{"guid": "ussr:7f6f6384-42fc-4480-9541-ba4c1cc0fbce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.318.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 318/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 318/2016 z 11. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. mája 2016, sp. zn. I. ÚS 318/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.318.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-05-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7f6f6384-42fc-4480-9541-ba4c1cc0fbce", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.318.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.318.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.318.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 318/2016-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ESORT INVESTMENTS LIMITED\nLTD., Zenolos Kitieos Str. Engomi, 1504 Nicosia, Cyprus, zastúpenej advokátskou\nkanceláriou Nosko & Partners s. r. o., Podjavorinskej 2, Bratislava, v mene ktorej koná\nkonateľ a advokát Mgr. Michal Mihálik, vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo 62/2014 z 27. októbra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti ESORT INVESTMENTS LIMITED LTD.\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára\n2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ESORT INVESTMENTS LIMITED LTD.,\nZenolos Kitieos Str. Engomi, 1504 Nicosia, Cyprus (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Obdo 62/2014 z 27. októbra 2015\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka sa žalobou podanou na\nOkresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) proti\nobchodnej spoločnosti\n\n(ďalej len „žalovaná“),\n\ndomáhala zaplatenia dlžnej sumy 14 299 073,23 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody\na ušlého zisku a náhrady trov konania. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 34 Cb 107/2009\nz 24. januára 2013 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobu sťažovateľky zamietol. Na\nzáklade odvolania sťažovateľky Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nrozsudkom sp. zn. 3 Cob 241/2013 z 21. mája 2014 rozsudok okresného súdu potvrdil. Proti\noznačenému rozsudku odvolacieho súdu podala sťažovateľka dovolanie, ktoré najvyšší súd\nnapadnutým uznesením ako neprípustné odmietol.\n3. Sťažovateľka v odvolacom a dovolacom konaní okrem iného namietala aj to, že jej\npostupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že „súd prvého\nstupňa neodročil pojednávanie vo veci, ktoré sa napriek ospravedlneniu neúčasti právneho\nzástupcu sťažovateľa a jeho žiadosti o odročenie pojednávania, konalo dňa 24.01.2013\nv neprítomnosti právneho zástupcu sťažovateľa. Na pojednávaní... zároveň súd prvého\nstupňa vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania a rozsudok vo veci samej, ktorým žalobu\nsťažovateľa v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.“. Podľa\ntvrdenia sťažovateľky okresný súd postupoval v rozpore so zákonom č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), keď vykonal\npojednávanie v neprítomnosti sťažovateľky a jej právneho zástupcu, pretože na takýto\npostup neboli splnené zákonné podmienky. Sťažovateľka v tejto súvislosti uviedla, že „je\nzo znenia ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zrejmé, že na\nzabránenie možnosti súdu vec prejednať v neprítomnosti účastníka postačuje, aby účastník\nkonania z dôležitého dôvodu požiadal o odročenie pojednávania.\n\n2\n\n... Posúdenie dôvodov uvedených v žiadosti v tom smere, či sú alebo nie sú\ndostatočne dôležité pre odročenie pojednávania absentuje v odôvodnení rozsudku súdu\nprvého stupňa ako aj v zápisnici z pojednávania zo dňa 24.01.2013, ktoré sa konalo\nv neprítomnosti právneho zástupcu sťažovateľa a sťažovateľa. Súd prvého stupňa sa totiž\nlen obmedzil na konštatovanie, že právny zástupca sťažovateľa nepripojil k žiadosti\no odročenie pojednávania aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav\nneumožňuje zúčastniť sa pojednávania bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia\nzdravotného stavu. Nepredložením uvedeného vyjadrenia však právny zástupca sťažovateľa\niba nenaplnil všetky náležitosti žiadosti o odročenie pojednávania v zmysle § 119 ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku, čo však nemôže automaticky znamenať, že dôvod pre ktorý\nmá byť pojednávanie odročené nie je dôležitý.“.\n4. Podľa argumentácie sťažovateľky „je dôvodom, ktorý bráni vykonaniu\npojednávania podanie žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Pokiaľ je\nv kompetencii konajúceho súdu posudzovať, či dôvod uvedený v žiadosti o odročenie\npojednávanie je dôležitý, toto musí súd individuálne posúdiť a nemôže žiadosť o odročenie\npojednávanie neakceptovať len z dôvodu, že absentujú jej formálne náležitosti - takú\nsankciu totiž zákon nestanovuje, naopak, v zmysle § 43 ods. 1 OSP má súd povinnosť vyzvať\núčastníka na doplnenie alebo opravu podania. Sťažovateľ resp. jeho právny zástupca\nv žiadosti\n\no\n\nodročenie\n\npojednávania\n\nuviedol\n\ndôvod\n\nodročenia,\n\nktorým\n\nbola\n\npráceneschopnosť právneho zástupcu sťažovateľa a táto bola doložená aj príslušným\nlekárskym potvrdením. Práceneschopnosť musí byť aj bez doloženia vyhlásenia\nošetrujúceho lekára o nemožnosti účastníka zúčastniť sa pojednávania dôležitým dôvodom,\nkeďže ide o nepredvídateľnú a neodstrániteľnú okolnosť a účasť na pojednávaní by v stave\npráceneschopnosti bola nielen v rozpore so záujmami zastúpeného účastníka konania sťažovateľa, ale aj porušením právnych predpisov týkajúcich sa liečebného režimu,\nnemocenských dávok a pod. Ak súd prvého napriek všetkým vyššie uvedeným faktom\npovažoval právnym zástupcom sťažovateľa uvedený dôvod na odročenie pojednávania ako\nnie dôležitý, mal v zmysle ustanovenia § 119 ods. 2 písm. c) OSP bezodkladne oznámiť ako\nposúdil žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa o odročenie pojednávania, zvlášť keď\nprávny zástupca sťažovateľa adresoval súdu prvého stupňa podanie so žiadosťou\n3\n\no odročenie pojednávania dňa 17.01.2013, t.j. 7 dní pred termínom nariadeného\npojednávania, čo je nepochybne dostatočný časový priestor na uskutočnenie oznámenia\nzo strany súdu prvého stupňa ako návrh na odročenie pojednávania posúdil.“.\n5. Preto podľa názoru sťažovateľky vykonanie pojednávania 24. januára 2013 v jej\nneprítomnosti viedlo k odňatiu realizácie jej procesných práv, ktoré mohli ovplyvniť\nrozhodnutie súdu vo veci samej. Sťažovateľka predovšetkým nemala možnosť vyjadriť sa\nku skutočnostiam, ktoré na pojednávaní uviedol právny zástupca žalovanej, navrhnúť ďalšie\ndôkazy na podporu svojich tvrdení, keďže na pojednávaní súd vyhlásil dokazovanie za\nskončené, a predniesť záverečný návrh.\n6. Sťažovateľka vidí odňatie možnosti konať pred súdom aj v arbitrárnosti rozsudku\nokresného súdu, ktorá spočíva v jeho nedostatočnom a nepresvedčivom odôvodnení. Podľa\nsťažovateľky ňou namietané porušenia zákona, ktoré sú zároveň porušením jej označených\npráv, neodstránili svojimi postupmi a rozhodnutiami ani krajský súd, ani najvyšší súd.\n7. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil\nporušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného\npráva na prerokovanie veci v jej prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Obdo 62/2014 z 27. októbra 2015, napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil najvyššiemu\nsúdu na ďalšie konanie a priznal jej úhradu trov konania v sume 363,80 €.\n8. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku sp. zn. 3 Cob 241/2013 z 21. mája\n2014 vo vzťahu k nosnej námietke sťažovateľky uviedol:\n„Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že právny zástupca žalobcu odôvodnil žiadosť\no odročenie pojednávania určeného na termín 24.1.2013 zhoršeným zdravotným stavom bez\ntoho, aby priložil vyjadrenie ošetrujúceho lekára v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p.. Odvolací súd\nsa stotožnil s názorom žalovaného, že právny zástupca žalobcu si bol vedomý, aké\nnáležitosti musí mať žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu zhoršenia zdravotného\nstavu, aby mohla byť považovaná za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, o čom\n4\n\nsvedčí aj jeho konanie, keď neprítomnosť na pojednávaní dňa 29.11.212 ospravedlnil aj\npredložením potvrdenia od ošetrujúceho lekára v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p.. Keďže neúčasť\nneospravedlnil náležitým spôsobom, nemohla byť považovaná za dôležitý dôvod pre\nodročenie pojednávania, a preto prvostupňový súd postupoval správne, keď dňa 24.1.2013\nvo veci pojednával v neprítomnosti žalobcu. So zreteľom na uvedené odvolací súd\nnepovažoval postup súdu prvého stupňa za odňatie možnosti konať pred súdom.“\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\n5\n\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n12. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci v jej\nprítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Obdo 62/2014 z 27. októbra 2015,\nktorým najvyšší súd odmietol jej dovolanie ako neprípustné, keď dospel k záveru, že\nk odňatiu možnosti sťažovateľky konať pred súdom v dôsledku procesného postupu súdu\nprvého stupňa nedošlo.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť\nku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby\njeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n14. Podľa § 101 ods. 2 OSP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak\nsa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého\ndôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne\npritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.\nPodľa § 119 ods. 1 OSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\n\n6\n\nPodľa § 119 ods. 3 OSP ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav\núčastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj\nvyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu\nneumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie\nošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života\nalebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.\n15. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri\nuplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n16. Prvoradou úlohou ústavného súdu je ochrana ústavnosti, a nie ochrana\nzákonnosti, čo je prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“). Je\nv právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je\narbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať (mutatis\nmutandis napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 50/04, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06). V zmysle svojej\njudikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých\nodôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na\npreukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n\n7\n\n17. Vychádzajúc z uvedeného bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či napadnuté\nuznesenie nie je arbitrárne a či ho najvyšší súd ústavne akceptovateľným a udržateľným\nspôsobom zdôvodnil.\n18. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia predovšetkým uviedol:\n«Z podaného dovolania vyplýva, že dovolateľ vytýka súdu prvého stupňa, ale\ni odvolaciemu súdu, že rozhodol vo veci bez jeho účasti na pojednávaní, hoci riadne\nospravedlnil svoju neprítomnosť.\nVzhľadom na tieto skutočnosti vznesené v dovolaní sa dovolací súd zaoberal\nskúmaním, čí došlo k porušeniu ust. § 237 písm. f/ O. s. p.\nPodľa § 237 písm. f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred\nsúdom.\nOdňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým\núčastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny\nporiadok priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov.\nSkutočnosť, že súd nevykoná účastníkmi navrhované dôkazy, ani takýto jeho postup\nnemožno hodnotiť ako odňatie práva konať pred súdom. Rozhodnutie vyjadruje nezávislé\npostavenie súdu pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania\no tom, ktoré dôkazy vykoná. ...\nK namietanému porušeniu práva účastníka zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní\nvyplýva z ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. povinnosť súdu pokračovať v konaní, aj keď sú\núčastníci nečinní, to znamená neplnia si povinnosti v zmysle § 101 ods. 1 O. s. p. Znamená\nto, že sú povinní prispieť k dosiahnutiu účelu konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu\nvšetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu. Ak sa\nriadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu\no odročenie, môže súd prejednať vec v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom\nna obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Súd nie je povinný vyhovieť akejkoľvek žiadosti\no odročenie pojednávania, ale len takej, ktorú účastník odôvodní „dôležitým dôvodom“. Aj\nkeď to zákon výslovne neustanovuje, existenciu takéhoto dôvodu, ktorý bráni účastníkovi\nbyť prítomný na pojednávaní, musí účastník vždy súdu hodnoverným spôsobom preukázať\n8\n\npred\n\nzačatím\n\npojednávania.\n\nNesporne\n\nchoroba\n\npreukázaná\n\nlekársky\n\nuznanou\n\npráceneschopnosťou je dôležitým dôvodom v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. Treba v tejto\nsúvislosti poukázať tiež na to, že súd prvého stupňa vo veci pojednával a vykonával\ndokazovanie za účasti účastníkov (ich zástupcov) dňa 29. 05. 2012, ktoré bolo odročené na\n24. 07. 2012, ktoré bolo tiež odročené. Súd prvého stupňa opätovne vytýčil pojednávanie na\ndeň 29. 11. 2012, z účasti ktorého sa navrhovateľ z dôvodu dočasnej práceneschopnosti\nospravedlnil a žiadal o odročenie pojednávania. Súd pojednávanie odročil na 24. 01. 2013,\nkeď sa opätovne navrhovateľ z dôvodu choroby nedostavil na pojednávanie a žiadal\no odročenie pojednávania. Toto pojednávanie súd neodročil a pojednával v neprítomnosti\nnavrhovateľa, ktorý mal predvolanie riadne doručené prostredníctvom splnomocneného\nprávneho zástupcu, ktorý predložil len doklad o práceneschopnosti, nie však vyjadrenie\nošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje zúčastniť sa pojednávania bez\nohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu a v odôvodnení odkázal na\nust. § 119 ods. 2, 3 O. s. p. o podmienkach ospravedlnenia v súvislosti s pojednávaním\nvo veci. Tieto podmienky navrhovateľ nesplnil (nasvedčuje tomu i jeho tvrdenie v dovolaní,\nže túto podmienku nesplnil) a súd preto postupoval v súlade s právnym predpisom.\nDovolací súd po preskúmaní predmetnej veci vyslovil názor, že vyhodnotenie\nprocesného postupu súdu prvého stupňa odvolacím súdom, nie je v rozpore so zákonom,\nnedošlo k porušeniu ust. § 101 ods. 2 O. s. p., keď prvostupňový súd vo veci rozhodol\nv neprítomnosti navrhovateľa, ktorý síce svoju neprítomnosť na vytýčenom pojednávaní\nospravedlnil, ale súd dôvod, pre ktorý sa nemohol zúčastniť pojednávania správne\nvyhodnotil za nepreukázaný (nebol predložený žiadny dôkaz podľa § 119 ods. 3 O. s. p.).\nK odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom v odvolacom (ani prvostupňovom)\nkonaní nedošlo, preto túto námietku navrhovateľa vznesenú v dovolaní vyhodnotil dovolací\nsúd ako neopodstatnenú.\nNámietkou nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového\nstavu sa dovolací súd nezaoberal, pretože nebol oprávnený skúmať napadnutý rozsudok\nz vecnej stránky pre neprípustnosť dovolania podľa § 238 O. s. p.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie § 243b ods. 5\nO. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol.»\n\n9\n\n19. Ústavný súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu nezistil, že by účinky výkonu jeho dovolacej právomoci boli nezlučiteľné\nso základným právom účastníka konania na súdnu ochranu či so zásadami spravodlivého\nprocesu. V odôvodnení napadnutého uznesenia najvyšší súd uviedol dostatočné\na presvedčivé dôvody, pre ktoré dovolanie sťažovateľky odmietol z dôvodu jeho\nneprípustnosti. Najvyšší súd obdobne ako pred tým krajský súd nepovažoval sťažovateľkou\nnamietaný postup súdu prvého stupňa za odňatie možnosti konať pred súdom, keď vo veci\nrozhodol v neprítomnosti sťažovateľky, ktorá svoju neprítomnosť na nariadenom\npojednávaní síce ospravedlnila z dôvodu dočasnej práceneschopnosti, avšak nepostupovala\nv súlade s ustanovením § 119 ods. 3 OSP a nepredložila spolu so žiadosťou o odročenie\npojednávania aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára. Najvyšší súd na základe uvedeného dospel\nk záveru, že stažovateľka nepreukázala dôležitosť dôvodu na odročenie pojednávania, a to\naj s prihliadnutím na konkrétne okolnosti jej prípadu, keď súčasťou jej predchádzajúcej\nžiadosti o odročenie pojednávania bolo aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára. S poukazom na\ndostatočné a presvedčivé odôvodnenie napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje, že\nspôsob aplikácie ustanovenia § 237 písm. f) OSP, ako aj ustanovení § 101 a § 119 OSP\nnajvyšším súdom nevykazuje znaky svojvoľnosti či arbitrárnosti. Napadnuté uznesenie\nobsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov pre\nzákonné a spravodlivé rozhodnutie a ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli\nsvojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných\nustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty\nči zmyslu.\n20. Skutočnosť, že najvyšší súd kvalifikoval dovolanie sťažovateľky ako neprípustné\na že pri tom vyslovil právny názor, s ktorým sa sťažovateľka nestotožňuje, nemôže sama\nosebe viesť k záveru o porušení základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Aj stabilná rozhodovacia\nčinnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno\nprávo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný\nsúd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania\nvrátane ich dôvodov a námietok.\n10\n\n21. Z týchto dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že námietky sťažovateľky proti\nnapadnutému uzneseniu nezakladajú také dôvody na spochybňovanie napadnutého\nuznesenia, ktoré by bolo potrebné posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný\nsúd preto sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n22. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu rozhodovať\no ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. mája 2016\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "pojednávanie-prítomnosť účastníkov", "súd-procesný postup", "pojednávanie-odročenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "c950e030-c260-454a-a5ce-34b838745e55:e845ce4d-cc31-4836-bd26-f15d0bedee2c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7608209167.3", "spisova_znacka": "3Cob/241/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/241/2013 z 13. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-11-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7608209167.3"}, {"guid": "982a05f3-c504-44cc-944e-b47cfb754cd0:45139485-5787-4ee6-a559-848e3468cb9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "34Cb/107/2009", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 34Cb/107/2009 z 24. 1. 2013", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2013-01-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/982a05f3-c504-44cc-944e-b47cfb754cd0:45139485-5787-4ee6-a559-848e3468cb9b"}], "citovane_v": []}