{"guid": "ussr:d24ff29c-0547-4c2d-b0e6-095dbeccfe98", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.369.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 369/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 369/2016 z 8. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. júna 2016, sp. zn. I. ÚS 369/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.369.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-06-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d24ff29c-0547-4c2d-b0e6-095dbeccfe98", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.369.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.369.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.369.2016.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 369/2016-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. júna 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti NESTVEST, s. r. o., Galandova 3,\nBratislava, zastúpenej\n, zastúpených advokátom\nJUDr. Miloslavom Šimkovičom, AK MS s. r. o., Galandova 3, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Cob 91/2014-66 zo 7. mája 2014\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 75/2014 z 30. januára\n2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti NESTVEST, s. r. o.,\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2015\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti NESTVEST, s. r. o., Galandova 3, Bratislava,\nzastúpenej\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka v 1. rade“ alebo „spoločnosť“);\n(ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“);\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka v 3. rade“), a\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ vo 4. rade“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) č. k. 8 Cob 91/2014-66 zo 7. mája 2014 (ďalej aj „uznesenie krajského\nsúdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 4 Obdo 75/2014 z 30. januára 2015 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“).\nSťažovatelia v sťažnosti uviedli:\n«Navrhovatelia v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu vedenom na OS BA I\npod sp. zn. 35Cb/141/2012 podali dňa 10.02.2014 návrh na nariadenie predbežného\nopatrenia. Okresný súd Bratislava I... návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom\nrozsahu zamietol ako nedôvodný uznesením zo dňa 11.03.2014, sp. zn. 35Cb 141/2012-59.\nDňa 31.03.2014 podali proti tomuto uzneseniu navrhovatelia odvolanie, na základe\nktorého Krajský súd Uznesením zo dňa 07.05.2014, sp. zn. 8Cob 91/2014-66... zmenil\nzamietavé uznesenie súdu prvého stupňa a nariadil predbežné opatrenie...\nDňa 27.05.2014 podali sťažovatelia proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa...\ndovolanie, ktoré bolo... odmietnuté... uznesením NS SR, č. k.: 4Obdo/75/2014 zo dňa\n30.01.2015.\n2\n\nÚčastníkmi konania o odporovateľnosť právneho úkonu vedeného na Okresnom súde\nBratislava I. pod sp. zn. 35Cb/141/2012, sú iba sťažovatelia 2.-4. Predbežné opatrenie\nvýslovne zakazovalo a nariaďovalo zdržať sa konania aj konateľom obchodnej spoločnosti\nNESTVEST, s.r.o. (sťažovateľovi 1.).\nSťažovateľ 1. je právnická osoba, ktorá nie je účastníkom súdneho konania\no odporovateľnosť právneho úkonu vedeného na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn.\n35Cb/141/2012. Sťažovateľovi 3. a 4. ako konateľom spoločnosti NESTVEST s.r.o.\na sťažovateľovi 1. ako osobe odlišnej od účastníka konania bola nariadením predbežného\nopatrenia uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek právnych úkonov v mene spoločnosti\nsmerujúcich k scudzeniu a nakladaniu s nehnuteľnosťami vo vlastníctve obchodnej\nspoločnosti NESTVEST, s.r.o., najmä nehnuteľností alebo Ich časť predať, darovať alebo\niným spôsobom previesť vlastnícke právo k nim na tretiu osobu, zaťažiť v prospech tretej\nosoby záložným právom, vecnými bremenami, alebo inak obmedziť vlastnícke právo\nk nim. ...\nSťažovatelia ústavnú neakceptovateľnosť a neudržateľnosť rozhodnutia Krajského\nsúdu v BA odvodzujú od argumentácie v podanom dovolaní zo dňa 27.05.2014, keď\nuvádzajú, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia ukladá povinnosti osobám, ktoré\nnie sú v konaní vo veci samej pasívne legitimované a je v rozpore s § 76 ods. 2 OSP, podľa\nktorého predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi\nlen vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. ...\nKrajský súd v BA v rozpore s ustanoveniami OSP upravujúcimi predbežné opatrenie,\nnekonal v súlade so zákonom a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, prekročil svoju právomoc a nariadil\npredbežné opatrenie v rozpore s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, ktorý\nneobsahoval zákonné náležitosti, resp. nebolo z neho zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ\ndomáhať vo veci samej voči spoločnosti NESTVEST. s.r.o. (§ 76 ods. 2 OSP). Nezákonne\nnariadil predbežné opatrenie voči osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania vo veci samej\nbez splnenia podmienky podľa § 76 ods. 2 OSP a voči osobám, ktoré nie sú v konaní\npasívne legitimované. ...\nPrávnym dôvodom, pre ktorý možno predbežné opatrenie nariadiť je obava, že by\nvýkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, čím je priamo viazaný na meritum veci a predmet\n3\n\nsúdneho konania vo veci samej. Právne významné je, že predmetom žaloby\no odporovateľnosť pr. úkonu prevodu obchodného podielu medzi fyzickými osobami ako\nmajetkového práva jednej z nich, s odporovateľným právnym úkonom nie je spojená žiadna\npovinnosť ani majetok spoločnosti NESTVEST, s.r.o., ktorá nie je dlžníkom navrhovateľov\nani účastníkom žiadneho právneho sporu ani konania o odporovateľnosť pr. úkonu. Súdne\nkonanie o odporovateľnosť právneho úkonu nie je teda konaním, v ktorom výkon\nrozhodnutia by mohol byť ohrozený. Ako správne uviedol prvostupňový súd, samotná\nneúčinnosť právneho úkonu nemá žiaden vplyv na vlastnícke právo nadobúdateľa veci od\ndlžníka a nadobúdateľ môže s touto vecou disponovať. V danom prípade sa treba stotožniť\ns názorom prvostupňového súdu, že postačujúcim nástrojom na ochranu práv\nnavrhovateľov je žaloba vo veci samej. ...\nZ návrhu na vydanie predbežného opatrenia nevyplýva, že navrhovatelia preukázali,\naký výkon rozhodnutia a v čom by mohol byť v prípade právoplatného rozhodnutia\nohrozený alebo ovplyvnený. Krajský súd riadne neodôvodnil v čom by malo spočívať\nohrozenie výkonu rozhodnutia v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu.\nNesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutí porušovateľov vo veci spočíva aj v tom, že\ntrpia inou vadou konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie, a to že nariadením\npredbežného opatrenia zakázal Krajský súd konať v mene spoločnosti konateľom, ktorým\nkonanie v mene spoločnosti, ktorá nie je účastníkom konania vo veci samej, vyplýva\nzo zákona a zo spoločenskej zmluvy.\nPodľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je\njeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti\nkaždý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Obmedziť konateľské\noprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie, teda nie súd. ...\nKrajský súd pri zmene zamietavého uznesenia postupoval v rozpore s čl. 2 ods. 2\nÚstavy SR nekonal ústavne súladným spôsobom a v medziach ustanovení OSP, najmä § 74\na nasl. OSP. Rozhodnutie neodôvodnene zasahuje do práv a právom chránených záujmov\ntretích osôb, odlišných od pasívne legitimovaných účastníkov konania a nemá priamu väzbu\nna navrhovateľmi uplatnený návrh vo veci samej. Výrok rozhodnutia teda nemá oporu\nv jeho odôvodnení a nie je ani riadne a dostatočne odôvodnené, čo spôsobuje jeho rozpor\n4\n\nso zákonom a arbitrárnosť. Rozhodnutie tak porušuje základné ústavné právo na\nspravodlivosť účastníkov konania. ...\nPorušovateľ - KS v BA uviedol v odôvodnení uznesenia zo dňa 07.05.2014 len\nzmätočné konštatovanie, že navrhovateľom na základe konania odporcu v III. rade\n(sťažovateľa 4.) „vzniká dôvodná obava, že v prípade ďalšieho prevodu obchodného\npodielu sa nebudú môcť účinne domáhať určenia neúčinnosti uskutočnených právnych\núkonov, v dôsledku čoho môže byť priznaná pohľadávka celkom alebo sčasti\nnevymožiteľná.“ Ide o svojvoľné a arbitrárne odôvodnenie zákazu konania voči\nsťažovateľom 2. a 3. a najmä spoločnosti NESTVEST, s.r.o. a jej majetku, ktorých sa\nkonanie sťažovateľa 4. vôbec netýka. Odvolací súd v uznesení vôbec neodôvodnil prečo\nnariaďuje predbežné opatrenie voči spoločnosti NESTVEST, s.r.o. (iná osoba ako účastník)\na jej konateľom, na jej majetok a prečo to možno od nej spravodlivo požadovať. Výrok\nuznesenia teda nemá oporu v jeho odôvodnení, ktoré nie je ani riadne a dostatočne\nodôvodnené, čo spôsobuje jeho rozpor so zákonom a arbitrárnosť. ...\nRozhodnutím Krajského súdu v Bratislave boli porušené vyššie uvedené základné\npráva sťažovateľov, nakoľko boli porušené vyššie citované zákonné ustanovenia a\n- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 - sťažovateľom bola odňatá možnosť\nkonať pred súdom, uznesenie je neodôvodnené a arbitrárne\n- spoločnosti NESTVEST, s.r.o. ako tretej osobe odlišnej od účastníka konania bola\nuložená predbežným opatrením povinnosť, pričom súd neodôvodnil, či je možné od nej\nspravodlivo požadovať a nebolo jej uznesenie o jeho nariadení ani vôbec doručované\n- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci, najmä postupom odvolacieho súdu v rozpore s § 213 ods. 1 OSP, naviac\nnavrhovateľ nie je v konaní aktívne legitimovaný, uznesenie nevychádza zo spoľahlivo\nzisteného skutkového stavu veci, odvolací súd nesprávne a nedostatočne zistil skutkový stav\nveci, odvolací súd nesprávne zakázal konať konateľom v mene obchodnej spoločnosti\n- v rozpore s princípom materiálneho právneho štátu (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR)\nnekonal v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 a ods. 2 OSP\n- rozhodnutie spočíva na ústavne nesúladnom právnom posúdení veci, na základe\nnesprávnej aplikácie právnych noriem OSP upravujúcich predbežné opatrenie v spojení\n5\n\ns právnymi normami OZ upravujúcimi odporovateľné právne úkony a Obchodného\nzákonníka upravujúce konanie v mene spoločnosti, jej obchodný majetok a obchodné\npodiely\nRozhodnutím Najvyššieho súdu SR boli porušené základné práva sťažovateľov,\nnakoľko boli porušené vyššie citované zákonné ustanovenia a tento sa nevysporiadal\ns uvedenými vadami rozhodnutia odvolacieho súdu napriek tomu, že v dovolaní bolo\nsťažovateľmi riadne odôvodnené odňatie možnosti konať pred súdom a tým bolo porušené\nich ústavné právo na spravodlivý súdny proces pre spoločnosť NESTVEST, s.r.o., následne\nnačo odmietol dovolanie ako neprípustné\nPod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým\nsa znemožnila, odňala alebo sťažila účastníkovi konania realizácia tých procesných práv,\nktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov právom chránených v konaní,\na súdu sa nepodarí nedostatky tohto postupu zákonným spôsobom odstrániť do okamihu,\nv ktorom odvolací súd vyhlási konečné rozhodnutie. Nie je pritom rozhodujúce, v ktorom\nštádiu konania bola účastníkovi konania táto možnosť konať pred súdom odňatá. ...\nKonanie o nariadenie predbežného opatrenia nie je konaním vo veci samej, v ktorom\nby sa mohol sťažovateľ 1. brániť ako osoba v postavení účastníka konania (§ 79 OSP).\nUznesenie o nariadení predbežného opatrenia sťažovateľovi 1. ani nebolo doručované,\na teda proti nemu nemohol využiť žiaden opravný prostriedok, ktorý prináleží iným\núčastníkom konania. Nato, aby sa NESTVEST s.r.o. mohol brániť proti predbežnému\nopatreniu, navrhovatelia mali podať žalobu vo veci samej aj voči nej v lehote určenej\nsúdom, inak predbežné opatrenie zo zákona zaniká. Predbežné opatrenie bolo vydané\nv rozpore s § 76 ods. 2 OSP a proti osobe, ktorá nie je účastníkom konania. Týmto\npostupom nezákonnými rozhodnutiami porušovatelia odopreli sťažovateľovi 1. súdnu\nochranu a právo na spravodlivý súdny proces a postupovali v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSR. Porušovatelia sa nevysporiadali s povinnosťou odôvodniť vydanie predbežného\nopatrenia proti osobe odlišnej od účastníka konania vo veci samej, ako to vyžaduje § 76\nods. 2 OSP. Krajský súd neodôvodnil, prečo vydáva predbežné opatrenie proti spoločnosti\nNESTVEST, s.r.o. a Najvyšší súd SR potom neposkytol súdnu ochranu v súlade s čl. 46\n\n6\n\nÚstavy SR, keď namietaný nedostatok riadneho odôvodnenia ignoroval. Rozhodnutia\nporušovateľov sú tak v rozpore s Ústavou SR (najmä čl. 2 ods. 2).\nPorušovatelia porušili ústavné právo sťažovateľov na súdnu ochranu a právo na\nspravodlivý súdny proces aj tým, že nedostatočne odôvodnili potrebu nariadenia\npredbežného opatrenia\nPorušovateľ - NS SR - vo svojom uznesení zo dňa 30.01.2015 rovnako len stroho\nkonštatoval, že vzhľadom na rozsah odôvodnenia vo veci vydaného rozhodnutia\nodvolacieho súdu a jeho zameranie sa na predpoklady nariadenia predbežného opatrenia,\nmá zato, že dovolaním napadnuté uznesenie nemožno považovať za svojvoľné, bez toho, aby\nuviedol, prečo nie je svojvoľné. Objektívne však nezhodnotil a nezaoberal sa skutkovými\nzisteniami odvolacieho súdu a tým, či je vôbec nariadenie predbežného opatrenia dôvodné.\nRovnako ako odvolací súd, ani NS SR neodôvodnil prečo je akceptovateľné\npredbežné opatrenie voči spoločnosti NESTVEST, s.r.o. ako inej osobe odlišnej od\núčastníka konania bez zdôvodnenia, prečo to možno od nej spravodlivo požadovať. Najvyšší\nsúd opomenul, že predbežné opatrenie je vydané v rozpore s ust. § 76 ods. 2 OSP.\nNajvyšší súd v odôvodnení uznesenia taktiež konštatoval, že uznesenie odvolacieho\nsúdu o nariadení predbežného opatrenia spoločnosti NESTVEST s.r.o. doručené nebolo\na bolo doručené len účastníkom konania. Bez dostatočného odôvodnenia však dané uzavrel\ntým, že uznesenie sa „dostalo do dispozičnej sféry spoločnosti“ a tento nedostatok nemožno\nhodnotiť ako odňatie možnosti konať pred súdom, nakoľko sťažovateľ 3. a 4. sú konateľmi\nspoločnosti NESTVEST s.r.o. Opomenul, že konatelia nie sú účastníci konania vo veci\nsamej v postavení konateľov spoločnosti.\nNajvyšší súd SR sa nevysporiadal ani s otázkou prípustnosti dovolania podľa § 237\npísm. f) OSP, podľa ktorého je prípustné dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom, a to bez ohľadu na\npovahu rozhodnutia. Znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré by inak mohol\núčastník pred súdom uplatniť a z ktorých by bol v dôsledku nesprávneho postupu vylúčený,\nje vadou konania v zmysle § 237 písm. f) OSP zakladajúcou prípustnosť dovolania proti\nkaždému rozhodnutiu odvolacieho súdu, na ktorú musí dovolací súd vždy prihliadnuť\n(IV. ÚS 106/2010 zo dňa 17.06.2010).»\n7\n\nSťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľov... podľa čl. 12. ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\nv spojení s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nKrajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 8Cob 91/2014-66 zo dňa 07.05.2014 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k.: 4 Obdo 75/2014 zo dňa 30.01.2015 porušené\nbolo.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesením Krajského súdu v Bratislave,\nsp. zn.: 8Cob 91/2014-66 zo dňa 07.05.2014 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, č. k.: 4 Obdo 75/2014 zo dňa 30.01.2015 a vec vracia na ďalšie konanie.\nSťažovateľom... priznáva spoločne a nerozdielne primerané finančné zadosťučinenie\nvo výške 10.000,- €, ktoré sú spoločne a nerozdielne Najvyšší súd Slovenskej republiky a\nKrajský súd v Bratislave povinní vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov odo dňa\nprávoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľov...\nKrajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú spoločne\na nerozdielne povinní zaplatiť sťažovateľom... trovy právneho zastúpenia v sume 352,42 €\nvrátane DPH...“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\n\n8\n\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nK namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov v 2., 3. a vo 4. rade\nuznesením krajského súdu zo 7. mája 2014\nOkresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) uznesením č. k. 35 Cb 141/201259 z 11. marca 2014 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“) zamietol návrh na nariadenie\npredbežného opatrenia proti sťažovateľom. Krajský súd napadnutým uznesením zmenil\nuznesenie okresného súdu tak, že sťažovateľovi v 2. rade zakázal scudziť obchodný podiel\nv spoločnosti (sťažovateľka v 1. rade), zaťažiť ho záložným právom alebo inak obmedziť\nvlastnícke práva k nemu a sťažovateľom v 1., 3. a vo 4. rade uložil povinnosť zdržať sa\nakýchkoľvek úkonov v mene spoločnosti (sťažovateľka v 1. rade) smerujúcich k scudzeniu\nnehnuteľností vo vlastníctve sťažovateľky v 1. rade, najmä nehnuteľnosti alebo ich časť\npredať, darovať alebo iným spôsobom previesť vlastnícke právo k nim na tretiu osobu,\nzaťažiť v prospech tretej osoby záložným právom, vecnými bremenami alebo inak\nobmedziť vlastnícke práva k nim.\nSťažovatelia nesúhlasili s právnym názorom krajského súdu vysloveným\nv napadnutom uznesení a tvrdili, že neboli splnené podmienky na vydanie predbežného\nopatrenia.\n\n9\n\nPodľa čl. 12 ods. 1 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej\nrepubliky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,\npolitické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo\netnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov\npoškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným\ndôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom...\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým\na nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto\nprávach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).\n\n10\n\nKrajský súd v relevantnej časti svojho uznesenia zo 7. mája 2014 uviedol:\n„Predbežné opatrenie možno nariadiť, ak je tu obava, že by výkon súdneho\nrozhodnutia (exekúcia) bol ohrozený, aj keď rozhodnutie zatiaľ nebolo vydané. Ide však\no výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu,\npričom skutočnosti odôvodňujúce túto obavu musia byť dané alebo aspoň náležité\nosvedčené (napr. ZSP č. 73/2005).\nNariadenie predbežného opatrenia prichádza do úvahy aj v prípade, ak už\nnavrhovateľ získal exekučný titul, a do toho času, kým nie je zabezpečená reálna ochrana\nv rámci výkonu rozhodnutia, resp. exekúcie, teda napr. v dobe, keď už bol podaný návrh na\nexekúciu, ale exekútor ešte nemohol vydať upovedomenie o začatí exekúcie z dôvodu, že\nexekučný súd ešte nevydal poverenie na jej vykonanie.\nJednou z podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia je, že z návrhu na\nnariadenie predbežného opatrenia musí vyplývať vecná súvislosť medzi navrhovaným\npredbežným opatrením a rozhodnutím vo veci samej, to znamená, že musí byť osvedčené, že\nvzťah, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, je predmetom konania vo veci samej\n(napr. ZSP č. 8/2001)\nPri úvahe o nariadení predbežného opatrenia treba zohľadniť aj to, že súd je v tomto\nkonaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj odporcovi, ktorý môže byť\nobmedzený iba do takej miery, aby predbežné opatrenie nemalo za následok reálne\nznemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov.\nPlatná právna úprava predbežného opatrenia kladie dôraz na zabezpečenie rýchlej\na účinnej ochrany ohrozených práv, a to aj na úkor zisťovania skutočného stavu, a to do\ntakej miery, že nevyžaduje doručenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na\nvyjadrenie druhej strane, ani výsluch účastníkov, ale predpokladá, že súd rozhodne na\nzáklade tvrdení v návrhu a obsahu listín doložených navrhovateľom; nepredpokladá ani\nvykonanie žiadnych dôkazov spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam O. s. p. (napr.\nR NS ČR 58/2001, aj ZSP č. 34/2002).\nPre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých\nsa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené.\n\n11\n\nKonanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia teda má svoje špecifiká, ktoré\nho odlišujú od zásad, na ktorých stojí základné konanie v tom, že ich použitie je limitované\ndosiahnutím účelu predbežného opatrenia, a preto sa neuplatňujú v celej šírke, ale\ns dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni\nosvedčenia skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti\npredbežného opatrenia. Pred nariadením predbežného opatrenia alebo zamietnutím návrhu\nna jeho nariadenie súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu\na príloh, pričom na základe ich (osvedčenia) vyvodí záver o tom, či je osvedčená legálnosť\n(potreba, naliehavosť) dočasne upraviť pomery účastníkov. Aj z judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať\nrozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (napr.\nScollo proti Taliansku z 28. septembra 1994 a iné).\nZ obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú na základe rozsudku Okresného\nsúdu Bratislava IV z 22. júla 2009 č.k. 4C/253/2007-331 v spojení s rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave z 27. septembra 2011 sp. zn. 8Co/315/2009 veriteľmi odporcu 3/, a to\nkaždý v rozsahu priznanej pohľadávky v sume 165.969,59 eur s úrokom z omeškania\nvo výške 11 % ročne z priznanej sumy od 25.09.2007 do zaplatenia. Rozsudok nadobudol\nprávoplatnosť 06.12.2011 a vykonateľným sa stal 10.12.2011.\nZ výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka\nč. 21547/B je preukázané, že účasť odporcu 3/ ako jediného spoločníka obchodnej\nspoločnosti NESTVEST, s.r.o. so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 786 507,\nzanikla ku dňu 03.10.2011 v dôsledku prevodu obchodného podielu vo výške 100 % na\nodporcu 2/. Od 30.12.2011 je jediným spoločníkom označenej spoločnosti odporca 1/,\npričom odporcovia 2/ a 3/ sú konateľmi, ktorí v mene spoločnosti konajú spoločne.\nK uvedeným zmenám v obchodnom registri došlo na základe zmlúv medzi odporcami, ktoré\nsú predmetom konania vo veci samej, a to v čase bezprostredne po vyhlásení rozsudku\nodvolacieho súdu (27. septembra 2011).\nNa č.l. 37 spisu sa nachádza uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/117/2012\nzo dňa 20. septembra 2012, ktorým najvyšší súd v konaní o dovolaní odporcu\n(odporcu 3/ v tomto konaní) povolil odklad vykonateľnosti rozsudku\n12\n\nOkresného súdu Bratislava IV z 22. júla 2009 č.k. 4C/253/2007-331 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave z 27. septembra 2011 sp. zn. 8Co/315/2009, a to až do\nprávoplatnosti rozhodnutia o dovolaní.\nVzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav odvolací súd za rozhodujúcu skutočnosť\nodôvodňujúcu nariadenie predbežného opatrenia považoval existenciu právoplatne\npriznaných pohľadávok navrhovateľa 1/ a 2/, i napriek tomu, že ich vykonateľnosť bola\ndočasne odložená.\nNavrhovatelia dôvodnosť svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná\nochrana, odvodzujú od svojho nároku vo veci samej. Vychádzajúc ustanovenia § 42a\nObčianskeho zákonníka odvolací súd má za to, že je možné dôvodne predpokladať, že sú\nsplnené podmienky, na základe ktorých sa navrhovatelia môžu úspešne domáhať vyslovenia\nneúčinnosti právnych úkonov, ktorými boli uskutočnené zmeny v osobe jediného spoločníka\nobchodnej spoločnosti NESTVEST, s.r.o. a tiež v osobe štatutárneho orgánu spoločnosti.\nPokiaľ ide o osvedčenie správania sa účastníka, ktoré nasvedčuje tomu, že sa\nzbavuje vecí alebo majetku tak, že je ohrozené uspokojenie uplatňovanej (priznanej)\npohľadávky - za také správanie je možné v zmysle ustálenej judikatúry považovať napríklad\ninzerovanie predaja nehnuteľností, podanie návrhu na prevod nehnuteľností, činnosti\nsmerujúce k zbaveniu sa účasti v obchodnej spoločnosti a pod..\nV danej veci je preukázaná skutočnosť, že odporca 3/ bezprostredne po tom ako sa\ndozvedel o výsledku základného sporového konania medzi ním ako odporcom\na navrhovateľmi 1/ a 2/, previedol svoj 100 %-ný obchodný podiel v spoločnosti\nNESTVEST, s.r.o., ktorá je aj výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú.\nako\npozemok parcely registra C,\nregistra C,\n\no výmere 379 m2, záhrady, pozemok parcely\n\no výmere 396 m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba súp. č.\n, z ktorého by bolo možné aspoň čiastočné uspokojenie pohľadávok\n\nnavrhovateľov 1/ a 2/, keďže obchodný podiel v obchodnej spoločnosti je podľa Exekučného\nporiadku spôsobilým predmetom exekúcie, na osoby blízke.\nNavrhovateľom 1/ a 2/ preto na základe takého konania odporcu 3/ vzniká dôvodná\nobava, že v prípade ďalšieho prevodu obchodného podielu sa nebudú môcť účinne domáhať\n13\n\nurčenia neúčinnosti uskutočnených právnych úkonov, v dôsledku čoho môže byť priznaná\npohľadávka celkom alebo z časti nevymožiteľná.\nPreto odvolací súd dospel k záveru, že navrhovatelia osvedčili aj dôvodnú obavu\nz ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia, zakladajúcu potrebu dočasnej úpravy pomerov\núčastníkov.\nS ohľadom na začaté konanie o dovolaní na NS SR (sp. zn.: 1Cdo/117/2012)\niniciované odporcom 3/ v tomto konaní, považoval odvolací súd za potrebné limitovať\ntrvanie predbežného opatrenia do právoplatného skončenia uvedeného konania na\nnajvyššom súde.“\nV nadväznosti na citované považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že aj v konaní\no návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musia byť rešpektované minimálne\npožiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému právu\nna súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí mať\npredovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným\norgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite odôvodnené.\nVšeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\nÚstavný súd poukazuje ďalej na to, že účelom predbežného opatrenia je dočasná\núprava práv a povinností. Všeobecný súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery\núčastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa\nvydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti\nkomu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla\nzasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, pričom predstavujú\nopatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môže byť kedykoľvek na návrh zrušené.\n14\n\nÚstavný súd pritom vychádzal zo svojej judikatúry, podľa ktorej je integrálnou\nsúčasťou základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom právnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Povinnosťou všeobecného súdu je preto uviesť\nv rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil.\nDostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej\nstránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06). Obdobne tak z judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že právo na spravodlivé\nkonanie zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia\nvšak neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď.\nSplnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na\nkonkrétny prípad (m. m. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997). Obdobne\nESĽP v rozsudku Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B uviedol, že\nprávo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý\nargument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty),\nktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.\nZ uznesenia krajského súdu jednoznačne a zrozumiteľne vyplýva, že krajský súd\npovažuje za ohrozený výkon rozhodnutia, a to rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k.\n4 C 253/2007-331 z 22. júla 2009 (právoplatný 6. decembra 2011 a vykonateľný\n10. decembra 2011) v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 8 Co 315/2009\nz 27. septembra 2011 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“), ktorým bol sťažovateľ\nvo 4. rade zaviazaný zaplatiť\n\na\n\n(ďalej len „veritelia“)\n\nkaždému po 165 969,59 € spolu s úrokom z omeškania 11 % ročne. Z rozsudku krajského\nsúdu z 27. septembra 2011 tiež jednoznačne vyplýva, že výkon rozsudku Okresného súdu\nBratislava IV považuje za ohrozený tým, že sťažovateľ vo 4. rade sa zbavil svojho majetku,\nz ktorého by mohla byť pohľadávka veriteľov uspokojená, keď ako jediný spoločník\npreviedol svoj obchodný podiel v spoločnosti (sťažovateľka v 1. rade) krátko po vyhlásení\n15\n\nrozsudku krajského súdu z 27. septembra 2011 na svoju manželku (sťažovateľka v 3. rade),\nktorá ho následne previedla na svojho syna (sťažovateľa v 2. rade). Zároveň považuje výkon\nrozhodnutia za ohrozený tým, že v prípade, ak počas konania o odporovateľnosť uvedených\nprávnych úkonov by došlo k ďalšiemu prevodu obchodného podielu, nebude možné\nsa domáhať neúčinnosti tohto právneho úkonu, a teda pohľadávka môže byť celkom alebo\nsčasti nevymožiteľná.\nPodľa názoru ústavného súdu citované odôvodnenie uznesenia krajského súdu\nzo 7. mája 2014 jasne a bez akýchkoľvek rozporov prostredníctvom sledu logických\nargumentov objasňuje, ktoré skutočnosti považoval krajský súd za osvedčené pre záver\nnevyhnutný na nariadenie predbežného opatrenia. Ústavný súd k tvrdeniu sťažovateľov, že\npredbežné opatrenie obmedzuje oprávnenie konateľov obchodnej spoločnosti, pričom toto\nmôže byť obmedzené iba zákonom alebo spoločenskou zmluvou, uvádza, že predbežným\nopatrením môže súd zakázať, aby ten, proti komu predbežné opatrenie smeruje, nenakladal\ns určitými vecami alebo právami alebo sa niečoho zdržal. Predbežným opatrením sa vždy\ntomu, proti komu predbežné opatrenie smeruje, ukladajú také povinnosti alebo sa zakazuje\nvykonávať úkony, ktoré nemá povinnosť vykonať alebo, naopak, právo ich vykonať má, čo\nje aj zmyslom a účelom predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie predstavuje iba\ndočasnú úpravu pomerov a v žiadnom prípade nejde o také obmedzenie konateľského\noprávnenia, aké je možné realizovať iba zákonom, resp. spoločenskou zmluvou. Uznesením\nkrajského súdu zo 7. mája 2014 sa neobmedzuje konateľské oprávnenie, ako to tvrdia\nsťažovatelia, iba sa dočasne zakazuje konateľom spoločnosti vykonávať presne\nšpecifikované úkony.\nÚstavný súd zdôrazňuje, že účelom a zmyslom nariadeného predbežného opatrenia\nbolo predísť ohrozeniu výkonu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, a to exekúciou na\nobchodný podiel v spoločnosti (sťažovateľka v 1. rade). Sťažovatelia uvádzajú rôzne\nargumenty, ktorými sa snažia spochybniť uznesenie krajského súdu zo 7. mája 2014, avšak\ntieto ich tvrdenia nie sú spôsobilé spochybniť záver, že po vyhlásení rozsudku krajského\nsúdu z 27. septembra 2011 reálne došlo k opakovaným prevodom obchodného podielu\n16\n\nmedzi sťažovateľmi v 2., 3. a vo 4. rade postihnuteľného núteným výkonom rozhodnutia\na tieto úkony mohli u veriteľov dôvodne vzbudiť obavu z reálneho ohrozenia úspešnosti\nvymoženia svojho nároku. Sťažovatelia v 2., 3. a vo 4. rade sú účastníkmi konania\no odporovateľnosť právnych úkonov, ktoré je základným konaním, od ktorého odvádzajú\nnavrhovatelia svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia, pričom dosiahnuť účel\npredbežného opatrenia bolo možné iba napadnutým uznesením krajského súdu zo 7. mája\n2014.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre k otázke svojej právomoci stabilne uvádza, že\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Do sféry pôsobnosti\nvšeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo\nrozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, IV. ÚS 16/09). Ústavný\nsúd je súčasne vo svojej judikatúre zdržanlivý v prieskume uznesení, ktorými sa rozhoduje\niba o predbežných opatreniach (II. ÚS 261/2013).\nPodľa názoru ústavného súdu krajský súd ústavne akceptovateľným a udržateľným\nspôsobom objasnil skutkový základ veci a aplikáciu právnej úpravy predbežného opatrenia,\nktorá nie je v rozpore s jej zmyslom a účelom. Nesúhlas sťažovateľov s uznesením\nkrajského súdu nemôže sám osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto rozhodnutia a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho\nprávny názor svojím vlastným.\nÚstavný sú nezistil žiadne ústavnoprávne vady napadnutého uznesenia krajského\nsúdu zo 7. mája 2014, ktoré by odôvodňovali zásah ústavného súdu do sťažovateľmi\nnamietaného porušenia práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2\nústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n17\n\nVzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nK namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov v 2., 3. a vo 4. rade\nuznesením najvyššieho súdu z 30. januára 2015\nÚstavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu z 30. januára\n2015 konštatuje, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania je\nzdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo. V odôvodnení napadnutého\nuznesenia najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné\ndovolanie sťažovateľov odmietnuť ako procesne neprípustné, keď v relevantnej časti\nodôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:\n„V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.\nV ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. sú uvedené rozhodnutia odvolacieho súdu vydané\nv procesnej forme uznesenia, proti ktorým je dovolanie prípustné. Je tomu tak v prípade, ak\nje dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu\nprvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci\npostúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na\nzaujatie stanoviska s tým, že dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na\nprerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/ O. s. p.). Podľa § 239\nods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo\npotvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak Odvolací súd vyslovil vo svojom\npotvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej\nstránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), ďalej ak ide o uznesenie o\nnávrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239\nods. 2 písm. b/ O. s. p.) alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia\nalebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§\n239 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o\npríslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o\n18\n\nodmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva\nduševného vlastníctva a o trovách konania ako aj o tých uzneseniach vo veciach\nupravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods.\n3 O. s. p.).“\nÚstavný súd napokon uvádza, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva,\nže ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis\nmutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nK namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky v 1. rade uznesením\nkrajského súdu\nSťažovateľka v 1. rade namieta porušenie svojich práv tým, že jej nebolo doručené\nuznesenie krajského súdu zo 7. mája 2014, čo považuje za odňatie možnosti konať pred\nsúdom, a zároveň namieta, že jej bolo predbežným opatrením – uznesením krajského súdu\nuložená povinnosť napriek tomu, že nie je účastníkom konania o odporovateľnosť právnych\núkonov vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 35 Cb 141/2012.\nÚstavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti zotrváva na stanovisku, že\nak právna úprava poskytuje tomu-ktorému základnému právu alebo slobode, porušenie\nktorého sa namieta, účinnú právnu ochranu prostredníctvom opravného prostriedku\ndostupného fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ale táto ju nevyužije, také podanie\nústavný súd odmietne pre zjavnú neopodstatnenosť. Konanie pred ústavným súdom nie je\ntotiž konaním, v ktorom by bolo možné naprávať to, čo účastník predchádzajúceho konania\npred súdnym orgánom svojím vlastným postupom zanedbal, keď si riadne a včas nebránil\nsvoje práva, hoci tak urobiť mal a mohol (zásada vigilantibus iura). Pokiaľ sťažovateľka\n19\n\nv 1. rade tvrdí, že jej nebolo uznesenie krajského súdu zo 7. mája 2014 doručené, nič jej\nnebránilo, aby o jeho doručenie krajský súd požiadala. V prípade, ak sa domnieva, že jej\ntýmto konaním krajského súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, je toto tvrdenie\nsamostatným dovolacím dôvodom podľa § 237 písm. f) OSP, ktorý mala sťažovateľka\nv 1. rade možnosť využiť, čo však, ako už bolo uvedené, neurobila.\nVzhľadom na uvedené sa ústavný súd už nezaoberal ani tvrdeným porušením\noznačených práv sťažovateľky v 1. rade, ktoré mali byť porušené uznesením krajského súdu\nzo 7. mája 2014.\nVzhľadom na uvedené odmietol ústavný súd sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nK namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky v 1. rade uznesením\nnajvyššieho súdu z 30. januára 2015\nÚstavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochrany\nzákladných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine\nv záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06).\nNapadnutým uznesením z 30. januára 2015 rozhodol najvyšší súd o dovolaní\nsťažovateľov v 2., 3. a vo 4. rade proti uzneseniu krajského súdu zo 7. mája 2014.\nSťažovateľka v 1. rade dovolanie proti uzneseniu krajského súdu zo 7. mája 2014 nepodala.\nAk sťažovateľka v 1. rade nepodala dovolanie proti uzneseniu krajského súdu zo 7. mája\n2014, uznesením najvyššieho súdu z 30. januára 2015, ktorým bolo rozhodnuté o tomto\ndovolaní, nemôže dochádzať k porušovaniu jej základných práv alebo slobôd.\nKeďže sťažnosť ústavnému súdu podala sťažovateľka v 1. rade, ktorá nie je aktívne\nvecne legitimovaná na podanie sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť\n\n20\n\npodanú neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa\nústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľov uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. júna 2016\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "právny úkon-odporovateľnosť", "predbežné opatrenie", "výkon rozhodnutia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6883741c-4f15-4cfc-aaeb-bde2f2fe6131", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 261/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-30", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6883741c-4f15-4cfc-aaeb-bde2f2fe6131"}, {"guid": "ussr:794309c9-95bc-4f24-8f62-fb5f64051e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 106/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 106/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:794309c9-95bc-4f24-8f62-fb5f64051e73"}, {"guid": "ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/09 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 116/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 825, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97"}, {"guid": "ussr:2aff96f2-5bac-436e-bed8-102368a14566", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2aff96f2-5bac-436e-bed8-102368a14566"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:c1365728-4259-469a-aa80-3d2ee013a8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/06 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1365728-4259-469a-aa80-3d2ee013a8fe"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "c949510a-c4b7-4e39-b504-29346374f81c:5e760a3c-4141-42dd-85ce-fe082abe8792", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3113234281.1", "spisova_znacka": "8Cob/91/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/91/2014 z 25. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3113234281.1"}, {"guid": "dfa28237-5f22-4a7f-85e4-f209a1dfa9aa:2e74bf3c-0fc4-4eaa-88af-52d3bb7f453d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2011:1407227109.5", "spisova_znacka": "8Co/315/2009", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/315/2009 z 26. 9. 2011", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2011-09-26", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1407227109.5"}, {"guid": "78a27fa7-8618-4523-8d5e-e8a04d44d108:07c6456c-ba77-45a0-a2fc-395047a7bc09", "ecli": null, "spisova_znacka": "35Cb/141/2012", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Cb/141/2012 z 19. 11. 2012", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2012-11-19", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/78a27fa7-8618-4523-8d5e-e8a04d44d108:07c6456c-ba77-45a0-a2fc-395047a7bc09"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c41e1ea4-e27c-40b4-bb6b-e5715c87e0d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.165.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 165/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 165/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.165.2020.1"}, {"guid": "7d5481f4-fb5e-477a-9d32-f2a0160f38bb:ff0b8c59-4a47-458a-843b-b4b00cc54b2c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7126205269.1", "spisova_znacka": "4Cob/125/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/125/2026 z 22. 9. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-09-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7126205269.1"}, {"guid": "af6126c6-0a08-4dcb-b320-5fe9a08a8b51:ac57c914-6fc4-4a6e-9b2f-9a4db5ac6c36", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7126206289.2", "spisova_znacka": "2Cob/95/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/95/2026 z 29. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7126206289.2"}, {"guid": "449ca046-5bff-4c1f-8177-483624d74949:849a5926-e110-4497-a264-bbf9ba17fe77", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1325208166.1", "spisova_znacka": "3Cob/3/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/3/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1325208166.1"}, {"guid": "4e101749-f2c1-4449-9706-3cda0067f819:f96a165f-e824-40e5-b981-105040cbe60a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7725202956.1", "spisova_znacka": "4Cob/11/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/11/2026 z 10. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-02-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7725202956.1"}, {"guid": "86af4929-227f-4231-89fe-abdaf9ad841b:7821b777-c852-443a-9f61-3a1ac5c4e8c5", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2026:7126206289.1", "spisova_znacka": "94Cb/25/2026", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 94Cb/25/2026 z 20. 4. 2026", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2026-04-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2026:7126206289.1"}, {"guid": "16a353e3-ef23-4f9b-89f5-714a44d88ad2:0f3257ef-f055-4b22-9b47-eef9b6009326", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2026:2126201393.1", "spisova_znacka": "34Cb/13/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 34Cb/13/2026 z 17. 3. 2026", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2026-03-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2026:2126201393.1"}]}