{"guid": "ussr:e93c585c-a811-4c2a-a332-356183d40fcb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.502.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 502/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 502/2016 z 17. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. augusta 2016, sp. zn. I. ÚS 502/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.502.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2016-08-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e93c585c-a811-4c2a-a332-356183d40fcb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.502.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.502.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.502.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 502/2016-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 22/2012\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n, o d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 22/2012\n(ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní vedenom\npred okresným súdom je sťažovateľ ako obžalovaný trestne stíhaný pre trestný čin\nzneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 8 ods. 1, § 128 ods. 2, 3 a 4 zákona\nč. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“),\ntrestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 a 4 písm. c) Trestného zákona a trestný čin\npodvodu podľa § 250 ods. 1 a 3 Trestného zákona na skutkovom základe opísanom\nv obžalobe podanej 1. marca 2012 prokurátorkou Okresnej prokuratúry Bratislava II.\n3. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti predovšetkým uviedol:\n„Trestné konanie, ktoré je predmetom tejto sťažnosti, sa týka skutkov, ktoré sa mali\nstať v r. 2000. Konanie súdu vo veci takto začalo po temer 12 rokoch prípravného konania.\nVo veci sa celkom koná už šestnásty rok, z toho viac než 4 roky na citovanom okresnom\nsúde.\nÚlohou súdu bolo podľa návrhu prokuratúry vypočutie 17 svedkov, z tohoto počtu\nsúd nevypočul 4 svedkov -\n\n, p.\n\na\n\n, p.\n\n. Posledne menovaného, napriek tomu, že je k\n\ndispozícii, súd vypočuť odmietol.\nAko obžalovaný som využil svoje domnelé právo a okrem výsluchu vyšetrovateľov\na dozorujúcich prokurátorov som navrhol výsluch\n. Súd vypočul jedine\n\na\n\n, štatutárneho zástupcu spoločnosti\n\n(k skutku č. 1 a 2 obžaloby). Súd odmietol nielen výsluch\ndozorujúcich prokurátorov a vyšetrovateľov vo veci, odmietol vypočuť i svedka\na tak súd učinil napriek tomu, že tomuto dvojnásobnému svedkovi prípravného\nkonania zároveň priznal postavenie právneho zástupcu poškodeného a napriek tomu,\nže tento svedok bol navrhnutý i obžalobcom...\n\n2\n\nSúd vypisoval pojednávania v relatívne pravidelných, cca 2 mesačných intervaloch,\navšak tak činil len formálne, napriek tomu, že pojednávanie pripravené nemal. Súd\nv skutočnosti konal celkom 5 pojednávaniami; tromi pojednávaniami v r. 2013, jedným\nv r. 2014 a jedným v r. 2015. Všetky ostatné pojednávania, celkom 14 z 19 údajne\nplánovaných, súd vypísal, hoci nemal v úmysle na nich konať.\n... Ako obžalovaný považujem za úmyselné prieťahy v konaní najmä okolnosť,\nže po výpovedi svedka\n\n, dňa 09.06.2015, posledného svedka\n\nprokuratúry, ktorého výsluch súd pripustil, súd zakrýval svoju nečinnosť následne\nvypísanými 9 pojednávaniami bez toho, aby vyhlásil dokazovanie za skončené. Tak súd\nkonal napriek tomu, že vykonal všetky dôkazy, navrhnuté prokuratúrou, pričom tento štátny\nobžalobca, po dobu jedného roka nielen že žiadne ďalšie dokazovanie nenavrhol,\nale dokonca tvrdil, že žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá.\nDňa 13.04.2016 som podal predsedníčke súdu sťažnosť na prieťahy v konaní\nOkresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/22/2012... Dňa 13.6.2016 mi bol doručený list\nSpr. 2036/2016 z 13.05.2016..., ktorým mi predsedníčka súdu oznámila predĺženie lehoty\nna vybavenie jeho sťažnosti. Žiadnu inú odpoveď na svoju sťažnosť som ale už nedostal.“\n4. Podľa sťažovateľa „... Konanie pred Okresným súdom Bratislava II sa týka\nobžaloby v piatich skutkoch. Uplatňované právo je mimoriadne jednoduché a je rutinou\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov.\n... Moje správanie ako účastníka konania nemožno, počas celej doby konania,\nhodnotiť inak, než ako aktívne a súčinné, v dôsledku čoho nemohlo prispieť k zdĺhavosti\nkonania a nevykazuje ani jediný znak, ktorý by mal byť v môj neprospech pri posudzovaní\nzbytočných prieťahov v tomto konaní.\n... Pokiaľ ide o postup Okresného súdu Bratislava II v posudzovanom konaní,\nz analýzy dosiaľ vykonaných úkonov vyplýva, že súd bol v spore málo činný.\n... Fakt, že v predmetnej veci súd vykonal všetky dôkazy, ktoré prokurátor navrhol,\nnemôže sám o sebe vylúčiť existenciu zbytočných prieťahov v konaní, pretože po vyše roku\nod posledného úkonu súd ďalej konať odmietol a vec nerozhodol.\n\n3\n\n... Okresný súd Bratislava II svojim konaním spôsobuje, že som už viac než 16 rokov\nudržiavaný v stave právnej neistoty za podmienok závažného obmedzenia mojich\nzákladných občianskych práv.“.\n5. Sťažovateľ je preto presvedčený, že postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní dochádza k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie jeho trestnej veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie trestnej veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a tým aj práva „na prístup k súdu\npodľa čl. 36 ods. 1... Listiny základných práv a slobôd“.\n6. Sťažovateľ v závere sťažnosti uviedol, že v konaní pred ústavným súdom nie je\nzastúpený advokátom, pretože jeho právny zástupca v napadnutom konaní splnomocnenie\nvypovedal a všetci sťažovateľom oslovení advokáti ho odmietli v tejto veci zastupovať,\nv dôsledku čoho mu je odopretý prístup k ústavnému súdu. Sťažovateľ preto žiada ústavný\nsúd, aby „s ohľadom na moje právo na účinný prostriedok nápravy oslovil niektorého\nz jemu známych advokátov a požiada ho o moje zastupovanie v konaní“.\n7. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, bolo porušené postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3T/22/2012.\nÚstavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava II, aby v konaní vedenom\npod sp. zn. 3T/22/2012 konal bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami Trestného\nporiadku.\nÚstavný súd priznáva sťažovateľovi\n\nprimerané\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 20.000,-€..., ktoré mu je okresný súd Bratislava II povinný\nzaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\n\n4\n\nII.\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 22/2012 dochádza k porušovaniu jeho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n11. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je\nprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré\nmu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie\nje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\n\n5\n\n12. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj\nv tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady\nsubsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť\niba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom\nrámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných\ndo úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.\n13.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nv\n\nsúlade\n\ns\n\nprincípom\n\nsubsidiarity\n\nsvojej\n\nprávomoci\n\npodľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené\npodmienky na konanie pred ním.\n14. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ pred podaním ústavnej\nsťažnosti doručil 13. apríla 2016 predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy\nv napadnutom konaní. Z dôvodu zabezpečenia podkladov a potreby nahliadnuť do spisu\nbola lehota na prešetrenie a vybavenie sťažnosti predĺžená v zmysle § 65 ods. 2 zákona\nč. 757/2004 Z. z o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no súdoch“), o čom bol sťažovateľ upovedomený listom z 13. mája 2016. Podľa zistenia\nústavného súdu predsedníčka okresného súdu v odpovedi na podanú sťažnosť z 5. augusta\n2016 vyhodnotila túto vo vzťahu k plynulosti konania ako dôvodnú a uviedla, že „Dĺžka\nkonania bola ovplyvnená aj množstvom agendy, vybavujúcej zákonným sudcom\na za spôsobené prieťahy v konaní sa Vám v mene správy a vedenia tunajšieho súdu\nospravedlňujem. Tieto prieťahy považujem vzhľadom na ďalší postup súdu a prijaté\nopatrenia za odstránené, vo veci je určený termín hlavného pojednávania na 11.10.2016.“.\nSťažovateľ teda nevyčkal na účinky ním podanej sťažnosti a podaním podľa čl. 127 ods. 1\nústavy doručeným 29. júla 2016 sa obrátil na ústavný súd.\n15. Ústavný súd už viackrát rozhodol (IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva\núčastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je\nposkytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený\nporušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd\n\n6\n\npreto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nkoná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky,\nktoré má podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku\nnesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde);\ntakéto dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.\n16. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle\n§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých\nzákladných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj\nso základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,\nIV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi\nv súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať\nbez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť\n[§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].\nPodobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je\nzistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého\nodseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný\nna účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.\n17. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, jej príloh a svojich zistení ústavný súd dospel\nk názoru, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo\npodľa citovaných ustanovení zákona o súdoch asi tri mesiace pred podaním sťažnosti\nústavnému súdu, nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti\nnapadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený\nnečinnosťou okresného súdu. Ústavný súd zastáva stanovisko, že predmetná sťažnosť bola\nv okolnostiach prípadu zo strany sťažovateľa iba formálnym úkonom, ktorému nemožno\npripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného\nsúdu dostala primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom\nv napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 278/04).\n\n7\n\n18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva názor, že hoci sťažovateľ podal pred\ntým, ako sa obrátil na ústavný súd, sťažnosť podľa zákona o súdoch, takéto formálne\nvyužitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde\nsťažovateľom nemožno považovať za efektívny postup, ktorý by predstavoval splnenie\npodmienky prípustnosti sťažnosti podľa označeného ustanovenia zákona o ústavnom súde.\nÚstavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo\nmožné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku nápravy, ktorý zákon\nsťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie\nktorého je oprávnený podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ním\nsledovaný cieľ.\n19. Ústavný súd dodáva, že predsedníčka okresného súdu vo vybavení sťažnosti\npriznala prieťahy v konaní a uviedla: „Tieto prieťahy považujem vzhľadom na ďalší postup\nsúdu a prijaté opatrenia za odstránené, vo veci je určený termín hlavného pojednávania\nna 11.10.2016.“ Vzhľadom na uvedené ústavný súd v okolnostiach danej veci považuje\npre tento čas prijaté opatrenia predsedníčkou okresného súdu za dostatočné na odstránenie\nnamietaných prieťahov v konaní.\n20. Na základe týchto zistení ústavný súd podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1\nzákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\n21. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti. V súvislosti s požiadavkou\nsťažovateľa, aby ústavný súd oslovil niektorého z advokátov a požiadal ho o zastupovanie\nsťažovateľa v konaní pred ústavným súdom ústavný súd uvádza, že je v jeho právomoci\nrozhodnúť o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu, ktorej vyhovie\nv prípade súčasného (kumulatívneho) splnenia podmienok vyplývajúcich z jeho ustálenej\ndoterajšej judikatúry v tejto oblasti, t. j. ak ustanovenie právneho zástupcu odôvodňujú\npomery sťažovateľa (ak vzhľadom na svoje majetkové pomery sťažovateľ nedisponuje\ndostatočnými zdrojmi na úhradu trov právneho zastúpenia) a ak v prípade sťažovateľovej\nsťažnosti nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.\n\n8\n\n22. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci\nrozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby\npo splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade\nzotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným\nprieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. augusta 2016\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:141c9c61-e4b8-4755-a0cf-b59c16aaa61c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 366, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:141c9c61-e4b8-4755-a0cf-b59c16aaa61c"}, {"guid": "ussr:478a96d5-934d-4959-9b9c-44f14e48a5f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 278/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 278/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:478a96d5-934d-4959-9b9c-44f14e48a5f7"}, {"guid": "ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 153/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 153/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8a4a97de-6b04-4e7b-9257-b3e10a84b5a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.601.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 601/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 601/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.601.2018.1"}]}