{"guid": "ussr:04bd6cb0-48f6-46b8-9e6a-e3035b91ce2a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.317.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 317/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 317/2015 z 17. 8. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. augusta 2016, sp. zn. I. ÚS 317/2015, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.317.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2016-08-17", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "nazov": "čl. 144 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-144", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/04bd6cb0-48f6-46b8-9e6a-e3035b91ce2a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.317.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.317.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.317.2015.1/text", "citacie_n": 29, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 317/2015-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2016\nv senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudcu Petra Brňáka a sudkyne Marianny\nMochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť\n, zastúpenej obchodnou\nspoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Štefan Prevozňák s. r. o., Kukučínova 23,\nKošice, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Štefana Prevozňáka, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 CoKR 6/2014 z 22. mája 2014 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 68/2014 z 25. novembra 2014 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 2 CoKR 6/2014 z 22. mája 2014 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 68/2014 z 25. novembra 2014 p o r u š e n é b o l o .\n2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 CoKR 6/2014 z 22. mája 2014\na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 68/2014 z 25. novembra\n2014 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\n\n3. Krajský súd v Košiciach a Najvyšší súd Slovenskej republiky s ú p o v i n n é\nsolidárne uhradiť\n\ntrovy právneho zastúpenia v sume 444,66 €\n\n(slovom štyristoštyridsaťštyri eur a šesťdesiatšesť centov) na účet obchodnej spoločnosti\nAdvokátska kancelária JUDr. Štefan Prevozňák s. r. o., Kukučínova 23, Košice, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla\n2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci\n\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 144 ods. 1 ústavy, ako aj práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n2 CoKR 6/2014 z 22. mája 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) a uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Obdo 68/2014\nz 25. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka, v právnom postavení\nžalovanej v konaní o určenie popretej pohľadávky, bola účastníčkou súdneho konania\nvedeného Okresným súdom Košice I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 26 Cbi 17/2012,\nkrajským súdom v rámci odvolacieho konania pod sp. zn. 2 CoKR 6/2014 a najvyšším\nsúdom v dôsledku podaného dovolania pod sp. zn. 4 Obdo 68/2014.\nV úvode sťažnosti, argumentujúc skutkovými okolnosťami prerokúvanej veci,\nsťažovateľka uvádza, že «... rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 01.10.2013 č. k.\n26 Cbi 17/2013-83 vyhovel tento súd žalobe spoločnosti\n\na\n\nurčil, že jej pohľadávka prihlásená v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Košice\nI pod sp. zn. 30 K 3/2012 a vedenom správkyňou konkurznej podstaty úpadcu\n2\n\n... pod sp. zn. 30 K 3/2013-S1588, pod číslom 1/G, z titulu zmluvnej pokuty je\nnesporná (zistená) čo do pravosti, výšky a vymáhateľnosti. Ďalším výrokom súd priznal\nžalobcovi náhradu trov konania vo výške 691,93 eur so splatnosťou do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku. ...\nVoči rozsudku súdu prvého stupňa podala sťažovateľka odvolanie. ...\nV priebehu odvolacieho konania bolo odvolacím súdom zistené, že Zmluva\no garantovanom zabezpečení charterovej leteckej dopravy zo dňa 05.04.2012, uzavretá\nmedzi úpadcom a žalobcom na základe ktorej uplatňoval žalobca svoj nárok na zmluvnú\npokutu, je absolútne neplatná z dôvodu nedostatku formy.\nVýzvou zo dňa 10.03.2014 žiadal Krajský súd v Košiciach žalovanú sťažovateľku\n(správkyňu), aby sa vyjadrila k zisteniu, že zmluva č. 06/2012 a príloha č. 1 k uvedenej\nzmluve, neboli zo strany žalobcu podpísané tak, ako je to uvedené vo výpise z OR „konanie\nv mene spoločnosti“, keďže pri podpise žalobcu nie je uvedená funkcia. Ďalej odvolací súd\nv predmetnej výzve sám konštatoval, že súd musí na neplatnosť právneho úkonu prihliadať,\nresp. musí z neho vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti.\nK predmetnej výzve sa sťažovateľka vyjadrila prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu podaním, doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 02.04.2014, ktorým sa\nstotožnila so zistením absolútnej neplatnosti zmluvy, na základe ktorej bolo žalobcovi\nsúdom prvého stupňa priznané právo na zmluvnú pokutu a vzhľadom na toto zistenie\nžiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.\nO odvolaní žalovanej sťažovateľky rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom\nzo dňa 22.05.2014 č. k. 2 CoKR 6/2014-153, ktorým bez ohľadu na vlastné zistenie\nabsolútnej neplatnosti zmluvy, na základe ktorej si žalobca uplatňoval nárok na zmluvnú\npokutu, potvrdil v celom rozsahu rozsudok súdu prvého stupňa a žalovanú zaviazal na\nnáhradu trov odvolacieho konania vo výške 81,46 eur. V odôvodnení rozsudku odvolací súd\núplne opomenul vlastné zistenie absolútnej neplatnosti zmluvy a k tejto okolnosti sa nijakým\nspôsobom nevyjadril, ako keby táto skutočnosť vôbec nebola existovala, hoci bol na ňu (ako\naj sám uvádza vo výzve zo dňa 10.03.2014) povinný prihliadať z úradnej povinnosti.».\n3. Ako ďalej sťažovateľka poznamenáva, proti napadnutému rozsudku krajského\nsúdu podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie z dôvodov podľa § 241\nods. 2 písm. a) v spojení s § 237 písm. f) a podľa § 241 ods. 2 písm. b) a c) Občianskeho\n3\n\nsúdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). O dovolaní rozhodol najvyšší súd napadnutým\nuznesením tak, že dovolanie sťažovateľky odmietol a žalobcovi priznal náhradu trov\nkonania vo výške 83,89 €.\nSťažovateľka ďalej uvádza, že «... podľa názoru NS SR okolnosť, že v odôvodnení\nrozsudku odvolacieho súdu úplne absentuje vysporiadanie sa konajúceho súdu s takou\nzávažnou okolnosťou, ako je zistená absolútna neplatnosť právneho úkonu, ku ktorej sa\nnavyše aj písomne vyjadrovala žalovaná sťažovateľka a s poukazom na zistenú neplatnosť\nžiadala žalobu zamietnuť, teda absencia odôvodnenia stanoviska súdu k tak podstatnej\nokolnosti, ako je absolútna neplatnosť právneho úkonu na základe ktorého bolo žalobcovi\npriznané právo na zmluvnú pokutu, nie je... odňatím možnosti účastníka konania konať pred\nsúdom, ale len právnym hodnotením veci. NS SR na jednej strane konštatuje, že procesnú\nvadu v zmysle § 237 písm. f) O. s. p. zakladá okrem iného aj nedostatočné (súčasne\nnezrozumiteľné) odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pre ktoré je toto nepreskúmateľné,\navšak na strane druhej bez ďalšieho uzatvára, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia,\nako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, takúto procesnú vadu nezistil.\nK najpodstatnejšej námietke sťažovateľky, spočívajúcej v opomenutí akéhokoľvek\nodôvodnenia zo strany odvolacieho súdu v jeho rozsudku, vo vzťahu k priznaniu práva\nžalobcovi na zmluvnú pokutu na základe absolútne neplatného právneho úkonu, dovolací\nsúd na jednej strane hovorí, že cieľom výzvy súdu podľa § 213 ods. 2 O. s. p. je zabrániť\ntomu, aby účastníci konania boli vystavení tzv. „prekvapivým rozhodnutiam“, a to tým, že\npokiaľ je odvolací súd toho názoru, že na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu,\nktoré pri doterajšom rozhodovaní vo veci doteraz nebolo použité a je pre rozhodnutie veci\nrozhodujúce, je povinný vyzvať účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto\nustanovenia vyjadrili.\nNa strane druhej ale dovolací súd prezentuje názor, že aj keď súd síce uvažuje\no použití tohto iného ustanovenia, v konečnom dôsledku nie je povinný svoju úvahu aj\nzrealizovať.\nDovolací súd napokon uzatvára, že postup súdu, ktorým len vyzval účastníkov\nkonania na vyjadrenie k okolnosti absolútnej neplatnosti zmluvy podľa § 39 OZ, išlo\no „úkon naviac“, čo nemožno vyhodnotiť ako pochybenie postupu odvolacieho súdu. Keďže\nodvolací súd potvrdil rozsudok z tých istých dôvodov ako rozhodol súd prvého stupňa,\nnemožno hodnotiť jeho rozhodnutie ako prekvapivé.\n4\n\nK okolnosti, že v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu úplne absentuje\nodôvodnenie, prečo odvolací súd najprv „uvažoval“ o tom, že rozhodne v súlade\nso zákonom a napokon svoju úvahu nerealizoval a vedome v rozpore so zákonom priznal\nžalobcovi právo na základe absolútne neplatného právneho úkonu, sa dovolací súd nijako\nnevyjadruje.\nKeďže dovolací súd nevzhliadol v absencii odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho\nsúdu k otázke zistenej absolútnej neplatnosti zmluvy (na ktorú bol povinný prihliadať\nz úradnej moci) žiadne pochybenie, uzatvára, že dovolanie nie je prípustné. ...\nPodľa názoru NS SR teda nebol naplnený ani dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2\npísm. b) O. s. p., hoci na tento dovolací dôvod súd prihliada z úradnej moci. Podľa názoru\ndovolacieho súdu „samotná existencia inej vady konania na založenie prípustnosti\ndovolania nepostačuje. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o existencii tohto\ndovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné,\no tento prípad v tejto prejednávanej veci však nejde.“.\nPodľa názoru dovolacieho súdu nebol v prejednávanej veci naplnený ani dovolací\ndôvod spočívajúci na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 241 ods. 2 písm. c) O. s. p.].\nDovolací súd na jednej strane uznáva, že nesprávne právne posúdenie veci je relevantným\ndôvodom pre odôvodnenie dovolania, avšak opäť stavajúc na založenej platforme, že\npostupom súdu nedošlo k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom, hoci\nodôvodnenie nepojednáva o tak významnej okolnosti, ako je vedomé rozhodnutie súdu\nv rozpore so zákonom, má dovolací súd za to, že aj tento dôvod je v danom prípade\nirelevantný, keďže v danom prípade sa jedná o dovolanie podané proti rozhodnutiu, voči\nktorému ho zákon nepripúšťa.».\n4. Sťažovateľka následne s poukazom na rozhodovaciu prax ústavného súdu\nkonštatuje, že „... konaním Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 Ústavy SR\na čl. 6 Dohovoru, právo sťažovateľky ako účastníčky konania na rovnosť v právach podľa\nčl. 12 ods. 1 Ústavy SR a súčasne došlo zo strany označených súdov k vedomému porušeniu\nčlánku 144 ods. 1 Ústavy SR, v zmysle ktorého sú sudcovia pri výkone svojej funkcie a pri\nrozhodovaní viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7\nods. 2 a 5 a zákonom“.\n5\n\nDomnieva sa, že „... zo strany Krajského súdu v Košiciach došlo k porušeniu vyššie\noznačených ústavných práv... tým, že tento súd, vedomý si vlastného zistenia absolútnej\nneplatnosti právneho úkonu, na podklade ktorého sa žalobca v konaní domáhal určenia\nsvojej pohľadávky prihlásenej do konkurzu v rozsahu pravosti, výšky a vymáhateľnosti,\npotom čo účastníkov konania vyzval na vyjadrenie k použitiu ustanovenia § 39 Občianskeho\nzákonníka na posudzovaný právny vzťah, v rozpore so zákonom potvrdil rozsudok súdu\nprvého stupňa, hoci na absolútnu neplatnosť právneho úkonu bol povinný prihliadať\nz úradnej povinnosti, pričom tento svoj postup v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym\nspôsobom neodôvodnil, hoci sa nesporne jednalo o tak významnú okolnosť prejednávanej\nveci, od ktorej posúdenia podľa relevantnej právnej normy záviselo zákonné a spravodlivé\nrozhodnutie vo veci samej.\nZo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tým, že rozhodnutie tohto súdu nie\nje riadne odôvodnené, resp. jeho odôvodnenie je absolútne neudržateľné predovšetkým pre\nvýklad zákona v rozpore s ústavou SR, osobitne v tej časti svojho odôvodnenia, keď\nargumentuje tým, že odvolací súd mal právo uvažovať o použití správneho ustanovenia\nzákona na posúdenie zisteného skutkového stavu daného právneho vzťahu, nebol však\npovinný toto ustanovenie pri rozhodovaní použiť... Dovolací súd odmietol vysluhovať\nspravodlivosť na podklade výkladu zákona v rozpore sústavou SR a takto postavenej\nplatforme znemožnil ďalšie preskúmavanie dovolaním napadnutého rozhodnutia, hoci toto\nbolo vydané v hrubom rozpore so zákonom.“.\n5. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom\no porušení jej práv zaručených ústavou, ako i dohovorom (bod 1) napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktoré následne zruší, vec vráti\nkrajskému súdu na nové konanie a sťažovateľke prizná úhradu trov konania.\n6. Na základe výzvy ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania sťažnosti \nv záujme objektívneho posúdenia skutočností uvádzaných sťažovateľkou v podanej ústavnej\nsťažnosti  bolo ústavnému súdu 29. mája 2015 doručené vyjadrenie krajského súdu\nč. 1 SprV 633/2015 z 27. mája 2015, v rámci ktorého krajský súd vyhodnotil podanú\nsťažnosť za neopodstatnenú a vo vzťahu k nosnej sťažnostnej námietke sťažovateľky okrem\niného uviedol, že „... na sťažovateľkou tvrdenú neplatnosť zmluvy č. 06/2012 a prílohy č. 1\n6\n\nk uvedenej zmluve odvolací súd neprihliadol, pretože podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd\nmôže pri rozhodovaní prihliadať iba na dôvody odvolania, pričom táto námietka sa medzi\nodvolacími námietkami nenachádzala“.\n7. Na základe výzvy bolo ústavnému súdu 11. júna 2015 doručené i vyjadrenie\nnajvyššieho súdu č. KP 3/2015-31, Nobs 49/2015 z 1. júna 2015, v ktorom dovolací súd\nuviedol:\n«Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti k výzve Ústavného súdu 18. mája 2015, č. k.\nRvp 5276/2015-7 zaujímame nasledovné stanovisko. ...\nSťažovateľka bola žalovanou účastníčkou konania vedeného na najvyššom súde pod\nsp. zn. 4 Obdo 68/2014 v právnej veci o určenie popretej pohľadávky. O jej dovolaní proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2 CoKR 6/2014-153 z 22.05.2014 Najvyšší súd\nSR ako súd dovolací rozhodol uznesením sp. zn. 4 Obdo 68/2014 zo dňa 25.11.2014 tak, že\ndovolanie odmietol, súčasne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho\nprávneho zástupcu náhradu trov dovolacieho konania v sume 83,89 eur, do troch dní od\nprávoplatnosti rozhodnutia (v spojení s opravným uznesením NS SR sp. zn. 4 Obdo 68/2014\nzo dňa 26.05.2015 - oprava sa týkala druhého výroku písomného vyhotovenia namietaného\nuznesenia o náhrade trov dovolacieho konania, v ktorom bola uvedená nesprávna forma\nrozhodnutia - rozsudok namiesto uznesenia).\nDôvodov rozhodnutia o odmietnutí dovolania sťažovateľky sa pridržiavame v plnom\nrozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom dovolacieho konania bol potvrdzujúci\nrozsudok odvolacieho súdu, neboli splnené zákonné podmienky pre prípustnosť dovolania\n(§ 238 O. s. p.) a v konaní neboli zistené ani vady konania podľa § 237 O. s. p.\nDovolací súd námietku sťažovateľky o „prekvapivosti“ rozsudku odvolacieho súdu\nvyhodnotil za nedôvodnú a toto svoje rozhodnutie aj dostatočne zdôvodnil (posl. odsek na\nstr. 10 a pokrač. na str. 11 uznesenia najvyššieho súdu). Odvolací súd rozsudok súdu\nprvého stupňa potvrdil z rovnakých dôvodov, aké uviedol prvostupňový súd a pokiaľ aj\nuskutočnil výzvu v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p., svoju úvahu o použití iného právneho\npredpisu nerealizoval, a teda neuviedol žiadne nové dôvody, keďže podľa iných ustanovení\n(než aké aplikoval súd prvého stupňa) ani nerozhodoval.\n\n7\n\nNesúhlasíme ani s ďalším tvrdením sťažovateľky o tom, že rozhodnutie najvyššieho\nsúdu nie je riadne odôvodnené. Toto spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle\n§ 157 ods. 2 O. s. p., a preto máme za to, že ho možno považovať za preskúmateľný.\nPodľa nášho názoru právny názor najvyššieho súdu, ktorý je odlišný od\nsubjektívneho právneho názoru sťažovateľky, nemôže viesť k záveru o porušení práv\nnamietaných sťažovateľkou v jej sťažnosti.\nS poukazom na vyššie uvedené medzi uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n4 Obdo 68/2014 z 25.11.2014. a namietaným porušením základných práv zaručených\nÚstavou Slovenskej republiky, resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd neexistuje taká spojitosť, ktorá by umožňovala vysloviť záver o ich porušení.»\n8. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 317/2015-16 z 26. augusta 2015 prijal sťažnosť\nna ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v senáte\nv zložení Marianna Mochnáčová (predsedníčka senátu), Peter Brňák (sudca) a Milan Ľalík\n(sudca). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2016 účinného od 1. marca 2016\nI. senát ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení: Milan Ľalík (predseda senátu), Marianna\nMochnáčová (sudkyňa) a Peter Brňák (sudca).\nZ uvedeného dôvodu vec prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného\nsúdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.\n9. Krajský súd podaním č. 1 SprV 633/2015 z 30. septembra 2015 doručeným\nústavnému súdu 1. októbra 2015 oznámil svoj súhlas s upustením od verejného ústneho\npojednávania vo veci a ústavnému súdu zároveň zaslal na nahliadnutie súdny spis sp. zn.\n2 CoKR 6/2014.\n10. Následne aj najvyšší súd podaním č. KP 3/2015-31, Nobs 81/2015 z 8. októbra\n2015 doručeným ústavnému súdu 19. októbra 2015 súhlasil s upustením od ústneho\npojednávania vo veci samej v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n8\n\n11. Sťažovateľka vo svojom vyjadrení z 8. októbra 2015 doručenom ústavnému súdu\n20. októbra 2015 taktiež vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci,\nzaujala stanovisko k vyjadreniu krajského súdu, ako i najvyššieho súdu a uplatnila si\nnáhradu trov konania za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie\nsťažnosti, písomné stanovisko k vyjadreniu krajského súdu a písomné stanovisko\nk vyjadreniu najvyššieho súdu; t. j. 4 x 139,83 € + 4 x režijný paušál á 8,39 €) vo výške\n592,88 €.\n11.A V nadväznosti na vyjadrenie krajského súdu z 27. mája 2015 (bod 6)\ns poukazom na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu sťažovateľka uviedla, že krajský súd\n„... hoci mu bola dobre známa objektívna skutočnosť reálnej neexistencie právneho úkonu,\nna základe ktorého bolo žalobcovi priznané právo, ako odvolací súd potvrdil rozsudok súdu\nprvého stupňa, pri čom pri rozhodovaní nielenže vedome neprihliadol na zistenú absolútnu\nneplatnosť zmluvy, ale napriek tomu, že sa jednalo o zistenie takej okolnosti prejednávanej\nveci, ktorá bola rozhodujúca pre spravodlivé a zákonné rozhodnutie o žalobnom návrhu,\nv odôvodnení svojho rozhodnutia túto okolnosť úplne ignoroval. ...\nV odvolacom konaní Krajský súd Košice po vlastnom zistení absolútnej neplatnosti\nzmluvy spočiatku aj postupoval v súlade s ustanovením § 213 O. s. p. a v súlade s ods. 2 aj\nsprávne aplikoval výnimku z dikcie ods. 1 a vyzval účastníkov konania na vyjadrenie\nk zistenej skutočnosti absolútnej neplatnosti zmluvy, na ktorú bol povinný z úradnej moci\nprihliadať aj prvostupňový súd, avšak v samotnom procese rozhodovania už na túto\nokolnosť neprihliadal, hoci sa jedná o okolnosť ktorá mala podstatný význam pre\nrozhodnutie vo veci, a na ktorú navyše aj bol povinný prihliadať z úradnej moci a jej\nnezohľadnenie v procese rozhodovania nesporne malo za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. ...\nKrajský súd v Košiciach sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nezaoberal tým,\nprečo v odvolacom konaní najprv postupoval v intenciách zákona a následne sa rozhodol\nopomenúť tak závažnú okolnosť, ako je absolútna neplatnosť zmluvy a vedome potvrdil\nžalobcovi priznanie práva na základe neexistujúce právneho úkonu. ...\nSťažovateľka tvrdí, že odvolací súd nepostupoval procesné správne, keď vedome\nopomenul svoju povinnosť prihliadať z úradnej moci na jemu známu okolnosť absolútnej\nneplatnosti zmluvy a v rozpore s touto povinnosťou potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.\n9\n\nV odvolacom konaní okolnosť absolútnej neplatnosti zmluvy vyšla najavo vlastným\nšetrením odvolacieho súdu, a preto za daných okolností bol odvolací súd podľa nášho\nnázoru povinný postupovať v procese rozhodovania v súlade s ustanovením § 132 O. s. p.\na po následnom vyjadrení účastníkov konania k jeho zámeru aplikovať na daný vzťah\nprávnu normu, ktorá v konaní zatiaľ nebola použitá, mal odvolací súd starostlivo\nprihliadnuť na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.\nSme toho názoru, že v takto zistenom novom skutkovom stave veci nebol odvolací súd\nviazaný ani skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa, a preto mohol a mal\naplikovať výnimku z ustanovenia § 213 ods. 1 O. s. p. a súčasne vzhľadom na povinnosť\nsúdov prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu z úradnej moci, nebol viazaný\nani výlučne dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 3 O. s. p.).\nZa tejto situácie nemôže preto podľa nášho názoru obstáť argumentácia krajského\nsúdu z jeho vyjadrenia v ktorej uvádza, že pri rozhodovaní mohol prihliadať len na dôvody\nodvolania, pričom táto námietka (námietka absolútnej neplatnosti - pozn.) sa medzi\nodvolacími námietkami nenachádzala. ...\nV závere svojho stanoviska k vyjadreniu krajského súdu poukazuje sťažovateľka na\nto, že podstata podanej ústavnej sťažnosti nespočíva v nespokojnosti sťažovateľky s\nvýrokom odvolacieho súdu, ani v tom, že súd neaplikoval moderačné práva (ústavný súd nie\nje treťou inštanciou civilného procesu) ale predovšetkým v tom, že krajský súd po zistení\nokolnosti, na ktorú bol povinný prihliadať z úradnej moci v rámci svojho postupu rozvinul\nurčitý zákonom upravený proces, vyzval účastníkov konania na vyjadrenie, sťažovateľka na\nvýzvu súdu riadne a včas reagovala, avšak napokon odvolací súd celkom odignoroval\nvlastné zistenie absolútnej neplatnosti zmluvy, svoje vlastné procesné úkony a rovnako aj\nrelevantné procesné úkony samotných účastníkov, pri rozhodovaní neprihliadol na to, čo v\nkonaní vyšlo najavo a ani na to, čo uviedli účastníci konania (§ 132 O. s. p.) a hoci sa\njednalo o takú okolnosť, na ktorú bol povinný prihliadať z úradnej moci, a ktorá\nnepochybne mala významný vplyv na správne rozhodnutie vo veci, v odôvodnení svojho\nrozhodnutia sa absolútne žiadnym spôsobom ani len nezmienil.“.\n11.B Reagujúc na vyjadrenie najvyššieho súdu z 1. júna 2015 (bod 7), sťažovateľka\nnásledne dodala, že «... svoje dovolanie neodôvodňovala námietkou „prekvapivosti“\nrozhodnutia odvolacieho súdu, ako to sústavne prezentuje Najvyšší súd, ale odňatím práva\n10\n\nkonať pred súdom z dôvodu absencie riadneho a najmä presvedčivého odôvodnenia\nrozsudku odvolacieho súdu. Trváme na tom, že postup súdu, keď účastník konania\nz odôvodnenia rozhodnutia nemôže ani len dedukovať, prečo súd potvrdil žalobcovi\nneexistujúce právo uplatňované na základe absolútne neplatnej zmluvy, v dôsledku čoho sa\nna ňu hľadí ako keby vôbec nebola, nemožno podľa nášho názoru za žiadnych okolností\nvyhodnotiť ako odôvodnenie zákonné, presvedčivé a spĺňajúce základné princípy práva na\nspravodlivý proces.\nSťažovateľka trvá na tom, že chýbajúce odôvodnenie rozsudku o tak podstatnej\nokolnosti, ako je zistenie absolútnej neplatnosti zmluvy a súčasne priznanie práva z takejto\nzmluvy žalobcovi na úkor práv druhého účastníka konania, je tak závažným nedostatkom\nrozhodnutia, že ho nemožno označiť inak, ako arbitrárne a hrubo porušujúce právo\núčastníka konania na spravodlivý proces.\nV odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu chýba odpoveď na najpodstatnejšiu\notázku, ktorá bola pre spravodlivé rozhodnutie absolútne základnou a na jej správnom\nposúdení závisel výsledok sporu, avšak absencia odpovede dovolaciemu súdu v rozhodnutí\nodvolacieho súdu vôbec nechýba a napriek tomu naďalej tvrdí, že odvolací súd svoje\nrozhodnutie riadne odôvodnil a preto nie sú splnené podmienky pre prípustnosť dovolania.\nRozhodnutie dovolacieho súdu, v ktorom zase absentuje odpoveď na rovnako\npodstatnú otázku, prečo podľa jeho názoru odvolací súd mohol, ale nemusel aplikovať na\nprejednávanú vec správnu právnu normu, považuje tento súd za rovnako riadne\nodôvodnené a odkazuje na posledný ods. na s. 10 s pokračovaním na s. 11., v ktorom\ndovolací súd reaguje práve na námietku „prekvapivosti“ rozhodnutia odvolacieho súdu,\nktorá ale nikdy nebola sťažovateľkou deklarovaná ako dôvod dovolania (viď. čl. II\ndovolania: „ODÔVODNENIE PODANIA DOVOLANIA“, s. 4)...\nVo vzťahu k dôvodom dovolania podľa § 241 ods. 2 písm. c) O. s. p. poukazuje\nsťažovateľka v dovolaní na vadu konania, ktorá podľa jej bázou spočíva v takom procesnom\npostupe súdu, keď súd vedome opomenul svoju povinnosť prihliadať z úradnej moci na jemu\nznámu okolnosť absolútnej neplatnosti zmluvy a v rozpore s touto povinnosťou potvrdil\nrozsudok súdu prvého stupňa, ktorý na rozdiel od odvolacieho súdu podľa všetkého nemusel\nmať o absolútnej neplatnosti zmluvy vedomosť a rozhodoval na základe iného skutkového\nstavu. V odvolacom konaní už ale okolnosť absolútnej neplatnosti zmluvy vyšla najavo\nvlastným šetrením odvolacieho súdu, a preto bol odvolací súd podľa nášho názoru povinný\n11\n\npostupovať v procese rozhodovania v súlade s ustanovením § 132 O. s. p. a po následnom\nvyjadrení sa k jeho zámeru aplikovať na daný vzťah právnu normu, ktorá v konaní zatiaľ\nnebola použitá účastníkmi konania, mal odvolací súd starostlivo prihliadnuť nie len na\nvšetko, čo vyšlo za konania najavo, ale aj na to, čo uviedli účastníci. Toto procesné\npochybenie postupu odvolacieho súdu je podľa nášho názoru takou vadou konania, ktorá\nmala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto bol dovolací súd povinný\nprihliadať na túto vadu aj z úradnej moci. ...\nNaplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c) O. s. p., t. j. že\nrozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, videla sťažovateľka v tom, že\nodvolací súd napriek vlastnému zisteniu absolútnej neplatnosti zmluvy síce najprv zahájil\npostup podľa § 213 ods. 3 O. s. p. a aplikoval výluku z viazanosti skutkovým stavom\nzisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O. s. p.), avšak napokon bez akéhokoľvek\nodôvodnenia od postupu smerujúceho k aplikácii správnej normy a spravodlivého\nrozhodnutia vo veci upustil a bez akejkoľvek zmienky v odôvodnení rozhodnutia prečo tak\npostupoval, potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, a to s vedomím, že daný právny vzťah\nmal byť posudzovaný podľa úplne inej právnej normy, výsledkom čoho malo podľa všetkého\nbyť práve opačné rozhodnutie, a to zamietnutie žaloby.».\nII.\n12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n13. Sťažovateľka namieta porušenie svojich práv (bod 1) napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu, ako i napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\n\n12\n\n14. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 144 ods. 1 ústavy sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri\nrozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7\nods. 2 a 5 a zákonom.\nV zmysle čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch...\n15. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z toho vyplýva, že právne východiská, na\nzáklade ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n16. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy).\n17. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri\nuplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\n13\n\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00,\nI. ÚS 17/01). Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany\nústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom\nrozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n18. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislé rozhodovanie\nvšeobecných\n\nsúdov\n\nsa\n\nmá\n\nuskutočňovať\n\nv ústavou\n\na\n\nzákonom\n\nustanovenom\n\nprocesnoprávnom, ako aj hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec súdneho\nrozhodovania tvoria predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ktoré sú\nvyvoditeľné z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVšeobecný súd by mal v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia\ndbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako\nako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj\nlaickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé\na presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že práve on má poskytovať\nv občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená\nspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov [§ 1 OSP; napr. IV. ÚS 1/02,\nII. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09].\n19. Uvedené zásady vzťahov ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane\nústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli\nrelevantné aj v danej veci, pričom úlohou ústavného súdu bolo zistiť, či napadnutý rozsudok\nkrajského súdu, ako i napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sú z ústavného hľadiska\nakceptovateľné a udržateľné.\n\n14\n\n20. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že krajský súd vzhľadom na vlastné\nzistenia týkajúce sa absolútnej neplatnosti zmluvy o garantovanom zabezpečení charterovej\nleteckej dopravy uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný\nzákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) dňa 5. apríla 2012\nvrátane jej dodatku  prílohy č. 1 uzavretej medzi obchodnými spoločnosťami\n, a\n\n[na podklade ktorej sa žalobkyňa  obchodná\n\nspoločnosť\n\n, návrhom doručeným okresnému súdu 31. decembra\n\n2012 domáhala určenia popretej pohľadávky v celkovej výške 1 924,92 eur z titulu\nzmluvnej pokuty za nespornú (zistenú) čo do jej pravosti, výšky a vymáhateľnosti, pozn.]\n(ďalej len „zmluva“), rozvinul ustanovením § 213 ods. 2 OSP upravený zákonný postup,\nktorý však následne odignoroval, na ex officio zistenú absolútnu neplatnosť zmluvy, ako\naj svoje vlastné procesné úkony a procesné úkony účastníkov konania neprihliadol,\nv odôvodnení napadnutého rozsudku ich uviesť opomenul, a teda nezaujal k nim žiadne\nstanovisko, čo ako zákonné a právne správne odobril samotný najvyšší súd v rámci\ndovolacieho konania, čím spolu s krajským súdom porušil sťažovateľkou označené práva\n(bod 1).\n21. Ústavný súd v úvode poznamenáva, že predmetom zmluvy bolo garantované\nzabezpečenie charterovej leteckej dopravy osôb a batožiny počas letnej sezóny 2012.\nZmluvu za obchodnú spoločnosť\n\n, podpisoval\n\npodpredseda predstavenstva\n\na za obchodnú spoločnosť\n\n, konateľ spoločnosti\n\n.\n\n22. Z vyjadrení sťažovateľky i obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetnú zmluvu\nza obchodnú spoločnosť\n\n, podpisoval „zabezpečovateľ“\n\n(podpredseda predstavenstva, pozn.) tak, že k pečiatkou odtlačenému\nnázvu obchodnej spoločnosti a k svojmu podpisu nepripojil aj uvedenie svojej funkcie.\n23. S poukazom na dikciu ustanovenia § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka\n(v zmysle ktorého členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob,\nktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra, pozn.) je v súvislosti s konaním\nmenom obchodnej spoločnosti\n\n, v obchodnom registri uvedené:\n\n15\n\n„Konať a podpisovať v mene spoločnosti vo všetkých veciach je oprávnený predseda\npredstavenstva a podpredseda predstavenstva vždy samostatne, alebo predseda\npredstavenstva alebo podpredseda predstavenstva vždy spoločne s členom predstavenstva.\nPodpisovanie za spoločnosť sa vykoná tak, že k vytlačenému alebo napísanému názvu\nspoločnosti pripojí predseda predstavenstva, podpredseda predstavenstva resp. člen\npredstavenstva svoj podpis spolu s uvedením funkcie.“\n24. V zmysle ustanovenia § 213 ods. 2 OSP (účinného v čase vydania napadnutého\nrozsudku a uznesenia, pozn.) ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje\nustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je\npre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu\ntohto ustanovenia vyjadrili.\n25. V dikcii ustanovenia § 213 ods. 2 OSP [toho času ustanovenia § 382 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)] je teda predpísaný postup\nodvolacieho súdu v prípade, ak sa domnieva, že nárok, ktorý je predmetom konania, treba\nposúdiť podľa iného ustanovenia právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvého stupňa.\nCitovaným ustanovením § 213 ods. 2 OSP sa malo v praxi zabrániť vydávaniu\nprekvapivých rozhodnutí, keďže Občiansky súdny poriadok stál na zásade predvídateľnosti\nrozhodnutí súdu, ktorým by predchádzal predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní.\nZmyslom zmienenej právnej úpravy bolo a stále aj je predchádzanie „prekvapeniu“\núčastníkov konania v prípade možného iného právneho posúdenia veci odvolacím súdom\nbez toho, aby im bolo umožnené vyjadriť sa k použitiu iného ustanovenia všeobecne\nzáväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre\nrozhodnutie veci rozhodujúce.\n26. V kontexte uvedeného ústavný súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 5 Cdo 210/2009 z 9. júna 2010, v zmysle ktorého „Ak odvolací súd je názoru, že sa\nna vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci\nnebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, je povinný vyzvať účastníka konania,\naby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadril. Ak tak neurobí, zaťaží konanie vadou\nv zmysle § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.“.\n16\n\n27. Ústavný súd považuje za nesporné, že krajský súd výzvou z 10. marca 2014\nsplnil svoju povinnosť a vyzval sťažovateľku s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 2 OSP\nna vyjadrenie z dôvodu, že „... z obsahu spisu odvolací súd zistil, že zmluva č. 06/2012\na príloha č. 1 k uvedenej zmluve, neboli zo strany žalobcu podpísané tak, ako je to uvedené\nvo výpise z obchodného registra - konanie menom spoločnosti. Pri podpise žalobcu nie je\nuvedená funkcia.“. Krajský súd sťažovateľke zároveň oznámil, že súd musí na neplatnosť\nprávneho úkonu prihliadnuť, resp. musí z neho vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu\nz úradnej povinnosti, a s ohľadom na uvedené sťažovateľku vyzval na vyjadrenie\nk možnosti použitia ustanovenia § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) v lehote 10 dní odo dňa doručenia\ntejto výzvy.\n28. Sťažovateľka následne podaním z 28. marca 2014 krajskému súdu s poukazom na\nrozhodovaciu prax najvyššieho súdu, ako i Najvyššieho súdu Českej republiky oznámila, že\nsa „... sa v plnej miere stotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu, že pre rozhodnutie\nvo veci samej je nesporne podstatnou okolnosťou posúdenie, či vôbec zmluva, na základe\nktorej sa žalobca domáha určenia pravosti pohľadávky prihlásenej do konkurzu vedenom\nna majetok úpadcu\n\n... bola uzavretá platne, osobitne ak sa jedná o jej absolútnu\n\nneplatnosť, keďže z absolútne neplatného právneho úkonu sa nemožno úspešne domáhať\nplnenia. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadnuť bez ohľadu na\nto, či táto neplatnosť bola alebo nebola v konaní namietaná účastníkmi konania.“.\n29. Krajský súd, ktorý vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle\n§ 214 ods. 2 OSP, následne rozsudkom sp. zn. 2 CoKR 6/2014 z 22. mája 2014 odvolaním\nnapadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa sp. zn. 26 Cbi 17/2012 z 1. októbra 2013 v znení\nopravného uznesenia sp. zn. 26 Cbi 17/2012 z 27. januára 2014 potvrdil ako vecne správne\npodľa § 219 OSP, keďže dospel k záveru o jeho správnosti.\nO svojich zisteniach o absolútnej neplatnosti posudzovanej zmluvy sa krajský súd\nv napadnutom rozsudku nezmienil. Rovnako opomenul zmienku o ním vypravenej výzve\nz 10. marca 2014 (bod 28) a následného vyjadrenia sťažovateľky z 28. marca 2014 (bod 28).\n\n17\n\n30.\n\nPo\n\npodaní\n\ndovolania\n\nzo\n\nstrany\n\nsťažovateľky\n\n(ktorá\n\nargumentovala\n\nneprihliadnutím krajského súdu na absolútnu neplatnosť zmluvy, ktorú krajský súd v rámci\nodvolacieho konania sám zistil, a absenciu akéhokoľvek odôvodnenia krajského súdu\nvo vzťahu k zistenej absolútnej neplatnosti, pozn.) najvyšší súd uznesením sp. zn.\n4 Obdo 68/2014 z 25. novembra 2014 dovolanie sťažovateľky odmietol a sťažovateľku\nzaviazal na úhradu trov dovolacieho konania.\nK nosnej dovolacej argumentácii sťažovateľky najvyšší súd poznamenal:\n«Zamerajúc sa na dovolateľkou tvrdenú procesnú vadu konania podľa § 237 písm. f)\nO. s. p., dovolací súd prednostne skúmal, či žalovanej nebola postupom odvolacieho súdu\nodňatá možnosť pred ním konať. K odňatiu jej možnosti konať pred súdom malo podľa jej\nnázoru dôjsť tým, že odvolací súd v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. riadne neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie, keď sa napriek vedomosti o nedostatku zmluvy, ktorá je sankcionovaná\nabsolútnou neplatnosťou, touto okolnosťou v odôvodnení vôbec nezaoberal, naopak,\nnapriek výzve podľa § 213 ods. 2 O. s. p. vzťahujúcej sa na možné použitie ust. § 39 OZ,\nvydal prekvapivé rozhodnutie. ...\nPokiaľ žalovaná v dovolaní namieta „prekvapivosť“ rozsudku odvolacieho súdu\nz dôvodu, že napriek výzve podľa § 213 ods. 2 O. s. p. sa v jeho odôvodnení vôbec\nnevysporiadal s otázkou absolútnej neplatnosti zmluvy č. 06/2012 a jej prílohy č. 1,\ndovolací súd vo vzťahu k citovanému ustanoveniu uvádza, že jeho cieľom je zabrániť tomu,\naby účastníci konaní boli vystavení tzv. „prekvapivým“ rozhodnutiam, a to tým, že pokiaľ je\nodvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri\ndoterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, je\npovinný vyzvať účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.\nVyplývajúc z formulácie tohto ustanovenia, túto možnosť je odvolací súd povinný dať\núčastníkom vždy, ak uvažuje, že svoje rozhodnutie založí na iných právnych dôvodoch, než\nako to urobil súd prvého stupňa. Z uvedeného je zrejmé, že svoju úvahu odvolací súd nie je\npovinný nakoniec aj zrealizovať, nakoľko ide o jeho predbežný názor, t. j. úvahu o tom, že\nby sa prejednávaná vec mohla posúdiť podľa iného právneho predpisu. Preto pokiaľ\nodvolací súd podľa naznačenej úvahy vyslovenej vo výzve adresovanej účastníkom\nnerozhodne, nemožno hovoriť o prekvapivom rozhodnutí, pretože inštitút zakotvený v § 213\nods. 2 O. s. p. sa neuplatňuje vo vzťahu k výzve, ale vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého\nstupňa. V prejednávanej veci ide o úkon naviac, ktorú skutočnosť však nemožno vyhodnotiť\n18\n\nako pochybenie postupu odvolacieho súdu. Odvolací súd však prvostupňový rozsudok\npotvrdil z tých istých dôvodov, ako rozhodol súd prvého stupňa, preto jeho rozhodnutie\nnemožno považovať za prekvapivé, pretože sa tak nestalo na základe iného právneho\npredpisu než aké bolo použité v doterajšom súdnom konaní. ...\nVo vzťahu k dovolateľkou vytýkanému dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2\npísm. b) O. s. p. (tzv. relatívny dovolací dôvod) dovolací súd zdôrazňuje, že tzv. iná vada\nkonania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p.\nnezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Dovolací súd síce naň prihliada z úradnej povinnosti,\navšak samotná existencia inej vady konania na založenie prípustnosti dovolania\nnepostačuje. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nDovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o existencii tohto\ndovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné,\no tento prípad však v prejednávanej veci nejde.\nDovolateľka napokon tvrdí, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). ... Právne posúdenie\nveci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za\nrelevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesné prípustné dovolanie, zároveň\nje ale zhodne zastavaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi\nnižších stupňov, procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f) O. s. p. nie je, pretože\n(ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania realizáciu\njeho procesného oprávnenia neznemožňuje. V prejednávanej veci by uvedený dovolací\ndôvod bolo možné úspešne použiť, len ak by prípustnosť dovolania vyplývala z § 238\nO. s. p., v posudzovanom prípade však tomu tak nie je.»\n31. Sťažovateľka teda v podstatnom tvrdila (body 22 a 23), že samostatné konanie\n podpredsedu predstavenstva, ako jedného zo štatutárnych orgánov\nakciovej spoločnosti\nPokiaľ však\n\n, bolo priamym konaním právnickej osoby.\npri uzatváraní a následnom podpisovaní posudzovanej\n\nzmluvy podpisovanie za spoločnosť vykonal tak, že k vytlačenému, respektíve napísanému\nnázvu spoločnosti pripojil svoj podpis bez uvedenia svojej funkcie, právnická osoba svojím\nštatutárnym orgánom nekonala riadne.\nPokiaľ totiž z výpisu z obchodného registra vyplýva určitý spôsob konania\nštatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, treba ho pri uzatváraní zmlúv dodržať. Ak sa\n19\n\nteda s ohľadom na uvedené v prípade obchodnej spoločnosti pre formu prejavu jej vôle\nvyžaduje mimo vytlačeného alebo napísaného názvu spoločnosti i podpis konajúceho\nštatutárneho orgánu spoločnosti spolu s uvedením jeho funkcie, takto ustanovenú formu\nprejavu je potrebné dodržať.\n32. Toto jej tvrdenie (bod 31) síce explicitne z jej podaného odvolania nevyplýva,\navšak vyplýva zo samotného priebehu odvolacieho konania, pričom podľa názoru ústavného\nsúdu podstatnou tu je skutočnosť, že samotný odvolací súd – majúci pochybnosť o tejto\notázke – autonómne (sám zo svojej vôle) vyzval sťažovateľku, aby sa k tejto záležitosti\nvyjadrila. V takejto situácii potom názor napadnutých súdov – že keďže sťažovateľka\nuvedené v odvolaní netvrdila, preto sa opravné súdy nemohli touto otázkou zaoberať –\ncelkom zjavne neobstojí a je nepochybne v rozpore s ústavným vymedzením spravodlivého\nsúdneho konania (procesu).\n33. Ústavný súd preto v kontexte už zmieneného zastáva názor, že ak krajský súd\nvýzvou z 10. marca 2014 vyzval sťažovateľku s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 2 OSP\nna vyjadrenie k možnosti použitia ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a sťažovateľka\nna túto výzvu krajského súdu vyjadrením z 28. marca 2014 reagovala a s právnym názorom\nkrajského súdu sa stotožnila, v prípade, ak krajský súd následne po doručení vyjadrenia\nzo strany sťažovateľky dospel k inému právnemu názoru a bez ďalšieho sa už potom\notázkou prípadnej absolútnej neplatnosti zmluvy nezoberal ani v samotnom svojom\nrozhodnutí (jeho odôvodnení), potom sťažovateľke ako účastníčke konania neposkytol\nrozhodnutie disponujúce atribútmi odôvodneného a celkovo presvedčivého rozhodnutia.\nUvedené platí o to viac, ak krajský súd svojou výzvou (§ 213 ods. 2 OSP) u sťažovateľky\ndôvodne „navodil isté očakávania“ týkajúce sa jeho postupu vo veci vzhľadom na ex\nofficio súdom skúmanú otázku prípadnej absolútnej neplatnosti zmluvy. Inak povedané,\nkrajský súd sa mal v odôvodnení napadnutého rozsudku (ktorým potvrdil odvolaním\nnapadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa) primerane vysporiadať tiež s vlastným zistením\no ním iniciovanej otázke o možnej absolútnej neplatnosti zmluvy a rovnako neodignorovať\nzmienku týkajúcu sa nielen vlastných procesných úkonov, ale i relevantných úkonov\núčastníkov konania.\n\n20\n\n34. Rovnako podľa názoru ústavného súdu pochybil i samotný najvyšší súd, ktorý\ndovolanie sťažovateľky odmietol a na nosnú sťažnostnú argumentáciu sťažovateľky\n(týkajúcu sa „prekvapivého“ rozhodnutia krajského súdu v dôsledku jeho postupu, ktorý\npredchádzal vydaniu napadnutého rozsudku, pozn.) stroho poznamenal, že „... že svoju\núvahu odvolací súd nie je povinný nakoniec aj zrealizovať, nakoľko ide o jeho predbežný\nnázor, t. j. úvahu o tom, že by sa prejednávaná vec mohla posúdiť podľa iného právneho\npredpisu. Preto pokiaľ odvolací súd podľa naznačenej úvahy vyslovenej vo výzve\nadresovanej účastníkom nerozhodne, nemožno hovoriť o prekvapivom rozhodnutí, pretože\ninštitút zakotvený v § 213 ods. 2 OSP sa neuplatňuje vo vzťahu k výzve, ale vo vzťahu\nk rozhodnutiu súdu prvého stupňa. V prejednávanej veci ide o úkon naviac, ktorú\nskutočnosť však nemožno vyhodnotiť ako pochybenie postupu odvolacieho súdu.“.\n35. Tento názor dovolacieho súdu podľa názoru ústavného súdu neobstojí a hoci\nústavný súd krajským súdom vykonaný „úkon naviac“ nepovažuje sa pochybenie krajského\nsúdu, v kontexte napadnutého rozsudku tento postup navodzuje pochybnosti týkajúce sa\nvecnej a právnej správnosti, keďže v odôvodnení napadnutého rozsudku sa krajský súd\nso svojím postupom v konaní (ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku, pozn.)\nžiadnym náležitým spôsobom nevysporiadal, dokonca sa o ňom v odôvodnení ani len\nnezmienil, čím nedbal na celkovú presvedčivosť rozhodnutia a ani na to, aby premisy\nzvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli\npre účastníkov konania prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade najmä spravodlivé\na presvedčivé.\n36. V prípade, ak krajský súd dospel k záveru, že nedodržanie spôsobu konania\nštatutárneho orgánu žalobcu nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú\nmal krajský súd prihliadnuť z úradnej moci aj bez námietky účastníka konania, mal sa s tým\nnajmä po tom, ako sťažovateľke doručil výzvu na vyjadrenie (bod 28), v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku zaoberať a svoje úvahy odôvodniť tak, aby nevzbudzovali\npochybnosti o správnosti jeho rozhodnutia.\n37. Ak teda krajský súd nárok žalobkyne mienil posúdiť zhodne s právnym názorom\nsúdu prvého stupňa a nie tak, ako to sťažovateľke „naznačil“ vo výzve z 10. marca 2014\n21\n\n(bod 27), mal neskorší svoj „odklon v právnom posúdení veci“ náležite odôvodniť tak, aby\njeho postup predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako i rozhodnutie samotné\nnevzbudzovali u sťažovateľky dôvodné pochybnosti týkajúce sa jeho vecnej, ako i právnej\nsprávnosti, a to o to viac, ak svojou výzvou vzbudil u sťažovateľky isté očakávania.\n38. Ústavný súd preto rozhodol, že krajský súd napadnutým rozsudkom, ako\ni najvyšší súd napadnutým uznesením porušili základné právo sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n39. Sťažovateľka v sťažnosti namietala i porušenie čl. 12 ods. 1 ústavy, ktorý má\nvšak charakter všeobecného ústavného princípu, ktorý sú povinné rešpektovať všetky\norgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní ústavy (napr. IV. ÚS 70/2011). Keďže\ncitovaný článok neformuluje žiadne konkrétne základné právo ani slobodu účastníčky\nkonania a ani sťažovateľka jeho porušenie napadnutým rozhodnutím krajského súdu bližšie\nneodôvodnila, ústavný súd sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\n40. Ústavný súd zároveň poznamenáva, že sa tvrdením (námietkou) sťažovateľky\no porušení čl. 144 ods. 1 ústavy nezaoberal, keďže jeho obsahom nie je žiadne základné\nprávo (III. ÚS 168/07, II. ÚS 152/08, II. ÚS 189/2010). Ústavný súd preto sťažnosti ani\nv tejto jej časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\n\nIII.\n41. V zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\n\n22\n\n42. V zmysle § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n43. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu, ako i napadnutým uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako i práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo potrebné v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56\nods. 2 zákona o ústavnom súde zároveň rozhodnúť o zrušení oboch napadnutých rozhodnutí\na v záujme efektívnej ochrany práv sťažovateľky vec vrátiť v zmysle § 56 ods. 3 písm. b)\nzákona o ústavnom súde krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku\ntohto nálezu).\n44. Po zrušení oboch napadnutých rozhodnutí a vrátení veci na ďalšie konanie bude\nkrajský súd povinný opätovne rozhodnúť vo veci, pričom bude viazaný právnym názorom\nústavného súdu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).\n45. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o sťažnosti a ktoré si uplatnila v celkovej\nvýške 592,88 € za štyri úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie\nsťažnosti, písomné stanovisko k vyjadreniu krajského súdu a písomné stanovisko\nk vyjadreniu najvyššieho súdu; t. j. 4 x 139,83 € + 4 x režijný paušál á 8,39 €) (bod 11).\n46. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd sťažovateľke priznal úhradu trov konania za tri úkony právnej služby\nvykonané v roku 2015 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti, písomné podanie\nústavnému súdu z 8. októbra 2015), každý úkon po 139,83 €, k tomu 3 x režijný paušál\npo 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\n23\n\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), čo\nspolu predstavuje sumu 444,66 €.\nZa štvrtý úkon ústavný súd úhradu trov konania sťažovateľke nepriznal, pretože jej\nvyjadrenie z 8. októbra 2015 (bod 11), ktorým zaujala stanovisko tak k vyjadreniu krajského\nsúdu (bod 11.A), ako i najvyššieho súdu (bod 11.B), považoval za jeden úkon právnej\nslužby, nie za dva úkony tak, ako to navrhla samotná sťažovateľka.\n47. Priznanú úhradu trov konania sú krajský súd a najvyšší súd povinné solidárne\nuhradiť na účet obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Štefan Prevozňák\ns. r. o., Kukučínova 108/23, Košice (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1\nCivilného sporového poriadku), v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.\n48. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť\ndňom jeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. augusta 2016\n\n24", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "konanie-splnenie podmienok konania", "právny úkon-neplatnosť absolútna", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-správca konkurznej podstaty", "zmluva-neplatnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie", "zmluvná pokuta"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2CoKR/6/2014", "guid": "8bbb4a9d-386a-43c4-b07c-7a59c57ba524:5bd29d7e-81ff-47d9-801a-7cc46ed5825b", "vztah": "zrusene"}, {"sz": "4Obdo/68/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2ec91900-e35c-4ee8-8639-95402925aa61", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 70/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 70/2011 z 23. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-23", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ec91900-e35c-4ee8-8639-95402925aa61"}, {"guid": "ussr:c56f7b11-1880-4050-ae93-d7162a286170", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 189/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 189/2010 z 13. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-13", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c56f7b11-1880-4050-ae93-d7162a286170"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:5d667d57-484b-4bc9-a63b-05131e2b2400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/07 z 19. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d667d57-484b-4bc9-a63b-05131e2b2400"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "8bbb4a9d-386a-43c4-b07c-7a59c57ba524:5bd29d7e-81ff-47d9-801a-7cc46ed5825b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7112234105.2", "spisova_znacka": "2CoKR/6/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoKR/6/2014 z 21. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-05-21", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7112234105.2"}, {"guid": "50cd4f30-232a-4756-9ebf-70a18a414174:60294ee4-1f48-4208-a184-e4bb6705f897", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cbi/17/2012", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Cbi/17/2012 z 12. 8. 2014", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-08-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/50cd4f30-232a-4756-9ebf-70a18a414174:60294ee4-1f48-4208-a184-e4bb6705f897"}, {"guid": "efc115cb-5c72-49b9-818f-5e4cce1a5e6c:a387203a-9555-425d-9f52-dba5b730add7", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cbi/17/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Cbi/17/2013 z 19. 3. 2014", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-03-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/efc115cb-5c72-49b9-818f-5e4cce1a5e6c:a387203a-9555-425d-9f52-dba5b730add7"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:718637bc-3681-44d1-b012-7e23706c3dbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.444.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 444/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 444/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.444.2022.1"}, {"guid": "ussr:826833ca-3eaa-4bc5-8a15-ddaff54b2be9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.503.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 503/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 503/2018 z 13. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.503.2018.1"}, {"guid": "db76147e-aa7c-493b-b9e4-654a23efc755:fab2d1c4-5c47-4d60-8225-b397f1db5b26", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7217214252.2", "spisova_znacka": "2Obdo/44/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/44/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7217214252.2"}, {"guid": "927a4db4-744b-4331-9d79-0582b73d1453:6bd8aff0-3618-41ae-af5f-eb0e0e995fc4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1113209366.1", "spisova_znacka": "4Obdo/93/2020", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/93/2020 z 29. 3. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-03-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1113209366.1"}, {"guid": "927a4db4-744b-4331-9d79-0582b73d1453:ea56212b-3987-4601-84e3-4ad9cfd3fccc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1113209366.1", "spisova_znacka": "4Obdo/93/2020", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/93/2020 z 29. 3. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-03-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1113209366.1"}, {"guid": "deaec9f4-f5d9-488d-8ddd-d8091c77bc39:f9650383-3cce-44c2-bfa7-07851512b709", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5108215555.1", "spisova_znacka": "3Obdo/20/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/20/2019 z 29. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5108215555.1"}, {"guid": "deaec9f4-f5d9-488d-8ddd-d8091c77bc39:288f42e2-2f56-4efa-bf29-5dcd47018f4c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5108215555.1", "spisova_znacka": "3Obdo/20/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/20/2019 z 28. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5108215555.1"}, {"guid": "e19927ed-c16a-4d57-abdc-202c2b99a710:783676aa-31ce-4b1a-bb6b-037deb8809f4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6111209937.1", "spisova_znacka": "4Obdo/40/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/40/2015 z 30. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6111209937.1"}, {"guid": "f3eed5d9-9d3d-4339-a5a2-fd732e29214a:8954e193-242d-4ef8-8547-6283668d44ff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:3113211371.1", "spisova_znacka": "3Obdo/70/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/70/2016 z 29. 1. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-01-29", "citacie_n": 263, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3113211371.1"}, {"guid": "dd38700a-bbdc-41f9-b46f-d1e23fb4bff0:5c4c3a75-d760-4340-a67b-4784bb5df82f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7221202172.1", "spisova_znacka": "2Co/41/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/41/2025 z 30. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7221202172.1"}, {"guid": "37455545-abc0-4e99-895f-c6c938e3a3ff:b8a8cd7f-0bab-41d3-886a-891aa206a572", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:6124394991.1", "spisova_znacka": "9Co/6/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/6/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:6124394991.1"}, {"guid": "50019a68-e2f5-43e8-bd8a-4ccf7cc44353:46bcbc77-fceb-46c8-ab04-cd26d6c34689", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:6124263007.1", "spisova_znacka": "11Co/184/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/184/2024 z 30. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:6124263007.1"}, {"guid": "297a749b-3a7d-4a80-b9cf-7ff17d20eab9:b3a4e734-72a5-454b-9113-8f5d436de41a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1520201633.1", "spisova_znacka": "2Cob/50/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/50/2023 z 2. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-07-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1520201633.1"}, {"guid": "34b007e3-42fe-43b9-bcc5-5537d0f6dfab:0c3b064e-2ca1-4e30-988e-5c924d143455", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8118215444.1", "spisova_znacka": "3Cob/15/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/15/2020 z 10. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8118215444.1"}, {"guid": "fe587499-20e6-44cf-a09d-d5a90b739040:88fef85f-adf3-4415-89bb-0c629712ad4c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8118215548.1", "spisova_znacka": "3Cob/14/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/14/2020 z 10. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-06-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8118215548.1"}, {"guid": "34b007e3-42fe-43b9-bcc5-5537d0f6dfab:6b2b6022-50ab-4801-9675-2c21e1c60e2d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8118215444.1", "spisova_znacka": "3Cob/15/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/15/2020 z 10. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-06-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8118215444.1"}, {"guid": "fe587499-20e6-44cf-a09d-d5a90b739040:2ce8d113-2fa5-44b3-be96-470b63a44a79", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8118215548.1", "spisova_znacka": "3Cob/14/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/14/2020 z 10. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-06-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8118215548.1"}, {"guid": "0d6c36c2-5096-4f9c-9f2c-2083ce2c7230:0c0c1eac-da7c-4c88-b36d-4a32a4ec12d2", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5614206036.3", "spisova_znacka": "14Cob/177/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/177/2019 z 27. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5614206036.3"}, {"guid": "0d6c36c2-5096-4f9c-9f2c-2083ce2c7230:d9c07d75-e4a8-4ded-ae9e-a868b1eb4a03", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5614206036.3", "spisova_znacka": "14Cob/177/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/177/2019 z 27. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5614206036.3"}, {"guid": "0d6c36c2-5096-4f9c-9f2c-2083ce2c7230:5d46e56e-3607-42ba-8d0b-0263f6d3b767", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5614206036.3", "spisova_znacka": "14Cob/177/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/177/2019 z 27. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5614206036.3"}, {"guid": "8df0b82c-759c-49dd-b32c-744c7b8439d2:2c00248f-17d8-491b-a8c0-bef2093d7b34", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8118215406.1", "spisova_znacka": "3Cob/6/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/6/2020 z 20. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8118215406.1"}, {"guid": "e427f928-badb-42c7-bb8a-07aa52e24dd9:dbe15036-751d-412c-af30-68327546887c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8118215521.1", "spisova_znacka": "3Cob/17/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/17/2020 z 20. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8118215521.1"}, {"guid": "8df0b82c-759c-49dd-b32c-744c7b8439d2:d8b9849e-4961-4ad2-bc34-bd449aa408ea", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8118215406.1", "spisova_znacka": "3Cob/6/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/6/2020 z 20. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-05-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8118215406.1"}, {"guid": "63b5c5ac-4b63-4c57-a94b-459d40ef8525:31b6d8fd-3bd5-4ead-96e1-225b9f5bda18", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8118215484.1", "spisova_znacka": "3Cob/7/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/7/2020 z 20. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-05-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8118215484.1"}, {"guid": "63b5c5ac-4b63-4c57-a94b-459d40ef8525:ee5751dc-d729-4364-8c6e-ee17a292e80d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8118215484.1", "spisova_znacka": "3Cob/7/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/7/2020 z 20. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8118215484.1"}, {"guid": "f74ab6c8-bb42-4ba5-8270-4b37f6ab0d1e:868ebcfc-b635-4374-b2b8-7c5427c18c57", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3514211773.2", "spisova_znacka": "16Co/15/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Co/15/2018 z 30. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3514211773.2"}, {"guid": "fb687c45-abde-4607-aa48-41f410de860d:fcf78820-a5c2-4346-afa0-302ac9ba48f7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1113209366.1", "spisova_znacka": "4Cob/35/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/35/2018 z 22. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-05-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1113209366.1"}, {"guid": "fb687c45-abde-4607-aa48-41f410de860d:b38893a4-a1d4-4ec0-ad00-c5d8e9c5cc84", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1113209366.1", "spisova_znacka": "4Cob/35/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/35/2018 z 22. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-05-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1113209366.1"}, {"guid": "e612d647-5c6d-42f6-b220-ee99df60d151:1970c71a-c8da-46f7-9ca2-94d772bbbf3f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3115218473.1", "spisova_znacka": "16CoKR/24/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoKR/24/2017 z 2. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-07-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3115218473.1"}]}