{"guid": "ussr:e537876a-4be8-43e0-8dda-2f2ed340d690", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.572.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 572/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 572/2015 z 11. 5. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. mája 2016, sp. zn. III. ÚS 572/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.572.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-05-11", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-3", "nazov": "čl. 35 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e537876a-4be8-43e0-8dda-2f2ed340d690", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.572.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.572.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.572.2015.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 572/2015-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2016\nv senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa\nTkáčika prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Petrom Vačokom, Vazovova 9/A, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžo/24/2013 z 26. marca 2015\na takto\nrozhodol:\nSťažnosti\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 572/2015-17 z 18. novembra 2015 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\n\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), v ktorej namietala porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 46\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Sžo/24/2013\nz 26. marca 2015. Vo zvyšnej časti pokiaľ ide o porušenie základných práv zaručených\nčl. 35 ods. 3, čl. 20 a čl. 19 ods. 1 ústavy sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou v správnom súdnictve\ndomáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky\n(ďalej len ,,minister spravodlivosti“) č. 17989/2011-52/RK zo 16. marca 2012, ktorým bolo\nv rozkladovom konaní potvrdené jeho rozhodnutie č. 17989/2011-52 z 19. augusta 2011,\no pozastavení výkonu funkcie súdneho exekútorky z dôvodu začatia disciplinárneho\nkonania podľa § 222 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.\no súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení\nďalších zákonov v znení neskorších zmien (ďalej len „Exekučný poriadok“).\nOznačeným uznesením najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 S/162/2012-100 zo 14. mája 2013 a konanie vo veci zastavil\npre nedostatok právomoci správneho súdu, keďže bol toho názoru, že v rozhodnutí ministra\nspravodlivosti o pozastavení výkonu funkcie exekútorky ide o rozhodnutie vylúčené\nzo súdneho prieskumu pre jeho predbežnú povahu [§ 248 písm. a) Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej aj „OSP“)].\nSťažovateľka voči tomuto záveru najvyššieho súdu s poukazom na čl. 46 ods. 1 a 2\nústavy namietla, že v prípade rozhodnutí orgánov verejnej správy môže byť súdne\npreskúmanie vylúčené len za predpokladu, že sa toto rozhodnutie netýka základných práv\na slobôd. Zdôraznila, že „rozhodnutie o pozastavení funkcie súdneho exekútora má dosah\nna právo na prácu, vlastnícke práva a právo na ochranu ľudskej dôstojnosti, osobnej cti\n\n2\n\na dobrej povesti, dotýka sa aj občianskych práv a záväzkov podľa článku 6 odseku 1\nDohovoru. Takéto rozhodnutie nie je možné vylúčiť z prieskumu, nakoľko by to bolo\nv rozpore s vyššie uvedeným článkom.“.\nSťažovateľka označila rozhodnutie krajského súdu za správne v tom, že meritórne\npreskúmal napádané rozhodnutie ministra spravodlivosti, zastavajúc názor, že „najvyšší súd\nmal postupovať pri výklade § 248 písmena a) Občianskeho súdneho poriadku podľa článku\n152 odseku (4) Ústavy a preskúmať napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave\nv jeho merite“.\nSťažovateľka je toho názoru, že uznesenie najvyššieho súdu porušuje čl. 46 ods. 1 a 2\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože odmietol preskúmať rozhodnutie o pozastavení\nvýkonu funkcie súdneho exekútora, ktoré výrazným spôsobom zasahuje do základných\nľudských práv a slobôd a týka sa aj občianskych práv, ktoré zo súdneho prieskumu nesmú\nbyť vylúčené.\nS ohľadom na všetky tieto skutočnosti si sťažovateľka uplatnila aj primerané\nfinančné zadosťučinenie v sume 3 000 eur.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie nálezom rozhodol tak, že vysloví, že ,,základne práva sťažovateľky uvedené\nv článku 46 odsekoch (1) a (2) a v článku 6 odseku 1 Dohovoru v spojení s článkom 35\nodsekom (3), článkom 20 a článkom 19 odsekom (1) Ústavy boli uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 3. 2015 vydaného v konaní číslo 7Sžo/24/2013\nporušené a zrušuje toto rozhodnutie,\npriznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3000,- € a zaviazal\nsúd ho sťažovateľke vyplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia,\nuložil prvostupňovému súdu nahradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 355,74 €,\na to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.“.\n\n3\n\nII.\nNa výzvu ústavného súdu podľa § 29 ods. 3 zákona o ústavnom súde predložila\npredsedníčka najvyššieho súdu vyjadrenie k sťažnosti, ktoré bolo ústavnému súdu doručené\n22. januára 2016.\nNajvyšší súd zhrnul odôvodnenie svojho uznesenia a dospel k záveru, že je\nvo všetkých jeho výrokoch riadne zdôvodnené a nevykazuje žiadne známky arbitrárnosti.\nPoukázal na uznesenie sp. zn. 6 Sžo/201/2010 z 23. februára 2011 vydané vo veci\nobdobnej veci sťažovateľky, ktorým najvyšší súd potvrdil uznesenie krajského súdu č. k.\n1 S/169/2009-83 z 13. mája 2010 o zastavení konania o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu. Ústavný súd uznesením sp. zn.\nI. ÚS 469/2011 zo 7. decembra 2011 odmietol ústavnú sťažnosť pre zjavnú\nneopodstatnenosť.\nNajvyšší súd zdôraznil, že „rozhodnutie o pozastavení výkonu funkcie exekútora... je\ndočasné opatrenie vo vzťahu štátu k exekútorovi (ako vykonávateľovi verejnej moci - § 5\nExekučného poriadku) a súvisí okrem iného so závažným disciplinárnym previnením.\nRozhodnutie o pozastavení výkonu funkcie exekútora nie je sankciou. Jeho účelom je\nzabezpečiť záujem štátu na riadnom výkone exekučnej činnosti, a teda preventívne\nzabezpečiť, aby exekučnú činnosť nevykonávali exekútori, proti ktorým je začaté\ndisciplinárne konanie za závažné disciplinárne previnenie, a to až do právoplatného\nskončenia disciplinárneho konania alebo do rozhodnutia o odvolaní z funkcie exekútora“.\nPodľa názoru najvyššieho súdu nie je splnená ani jedna podmienka v zmysle\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) na to, aby bol čl. 6 ods. 1\ndohovoru aplikovateľný v predmetnom prípade (napr. Micallef proti Malte, Mercieca\na ďalší proti Malte).\n\n4\n\nPoukázal na to, že z judikatúry ESĽP vyplýva, že čl. 6 dohovoru sa aplikuje na\nkonania o občianskych právach alebo záväzkoch. Aplikovateľnosť čl. 6 dohovoru závisí od\nsplnenia určitých podmienok. Predovšetkým právo, o ktoré ide, musí byť v hlavnom, ako aj\nv predbežnom konaní občianskeho charakteru. Následne sa skúma povaha predbežných\nopatrení, ich objekt, ako aj účinky na sporné práva. Rozhodnutie o pozastavení výkonu\nfunkcie exekútora uvádza najvyšší súd, má verejnú povahu a jeho cieľom je zabezpečiť, aby\nexekučnú činnosť nevykonávali exekútori, proti ktorým je začaté disciplinárne konanie pre\nzávažné disciplinárne previnenie.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy\noznačil najvyšší súd sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti za nedôvodnú. Poukázal na § 222\nods. 3 a 4 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého rozhodnutie o pozastavení výkonu\nfunkcie exekútora predchádza rozhodnutiu vo veci samej a je časovo obmedzené. Nie je\nrozhodnutím konečným, a preto týmto rozhodnutím nebolo sťažovateľke zasiahnuté do jej\nsubjektívnych práv. Konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie, ktorým sa skončí\ndisciplinárne konanie vedené voči nej.\nNavrhol preto sťažnosti nevyhovieť.\nSťažovateľka vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 8. februára 2016\nzotrvala na svojej sťažnosti a dôvodoch, ktoré v nej uviedla, v celom rozsahu.\nNa základe súhlasu oboch účastníkov konania a s ohľadom na to, že od pojednávania\nnebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci, ústavný súd od neho upustil (§ 30 ods. 2\nzákona o ústavnom súde).\nIII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n5\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný\nsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa § 222 ods. 1 Exekučného poriadku exekútorovi, ktorý je trestne stíhaný za\númyselný trestný čin alebo za trestný čin súvisiaci s činnosťou podľa tohto zákona alebo\nproti ktorému je začaté disciplinárne konanie za závažné disciplinárne previnenie, môže\nminister pozastaviť výkon funkcie exekútora až do právoplatného skončenia trestného\nstíhania, disciplinárneho konania alebo do rozhodnutia o odvolaní z funkcie exekútora.\nPodľa § 222 ods. 3 Exekučného poriadku rozhodnutie o pozastavení výkonu funkcie\nexekútora môže minister zrušiť aj v priebehu disciplinárneho konania, a to bezodkladne na\nnávrh toho, kto ho navrhol, alebo na návrh disciplinárne stíhaného exekútora alebo aj bez\nnávrhu. Disciplinárne stíhaný exekútor môže svoj návrh na zrušenie rozhodnutia\n\n6\n\no pozastavení výkonu funkcie exekútora podať znovu najskôr po uplynutí jedného mesiaca\nod právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí jeho predchádzajúceho návrhu.\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nDo obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi\nkonania poskytuje pri rozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych\norgánov (§ 247 a nasl. OSP), t. j. v konaní, v ktorom fyzická osoba alebo právnická osoba\ntvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu. Ak\núčastník konania splní predpoklady ustanovené zákonom na poskytnutie ochrany v konaní\npodľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, všeobecný súd mu túto\nochranu musí poskytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodov na poskytnutie\nsúdnej ochrany v takom konaní. Poskytnutie takejto právnej ochrany však prirodzene\nnemožno považovať za právo na úspech v predmetnom konaní (m. m. II. ÚS 4/94).\nV správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej\nklauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú\nvšetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu\nvylučuje. Uvedené ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože\nvýnimky z aplikácie ústavy, i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať\nextenzívne, ale reštriktívne.\nNie je vylúčené, aby sa aj rozhodnutia uvedené v § 248 OSP nemohli dotýkať\nzákladných ľudských práv a slobôd, či dokonca ich porušovať, preto ústavne súladný výklad\nustanovenia § 248 OSP vyžaduje, aby súd v správnom súdnictve zisťoval, či rozhodnutie\norgánu verejnej správy, ktoré mu bolo príslušným spôsobom predložené na preskúmanie\njeho zákonnosti, sa svojím obsahom súčasne nedotýka základných práv a slobôd účastníka\nkonania, ktoré mu zaručuje ústava alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských\nprávach a základných slobodách (II. ÚS 50/01, I. ÚS 52/02).\n\n7\n\nAk sa rozhodnutie správneho orgánu (bez ohľadu na jeho druh či formálne\noznačenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, jeho preskúmanie nesmie byť\npodľa čl. 46 ods. 2 ústavy vylúčené z právomoci všeobecných súdov bez ohľadu na\nustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a iných zákonov. V dôsledku toho v prípade,\nkeď sa rozhodnutie, resp. postup orgánu verejnej správy (bez ohľadu na jeho druh či\nformálne označenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, z právomoci súdov\nnesmie byť vylúčené. Vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho preskúmavania\n(v správnom súdnictve) môže signalizovať porušenie čl. 46 ods. 2 poslednej vety ústavy.\nRe¬špektovanie tohto príkazu ústavnej normy je okrem iného možné dosiahnuť výkladom\nzákonného predpisu týkajúceho sa rozhodovacej činnosti súdu ústavne súladným spôsobom.\nZ nálezov ústavného súdu\n\n(okrem iného napr. PL. ÚS 18/98, I. ÚS 37/95,\n\nII. ÚS 50/01, I. ÚS 354/08) vyplýva, že všeobecné súdy nemôžu vylúčiť rozhodnutie orgánu\nverejnej správy z preskúmania len preto, že je uvedené ako nepreskúmateľné v Občianskom\nsúdnom poriadku alebo v ostatných predpisoch, ale musia zároveň posúdiť jeho vplyv na\nzákladné ľudské práva a slobody.\nAj v kontexte čl. 6 ods. 1 dohovoru by súdy v takých prípadoch mali skúmať, či\nvplyv na základné ľudské práva a slobody je „priamy a rozhodujúci“ a či sa rozhodnutie\ntýka otázok, ktoré sú svojou povahou „spôsobilé byť predmetom súdneho rozhodovania“.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľke bol pozastavený výkon funkcie\nexekútora z dôvodu, že minister spravodlivosti podal proti nej 30. júna 2005 návrh na\nzačatie disciplinárneho konania, v ktorom žiadal, aby jej bolo pre závažné disciplinárne\nprevinenie uložené disciplinárne opatrenie, zbavenie výkonu funkcie súdnej exekútorky,\na to do právoplatnosti rozhodnutia v disciplinárnom konaní. Zatiaľ čo podanú žalobu\nkrajský súd vecne prejednal a zamietol, najvyšší súd dospel k záveru, že napadnuté správne\nrozhodnutie je rozhodnutím predbežného charakteru a v zmysle § 248 písm. a) OSP je\nvylúčené z preskúmavania súdmi v správnom súdnictve. Preto rozsudok krajského súdu\nzrušil a konanie podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil.\n\n8\n\nPodľa sťažovateľky už tým, že vec meritórne neprejednal a nezaoberal sa jej\nnámietkami, najvyšší súd porušil jej základné právo na súdnu a inú ochranu, ako aj právo na\nspravodlivý súdny proces. Predmetom námietky je teda právny záver najvyššieho súdu, že\nsťažovateľkou napadnuté správne rozhodnutie je rozhodnutím predbežnej povahy\nvylúčeným zo súdneho prieskumu.\nPodľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych\nveciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť\nrozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nZ uvedeného ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných súdov\n(vrátane správneho súdu) a ústavného súdu v Slovenskej republike vyplýva, že konanie\no preskúmanie zákonnosti patrí do právomoci všeobecných súdov v správnom súdnictve.\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci\nsústavy všeobecných súdov.\nÚloha ústavného súdu sa zásadne obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne.\nK aspektom, ktoré ústavný súd pri posudzovaní možnosti porušenia základných práv\nsťažovateľov berie do úvahy, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna\nintenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\n\n9\n\npríslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami\nprípadu (III. ÚS 415/2011, IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\nNajvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na margo rozsudku krajského súdu,\nktorý žalobu sťažovateľky vecne prejednal a ako nedôvodnú zamietol, uviedol, že „v\ndanom prípade krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, predmetom\nsúdneho prieskumu má predbežný charakter“. Najvyšší súd ako súd odvolací sa s týmto\nprávnym názorom stotožnil s poukazom na to, že sa s ním stotožnila aj žalobkyňa. Poukázal\nna to, že „platnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného o pozastavení výkonu funkcie\nsúdneho exekútora, ktoré súvisí s disciplinárnym konaním za čin, za ktorý môže byť\nžalobkyňa odvolaná z funkcie súdneho exekútora podľa § 221 ods. 2 písm. c) Exekučného\nporiadku končí vyhlásením rozsudku súdu prvého stupňa“. Podľa záveru najvyššieho súdu\n„vzhľadom na predbežný charakter napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že podľa § 248\npísm. a) OSP takéto rozhodnutie správneho orgánu je vylúčené zo súdneho prieskumu,\na preto konanie v zmysle § 250d ods. 3 OSP malo byť uznesením zastavené“.\nÚstavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že jeho úloha\npri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných\npredpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené,\nresp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských\npráv(napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\nZ uvedených dôvodov ústavný súd skúmal obsah sťažnosti a napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu v tom rozsahu, či najvyšším\n\nsúdom zvolená interpretácia právnych\n\npredpisov nebola neodôvodnená až do takej miery, že by to mohlo mať za následok\nporušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n10\n\nPodstatu predloženej sťažnosti tvorí posúdenie právnej otázky, či rozhodnutie\nministerky spravodlivosti o dočasnom pozastavení výkonu funkcie súdneho exekútora\npodlieha alebo nepodlieha súdnemu preskúmaniu v správnom súdnictve podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku, ako aj či rozhodnutie najvyššieho súdu vecne\nneprejednať žalobu proti takému rozhodnutiu spôsobilo sťažovateľke ujmu na ňou\noznačených právach, ktorých porušenie namieta.\nÚstavný súd sa nie v celej miere stotožňuje so záverom najvyššieho súdu o tom, že\nrozhodnutie o pozastavení výkonu funkcie súdneho exekútora je ako rozhodnutie\npredbežnej povahy v zmysle § 248 písm. a) OSP a priori vylúčené zo súdneho prieskumu.\nToto rozhodnutie je svojou podstatou rozhodnutím sankčnej povahy, ktoré môže byť vydané\npri splnení zákonom ustanovených podmienok a nesporne sa dotýka aj základných práv\na slobôd. Avšak ochrana pred nezákonným rozhodnutím a postupom poskytovaná súdmi\nv správnom súdnictve nie je v tomto prípade jediným a výlučným účinným nástrojom\nochrany pred negatívnymi dopadmi prípadne nezákonného rozhodnutia správneho orgánu\no pozastavení výkonu súdneho exekútora. Hoci zastavením konania tu existovala možnosť\nporušenia základných práv sťažovateľky, ktorá v konečnom dôsledku viedla k prijatiu jej\nsťažnosti na ďalšie konanie, namietanému zásahu chýba nezvratiteľnosť a taká jeho\nintenzita, ktorá by nevyhnutne vyžadovala aktívny zásah ústavného súdu do rozhodovacej\nčinnosti správneho súdu.\nPo oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a súdneho spisu ústavný súd\ndospel k záveru, že sťažovateľka doteraz ani raz nevyužila možnosť danú ustanovením\n§ 222 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa\n\nktorého rozhodnutie o pozastavení výkonu\n\nfunkcie exekútora môže minister zrušiť aj v priebehu disciplinárneho konania, a to\nbezodkladne na návrh toho, kto ho navrhol, alebo na návrh disciplinárne stíhaného\nexekútora alebo aj bez návrhu. Disciplinárne stíhaný exekútor môže svoj návrh na zrušenie\nrozhodnutia o pozastavení výkonu funkcie exekútora podať znovu najskôr po uplynutí\njedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí jeho predchádzajúceho návrhu.\n\n11\n\nZ citovaného zákonného ustanovenia aj pri vylúčení rozkladu (§ 222 ods. 6\nExekučného poriadku) jasne vyplýva existencia osobitnej a účinnej obrany proti\nrozhodnutiu o pozastavení výkonu funkcie. Teda, aj keď toto rozhodnutie obmedzuje\nexekútora v realizácii jeho povolania, je potrebné vnímať ho v kontexte záujmu zachovať\nnielen zákonnosť výkonu rozhodnutí súdnymi exekútormi, ale aj dôveryhodnosti súdnych\nexekútorov ako súčasti systému ochrany a vykonateľnosti práv a právom chránených\nzáujmov. Navyše, toto rozhodnutie nie je osebe rozhodnutím definitívnej povahy – jeho\núčinky možno zvrátiť aj inak, než cestou žaloby v správnom súdnictve; jeho trvanie je tiež\nzo zákona limitované momentom vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa v disciplinárnej\nveci dotknutého súdneho exekútora.\nZákonom predpokladaná dočasnosť ako imanentný a základný znak napadnutého\nrozhodnutia ministra zároveň determinuje možnosť porušenia sťažovateľkou označených\nzákladných práv do takej miery, aby bolo nevyhnutné ich porušenie vysloviť. Vychádzajúc\nz daných okolností prípadu nemožno hovoriť ani o upretí základného práva na voľbu\na výkon povolania, pretože odvolať sťažovateľku z funkcie možno iba meritórnym\nrozhodnutím, a nie napadnutým rozhodnutím dočasnej povahy.\nVzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.\nPretože sťažnosti sťažovateľky nebolo vyhovené ako celku, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa jej ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnostnom návrhu,\nrozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo\nslobody, a teda vyhovením sťažnosti (pozri čl. 127 ods. 2 a 3 ústavy), k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. mája 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "konanie-splnenie podmienok konania", "príčinná súvislosť", "exekúcia-exekútor", "verejná funkcia-zánik"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c1355dd2-dec9-4bc4-93a8-f78309780955", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 469/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 469/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1355dd2-dec9-4bc4-93a8-f78309780955"}, {"guid": "ussr:cbeda58c-f7b8-4f84-b7ef-7b87c0b22e29", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 415/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 415/2011 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cbeda58c-f7b8-4f84-b7ef-7b87c0b22e29"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:ca2e90c3-9f05-4de2-84cd-d59edd047b2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 354/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 354/08 z 22. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-22", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ca2e90c3-9f05-4de2-84cd-d59edd047b2d"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:c132bbf8-412c-4ce9-8c75-97219d3f0fd0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/02 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c132bbf8-412c-4ce9-8c75-97219d3f0fd0"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:d8ffb1fb-1fba-47f4-ba22-503363fb8027", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 50/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/01 z 11. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-11", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d8ffb1fb-1fba-47f4-ba22-503363fb8027"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1d6b08dd-e1d6-4fa4-8765-f43d46d41fee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.486.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 486/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 486/2026 z 2. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.486.2026.1"}, {"guid": "ussr:e5c1925e-1cc9-41ed-ad97-ca9a2a6e01c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.183.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 183/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 183/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.183.2026.1"}, {"guid": "bc95ea0e-3621-41df-a7cf-837d966d53f5:821aa274-c257-46d2-9a07-2f989fec3a12", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200108.1", "spisova_znacka": "TT-14S/48/2023", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-14S/48/2023 z 27. 2. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200108.1"}]}