{"guid": "ussr:a15e006e-e907-4660-a13d-154e2d500f8d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.350.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 350/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/2015 z 25. 11. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. novembra 2015, sp. zn. I. ÚS 350/2015, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.350.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2015-11-25", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a15e006e-e907-4660-a13d-154e2d500f8d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.350.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.350.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.350.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 350/2015­28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka\na Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom,\nKutlíkova 1744/17, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 236/2006 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\n, na prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\n\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod\nsp. zn. 20 C 236/2006 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 236/2006\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\n, p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume\n\n1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť mu\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť\n, trovy konania v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov)\nna účet advokáta JUDr. Stanislava Jakubčíka, Kutlíkova 1744/17, Bratislava, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Sťažnosti\n\n, vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\npráva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13\n\n2\n\ndohovoru postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 20 C 236/2006.\nSťažovateľ v sťažnosti uviedol:\n„Dňa 14. 03. 2001 sťažovateľ doručil Krajskému súdu v Bratislave návrh na určenie\npovinnosti umožniť nahliadanie do účtovných dokladov spoločnosti\n. Táto vec je dodnes vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.\n29 Cb 17/01, v súčasnosti sa nachádza v odvolacom konaní.\nDňa 19. 03. 2002 na pojednávaní v konaní sp. zn. 29 Cb 17/01 odporca podal\ndo zápisnice vzájomný návrh, ktorým sa voči sťažovateľovi domáhal určenia povinnosti, aby\nmu vydal tú účtovnú a spisovú dokumentáciu, ktorá je vlastníctvom spoločnosti a ktorú má\nmať sťažovateľ v držbe. Svoj vzájomný návrh následne odporca podal i písomne tak, ako je\nto preukázané dôkazom č. 1. Krajský súd v Bratislave uznesením na č. l. 59 z 13. 05. 2002\nvylúčil tento vzájomný návrh odporcu na samostatné konanie. Citované samostatné konanie\ntento súd evidoval pod sp. zn. 9 Cbs 64/03. Toto konanie bolo následne z dôvodu\npríslušnosti prevedené na Okresný súd Bratislava II, kde je vedené pod sp. zn.\n20 C 236/2006. Konanie, ktoré je predmetom tejto sťažnosti takto začalo dňa 19. 03. 2002,\nvo veci sa preto koná už štrnásty rok, z toho 8 rokov na citovanom okresnom súde.\nv postavení navrhovateľa zmenila petit svojho\nvzájomného návrhu dňa 30.08.2004. Po pripustení tejto zmeny dňa 13. 09. 2005 vyniesol\nvo veci Krajský súd v Bratislave rozsudok č. k. 9 Cbs 64/03­163 podľa dôkazu č. 2. Tento\nrozsudok bol zrušený uznesením 3 Obo 290/2005 zo dňa 12. 7. 2006 podľa dôkazu č. 3\nz dôvodu nedostatku príslušnosti krajského súdu na rozhodnutie vo veci.\nPo preradení bola vec vedená na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.:\n20 C/236/2006. Tam navrhovateľ zmenil petit svojho vzájomného návrhu podaním zo dňa\n16. 05. 2007. Po pripustení tejto zmeny súd vo veci rozhodol rozsudkom na č. l. 263 dňa\n24. 06. 2008 podľa dôkazu č. 4. Predmetný rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 8 Co 300/2008­294 zo dňa 9. 11. 2010 podľa dôkazu č. 5.\nPodaním z 16. 03. 2011 sa navrhovateľ opätovne domáhal zmeny petitu svojho\nvzájomného návrhu. Okresný súd Bratislava II podanie odmietol uznesením na č. l 314\n3\n\nz 28. 04. 2011. Navrhovateľ podaním z 26. 05. 2011 opravil svoje podanie z 16. 03. 2011\na súd pripustil zmenu petitu uznesením na č. l. 353 z 30. 01. 2012. Následne súd vo veci\nkonal pojednávaním dňa 14. 03. 2012, kde konajúca sudkyňa účastníkom oznámila, že\ndôjde k zmene zákonnej sudkyne z toho dôvodu, že odchádza na materskú dovolenku.\nVo veci súd vytýčil pojednávanie na 20. 02. 2013, ktoré sa neuskutočnilo z dôvodu\nneúčasti navrhovateľa. Následne súd konal pojednávaním dňa 19. 04. 2014 a 27. 06. 2014.\nSúd vytýčil pojednávanie i na 15. 10. 2014, na tomto pojednávaní však navrhovateľ\nopätovne zmenil petit návrhu a preto súd po pripustení navrhnutej zmeny pojednávanie\nodročil tak, ako je to preukázané dôkazom č. 6. Súd následne vykonal výsluch navrhovateľa\nna pojednávaní dňa 10. 12. 2014, kde rozhodol o tom, že vykoná ďalší dôkaz, ktorý\núčastníci nenavrhli, a to výsluch svedkyne\n\n. Súd za tým účelom vytýčil\n\npojednávanie na 11. 02. 2015, avšak v deň jeho konania pojednávanie zrušil z toho dôvodu,\nže svedkyni bolo predvolanie doručené postupom podľa § 47, ods. 2 O. s. p. a na\npojednávanie sa nedostavila Sťažovateľ konajúcu sudkyňu opakovane písomne žiadal\no rozhodnutie vo veci. Následne poukázal i na okolnosť, že obaja účastníci konania dňa\n10. 12. 2014 prehlásili, že vo veci ďalšie dokazovanie nenavrhujú, pričom sťažovateľ\nsamozrejme rešpektuje právo súdu postupovať podľa § 120 ods. 1 posl. veta O. s. p. Súd\nnielenže žiadostiam sťažovateľa nevyhovel, ale ani neuviedol ktoré dôkazy považuje\nza nevyhnutné vykonať za účelom rozhodnutia vo veci a od 10. 12. 2014 sa vo veci opäť\nnijak nekoná, naopak, už vypísané pojednávanie súd ­ podľa názoru sťažovateľa bezdôvodne\n­ zrušil.“\nSťažovateľ poukázal na to, že napriek doterajšej celkovej dĺžke konania v trvaní\n13 rokov (pred okresným súdom 8 rokov) toto konanie do zaslania sťažnosti ústavnému\nsúdu nebolo právoplatne skončené. Sťažovateľ tiež zdôraznil, že žiadnym spôsobom\nneprispel k predĺženiu namietaného konania, a poukázal na okolnosť, že súčasný petit\nžaloby je síce rozsiahly, no z pôvodného petitu už neobsahuje takmer nič, pretože okresný\nsúd až päťkrát pripustil zmenu žaloby, čo opakovane vyvolávalo potrebu nového\ndokazovania. V súčasnosti okresný súd podľa sťažovateľa zrejme nekoná len z dôvodu\nvyhľadávania adresy svedkyne, význam svedeckej výpovede ktorej pre zistenie skutkového\n4\n\nstavu danej veci nie je známy ani sťažovateľovi, ani navrhovateľovi. Obaja účastníci\nv namietanom konaní už vyhlásili, že nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.\nVzhľadom na judikatúru ústavného súdu pri posudzovaní, či v namietanom konaní\ndošlo k prieťahom v konaní, je sťažovateľ toho názoru, že namietané konanie o určenie\npovinnosti vydať účtovné doklady obchodnej spoločnosti nemožno považovať za právne\na fakticky zložitú vec, sťažovateľ je aktívny a súčinný, a teda zbytočné prieťahy\nv namietanom konaní sú dôsledkom postupu okresného súdu.\nSťažovateľ argumentoval, že jeho stav právnej neistoty trvá viac ako 13 rokov,\npričom okolnosť prebiehajúceho namietaného konania využíva navrhovateľ ako argument\nv neprospech sťažovateľa v iných s vecou nesúvisiacich konaniach.\nSťažovateľ uviedol, že pred podaním sťažnosti využil na ochranu svojich práv všetky\ndostupné právne prostriedky, teda podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke\nokresného súdu, ktorá v liste z 22. apríla 2015 vyhodnotila jeho sťažnosť iba ako čiastočne\ndôvodnú, pričom okresný súd od podania sťažnosti vo veci nevykonal žiadny ďalší úkon.\nV sťažnosti sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd rozhodol, že postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 236/2006 boli porušené jeho základné práva podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 36 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13\ndohovoru, prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal mu\nfinančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania.\nÚstavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 350/2015 z 26. augusta 2015 prijal podľa § 25\nods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.\n\n5\n\nPredsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila\nk sťažnosti podaním sp. zn. Spr 2098/2015 doručeným ústavnému súdu 28. septembra 2015,\nv ktorom uviedla:\n„Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu musím konštatovať, že v minulosti\nv konaní v určitých časových obdobiach vznikli prieťahy v konaní, tieto však sú v súčasnosti\nodstránené. Konajúce sudkyňa vo veci koná plynulo a bez prieťahov a vo veci je stanovený\ntermín pojednávania na deň 21. októbra 2015.\nK procesnému postupu sudcu vo veci mi neprináleží sa z pozície predsedu súdu\nvyjadrovať.\nOznamujem Vám, že netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu a súhlasím\ns jeho upustením.“\nPrávny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu\n15. októbra 2015 uviedol:\n«K vyjadreniu zo dňa 14.09.2015 poukazujem na fakt, že samotné konanie bolo\niniciované ešte v roku 2002, a to uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.05.2002,\nktorý v rámci konania sp. zn. 29Cb 17/01 vylúčil vzájomný návrh odporcu voči\nsťažovateľovi na samostatné konanie vedené pôvodne pod sp. zn. 9 Cbs 64/03. Toto konanie\nbolo následne z dôvodu príslušnosti prevedené na Okresný súd Bratislava II, kde je vedené\npod sp. zn. 20C 236/2006 dodnes. Konanie, ktoré je predmetom sťažnosti sťažovateľa začalo\nv marci 2002, vo veci sa tak koná už štrnásty rok, z toho 8 rokov na Okresnom súde\nBratislava II, hoci predmet konania je celkom jednoduchý a navrhovateľ nenavrhuje\nv konaní nijaké dôkazy. Pred podaním sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky zo dňa\n22.06.2015 bol v konaní pred Okresným súdom Bratislava II naposledy vykonaný procesný\núkon dňa 10.12.2014, teda takmer pred desiatimi mesiacmi, a od tohto dátumu nebolo\nmožné, až kým nebola podaná predmetná ústavná sťažnosť, dosiahnuť vytýčenie\npojednávania. Čo sa týka samotnej intenzity vytýčených pojednávaní na Okresnom súde\nBratislava II, tieto sa uskutočňovali približne v jednoročných intervaloch, čo plynulosti\nkonania rozhodne neprospelo.\n\n6\n\nPreto mám zato, že Okresný súd Bratislava II bol v konaní vedenom pod sp. zn.\n20C/236/2006 nečinný nielen v minulosti, čo koniec koncov priznáva samotná predsedníčka\nOkresného súdu Bratislava II vo vyjadrení zo dňa 14.09.2015, keď uvádza, citujem:\n„v minulosti v určitých časových obdobiach vznikli prieťahy v konaní“, ale jeho nečinnosť\npretrváva dodnes. Nesúhlasím teda s tvrdením predsedníčky Okresného súdu Bratislava II,\npodľa ktorého konajúca sudkyňa v konaní pred vedenom pod sp. zn. 20C/236/2006 koná\nplynulo a bez prieťahov. V ostatnom sa pridržiavam svojej ústavnej sťažnosti zo dňa\n22.06.2015.\nK druhej časti výzvy si Vám dovoľujem oznámiť, že súhlasím s upustením od ústneho\npojednávania o prijatom návrhu.»\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPredmetom sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v namietanom konaní.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\n7\n\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety\nOSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa\nzabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná\npovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže\nodročiť len z dôležitých dôvodov.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n\n8\n\n1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu spoločnosti\n[predtým\n\n(ďalej len\n\n„navrhovateľ“)], o vydanie veci (účtovnej a spisovej dokumentácie) proti sťažovateľovi ako\nodporcovi. Predmetné konanie začalo na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 29 Cb 17/01 z 13. mája 2002, ktorým bol vzájomný návrh\nnavrhovateľa (v danom konaní v opačnom procesnom postavení) vylúčený na samostatné\nkonanie. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že predmetné\nkonanie môže v danej veci predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci so zodpovedaním\notázok týkajúcich sa presného označenia a identifikácie dokladov, ktorých vydania sa\nnavrhovateľ domáha. Z hľadiska posudzovania právnej zložitosti takéto konanie nemožno\npovažovať za zložité. Právna úprava je obsiahnutá v Občianskom zákonníku, pričom aj\nmetodika postupu súdov v takýchto veciach je ustálená a podporená stabilizovanou\njudikatúrou. Žaloby takéhoto typu tvoria stálu súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných\nsúdov.\n2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či\nv konaní pred všeobecným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd z obsahu spisu dospel k záveru, že\nsťažovateľ nezapríčinil prieťahy v konaní a ani spomalenie postupu okresného súdu, keďže\npo celý čas namietaného konania z dôvodov na jeho strane boli zrušené a odročené iba dve\npojednávania nariadené okresným súdom. Na druhej strane ústavný súd vzal do úvahy, že\nnavrhovateľ v doterajšom priebehu konania viackrát menil, resp. upresňoval žalobný petit,\npričom okresný súd sa musel s týmito procesnými úkonmi vysporiadať, čo malo objektívne\nvplyv na doterajšiu dĺžku namietaného konania.\n3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.\n\n9\n\nZ priebehu namietaného konania vyplýva, že spis krajského súdu bol na základe\nuznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo 290/05 z 12. júla 2006\npostúpený okresnému súdu ako súdu príslušnému na konanie 31. októbra 2006. Prvý\nrozsudok okresného súdu v danej veci, ktorým bol sťažovateľ zaviazaný vydať\nnavrhovateľovi účtovnú a spisovú dokumentáciu, bol vydaný 24. júna 2008. Predmetné\nprvostupňové rozhodnutie bolo na základe odvolania sťažovateľa zrušené uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 8 Co 300/2008 z 9. novembra 2010 a vec bola vrátená na ďalšie\nkonanie. Na odvolacom súde sa spis okresného súdu nachádzal z dôvodu rozhodovania\no uvedenom riadnom opravnom prostriedku dva roky (od 11. decembra 2008 do\n9. decembra 2010), čo ústavný súd kvalifikuje ako zbytočný prieťah v konaní na strane\nkrajského súdu. Postup krajského súdu však sťažovateľ v sťažnosti nenamietal, keďže ako\njediného porušovateľa svojich práv označil okresný súd.\nSpis okresného súdu sa na krajskom súde z dôvodu rozhodovania o odvolaniach\npodaných navrhovateľom nachádzal ešte dvakrát, a to v období od 18. augusta 2011 do\n9. januára 2012, ako aj v období od 16. septembra 2013 do 6. decembra 2013. V oboch\nprípadoch boli uznesenia okresného súdu odvolacím súdom potvrdené ako vecne správne.\nUvedené obdobia tak nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09) taktiež\nkonštatoval, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu\nmôže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty\ntýkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa navrhovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jeho\nveci rozhodol.\nO neefektivite postupu okresného súdu v namietanom konaní svedčí organizácia ním\nnariadených pojednávaní. Z predloženého súdneho spisu totiž vyplýva, že konanie nie je\ndosiaľ právoplatne skončené napriek tomu, že vo veci sa uskutočnilo dvanásť pojednávaní (z\ntoho sedem po zrušení prvého rozsudku okresného súdu).\n10\n\nZáver ústavného súdu o neefektívnosti postupu okresného súdu v namietanom konaní\nsa týka aj dôvodov, pre ktoré krajský súd uznesením sp. zn. 8 Co 300/2008 z 9. novembra\n2010 zrušil rozsudok okresného súdu z 24. júna 2008. Krajský súd v odôvodnení\noznačeného uznesenia okresnému súdu vytkol, že jeho právny záver „nemá dostatočný\npodklad vo výsledkoch vykonaného dokazovania, keďže súd prvého stupňa tieto vôbec\nprávne nevyhodnotil, resp. nedostatočne vyhodnotil z hľadiska splnenia základných\npredpokladov úspešnosti vlastníckej žaloby, keď dôsledne nezisťoval, či sa navrhovateľ stal\nvlastníkom všetkých ním požadovaných vecí...“. Tiež konštatoval, že okresný súd „pochybil,\nkeď netrval na bližšej špecifikácii a konkretizácii jednotlivých dokladov...“, ako aj „sa\nnezaoberal vykonateľnosťou povinnosti vydať jednotlivé účtovné doklady a účtovníctvo...\nPrávne závery súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, tak nezodpovedajú\nvýsledkom vykonaného dokazovania. So zreteľom na uvedené nemožno preto považovať\ntieto predčasné závery súdu prvého stupňa o opodstatnenosti návrhu navrhovateľa na\nvydanie vecí za správne...“.\nVzhľadom na doterajšiu dĺžku konania v trvaní 9 rokov bez právoplatného skončenia\nveci (zohľadňujúc aj predchádzajúce konanie v trvaní viac ako štyri roky na krajskom súde\nv danej veci), ako aj berúc do úvahy neefektívnosť činnosti okresného súdu ústavný súd\ndospel k názoru, že okresný súd svojím postupom spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, čím\ndošlo u sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPokiaľ ide o sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ústavný súd\nkonštatuje, že základom opísaného skutkového stavu, z ktorého sťažovateľ vyvodzuje\nporušenie označeného základného práva, je celková nečinnosť okresného súdu\nv namietanom konaní.\n\n11\n\nV systematike ústavy sú primeraná celková dĺžka, tempo a plynulosť súdneho\nkonania obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, a nie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. podľa čl. 36\nods. 1 listiny), pokiaľ namietané porušenie základného práva nedosahuje takú intenzitu, že\ns ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu (najmä predmet konania, teda čo\nje pre sťažovateľa v stávke) by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr.\nIV. ÚS 242/07).\nV danom prípade namietané porušenie označených práv podľa názoru ústavného\nsúdu nedosiahlo takú intenzitu, aby bolo možné v tejto súvislosti uvažovať o odmietnutí\nspravodlivosti a vyslovení porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, a preto ústavný súd tejto časti sťažnosti nevyhovel.\nZ obsahu sťažnosti tiež vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho práva podľa\nčl. 13 dohovoru v spojení s namietaným porušením svojho základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, t. j. vo vzťahu\nk namietanému porušeniu čl. 13 dohovoru sťažnosť neobsahuje osobitné odôvodnenie,\nsťažovateľ poukazuje na jeho porušenie v súvislosti s namietaným porušením svojich iných\npráv.\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli\nporušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa\nporušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nPodľa doterajšej judikatúry ústavného súdu z ustanovenia čl. 13 dohovoru vyplýva\npre fyzické osoby a právnické osoby procesné právo akcesorickej povahy mať účinné právne\nprostriedky nápravy pred národným orgánom v prípade porušenia ostatných ľudských práv\nchránených dohovorom.\n\n12\n\nV tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný opravný\nprostriedok nápravy, ktorý aj využil podaním ústavnej sťažnosti, a jeho právam bola\nposkytnutá účinná ochrana zo strany ústavného súdu.\nÚstavný súd preto konštatuje, že nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným\nporušením čl. 13 dohovoru a postupom okresného súdu, a preto sťažnosti v tejto časti\nnevyhovel.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nKeďže ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu,\nprikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej\nneistoty, v ktorom sa nachádza sťažovateľ.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\n\n13\n\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n10 000 € poukazujúc na majetkovú, ako aj nemajetkovú ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku\npostupu okresného súdu v namietanom konaní, ktoré je poznačené zbytočnými prieťahmi.\nCieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nS prihliadnutím na doterajšiu dĺžku namietaného konania okresného súdu a zároveň\nberúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, najmä predmet súdneho konania\n(vydanie účtovnej a spisovej dokumentácie), ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 €\nza primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavný\nsúd v tejto súvislosti a s ohľadom na argumentáciu sťažovateľa poznamenáva, že priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46\nods. 3 ústavy, t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným,\ns náhradou či už za skutočnú škodu, ušlý zisk alebo nemajetkovú ujmu.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n\n14\n\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov\nkonania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich\núhradu v celkovej sume 355,73 €.\nPri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.\nS poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za tri\núkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie\nsťažnosti ústavnému súdu a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) v sume 444,66 €\nvrátane režijného paušálu (3 x 139,83 € + 3 x 8,39 €).\nVzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľa si úhradu trov právneho zastúpenia\nuplatnil iba v sume 355,73 €, ústavný súd, súc viazaný petitom sťažnosti, túto úhradu\nsťažovateľovi priznal len vo výške uplatneného nároku.\nTrovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa\n(§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto\nrozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. novembra 2014\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie-splnenie podmienok konania", "vec (vo fyzickom zmysle)-vydanie veci", "konanie-sporové", "prieťahy v konaní", "konanie-sporové", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "vec (vo fyzickom zmysle)-vydanie veci", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/236/2006", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:38f2cea3-684f-42c8-8af8-3e8bea2e1899", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/07 z 4. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-04", "citacie_n": 308, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:38f2cea3-684f-42c8-8af8-3e8bea2e1899"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}], "citovane_v": []}