{"guid": "ussr:d7c4c396-1e9c-45c1-a29f-0863bc7c7fb6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.491.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 491/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 491/2015 z 18. 5. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. mája 2016, sp. zn. I. ÚS 491/2015, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.491.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-05-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d7c4c396-1e9c-45c1-a29f-0863bc7c7fb6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.491.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.491.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.491.2015.1/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 491/2015-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. mája 2016 v senáte\nzloženom\n\nz predsedu\n\nMilana\n\nĽalíka\n\n(sudca spravodajca),\n\nzo\n\nsudkyne\n\nMarianny\n\nMochnáčovej a sudcu Petra Brňáka, prerokoval prijatú sťažnosť\n, právne zastúpeného advokátom JUDr. Drahomírom Tomčom, advokátska\nkancelária, Koceľova 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva\nnasúdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného\npráva na rovnosť účastníkov v konaní zaručeného v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 2 Co 446/2014 z 27. januára 2015 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky, základné právo na rovnosť účastníkov v konaní zaručené v čl. 47\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 2 Co 446/2014 z 27. januára 2015 p o r u š e n é b o l o .\n\n2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Co 446/2014 z 27. januára 2015\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3.\n\npriznáva\n\núhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e mu\nKrajský súd v Bratislave\n\npovinný\n\nvyplatiť na účet jeho právneho zástupcu\n\nJUDr. Drahomíra Tomča, advokátska kancelária, Koceľova 9, Bratislava, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 491/2015-23 z 18. novembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť\núčastníkov v konaní zaručeného v čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivý súdny\nproces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 2 Co 446/2014 z 27. januára 2015 (v spojení s opravným uznesením\nč. k. 2 Co 446/2014-185 z 9. apríla 2015).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom\nPezinok (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 6 C 89/08 sa sťažovateľ svojím návrhom\nzo 7. júla 2008 domáhal proti odporkyni, ktorá bola jeho bývalou manželkou, vrátenia daru\n(podielu 1/2 na jeho rodičovskom rodinnom dome a pozemku, pozn.) z dôvodu hrubého\n\n2\n\nporušenia dobrých mravov odporkyňou ako obdarovanou, ktorého sa mala voči\nsťažovateľovi ako darcovi dopustiť tým, že ešte počas trvania ich manželstva nadviazala\nintímny pomer s iným mužom, čo mala byť jedna z príčin rozvodu ich manželstva,\nktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 7 C 83/07\nz 12. novembra 2007.\n3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 6 C 89/08 z 21. marca 2014 návrh sťažovateľa\nna vrátenie daru zamietol, pričom svoje rozhodnutie mal odôvodniť tým, že nevera zo strany\nodporkyne počas trvania manželstva je síce porušením dobrých mravov, avšak vzhľadom\nna to, že táto nevera nemala byť príčinou rozvodu manželstva, ale iba dôsledkom\nrozvrátenia vzťahov medzi manželmi (t. j. medzi sťažovateľom a odporkyňou), čo bolo\npríčinou jeho rozvodu, nemožno podľa okresného súdu neveru odporkyne hodnotiť tak,\nžeby voči sťažovateľovi dosahovala intenzitu „hrubého porušenia“ dobrých mravov.\n4. O odvolaní sťažovateľa proti označenému rozsudku okresného súdu rozhodoval\nkrajský súd, ktorý svojím rozsudkom sp. zn. 2 Co 446/2014 z 27. januára 2015 (v spojení\ns opravným uznesením z 9. apríla 2015 z dôvodu opravy označenia roku v dátume\nvyhlásenia rozsudku, pozn.) rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí návrhu potvrdil\n(obidva rozsudky v spojení nadobudli právoplatnosť 31. marca 2015 a opravné uznesenie\n22. apríla 2015).\n5. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:\n„... súd prvého stupňa pochybil, keď neveru žalovanej nedôvodne ospravedlňoval\ntým, že táto bol len následkom rozpadávajúcich vzťahov medzi nami. Hodnotením dôvodov,\nktoré viedli k zániku môjho manželstva so žalovanou a týmito potom ospravedlňovať neveru\nžalovanej voči mne, je nenáležité a plne nedôvodné zo strany súdu prvého stupňa. Podstatne\nv konaní o vrátenie daru ako je už vyššie uvedené je to, či možno neveru z jedného manželov\na to v mojom prípade, neveru žalovanej voči mne označiť a hodnotiť ako konanie, ktoré je\nv rozpore s dobrými mravmi. ...\nPri posudzovaní nevery ako príčiny vážneho rozvratu manželstva vychádzajú súdy\nsprávne z toho, že povinnosť vernosti (a platí to pri všetkých ostatných povinnostiach\n\n3\n\nvyplývajúcich z manželstva) majú manželia zásadne až do právoplatného rozhodnutia\no rozvode manželstva, (pozri R IV/1966 str. 392). ...\nUž zo štandardnej súdnej praxe (pozri rozhodnutie NS ČR 33 Odo 137/2002)\nvyplýva, že porušenie manželskej vernosti spôsobom, ktorým manžel znevážil dôstojnosť\nmanželky a vystavil ju pre ňu neprijateľnému poníženiu, je správaním, ktoré sa prieči hrubo\ndobrým mravom (Tento záver platí samozrejme aj opačne, keďže závažného správania a to\nnevery voči mne sa dopustila moja manželka). ...\nVzhľadom na vyššie citované, keď žalovaná ešte ako moja manželka mi bola počas\ntrvania môjho manželstva s ňou preukázateľne neverná (pozri R IV/l 966 ) a porušovala tak\nzároveň viac zásad zakotvených v § 18 Zákona o rodine a prijatých tak na ochranu každého\nmanželstva (žiť spolu, byť si verní, rešpektovať vzájomne svoju dôstojnosť), nemožno\nvysloviť názor súdom prvého stupňa ako aj odvolacím súdom v mojej právnej veci a takýto\nnázor aj ústavne akceptovať, že takýmto správaním žalovaná ako moja manželka neporušila\nhrubým spôsobom dobré mravy s poukazom na ust. § 630 Obč. zák. ...\n... nedôvodne súd prvého stupňa argumentoval tým na obhajobu svojho\nzamietajúceho rozsudku ohľadne mojej žaloby, že nevera zo strany žalovanej, bola len\nnásledkom rozpadávajúcich sa vzťahov medzi manželmi a nebola príčinou rozvratu\nmanželstva a že za tejto situácie potom intenzita porušenia manželskej vernosti nadobúda\npodstatne iný rozmer. Všeobecné súdy v mojom prípade ústavne neakceptovateľne uvádzali,\nže neveru žalovanej treba ospravedlniť z toho dôvodu, že táto bola len následkom\nrozpadávajúcich vzťahov medzi nami.\nK veci treba ďalej dodať to, že je ústavné neakceptovateľné s poukazom na článok 46\nods. 1 Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru , keď v konaní o vrátenie daru ako je už vyššie\nuvedené, všeobecné súdy v mojej právnej veci (Okresný súd v Pezinku a Krajský súd\nv Bratislave) vzhľadom na zistený skutkový stav vo veci, nehodnotili neveru žalovanej\nvoči mne ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Vyššie citovaná súdna prax\n/viď rozhodnutie NS ČR 33 Odo 137/2002 publikované aj v Občiansky zákonník, II. diel,\nkomentár, autor Jozef Fiala, Milan Kindl a kol., Praha, 2009, strana 1206), klasifikuje\na hodnotí neveru ako správanie, ktoré sa hrubo prieči dobrým mravom a potom takéto\nsprávanie voči druhému manželovi, zakladá právny nárok na vrátenie daru s poukazom\nna ust. § 630 Obč. zák.“\n\n4\n\n6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach vyslovuje, že... rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 27.1.2015 spisovej značky 2 Co 446 /2014, ktorým bol potvrdený\nrozsudok Okresného súdu v Pezinku spisovej značky 6 C 89/2008 zo dňa 21.3.2014 vo veci\nsamej v občianskoprávnej veci... došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa\nzaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, článku 47 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky na základe ktorého článku všetci účastníci sú si v konaní\npodľa odseku 2 rovní ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd...\n... Rozsudok Krajského súdu v Bratislava zo dňa 27.1.2015 sp. zn. 2 Co 446/2014 sa\nzrušuje a vec sa vracia... na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n... a Krajský súd v Bratislave sú povinní zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania,\nkaždý vo výške 519,48 € v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokáta\nJUDr. Drahomíra Tomču, číslo účtu...“\n7. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril za krajský súd jeho\npredseda listom sp. zn. Spr 3542/15 z 22. decembra 2015 a k vhodnosti ústneho\npojednávania aj právny zástupca sťažovateľa listom z 18. decembra 2015.\n7. 1 Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:\n„Navrhovateľ ani vo svojej ústavnej sťažnosti neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by\nmohli viesť k inému záveru, než ku ktorému odvolací súd dospel...\nZ vyjadrenia sudcu JUDr. Ondreja Krajču ďalej vyplýva, že ťažiskový právny záver\nsúdu prvého stupňa, s ktorým sa jednohlasne stotožnil i odvolací súd, podľa ktorého nevera\nmanželky navrhovateľa v danej veci nepredstavuje také správanie v hrubom rozpore\ns dobrými mravmi, ktoré by zakladalo splnenie predpokladov pre aplikáciu ustanovenia\n§ 630 Občianskeho zákonníka v predmetnej veci, považuje za správny a zotrváva na ňom.\n... v danej veci samotná nevera odporkyne (keď okolnosti preukazujúce zneváženie\ndôstojnosti navrhovateľa neboli preukázané) nemôže byť považovaná za dostatočný dôvod\npre aplikáciu ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka v danej veci. Ani z ustálenej\n\n5\n\njudikatúry, na ktorú sťažovateľ poukazoval (rozhodnutie NS ČR vo veci sp. zn.\n33 Odo 137/2002), pritom nevyplýva, že by samotou neveru manželky bolo potrebné\npovažovať za také správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pre ktoré sa dotknutý\nmanžel môže úspešne domáhať vrátenia daru. Citované rozhodnutie totiž v tomto smere\nza dostatočnú považuje iba neveru kvalifikovanú, keď za dôvod na vrátenie daru z dôvodu\nhrubého porušenia dobrých mravov považuje porušenie manželskej vernosti takým\nspôsobom, že pri nej došlo k zneváženiu postavenia dotknutého manžela a jeho vystaveniu\nneprijateľnému poníženiu, skutočnosti ktoré však v konaní bezpečne preukázané neboli.\nOdvolací súd preto s ohľadom na právo účastníkov konania na prerokovanie veci\nv primeranej lehote postupoval vecne správne, ak s poukazom na vyššie uvedené právne\nskutočnosti, potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.“\n7. 2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení uviedol:\n„... súhlasím s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od pojednávania\nvo vyššie citovanej veci.“\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\n\n6\n\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah.\n11. V súvislosti s preskúmaním rozsudku krajského súdu sp. zn. 2 Co 446/2014\nz 27. januára 2015 ústavný súd predovšetkým konštatuje, že nie je jeho úlohou zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný\nsúd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym\norgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1\nústavy mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba\nz hľadiska, či je alebo nie je v súlade s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave.\nInými slovami, skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05,\nII. ÚS 127/07).\n12. Krajský súd napádaný rozsudok v podstatnej časti odôvodnil takto:\n„So zreteľom na uvedené, odvolací súd stotožňujúc sa s odôvodnením súdu prvého\nstupňa v celom rozsahu, napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods.\n1, 2 O.s.p. Na zdôraznenie jeho správnosti poukazuje na niektoré právne významné aspekty\nprípadu z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa.\n... K zániku darovacieho vzťahu v zmysle citovaného ustanovenia dochádza\nna základe dvoch právnych skutočností, ktorými sú jednak - hrubé porušenie dobrých\nmravov správaním sa obdarovaného k darcovi alebo členom jeho rodiny a jednak jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému, ktorým sa darca domáha\nvrátenia daru.\nManželskú neveru je nepochybne potrebné považovať za konanie v rozpore s\ndobrými mravmi. Súd prvého stupňa však správne poukázal na to, že predpokladom\núspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného\n(porušenie dobrých mravov) alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale iba také správanie,\nktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé\n\n7\n\nporušenie dobrých mravov a rovnako dospel k správnemu záveru, že správanie odporkyne\nvzhľadom na okolnosti danej veci intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov nedosiahlo.\nZ hľadiska intenzity porušenia dobrých mravov bolo totiž v posudzovanej veci nevyhnutné\nzohľadniť, že ako to vyplýva z pripojeného rozvodového spisu Okresného súdu Bratislava\nIII sp. zn. 7 C 83/2007; v čase, kedy k nevere došlo, boli vzťahy medzi účastníkmi ako\nmanželmi už značne narušené a na rozvrate manželstva mali významný podiel obaja\nmanželia, keď príčiny rozvratu manželstva spočívali v pracovnej zaneprázdnenosti\nnavrhovateľa v súvislosti s realizáciou prístavby k rodinnému domu, rozdielnych\npovahových vlastnostiach manželov, ktoré sa vykryštalizovali až v priebehu manželstva a\nich rozdielnych pohľadoch na účel manželstva, ktoré obaja manželia riešili každý svojským\nspôsobom - neverou. Za daných okolností potom správanie odporkyne spočívajúce v\nnadviazaní intímneho vzťahu s iným mužom, ktoré sa naviac žiadnym spôsobom navonok na\nverejnosti neprejavovalo a nemohlo tak znevážiť dôstojnosť navrhovateľa, ani ho vystaviť\nneprijateľnému poníženiu, nenapĺňa z hľadiska intenzity porušenia znaky hrubého\nporušenia dobrých mravov, a preto nezakladá právo navrhovateľa domáhať sa vrátenia\ndaru podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka.\nPokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že už samotná nevera manželky; v tomto\nprípade odporkyne; predstavuje z hľadiska intenzity porušenie dobrých mravov zakladajúce\nprávo domáhať sa vrátenia daru, na podporu ktorej poukázal na rozhodovaciu činnosť\nNajvyššieho súdu SR (R 31/1999) i Najvyššieho súdu ČR (33 Odo 137/2002), odvolací súd\nuvádza, že táto argumentácia neobstojí, keď posúdenie intenzity porušenia dobrých mravov\nvždy závisí od komplexného posúdenia všetkých okolností, za akých k tomuto porušeniu\ndošlo; na ktorú skutočnosť konštantné poukazujú aj súdy vo svojej rozhodovacej činnosti;\npričom z citovaných rozhodnutí najvyšších súdov ani z ďalšej ich rozhodovacej činnosti\n(porov. uznesenie NS ČR zo dňa 26.06.2009, sp. zn. 33 Cdo 1302/2007) nemožno vyvodiť\nustálený záver, podľa ktorého by manželská nevera bez ďalšieho a bez ohľadu na ďalšie\nokolnosti prejednávanej veci predstavovala sama o sebe hrubé porušenie dobrých mravov\nv zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Naopak, z rozsudku Najvyššieho súdu ČR\nvo veci sp. zn. 33 Odo 137/2002; z ktorého argumentačne vychádzal aj navrhovateľ;\nvyplýva, že za správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi považoval súd iba také\nporušenie manželskej vernosti, v dôsledku ktorého bol druhý manžel vystavený\n\n8\n\nneprijateľnému poníženiu a bola znevážená jeho dôstojnosť Takéto správanie odporkyne\nvšak v prejednávanej veci preukázané nebolo, a preto súd prvého stupňa na základe\nsprávneho vyhodnotenia skutkových okolností, za ktorých došlo k nadviazaniu vzťahu\nodporkyne s iným mužom správne konštatoval, že vzhľadom na intenzitu rozporu správania\nodporkyne s dobrými mravmi za daných okolností jej správanie nemožno považovať za také,\nktoré by navrhovateľovi umožňovalo domáhať sa s poukazom na ust § 630 Občianskeho\nzákonníka vrátenia daru a na základe týchto úvah, správne súd prvého stupňa návrh\nnavrhovateľa zamietol.“\n13. Z citovaného vyplýva, že krajský súd svoje rozhodnutie o potvrdení rozhodnutia\nokresného súdu zamietnuť návrh sťažovateľa na vrátenie mu daru, ktorý (nárok) sťažovateľ\nako darca odôvodnil hrubým porušením dobrých mravov zo strany odporkyne ako\nobdarovanej voči nemu, a to tým, že počas trvania ich manželstva nadviazala intímny vzťah\ns iným mužom (nevera), je založené na konštatovaní, že táto nevera odporkyne môže byť\nsíce vnímaná ako porušenie dobrých mravov, ktoré však nedosahuje intenzitu „hrubého“\nporušenia\n\ndobrých\n\nmravov,\n\nktoré\n\npredpokladá\n\n§ 630 Občianskeho zákonníka.\n\nPodľa krajského súdu v danom prípade nedošlo k hrubému porušeniu dobrých mravov\njednak z dôvodu, že nevera odporkyne mala byť iba jej reakciou na rozvrat vzťahov medzi\nňou a sťažovateľom, ktorý mal zaviniť sťažovateľ, takže táto nevera nebola podľa krajského\nsúdu dôvodom rozvodu manželstva, a to aj z dôvodu, že sťažovateľ sa mal o nevere\nodporkyne dozvedieť až v priebehu rozvodového konania, a jednak z dôvodu, že nevera\nodporkyne nemohla spôsobiť sťažovateľovi žiadnu ujmu ani poníženie, keďže odporkyňa sa\ntýmto vzťahom nemala prezentovať na verejnosti.\n14. V danom prípade tak krajský súd, ako aj pred ním okresný súd, s ktorého závermi\nsa krajský súd v celom rozsahu identifikoval, príčinu hrubého porušenia dobrých mravov\ndali do príčinnej súvislosti s rozvodom manželstva a s jeho dôvodmi, resp. príčinami, ktoré\nvzhliadli v správaní sťažovateľa, negatívnym dôsledkom ktorého mala byť nevera\nodporkyne, ktorá tak nebola podľa súdov príčinou, ba ani jednou z príčin rozvratu\nmanželstva, ale mala byť iba pochopiteľným vyústením správania sťažovateľa.\n\n9\n\n15. V tejto súvislosti je nutné v prvom rade poznamenať, že sťažovateľ svoj návrh\nna vydanie, resp. na vrátenie mu daru odporkyňou neodôvodnil v príčinnej súvislosti\ns rozvodom ich manželstva, ale s neverou odporkyne, ku ktorej malo dôjsť počas trvania ich\nmanželstva.\n16. Na margo preskúmavaných záverov je nutné podotknúť, že v konaní o rozvod\nmanželstva všeobecný súd nerozhoduje o vine či nevine niektorého z manželov na rozpade\nmanželstva, tak ako to v tomto prípade uzavrel a ustálil krajský súd, ale skúma dôvody jeho\nzániku. Napokon aj v tomto prípade na jednej strane krajský súd uvádza, že na rozpade\nmanželstva mali svoj podiel obaja, t. j. tak sťažovateľ, ako aj odporkyňa, avšak na strane\ndruhej súčasne uvádza, že „vinným“ za rozpad manželstva je sťažovateľ, ktorý svojím\nsprávaním vlastne „naviedol“, resp. „doviedol“ odporkyňu k nevere, čo je záver značne\njednostranný a nezohľadňujúci okolnosti danej veci a ani odôvodnenie návrhu sťažovateľa,\nktorý, ako už bolo uvedené, tento neodôvodnil rozvodom manželstva, ale neverou\nodporkyne počas trvania manželstva, ku ktorej nepochybne došlo tak, ako to napokon\nvyplýva aj z vykonaného dokazovania.\n17. V súvislosti s neverou odporkyne, ktorá je dôvodom, kvôli ktorému sa sťažovateľ\ndomáha od nej vrátenia daru, a ktorá v intenciách argumentácie krajského súdu\nnebola dôvodom rozvratu manželstva, sa krajský súd nevysporiadal s tým, že podľa\nvykonaného dokazovania malo k nevere odporkyne dôjsť ešte pred rozvodom manželstva,\nt. j. pred podaním návrhu na rozvod manželstva, ktorý navyše nepodal sťažovateľ,\nale samotná odporkyňa práve z dôvodu, že už mala novú známosť, ktorú nadviazala\nza trvania manželstva so sťažovateľom, ktorého rozvod sama iniciovala. V tomto kontexte\nbolo potrebné vysporiadať sa s týmto postupom odporkyne, ktorá rozvodové konanie\naj napriek ňou tvrdeným závažne rozvráteným vzťahom s odporcom neiniciovala ešte\npred tým, ako nadviazala mimomanželskú známosť, ale až potom, ako túto známosť\nnadviazala. V kontexte uvedených dokazovaním zistených okolností sa krajský súd\nnevysporiadal s tým, či by sa nevera odporkyne, ktorou sťažovateľ odôvodnil svoj návrh\nna vrátenie mu daru, nemohla javiť ako skutočnosť, ktorou by mohla byť sťažovateľovi\nspôsobená nezvratná ujma spočívajúca práve v rozpade manželstva (strata manželky\n\n10\n\na v prípade zverenia dieťaťa na čas po rozvode odporkyni aj možnosti spoločného bývania\ns maloletým, pozn.), ktorého rozpad aj z dôvodu svojej novej známosti iniciovala samotná\nodporkyňa. Z tohto hľadiska krajský súd nezaujal stanovisko ani k tomu, či narušenie\nvzťahov je dostatočným ospravedlnením nevery odporkyne, ktorá tieto vzťahy prvotne\nneriešila rozvodom, ale svojou neverou, ktorú krajský súd aj napriek tomu, že až v jej\ndôsledku odporkyňa iniciovala rozvod, celkom paradoxne nevyhodnotil ako jeho príčinu\nalebo aspoň jednu z príčin, ale iba ako sprievodný jav narušených vzťahov nemajúci žiadny\nvplyv na sťažovateľa.\n18. Závery krajského súdu sa javia ako rozporné aj z toho pohľadu, že súd na jednej\nstrane uzavrel, že neverou odporkyne nebola sťažovateľovi spôsobená žiadna ujma ani\nponíženie v spoločnosti, pretože odporkyňa sa svojím mimomanželským vzťahom\nneprezentovala na verejnosti, avšak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že svedkovia\nna základe nimi videných skutočnosti mali vedomosť o nevere odporkyne ešte pred\nrozvodom a tiež svedkovia vypovedali, že o nevere odporkyne vedeli aj kolegovia v práci\n(známosť mala nadviazať v auguste 2006 a návrh na rozvod podala 24. apríla 2007), z čoho\nje zrejmé, že o nevere odporkyne malo vedomosť aj blízke okolie sťažovateľa, a to susedia,\nako aj kolegovia v práci, pričom krajský súd nevyhodnocoval, či tieto skutočnosti, ktoré\nnapokon tiež viedli k rozvodu manželstva, nemohli mať vplyv na vážnosť a dôstojnosť\nsťažovateľa v spoločnosti jeho mikrosveta, v ktorom žil, tobôž keď on sám sa mal o nich\ndozvedieť oveľa neskôr, a to až počas rozvodového konania. Krajský súd sa nezamýšľal ani\nnad tým, či by aj skoršia vedomosť sťažovateľa o nevere jeho manželsky (t. j. vedomosť\npred rozvodom), napr. z rozhovorov so susedmi, nemohla mať za následok ešte väčšie\nprehĺbenie už tak narušených vzťahov medzi sťažovateľom a odporkyňou, a teda či\nv konečnom dôsledku nebola toho príčinou.\n19. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ tiež namietal arbitrárnosť\nzáverov krajského súdu v otázke posúdenia jeho žalobného petitu, v súvislosti s ktorým\nkrajský súd tiež uviedol:\n„... odvolací súd, nad rámec... dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že petit\nnávrhu na začatie konania; ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni\n\n11\n\npovinnosť vrátiť navrhovateľovi dar - spoluvlastnícky podiel ½ na predmetných\nnehnuteľnostiach;\n\nje\n\nnesprávny,\n\nneprijateľný,\n\nale\n\naj\n\nnevykonateľný,\n\nvzhľadom\n\nna skutočnosť, že k nastúpeniu právnych následkov spočívajúcich v obnovení pôvodného\nprávneho vzťahu dochádza zo zákona po splnení zákonom stanovených predpokladov\n(§ 630 Občianskeho zákonníka), a preto vrátenia daru predstavujúceho nehnuteľnosť sa\nmožno domáhať iba návrhom na určenie vlastníctva, prípadne o vypratanie nehnuteľnosti.“\n20. V súvislosti s uvedeným ústavný súd podotýka, že v konaní o vrátenie daru,\nt. j. v konaní o navrátenie stavu do času pred darovaním, má darca ako pôvodný\n(pred darovaním) vlastník daru možnosť využiť na svoju ochranu všetky druhy žalôb, ktoré\nzákon vlastníkovi na ochranu jeho vlastníckeho práva účinne priznáva po tom, ako došlo\nk zániku darovacieho vzťahu, t. j. k obnove vlastníctva darcu k veci; na základe dvoch\nprávnych skutočností, a to hrubého porušenia dobrých mravov správaním obdarovaného\nvoči darcovi alebo členom jeho rodiny a jednostranného právneho úkonu darcu\nadresovaného obdarovanému smerujúcemu k vráteniu daru.\n21. Vzhľadom na uvedené nedostatky odôvodnenia napádaného rozsudku krajského\nsúdu je ústavný súd toho názoru, že krajský súd nerozhodol v danej veci, tak aby\nposkytovalo rozumné vysvetlenie a odôvodnenie všetkých pre vec rozhodujúcich\nskutočností; preto ústavný sú dospel k záveru, že napádaným rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 2 Co 446/2014 z 27. januára 2015 došlo k namietanému porušeniu sťažovateľom\noznačených práv, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.\nIII.\n22. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd\nv nadväznosti\n\nna\n\ntohto rozhodnutia\n\nzistenie\n\nporušenia\n\nv\n\n2\n\nbode\n\nzákladných\n\nrozhodol\n\no\n\npráv\n\nzrušení\n\nsťažovateľa\nrozsudku\n\nvo\n\nvýroku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nsp. zn. 2 Co 446/2014 z 27. januára 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a opätovné\nrozhodnutie.\n\n12\n\n23. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu\ntrov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich\núhradu v sume 519,48 €.\n24. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3\nvyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného\npaušálu je 8,39 €.\n25. S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi nárok\nna úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava\nzastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 296,44 € vrátane režijného\npaušálu, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia, pričom ústavný súd\nnepriznal sťažovateľovi úhradu trov konania za jeden úkon právnej služby uskutočnený\nv roku 2015 (vyjadrenie z 18. decembra 2015 k vhodnosti ústneho pojednávania), pretože\ntento úkon nepriniesol žiadne nové skutočnosti rozhodné pre vecné posúdenie sťažnosti\nsťažovateľa.\n26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. mája 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "Ústavný súd Slovenskej republiky-vzťah k všeobecným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konanie-splnenie podmienok konania", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "dobré mravy (boni mores)", "manželstvo-rozvod", "rozhodnutie-odôvodnenie", "arbitrárnosť", "dar, darovanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/446/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "0bcede3b-5e96-451c-8b42-dc8945b5c704:14015754-0883-45eb-8819-cd9794b1a46a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1708205945.2", "spisova_znacka": "2Co/446/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/446/2014 z 26. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-01-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1708205945.2"}], "citovane_v": [{"guid": "1caac6ef-d7b8-4064-9e4a-43401eef6239:20746afb-d9aa-4a83-8890-9bb426f260e8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2315205282.2", "spisova_znacka": "9Co/234/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/234/2019 z 14. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-12-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2315205282.2"}, {"guid": "1caac6ef-d7b8-4064-9e4a-43401eef6239:998f3571-f3d0-4185-8f9b-60acc7c3a793", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2315205282.2", "spisova_znacka": "9Co/234/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/234/2019 z 14. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-12-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2315205282.2"}, {"guid": "19a7cafe-3461-4baf-8736-4af9dd1e5b5b:0b992445-99f7-4468-a8c3-234382646758", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8319200879.1", "spisova_znacka": "13Co/7/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/7/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8319200879.1"}, {"guid": "7723bb74-5f4d-4b5f-868c-d9b712a9fac4:5d45a349-db79-454d-aac8-d49ded9d7202", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2315224697.1", "spisova_znacka": "24Co/45/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/45/2018 z 20. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2315224697.1"}, {"guid": "7723bb74-5f4d-4b5f-868c-d9b712a9fac4:36340ba7-f003-430e-b889-a29dff5f4f19", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2315224697.1", "spisova_znacka": "24Co/45/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/45/2018 z 20. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2315224697.1"}, {"guid": "7723bb74-5f4d-4b5f-868c-d9b712a9fac4:7a58a347-a513-4b41-a0da-5ef1e6d2129f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2315224697.1", "spisova_znacka": "24Co/45/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/45/2018 z 20. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2315224697.1"}, {"guid": "7723bb74-5f4d-4b5f-868c-d9b712a9fac4:f772afee-c62e-49b4-bb40-ed07264fa47c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2315224697.1", "spisova_znacka": "24Co/45/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/45/2018 z 20. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-11-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2315224697.1"}, {"guid": "7723bb74-5f4d-4b5f-868c-d9b712a9fac4:fa7effa2-f3b2-4565-bbce-b483c0b31d27", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2315224697.1", "spisova_znacka": "24Co/45/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/45/2018 z 20. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2315224697.1"}, {"guid": "7497d4e7-0e39-4b73-860a-c62cee0bb2e1:2e1da4e1-7d93-4dfd-91e2-bb832d1269e2", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5315209778.1", "spisova_znacka": "6Co/92/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/92/2017 z 27. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5315209778.1"}, {"guid": "f8e78628-e7ff-4235-b2d7-78b5d16da36e:85336ec4-719e-4f36-89f2-068c7136b959", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1708205945.3", "spisova_znacka": "8Co/285/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/285/2016 z 24. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1708205945.3"}, {"guid": "bfb5582b-d907-4833-af71-4a38ac685604:5ec445e2-952d-48cf-9965-45695ec1d479", "ecli": "ECLI:SK:OSPD:2025:3223200401.7", "spisova_znacka": "BN-4C/18/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. BN-4C/18/2023 z 11. 2. 2025", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2025-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2025:3223200401.7"}]}