{"guid": "ussr:412e0a2d-c94d-4ef3-bf7a-47a603638b8c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.537.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 537/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 537/2015 z 27. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. októbra 2015, sp. zn. III. ÚS 537/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.537.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-10-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/412e0a2d-c94d-4ef3-bf7a-47a603638b8c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.537.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.537.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.537.2015.1/text", "citacie_n": 22, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 537/2015­19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Tiborom Bickom, advokátska kancelária,\nDukelská 972/7­3, Považská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva\nvlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,\nzákladného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku zaručeného\nv čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuzneseniami Okresného súdu Prievidza č. k. 1 T 211/2010­195 zo 17. októbra 2013\nvydaným vyšším súdnym úradníkom a\n. k. 1 T 211/2010­208 zo 16. júna 2014 vydaným predsedom senátu a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. augusta\n2014 doručená sťažnosť advokáta\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva vlastniť majetok\nzaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva na zákonného\nsudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami\nOkresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) č. k. 1 T 211/2010­195 zo 17. októbra\n2013 vydaným vyšším súdnym úradníkom a č. k 1 T 211/2010­208 zo 16. júna 2014\nvydaným predsedom senátu.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vplýva, že sťažovateľ bol ako advokát opatrením\nokresného súdu č. k. 0 Tp 714/2010­2 zo 4. mája 2010 ustanovený za obhajcu obvinenému\n(ďalej len „obvinený“) v tom čase stíhanému za účastníctvo\nna prečine úverového podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 222 ods. 1 zákona č. 300/2005\nZ. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Po vynesení\nkonečného rozhodnutia v merite veci – rozsudku okresného súdu č. k. 1 T 211/2010­127\nz 15. decembra 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2 To 38/2011­\n143 z 26. mája 2011 sťažovateľ podaním z 15. apríla 2013 požiadal okresný súd\no „priznanie trov obhajoby“ v označenej trestnej veci, ktoré vyčíslil na sumu 3 344,57 €.\nOkresný súd uznesením č. k. 1 T 211/2010­195 zo 17. októbra 2013 vydaným vyšším\nsúdnym úradníkom priznal sťažovateľovi odmenu a náhradu hotových výdavkov v sume\n2 309,91 €. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej predseda senátu\nokresného súdu rozhodol uznesením č. k. 1 T 211/2010­208 zo 16. júna 2014 tak, že ju\n2\n\npodľa § 193 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) zamietol.\nSťažovateľ je presvedčený, že označenými rozhodnutiami okresného súdu došlo\nk porušeniu jeho „základných ľudských práv, a to najmä nesprávnou, ústavne\nnekonformnou interpretáciou a aplikáciou práva a extrémnym rozporom s princípom\nspravodlivosti“.\nV sťažnosti uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1 T 111/2009\nz 9. novembra 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 9. novembra 2009, bol obvinený\nv minulosti odsúdený za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 4 písm. a)\nTrestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov a v tejto\nsúvislosti mu v aktuálnej trestnej veci (vedenej okresným súdom pod sp. zn. 1 T 211/2010)\nhrozil súhrnný trest odňatia slobody, ktorý sa „mal ukladať podľa trestnej sadzby uvedenej\nv § 221 ods. 4 Tr. zák. (10 – 15 rokov odňatia slobody), zvýšenej za použitia asperačnej\nzásady podľa § 41 ods. 2 Tr, zák., pričom takto upravená trestná sadzba za použitia § 38\nods. 3, § 41 ods. 2 Tr. zák. (zvýšená horná hranica o jednu tretinu) bola v rozpätí 10 rokov\n(120 mesiacov) až 17 rokov, 9 mesiacov a 10 dní (213 mesiacov a 10 dní), pričom podľa\n§ 41 ods. 2, veta prvá za bodkočiarkou Tr. zák. súd bol povinný uložiť trest nad jednu\npolovicu takto určenej trestnej sadzby, t. j. v sadzbe 13 rokov, 10 mesiacov a 20 dní (166\nmesiacov a 20 dní) až 17 rokov, 9 mesiacov a 10 dní (213 mesiacov a 10 dní)“.\nTáto skutočnosť podľa sťažovateľa „zároveň zvýšila náročnosť obhajoby obvineného\nod jej samotného začiatku“.\nSťažovateľ je presvedčený, že vyšší súdny úradník mu priznal trovy obhajoby v nižšej\nsume najmä preto, že „nesprávne, ústavne nekonformne interpretoval ustanovenie § 12 ods.\n5 advokátskej tarify, ktoré vychádzajúc z tejto jeho nesprávnej interpretácie, potom pri\nrozhodovaní o… trovách obhajoby neaplikoval, čím ustálil nesprávnu výšku základnej\nsadzby tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej služby uskutočnené v tejto veci\n3\n\n(základnú sadzbu tarifnej odmeny ustálil podľa § 12 ods. 3 písm. a/ advokátskej tarify, hoci\nsprávne mal pri ustálení výšky základnej sadzby tarifnej odmeny aplikovať § 12 ods. 3 písm.\nc/ advokátskej tarify)“.\nSťažovateľ „pri vyúčtovaní trov obhajoby vychádzal z advokátskej tarify, ktorá v § 12\nods. 5 zakotvuje, že na zákonné zvýšenie trestnej sadzby u obzvlášť nebezpečných\nrecidivistov pri ukladaní trestu za viac trestných činov… a pri ukladaní trestu podľa\nosobitného predpisu… sa prihliada“. Zároveň sťažovateľ vychádzal aj „z ustálenej súdnej\npraxe všeobecných súdov a judikatúry, vrátane uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2 Tz 1/2006 zo dňa 7. 3. 2006, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky... ktorým bol ustálený výklad\nustanovenia § 12 ods. 5 advokátskej tarify“.\nPodľa sťažovateľa okresnému súdu (tak vyššiemu súdnemu úradníkovi, ako aj\npredsedovi senátu) sa „zdalo, že pri aplikácii ustanovenia § 12 ods. 5 advokátskej tarify by“\nmu „bola priznaná vysoká odmena, tak aby… ju nemusel priznať, ustanovenie § 12 ods. 5\nadvokátskej tarify neaplikoval a vyložil si jeho znenie svojvoľne inak, ako bolo ustálené\nNajvyšším súdom SR, a to v rozpore s jej samotným znením, gramatickým a logickým\nvýkladom tejto právnej normy, ako aj ustálenou praxou všeobecných súdov. Porušovateľ\nsvojim výkladom normy § 12 ods. 5 advokátskej tarify prekrútil vyššie uvedený výklad\nNajvyššieho súdu SR, poprel ním význam a účel uvedenej právnej normy.“.\nSťažovateľ tvrdí, že okresný súd (v oboch napadnutých rozhodnutiach) „zjavne\nnesprávne interpretuje uvedené ustanovenie… pri svojej interpretácii neberie do úvahy\nhrozbu súhrnného trestu za použitia asperačnej zásady, ktorý obvinenému reálne v tomto\nkonaní hrozil, ale len trestnú sadzbu prečinu, z ktorého bol v tomto konaní obvinený, ktorá\nsa však na toto konanie vôbec nevzťahovala, jej použitie do úvahy neprichádzalo, teda\nneberie do úvahy ďalšie následky tohto obvinenia a jeho dopad pre obvineného, hrozbu\nznačne vysokého trestu odňatia slobody… a tým zvýšenú náročnosť obhajoby“.\n\n4\n\nPodľa sťažovateľa „VSÚ i predseda senátu porušovateľa… popierajú základný\nzmysel a účel odmeňovania advokátov, vychádzajú len zo svojho subjektívneho pohľadu\nna to, že sa im zdá odmena vypočítaná podľa § 12 ods. 5 AT vysoká, advokátsku tarifu však\nnerešpektujú“.\nOdôvodnenie uznesenia zo 16. júna 2014 považuje sťažovateľ nielen za „nesprávne,\nale aj nie celkom zrozumiteľné a tým je nepreskúmateľné, pričom predseda senátu\nporušovateľa úplne abstrahuje, obchádza skutočnosť, že obvinenému v konaní hrozí súhrnný\ntrest odňatia slobody za použitia asperačnej zásady, ktorá situácia je obdobná ako\nu obzvlášť nebezpečného recidivistu, kde tiež obhajca poskytuje obvinenému obhajobu len\nza jeden trestný čin, ktorý obvinený spáchal a ktorého spáchanie ho kvalifikuje ako obzvlášť\nnebezpečného recidivistu“.\nPodľa sťažovateľa „sa predseda senátu… nesprávne opiera pri svojom rozhodnutí\no výsledok trestného konania, a to o to, že u obžalovaného… bolo upustené od uloženia\nsúhrnného trestu“, keďže „Výška odmeny advokáta pri obhajobe… podľa advokátskej tarify\nnie je závislá od výsledku trestného konania“, ale od „trestnej sadzby, ktorá“ obvinenému\n„v konaní hrozí“.\nSťažovateľ napokon zhrnul, že rozhodnutiami okresného súdu boli porušené jeho\n„základné ľudské práva…, pretože tieto sú v extrémnom rozpore s princípom spravodlivosti,\nvýklad (interpretácia) advokátskej tarify, ktorý použil porušovateľ, je v rozpore\ns advokátskou tarifou… popiera jej význam a účel, je v rozpore s ustálenou praxou\nvšeobecných súdov, porušovateľ neaplikoval na vec príslušnú právnu normu, § 12 ods. 5\nadvokátskej tarify, teda aplikácia a výklad advokátskej tarify sú zjavne arbitrárne, nesú\nznaky svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva a z ústavného hľadiska sú neakceptovateľné\na neudržateľné.\nRozhodnutím a postupom porušovateľa boli porušené... základné ľudské práva…\naj z dôvodu porušenia zákona v § 176 ods. 2, § 192 ods. 1 Tr. por., keď odôvodnenia\n\n5\n\nrozhodnutí porušovateľa sú v časti nepreskúmateľné a predseda senátu… riadne\nnepreskúmal správnosť výrokov uznesenia VSÚ...“.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Okresný súd Prievidza uzneseniami vyššieho súdneho úradníka č. k.\n1 T 211/2010­195 zo dňa 17. 10. 2013 a predsedu senátu č. k. 1 T 211/2010­208 zo dňa\n16. 6. 2014 porušil právo sťažovateľa\n\n, advokáta, na to, aby jeho\n\nzáležitosť bola spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nprávo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde Slovenskej republiky, zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, právo domáhať sa ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde, zaručené v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo\nvlastniť majetok, zaručené v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, právo na to, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi,\nzaručené v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo pokojne užívať svoj majetok\na právo na to, že nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu\na za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva,\nzaručené v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd,\n2. Uznesenie vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Prievidza č. k.\n1 T 211/2010­195 zo dňa 17. 10. 2013 a uznesenie predsedu senátu Okresného súdu\nPrievidza č. k. 1 T 211/2010­208 zo dňa 16. 6. 2014 sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému\nsúdu Prievidza na ďalšie konanie.\n4. (správne má byť „3“, pozn.) Okresný súd Prievidza je povinný zaplatiť\nsťažovateľovi náhradu všetkých trov konania na účet jeho právneho zástupcu, advokáta\nJUDr. Tibora Bicka, do 3 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n6\n\nPodľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný\nsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nnávrhu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\n\n7\n\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\nPredmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva vlastniť majetok\nzaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny, základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva na zákonného\nsudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 dodatkového\nprotokolu uznesením okresného súdu č. k. 1 T 211/2010­195 zo 17. októbra 2013 (vydaným\nvyšším súdnym úradníkom) a uznesením č. k 1 T 211/2010­208 zo 16. júna 2014 (vydaným\npredsedom senátu), ktorým sťažovateľ vytýka ich arbitrárnosť, nepreskúmateľnosť,\nsvojvoľnosť a ústavnú nekonformnosť, a to z dôvodu nesprávneho výkladu a (ne)aplikácie\npríslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Napadnuté rozhodnutia sťažovateľ\npovažuje za ústavne neakceptovateľné a neudržateľné.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy a obdobne aj čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť\nmajetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\n\n8\n\nMajetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa\nzaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obdobne aj čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\n1 K namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením\nokresného súdu č. k. 1 T 211/2010­195 zo 17. októbra 2013\n\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\n9\n\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí\ntakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV.\nÚS 115/07).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ uznesenie okresného súdu\nzo 17. októbra 2013 napadol riadnym opravným prostriedkom.\nSťažovateľ teda využil svoje právo podať proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka\nsťažnosť, o ktorej rozhodoval predseda senátu, ktorý bol zároveň oprávnený a aj povinný\nposkytnúť ochranu základným právam alebo slobodám sťažovateľa v prípade zistenia,\nže napadnutým uznesením vyššieho súdneho úradníka zo 17. októbra 2013 došlo k ich\nporušeniu. Právomoc predsedu senátu rozhodnúť o opravnom prostriedku sťažovateľa\nv danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\nVzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť\nsťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej\nprávomoci.\n2 K namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením\nokresného súdu č. k 1 T 211/2010­208 zo 16. júna 2014\n\nSťažovateľ v podstatnom namieta, že predseda senátu rozhodujúci o sťažnosti\nsťažovateľa proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zo 17. októbra 2013 nesprávne\ninterpretoval ustanovenie § 12 ods. 5 vyhlášky, ktoré na vec sťažovateľa neaplikoval,\nv dôsledku čoho bola použitá nižšia základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby, čím došlo k priznaniu mu nižšej sumy ako odmeny za obhajobu obvineného\n10\n\nv trestnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 1 T 211/2010, ako očakával\na požadoval. Predseda senátu takto postupoval napriek tomu, že sťažovateľ poukázal\nna konkrétne ustanovenia vyhlášky a Trestného zákona, výkladom ktorých dospel k ním\nprezentovanému spôsobu určenia výšky jeho odmeny za obhajobu, a tiež poukázal aj\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n2 Tz 1/2006 zo 7. marca 2006, v intenciách ktorého sa podľa názoru sťažovateľa malo\npostupovať aj v jeho veci.\n\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nPri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd štandardne\npoukazuje na svoje ústavné postavenie vymedzené v čl. 124 ústavy, z ktorého vyplýva,\nže vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, alebo napr.\nIII. ÚS 80/09, III. ÚS 251/09), ale súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Preto nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecným súdom bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného\n11\n\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy,\nak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok\nporušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02 atď.). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu\nvšeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil\nod znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr.\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\nZ judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 248/08, III. ÚS 580/2012) vyplýva,\nže rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci\ntýchto súdov, pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania.\nÚstavný súd preto iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia\nvšeobecných súdov o trovách konania. Problematika náhrady trov konania by mohla\ndosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel\nupravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie\na aplikácie príslušných ustanovení zákona (v tomto prípade vyhlášky), ktorá by v sebe\nzahŕňala črty svojvôle.\nZároveň ústavný súd vo svojej judikatúre týkajúcej sa problematiky rozhodovania\no trovách konania už viackrát formuloval právny názor (pozri napr. IV. ÚS 358/08,\nIV. ÚS 431/2012, IV. ÚS 94/2014, II. ÚS 757/2014), podľa ktorého ak je u bagateľných\nvecí vylúčený prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi (napr. v civilných\nveciach podľa § 238 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku dovolanie nie je prípustné\nvo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu\no peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy), bolo by proti logike\npripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Aj\npreto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej\n12\n\nmoci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu (neprevyšujúcu trojnásobok minimálnej\nmzdy), poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom výnimočných\nprípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd\nv mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite (IV. ÚS 414/2010, IV. ÚS 79/2011,\nIV. ÚS 251/2011)].\nÚstavný súd pri posudzovaní sťažností, ktoré smerujú proti rozhodnutiam\nvšeobecných súdov týkajúcich sa problematiky (náhrady) trov konania, t. j. problematiky,\nktorá má vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi akcesorickú povahu,\npostupuje nanajvýš zdržanlivo a k prípadnému zrušeniu napadaného výroku o trovách\nkonania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu označených\nzákladných práv, ktorých porušenie sa namieta, zvlášť extrémnym spôsobom, alebo ak zistí,\nže napadnutým rozhodnutím došlo zároveň aj k neprípustnému zásahu do iných ústavou\ngarantovaných práv (m. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010,\nIV. ÚS 40/2011).\nUvedené východiská možno plne uplatniť aj v prípadoch rozhodovania všeobecných\nsúdov o odmene a náhrade hotových výdavkov a straty času advokátovi ako ustanovenému\nobhajcovi v trestnom konaní.\nÚstavný súd v nadväznosti na uvedené východiská svojej ustálenej judikatúry\nkonštatuje, že námietky sťažovateľa odôvodňujúce porušenie jeho základných práv\nnapadnutým rozhodnutím predsedu senátu okresného súdu smerujú proti rozhodnutiu\no priznaní mu odmeny za obhajobu, resp. proti určeniu jej výšky, čo sa v okolnostiach\ndaného prípadu vo svojich dôsledkoch síce mohlo negatívne dotknúť sťažovateľa, avšak\nz hľadiska kritérií ústavnej udržateľnosti súdneho konania ich podľa názoru ústavného súdu\nnemožno dávať na rovnakú úroveň a pripisovať rovnakú ústavnú relevanciu ako v prípade,\nak by išlo o námietky proti procesnému postupu všeobecného súdu vedúcemu k rozhodnutiu\nvo veci samej.\n\n13\n\nZ napadnutých uznesení okresného súdu vyplýva, že sťažovateľovi bola priznaná\nodmena obhajoby a náhrada hotových výdavkov a straty času v sume 2 309,91 €. Oproti\npožadovanej sume 3 344,57 € je to o 1 034,66 € menej. Tento rozdiel však stále\nnepredstavuje sumu, kvôli ktorej sa sťažovateľ obrátil na ústavný súd so svojou sťažnosťou\npre porušenie svojich práv, pretože z rozhodnutí okresného súdu je zjavné, že sťažovateľovi\nnebola priznaná odmena a náhrada za v návrhu uplatnené:\n„­ písomné podanie na Okresný súd Prievidza dňa 21. 9. 2010 k sp. zn.\n0 Tp 714/2010 – návrh na opravu opatrenia OS v Prievidzi č. k 0 Tp 714/2010­2 dňa\n4. 5. 2010...“vyčíslené na 30,06 € a k tomu režijný paušál v hodnote 7,21 €,\n„­ ďalšia porada a rokovanie s klientom… dňa 11. 10. 2010 v ÚVTOS Hrnčiarovce\nnad Parnou v trvaní od 10.20 hod. do 11.45 hod...“vyčíslená na 80,15 € a k tomu režijný\npaušál v hodnote 7,21 €,\n„­ náhrada za stratu času dňa 11. 10. 2010 za čas strávený obhajcom cestou z AK\nv Pov.\n\nBystrici…\n\ndo\n\nÚVTOS\n\nHrnčiarovce\n\nnad\n\nParnou\n\na\n\nspäť\n\nv\n\ntrvaní\n\n6\n\npolhodín...“vyčíslená na 72,12 € a\n„­ cestovné obhajcu dňa 11. 10. 2010 z AK v Pov. Bystrici… do ÚVTOS Hrnčiarovce\nnad Parnou a späť os. mot. vozidlom...“vyčíslené na 67,13 €,\nt. j. odmena, hotové výdavky a náhrada za stratu času v celkovej sume 263,88 €,\nktorých nepriznanie sťažovateľ v sťažnosti ústavnému súdu nerozporuje, preto ústavný súd\nvychádzal z tohto, že ich nepriznanie považoval za správne.\nBez tejto čiastky tak prakticky suma, ktorá viedla sťažovateľa k podaniu sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu zo 16. júna 2014 a ktorú\nmu okresný súd podľa jeho názoru v rozpore s príslušnými ustanoveniami právnych\npredpisov nepriznal, predstavuje spolu sumu 770,78 €.\nV zmysle už uvedenej judikatúry ústavného súdu je takáto suma považovaná za sumu\nbagateľnú, preto v danej veci bolo potrebné skúmať, či k prípadnému zásahu do základných\npráv alebo slobôd sťažovateľa došlo v mimoriadne závažnom rozsahu (intenzite), zvlášť\n\n14\n\nextrémnym spôsobom alebo či napadnutým rozhodnutím došlo zároveň aj k neprípustnému\nzásahu do iných ústavou garantovaných práv.\nOkresný súd – predseda senátu ̶ v odôvodnení napadnutého uznesenia zo 16. júna\n2014 uviedol:\n„Predseda senátu sa stotožnil s názorom..., že advokátovi\npatrí odmena len v takej výške a za tie úkony, ako ich priznal vyšší súdny\núradník… ... vyúčtovaná výška základnej sadzby tarifnej odmeny obhajcu za použitia § 12\nods. 3 a 5 Vyhlášky je takto určená dôvodne. Predseda senátu... poukazuje na odôvodnenie\nvyššieho súdneho úradníka, s ktorým sa... v plnom rozsahu stotožnil. Poukazujem na to, že\nobhajoba musí obsiahnuť celý predmet trestného konania, v tomto... prípade súd upúšťal\nod súhrnného trestu odňatia slobody, avšak obhajca už nemohol ovplyvniť predchádzajúce\nrozhodnutie v prípade ukladania súhrnného trestu, pretože odsúdený bol už právoplatne\nodsúdený Okresným súdom v Partizánskom t. j. obhajca už nemôže... zvrátiť rozhodnutie\no vine, ani ustáliť iné poľahčujúce, či priťažujúce okolnosti, na ktoré súd prihliadal pri\nukladaní trestu, t. j. nemôže dosiahnuť miernejší trest ako ten, ktorý už bol skorším\nrozhodnutím uložený. ... obhajca uskutočňoval úkony právnej služby a prislúchala mu\nodmena vychádzajúca z trestnej sadzby pre trestný čin, pre ktorý bolo vznesené\nobvinenie. ... podstatou je... vzťah aj medzi primeranosťou náročnosti obhajoby k odmene\na následnej náhrade odmeny... Priznanie odmeny vykladajúc ustanovenia § 12 ods.3 a 5\ncitovanej Vyhlášky tak, ako v tomto prípade obhajca by mohlo viesť k značnej\nnerovnováhe... Práve... úvaha berúca na zreteľ primeranosť odmeny k obhajobe správne\nviedla vyššieho súdneho úradníka k použitému výkladu § 12 ods.3 a 5 citovanej Vyhlášky.“\nKeďže predseda senátu v súvislosti s odôvodnením svojho uznesenia zo 16. júna\n2014 poukázal na odôvodnenie uznesenia vyššieho súdneho úradníka (zo 17. októbra 2013),\ns ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil (a aj zopakoval jeho argumentáciu), ústavný súd\npreskúmal relevantnú časť odôvodnenia aj tohto uznesenia.\nVyšší súdny úradník v odôvodnení rozhodnutia zo 17. októbra 2013 uviedol:\n15\n\n„Dôvodom rozdielu medzi základnou sadzbou tarifnej odmeny vo výške aká je\nvyúčtovaná a aká je priznaná je rozdielny výklad princípu výpočtu tarifnej odmeny\nvyplývajúcej z § 12 ods. 3 a § 12 ods. 5 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z., pričom obhajca\nvyžaduje výklad doslovný, no súd vykladá uvedené ustanovenia užšie vychádzajúc\nz princípu primeranosti odmeny, dôvodiac aj zásadou, že nemožno rozhodnúť dvakrát o tom\nistom nároku (ne bis in idem).\n... V zásade platí, že pokiaľ sa vedie trestné konanie pričom obžalovaný spáchal\njedným alebo viacerými skutkami viac trestných činov, základná sadzba sa odvíja od hornej\nhranice trestnej sadzby najprísnejšie trestného trestného činu. Takéto pravidlo však súd\nnepovažuje za použiteľné pri ukladaní trestov súhrnných a spoločných bez ohľadu či bola\nalebo nebola použitá asperačná zásada...\nPodľa § 12 ods. 3 písm. a) cit. vyhl. pri obhajobe v trestnom konaní je základnou\nsadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, za ktorý zákon\nustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna\ndvanástina výpočtového základu.\nPodľa § 12 ods. 5 cit vyhl. na zákonné zvýšenie trestnej sadzby u obzvlášť\nnebezpečných recidivistov pri ukladaní trestu za viac trestných činov a pri ukladaní trestu\npodľa osobitného predpisu sa prihliada.\nTak ako správne obhajca poukazuje v návrhu na priznanie odmeny, v prípade, že by\nsúd nerozhodol podľa § 44 Tr. zák. o upustení od uloženia súhrnného trestu, a trest by\nukladal, ukladal by trest súhrnný. Preto súd ďalej vychádza z fikcie ukladania súhrnného\ntrestu ­ a trestnej sadzby za použitia asperačnej zásady, z ktorej vychádzal súd pri úvahe\no treste.\nRozhodnutím 2 Tz 1/2006 Najvyšší súd... vyslovil právny názor, podľa ktorého\nprincípu odmeňovania advokátov zodpovedá to, ak je významnejšia úloha advokáta\na náročnosť jeho úkonov zohľadnená vo výške odmeny, a to tým, že sa na zvýšenie hornej\nhranice trestnej sadzby v zmysle asperačnej zásady prihliadne. Vyššia spoločenská\nnebezpečnosť trestných činov je vyjadrená aj zvýšením trestnej sadzby v prípade asperačnej\nzásady. Z uvedeného rozhodnutia okrem vyššie uvedených záverov však možno vyvodiť aj\nďalšie. Najvyšší súd nepoužil doslovný výklad § 12 ds. 5 cit. vyhl., ale vyložil si úmysel\n16\n\nzákonodarcu, ktorý znenie tohto ustanovenia zmenil ako dôsledok včlenenia asperačnej\nzásady do Trestného zákona. Ide práve o priznanie zvýšenej odmeny pri ukladaní trestu\nza viac trestných činov len u obzvlášť nebezpečného recidivistu, ktoré by bolo nelogické,\nhoci vyplývajúce z doslovného znenia § 12 ods. 5 cit vyhl.. Je zrejmé, že výklad tohto\nustanovenia sa podrobil základnému princípu, na ktorom spočíva odmeňovanie advokátov.\nUvedené rozhodnutie môže byť na prvý pohľad čiastkovým riešením aj v tejto veci a to\nv zhode s vyúčtovaním obhajcu, no tu je potrebné uviesť, že v trestnom konaní, ktorého sa\nrozhodovanie Najvyššieho súdu... o trovách obhajoby týkalo, súd ukladal úhrnný trest\ns použitím asperačnej zásady. Nebolo tak pochybnosti o tom, že obhajca vykonal obhajobu\ntýkajúcu sa všetkých skutkov majúcich znaky toho ktorého trestného činu, jeho obhajoba sa\ntýkala rozhodovania o vine a treste pre všetky zbiehajúce sa trestné činy.\n... tak ako je potrebné princíp primeranosti odmeny uplatniť na výklad právnej\núpravy, pokiaľ je odmena neprimerane nízka, tak aj pre prípad, že je neprimerane vysoká.\n... takýto princíp sa uplatňuje aj pri použití iného ustanovenia, a to § 14 ods. 7 cit.\nvyhl., kde pokiaľ obhajca nevykonával obhajobu počas celého konania o dohode o vine\na o treste..., zvýšenie... základnej sadzby tarifnej odmeny sa neprizná.\nV tomto zmysle súd vyložil ustanovenia § 12 ods. 3 a 5 cit. vyhl. tak, že zvýšenie\nodmeny nemožno priznať pri ukladaní súhrnného trestu...\nObhajoba by mala obsiahnuť celý predmet trestného konania, mala by sa týkať tak\nrozhodovania o vine ako aj o treste. V prípade ukladania súhrnného trestu už rozhodnuté\no vine a o treste v konaní, ktorého výrok o treste sa ruší, bolo. Obhajca nemôže vzhľadom\nk tomuto konaniu zvrátiť rozhodnutie o vine a ani ustáliť iné poľahčujúce či priťažujúce\nokolnosti, na ktoré súd bude prihliadať, nemôže dosiahnuť miernejší trest, ako ten ktorý už\nbol skorším rozhodnutím uložený. Hoci obhajca môže poukázať na to, že nejde o úplne\ntotožný rozsah obhajoby, s čím možno súhlasiť, súd nemá za to, že by mu mala byť daná\nváha (a cena) obhajoby veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, a v ktorej už iný obhajca\núkony právnej služby uskutočnil. V súvislosti s týmto skorším trestným konaním, v prípade,\nže bol naplnený dôvod povinnej obhajoby obhajca uskutočňoval úkony právnej služby\na prislúchala mu odmena vychádzajúca z trestnej sadzby pre trestný čin, pre ktorý bolo\nvznesené obvinenie. Hoci nejde v prípade rozhodovania o trovách obhajoby v inej veci\n17\n\no porušenie zásady ne bis in idem, tak ako sa chápe klasicky vo vzťahu ku konaniu, pokiaľ\nvšak ide o povinnosť náhrady trov obhajoby odsúdeným, vychádzanie z tej istej\nvýchodiskovej trestnej sadzby, už porušením tejto zásady je.\nPodstatou je tak vzťah aj medzi primeranosťou náročnosti obhajoby k odmene\na následnej náhrade odmeny (bez ohľadu či ju bude znášať štát alebo odsúdený). Priznanie\nodmeny vykladajúc ustanovenia § 12 ods. 3 a 5 cit. vyhl. tak ako v tomto prípade obhajca,\nby mohlo viesť k značnej nerovnováhe ba až k absurdným situáciám, keby z dôvodu\npovinnej obhajoby vo veci, kde bolo vznesené obvinenie pre prečin s nízkou hornou\nhranicou trestnej sadzby, ale tiež tomu, že prichádza už od počiatku do úvahy uloženie\nsúhrnného trestu vzhľadom k inej trestnej veci pre obzvlášť závažný zločin, odmena za úkon\nprávnej služby za obhajobu pre krádež v samoobsluhe by sa rovnala odmene za obhajobu\npre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy. Odsúdený, alebo v prípade bezplatnej\nobhajoby štát by následne bol povinný opätovne niesť bremeno náhrady týkajúcej sa tej istej\nveci. Práve takáto úvaha berúca na zreteľ primeranosť odmeny k obhajobe viedla súd k\npoužitému výkladu § 12 ods. 3 a 5 cit. vyhl. Nejde pritom o svojvoľný výklad, umožňujúci\nrozhodnúť v tom istom prípade rôzne, ale vzťahujúci sa k tomu istému druhu vyskytujúcich\nsa situácií ­ ukladaniu súhrnného (eventuálne spoločného) bez ohľadu na použitie\nasperačnej zásady.“\nS prihliadnutím na citovanú časť napadnutých uznesení okresného súdu ústavný súd\nkonštatuje, že ich závery považuje za ústavne udržateľné, nevykazujúce znaky arbitrárnosti\nani zjavnej neodôvodnenosti. Odôvodnenia napadnutých uznesení dali jasnú a zrozumiteľnú\nodpoveď na to, akými úvahami sa súd (vyšší súdny úradník aj predseda senátu) spravoval\npri rozhodovaní o určení odmeny sťažovateľa za výkon obhajoby a náhrady jeho hotových\nvýdavkov a za stratu času. Rovnako je z rozhodnutí zrejmé, prečo predseda senátu\nstotožňujúc sa s názorom vyššieho súdneho úradníka nepovažoval sťažovateľom\nprezentovaný výklad ustanovení § 12 ods. 3 a 5 vyhlášky za aplikovateľný v jeho veci\na taktiež dostatočne ozrejmil, prečo v tejto veci nebolo možné postupovať v súlade\nso závermi rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tz 1/2006 zo 7. marca 2006.\n\n18\n\nRozhodnutia okresného súdu nevykazujú žiaden vnútorný rozpor a nepopierajú\nzmysel ani účel použitej právnej úpravy. Aplikácia a výklad príslušných ustanovení\nprávneho predpisu vyšším súdnym úradníkom a následne predsedom senátu podľa názoru\nústavného súdu preto nemohli neprípustným spôsobom zasiahnuť do základného práva\nsťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny, prípadne\ndo práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu a ani do jeho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a ani do práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nAj keby ústavný súd dospel k názoru o akceptovateľnosti tvrdení sťažovateľa,\nktorými\n\nspochybňuje\n\nobe\n\nnapadnuté\n\nrozhodnutia\n\nokresného\n\nsúdu\n\nz hľadiska\n\nnerešpektovania zákonných kritérií pre priznanie trov obhajoby, sťažovateľom namietané\npochybenie okresného súdu zjavne nemá ústavnú relevanciu. Uplatňujúc východiská svojej\ndoterajšej judikatúry ústavný súd zastáva názor, že v danom prípade by nešlo o pochybenie\ntakej intenzity, na základe ktorého by mohol po prípadnom prijatí sťažnosti reálne dospieť\nk záveru\n\no porušení\n\noznačených\n\nzákladných\n\npráv\n\nsťažovateľa.\n\nOpačný\n\nprístup\n\nk posudzovaniu námietky sťažovateľa by v konečnom dôsledku smeroval k spochybňovaniu\nústavného postavenia ústavného súdu ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124\nústavy) a vyúsťoval do jeho vnímania ako riadnej (príp. mimoriadnej) opravnej inštancie\nv rámci sústavy všeobecných súdov.\nPokiaľ sťažovateľ v petite sťažnosti navrhoval vysloviť porušenie základného práva na\nzákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy, ústavný súd konštatuje, že v tejto\nsúvislosti v texte odôvodnenia sťažnosti absolútne absentuje akákoľvek (a už vôbec nie\nrelevantná) argumentácia, ktorá by bola spôsobilá iniciovať ústavnoprávny prieskum\nnapadnutých rozhodnutí v tomto smere.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti\nsťažovateľa, t. j. v časti namietaného porušenia základných zaručených v čl. 20 ods. 1, čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a v čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práv zaručených\n19\n\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru a v čl. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdu č. k.\n1 T 211/2010­208 zo 16. júna 2014 vydaným predsedom senátu odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa\nďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. októbra 2015\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie", "výklad (interpretácia)-právnej normy", "trovy konania", "obhajoba, obhajca-ustanovený", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0c963fab-f1e9-4340-802e-fc4d21659545", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 757/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 757/2014 z 6. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-06", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c963fab-f1e9-4340-802e-fc4d21659545"}, {"guid": "ussr:5322a443-2b9e-416d-bde0-2646829ff9bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 94/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 94/2014 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5322a443-2b9e-416d-bde0-2646829ff9bb"}, {"guid": "ussr:79871126-6be7-49c6-bc7a-eec7c5b115ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 580/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 580/2012 z 27. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-27", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:79871126-6be7-49c6-bc7a-eec7c5b115ad"}, {"guid": "ussr:fdf37345-7beb-4ceb-8554-f6712d22b54a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 431/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 431/2012 z 16. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-16", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdf37345-7beb-4ceb-8554-f6712d22b54a"}, {"guid": "ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754"}, {"guid": "ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 414/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 414/2010 z 9. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-09", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:2289377b-4364-45d1-b20f-82212f4ec6f0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 251/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 251/09 z 2. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-02", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2289377b-4364-45d1-b20f-82212f4ec6f0"}, {"guid": "ussr:ca733a32-9a10-46c4-9f1e-adbd61db74e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 80/09 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ca733a32-9a10-46c4-9f1e-adbd61db74e7"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fd8a94b5-00bb-41dd-9704-682a486ba9e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.488.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 488/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 488/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.488.2026.1"}, {"guid": "ussr:bfd2bb81-1475-4af5-ac24-08ffb9f6b2b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.399.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 399/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2025 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.399.2025.1"}, {"guid": "ussr:37eabe27-6193-4cde-9596-0444387630b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.371.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 371/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 371/2025 z 25. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.371.2025.1"}, {"guid": "ussr:48cd755b-811b-4d06-89c8-5b11f3ffb620", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.269.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 269/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 269/2025 z 13. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.269.2025.1"}, {"guid": "ussr:00fea655-e368-423a-9ad3-871bfc803e04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.213.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 213/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 213/2025 z 10. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.213.2025.1"}, {"guid": "ussr:558ec1b6-5cd3-40e7-9942-a671ac82ddb6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.41.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 41/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 41/2025 z 5. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.41.2025.1"}, {"guid": "ussr:285411cc-b31c-4c92-afa1-c21d23b671e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.280.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 280/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 280/2024 z 30. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.280.2024.1"}, {"guid": "ussr:7002b443-460e-4233-90ed-9a71bba099eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.334.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 334/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 334/2023 z 29. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.334.2023.1"}, {"guid": "ussr:63d237be-41b2-4574-a48a-859b8f774433", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.284.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 284/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.284.2023.1"}, {"guid": "ussr:2a1296cb-3e5b-482d-b544-3adc2007eb09", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.410.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 410/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 410/2022 z 6. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.410.2022.1"}, {"guid": "ussr:ae83059e-b87f-43bc-9485-b73c3333ad32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.102.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 102/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 102/2022 z 2. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.102.2022.1"}, {"guid": "ussr:1143a22e-cfce-414c-9201-40624e00b269", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.481.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2021 z 5. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.481.2021.1"}, {"guid": "ussr:f67d4937-7eff-4658-8bf2-91af429e53d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.341.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 341/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 341/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.341.2021.1"}, {"guid": "ussr:c8dc6f2e-b268-49ea-ab91-7bd21cb9d318", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.317.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 317/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 317/2021 z 22. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.317.2021.1"}, {"guid": "ussr:dcdc1d50-38ea-412d-aef6-9e84d7a29f19", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.205.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 205/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 205/2021 z 20. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.205.2021.1"}, {"guid": "ussr:0fde768e-a418-492c-908c-23016439e4eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.6.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 6/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 6/2021 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.6.2021.1"}, {"guid": "ussr:46d49ed7-6a13-4d51-876a-089abe712371", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.556.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 556/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 556/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.556.2020.1"}, {"guid": "ussr:1adac9a6-feac-4547-b554-640a8f9af7c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.554.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 554/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 554/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.554.2020.1"}, {"guid": "ussr:7e682e6c-a5e6-4cdc-a335-02bc055490d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.569.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 569/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 569/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.569.2020.1"}, {"guid": "ussr:55df0383-79a7-4160-b134-8fe24765a9bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.10.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2019 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 517, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.10.2019.1"}, {"guid": "ussr:977f528e-a90d-473a-b64c-4156ee7789b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.456.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.456.2017.1"}, {"guid": "ussr:8509a101-6958-4d48-b179-ecd10cb64ac9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.242.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 242/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 242/2016 z 19. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.242.2016.1"}]}