{"guid": "ussr:88b8c1a2-bdc6-4ecb-b5a4-29b15b350add", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.275.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2016 z 4. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. mája 2016, sp. zn. I. ÚS 275/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.275.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-05-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/88b8c1a2-bdc6-4ecb-b5a4-29b15b350add", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.275.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.275.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.275.2016.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 275/2016-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Fridrich Paľko, s. r. o.,\nGrösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave\nč. k. 21 CoZm 37/2014-590 z 29. mája 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n10. septembra 2015 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského\n\nsúdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 21 CoZm 37/2014-590 z 29. mája 2015 (ďalej\naj „uznesenie krajského súdu z 29. mája 2015“ alebo „napadnuté uznesenie).\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 29. januára 2008 vydal Okresný súd\nTrnava (ďalej len „okresný súd“) zmenkový platobný rozkaz č. 9 Zm 2/08, v ktorom uložil\nsťažovateľovi, aby do 3 dní od jeho doručenia zaplatil spoločnosti AGROREAL spol. s r. o.,\nHlavná 918/2, Galanta (ďalej len „žalobca“), sumu 10 000 000 Sk spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 6 % ročne od 19. apríla 2005 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu\nvo výške 33 333 Sk a nahradil žalobcovi trovy konania vo výške 601 998 Sk a trovy\nprávneho zastúpenia vo výške 78 160 Sk (ďalej len „platobný rozkaz z 29. januára 2008“).\nProti platobnému rozkazu z 29. januára 2008 podal sťažovateľ v zákonnej lehote námietky.\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 22 CbZm 2/2008 z 31. marca 2008 (ďalej len\n„rozsudok okresného súdu z 31. marca 2008“) rozhodol o ponechaní platobného rozkazu\nz 29. januára 2008 v platnosti a zároveň uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť žalobcovi\nsumu 40 651,50 Sk, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Okresný súd vydal\nv predmetnej veci 17. apríla 2008 opravné uznesenie sp. zn. 22 CbZm 2/2008 (ďalej len\n„opravné uznesenie okresného súdu zo 17. apríla 2008“). Proti rozsudku okresného súdu\nz 31. marca 2008 a opravnému uzneseniu okresného súdu zo 17. apríla 2008 podal\nsťažovateľ v zákonnej lehote odvolanie.\nKrajský súd o odvolaní sťažovateľa rozhodol rozsudkom č. k. 21 CoZm 6/08-235,\n21 CoZm 7/08 z 3. marca 2009 (ďalej len „rozsudok krajského súdu z 3. marca 2009“),\nktorým potvrdil rozsudok okresného súdu z 31. marca 2008 a uložil sťažovateľovi\npovinnosť zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 5 727,02 € a zároveň zrušil\nopravné uznesenie okresného súdu zo 17. apríla 2008. Proti rozsudku okresného súdu\nz 31. marca 2008 v spojení s opravným uznesením okresného súdu zo 17. apríla 2008\na rozsudku krajského súdu z 3. marca 2009 podal generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky mimoriadne dovolanie.\n\n2\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.\n3 MObdo 4/2009 z 30. apríla 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. júla 2010, rozhodol\no zrušení rozsudku okresného súdu z 31. marca 2008 spolu s opravným uznesením\nokresného súdu zo 17. apríla 2008 a rozsudku krajského súdu z 3. marca 2009 a vec vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie.\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 22 CbZm 8/2011 z 1. decembra 2011 (ďalej len\n„rozsudok okresného súdu z 1. decembra 2011“) rozhodol o zamietnutí žaloby a zrušení\nplatobného rozkazu z 29. januára 2008. Žalobca podal proti rozsudku okresného súdu\nz 1. decembra 2011 odvolanie, na základe ktorého krajský súd uznesením sp. zn.\n21 CoZm l/2012 z 29. júna 2012 tento rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie\nkonanie pre jeho nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie, resp. pre jeho\nnepreskúmateľnosť.\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 22 CbZm 8/2010 z 20. novembra 2012 (ďalej len\n„rozsudok okresného súdu z 20. novembra 2012“) rozhodol o zamietnutí žaloby a zrušení\nplatobného rozkazu z 29. januára 2008. Krajský súd na základe odvolania žalobcu proti\nrozsudku okresného súdu z 20. novembra 2012 rozhodol v predmetnej veci uznesením\nsp. zn. 21 CoZm l/2013 z 31. októbra 2013, ktorým rozsudok okresného súdu\nz 20. novembra 2012 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s odôvodnením,\npodľa ktorého sa okresný súd právne nevysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi,\na preto je daný rozsudok nepreskúmateľný.\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 22 CbZm 8/2010 z 27. mája 2014 (ďalej len\n„rozsudok z 27. mája 2014“) rozhodol o zamietnutí žaloby a zrušení platobného rozkazu\nz 29. januára 2008, proti ktorému podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd\nnapadnutým uznesením z 29. mája 2015 zrušil rozsudok okresného súdu z 27. mája 2014\na vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s odôvodnením, že okresný súd\nnerešpektoval smer dokazovania naznačený krajským súdom, ktorým sa mal uberať, a vydal\nrozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nerešpektujúce predložené\ndôkazy.\n3\n\nUznesenie krajského súdu z 29. mája 2015 bolo sťažovateľovi doručené 7. júla 2015.\nPodľa sťažovateľa uznesením krajského súdu z 29. mája 2015 došlo k porušeniu jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo odôvodnil takto:\n„Z dokazovania vykonaného okresným súdom je zrejmé, že na zmenke bol vyznačený\nindosament až po uplynutí lehoty na protest, a teda podľa § 20 ods. 1 zákona zmenkového\na šekového má indosament iba účinky obyčajného postúpenia, a teda žalovaný mohol robiť\nnámietky založené hoci aj na jeho vlastných vzťahoch k predošlej majiteľke zmenky.\nŽalovaný s ohľadom na uvedené včas uplatnil námietku zániku zmenkového záväzku, a to\nzaplatením zmenkového dlhu predchádzajúcej majiteľke zmenky. Ako ďalej vyplýva\nz vykonaného dokazovania, žalovaný uhradil predchádzajúcej majiteľke zmenky platbu\nv totožnej výške akou bola zmenková suma uvedená v zmenke, v deň splatnosti a aj v mieste\nplatenia zmenky. Zároveň nebol preukázaný žiadny iný dôvod platenia ku dňu 18. 4. 2005\na ani žiaden iný záväzok v rovnakej sume 10.000.000 Sk medzi žalovaným\na predchádzajúcou majiteľkou zmenky v tom čase neexistoval. Vo výpovedi svedkyne predchádzajúcej majiteľky zmenky, ktorú ale Okresný súd v Trnave vyhodnotil ako\nnedôveryhodnú vzhľadom na ďalšie dokazovanie, odznelo, že naviac oproti nároku\nna platenie zo zmenky existoval aj nárok z plnenia z vyporiadania BSM. Okresný súd\nv Trnave však dospel k presvedčivému záveru, že výpoveď svedkyne\n\nje\n\nnevieryhodná.\n1. Odvolací súd vo svojich uzneseniach vytýka Okresnému súdu v Trnave\nnevenovanie pozornosti posúdeniu námietok zániku kauzy, a to v súvislosti s okolnosťami\nvystavenia zmenky, na ktorý poukazoval žalobca.\nZ uvedeného nie je zrejmé, o čo ide, pretože námietka zániku kauzy nebola v lehote\nna podanie námietok vznesená. Nie je jasné, aké okolnosti vystavenia zmenky sú tie,\nna ktoré poukazoval žalobca, ktorým nemal prvostupňový súd venovať pozornosť\n2. Konštatovanie odvolacieho súdu, že záver prvostupňového súdu o tom, že zmenka\nplnila zabezpečovaciu funkciu, nie je preukázaný, nie je nijako podložený. Odvolací súd núti\nprvostupňový súd, aby ustálil skutočnú funkciu zmenky, pretože\n\ntvrdila, že\n\npopri nároku na 10 mil. Sk, ktorý bol plnením súvisiacim s vyporiadaním, existoval aj jej\n4\n\nnárok na platenie zo zmenky. Prvostupňový súd však presvedčivo preukázal, že výpoveď\nje nevieryhodná.\n3. Odvolací súd neposkytuje žiadne konkrétne inštrukcie k tomu, ako má\nprvostupňový súd opätovne posudzovať výpoveď svedkyne\n\nv spojitosti s dôkazmi\n\nvyvracajúcimi jej svedectvo. Odvolací súd iba poukazuje na svoje predchádzajúce\nrozhodnutie s vytknutými nedostatkami č. k. 21CoZm 1/2013-547. Takýto postup však OSP\nneumožňuje. Môže tak robiť odvolací súd iba vo vzťahu k prvostupňového rozhodnutiu,\nktorého dôvody v plnom rozsahu potvrdí. Odvolací súd sa nemôže všeobecne odvolať\nna dôvody svojho predchádzajúceho zrušovacieho rozhodnutia bez ich konkretizácie,\npretože ide o rozhodnutie, ktoré už mohlo byť sčasti akceptované a prvostupňový súd\na účastník tak nevie, čo konkrétne odvolací súd napáda. Napríklad s požiadavkou, aby\nprvostupňový určil, aké konkrétne plnenie zmenka zabezpečovala, keďže bola vystavená\n(30. 3. 2005) pred zmluvou o vzájomnom vyporiadaní. Prvostupňový súd reagoval tak, že\nzmenka môže existovať skôr, ako bude plniť zabezpečovaciu funkciu. Preto nie je vôbec\njasné, v akom rozsahu je toto konštatovanie napadnuté, pretože odvolací súd hovorí, že to\nešte neznamená, že nemôže ísť o zmenku na platenie. Prvostupňový súd však reagoval tak,\nže to by muselo byť preukázané, že ide o zmenku na platenie. Je to opäť podľa nášho názoru\nv tom, že musí byť preukázaná funkcia zmenky žalobcom. Odvolací súd núti prvostupňový\nsúd do opätovného prehodnocovania dôkaznej situácie vo vzťahu k výpovedi svedkyne\nkde však nie je jasné, akými dôkaznými postupmi by mal prvostupňový súd\nopätovne preveriť jej vieryhodnosť.\n4. Podľa rozhodnutia NS SR č. k. 3MObdo 4/2009-292 z 30. 4. 2010 vydaného\nv predmetnom konaní je dôkazné bremeno týkajúce sa charakteru zmenky (či ide\no zabezpečovaciu zmenku alebo zmenku na platenie) na žalobcovi. Odvolací súd napriek\ntomu, že žalobca nevie preukázať, že ide o zmenku na platenie na 10 mil. SK odlišných\nod tých, ktoré už boli zaplatené z titulu vyporiadania BSM, opätovne uvádza, že je potrebné\nustáliť charakter zmenky. Prvostupňový súd jasne preukázal, že ide o zmenku\nzabezpečovaciu práve tým, že svedkyňa\n\nuviedla v zápisnici, že jej nároky\n\nna finančné vyrovnanie sú konečné a nemenné a súčasne uspokojené v plnej výške.\nZápisnica (20. 4. 2005) bola spísaná dva dni po úhrade 10.000.000 Sk svedkyni\nod žalovaného titulom vyporiadanie BSM (18. 4. 2005). Je prakticky isté, že žiadna iná\n5\n\nkauza tu pre zmenku už nemôže byť. Súd musí skúmať existenciu kauzy ex offo (NS SR\n2 OBdo 1/2009 z 1. 4. 2009)\nVzhľadom na neurčitosť a všeobecnosť povahy tvrdenia svedkyne\no dojednaní slúžiacom ako podklad vystavenia zmenky, nemôže byť toto dojednanie\nspôsobilým dôvodom vzniku majetkovoprávneho záväzku, a nemožno preto uplatňovať\nnároky z takejto zmenky. V prípade, že svedkyňa vo svojej výpovedi, Okresným súdom\nv Trnave označenej ako nedôveryhodnej, uviedla aj inú kauzu vzniku záväzku ako\nvyporiadanie BSM, je na strane žalobcu preukázať takúto kauzu, čo ako sme už vyššie\nuviedli žalobca nedokázal, nakoľko žiaden iný dôvod vzniku zmenky neexistuje. K tomu\npoukazujeme na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kde Najvyšší súd vyslovil\ntento názor v rozsudkoch pod sp. zn. 2 Obo 17/2009 z 1. 4. 2009, sp. zn. 1MObdo V 9/2007\nz 27. 11. 2008 a sp. zn. 5 Obo 115/2008.“\nSťažovateľ poukázal na závery rozhodnutí ústavného súdu vo veciach sp. zn.\nIII. ÚS 4/2013, II. ÚS 387/2010 a sp. zn. II. ÚS 105/09 týkajúce sa kvality odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal\nnález, v ktorom vysloví, že napadnutým uznesením krajského súdu z 29. mája 2015 došlo\nk porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, zruší uvedené uznesenie a vráti vec krajskému súd na ďalšie konanie\na zaviaže krajský súd uhradiť mu náhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n6\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj jeho práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu z 29. mája 2015,\nktoré je podľa neho nedostatočne odôvodnené, arbitrárne a ústavne neakceptovateľné.\nÚstavný súd konštatuje, že v predmetnej veci krajský súd rozhodoval o odvolaní\nžalobcu podanom proti rozsudku okresného súdu z 27. mája 2014, ktorý svojím uznesením\nzo 29. mája 2015 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nVzhľadom na skutkové okolnosti v predloženej veci ústavný súd v prvom rade\nkonštatuje, že zrušujúce uznesenie krajského súdu z 29. mája 2015 nie je konečné\na vrátením veci okresnému súdu na ďalšie konanie poskytne ochranu označeným právam\nsťažovateľa okresný súd, a preto v súlade s princípom subsidiarity zakotveným v čl. 127\nods. 1 ústavy v spojení s čl. 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde je ústavnému súdu daná\nmožnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť sťažnosť pre nedostatok\nprávomoci.\n\n7\n\nÚstavný súd z dôvodu presvedčivosti tohto rozhodnutia, a taktiež preto, že pri\nuplatňovaní princípu subsidiarity v záujme poskytnutia účinnej ochrany základným právam\núčastníkov občianskeho súdneho konania v rámci svojej judikatúry nezotrváva,\nbezvýhradne dopĺňa, že v danom prípade okrem vysloveného nedostatku právomoci\nna prerokovanie sťažnosti existuje aj ďalší relevantný dôvod na jej odmietnutie podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde, a to pre zjavnú neopodstatnenosť.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej\nnie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov,\nktoré ich pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06, I. ÚS 88/07).\nÚlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým prislúcha\ninterpretácia zákonov. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky\nzo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom\nrozhodovaní riadil, boli do takej miery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, že by zásadne\npopreli účel a význam zákonného predpisu (mutatis mutandis I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00,\nI. ÚS 382/06, I. ÚS 88/07).\nPodstata predloženej sťažnosti spočíva v tvrdení, že krajský súd nedostatočne\nvyhodnotil skutkové závery okresného súdu, na ktorých založil svoje rozhodnutie, núti\nokresný súd nekonkrétne doplniť dokazovanie o dôkazy, ktoré ale presne nepomenoval.\nPodľa § 221 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ak odvolací\nsúd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci\nktorého vec patrí.\n8\n\nKrajský súd napadnuté uznesenie z 29. mája 2015, ktorým zrušil rozsudok okresného\nsúdu z 27. mája 2014, odôvodnil v podstatnom takto:\n„Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého je rozsahom\na dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania\no odvolaní rozhodol keď dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa opäť nie je možné\npotvrdiť ani zmeniť.\nOdvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a prvostupňovým súdom zisteného\nskutkového stavu a právnom posúdení veci konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa je\nnepreskúmateľný, prvostupňovým súdom prijaté závery sú nepresvedčivé, vzájomne\nrozporné, uvedené nedostatky vytknuté už v skoršom rozhodnutí odvolacieho súdu\nprvostupňový súd neodstránil a logicky nevysvetlil a z hľadiska právneho posúdenia nie je\nz rozhodnutia zrejmé, akú konkrétnu právnu normu resp. ustanovenie na skutkový stav\naplikoval.\nOdvolací súd zdôrazňuje potrebu rešpektovanie základných zásad, na ktorých\nspočíva odôvodnenie každého rozhodnutia súdu, ako je uvedené v ust. § 157 ods. 2 O. s. p.,\nbez ktorých tak nemožno preskúmať rozhodnutie pre nezrozumiteľnosť, preto v takomto\nprípade odvolací súd nie je objektívne schopný opakovať alebo doplniť dokazovanie tak,\naby mohol rozhodnutie súdu prvého stupňa napadnuté odvolaním zmeniť alebo potvrdiť\na z dôvodu zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov\nkonania musí takéto rozhodnutie zrušiť a v vec vrátiť prvostupňovému súdu.\nNapriek predchádzajúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu vydaného v tejto veci pod\nč. k. 21CoZm/1/2013-547 odvolací súd musí skonštatovať, že prvostupňový súd vo veci\nskutkových zistení, ich právnom posúdení a zohľadnení potreby presvedčivosti odôvodnenia\nrozhodnutia zlyhal. Napriek smeru, ktorý naznačil odvolací súd vo svojom predošlom\nrozhodnutí prvostupňový súd nevykonal žiadne relevantné dokazovanie, ktorým by rozpory\nv tvrdeniach účastníkov odstránil a obmedzil sa iba na povrchné a jednostranné\nzhodnotenie dokazovania, ktoré ale nebolo postačujúce k tomu, aby na jeho základe mohol\nsúd jednoznačne určiť funkciu zmenky.\nSamotná zmenka zakladá nárok na vyplatenie sumy, ktorá je v nej uvedená\na zmenkový dlžník má v zákonom určenej lehote právo podať námietky voči zmenkovému\nnároku, v ktorých ale musí ich opodstatnenosť aj preukázať. Súd prvého stupňa rozhodnutie\n9\n\no zamietnutí nároku založil na závere, že zmenka, z ktorej plnenia sa žalobca domáha\nmohla platne ako zmenka zabezpečovacia existovať už skôr ako účastníci pomysleli na\nneskôr zmenkou zabezpečovaný záväzok, ktorým podľa prvostupňového súdu bol záväzok\nvyplývajúci z Dohody o zúžení BSM, pričom charakter zmenky je založený na dohode\núčastníkov.\nZ podstaty zabezpečovacej zmenky musí vychádzať a vyplýva z existencie dohody,\nktorou sa určuje, aká povinnosť je zabezpečovacou zmenkou zaistená a ak je táto povinnosť\nsplnená, nemá už zmenkový veriteľ právo zmenku použiť, ak sa nedohodnú inak. Zmysel\nzmenky s funkciou zabezpečovacou spočíva v tom, aby v prípade, ak konkrétny záväzok\nnebude dlžníkom riadne a včas splatený, mal veriteľ možnosť náhradného uspokojenia\npráve prostredníctvom zmenky. Ak je zmenkou zabezpečený záväzok splnený tak nie je\ndôvod, aby bola platená aj zmenka, pretože by sa jednalo o duplicitné plnenie\nOdvolací súd vytýka prvostupňovému súdu, že opäť nevenoval pozornosť posúdeniu\nnámietok zániku kauzy v spojení s dôvodom vystavenia zmenky, na ktorý nedostatok\nod počiatku poukazoval žalobca, ktorý o tomto tvrdení nesie dôkazné bremeno.\nZáver súdu prvého stupňa založený na konštatovaní, že zmenka plnila\nzabezpečovaciu funkciu nie je dokazovaním preukázaný, preto ani odkaz na názor\nuvedený v publikácii Směnka jako zajištení, C. H. Beck Praha 2002 názor súdu\nnepreukazuje, pretože ako vyplýva z názvu sa v nej autor venuje výlučne právnym otázkam\nsúvisiacim so zmenkami s funkciou zabezpečovacou a nie zmenkám s funkciou platobnou.\nPlatenie zmenkou je tiež výsledkom dohody účastníkov, na základe ktorej existuje popri sebe\nzáväzok právny a záväzok zmenkový.\nJe nesporné, že zmenka bola indosovaná po uplynutí lehoty na protest, na základe\nktorej skutočnosti sa jedná o obyčajné postúpenie zmenky a žalovanému tak zostáva\nzachované právo na rovnaké námietky, aké mohol uplatniť voči remitentovi, na ktorú\nskutočnosť poukazoval i odvolateľ a to v spojení s názorom dovolacieho súdu vysloveného\nv tomto konaní (str. 8 ods. 3 rozsudku NS SR 3 MObdo/4/2009).\nK tomu, aby mohol prvostupňový súd o veci rozhodnúť, musí vychádzať z námietok\npodaných žalovaným voči zmenkovému platobnému rozkazu, v ktorých žalovaný tvrdí, že\nzmenkový dlh zaplatil, s čím sa spája zistenie okolností a dôvodu vystavenia zmenky\n\n10\n\na na tomto základe ustálenie skutočnej funkcie zmenky a to ako zabezpečovacej alebo\nzmenky na platenie.\nPrvostupňový súd ustálil, že sa jedná o zmenku zabezpečovaciu, pretože žalovaný\nnemal iný právny dôvod plniť v prospech\n\n. S takýmto názorom ale\n\nnekorešponduje obsah spisu a vykonané dokazovanie, keď\n\ntvrdila, že suma\n\n10 mil. Sk bola plnením súvisiacim s vyporiadním BSM a popri ňom existoval i jej nárok\nna platenie zo zmenky.\nOdvolací súd poukazuje na svoje rozhodnutie vydané pod č. k. 21 CoZm/1/2013-547,\nv ktorom prvostupňovému súdu podrobne vytkol nedostatky jeho predošlého rozhodnutia\na naznačil smer, akým sa má po vrátení veci uberať, ktorý ale prvostupňový súd\nnerešpektoval a vydal rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné, nerešpektujúce predložené\ndôkazy, v ktorom absentujú konkrétne skutkové zistenia a ich právne posúdenie, z toho\ndôvodu odvolací rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p.\nzrušil a podľa § 221 ods.2 O. s. p. mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v novom\nrozhodnutí súd rozhodne i o trovách tohto konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).“\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podanou sťažnosťou\nv podstate tvrdí, v rozpore so závermi krajského súdu uvedenými v jeho uznesení\nz 29. mája 2015, že skutkové závery okresného súdu sú postačujúce na preukázanie ním\nprijatých záverov, ku ktorým dospel vo svojom rozsudku z 27. mája 2014.\nPodľa názoru ústavného súdu právny názor krajského súdu v danej veci je\nzdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom, krajský súd dostatočne jasne poukázal na podľa\nneho nedostatočne v konaní preukázané skutkové zistenia, na ktorých okresný súd svoje\nrozhodnutie založil, ktoré je potrebné doplniť alebo vyvrátiť na základe nových dôkazov\nv ďalšom konaní. Nie je úlohou krajského súdu presne pomenovať dôkazy, ktoré majú byť\nsúdom vykonané, a napokon to nie je ani úloha samotného okresného súdu, keďže dôkazné\nbremeno svojich tvrdení nesú účastníci sporu. Samotnú skutočnosť, že krajský súd ním\nurčený smer dokazovania, ktorým sa má uberať v ďalšom konaní, okresný súd spresnil aj\ns poukazom na svoje predchádzajúce rozhodnutie, v predmetnej veci možno považovať\nza krajný spôsob odôvodnenia rozhodnutia, avšak s ohľadom na skutočnosť, že sťažovateľ\n11\n\nako účastník tohto konania je s uvedeným rozhodnutím oboznámený, nemožno ho označiť\nza ústavne neakceptovateľný. Navyše je zjavné, že uvedený odkaz na predchádzajúce\nrozhodnutie nie je jediným návodom pre okresný súd, ale odôvodnenie uznesenia\nz 29. mája 2015 obsahuje i krajským súdom špecifikované označenie konkrétnych\nskutkových okolností, ktoré považuje v predmetnom konaní za nedostatočne preukázané\nna základe v konaní vykonaného dokazovania.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského\nsúdu z 29. mája 2015 dospel k záveru, že z jeho odôvodnenia nemožno vyvodiť nič, čo by\nsignalizovalo, že zvolená interpretácia relevantných právnych noriem by bola arbitrárna\nalebo svojvoľná, majúca za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu\na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ sa s výrokom uznesenia\nz 29. mája 2015 nestotožňuje, nezakladá porušenie označených základných práv a slobôd.\nÚstavný súd preto nemá dôvod zasahovať do záverov krajského súdu. Ústavný súd\nk tomu poznamenáva, že základné právo na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie\ngarantované ústavou neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom\na nemožno ho ani účelovo chápať tak, že jeho naplnením je vyhovenie všetkým návrhom\núčastníka konania (napr. II. ÚS 4/94, I. ÚS 8/96).\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno\nhovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným\nprávom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej\nreálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05).\nDôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je teda absencia priamej\nsúvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane\n12\n\na namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane\ndruhej. O taký prípad išlo aj v prerokúvanej veci, preto ústavný súd z už uvedených\ndôvodov považuje sťažnosť aj za zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. mája 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "právomoc-právomoc ústavného súdu", "právoplatnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6bd6c60f-7b81-4ab0-a5cd-8684700e5091", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 4/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 4/2013 z 15. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6bd6c60f-7b81-4ab0-a5cd-8684700e5091"}, {"guid": "ussr:234ffb90-5f39-48d5-8925-312c0d4c572a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/2010 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:234ffb90-5f39-48d5-8925-312c0d4c572a"}, {"guid": "ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 105/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "215b0039-562d-4ad7-a618-87fb164a382d:b442c0e0-8e56-4061-8ccf-464d08662aee", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2108201643.20", "spisova_znacka": "21CoZm/37/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoZm/37/2014 z 28. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-05-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2108201643.20"}, {"guid": "ed3807fc-0ad3-4fe4-93d6-c1135ab6e93e:991d7279-658e-4b4c-b911-3c54daa8aa26", "ecli": null, "spisova_znacka": "22CbZm/8/2010", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn. 22CbZm/8/2010 z 1. 12. 2011", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2011-12-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ed3807fc-0ad3-4fe4-93d6-c1135ab6e93e:991d7279-658e-4b4c-b911-3c54daa8aa26"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:88546531-8255-4d7b-8d60-a0a6b2408ed2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.788.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 788/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 788/2016 z 23. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.788.2016.1"}, {"guid": "ussr:fee87201-76a6-4c54-97a5-62573c7e8130", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.698.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 698/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 698/2016 z 18. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.698.2016.1"}, {"guid": "46e23663-42d9-4683-97e6-a8d89aa0e952:0e13a2a7-28ec-4a15-b48c-8a44efda6161", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200090.1", "spisova_znacka": "32D/13/2021", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 32D/13/2021 z 7. 11. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-11-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200090.1"}]}