{"guid": "ussr:a601d018-0671-40e5-ab2a-6b18160fbdc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.580.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 580/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 580/2015 z 16. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. decembra 2015, sp. zn. I. ÚS 580/2015, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.580.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2015-12-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a601d018-0671-40e5-ab2a-6b18160fbdc0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.580.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.580.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.580.2015.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 580/2015-12\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\nneverejnom\n\n16. decembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť\n\nzasadnutí\n\nsenátu\n\n,\n\n, právne zastúpeného advokátkou Mgr. Evou Vallovou, advokátska kancelária,\nOsadná 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu\nBratislava I sp. zn. 3 CbZM 16/2012 z 11. septembra 2013, rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 2 CoZm 28/2013 z 11. novembra 2014 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo 13/2015 z 27. mája 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n17. septembra 2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných\n\npráv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava I\n(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 CbZM 16/2012 z 11. septembra 2013, rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 CoZm 28/2013\nz 11. novembra 2014 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 3 Obdo 13/2015 z 27. mája 2015.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou podanou okresnému súdu\n29. decembra 2008 sa sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu domáhal proti žalovanému\nurčenia odporovateľnosti (neplatnosti) zmenky, ktorú v prospech žalovaného vystavil\n30. novembra 2005 sťažovateľov dlžník (obchodná spoločnosť\n\n, ďalej len\n\n„dlžník“ alebo „sťažovateľov dlžník“) s odôvodnením, že týmto úkonom mal sťažovateľov\ndlžník záujem zmenšiť svoj majetok s cieľom poškodiť sťažovateľa ako svojho veriteľa\npri uspokojení jeho pohľadávky. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 3 CbZm 16/2012\nz 11. septembra 2013 žalobu sťažovateľa zamietol s odôvodnením, že ním uplatňovaný\nnárok bol „premlčaný“, ako aj s odôvodnením, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno,\nkeď nepreukázal, žeby sa v dôsledku vystavenia predmetnej zmeny dlžníkom zmenšil\nmajetok dlžníka natoľko, žeby nemohol byť uspokojený aj nárok sťažovateľa ako jeho\nďalšieho veriteľa.\n3. Na základe odvolania podaného sťažovateľom krajský súd rozsudkom\nsp. zn. 2 CoZm 28/2013 z 11. novembra 2014 označený rozsudok okresného súdu\nako vecne správny potvrdil konštatujúc, že sťažovateľ podal odporovaciu žalobu po lehote\nuvedenej v § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto je akékoľvek ďalšie dokazovanie\nirelevantné. Dovolanie sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu bolo uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 Obdo 13/2015 z 27. mája 2015 ako neprípustné odmietnuté.\n4. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta predovšetkým porušenie\nsvojho práva na spravodlivý súdny proces, a to z dôvodu, že okresný súd, ako ani krajský\nsúd a nápravu nezjednal ani najvyšší súd rozhodli v merite veci na základe nedostatočne\nzisteného skutkového stavu, keď v záujme jeho riadneho zistenia odmietli vykonať dôkazy\n\n2\n\nnavrhované sťažovateľom (vypočutie konateľov dlžníka; predloženie účtovných dokladov\ndlžníka s cieľom zistenia jeho skutočného majetku), v dôsledku čoho podľa sťažovateľa\nbola nesprávne vyhodnotená „... majetková situácia dlžníka... ako sťažovateľom\nnepreukázaná, bez toho, aby bol v tejto súvislosti vykonal akýkoľvek dôkaz...“. Sťažovateľ\nnamieta aj neudržateľnosť záveru pozostávajúci zo skutočnosti, že dotknutá zmenka, ktorá\nbola vystavená sťažovateľovým dlžníkom 30. novembra 2005, je skutočne pravdivá a podľa\nsťažovateľa sa táto okolnosť nedá skúmať bez posúdenia pravosti zmenky, pričom\n„Sťažovateľ v konaní požadoval preskúmanie originálu zmenky, ktorým sa však žiaden\nz porušovateľov nezaoberal.“.\n5. V súvislosti s rozsudkom krajského súdu sťažovateľ tiež namieta, že krajský súd sa\nvôbec nevysporiadal s doplnením argumentácie jeho odvolania, ktorým „... nerozširoval ani\nnemenil dôvody alebo rozsah podaného odvolania“ a ktoré podal 2. apríla 2014, v dôsledku\nčoho podľa sťažovateľa mu krajský súd odňal právo konať pred súdom, s čím sa však\nnestotožnil najvyšší súd v konaní o dovolaní. Odňatie práva konať pred súdom vidí\nsťažovateľ aj v tom, že rozhodnutia okresného súdu, ako aj krajského súdu boli\nnedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné z hľadiska dôvodov na ich rozhodnutie,\npričom v tejto súvislosti sťažovateľ tiež uviedol:\n«Sťažovateľ poukazuje na nezrozumiteľnosť záverov súdu prvého stupňa o tom, že sa\nnepodarilo preukázať, „že by odporca v snahe ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej\npohľadávky navrhovateľa... úmyselne krátil majetok dlžníka navrhovateľa...“ Takýto záver\ntotiž nekorešponduje s ustanoveniami § 42a a nasl. ObčZ, upravujúce inštitút\nodporovateľnosti právnych úkonov. V predmetnom právnom vzťahu je totiž dlžníkom\nspoločnosť\n\na len dlžník sa môže dopustiť uskutočnenia odporovateľného\n\nprávneho úkonu v úmysle ukrátiť uspokojenie pohľadávky veriteľa. Odporca je v tejto\nsúvislosti osobou, ktorá s dlžníkom dojednala právny úkon, t. j. pasívne procesne\nlegitimovanou osobou v zmysle § 42b ods. 3 ObčZ. Úmysel ukrátiť veriteľa je však potrebné\nskúmať vo vzťahu k dlžníkovi, nie odporcovi. Odvolací súd sa uvedenými nedostatkami\nvôbec nezaoberal. Rovnako nie je zrejmé, z akých dôvodov súdy zamietli návrh sťažovateľa\nna doplnenie dokazovania predložením zmenky a vypočutia konateľov spoločnosti\n»\n\n3\n\n6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľa:\n\n... podľa čl. 12. ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 46\n\nods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu\nBratislava I zo dňa 11. 09. 2013, sp. zn. 3 CbZM/16/2012-187, rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave zo dňa 11. 11. 2014, sp. zn. 2 CoZm/28/2013-223 (2 CoZM/57/2014)\na Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 05. 2015, sp. zn. 3 Obdo/13/2015 porušené\nbolo.\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nzrušuje\n\nrozsudok\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBratislava I zo dňa 11. 09. 2013, sp. zn. 3CbZM/16/2012-187, rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave zo dňa 11. 11. 2014, sp. zn. 2 CoZm/28/2013-223 (2 CoZM/57/2014)\na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 05. 2015, sp. zn. 3 Obdo/13/2015 a vec vracia\nna ďalšie konanie.\nPorušovatelia sú spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť sťažovateľovi, trovy\nprávneho zastúpenia v sume 296,44 € k rukám jeho právneho zástupcu, a to do 3 dní\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\n\n4\n\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. K rozsudku okresného súdu\n9.1 V súvislosti so sťažovateľom napádaným rozsudkom okresného súdu ústavný súd\npripomína, že vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva\nz citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu\nprávu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická\nosoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi\norgánmi Slovenskej republiky.\n9.2 Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených základných práv\nalebo slobôd oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho\nsťažnosť už po jej predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.\n9.3 Podľa ústavného súdu sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania\nsťažnosťou\n\npred\n\nústavným\n\nsúdom\n\nnapádaného\n\nrozsudku\n\nokresného\n\nsúdu\n\nsp. zn. 3 CbZM 16/2012 z 11. septembra 2013, a to využitím riadneho opravného\nprostriedku (odvolania), ktoré sťažovateľ napokon (ako to vyplýva aj zo samotnej sťažnosti)\naj účinne využil, pričom krajský súd ako súd odvolací sa v odvolacom konaní vedenom\npod sp. zn. 2 CoZm 28/2013 v podstate musel vysporiadať s identickými námietkami,\naké sťažovateľ proti rozhodnutiu okresného súdu uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.\n\n5\n\n9.4. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96), ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (vo vzťahu k okresnému súdu,\npozn.) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci\nna jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n10. K rozsudku krajského súdu\n10.1 Pokiaľ ide o sťažovateľom napádaný rozsudok krajského súdu (dovolanie,\nproti ktorému bolo ako nedôvodné odmietnuté), ústavný súd preskúmal aj toto rozhodnutie,\na to v súlade s ustálenou judikatúrou inšpirovanou právnymi závermi Európskeho súdu\npre ľudské práva (napr. rozsudok z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká\nrepublika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54), podľa ktorej v prípadoch, ak sťažovateľ\nuplatní mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie) spôsobilý zabezpečiť ochranu\njeho práv, avšak najvyšší súd ho následne odmietne ako neprípustný, je lehota na podanie\nsťažnosti ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde v zásade zachovaná\naj vo vzťahu\n\nk\n\npredchádzajúcemu\n\nprávoplatnému\n\nrozhodnutiu\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\nkrajského\n\nsúdu\n\n(napr. IV. ÚS 195/2010, III. ÚS 227/2010, I. ÚS 276/2010).\n10.2\n\nPodstata\n\nnámietok\n\nsťažovateľa\n\nproti\n\nrozsudku\n\nsp. zn. 2 CoZm 28/2013 z 11. novembra 2014 je založená na jeho tvrdení o arbitrárnosti\ntohto rozsudku z dôvodu, že krajský súd podľa sťažovateľa nenapravil pochybenia\nokresného súdu a nedoplnil dokazovanie v rozsahu navrhovanom sťažovateľom pre účely\nnáležitého\n\nzistenia\n\nsvoje rozhodnutie\n\nskutkového\na napokon,\n\nže\n\nstavu,\n\nže\n\nkrajský\n\nsa\n\nodmietol\n\nsúd\n\ndostatočne\n\nneodôvodnil\n\nzaoberať\n\ndoplnením\n\nargumentov\n\nsťažovateľovho odvolania, ktoré doplnil 2. apríla 2014.\n10.3 Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124\nústavy súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných\n\n6\n\nsúdov, avšak iba z hľadiska, či je alebo nie je v súlade s ústavno-procesnými zásadami\nupravenými v ústave. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by\nmali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05).\n10.4. Krajský súd napádaný rozsudok v podstatnej časti odôvodnil takto:\n«Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom\na právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom\nrozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi navrhovateľa, správne vyhodnotil vykonané\ndôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd podľa § 219 ods. 2\nO. s. p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku\na k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné. ...\nÚčelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým\núkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor\nveriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe,\nktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu\nodporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.\nPredmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Keďže zákon neobmedzuje okruh\nprávnych úkonov (niet žiadneho taxatívneho vymedzenia), treba uviesť, že môže ísť\no dvojstranné, jednostranné, odplatné, bezodplatné a iné právne úkony. Podstatné je, že ide\no taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky.\nNemusia to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka. Stačí, že ide o také\núkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Medzi také úkony\nmožno zaradiť kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu, prevzatie dlhu,\npostúpenie pohľadávky, odmietnutie dedičstva, odmietnutie daru, odpustenie dlhu, úmyselné\nnevymáhanie dlhu spôsobujúce premlčanie nároku, prevzatie nevýhodného ručiteľského\nzáväzku, použitie časti majetku na vklad do základného imania obchodnej spoločnosti\na pod.\nUkrátenie\n\nuspokojenia\n\nveriteľovej pohľadávky\n\npredpokladá\n\ntaké\n\nskrátenie\n\n(zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň\n\n7\n\nsčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie\nmajetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil\ndo takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku.\nJedným z ďalších predpokladov odporovateľnosti je, že k právnemu úkonu ktorý sa\nmá odporovať, došlo v posledných troch rokoch. Uvedená lehota sa počíta spätne\nod urobenia úkonu, ktorému sa odporuje. Z uvedeného vyplýva, že nárok na odporovanie\nzaniká uplynutím trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť od urobenia právneho úkonu\n(od jeho vzniku). Jedná sa o prekluzívnu (prepadnú) lehotu, na ktorú súd prihliada\nz úradnej povinnosti.\nV danej veci sud prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ podal\nnávrh po uplynutí trojročnej lehoty podľa § 42 ods. 2 Obč. zák., pretože návrh na určenie\nneúčinnosti právneho úkonu - zmenky č. 03102005, vystavenej dňa 30. 11. 2005\nspoločnosťou\n\nbol podaný až dňa 29. 12. 2008. Navrhovateľ svoje tvrdenia,\n\nže zmenka bola vystavená so spätnou platnosťou v čase, keď bol dlžníkovi\ndoručený zmenkový platobný rozkaz č. k. 8 Cb 2/03 zo dňa 20. 12. 2005, nepreukázal.\nZo samotného návrhu na začatie konania, ako aj z jeho doplnení a zmeny zo dňa 4. 4. 2013\nje zrejmé, že spoločnosť\n\nvystavila pre odporcu zmenku „bez protestu“ na sumu\n\n510 000 000,- Sk č. 03102005 s miestom plnenia Bratislava, splatná v\n\n...\n\nNavrhovateľ v návrhu a doplnení nespochybňoval dátum vystavenia zmenky, namietal len,\nže nebola vystavená v súlade s riadnym záväzkovým vzťahom, že vypísaná suma\nnepredstavuje adekvátne protiplnenie na strane odporcu a že jednoznačne bola vystavená\nza účelom zmenšenia hodnoty majetku\n\nčím sa znemožnilo uspokojenie\n\npohľadávky voči dlžníkovi\nZo zápisnice z pojednávania pred prvostupňovým súdom taktiež vyplýva, že právna\nzástupkyňa navrhovateľa uviedla, že „Myslím si, že právny úkon vystavenia predmetnej\nzmenky bol urobený dodatočne spätne, túto skutočnosť však neviem preukázať.“\nOdvolací súd preto dospel k zhodnému záveru ako prvostupňový súd, že zmenka bola\nvystavená 30. 11. 2005 a návrh na určenie neúčinnosti tohto právneho úkonu bol podaný\nna súd až po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty, preto nárok na odporovanie zanikol.\nZ uvedených dôvodov sú ďalšie dôvody odvolania, týkajúce sa preukazovania hodnoty\nmajetku dlžníka (\n\n) právne irelevantné.\n\n8\n\nOdvolací súd zároveň neprihliadol na „Doplnenie argumentácie k odôvodneniu\nodvolania“ zo dňa 4. 4. 2014, podané novým právnym zástupcom navrhovateľa, týkajúce sa\nnamietania nesplnenia procesnej povinnosti súdu podľa § 118 ods. 2 O. s. p., pretože\nv zmysle § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania\nmôže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.\nVzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu\npodľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.»\n10.5 Z citovaného vyplýva, že kľúčovým pre rozhodnutie krajského súdu, ktorý sa\nv celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, bol záver, že odporovaciu žalobu\npodal sťažovateľ oneskorene, t. j. po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty podľa § 42a\nods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý\ndlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel\nmusel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený\na ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi\n(§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou\nprípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej\nstarostlivosti nemohla poznať.“. Vzhľadom na uvedené tak ostatnú argumentáciu\nsťažovateľa týkajúcu sa nedostatku dokazovania a nedostatočného zistenia skutkového\nstavu považoval krajský súd za irelevantnú.\n10.6 Podľa ústavného súdu uvedené závery krajského súdu nemožno považovať\nza arbitrárne a odporujúce účelu a zmyslu na daný prípad aplikovaného § 42a ods. 2\nObčianskeho zákonníka, pričom na uvedenom nemôže nič zmeniť ani konštatácia\nsťažovateľa, že dátum vystavenia dotknutej zmenky nemusí byť pravdivý, pretože\nv súvislosti s touto skutočnosťou sťažovateľ, tak ako to uviedol už aj krajský súd,\nnepredložil žiadne relevantné dôkazy, pričom samotná pochybnosť v tomto smere\nnepostačuje na záver o spätnom vystavení zmenky, tobôž, ak sťažovateľ ako žalobca\nv preskúmavanom konaní túto skutočnosť v žalobe prvotne ani vôbec nespochybňoval.\nV súvislosti s uvedeným je tak ústavne udržateľný aj záver krajského súdu o irelevantnosti\nďalších odvolacích argumentov sťažovateľa, pretože z dôvodu oneskoreného podania\n\n9\n\nžaloby by už tieto skutočnosti nemali reálnu možnosť ovplyvniť výsledok preskúmavaného\nkonania.\n10.7 O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom\n\nalebo\n\nnamietaným\n\nrozhodnutím\n\npríslušného\n\norgánu\n\nverejnej\n\nmoci\n\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\nO arbitrárnosti a svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.\n10.8 Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že závery krajského súdu\nv napádanom rozsudku sp. zn. 2 CoZm 28/2013 z 11. novembra 2014 sú ústavne udržateľné\na\n\npodľa\n\nústavného\n\nsúdu\n\nim\n\nnemožno\n\nvyčítať\n\nrozporuplnosť,\n\nsvojvoľnosť\n\na neodôvodnenosť, ktoré by mali za následok arbitrárnosť tohto rozhodnutia, preto ústavný\nsúd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní v tejto časti ako zjavne\nneopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n11. K uzneseniu najvyššieho súdu\n11.1 Prípustnosť dovolania podaného proti rozsudku krajského súdu dovolateľ\nzaložil na tvrdení, že v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozsudkov okresného súdu\na krajského súdu, ako aj v dôsledku nevykonania ním navrhovaných dôkazov mu malo byť\nznemožnené konať pred súdom, tak ako to predpokladá § 237 písm. f) Občianskeho\nsúdneho poriadku.\n\n10\n\n11.2 Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania z titulu nedostatočného odôvodnenia\nrozhodnutí súdov nižších stupňov, najvyšší súd svoje uznesenie sp. zn. 3 Obdo 13/2015\nz 27. mája 2015 odôvodnil takto:\n«Uvedený záver je obsiahnutý už v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 28. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo/5/1997, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 111/1998 (časť právnej\nvety „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne\nneodôvodnil, takže jeho rozsudok zoslal nepreskúmateľný“). Z tohto judikátu vychádza\ndlhoročná ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá\npovažuje nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu za vadu konania, ktorá\nmôže zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť podľa § 237 písm. f) O. s. p.\nO aktuálnosti uvedeného judikátu svedčí okrem iných aj uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 10. novembra 2011 sp. zn. IV. ÚS 481/2011, podľa ktorého\nuvedený právny názor k výkladu § 237 písm. f) O. s. p. považuje z ústavného hľadiska\nza akceptovateľný a neporušujúci základné práva sťažovateľa.\nDovolací súd, vychádzajúc z uvedeného preto dospel k záveru, že na vytýkanú vadu\nrozsudku odvolacieho súdu - nedostatočné odôvodnenie, by mohol prihliadnuť len vtedy,\nak by bolo dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu prípustné z iného dôvodu.»\n11.3 Ústavný súd považuje citované rozhodnutie najvyššieho súdu za ústavne\nudržateľné opakovane podotýkajúc, že len prípustné dovolanie možno odôvodniť dôvodmi\nuvedenými v § 241 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Inými slovami, až keď dovolací\nsúd kladne odpovie na primárnu otázku, a to či je dovolenie procesne prípustné, až následne\nmôže skúmať danosť jeho dôvodnosti.\n11.4 Pokiaľ ide o dovolaciu námietku sťažovateľa týkajúcu sa nedostatočného\ndokazovania na súdoch nižšej inštancie, najvyšší súd vo svojom uznesení tiež uviedol:\n„Rovnako aj nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým\nby súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Platí to aj o takom dôkaze, ktorý\núčastník zo svojho subjektívneho hľadiska považuje za vysoko významný. Rozhodovanie\n\n11\n\no tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu\na nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O. s p.). Aj v prípade, že by súd nevykonal\ntaký dôkaz, ktorí by bol podľa účastníka spôsobilý privodiť zvrat v skutkových zisteniach,\nmohol by mať tento jeho postup za následok neúplné zistenie skutkového stavu (vedúce\nk vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom\nv zmysle § 237 písm. f) O. s. p.“\n11.5 Najvyšší súd aj v tejto časti odôvodnil svoje rozhodnutie ústavne relevantným\nspôsobom, ktorý je navyše udržateľný aj vzhľadom na už uvedenú skutočnosť, že v danom\nprípade by akékoľvek ďalšie dokazovanie bolo vzhľadom na primárnu oneskorenosť\nuplatnenia žalovaného nároku irelevantné.\n11.6 Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Základné právo na súdnu ochranu neznamená nárok na to, aby bol účastník\nkonania pred všeobecným súdom úspešný, t. j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho\npožiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým,\nže všeobecné súdy zistia skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci\nrozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné\na že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu\npráva na spravodlivý proces.\n11.7 Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že najvyšší súd napádané uznesenie\nsp. zn. 3 Obdo 13/2015 z 27. mája 2015 odôvodnil ústavne akceptovateľným spôsobom,\na preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní\nako zjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n12. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutých\nrozhodnutí všeobecných súdov, ako aj rozhodnutie o priznaní úhrady trov konania\n\n12\n\nje viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2\nprvá veta ústavy), ústavný súd o týchto nárokoch sťažovateľa už nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. decembra 2015\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "cenné papiere", "právny úkon-odporovateľnosť", "návrh-zjavne neopodstatnený", "právomoc-právomoc všeobecného súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "ussr:ba3ae771-63a7-45ac-adb4-c517ca0699c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ba3ae771-63a7-45ac-adb4-c517ca0699c6"}, {"guid": "ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 227/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 227/2010 z 1. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-01", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "44b31099-5f48-4d26-b705-64c9f355a8f9:7673d6d8-5ed0-45c8-9f4f-2e757ac0ae4a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1512204882.2", "spisova_znacka": "2CoZm/28/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoZm/28/2013 z 10. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-11-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1512204882.2"}, {"guid": "109a1558-b2c1-474c-92b0-ec31729a42d0:e62de8e3-be14-474e-952e-30f7a934c8be", "ecli": null, "spisova_znacka": "3CbZm/16/2012", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3CbZm/16/2012 z 11. 9. 2013", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/109a1558-b2c1-474c-92b0-ec31729a42d0:e62de8e3-be14-474e-952e-30f7a934c8be"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5df6cb0f-89d4-4a49-b923-2a2c98ec147e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.308.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 308/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 308/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.308.2020.1"}, {"guid": "ussr:67e11e0a-15f2-4ce7-83b8-f9d0fd340310", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.102.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 102/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 102/2020 z 11. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.102.2020.1"}]}