{"guid": "ussr:a2444468-8f55-4f7a-a5e6-4f5ac813ecf7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.743.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 743/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 743/2015 z 24. 2. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. februára 2016, sp. zn. II. ÚS 743/2015, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.743.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-02-24", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-3", "nazov": "čl. 10 ods. 3 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a2444468-8f55-4f7a-a5e6-4f5ac813ecf7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.743.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.743.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.743.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 743/2015-32\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatý návrh\n.\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Hlinkom,\n\nAdvokátska kancelária, Námestie slobody 6280/5, Banská Bystrica, na preskúmanie\nrozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce Ľubietová č. OcZ 9-34/2015 z 24. júna 2015\na takto\nrozhodol:\n1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Ľubietová č. OcZ 9-34/2015 z 24. júna\n2015 z r u š u j e .\n2. Obecné zastupiteľstvo obce Ľubietová j e\n\np o v i n n é uhradiť\n\ntrovy konania v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri\ncentov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Stanislava Hlinku, Advokátska kancelária,\nNámestie slobody 6280/5, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 8. júla 2015\ndoručený návrh\n\n(ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia\n\nObecného zastupiteľstva obce Ľubietová (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“ alebo\n„odporca“) č. OcZ 9-34/2015 z 24. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). Podľa\nzistenia\n\nústavného\n\nsúdu\n\nbolo\n\nnapadnuté\n\nrozhodnutie\n\nobecného\n\nzastupiteľstva\n\nnavrhovateľovi doručené 24. júna 2015.\n1.1 Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2015 prijal návrh\nnavrhovateľa uznesením sp. zn. II. ÚS 743/2015-12 z 11. novembra 2015 (ďalej len\n„uznesenie o prijatí“) na ďalšie konanie.\n2. Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi\nvo funkcii starostu obce Ľubietová bola napadnutým rozhodnutím obecného zastupiteľstva\nuložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane\nverejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „ústavný zákon“) vo výške 1 699 eur z dôvodu porušenia čl. 7 ods. 1 písm. d)\na písm. e) a čl. 7 ods. 2 ústavného zákona tým, že nepodal v ustanovenej lehote oznámenie\nfunkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“) a nepriložil\npotvrdenie o podanom daňovom priznaní.\n2.1 Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva neobsahuje\nokrem citácie čl. 7 ústavného zákona žiadne iné dôvody ani argumenty. Pre úplnosť ústavný\nsúd uvádza celé znenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva:\n„Podľa čl. 7 ods. 1, písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného\nzáujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, verejný funkcionár je povinný do 30 dní\nodo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať\npísomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie svoje príjmy\ndosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára...\n\n2\n\nPodľa čl. 7 ods. 1, písm. e) toho istého zákona, je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa\nujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné\noznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie svoje majetkové pomery\na majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane\nosobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.\nPodľa č. 7 ods. 2 tohto istého zákona, verejný funkcionár priloží aj potvrdenie\no podanom daňovom priznaní k dani z príjmu fyzických osôb za predchádzajúci kalendárny\nrok.“\n3. Navrhovateľ v úvode svojho návrhu uviedol, že ako starosta zložil sľub\n15. decembra 2014, a pretože bol opätovne zvolený za starostu, podľa čl. 7 ods. 3 v spojení\ns ods. 1 ústavného zákona bol povinný podať písomné oznámenie do 31. marca 2015 za rok\n2014, čo aj slovne urobil na Obecnom úrade obce Ľubietová 31. marca 2015.\n3.1 Podľa navrhovateľa mandátová komisia (ďalej len „komisia“) je orgánom\nobecného zastupiteľstva. Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že komisia nemá\nsamostatný sekretariát. Predseda komisie a členovia komisie prichádzajú na obecný úrad len\nv deň zasadania obecného zastupiteľstva. V dôsledku uvedeného je navrhovateľ toho\nnázoru, že postupoval správne, keď oznámenie podal na obecnom úrade, ktorý je\npodateľňou aj pre komisiu.\n3.2 Navrhovateľ ďalej dôvodí, že obecné zastupiteľstvo mu neoznámilo začatie\nkonania a nevyzvalo ho, aby sa vyjadril k začatiu konania. Navrhovateľ je toho názoru, že\nnemal možnosť sa k veci vyjadriť a zaujať stanovisko, a ani nevie, aké ustanovenia\nústavného zákona porušil. Obecné zastupiteľstvo začalo a aj uskutočnilo konanie vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov na zasadaní obecného\nzastupiteľstva 24. júna 2015, a to podľa navrhovateľa aj bez vyjadrenia komisie. Podľa\nvyjadrenia navrhovateľa obecné zastupiteľstvo mu neumožnilo vyjadriť sa k začatému\nkonaniu, čo je v rozpore s čl. 9 ods. 4 ústavného zákona a spôsobuje nemožnosť\npreskúmania napadnutého rozhodnutia.\n\n3\n\n3.3 Pokračujúc vo svojom návrhu, navrhovateľ uvádza, že obecné zastupiteľstvo\nnemalo žiadne zistenia, ktoré by nasvedčovali tomu, že navrhovateľ v oznámení uviedol\nneúplné a nepravdivé údaje (navrhovateľ uvádza, že nemalo ešte stanovisko komisie k jeho\noznámeniu, pozn.) alebo že by si nesplnil povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 a 2 ústavného\nzákona. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že v deň schválenia napadnutého\nrozhodnutia, t. j. 24. júna 2015, komisia prevzala jeho oznámenie na kontrolu. Komisia\nzasadala 1. júla 2015. Navrhovateľ doplnil, že obecné zastupiteľstvo začalo konanie\nz vlastnej iniciatívy a začatie konania mu neoznámilo  neurobilo prvý úkon voči nemu.\nNavrhovateľ zastáva názor, že konanie nebolo začaté 24. júna 2015.\n3.4 V ďalšej časti návrhu navrhovateľ popisuje priebeh prijímania napadnutého\nrozhodnutia. Poslanec obecného zastupiteľstva\n\nsa navrhovateľa opýtal,\n\nako podal oznámenie. Navrhovateľ odpovedal, že oznámenie podal do 31. marca 2015 na\nObecnom úrade obce Ľubietová. Následne na to poslanec\n\nna tom istom\n\nzasadaní obecného zastupiteľstva predložil obecnému zastupiteľstvu na schválenie\nnapadnuté rozhodnutie, ktoré podľa názoru navrhovateľa mal už pripravené a ktoré napokon\nobecné zastupiteľstvo aj schválilo, a to i napriek tomu, že navrhovateľ si ako starosta podľa\njeho mienky splnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle čl. 7 ods. 1 a 2 ústavného\nzákona. Obecné zastupiteľstvo podľa navrhovateľa nepočkalo ani na stanovisko komisie\nk oznámeniu navrhovateľa, ktorej poslanec obecného zastupiteľstva\n\nodovzdal\n\noznámenie navrhovateľa na účely jeho skontrolovania. Navrhovateľ zakončuje, že následne\nna to\n\n, poslanec obecného zastupiteľstva, odovzdal starostovi napadnuté\n\nrozhodnutie.\n3.5 Navrhovateľ ďalej poukazuje na to, že obecné zastupiteľstvo žiadnym dôkazom\nnepreukázalo, že porušil povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona v lehote\nustanovenej v tomto článku. Podľa jeho názoru obecné zastupiteľstvo nepreukázalo\nnesplnenie alebo porušenie povinnosti ustanovenej ústavným zákonom navrhovateľom.\nNapadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva nespĺňa podľa názoru navrhovateľa\nzákonné náležitosti výroku a jeho odôvodnenia. Navrhovateľ navyše tvrdí, že v napadnutom\nrozhodnutí za slovami „starosta obce“ obecné zastupiteľstvo neuviedlo osobné údaje\n\n4\n\nnavrhovateľa v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska, čo je podľa jeho\nnázoru v rozpore s čl. 9 ods. 13 ústavného zákona.\n3.6 Podľa navrhovateľa z čl. 7 ústavného zákona vyplýva, že výroková časť\nnapadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva je v rozpore s čl. 7 ods. 1 písm. a) až e)\na ods. 2 ústavného zákona, je zmätočná a nepreskúmateľná. Obecné zastupiteľstvo podľa\nslov navrhovateľa vôbec nezaujímalo, či si splnil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1\npísm. a), b) a c) ústavného zákona, ale zaujímali ho iba jeho príjmy dosiahnuté v uplynulom\nkalendárnom roku a majetkové pomery navrhovateľa a jeho manželky. Podľa navrhovateľa\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva bolo zdôvodnené len\ncitáciou ustanovení čl. 7 ods. 1 písm. d) a e) a ods. 2 ústavného zákona. V odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia sa obecné zastupiteľstvo podľa názoru navrhovateľa vôbec\nnevysporiadalo s otázkou, či podal, alebo nepodal oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 písm. a), b)\na c) ústavného zákona. Skutkové zistenia obecného zastupiteľstva nie sú v odôvodnení\npodľa navrhovateľa vôbec konkretizované a nie je ani zrejmé, z akých dôvodov a dôkazov\na v akej ich hodnotiacej väzbe bol ustálený skutkový stav veci, z ktorého obecné\nzastupiteľstvo pri rozhodovaní v danej veci vychádzalo. Obecné zastupiteľstvo v predmetnej\nveci podľa navrhovateľa nedostatočne zistilo skutkový stav, v dôsledku čoho navrhovateľ\nzastáva názor, že napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva\n\nje zmätočné\n\na nepreskúmateľné. Vyjadrenie navrhovateľa uvedené v závere napadnutého rozhodnutia\nbolo podľa tvrdenia navrhovateľa dopísané perom, čo podľa jeho mienky potvrdzuje, že\nnapadnuté rozhodnutie už bolo pripravené pred jeho schválením obecným zastupiteľstvom.\n3.7 V závere navrhovateľ upriamil pozornosť na skutočnosť, že komisia na svojom\nzasadaní 1. júla 2015 otvorila obálku a zistila, že v obálke bolo navrhovateľom priložené\nročné zúčtovanie preddavkov na daň a podané oznámenie z 31. marca 2015. Ďalej podľa\ntvrdenia navrhovateľa komisia zistila, že v obálke nebolo potvrdenie o daňovom priznaní\nk dani z príjmov fyzických osôb za predchádzajúci kalendárny rok. Komisia podľa\nnavrhovateľa prerušila zasadanie z dôvodu dôkladného preskúmania oznámenia podaného\nnavrhovateľom do 6. júla 2015.\n\n5\n\n4. S poukazom na uvedenú argumentáciu navrhovateľ ústavnému súdu navrhol\nnapadnuté rozhodnutie zrušiť.\nII.\nVyjadrenie odporcu\n5. Ústavný súd zaslal obecnému zastupiteľstvu návrh navrhovateľa, ako aj uznesenie\no prijatí s možnosťou vyjadriť sa k podanému návrhu. Na výzvy ústavného súdu\nz 3. decembra 2015 a z 19. januára 2016 sa k podanému návrhu navrhovateľa vyjadrilo\nobecné zastupiteľstvo prostredníctvom poslancov obecného zastupiteľstva dvoma listami\ndoručenými ústavnému súdu 28. januára 2016.\n5.1 V prvom liste obecné zastupiteľstvo argumentuje, že navrhovateľ neodovzdal\noznámenie včas a že nič mu nebránilo oznámenie odovzdať v zmysle ústavného zákona.\n5.2 Podľa obecného zastupiteľstva nie je pravda, že sa navrhovateľ nemohol\nk začatiu konania vyjadriť. Ako dôkaz pripojilo zápisnicu zo zasadnutia obecného\nzastupiteľstva z 24. júna 2015, kde podľa obecného zastupiteľstva je na stranách 16 až 18\nzdokumentovaný priebeh konania a rokovania zastupiteľstva v chronologickom poradí\nvrátane vyjadrenia navrhovateľa.\n5.3 Obecné zastupiteľstvo ďalej uviedlo, že jeho poslanci sa osobne zaujímali\nu pracovníčky obecného úradu, ktorá má na starosti aj poštu, či navrhovateľ splnil\npovinnosť predložiť oznámenie. Podľa vyjadrenia pracovníčky obecného úradu, na ktoré\nobecné zastupiteľstvo odkazuje, žiadne oznámenie nepreberala, neevidovala ani neukladala\ndo trezoru, ani nič neposielala predsedníčke komisie. Toto tvrdenie dokazuje podľa\nobecného zastupiteľstva aj neskoršie vyjadrenie predsedníčky komisie\n(ďalej aj „predsedníčka“), že obálka s oznámením síce bola opatrená pečiatkou podateľne,\nale bez podacieho čísla. Obecné zastupiteľstvo zastáva názor, že tak urobil dodatočne\nnavrhovateľ osobne, pričom predsedníčke komisie ho predložil až 24. júna 2015 na\nzasadnutí obecného zastupiteľstva.\n\n6\n\n5.4 Obecné zastupiteľstvo považuje za dostatočný a nevyvrátiteľný dôkaz o porušení\nústavného zákona vyjadrenie pracovníčky obecného úradu, osobné vyjadrenie navrhovateľa\nna zasadnutí obecného zastupiteľstva, ako aj predsedníčky komisie.\n5.5 V druhom liste zaslanom predsedníčkou komisie obecného zastupiteľstva na\nochranu verejného záujmu pri výkone funkcie starostu obce (ďalej len „komisia obecného\nzastupiteľstva“; navrhovateľ i obecné zastupiteľstvo vo svojich podaniach uvádzajú\nnesprávny názov „mandátna komisia“, pozn.)\n\n, zvolenej uznesením\n\nobecného zastupiteľstva č. OcZ 1-9/2014, sa predsedníčka vyjadrila, že ponecháva na\nposúdenie ústavnému súdu, či došlo k porušeniu ústavného zákona zo strany navrhovateľa.\nReplika navrhovateľa\n6. Ústavný súd zaslal listami z 1. februára 2016 a z 11. februára 2016 navrhovateľovi\nobe vyjadrenia obecného zastupiteľstva s oznámením o možnosti zaujať stanovisko\nk vyjadreniam obecného zastupiteľstva.\n6.1 Navrhovateľ sa listom doručeným ústavnému súdu 16. februára 2016 vyjadril\nk stanoviskám obecného zastupiteľstva, pričom vo vyjadrení zopakoval svoje argumenty\nz návrhu, prezentoval názor, že z vyjadrenia odporcu vyplýva, že niektoré úkony týkajúce sa\nzistenia skutkového stavu boli vykonané po vydaní napadnutého rozhodnutia, a nie pred\njeho vydaním, a vyslovil, že trvá v plnom rozsahu na svojom návrhu. Ústavný súd\npoznamenáva, že vyjadrenie navrhovateľa nebolo spísané a zaslané prostredníctvom jeho\nprávneho zástupcu, ale navrhovateľom samotným. Právny zástupca listom doručeným\nústavnému súdu 22. februára 2016 uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením samotného\nnavrhovateľa, a preto nepodáva žiadne vyjadrenie k stanoviskám odporcu.\nIII.\n7. Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1\npísm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia,\nktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým bola uložená pokuta,\npodať návrh na preskúmanie rozhodnutia na ústavný súd. Podanie návrhu má odkladný\n\n7\n\núčinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie\no preskúmaní takého rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona.\nRozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.\nPodľa § 73b ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak senát\nústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom\no ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným\npredpisom, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté\nrozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.\nIV.\n8. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie námietok navrhovateľa\nvznesených proti napadnutému rozhodnutiu obecného zastupiteľstva. Navrhovateľ\nartikuluje predovšetkým tieto výhrady: (i) tvrdí, že oznámenie podal na obecnom úrade, (ii)\ndôvodí, že obecné zastupiteľstvo mu neoznámilo začatie konania a nevyzvalo ho, aby sa\nvyjadril k začatiu konania, (iii) uvádza, že obecné zastupiteľstvo nemalo žiadne zistenia,\nktoré by nasvedčovali tomu, že navrhovateľ v oznámení uviedol neúplné a nepravdivé\núdaje, (iv) namieta, že napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva nespĺňa zákonné\nnáležitosti výroku a jeho odôvodnenia, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obecného\nzastupiteľstva bolo zdôvodnené len citáciou ustanovení čl. 7 ods. 1 písm. d) a e) a ods. 2\nústavného zákona, skutkové zistenia obecného zastupiteľstva nie sú v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia konkretizované, a nie je ani zrejmé, z akých dôvodov a dôkazov\na v akej ich hodnotiacej väzbe bol ustálený skutkový stav veci, z ktorého obecné\nzastupiteľstvo pri rozhodovaní v jeho veci vychádzalo.\n9. Zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany\nverejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu\nosobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti\ns výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne\n\n8\n\nzneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného\nzákona.\n9.1 Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je\nkonaním sui generis upraveným ústavným zákonom (konkrétne čl. 9 a nasl. ústavného\nzákona), v rámci ktorého príslušný orgán verejnej moci (čl. 9 ods. 1 ústavného zákona)\nv konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach\nverejných funkcionárov vyplývajúcich im predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona.\n9.2 V tomto prípade je bazálnou otázka, aké princípy ovládajú a vzťahujú sa na\nkonanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vedené\npríslušným orgánom verejnej moci v zmysle ústavného zákona.\n9.3 Primárnym (avšak nie výlučným) musí byť zohľadnenie tých ustanovení\nústavného zákona, ktoré upravujú samotné konanie vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov, a to s cieľom abstrahovať z takto vymedzeného\nnormatívneho textu ústavného zákona spoločný princíp ovládajúci konanie vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, s ohľadom na gramatický a teleologický\nprístup k interpretácii normatívneho textu.\n9.4 Podľa čl. 9 ods. 2 písm. b) ústavného zákona orgán, ktorý uskutočňuje konanie\npodľa odseku 1 (t. j. aj obecné zastupiteľstvo), začne konanie na základe riadne\nodôvodneného podnetu(...) Podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona orgán podľa odseku 1\numožní verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril\nk podnetu; ak je to potrebné vykoná ďalšie dokazovanie. Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného\nzákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť\nalebo obmedzenie(...) Podľa čl. 9 ods. 12 ústavného zákona ak sa v konaní nepreukázalo, že\nverejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť(...)\n9.5 Z citovaných ustanovení ústavného zákona možno spoľahlivo vyvodiť, že\nústavodarca upravením a zdôraznením (v rámci konania vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov) právnych inštitútov (najmä procesnoprávnych), napr.\n9\n\ndokazovanie („ak je to potrebné vykoná ďalšie dokazovanie“), riadne zisťovanie stavu veci\n(„ak sa v konaní preukázalo“, resp. „ak sa v konaní nepreukázalo“), povinnosť\npodnecovateľa riadne odôvodniť podnet („na základe riadne odôvodneného podnetu“),\nzároveň reflektoval princíp uplatňovaný v „štandardných“ procesoch [porov. napr. § 46\na § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov; § 153 ods. 1 a § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“); § 119 ods. 1, § 168 ods. 1 a § 176\nods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov], aby\nrozhodnutia orgánov verejnej moci (v tomto prípade obecné zastupiteľstvo) majúcich\nprávomoc rozhodovať v konaní (reglementovaným právom) o právach, právom chránených\nzáujmoch a povinnostiach fyzických osôb (v tomto prípade verejných funkcionárov)\na právnických osôb boli založené na správnom a v dostatočnom rozsahu zistenom\nskutkovom stave veci.\n9.6 Sekundárne (avšak nie konečne) je potrebné akcentovať aj ďalšie princípy\ndemokratického právneho štátu formujúce každé konanie, v rámci ktorého orgán verejnej\nmoci rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb. Tieto sú uvedené v Ústave Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu), v prerokovávanom prípade\nkonkrétne čl. 46 ods. 1 ústavy. V prípade konania vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov v zmysle ústavného zákona pôjde o princípy spojené\ns právom na inú právnu ochranu.\n9.7 Povinnosť orgánov verejnej moci majúcich právomoc rozhodovať v konaní\nupravenom všeobecne záväznými právnymi predpismi o právach, právom chránených\nzáujmoch\n\na povinnostiach\n\nfyzických\n\nosôb\n\na právnických\n\nosôb\n\nzistiť\n\nsprávne\n\na v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej\nprípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie [a teda\nzároveň konkretizovať v odôvodnení rozhodnutia dôkazy, ktoré vykonal, zdroj toho-ktorého\ndôkazu, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s ťažiskovými\nnávrhmi a námietkami účastníkov; detailnosť a obsažnosť odôvodnenia rozhodnutia môže\nbyť v špecifických prípadoch zákonom výslovne zúžená, napríklad vzhľadom na vyhovenie\n10\n\nvšetkým účastníkom konania alebo vzdanie sa opravného prostriedku všetkými účastníkmi\nkonania a pod. (porov. § 47 ods. 1 druhej vety správneho poriadku; § 157 ods. 3 a 4 OSP)],\nobe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy (v prerokúvanom prípade spojené s právom na inú\nprávnu ochranu), sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu\nkonajúceho orgánu verejnej moci a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou\nkonajúceho orgánu verejnej moci. Nota bene ústavný súd uvádza, že spornou z hľadiska\npráv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy je i výnimka z týchto základných znakov ústavne\naprobovaného postupu konajúceho orgánu verejnej moci (t. j. z povinnosti orgánov verejnej\nmoci zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci\na povinnosti\n\nriadne\n\nodôvodniť\n\nsvoje\n\nrozhodnutie)\n\nvýslovne\n\nupravená zákonnom\n\nv prípadoch, kde, preferujúc ochranu verejného záujmu (napr. bezpečnosti štátu a pod.),\nje dodržiavanie uvedených procesných záruk účastníka konania, resp. dotknutého subjektu\n(v zmysle riadneho odôvodnenia rozhodnutia alebo správneho a dostatočného zistenia\nskutkového stavu) bez ohľadu na negatívny vplyv rozhodnutia na právnu pozíciu účastníkov\nkonania týmto zákonom úplne negované [typicky porov. § 120 ods. 2 písm. a) až i) zákona\nč. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov a s ním súvisiace konania o súlade právnych predpisov pred ústavným\nsúdom vedené na základe návrhu verejnej ochrankyne práv pod sp. zn. PL. ÚS 40/2014\na sp. zn. PL. ÚS 5/2014].\n10. Aplikujúc už uvedené konklúzie na konanie vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov pred obecným zastupiteľstvom v navrhovateľovej veci,\nústavný súd konštatuje, že v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia\nrozporu záujmov musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že verejný funkcionár\nnesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo\nzákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona).\n10.1 Obecné zastupiteľstvo musí preto v takomto konaní vykonať dokazovanie\nz úradnej povinnosti a na základe vykonaného dokazovania v potrebnom rozsahu\nkonkretizovať, akú povinnosť alebo obmedzenie ustanovenú ústavným zákonom alebo\nzákonom verejný funkcionár nesplnil alebo porušil. Dôsledkom toho potom je, že verejný\nfunkcionár nie je povinný preukazovať, že splnil alebo neporušil povinnosť alebo\n11\n\nobmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom, ale naopak, skutočnosť, že\nostal po začatí konania prípadne nečinný alebo nebol v konaní dostatočne aktívny, nemôže\nísť na jeho ťarchu. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že v konaní vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov verejného funkcionára nezaťažuje tzv.\ndôkazné bremeno, na základe ktorého by bol povinný preukazovať alebo vyvracať určité\nskutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie výboru (porov. I. ÚS 45/2011,\nIV. ÚS 182/07).\n10.2 V odôvodnení rozhodnutia musí obecné zastupiteľstvo uviesť relevantné\na dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané, a odôvodnenie musí spĺňať\npožiadavky kladené na kvalitu odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej moci podľa čl. 46\nods. 1 ústavy. Rozsah tejto povinnosti sa však musí posúdiť vo svetle okolností každej veci\nvrátane námietok uvádzaných dotknutým subjektom (porov. I. ÚS 56/01, I. ÚS 165/02,\nII. ÚS 410/06, III. ÚS 53/06, IV. ÚS 24/07, IV. ÚS 85/2010).\n10.3 Ako už ústavný súd v rekapitulácii prezentoval, odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia obecného zastupiteľstva neobsahuje okrem citácie čl. 7 ústavného zákona\nžiadne iné dôvody ani argumenty. Celé znenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nobecného zastupiteľstva je nasledovné:\n„Podľa čl. 7 ods. 1, písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného\nzáujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, verejný funkcionár je povinný do 30 dní\nodo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať\npísomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie svoje príjmy\ndosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára...\nPodľa čl. 7 ods. 1, písm. e) toho istého zákona, je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa\nujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné\noznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie svoje majetkové pomery\na majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane\nosobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.\nPodľa č. 7 ods. 2 tohto istého zákona, verejný funkcionár priloží aj potvrdenie\no podanom daňovom priznaní k dani z príjmu fyzických osôb za predchádzajúci kalendárny\nrok.“\n12\n\n10.4 Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva,\nústavný súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa atribúty riadneho\nodôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej moci a z pohľadu záverov v ňom uvedených je\nprejavom arbitrárneho prístupu obecného zastupiteľstva k rozhodovaniu navrhovateľovej\nveci.\n10.5 Navrhovateľ mal možnosť sa k začatiu konania proti jeho osobe vyjadriť na\nzasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 24. júna 2015, a to ústne, pričom uviedol, že\noznámenie podal v lehote predpokladanej ústavným zákonom do podateľne na obecnom\núrade. Obecné zastupiteľstvo v napadnutom rozhodnutí však na tieto ťažiskové námietky\na návrhy navrhovateľa relevantne neodpovedalo, neuviedlo, ako sa s nimi vysporiadalo,\nnezdôvodnilo vypočutie/nevypočutie svedkov (zamestnancov obecného úradu alebo\nposlancov obecného zastupiteľstva), neuviedlo, či lustrovalo evidenciu došlej pošty\npodateľne obecného úradu a aké skutočnosti zistilo.\n10.6 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, aké iné dôkazy\nobecné zastupiteľstvo priamo v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia\nrozporu záujmov vykonalo a z ktorých vychádzalo pri konštatácii nesplnenia povinnosti\nnavrhovateľa v zmysle čl. 7 ods. 1 písm. d) a e) a ods. 2 ústavného zákona. Inak povedané,\nnie je zrejmé, či obecné zastupiteľstvo v konaní vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov zisťovalo (akokoľvek) stav veci a či vykonalo v konaní\nvo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v navrhovateľovej veci\ndokazovanie.\n10.7 Pokiaľ sa obecné zastupiteľstvo vo svojom vyjadrení k návrhu doručenému\nústavnému súdu 28. januára 2016 odvoláva na zápisnicu zo zasadnutia obecného\nzastupiteľstva z 24. júna 2015 a dôkazy, ktoré boli vykonané na uvedenom zasadnutí\nobecného zastupiteľstva, je potrebné konštatovať, že všetky tieto (inak relevantné)\nargumenty a skutočnosti mali byť súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Nestačí\ntotiž pre účely spravodlivého rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch\na povinnostiach verejného funkcionára, aby si konajúci orgán verejnej moci sám pre seba\n\n13\n\na mlčky urobil závery o určitých počas konania a dokazovania zistených skutočnostiach\npodporených dôkazmi (pred ním vykonaných a nachádzajúcich sa v spise) bez toho, aby\nsvoje závery v rozhodnutí výslovne artikuloval, resp. s tým, že v rozhodnutí poukáže iba na\nporušené právne predpisy bez výslovného odôvodnenia, na základe čoho dospel k záveru\no porušení týchto právnych predpisov. Naopak, je potrebné, aby orgán verejnej moci\nv rozhodnutí tieto svoje vedomosti nadobudnuté počas konania a vykonaného dokazovania\nartikuloval, riadne označil, aké dôkazy vykonal a z ktorých vychádzal, uviedol, ako sa\ns dôkazmi a s relevantnými námietkami účastníka konania vysporiadal, akú právnu úpravu\naplikoval a aké konečné právne relevantné závery vyvodil. Inak povedané, výsledok\nvnútornej duševnej činnosti príslušnej fyzickej osoby poverenej rozhodovaním v mene\norgánu verejnej moci spočívajúci v hodnotení dôkazov a utváraní právneho názoru na\nzistený skutkový stav musí byť prejavený navonok vo forme písomného odôvodnenia\nrozhodnutia.\n10.8 Ústavný súd zároveň vyjadruje znepokojenie aj zo skutočnosti, že konanie\nvo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov proti navrhovateľovi\nprebehlo v jeden deň v rámci zasadnutia obecného zastupiteľstva. A teda v jeden deň sa\nkonanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začalo, v ten istý\ndeň prebehlo dokazovanie, vyjadrenie navrhovateľa na zasadnutí obecného zastupiteľstva\na v ten istý deň bolo obecným zastupiteľstvom prijaté napadnuté rozhodnutie. Možno teda\nhovoriť o podstatnom oklieštení ústavného práva navrhovateľa na obhajobu, resp.\nmateriálne popretie tohto práva.\n10.9 Ústavný súd neuzatvára, či tvrdenia navrhovateľa o včasnom splnení si\npovinnosti v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona boli alebo neboli založené na pravdivom\nskutkovom základe. S uvedeným sa vysporiadať bolo primárnou úlohou obecného\nzastupiteľstva s tým, že bolo povinnosťou obecného zastupiteľstva správne a v dostatočnom\nrozsahu zistiť skutkový stav veci, riadne sa zaoberať námietkami navrhovateľa vznesenými\npred\n\nobecným\n\nzastupiteľstvom\n\no pravdivosti/nepravdivosti\n\na odôvodniť,\n\ntvrdených\n\nna základe\n\nskutočnostiach\n\nčoho\n\ndospelo\n\nzo strany\n\nk záveru\n\nnavrhovateľa\n\n(odovzdanie/neodovzdanie včas oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona), a prečo\n\n14\n\nvypočulo/nevypočulo, resp. považovalo/nepovažovalo (vzhľadom na aké skutočnosti\na dôkazy) za účelné vypočuť svedkov a pod.\n10.10 Tým, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva\nnespĺňa z dôvodov už uvedených atribúty riadneho odôvodnenia, ústavný súd ako orgán\nverejnej moci povolaný až sekundárne zisťovať, či konanie verejného funkcionára\nbolo/nebolo v rozpore s ústavným zákonom (§ 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde),\nnemohol suplovať ústavným zákonom uloženú povinnosť obecného zastupiteľstva zisťovať\na preukázať, že navrhovateľ nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené\nústavným zákonom alebo iným zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona).\n11. Na základe dôvodov uvedených v bodoch 10 až 10.10 a princípov\nkomunikovaných v bodoch 9 až 9.7 tohto nálezu ústavný súd uzatvára, že napadnuté\nrozhodnutie obecného zastupiteľstva nespĺňa atribúty kladené na kvalitu rozhodnutia orgánu\nverejnej moci čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené\nv bode 1 výroku tohto nálezu.\n11.1 Ústavný súd nepovažoval vzhľadom na uvedený bod 1 výroku tohto nálezu\na jeho odôvodnenie za účelné vyjadrovať sa k ďalším námietkam navrhovateľa.\nV.\n12. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde\naj o úhrade trov konania navrhovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym\nzastupovaním advokátom JUDr. Stanislavom Hlinkom (ďalej len „advokát“) v konaní pred\nústavným súdom (bod 2 výroku).\n12.1 Ústavný súd konštatuje, že predmet sporu pred ústavným súdom nie je možné\noceniť peniazmi. Ústavný súd v navrhovateľovej veci viedol jedno konanie na základe\njedného návrhu na začatie konania podaného navrhovateľom, a preto pri priznaní úhrady\ntrov právneho zastúpenia vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\n\n15\n\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“).\n12.2 Ústavný súd priznal navrhovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia za dva\núkony právnej služby v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu).\n12.3 Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2014 (§ 1\nods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 839 eur\n(z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 139,83 eur a jedna stotina\nv zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 8,39 eur).\n12.4 Ústavný súd priznal úhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej\nslužby v roku 2015 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky v sume 279,66 eur (2 x 139,83 eur) a 2 x\nrežijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky, spolu v sume 16,78 eur (2 x 8,39 eur). Podľa\nzoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH vedeného Finančným riaditeľstvom\nSlovenskej republiky je advokát navrhovateľa daňovým subjektom registrovaným pre DPH\n(IČ DPH SK1029226979). Ústavný súd priznal navrhovateľovi úhradu trov právneho\nzastúpenia spolu v sume 355,73 eur (296,44 eur + 20 % DPH).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. februára 2016\n\n16", "vazby": {"registre": ["konanie podľa § 73a zč. 38/1993", "verejná funkcia", "konanie-splnenie podmienok konania", "obec-obecné zastupiteľstvo", "verejný záujem, spoločenský záujem", "rozhodnutie-odôvodnenie", "verejná funkcia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu", "arbitrárnosť", "pokuta-uloženie"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 3 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b808b210-1e5b-4563-a41b-aa5b125c45aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 40/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 40/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b808b210-1e5b-4563-a41b-aa5b125c45aa"}, {"guid": "ussr:4493a62a-ce31-4507-96d3-bb6f991d54b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2014 z 5. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-05", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4493a62a-ce31-4507-96d3-bb6f991d54b8"}, {"guid": "ussr:71bccd3e-086d-49b2-9db4-37f7c92cef96", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 45/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 45/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:71bccd3e-086d-49b2-9db4-37f7c92cef96"}, {"guid": "ussr:653d759b-5b63-433c-ac52-45b4fcb2a42f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 85/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 85/2010 z 11. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:653d759b-5b63-433c-ac52-45b4fcb2a42f"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:0000783c-36f7-4bb7-b828-ab6ec7c82921", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 24/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0000783c-36f7-4bb7-b828-ab6ec7c82921"}, {"guid": "ussr:75d16156-825e-4774-9d61-6ee9a4bc4b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 53/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 53/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75d16156-825e-4774-9d61-6ee9a4bc4b0b"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}], "citovane_v": [{"guid": "0e317cd6-0509-47c7-9b77-7cd10ef18f4a:6c6a5340-d74d-46b1-b31a-d8f9d2b370bd", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200603.1", "spisova_znacka": "BB-71S/84/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-71S/84/2022 z 5. 9. 2024", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2024-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200603.1"}]}