{"guid": "ussr:9e481b73-beb8-4d21-9de0-df47b30a8750", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.576.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 576/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 576/2015 z 16. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. decembra 2015, sp. zn. I. ÚS 576/2015, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.576.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2015-12-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9e481b73-beb8-4d21-9de0-df47b30a8750", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.576.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.576.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.576.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 576/2015-7\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\n16. decembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť\n, obaja bytom\n\nsenátu\n\na\n, právne zastúpených\n\nadvokátom JUDr. Petrom Svrčekom, advokátska kancelária, Dončova 1443/5, Ružomberok,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46\nods. 1\n\nÚstavy\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Žiline\n\nsp. zn. 5 Co 432/2013 z 29. októbra 2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2015\ndoručená sťažnosť\n\na\n\n(spolu ďalej len\n\n„sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\n\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 432/2013 z 29. októbra 2013.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom\nRužomberok (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 6 C 143/2012 sa žalobca domáhal\nproti sťažovateľom určenia svojho výlučného vlastníckeho práva k parcele KN „C“\nč.\n\n, v súčasnej dobe vedenej na LV č.\n\nnachádzajúcej sa v katastrálnom území\n\n(ďalej len „sporná nehnuteľnosť“), ktorú žalobca (ďalej len „vydražiteľ“)\núspešne vydražil na dražbe uskutočnenej súdnym exekútorom 10. januára 2002\nv exekučnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. Er 123/2001 na majetok\npovinného z exekúcie (ďalej len „povinný z exekúcie“), vo vlastníctve ktorého bola sporná\nnehnuteľnosť vedená katastrom nehnuteľností ku dňu dražby. Vydražiteľ sa napriek tomu\ndomáhal určenia svojho vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti z dôvodu, že mu súdny\nexekútor udelil príklep, ktorý bol schválený uznesením okresného súdu sp. zn. Er 123/01\nz 11. júla 2002 (potvrdeným aj uznesením krajského súdu sp. zn. 23 Co 2134/02\nz 28. februára 2003, pričom tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 23. júla 2003, pozn.),\na sťažovatelia aj napriek tomu, že vydražiteľ zaplatil ním v dražbe najvyššiu učinenú\nponuku, si v procesnom postavení žalovaných uplatňovali na spornú nehnuteľnosť\nvlastnícky nárok.\n3. Sťažovatelia si tento svoj vlastnícky nárok k spornej nehnuteľnosti, resp. k jej časti\nodvodzovali od kúpnej zmluvy z 20. septembra 1999, na základe ktorej sa v postavení\nkupujúcich stali bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu vo veľkosti 1/3 na spornej\nnehnuteľnosti, pričom podiel odkúpili od povinného v exekúcii, pričom vklad ich\nvlastníckeho práva k predmetnému spoluvlastníckemu podielu na spornej nehnuteľnosti bol\npríslušným Katastrálnym úradom v Ružomberku (ďalej len „katastrálny úrad“) povolený\n27. októbra 1999, avšak z dôvodu pochybenia katastrálneho úradu bol tento vklad\nvlastníckeho práva zapísaný do katastra nehnuteľností až 20. júla 2002, t. j. až\npo uskutočnení zmienenej dražby v exekučnom konaní sp. zn. Er 123/01, ktorá sa konala\n10. januára 2002, preto bol v čase konania dražby v katastri nehnuteľností vedený\nako vlastník spornej nehnuteľnosti stále povinný z exekúcie.\n\n2\n\n4. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 6 C 143/2012 z 20. mája 2013 žalobe vydražiteľa\nv celom rozsahu vyhovel a určil, že vydražiteľ je výlučným vlastníkom spornej\nnehnuteľnosti. Rozsudok bol ako vecne správny potvrdený aj rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 5 Co 432/2013 z 29. októbra 2013. Dovolanie sťažovateľov podané proti tomuto\nrozsudku krajského súdu bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 401/2014 z 24. marca 2015 ako neprípustné odmietnuté.\n5. Sťažnosť podanú ústavnému súdu sťažovatelia odôvodnili takto:\n«V konaní o určenie vlastníckeho práva bolo preukázané, že sťažovatelia nadobudli\nna základe kúpnej zmluvy a následného právoplatného rozhodnutia Okresného úradu\nRužomberok spoluvlastnícky podiel k pozemku KN parc. č.\n\nvo veľkosti 1/3. Taktiež\n\nbolo preukázané, že vlastnícke právo k tomuto pozemku nadobudol v exekučnej dražbe\nvydražiteľ\n\n. Došlo teda k stretu dvoch vlastníckych práv, ktoré boli\n\nnadobudnuté v súlade s právom, a teda by mali požívať rovnakú právnu ochranu.\nVyriešenie stretu dvoch práv ústavne súladným spôsobom je úlohou orgánu aplikácie\npráva. Návod na ústavne súladný postup ponúka napr. Ústavný súd Českej republiky, ktorý\nuvádza: „Podle ustálené judikatury Ústavního soudu při střetu dvou základních práv musí\nobecné soudy nejprve rozpoznat, která základní práva jednotlivých účastníků sporu jsou\nve hře, a poté, s přihlédnutím ke všem rozhodným okolnostem daného případu, musí\nrozhodnout tak, aby, je-li to možné, zůstalo zachováno z obou základních práv co nejvíce,\na není-li to možné, pak dát přednost tomu základnímu právu, v jehož prospěch svědčí\nobecná\n\nidea\n\nspravedlnosti,\n\nrespektive\n\nobecný\n\nprincip\n\n(výše\n\ncitovaný\n\nnález\n\nsp. zn. I. ÚS 353/04, nález sp. zn. I. ÚS 3571/10 ze dne 12. 5. 2011 (N 91/61 SbNU 415)\nči výše citované nálezy sp. zn. Pl. ÚS 34/09 a sp. zn. I. ÚS 1826/11)...\n...Súdy prvého i druhého stupňa porušili základné právo sťažovateľov na súdnu\nochranu v prvom rade tým, že sa možnosťou ústavne súladného riešenia stretu dvoch\nzákladných práv vôbec nezaoberali. V druhom rade nastalo toto porušenie ústavného práva\nsťažovateľov ústavne nesúladným priklonením sa na stranu vlastníckeho práva vydražiteľa\nbez zohľadnenia možnosti vyváženej ochrany vlastníckeho práva sťažovateľov i vydražiteľa.\n\n3\n\nV tomto bode rozhodovania (po identifikácii kolidujúcich základných práv) mali všeobecné\nsúdy skúmať možnosť zachovania maxima z obidvoch vlastníckych práv.\n...Sťažovatelia tak vlastnia len rodinný dom, ale nie pozemok pod ním ani vedľa\nneho. ... Vydražiteľ na výkon svojho vlastníckeho práva k rodinnému domu súpisné č.\nnepotreboval vlastnícke právo k časti pozemku pod rodinným domom vo vlastníctve\nsťažovateľov, ako ani k časti pozemku vedľa tohto domu, aby bol sťažovateľom umožnený\nprístup do rodinného domu (vchod doň sa nachádza zboku z pozemku, ktorý v dôsledku\ndražby sťažovateľom nepatrí).\nVydražiteľ previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na manželov\n, ktorí ho následne previedli na svojho syna\n\n. Títo vlastníci\n\nzabraňujú sťažovateľom previesť vlastnícke právo k rodinnému domu tým, že odmietajú\npredať pozemok pod rodinným domom vo vlastníctve sťažovateľov za neprimerane vysokú\ncenu, ktorú ponúkli sami vlastníci.\n\nďalej obmedzujú prístup sťažovateľov\n\nk rodinnému domu zamykaním brány, ktorá im navyše nepatrí. Tieto skutočnosti nemohli\nvšeobecné súdy, samozrejme, pri svojom rozhodovaní vedieť, avšak je zrejmé,\nže protiústavná aplikácia práva zo strany súdov viedla k výkonu vlastníckeho práva\nprávnych nástupcov vydražiteľa v rozpore s dobrými mravmi.»\n6. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd po prijatí ich\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5 Co/432/2013-139 zo dňa 29. 10. 2013\nbolo porušené právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nRozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 5 Co/432/2013-139 zo dňa 29. 10. 2013,\nuznesenie Okresného súdu Ružomberok č. k. 6 C/143/2012-148 zo dňa 13. 12. 2013,\nuznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 5 Co/277/2014-183 zo dňa 30. 5. 2014 a uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 7 Cdo 401/2014 zo dňa 24. 3. 2015 sa\nzrušujú a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.“\n7. Uzneseniami okresného súdu č. k. 6 C 143/2012-148 z 13. decembra 2013\na krajského súdu č. k. 5 Co/277/2014-183 z 30. mája 2014 bolo rozhodnuté iba o náhrade\n\n4\n\ntrov konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 6 C 143/2012 po meritórnom\nrozhodnutí veci.\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. Podstata námietok sťažovateľov týkajúca sa porušenia základného práva\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, k porušeniu ktorého malo dôjsť\nv príčinnej súvislosti s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 Co 432/2013 z 29. októbra 2013,\nje založená na ich tvrdení o arbitrárnosti označeného rozsudku krajského súdu, ktorý\npodľa ich názoru neuviedol náležité dôvody, na základe ktorých priznal väčšiu mieru\nochrany vlastníckemu právu vydražiteľa, ktorý v dražbe nadobudol spornú nehnuteľnosť,\na to na úkor ochrany ich vlastníckeho práva k tejto identickej spornej nehnuteľnosti.\n\n5\n\nSťažovatelia rovnako ako vydražiteľ vlastnícke právo nadobudli legálnym spôsobom,\na to dokonca skôr ako vydražiteľ.\n11. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124\nústavy súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných\nsúdov, avšak iba z hľadiska, či je alebo nie je v súlade s ústavno-procesnými zásadami\nupravenými v ústave. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by\nmali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05).\n12. Pokiaľ ide o sťažovateľmi napádaný rozsudok krajského súdu (dovolanie,\nproti ktorému najvyšší súd ako neprípustné odmietol), ústavný súd tento vecne preskúmal,\na to v súlade so svojou ustálenou judikatúrou inšpirovanou právnymi závermi Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (napr. rozsudok z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus\nČeská republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54), podľa ktorej v prípadoch,\nak sťažovateľ uplatní mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie), spôsobilý zabezpečiť\nochranu jeho práv, avšak najvyšší súd ho následne odmietne ako neprípustný, je lehota\nna podanie sťažnosti ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde v zásade zachovaná\naj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu\n(napr. IV. ÚS 195/2010, III. ÚS 227/2010, I. ÚS 276/2010).\n13. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený v čl. 46 ods. 1\nústavy, je okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde aj právo\nna určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nsíce neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania,\navšak z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné\nskutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.\n\n6\n\n14. Krajský súd napádaný rozsudok odôvodnil takto:\n„Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového\nmateriálu, vyhodnotení toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ navrhovateľ a odporcovia v 1/ a 2/ rade, ako aj v písomnom vyjadrení navrhovateľ,\nkonštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné\npre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl.\nO. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom\nrozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p., keďže\nsa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len\nna skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.“\n15. Keďže krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia\nokresného súdu v rozsudku sp. zn. 6 C 143/2012 z 20. mája 2013, pre úplnosť veci ústavný\nsúd považuje za nevyhnutné poukázať aj na toto odôvodnenie v jeho podstatnej časti:\n„Exekúcia je jedným zo spôsobov núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí.\nNa rozdiel od výkonu rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku, tento spôsob\nnúteného výkonu nezabezpečuje štát priamo svojimi orgánmi (súdmi), ale prostredníctvom\nfyzickej osoby - exekútora. Štát tak zákonom preniesol na iný než štátny orgán časť svojich\npovinností a oprávnení pri poskytovaní súdnej ochrany. Exekučné konanie prebieha\npred štátom ustanoveným a povereným orgánom a pod dohľadom štátu. Výsledok\nexekučného konania má rovnaké účinky, ako keby nútený výkon uskutočnil súd. Z\nuvedeného vyplýva požiadavka stability právnych vzťahov založených v exekučnom procese,\nnajmä práv, ktoré nadobudli tretie osoby. Osoby, ktoré sa zúčastnia dražby pri\nuskutočňovaní exekúcie predajom nehnuteľných a hnuteľných vecí, musia mať istotu, že\nvydražením nadobudnú vlastníctvo k vydraženej veci. Nemajú možnosť, ale ani dôvod\nskúmať, či exekútor pri príprave exekučnej dražby postupoval v súlade s Exekučným\nporiadkom. Exekučný poriadok preto v § 61 stanovuje, že navrátenie do predošlého stavu\nje v exekučnom konaní vylúčené. Obdobne ako Občiansky súdny poriadok v § 243d\ntak vyjadruje zásadu, že právne pomery tretích osôb, ktoré nadobudli práva, už nemôžu byť\ndotknuté. Znamená to, že v exekučnom konaní môže dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti od osoby, ktorá nie je jej vlastníkom, a teda k prelomeniu zásady\n\n7\n\nnemo plus iuris, a tiež zásady nepremlčateľnosti vlastníckeho práva ako základného\nľudského práva zakotveného v Ústave SR. Pôvodný vlastník totiž v tomto prípade nemá\nk dispozícii účinné prostriedky, ktorými by sa mohol domáhať ochrany svojho vlastníckeho\npráva. Uvedené vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej vydražiteľ,\nktorému bol v exekučnom konaní udelený príklep a zaplatil najvyššie podanie, nadobudol\nvlastníctvo k vydraženým veciam. Takto nadobudnuté vlastnícke právo nemôže byť dotknuté\nani prípadnými vadami exekučného konania (rozsudok NS SR sp. zn. 1 ObdoV 2/2004\nzo dňa 26. 05. 2005, R 64/2008). Na doplnenie je potrebné poukázať na to, že uznesenie,\nktorým bol schválený príklep súdneho exekútora v predmetnej exekučnej veci, nebolo\nv riadnom ani mimoriadnom opravnom konaní zrušené.\nVzhľadom na vyššie uvedené súd návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia,\nže je výlučným vlastníkom pozemku KN „C“ č.\nRužomberok na LV č.\n\nzapísaného Správou katastra\n\nv celom rozsahu vyhovel. Pokiaľ potom odporcovia\n\nodvodzovali svoje vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1/3-tina k celku\nk uvedenému pozemku od vyššie špecifikovanej kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený\npod\n\n, súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nemohol prihliadnuť\n\nna ich obranu, že sú podielovými spoluvlastníkmi na predmetnom pozemku vo veľkosti\nspoluvlastníckeho podielu 1/3-tina k celku. Pokiaľ odporcovia prostredníctvom svojej\nprávnej zástupkyne poukazovali na to, že v čase vykonania predmetnej dražby, t. j. ku dňu\n10. 01. 2002 už boli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci k predmetnému pozemku v tom\nčase na LV č.\n\n(v súčasnosti na LV č.\n\n), táto skutočnosť bola jednoznačne\n\nvyvrátená z oznámenia Správy katastra v Ružomberku zo dňa 28. 09. 2012, z ktorého\njednoznačne vyplynulo, že vlastníctvo na základe kúpnej zmluvy\n\nbolo\n\ndo katastra nehnuteľností zapísané až 20. 07. 2002. Bez ohľadu na uvedenú, v konaní\npreukázanú skutočnosť si súd opätovne dovoľuje poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR publikované pod č. R 64/2008 v zmysle ktorého vydražiteľ, ktorému bol\nv exekučnom konaní udelený príklep a zaplatil najvyššie podanie, nadobudol vlastníctvo\nk vydraženým veciam. Takto nadobudnuté vlastnícke právo nemôže byť dotknuté ani\nprípadnými vadami exekučného konania. Správnosť postupu v exekučnom konaní môže byť\nna podnet účastníkov s účinkami pre exekučné konanie skúmaná len v rámci tohto konania,\nv rozsahu a prostriedkami stanovenými predpisom upravujúcim toto konanie.“\n\n8\n\n16. Citované odôvodnenie okresného súdu, ako aj krajského súdu, ktorý sa s ním\nv celom rozsahu stotožnil, je plne v súlade so závermi ústavného súdu vyslovenými\nnapr. v sp. zn. II. ÚS 289/08, sp. zn. I. ÚS 46/2012 a sp. zn. IV. ÚS 324/2013, pokiaľ\nide o posúdenie postavenia vlastníka veci (odlišného od osoby povinného v exekúcii)\nvoči osobe, ktorá túto vec nadobudla do vlastníctva dobromyseľne udelením a následným\nsúdnym schválením príklepu udeleného v exekúcii, aj keď v čase exekúcie predmetná vec\nnebola vo vlastníctve povinného z exekúcie.\n17. Podľa názoru ústavného súdu vysloveného v náleze sp. zn. II. ÚS 289/08\nz 5. novembra 2008 «... v prípade, ak exekučné konanie prebehne v súlade s účinnou\nprávnou úpravou, t. j. ak exekučný súd, ako aj exekučným súdom poverený súdny exekútor\npri nútenom výkone súdneho alebo iného rozhodnutia predajom (dražbou) nehnuteľných\nvecí vychádzajú z aktuálnych záznamov o vlastníkoch predávaných nehnuteľností vedených\nv katastri nehnuteľností a osoba, ktorá má voči týmto nehnuteľnostiam právo\nspochybňujúce právo vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností, sa nedomáha tohto jej\npráva včas (pred predajom nehnuteľnosti) podaním vylučovacej žaloby, nič nebráni tomu,\naby sa vydražiteľ, ktorý zaplatil najvyššie podanie a ktorému bol súdnym exekútorom\nudelený a exekučným súdom schválený príklep, stal vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti\nku dňu udelenia príklepu bez ohľadu na „pravdivosť“ vlastníctva povinného z exekúcie,\nktorý bol k okamihu udelenia príklepu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník.\nNepochybne aj „pôvodný vlastník“ alebo iná osoba disponujúca silnejším právom\nk predmetu exekúcie ako je právo povinného z exekúcie, ktorá sa síce včas (pred predajom\nexekvovanej nehnuteľnosti) nedovolala ochrany svojho vlastníckeho práva, či už z dôvodu\njej nevedomosti o prebiehajúcom exekučnom konaní, alebo z jej nevedomosti o existencii\nprávnych prostriedkov (vylučovacia žaloba), ktoré jej na ochranu jej práva (silnejšieho\nod práva povinného v exekúcii) poskytuje právny poriadok, má možnosť domáhať sa\nochrany tohto práva (v prípade jeho preukázania) aj po vykonaní exekúcie, a z titulu „práva\nsilnejšieho“ k vydraženej veci sa môže od oprávneného v exekúcii domáhať vydania\nvýťažku z predaja tejto veci ako náhrady za odňatie jej práva k vydraženej veci. Táto osoba\nsa však nemôže domôcť samotného vydania exekvovanej veci od vydražiteľa, ktorý sa stal\n\n9\n\njej vlastníkom zákonným spôsobom navyše odobreným rozhodnutím štátu (schválenie\nudelenia príklepu), ktorý sa spomedzi spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva\nupravených v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za „privilegovaný“ (prioritný)\nspôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, majúci prednosť pred vlastníckym právom\nnadobudnutým iným, zákonom predvídaným spôsobom.\nNavyše v prípade, ak sa osoba so silnejším právom k exekvovanej veci k právu\npovinného z exekúcie nemohla domôcť ochrany svojho práva pred predajom (vydražením)\ntejto veci v dôsledku nesprávneho postupu exekučného súdu alebo súdneho exekútora, môže\nsa domáhať proti týmto subjektom náhrady škody podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku,\npodľa ktorého exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho\nzamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona, prípadne žalobou podľa zákona\nč. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov.»\n18. V danom prípade sa exekučné konanie uskutočnilo v súlade s platnou právnou\núpravou, pretože povinný z exekúcie bol v katastri nehnuteľností (z dôvodu pochybenia\nkatastrálneho úradu) riadne vedený ako vlastník exekvovanej spornej nehnuteľnosti, a teda\nvydražiteľ sa bez ohľadu na sťažovateľmi spochybňované vlastníctvo povinného z exekúcie,\nako aj bez ohľadu na vedomosť, resp. nevedomosť sťažovateľov o prebiehajúcom\nexekučnom konaní stal legitímnym vlastníkom spornej nehnuteľnosti ku dňu udelenia\npríklepu a zaplatením najvyššieho podania. Tento spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva\nje „privilegovaným“ spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva (odobreného štátom).\n19. Na existencii „práva silnejšieho“ proti právu povinného z exekúcie, ktorý je\nako vlastník predmetu dražby zapísaný v katastri nehnuteľností, je založená možnosť\nvyužitia žaloby proti oprávnenému z exekúcie na vydanie výťažku z predaja predmetu\ndražby z dôvodu, že pri výkone rozhodnutia bol neprimerane obohatený z majetku\nskutočného vlastníka (tzv. žaloba z lepšieho práva). Na tomto mieste ústavný súd podotýka,\nže silnejším právom oproti vlastníckemu právu osoby zapísanej ako vlastník v katastri\nnehnuteľností môže byť iba iné vlastnícke právo, resp. vlastnícke právo inej osoby, ktoré\n\n10\n\nje síce reálne preukázateľné (napr. súdnym rozhodnutím alebo platnou zmluvou), aj keď\nnie je zapísané v katastri nehnuteľností.\n20. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Základné právo na súdnu ochranu neznamená nárok na to, aby bol účastník\nkonania pred všeobecným súdom úspešný, t. j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho\npožiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým,\nže všeobecné súdy zistia skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci\nrozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že\nneboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva\nna spravodlivý proces.\n21. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že krajský súd (a pred ním okresný\nsúd) v napadnutom rozsudku sp. zn. 5 Co 432/2013 z 29. októbra 2013 ústavne udržateľným\nspôsobom aplikoval závery vyplývajúce z judikatúry ústavného súdu, od ktorej ústavný súd\nnepovažuje za dôvodné odchýliť sa ani v tomto prípade, preto ústavný súd sťažnosť\nsťažovateľov už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde).\n22. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n\n11\n\nO arbitrárnosti a svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.\n23. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody\nsťažovateľov (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tomto ich nároku\nuž nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. decembra 2015\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučné konanie", "kolízia základných práv a slobôd", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov", "príčinná súvislosť", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:14e20656-a40b-4a1e-a261-50f2ebf4876a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 324/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 324/2013 z 6. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:14e20656-a40b-4a1e-a261-50f2ebf4876a"}, {"guid": "ussr:4cae94d9-9ed9-4e0b-855d-c70232c0c32d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cae94d9-9ed9-4e0b-855d-c70232c0c32d"}, {"guid": "ussr:ba3ae771-63a7-45ac-adb4-c517ca0699c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ba3ae771-63a7-45ac-adb4-c517ca0699c6"}, {"guid": "ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 227/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 227/2010 z 1. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-01", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:9046da5a-c320-4658-a0bd-a0577e8b81ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 289/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 289/08 z 5. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-05", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9046da5a-c320-4658-a0bd-a0577e8b81ae"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "d4d76e0b-a43b-4a50-8eff-ad5232c3c42e:dbfee608-51ca-4d61-8d2e-3feea582c1a2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1111244617.1", "spisova_znacka": "5Co/277/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/277/2014 z 8. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-12-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1111244617.1"}], "citovane_v": []}