{"guid": "ussr:7b9eb9e7-4313-4cd7-8fba-f6463c4add4d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.839.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 839/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 839/2016 z 29. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. novembra 2016, sp. zn. III. ÚS 839/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.839.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["sudca je vylúčený"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["procesné konanie ÚS SR"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7b9eb9e7-4313-4cd7-8fba-f6463c4add4d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.839.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.839.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.839.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 839/2016-6\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. novembra\n2016 prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislava Orosza\no dôvodoch jeho vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom\nSlovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 14085/2016 a takto\nrozhodol:\nSudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz\n\nje\n\nvylúčený\n\nz výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky pod sp. zn. Rvp 14085/2016.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) Ladislav\nOrosz listom z 2. novembra 2016 v zmysle § 27 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) predsedníčke ústavného súdu oznámil, že vo veci sťažnosti\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vedenej\n\npod sp. zn. Rvp 14085/2016, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\n\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Kežmarok v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 C 51/2004, je právnym zástupcom sťažovateľky JUDr. JCLic. Tomáš\nMajerčák, PhD., ktorý bol jeho doktorandom a v súčasnosti je ako člen Katedry ústavného\na správneho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach jeho najbližším spolupracovníkom\nv rámci jeho pedagogického a vedecko-výskumného pôsobenia na označenom pracovisku.\nSudca ústavného súdu Ladislav Orosz je toho názoru, že uvedené skutočnosti by bez\nohľadu na jeho subjektívny pomer k právnemu zástupcovi sťažovateľky mohli\nz objektívneho hľadiska spochybňovať jeho rozhodovanie vo veci sťažovateľky, a preto sa\ndomáha, aby bol vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v danej veci.\n2. Pokynom predsedníčky ústavného súdu Ivetty Macejkovej z 8. novembra 2016 bol\nnávrh v súlade s čl. IV bodom 1 písm. b) rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2016\npridelený na rozhodnutie podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde do senátu\nIII. ÚS ústavného súdu.\nII.\n3. Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú úpravu o vylúčení sudcu ústavného\nsúdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 27 a § 28 zákona o ústavnom súde.\n4. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej\nfunkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo\nk ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.\n5. Podľa § 27 ods. 2 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa odseku 1\noznámi sudca bez meškania predsedovi ústavného súdu.\n6. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť,\nže niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť...\n7. Podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte\nústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.\n\n2\n\n8. Ústavný súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa\ndotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu\nzaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku\nkonania.\n9. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľadu\nľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva\nna spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve\npreviazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (Piersack\nv. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť\nč. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku\nobjektívnu, a tie sú overované rovnomernými testami. Európsky súd pre ľudské práva\nzdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to\nvo všeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005, bod\n57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06,\nrozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti či\npredsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým subjektívnym\na objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné\npresvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť\nsudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť sudcom\nprejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných dôvodov\nvyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne\nnaplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania.\nNa subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca\nvykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva\nnestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. Podľa ESĽP musí byť\nustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti\no nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť,\npretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac\no dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok\n\n3\n\nz 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy\nv demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v hre“ aj autorita súdnych rozhodnutí.\n10. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide\no základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho\nfungovania.\n11. Sudca Ladislav Orosz v oznámení vyslovil pochybnosti o svojej subjektívnej\na objektívnej predpojatosti vo veci, a to z dôvodu kolegiálnych vzťahov k právnemu\nzástupcovi sťažovateľky ako svojmu najbližšiemu spolupracovníkovi na právnickej fakulte.\n12.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\npo\n\nposúdení\n\ndôvodov\n\nuvedených\n\nv\n\noznámení\n\nsudcu\n\nII. senátu ústavného súdu Ladislava Orosza vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn.\nRvp 14085/2016 dospel k záveru, že v zmysle § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sú tieto\ndostačujúce na vznik pochybnosti o nezaujatosti sudcu v danej veci.\n13. Ústavný súd preto oznámenie sudcu posúdil ako dôvodné a rozhodol o ňom tak,\nako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. novembra 2016\n\n4", "vazby": {"registre": ["námietka zaujatosti sudcu ÚS SR", "sudca-vyhlásenie o predpojatosti"], "ustanovenia": ["§ 28 ods. 3 zákona o organizácii ÚS SR "]}, "cituje": [], "citovane_v": []}