne vlastníctvo k týmto pozemkom\nv rámci privatizácie a zo strany súdov mi dosiaľ táto skutočnosť vyvrátená nebola a ako\nvlastník pochopiteľne mám aj právo súdnu ochranu a postupom súdov v tomto konaní bol\nporušený aj či. 20 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo vlastniť majetok\na súčasne mám aj právo na jeho ochranu.\nPreto som nepochopil tú časť z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, že\nmajetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. V odôvodnení\nrozsudku odvolacieho súdu som nenašiel odpoveď, v čom je nadobudnutie môjho\nvlastníctva v rozpore s právnym poriadkom a prečo teda následne nemôžem požívať súdnu\nochranu a takýmto postupom mi je odňaté právo na ochranu vlastníctva podľa či. 20 ods. 1\nÚstavy SR.“\n6. Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd\nvyslovil porušenie jeho označených základných práv podľa ústavy rozsudkom krajského\nsúdu a jeho postupom, zrušil rozsudok krajského súdu, vrátil mu vec na nové konanie\na priznal sťažovateľovi náhradu trov konania.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n8. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie uznesením zo 14. januára 2015 sa na výzvu\nústavného súdu písomne vyjadril predseda krajského súdu, ktorý navrhol sťažnosti\nnevyhovieť. Konštatoval, že zotrváva na svojom právnom posúdení veci, pričom poukázal\nna právny názor vyslovený opakovane ústavným súdom v jeho rozhodnutiach, že ústavný\nsúd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov, a nevykonáva teda dohľad nad ich\nrozhodovacou činnosťou. Súhlasil s upustením od verejného ústneho pojednávania\na rovnako sa vyjadril aj právny zástupca sťažovateľa.\n9. Ústavný súd následne si vyžiadal spis a z jeho obsahu posúdil vecnú stránku\nústavnej sťažnosti, pričom zistil, že nie je dôvodná.\n10. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že jeho poslaním je predovšetkým\nochrana ústavnosti (čl. 124 ústavy), a nie „bežnej“ zákonnosti. Ústavný súd totiž nie je\nsúčasťou sústavy všeobecných súdov a spravidla mu preto neprislúcha prehodnocovať nimi\nvykonané dokazovanie a právne závery na jeho základe urobené. Len ak súčasne došlo\nk neoprávnenému zásahu do niektorého z ústavne zaručených základných práv sťažovateľa,\nje ústavný súd oprávnený na jeho ochranu zasiahnuť. Existenciu takého zásahu by však\nústavný súd mohol vyvodiť iba vtedy, ak by právne závery obsiahnuté v napadnutom\nrozhodnutí boli v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo by z nich\nv žiadnej možnej interpretácii nevyplývali. Ústavný súd v tomto zmysle napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu preskúmal, pričom vadu, ktorá by vyžadovala jeho zásah,\nnenašiel.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n5\n\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva.\n12. Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti v prevažnej miere namietal tú\nskutočnosť, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, na základe čoho\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil.\nOkrem uvedeného sťažovateľ namietal aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho\nsúdu do takej miery, že vykazuje znaky arbitrárnosti.\n13. K ústavnej sťažnosti sťažovateľa ústavný súd v prvom rade uvádza, že pokiaľ ide\no medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov,\nneprislúcha mu hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci\nvšeobecnými súdmi tak, ako to požaduje sťažovateľ vo svojej sťažnosti, pretože nie je\npre krajský súd prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani ochrancom zákonnosti\nvo všeobecnosti.\n14. Súdna moc je totiž v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné súdy\na ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy (siedma hlava má dva oddiely, kde\nprvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). K organizácii súdnej moci\nústavný súd okrem iného už uviedol, že ide o dva samostatné, navzájom jeden od druhého\nnezávislé, procesne uzavreté systémy výkonu súdnictva, pre každý z nich s osobitne\nvymedzeným poslaním a s osobitnou rozhodovacou právomocou (II. ÚS 1/95).\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti,\nnie však zákonnosti.\n15. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami už ústavný súd opakovane uviedol, že\njeho úloha pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie práva na súdnu ochranu rozhodnutím\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie\nzákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\n\n6\n\na základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných\nľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\n16. Z uvedených dôvodov ústavný súd skúmal obsah sťažnosti a napadnutý rozsudok\nkrajského súdu iba v tom smere, či konajúcim súdom zvolená interpretácia právnych\npredpisov nebola neodôvodnená až do takej miery, že by to mohlo mať za následok\nporušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n17. Ústavný súd najprv konštatuje, že sťažovateľom prednesené dôvody uvedené\nv sťažnosti sa v rozhodnej miere zhodujú s jeho argumentáciou, ktorú uviedol v konaní pred\nvšeobecnými súdmi, vrátane odvolania proti rozsudku okresného súdu. Krajský súd\nv odôvodnení napadnutého rozsudku reagoval na všetky základné námietky sťažovateľa\na nad rámec odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa okrem iného uviedol:\n«Žalobca v odvolaní ako ďalší dôvod poukazuje na nulitu správnych aktov.\nNedostatok právomoci správneho organu sa považuje za jeden z dôvodov, ktorý má\nza následok nulitu právneho aktu. Nulitný právny akt je rozhodnutím, ktorý vydal správny\norgán, ktorý na to nebol vôbec vecne príslušný. Aj keď náš právny poriadok nulitu\nsprávneho aktu a jeho dôvody priamo neupravuje, je však potrebné vychádzať z existujúcej\njudikatúry. Tá spája nulitu správneho aktu spravidla v dôsledku nedostatku právneho\nzákladu, nedostatku právomoci, vád príslušnosti, absolútneho nedostatku formy,\nabsolútneho omylu v osobe adresáta, neexistencie skutkového základu a pod. Podľa platnej\nprávnej úpravy v zmysle § 250j ods. 3 O. s. p. dôvodom pre zrušenie napadnutého\nrozhodnutia správneho orgánu je prípad, keď vo veci rozhodol správny orgán\nbez oprávnenia. Takéto rozhodnutie možno v súlade s hore uvedeným vymedzením\npovažovať za nulitný správny akt. V tomto prípade súd po zrušení napadnutého rozhodnutia\nkonanie pred správnym orgánom zastaví pre nedostatok právomoci. Povinnosť súdu\nzaoberať sa nulitou správneho rozhodnutia z úradnej povinnosti nie je prelomením\ndispozičnej zásady, ktorou je správne súdnictvo ovládané, ale jej logickým vyústením.\nNa týchto záveroch nič nemení to, že zákonodarca nulitu aktu vyslovene neupravil. Ak súd\nzrušuje napadnuté rozhodnutie po zistení, že ide o rozhodnutie nulitné, nezaoberá sa\n\n7\n\nprípadnými ďalšími námietkami žaloby, lebo zákonnosť možno skúmať len z aktu, ktorý\nexistuje.\nOdvolací súd preto zdôrazňuje, že reštitučné rozhodnutia vydané Pozemkovým\núradom v Banskej Bystrici boli preskúmané súdom v správnom súdnictve, pre túto vadu\nneboli zrušené, preto ich nemožno považovať za nulitné. Súd v tomto konaní preto už\nnemôže preskúmavať reštitučné rozhodnutie, či ho dokonca reparovať, lebo ide\no rozhodnutie právoplatné a vykonateľné. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentom\nžalovaných, že dané rozhodnutia nemožno donekonečna skúmať, pretože by to zásadným\nspôsobom narušilo právnu istotu adresátov tohto právneho aktu...\nJe nepochybné, že Pozemkový úrad v Banskej Bystrici rozhodol o vlastníctve\nv reštitučnom konaní podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. ako orgán, ktorý mal na to dostatok\nprávomoci, pričom jeho rozhodnutie č. 206/1996 zo dňa 06. 02. 1996 sa stalo právoplatným\ndňom 26. 04. 1996, a rozhodnutie zo dňa 23. 05. 1996 č. 868/1996 nadobudlo\nprávoplatnosť dňom 22. 10.1996.\nNa základe rozhodnutia zo dňa 06.02.1996 žalovaní reštituenti nadobudli\nvlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz.\nna LV č.\n\nzapísaným\n\n... .\n\nNa základe rozhodnutia č.\n\nzo dňa 23.05.1996 nadobudli vlastnícke právo\n\nk nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz.\n\nzapísaným na LV č.\n\n... .\n\nTieto rozhodnutia štátneho orgánu - pozemkového úradu sú podľa § 34 a nasl. zákona\nč. 162/1995 Z. z. zapísané záznamom do katastra nehnuteľností.\nZmyslom reštitučných zákonov bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd,\nku ktorým došlo v rozhodnom období. Na majetok, ktorý bol predmetom reštitúcie, sa\nnevzťahovali privatizačne zákony. Privatizovaný mohol byť len taký majetok, pokiaľ nebol\nriadne uplatnený nárok na jeho vydanie. Je nepochybné, že tento nárok bol riadne\nuplatnený a bolo mu vyhovené, teda žalovaným reštituentom bol prinavrátený majetok\nv riadnom zákonom dovolenom procese. Treba prihliadnuť na to, že výklad reštitučných\nprávnych noriem nemá byť dogmatický, má ísť o výklad v prospech reštituentov ako osôb\nv minulosti poškodených (porov. rozhodnutia NS SR sp. zn.: 6 Sžo/345/2009\na sp. zn. 1 Sžo KS 168/2004).\n\n8\n\nZ vykonaného dokazovania, ako aj z obsahu spisu vyplývalo, že nehnuteľnosti, ktoré\npatrili právnym predchodcom žalovaných a ktorí boli združení v\n, prešli v zmysle zákona č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového\nmajetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov do\n, ktoré následne bolo ponechané v\nkľude, jeho činnosť nebola obnovená, preto v súlade so zákonom došlo k likvidácii\njeho majetku a tento prešiel na štát práve rozhodnutím ONV zo dňa 28.11.1968 a následne\nv súlade so zákonom o majetku obcí na Obec\nsa nestalo právnym nástupcom JRD\n\n. Treba zdôrazniť, že JRD\n.\n\nOdvolací súd poukazuje na zmluvu zo dňa 23. 12. 1959 predovšetkým z dôvodu jej\nneurčitosti a nepresnosti práve vo vzťahu k ďalším krokom žalovaných vo vzťahu\nk reštitúcii. Touto zmluvou previedol MNV v Bystrej, v zastúpení odpredávateľa JRD\n, resp.\n\nnehnuteľnosti na kupujúceho\n\ncestovného ruchu, podnikové riaditeľstvo\n\n, podnik\n\n(právny predchodca\n\n). Predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané v pozemno-knižnej vložke\nč.\n\npod r. č. 1-30, pričom z celkovej výmery 103 ha 25 a 78 m² bolo odkúpených iba\n\n17 ha. Zmluva bola schválená Povereníctvom obchodu v Bratislave a bol daný súhlas\nk prevodu aj odborom poľnohospodárstva Rady ONV v\n\n.\n\nNie je sporné, že došlo k odpredaju 17 ha pozemku, avšak zo zmluvy nemožno\nzistiť, konkrétne o ktoré pozemky išlo, pretože vložka č. 1225 obsahovala výmeru 103 ha\n25 a 78 m². Podľa § 32 vtedy platného Stredného občianskeho zákonníka prejav, ktorý nie\nje zrozumiteľný, je neplatný. Takto uzavretá zmluva bola neurčitá, a preto nemôže byť\nplatná. Naviac, pozemky prešli z JRD\n\n, ktoré bolo ponechané v kľude, podľa\n\nuznesenia vlády č. 1219/1955 následne na štát. V čase uzavretia tejto zmluvy nemohlo MNV\nv\n\nv zastúpení odpredávateľa JRD\n\npozemky platne odpredať. Tento právny\n\núkon je potrebné vykladať v súvislosti s danou dobou, kedy došlo k potlačeniu vlastníckeho\npráva, potom nebolo vtedy rozhodujúce ani to, ktorých 17 ha malo prejsť na štát, pretože\nv konečnom dôsledku na štát prechádzali všetky poľnohospodárske pozemky, preto sa\nnepovažovalo zrejme za potrebné vynakladať ďalšie finančné prostriedky v súvislosti\ns vyhotovením geometrického plánu. Ani tento „kolektívny“ prístup však nič nemení na tom,\n\n9\n\nže bol porušený zákon, ktorý mal za následok neplatnosť danej zmluvy. Nakoniec,\nneplatnosť ani nikto nenamietal, keďže nemal kto.\nV tejto súvislosti treba logicky vykladať aj rozhodnutie ONV zo dňa 28. 11. 1968,\nz ktorého vyplýva, že do vlastníctva štátu prešli všetky nehnuteľnosti zapísané vo vložke\nč.\n\n. Ak teda vyššie uvedená zmluva bola neurčitá a teda neplatná, na základe toho\n\nmohol s nehnuteľnosťami nakladať len ONV, finančný odbor, ktorý nehnuteľnosti mal\nv správe a tento ich mohol prenechať do trvalého užívania, a to aj pozemky prevedené\nneplatne zmluvou zo dňa 23. 12. 1959.\nKrajský súd ešte pri rozhodovaní v roku 1994 vykonal dôkaz na takéto nakladanie,\nz ktorého vyplynulo, že ONV nevykonal žiadny úkon, na základe ktorého by nehnuteľnosti\nprešli do vlastníctva inej organizácie, resp. správy. Nevyplynulo teda, že by\n\nsa\n\nstali správcom týchto nehnuteľností. Potom aj hospodárska zmluva zo dňa 13. 09. 1977,\nktorou previedlo JRD v\n\n, ako právny nástupca zrušeného JRD v\npozemky, vedené v pozemno-knižnej zápisnici č.\n\n,\n, kat. úz.\n\no výmere 20 ha 35 a 36 m² , nemôže byť platná z rovnakého dôvodu, okrem\niného aj pre to, že nie je pravdou, že JRD\nJRD\n\nsa stalo nástupníckou organizáciou po\n\n, ktoré zaniklo likvidáciou bez právneho nástupcu. Túto zmluvu teda uzavrela\n\nneoprávnená osoba.\nV konaní bolo preukázané, že zo strany ONV, finančný odbor nedošlo v ďalšom\nobdobí k zrealizovaniu ďalšieho prevodu takto nadobudnutých nehnuteľností do vlastníctva\nJRD v\n\n, resp. JRD\n\n. Práve naopak, ONV, finančný odbor listom\n\nzo dňa 08.05.1969 vyrozumel JRD\n\n, ktoré sa domáhalo týchto\n\nnehnuteľností titulom zlúčenia s JRD\nkat. úz.\n\n, že parcely pozemnoknižnej vložky č.\n\n, ktorých vlastníkom bolo JRD\n\nneprideľujú do vlastníctva JRD\n\n,\n\na ktoré prešli na štát, sa\n\n, lebo nedošlo k jeho zlúčeniu s JRD\n\n, ale uvedené družstvo bolo zlikvidované a majetkovoprávne usporiadané v prospech\nštátu.\nTo potvrdzuje aj list ONV, finančný odbor zo dňa 05.05.1969, z ktorého vyplýva, že\nJRD\n\nneskôr žiadalo už len pridelenie pozemkov po bývalom JRD\ndo trvalého bezplatného užívania.\n\n10\n\nZ rozhodnutia ONV, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva\nv Banskej Bystrici zo dňa 05.04.1973 o vyňatí pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu\nopätovne vyplýva, že odnímané pozemky a nehnuteľnosti po bývalom JRD\nv užívaní JRD\n\nboli len\n\n. Treba zdôrazniť, že aj keď došlo k vyňatiu pôdy\n\nz poľnohospodárskeho pôdneho fondu, nebolo zrozumiteľne a konkrétne určené, ktoré\nkonkrétne pozemky mali byť vyňaté. Určenie rozsahu vadu neurčitosti nezhojuje, pretože\nmalo byť vydaných 37 ha 71 á 13 m², avšak celá vložka mala výmeru 103 ha 25 á 78 m².\nAj pokiaľ by došlo k vyňatiu týchto pozemkov, toto by nemalo dopad na priznanie\nvlastníckeho práva reštituentom práve s prihliadnutím na neurčitosť tohto úkonu. To, že štát\nzostal vlastníkom sporných pozemkov a žiaden prevod ich vlastníctva na JRD v\nnebol zrealizovaný, potvrdzuje aj list Okresného úradu v Banskej Bystrici č.\nzo dňa 18. 11. 1993, ktorým na dopyt Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil, že\nnehnuteľnosti po bývalom JRD\n\nprešli na štát, pričom JRD v\n\nbol len ich\n\ntrvalým užívateľom. Ďalej uviedol, že hospodársku zmluvu s\nmohol uzavrieť len ONV, finančný odbor, ako vtom čase oprávnený správca štátneho\nmajetku. Zároveň potvrdil, že v spisoch sa nenachádza žiadny doklad o prípadnom prevode\nnehnuteľností zo štátneho do družstevného vlastníctva. Namietali záver, že by bolo\npreukázané, že vlastníkom nehnuteľností sa stal\n\n. Nehnuteľnosti\n\nzostali vo vlastníctve štátu, naposledy v správe ONV, finančný odbor v Banskej Bystrici\na tieto zo zákona prešli do vlastníctva Obce\n\npodľa § 2 zákona č. 138/1991\n\nZb. o majetku obcí, o čom svedčí aj delimitačný protokol vystavený likvidátorom bývalého\nONV v Banskej Bystrici.\nZ hľadiska reštitučných nárokov tu nie je podstatné, aký osud tieto nehnuteľnosti\nv medziobdobí mali, ale to, že pôvodní spoluvlastníci členovia\n, stratili týmto spôsobom svoje vlastnícke práva a tieto v zmysle reštitučného\nzákona sa prinavracajú bez ohľadu na to, či tieto boli v užívaní JRD\n\na ako sa s nimi\n\nnakladalo. Ak boli totiž splnené podmienky pre vydanie nehnuteľností, povinnou osobou\nv zmysle § 5 zák. č. 229/1991 Zb. bol štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti\ntohto zákona nehnuteľnosť držali s výnimkou v zmysle písm. a/ podnikov so zahraničnou\nmajetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo účastníkmi sú\n\n11\n\nvýhradne fyzické osoby, pričom výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických\nosôb po 01. 10. 1990.\nPodľa ods. 2 vo vtedy platnom znení osobou, ktorá nehnuteľnosť podľa ods. 1 drží,\nsa rozumie právnická osoba, ktorá mala ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosti\nvo vlastníctve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky alebo\nSlovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo trvalého užívania.\nTeda povinnou osobou v danom prípade bola tá osoba, ktorá ku dňu 24.06.1991\nnehnuteľnosť držala. Je nepochybné, že žalobca nebol v tomto čase držiteľom tejto\nnehnuteľnosti, preto rozhodnou skutočnosťou je, kto ku dňu 24.06.1991 nehnuteľnosť držal,\nto znamená, kto mal právo hospodárenia alebo právo trvalého užívania sporných\nnehnuteľností. Takouto osobou mohla byť buď Obec\naj\n\nalebo iná osoba, napr.\n\n, ktoré zrejme tento majetok dali do privatizácie.\nV zmysle § 5 ods.3 zákona č. 229/1991 (vo vtom čase účinnom znení) povinná osoba\n\nje povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať\nso starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci,\nich súčasti – a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné.\nV zmysle citovaných ustanovení kúpna zmluva, ktorou bol prevedený majetok na\nzmluvou č.\n\nv rozsahu uplatneného reštitučného nároku, je preto\n\nneplatná. Citované ustanovenie upravuje zákaz prevodu nehnuteľností, ku ktorým môže byť\nuplatnené právo na vydanie. Táto povinnosť sa týka jednak nehnuteľností vo vlastníctve\nštátu či JRD. Vzhľadom na tento blokačný paragraf nemohlo dôjsť k predaju majetku\nv rámci privatizácie podľa § 14 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb..\nZ dokazovania nebolo bez pochýb zistené, že by predmetom privatizácie boli aj\nsporné pozemky, ku ktorým uplatňuje žalobca svoje vlastnícke právo. Súd musel prihliadnuť\naj na námietku žalovaných, že nehnuteľnosti, ktoré mali byť privatizované a mali by byť\nzapísané vo vlastníctve Fondu národného majetku SR, boli v čase privatizácie zapísané\nna Obec\n\nna LV č.\n\n. Aj táto skutočnosť spochybňuje rozsah\n\nprivatizovaného majetku. Na druhej strane to neznamená, že žalobca nemohol sprivatizovať\nčasť niektorých pozemkov patriacich k privatizovanému podniku.\n\n12\n\nNepochybne však možno vysloviť záver, že žalobca nemohol sprivatizovať\nnehnuteľnosti, vlastníctvo ktorých bolo prinavrátené rozhodnutím pozemkových úradov\nreštituentom.\nOdvolací súd na okraj dopĺňa, že podľa § 42a ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.\ndo vydania nehnuteľností podľa ods. 1 bol doterajší vlastník povinný s týmito\nnehnuteľnosťami nakladať podľa osobitného predpisu (§ 5 ods.3 zákona č. 229/1991).\nAk oprávnená osoba nepredloží dôkazy podľa ods. 1, alebo ak sa nehnuteľnosti nevydajú\nz iného dôvodu, doterajšie vlastnícke právo zostáva zachované.\nPokiaľ ide o námietku žalobcu, že Obec\n\nnadobudla nehnuteľnosť\n\nnezákonne, odvolací súd je toho názoru, že obec nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam\nku dňu 01. 05. 1991 v súlade so zákonom číslo 138/1991 Zb. o majetku obci, keď predtým\nnehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu na základe rozhodnutia ONV, finančný odbor,\nv Banskej Bystrici zo dňa 28. 11. 1968, č. Fink/4 - 1404/68. Odvolací súd sa stotožňuje\ns argumentom žalovaných, že delimitačný protokol mal len deklaratórny význam. Citovaný\nzákon upravil, ktoré veci z vlastníctva štátu prejdú do vlastníctva obcí. Podľa § 14 boli\nodovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby povinné vyhotoviť písomné protokoly.\nV zmysle § 2 ods. 7 veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobudla obec dňom\núčinnosti tohto zákona, teda nie na základe delimitačného protokolu.\nO správnosti týchto záverov svedčí prijatý Dodatok zo dňa 14. 06. 1996, ktorým\nv súlade so zákonom bola žalobcovi vrátená čiastkam 1 881 000 Sk práve z dôvodu, že išlo\no majetok, ktorý Fond národného majetku vložil, do spoločnosti\n\n,\n\n, pričom tento bol predmetom reštitučného konania ako aj rozhodnutia\nPozemkového úradu Banská Bystrica. Odvolací súd nepopiera, že reštitúcii nepodliehali\npozemky zastavané, o čom svedčí to, že žalovaným reštituentom neboli pozemky vydané\nv pôvodnom rozsahu práve z týchto dôvodov. Žalobca však nemohol nadobudnúť\nnehnuteľnosti, ktoré boli predmetom reštitúcie. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že pozemky,\nktoré sú predmetom tohto súdneho konania, boli vydané v reštitučnom konaní, pričom ide\no pozemky, ktoré nadobudol v privatizácii, odvolací súd toto tvrdenie nemohol akceptovať,\npretože nebolo možné určiť vlastníctvo žalobcovi k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom\nriadne uplatneného reštitučného nároku, ktorému bolo vyhovené. Pokiaľ žalobca namieta,\nže pred privatizáciou tieto pozemky boli prevádzané hospodárskou zmluvou zo dňa\n\n13\n\n30. júla 1991 od likvidátora okresného národného výboru na\na tieto pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, boli vyňaté z poľnohospodárskeho\npôdneho fondu na základe rozhodnutia PLVH 293/73-Cha, odvolací súd v zhode\ns prvostupňovým súdom nemohol túto námietku akceptovať, pretože, ako to vyššie odvolací\nsúd vysvetlil, nedošlo k vyňatiu z poľnohospodárskeho pôdneho fondu pozemkov tak, aby\nich bolo možné konkrétne a nezameniteľné špecifikovať, toto vyňatie nebolo určité. Ak\nžalobca tvrdí, že boli reštituované pozemky, ktoré nemali byť vydané, vzhľadom na vyššie\nuvedené odvolací súd musí rešpektovať právoplatné rozhodnutia pozemkového úradu.\nŽalobca jednoznačne nepreukázal, ktoré pozemky boli alebo mali byť vyňaté z\npoľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo ako boli v tom čase zamerané. Žalobca\npredložil súdu znalecký posudok, ktorý však prvostupňový súd správne vyhodnotil ako\nlistinný dôkaz a vzhľadom na vznesené námietky žalovanými nemohol z neho vychádzať,\npretože znalec za venoval aj otázkam právnym, žalovaní nemohli znalcovi klásť otázky,\npričom posudok bol vypracovaný na základe objednávky žalobcu. Pokiaľ ide o rozsah\nreštitúcie, v reštitučnom konaní bolo vypracované geometrické zameranie nehnuteľností,\npričom bolo konštatované, že nemohli byť vydané tie nehnuteľnosti, ktoré podľa zákona\nvydané ani nemohli byť, napríklad pre zastavenie.»\n18. Z predloženej sťažnosti teda vyplýva, že sťažovateľ v podstate požaduje revíziu\nrozsudku krajského súdu, ktorým sa jeho odvolaniu proti rozsudku okresného súdu\nnevyhovelo. Sťažovateľ sa zameral na listinné dôkazy a nepriamo i na znalecké\ndokazovanie, ktoré napokon sám v sťažnosti vyhodnotil z pohľadu ich obsahu,\nprípadne účelovosti, pritom dospel k opačným záverom ako všeobecné súdy. Inak\npovedané, závery vykonaného dokazovania sťažovateľ interpretoval inak, než konajúce\nvšeobecné súdy. V intenciách už uvedenej stabilizovanej judikatúry ústavný súd opakovane\nzdôrazňuje, že mu zásadne neprislúcha hodnotiť vykonané dôkazy, tak ako to požaduje\nsťažovateľ vo svojej sťažnosti. Takýto postup ústavného súdu by bol nielen v príkrom\nrozpore uvedenými úlohami ústavného súdu, ale popieral by aj základnú zásadu ústnosti\na bezprostrednosti občianskeho súdneho konania, ktoré vytvárajú najlepšie predpoklady\nna zistenie materiálnej pravdy.\n\n14\n\n19. Ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd vo svojom rozsudku dostatočne\nvyhodnotil vykonané dokazovanie, na sporné otázky namietané sťažovateľom dal ústavne\nkonformným spôsobom kvalifikované odpovede, a preto aj ústavný súd ho považuje\nza dostačujúci a ústavne udržateľný. V rozsudku krajského súdu a ani postupe, ktorý\nmu predchádzal, ústavný súd pri prerokovaní sťažnosti nezistil nič, čo by ho robilo\nústavne neakceptovateľným, a teda vyžadujúcim korekciu zo strany ústavného súdu.\nSťažnosťou napadnutý rozsudok je vnútorne logický, nie je prejavom aplikačnej\na interpretačnej svojvôle konajúceho všeobecného súdu, nie je arbitrárny a zrozumiteľným\nspôsobom dáva odpoveď na všetky otázky, prečo nebolo vyhovené predmetnej žalobe.\nOkolnosť, že sťažovateľ má odlišný názor, nezakladá porušenie označených základných\npráv a slobôd. Ústavný súd k tomu ďalej poznamenáva, že základné právo na súdnu ochranu\ngarantované ústavou neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom\na nemožno ho ani účelovo chápať tak, že jeho naplnením je vyhovenie všetkým návrhom\núčastníka konania (napr. II. ÚS 4/94, I. ÚS 8/96).\n20. K námietke nevysporiadania sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými\nsťažovateľom v jeho písomných vyjadreniach ústavný súd uvádza, že všeobecný súd nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých podrobností a detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie.\n(m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).\n21. Pretože napadnutý rozsudok krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je\ndostatočne odôvodnený, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy\na hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá\ndôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu. Ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú\nsúvislosť medzi postupom krajského súdu a jeho rozsudkov a tvrdeným porušením\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n\n15\n\n22. Sťažovateľ namietal i porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy. Vzhľadom na to, že porušenie tohto základného práva malo spočívať len\nv namietanej arbitrárnosti rozsudku krajského súdu a ústavný súd už vyslovil, že základné\nprávo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy porušené nebolo, v nadväznosti na to nemohlo dôjsť ani\nk porušeniu sťažovateľom označeného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy. Z tohto\ndôvodu je ústavný súd toho názoru, že čl. 20 ods. 1 ústavy porušený nebol.\n23. Ústavný súd s ohľadom na už uvedené preto ústavnej sťažnosti nevyhovel.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. júla 2016\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov", "reštitúcia-vydanie veci pri reštitúcii", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný", "príčinná súvislosť", "nehnuteľnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "4f87c28b-b3d3-4268-b0b4-6697879ed75b:c57bb6dc-a33b-4906-bf8d-76fbee88f648", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6193899824.3", "spisova_znacka": "15Co/242/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/242/2013 z 1. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-04-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6193899824.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c2606bbc-4bf1-4307-b522-d9cea6e18ab6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.644.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 644/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 644/2025 z 20. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.644.2025.1"}, {"guid": "ussr:36eb0533-d130-42b3-87bf-1195ff84b34f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.539.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 539/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 539/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.539.2024.1"}, {"guid": "ussr:e355cbab-eda7-4652-b910-b98213353164", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.81.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 81/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 81/2024 z 15. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.81.2024.1"}, {"guid": "ussr:5979bd7c-c006-48d2-9718-a81428607872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.107.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 107/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 107/2023 z 21. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.107.2023.1"}, {"guid": "ussr:337464e2-eff5-4217-aca1-080a42761451", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.104.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 104/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 104/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.104.2022.2"}, {"guid": "ussr:80a0a93d-aa63-4df4-8425-57678edd3741", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.588.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 588/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 588/2021 z 1. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.588.2021.1"}, {"guid": "ussr:f85c12f7-75d2-45e4-ba1f-621760f35e45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.81.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 81/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 81/2021 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.81.2021.1"}, {"guid": "ussr:f01c4cd2-24f5-4cff-92af-28fa914abe7a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.293.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 293/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 293/2020 z 4. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.293.2020.1"}, {"guid": "ussr:626d9196-f7ec-4432-9e72-fe6d952f7584", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.200.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 200/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 200/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.200.2020.1"}, {"guid": "ussr:377f0fa1-e2e4-48df-af70-ddc8c17fdd21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.238.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 238/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.238.2020.1"}, {"guid": "ussr:b60a26aa-8f42-48ea-8988-68ced9c5bac7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.472.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 472/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 472/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.472.2018.1"}, {"guid": "ussr:b22e4c7c-ef99-44b4-8ec7-f9a8348a014b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.465.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.465.2018.1"}, {"guid": "ussr:de5fd2bd-f717-4ddf-9367-91eb13b1b7c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.385.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 385/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 385/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.385.2018.1"}, {"guid": "2e934c09-f5c0-4f0a-9d64-9fa192e8d08d:43f6afba-3e2f-4c2f-8149-8d73cd6ffe8a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8715206787.1", "spisova_znacka": "6Cdo/13/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/13/2024 z 27. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8715206787.1"}, {"guid": "64bc36c2-aa1c-4b12-8296-262240a00b33:e97cea5c-c603-4d4f-8fcb-790d1a7d5367", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6120398884.1", "spisova_znacka": "1Obdo/11/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/11/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6120398884.1"}, {"guid": "2c1c7c17-1a21-4f3d-a8c9-b7aa18c01c2c:d2b046ef-1dc6-48dd-8b4a-d8f4db49f75a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1413219693.1", "spisova_znacka": "5CdoPr/13/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5CdoPr/13/2023 z 17. 12. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-12-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1413219693.1"}, {"guid": "ddaa67be-fc24-4ec0-88a7-22a6669ee8fd:26efdf95-835b-476d-934c-146b351ad0c8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4417211410.2", "spisova_znacka": "5Cdo/21/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/21/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4417211410.2"}, {"guid": "73e178fb-9884-424a-96c5-36e6c5bf64f5:072d1527-652a-4946-9354-90c930412728", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:3110213143.1", "spisova_znacka": "4Obdo/69/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/69/2022 z 8. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-08", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:3110213143.1"}, {"guid": "5dd5a02a-0811-46bb-96f8-b0fd770a75f6:a783fc0c-48a3-4e8a-8120-2da0e8abe880", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:3110213143.3", "spisova_znacka": "4Obdo/68/2022", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/68/2022 z 8. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:3110213143.3"}, {"guid": "6abdb7cf-3d4d-4c90-9fe4-36332d2daf62:4559f8e6-f172-4b4f-a658-59e0358faa39", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1017201916.1", "spisova_znacka": "4Svk/62/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/62/2022 z 27. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1017201916.1"}, {"guid": "455b7f28-3fbf-47bd-ac63-24c017203342:3a7aa4e2-b6ea-4ed1-85cd-99e676aa352f", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2025:3118201817.24", "spisova_znacka": "NM-7Cpr/11/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. NM-7Cpr/11/2018 z 31. 3. 2025", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2025:3118201817.24"}]}