{"guid": "ussr:4393b830-333e-4c12-9b93-2be5242e3fe1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.740.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 740/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 740/2015 z 7. 4. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. apríla 2016, sp. zn. II. ÚS 740/2015, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.740.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-04-07", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4393b830-333e-4c12-9b93-2be5242e3fe1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.740.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.740.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.740.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 740/2015-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Holičom, Advokátska\nkancelária, Lužická 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II\nv konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 90/2011 a takto\nrozhodol:\n1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 90/2011 p o r u š i l\nzákladné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\nzaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €\n\n(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 530,20 € (slovom päťstotridsať eur a dvadsať centov) na účet advokáta\nJUDr. Jozefa Holiča, Advokátska kancelária, Lužická 7, Bratislava, do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 740/2015-9 z 11. novembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 T 90/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu sťažnosti vyplynula chronológia niektorých úkonov vykonaných\nv napadnutom konaní a taktiež tieto relevantné skutočnosti:\n«(...) Vyšetrovateľ OR PZ v BA II vzniesol dňa 20.11.2007 obvinenie\n(...) pre prečin všeobecného ohrozenia(...)\n\n2\n\nSkončenie vyšetrovania bolo vykonané dňa 28.04.2011 a opätovne 24.06.2011\nObžaloba bola podaná dňa 21.07.2011 pod č. 1Pv 1622/07. (...)\nOkresný súd Bratislava II obžalobu prijal a dňa 28.10.2011 vydal trestný rozkaz pod\nč. k. 1T 90/2011. Časové obdobie tri mesiace a sedem dní súd nevyužil efektívne, pretože\nmusel predpokladať, že vydaním trestného rozkazu sa konanie iba predĺži o čas od vydania\ntrestného rozkazu do podania odporu. Dňa 21.11.2011 bol podaný odpor a sudca bol\n„nútený“ vytýčiť termín hlavného pojednávania na 24.07.2012. Minimálne 6 mesiacov\nuplynulo absolútne bez efektu!\nSúd mal ihneď po prijatí obžaloby určiť termín pojednávania na mesiac október\n(10/2011)! Odborne zdatný sudca, ktorým JUDr. Štift nepochybne je, musel vedieť, že pre\nprípad uznania viny\n\n, bude zásadnou a rozhodujúcou otázkou výrok\n\no náhrade škody, ktorý nadväzuje na výrok o vine.\nPri nedbanlivostnom trestnom čine a bezúhonnom, absolútne nenarušenom\npáchateľovi, sa trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom nepredpokladal (napriek\ntomu, že poškodená popri následkoch, ktoré utrpela, v stresových až depresívnych stavoch\n„túžila“ po pomste).\nOčakávaný trest, možno iba ako vedľajší, a to zákaz činnosti (trestným rozkazom\nuložený nebol), mohol byť pre obvineného dôvodom na podanie odporu proti trestnému\nrozkazu.\nRozhodnutie o tom, že obž.\n\nje vinný, je prejudiciálnou otázkou pre\n\nvyčíslenie všetkých škôd a následkov tým skôr, že tieto nie sú kryté poistením! Vydanie\ntrestného rozkazu bolo teda prieťahom v konaní, a to minimálne 6-mesačného.\nVykonané hlavné pojednávania pred OS BA II obsahom nasvedčovali tomu, že\nobžalovaný prostredníctvom obhajcu bude v súlade s právom na obhajobu robiť všetko\npreto, aby dosiahol oslobodzujúce rozhodnutie, a hlavne aby sa tak zbavil, resp. sťažil\nvymáhanie nárokov všetkým poškodeným. Samozrejme, jeho najvyšší záväzok vo finančnom\nvyjadrení hrozil voči sťažovateľke (poškodenej).\nZ dôvodu, že trestné konanie pred súdom pokračovalo po pomerne dlhom čase,\nodkedy bolo zrušené uznesenie o vznesení obvinenia, poškodená musela „strážiť“ lehotu\npremlčania náhrady škody v rámci občianskeho súdneho konania. Poškodená musela počas\n\n3\n\ntenzie, liečenia, tráum a stálej neistoty riešiť aj nutnosť podania žaloby o náhradu škody\n(OS BA II sp. zn. 51C 213/2010).\nPráve postup orgánov činných v trestnom konaní tým, že začali trestné stíhanie\na vzniesli obvinenie, tým de facto riešili aj otázku prerušenia lehoty na náhradu škody\ntitulom ublíženia na zdraví. Škodcom je fyzická osoba, nepoistená a nevlastniaca firmu\ns väčšími výnosmi. Návrh na náhradu škody tak prirodzene považuje za pokus o\nekonomickú likvidáciu svojej rodiny.\nTlak na sťažovateľku, psychické traumy, tenzia a depresívne stavy sa iniciovali vtedy,\nkeď realizovala svoje práva a povinnosti ako svedkyňa a poškodená, ale aj ako žalobkyňa\nv iniciovaní iného súdneho konania. To aj preto, lebo vyšetrovateľ, prokurátor a súd jednu\ntragickú udalosť podobnú napríklad dopravným nehodám nie sú schopní vyšetriť a skončiť\ndo dvoch rokov! To nie je chyba aparátu. To je chyba systému! V praxi niet príkladu, aby\nvec (prečin) nedbalostného zavinenia (ak sa obvinený neprizná) bola skončená do dvoch\nrokov!\nOkresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Štiftom dňa 22.01.2013 vyhlásil\nodsudzujúci rozsudok. Na rozdiel od výroku trestného rozkazu uložil obžalovanému trest\nzákazu činnosti a zaviazal ho na náhradu škody vo výške 67.819,78 € (iba za bolestné\na sťaženie spoločenského uplatnenia).\nBolo očakávané odvolanie a právo obžalovaného malo za následok, že rozsudok\nvyhlásený 22.01.2013 bol obžalovaným napadnutý až 14.05.2013. (...)\nOdvolací súd dňa 06.11.2013 rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec vrátil súdu\nI. stupňa na nové konanie a rozhodnutie. (...)\nVec bola vrátená na Okresný súd Bratislava II dňa 13.12.2013.\nRozhodnutie odvolacieho súdu bolo obžalovanému doručené až 28.03.2014.\nPojednávanie určené na 10.04.2014 sa nekonalo. Na pojednávanie 26.06.2014 sa\nospravedlnil obhajca obžalovaného. Pojednávanie dňa 23.09.2014 bolo odročené na\nneurčito s tým, že znalec Ing.\n\nurobí doplnok posudku, čo malo byť súdom\n\nnariadené ešte v decembri 2013.\nPojednávanie dňa 18.11.2014 bolo odročené o 14:20 hod. a sťažovateľka sa\ndomnieva, že sudca, ktorý má na Okresnom súde Bratislava II končiť, musí konať tak, aby\nvec skončil. Pri odročení bol obžalovaný výslovne upozornený na možnosť vykonať hlavné\n\n4\n\npojednávanie v jeho neprítomnosti. Tým, že nepokračoval v pojednávaní aspoň do\nskončenia pracovnej doby kancelárie, vytvoril priestor na vyvrátenie sudcovho tvrdenia, že\nmôže konať v neprítomnosti obžalovaného. Ten ochorel, ospravedlnil svoju neúčasť na\npojednávaní a požiadal o jeho odročenie. Sudca totiž 18.11.2014 nemal od obžalovaného\ndaný súhlas na konanie v jeho neprítomnosti v zmysle § 252 Tr. por. Opäť mal JUDr. Štift\npredpokladať, že obžalovaný a obhajca majú záujem vec neskončiť (hlavne týmto sudcom),\npretože po zmene sudcu sa dokazovanie bude vykonávať úplne odznova. (...)\nPoškodenej sa nepodarilo dosiahnuť predbežné opatrenie na nehnuteľnosť a po\nskončení trestného konania a právoplatnom rozhodnutí o povinnosti zaplatiť sťažovateľke\nnáhradu škody nebude tento nárok vymožiteľný. Aj tieto oprávnené obavy v mysli\nprenasledujú a psychicky deptajú v neistote žijúcu sťažovateľku.\n(...) v konaní na Okresnom súde Bratislava II došlo ku konaniu s prieťahmi. Sudca po\nzrušení rozsudku neskoro dopĺňal znalecké dokazovanie, nevyužil poriadkové prostriedky,\naby znalec posudok doplnil v primeranej lehote, nezaistil podmienky na konanie\nv neprítomnosti obžalovaného a naostatok frekvencia úkonov mohla byť vo veci s takýmito\nnásledkami podstatne kratšia.\nSťažovateľka musela sledovať nemohúcnosť súdnej moci. Musela sledovať, ako\nobžalovaný a jeho obhajca prekračujú a zneužívajú svoje práva bez rizika postihu.\nSťažovateľka prežívala stresy a traumy, ktoré narastali, keď bolo jasné, že treba\niniciovať súbežné občianskoprávne konanie, pretože v adhéznom konaní sa výsledku\ntakpovediac nedočká! Keď bolo nariadené predbežné opatrenie odvolacím súdom zrušené,\ntrauma a nočné mory pokračovali, pretože sťažovateľka stratila akúkoľvek vieru v úspešné\nvymoženie si prostriedkov, ktoré jej pri úplne zmenenom spôsobe života absolútne chýbajú.\n(...) Na základe skutočností uvedených v bode I. sťažnosti je nesporné, že boli\nporušené nasledujúce základné práva a slobody sťažovateľky: (...) Čl. 6 ods. 1 prvá veta\n(Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pozn.) a Čl. 48 ods. 2 prvá veta\nÚstavy SR.\n(...) Primerané finančné zadosťučinenie, ktoré v prípade vyhovenia sťažnosti môže\nÚstavný súd SR podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR priznať tomu, koho práva boli porušené, si\nuplatňujeme vo výške 3.000,- €.\n\n5\n\nToto dôvodím nasledovne: Sťažovateľka pri určení výšky zadosťučinenia prihliadla\nna majetkové priznania pri ochrane osobnosti tzv. celebrít a okrajovo „urazených“\npolitikov. Tu boli predmetom útokov „iba“ verbálne prejavy na oboch stranách mnohokrát\namorálne žijúcich a bezcharakterných aktérov, ktorí takmer vždy iniciovali neprimeranú\na možno aj protiprávnu reagenciu, vždy arogantne vystupujúceho porušovateľa.\nSťažovateľke spôsobuje psychickú traumu, bezsenné noci a možno až depresívne stavy ten\nkto by mal chrániť. Ten kto má presadzovať, hájiť práva a základné slobody občana a aj\nobčana naviac poškodeného protiprávnym a trestným konaním. Ujma spôsobovaná\nsťažovateľke nie je následkom slovnej prestrelky či verbálneho, fyzicky nebolestného útoku\ndobre hmotne zabezpečeného porušovateľa. Ujma na právach sťažovateľky po fyzických\nporaneniach spojených s utrpením a neznesiteľných bolestiach s trvalými následkami\nnenašla štipku súcitu na strane nezávislého a nestranného predstaviteľa súdnej moci. To, že\nsa rieši administratívne a personálne obsadenie súdu vyššieho stupňa na úkor odstránenia\nprieťahov a na úkor porušovania práva na konanie v primeranej lehote! Tých 3.000,- Eur\nsymbolicky predstavuje jednomesačný plat sudcu, ktorý jediný môže dať spravodlivosti za\ndosť. (...).\nNa základe týchto skutočností žiadame, aby Ústavný súd Slovenskej republiky bez\nnariadenia ústneho pojednávania rozhodol takto:\n„1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T 90/2011 bolo\nporušené.\n2. Okresnému súdu Bratislava II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n1T 90/2011 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,-\n\n€ (slovom tritisíc Eur), ktoré je porušovateľ povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia na účet sťažovateľky(...)\n4. Porušovateľ je povinný uhradiť\n\ntrovy konania vo výške\n\n348,31 €, a to na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jozefa Holiča(...), a to do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“»\n\n6\n\n2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nokresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom č. Spr. 2121/2015 z 29. decembra 2015\na právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 21. januára\n2016.\n2.1 Predsedníčka okresného súdu zaujala k prijatej sťažnosti toto stanovisko\n(k stanovisku pripojila aj chronologický prehľad úkonov vykonaných v napadnutom\nkonaní):\n„(...) Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádzam, že sa jedná o trestnú vec\nods.\n\nodsúdeného tunajším súdom pre prečin všeobecného ohrozenia\n\na sťažovateľka vystupovala v konaní ako poškodená. Obžaloba bola podaná na tunajší súd\ndňa 21.07.2011, vo veci bol vyhlásený dňa 25.06.2015 rozsudok, ktorým bola okrem iného\nuložená povinnosť odsúdenému nahradiť poškodenej (sťažovateľke) škodu vo výške\n67.819,78 €. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2015.\nTunajší súd vo veci konal bez zbytočných prieťahov, úkony boli vykonávané\ns primeranými časovými odstupmi podľa možností konajúcich sudcov, s poukazom aj na\ndočasne nepriaznivé personálne podmienky na rozhodovaciu činnosť sudcov trestného\núseku. Napriek tomu je zrejmé, že zákonný sudca JUDr. Peter Štift konal vo veci plynulo,\nbez prieťahov a to aj pred vyhlásením rozsudku prvého stupňa zo dňa 22.01.2013 pod č. k.\n1T 90/2011-395, ako aj po zrušení rozsudku uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n06.11.2013. Sudca JUDr. Peter Štift bol s účinnosťou odo dňa 01.01.2015 Súdnou radou SR\npreložený na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Bratislave, vec bola v zmysle zmeny\nRozvrhu práce na rok 2015, náhodným výberom pridelená novému zákonnému sudcovi\nJUDr. Romanovi Farkašovi, ktorý taktiež vo veci plynulo konal a vo veci dňa 25.06.2015\nvyhlásil rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť.\nOznamujem Vám, že netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu a súhlasím\ns jeho upustením a taktiež nemám návrhy na doplnenie dokazovania. (...)“\n2.2 Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky\nokresného súdu zaujal toto stanovisko:\n\n7\n\n«Predsedníčka súdu zvýraznila, že obžaloba bola na súd podaná dňa 21.07.2011\na rozsudok vrátane rozhodnutia o náhrade škody nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2015.\nSkutok, ktorý neuveriteľným spôsobom poškodil sťažovateľku sa stal v roku 2007!\nPretože je stav trestných súdnych konaní vedených v Slovenskej republike v mnohých\nprípadoch podstatne dlhší, nemožno toto konanie na súde považovať za spravodlivé\na skončené v primeranej dobe.\nJUDr. Štift vykonával procesné úkony skutočne takmer „bez prieťahov“. To, že sa\nvytýči termín hlavného pojednávania napríklad po podaní odvolania proti rozsudku dňa\n22.01.2013 sa pre prehnanú toleranciu voči obhajcovi dostalo na odvolací súd dňa\n27.06.2013. Tolerovať by sa mohlo maximálne podanie na dovolací súd v priebehu marca\n(skôr začiatkom apríla). To, že obhajca podal odvolanie v nedostatočnom počte rovnopisov\nzostalo bez uloženia pokuty.\nPo vrátení veci z odvolacieho súdu sa so spisom cez sviatky a celý január\ntakpovediac nepracovalo.\nSťažovateľka postupne psychicky zle znášala, že súd nekoná plynulo, nekompromisne\na toleruje obhajcom, prípadne obžalovaným, zjavné prieťahy.\nTo, že bol vydaný trestný rozkaz svedčí tomu, že dnes už sudca Krajského súdu\nv Bratislave musel vedieť, že bude podaný odpor. Keď vedel, že aj svedkovia sa na\npojednávanie nedostavia, musel režim „podstatne zmeniť“ a účasť obžalovaného a obhajcu\n„istiť“ a podniknúť opatrenia, aby sa zabezpečila účasť strán na pojednávaní. Mal byť\nustanovený náhradný obhajca a nutne sa mal vyvolať súhlas na konanie v neprítomnosti\nobžalovaného a jeho obhajcu.\nAj pokuta pri opakovanom porušení náležitosti podaní (nedostatok počtu rovnopisov)\nmala pôsobiť tak, že pri ďalšom porušení by mali byť ukladané pokuty v tisícoch eur\na vymáhať zaplatené náhrady tým, komu súd po odročení pojednávania musel tieto vyplatiť.\nKeď mal sudca dňa 23.09.2014 všetkých na pojednávaní, nesmel žiadosti o\nodročenie vyhovieť. Pojednávanie muselo byť vykonané voči všetkým prítomným, pokiaľ\nmožno ucelene „v jeden deň“. Opakované odročenia mohli byť prípustné iba vtedy, ak na\npojednávaní bolo vykonané všetko, čo vykonané mohlo byť.\n\n8\n\nKeď sudca JUDr. Štift odročoval pojednávanie dňa 18.11.2014 a obhajca zmaril\nhlavné pojednávanie dňa 16.12.2014, mal sudca dňa 12.12.2014 určiť termín pojednávania\nna deň pred vianočnými sviatkami, prípadne v medzi sviatočnom období.\nPri takto poškodenej osobe musela prirodzená úcta a povinnosť súdu chrániť záujem\npoškodenej zabrániť tomu, že po zmene sudcu môže dôjsť k povinnosti súdu opakovať celé\ndokazovanie znovu od počiatku!\nTu mi nedá nepoukázať na to, že „prestupy“ sudcov sú preukázateľne také, že\n„odchádzajúci“ sudca podstatne znižuje efektivitu práce a jednoducho rozpojednávané veci\nnechá, aby ich dokončil iný sudca.\nZásadne sa mala do praxe uviesť zásada, že sudca môže pôvodné pracovisko opustiť\naž po tom, keď skončí už rozpojednávané veci, ibaže by prichádzajúci sudca vec po\nodchádzajúcom sudcovi prevzal, hoci by mohol dokončenie veci odmietnuť, pretože zmenou\npracoviska nemalo dôjsť k zmene už ustanoveného zákonného sudcu.\n(...) niet rozumného vysvetlenia, že pri tak deklarovanej kvalite mladých sudcov\na technických prostriedkoch, asistentoch, vyšších súdnych úradníkoch sa po 30 rokoch\ndĺžka takýchto právne jednoduchých a skutkovo tiež nie mimoriadne náročných trestných\nvecí trojnásobne predĺžila.\n(...) predsedníčka súdu takto dlho trvajúce súdne konanie v podstate hodnotí ako\núspech a jej stanovisko vyznieva tak, že aké porušenie práva, veď stovka vecí nie je\nskončená po 10 či 16 rokoch.\nNedopustite prosím to, že pri totálnom rozklade justície a pri konaniach, ktoré\nkončia právoplatným zastavením pre porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd sa právny zástupca sťažovateľky dožije času, keď budú veci 20\nrokov na súde neskončené pre zánik trestnosti. Vtedy nastane čosi, čo nevieme nijako\nakceptovať.\n(...) Náhradu trov právneho zastúpenia(...) žiadame priznať vo výške 530,21 €\ns DPH.»\n3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\n\n9\n\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\nZ obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav\nkonania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 1 T 90/2011:\nDňa 21. júla 2011 bola okresnému súdu doručená obžaloba na\n(ďalej len „obžalovaný“) za nedbanlivostný prečin všeobecného ohrozenia, pričom\npoškodenou stranou vo veci bola aj sťažovateľka. Vec bola pridelená na prerokovanie\na rozhodnutie sudcovi JUDr. Petrovi Štiftovi.\nDňa 28. októbra 2011 súd vydal vo veci trestný rozkaz.\nDňa 21. novembra 2011 obžalovaný podal odpor proti uvedenému trestnému\nrozkazu.\nDňa 26. marca 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 30. apríl 2012.\nDňa 30. apríla 2012 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené\nna 24. júl 2012 na účely ďalšieho dokazovania.\nDňa 24. júla 2012 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené\nna 6. september 2012 z dôvodu výsluchu svedkov.\nDňa 17. augusta 2012 súd požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru\nBratislava II (ďalej len „polícia“) o súčinnosť pri doručení písomností\n(ďalej len „svedkyňa“) a\n\n(ďalej len „poškodený“).\n\nDňa 6. septembra 2012 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, ktoré bolo\nodročené na 2. október 2012 na účely predvolania svedkyne a poškodeného prostredníctvom\npolície.\nDňa 10. septembra 2012 bolo súdu doručené vyjadrenie polície, ktorým informovala\nsúd o nemožnosti doručenia zásielky svedkyni a poškodenému z dôvodu ich neprítomnosti\nna označených adresách.\nDňa 2. októbra 2012 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom bolo\nnariadené obmedzenie osobnej slobody (predvedenie) neprítomnej svedkyne. Pojednávanie\n10\n\nbolo odročené na 18. december 2012. Toho istého dňa polícia informovala súd\no predpokladanom mieste zdržiavania sa svedkyne v Rakúsku.\nDňa 3. decembra 2012 bol spísaný úradný záznam o ospravedlnení sa svedkyne\n(ktorá sa zdržiavala mimo Slovenskej republiky) a bol stanovený nový termín hlavného\npojednávania na 22. január 2013.\nDňa 22. januára 2013 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom súd\nvyhlásil rozsudok č. k. 1 T 90/2011-395, ktorým uznal obžalovaného za vinného a uložil mu\ntrest. Súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu sťažovateľke „v sume\n67.819,78 Eur (náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia)“.\nObžalovaný zahlásil proti rozsudku odvolanie.\nDňa 19. marca 2013 bolo súdu doručené písomné odôvodnenie odvolania\nobžalovaného.\nDňa 21. marca 2013 súd vyzval obžalovaného na doručenie ďalších rovnopisov\nodôvodnenia svojho odvolania.\nDňa 14. mája 2013 boli súdu doručené požadované kópie písomného odôvodnenia\nodvolania obžalovaného.\nDňa 15. mája 2013 bolo odvolanie zaslané prokurátorovi a poškodeným na\nvyjadrenie.\nDňa 31. mája 2013 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu poškodeného\nk podanému odvolaniu.\nDňa 27. júna 2013 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní obžalovaného.\nDňa 6. novembra 2013 krajský súd uznesením zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil\nokresnému súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie.\nDňa 13. decembra 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 7. februára 2013 súd doručil uznesenie krajského súdu účastníkom konania\na vo veci nariadil termín pojednávania na 10. apríl 2014.\nDňa 10. apríla 2014 bolo hlavné pojednávanie odročené na 26. jún 2014 z dôvodu\nospravedlnenia obhajcu obžalovaného pre kolíziu pojednávaní.\nDňa 26. júna 2014 bolo hlavné pojednávanie odročené na 23. september 2014\nz dôvodu ospravedlnenia sa obhajcu obžalovaného z neúčasti na nariadenom pojednávaní.\n\n11\n\nDňa 23. septembra 2014 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené na\nneurčito na účely pribratia znalca na vypracovanie doplnku k znaleckému posudku v zmysle\nzrušujúceho uznesenia krajského súdu.\nDňa 8. októbra 2014 bolo vo veci naradené hlavné pojednávanie na 18. november\n2014, na ktoré bol predvolaný aj znalec.\nDňa 18. novembra 2014 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, ktoré bolo\nodročené na 16. december 2014 z dôvodu potreby doplnenia dokazovania.\nDňa 12. decembra 2014 bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti obžalovaného\nna pojednávaní a jeho odročenie z dôvodu jeho práceneschopnosti.\nDňa 16. decembra 2014 bolo hlavné pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu\npreloženia sudcu na krajský súd. Toho istého dňa súd uložil obžalovanému aj jeho\nobhajcovi poriadkovú pokutu.\nDňa 5. januára 2015 boli súdu doručené sťažnosti obhajcu a obžalovaného proti\nuzneseniam o uložení poriadkovej pokuty.\nDňa 9. januára 2015 bola vec opatrením predsedu súdu pridelená na prerokovanie\na rozhodnutie sudcovi JUDr. Romanovi Farkašovi.\nDňa 15. januára 2015 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 12. marec 2015.\nDňa 12. marca 2015 bolo hlavné pojednávanie odročené na 7. máj 2015, pretože sa\nna pojednávanie nedostavil obžalovaný. Obhajca oznámil súdu vypovedanie plnej moci\nobžalovanému.\nDňa 24. marca 2015 bolo súdu doručené dodatočné ospravedlnenie neúčasti\nobžalovaného na ostatnom pojednávaní.\nDňa 7. mája 2015 bolo hlavné pojednávanie odročené na 25. jún 2015 z dôvodu\nospravedlnenia „nového“ obhajcu obžalovaného z neúčasti, pretože obhajobu prevzal iba\njeden deň pred pojednávaním. V rovnaký deň bol súdu doručený návrh sťažovateľky na\nzaistenie jej nároku ako poškodenej.\nDňa 18. mája 2015 súd uznesením vyhovel návrhu sťažovateľky a zakázal\nobžalovanému nakladať s označeným majetkom.\nDňa 16. júna 2015 bola súdu doručená sťažnosť obžalovaného voči uvedenému\nuzneseniu o zaistení časti jeho majetku.\n\n12\n\nDňa 24. júna 2015 súd vyzval obhajcu obžalovaného na doplnenie dôvodov sťažnosti\nproti uzneseniu o zaistení majetku obžalovaného.\nDňa 25. júna 2015 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom súd\nvyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok č. k. 1 T 90/2011-576, ktorým uznal\nobžalovaného vinným a uložil mu trest. Súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu\nsťažovateľke „v sume 67.819,78 Eur (náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie\nspoločenského uplatnenia)“.\nDňa 25. júna 2015 rozsudok č. k. 1 T 90/2011-576 nadobudol právoplatnosť.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 90/2011  v ktorom si sťažovateľka ako poškodená\nv adhéznom konaní uplatnila svoje nároky na náhradu škody  došlo k porušeniu jej\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n13\n\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov(...)\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\nÚstavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.\nII. ÚS 26/95).\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované\nv čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie\núčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný\nsúd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný\nsúd postupoval aj v danom prípade.\nÚstavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel\no všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na\nkonanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných\npráv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie\n(II. ÚS 32/03). Navyše, ústavný súd poukazuje i na to, že predmetom napadnutého konania\nje aj náhrada škody (v adhéznom konaní), t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú\nstarostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného\n\n14\n\nznamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku)\na aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila\nso žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 145/03, I. ÚS 19/00 a iné).\n1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému\nkonaniu uvádza, že vzhľadom na nutnosť znaleckého dokazovania možno posudzovanú\nzáležitosť považovať po vecnej stránke za zložitejšiu. Po právnej stránke možno danú vec\npovažovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov.\n2.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľky\n\nv preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne\nzohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto\nkonaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná\nsprávaním sťažovateľky.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci\na predovšetkým poukazuje na to, že vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka si ako\npoškodená uplatnila právo na náhradu škody v napadnutom konaní, niet pochybnosti o tom,\nže toto konanie je potrebné posudzovať aj ako konanie o jej právach a záväzkoch v zmysle\nčl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. rozsudok ESĽP vo veci Krumpel a Krumpelová proti\nSlovensku, sťažnosť č. 56195/00, pozri tiež I. ÚS 80/06). Ďalej nemožno pochybovať\no tom, že povaha náhrady škody aj v rámci adhézneho konania si vyžaduje osobitnú\nstarostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu konania, čo okrem iného znamená, že\nvšeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty\núčastníkov konania.\nÚstavný súd konštatuje, že trvanie napadnutého trestného konania iba pred okresným\nsúdom viac ako 3,5 roka je aj v kontexte náhrady škody pre sťažovateľku už samo osebe\nneprimerané. Okrem toho okresný súd bol v danej veci aj krátkodobo nečinný\n(od 21. novembra 2011 do 26. marca 2012), pričom postup súdu v napadnutom konaní\n\n15\n\nv období od vrátenia spisu okresnému súdu (13. decembra 2013), ako aj po preložení\npôvodného zákonného sudcu na krajský súd (od 16. decembra 2014) nemožno považovať za\nefektívny.\nÚstavný súd pritom v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vychádza aj z toho, že\nnielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu\nmôže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).\nUvedená krátkodobá nečinnosť, ale aj neefektívna činnosť okresného súdu nie je\nničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne jedného roka súd nevykonával vo veci\núkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako\npoškodená účastníčka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je\nzákladným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).\nK uvedenej nečinnosti, resp. k neefektívnej činnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom\nnedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu.\nPersonálne zmeny, na ktoré v danej veci poukázal okresný súd, nebolo možné akceptovať.\nÚstavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03\na v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne\nobsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by\nmohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten\núčel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy\nako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci \na teda vykonanie spravodlivosti  bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na\nvyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či\nkonajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti\npripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity\npríslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane\nzdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené\nčinnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto\n\n16\n\npri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované\nako objektívne vo vyjadrení okresného súdu (I. ÚS 6/06).\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.\n4. Vzhľadom na to, že 25. júna 2015 okresný súd rozsudkom č. k. 1 T 90/2011-576\nvo veci rozhodol, pričom uvedeného dňa tento rozsudok aj nadobudol právoplatnosť,\nneprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a)\nzákona o ústavnom súde, preto o návrhu sťažovateľky, aby bolo okresnému súdu prikázané\nkonať bez zbytočných prieťahov, ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4\nvýroku tohto nálezu.\n5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €\nnajmä z dôvodov, že: „Sťažovateľke spôsobuje psychickú traumu, bezsenné noci a možno až\ndepresívne stavy ten kto by mal chrániť. Ten kto má presadzovať, hájiť práva a základné\nslobody občana a aj občana naviac poškodeného protiprávnym a trestným konaním. Ujma\nspôsobovaná sťažovateľke nie je následkom slovnej prestrelky či verbálneho, fyzicky\nnebolestného útoku dobre hmotne zabezpečeného porušovateľa. Ujma na právach\nsťažovateľky po fyzických poraneniach spojených s utrpením a neznesiteľných bolestiach\ns trvalými následkami nenašla štipku súcitu na strane nezávislého a nestranného\npredstaviteľa súdnej moci.“\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nie je dostatočným zadosťučinením pre\nsťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné\nzadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad\n17\n\nspravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky,\nvzhľadom aj na povahu veci považuje za primerané vo výške 1 000 €. Ústavný súd pri\nurčení výšky zadosťučinia prihliadol aj na to, že (i) dlhodobá nečinnosť sa v postupe\nzákonných sudcov v napadnutom konaní nevyskytovala (samotná sťažovateľka uznáva, že\n«JUDr. Štift vykonával procesné úkony skutočne takmer „bez prieťahov“»), (ii) súd využil\naj poriadkovú pokutu na zabezpečenie plynulosti napadnutého konania (pozri chronológiu\nv bode II nálezu), súd (iii) prihliadol aj na záujmy sťažovateľky (mal „súcit“), keďže\nzakázal obžalovanému nakladať s časťou jeho majetku, (iv) napadnuté konanie je skončené,\npričom sťažovateľke je čiastočne právoplatne priznaná náhrada škody „v sume\n67.819,78 Eur“, ktorú si už sťažovateľka nebude musieť uplatňovať v civilnom konaní.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 2.\n6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri\núkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 20. decembra 2014, spísanie\nústavnej sťažnosti z 8. januára 2015 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu\nz 21. januára 2016). Za jeden úkon vykonaný v roku 2014 patrí odmena v sume 134 €\na režijný paušál 8,04 €, za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume 139,83 €\na režijný paušál 8,39 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2016 patrí odmena v sume 143 €\na režijný paušál 8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho\n\n18\n\nzastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 441,84 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 %\nDPH, teda sumu 88,36 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove\nsumu 530,20 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. apríla 2016\n\n19", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie-splnenie podmienok konania", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "náhrada škody (ujma)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:08970d73-8f5b-4e67-a8b0-9e688d49c1c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 80/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08970d73-8f5b-4e67-a8b0-9e688d49c1c9"}, {"guid": "ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/06 z 19. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-19", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:813f6cf7-8e3e-4093-a1bb-03f2f8d3aa1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 145/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:813f6cf7-8e3e-4093-a1bb-03f2f8d3aa1b"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a7faf4d5-be53-4ddb-8aa5-ef90fd60dcb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.503.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 503/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 503/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.503.2017.1"}]}