{"guid": "ussr:d2dc2c0c-af7f-4251-a4a6-842b85a2445c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.106.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 106/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 106/2017 z 3. 5. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 3. mája 2017, sp. zn. I. ÚS 106/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.106.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-05-03", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d2dc2c0c-af7f-4251-a4a6-842b85a2445c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.106.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.106.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.106.2017.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 106/2017-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. mája 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny Mochnáčovej\nprerokoval prijatú sťažnosť\n\na\n\n, obaja\n\n, zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25,\nPezinok, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejedanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 99/2008 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejedanie ich záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 99/2008 p o r u š e n é\nboli.\n\n2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 99/2008\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\na\n\npriznáva\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie každému v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd\nBratislava II p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť\na\n\ntrovy právneho zastúpenia v sume 330,04 € (slovom tristotridsať eur\n\na štyri centy) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Emílie Korčekovej, L. Novomeského\n25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Sťažnosti\n\na\n\nvo zvyšnej časti\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n23. januára 2017 doručená sťažnosť\na\n\n(ďalej len „sťažovateľ“)\n\n, obaja\n\n(spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou\n\nnamietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv (ďalej len „listina“) a čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len\n„okresný súd“) pod sp. zn. 14 C 99/2008.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľmi namietané konanie vedené\nokresným súdom pod sp. zn. 14 C 99/2008 sa začalo 21. apríla 2008, dosiaľ nie je\nprávoplatne skončené a jeho predmetom je sťažovateľmi ako žalobcami uplatňovaný nárok\n2\n\nna zaplatenie sumy 25 293 374,50 Sk z titulu náhrady škody proti Slovenskej republike\nv zastúpení Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky ako žalovanému.\n3. Podľa sťažovateľov doterajšia dĺžka namietaného konania v trvaní viac ako\n8 rokov je neprimeraná a postup okresného súdu je neefektívny, čím dochádza k porušeniu\nich označených práv.\n4. Sťažovatelia preto navrhli, aby ústavný súd svojím rozhodnutím vyslovil porušenie\nnimi označených práv (základné právo na prerokovania veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 14 C 99/2008, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných\nprieťahov a priznal každému zo sťažovateľov finančné zadosťučinenie v sume po 9 300 €\na náhradu trov konania.\n5. Ústavný súd na základe obsahu sťažnosti v spojení s chronológiou úkonov\nokresného súdu v namietanom konaní pripojenou k vyjadreniu okresného súdu sp. zn.\nSpr. 3044/2017 z 20. februára 2017 doručenému ústavnému súdu 24. februára 2017 pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti konštatoval, že namietané konanie sa začalo v roku\n2008, jeho predmetom je prerokovanie nárokov sťažovateľov na náhradu škody proti\nžalovanému, konanie trvá už viac ako 8 rokov a doteraz nie je právoplatne skončené.\nÚstavný súd prihliadol na časové odstupy okresného súdu medzi jednotlivými úkonmi,\nna efektívnosť postupu okresného súdu a na skutočnosť, že okresný súd v doterajšom\npriebehu konania ani raz vo veci meritórne nerozhodol.\n6. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 106/2017-19 z 8. marca 2017 prijal podľa § 25\nods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie.\n7. Okresný súd sa k sťažnosti sťažovateľov vyjadril pred jej prijatím na ďalšie\nkonanie listom sp. zn. Spr. 3044/2017 z 20. februára 2017 doručeným ústavnému súdu\n3\n\n24. februára 2017, v ktorom uviedol, že sťažnosť považuje za nedôvodnú s poukazom\nna primeranosť časových odstupov medzi jednotlivými úkonmi vykonanými okresným\nsúdom vo veci. Na tomto svojom vyjadrení okresný súd zotrval aj vo svojom ďalšom\nvyjadrení sp. zn. Spr. 2057/2017 z 29. marca 2017, ku ktorému pripojil aj vzťahujúci sa\nsúdny spis, učinenom na výzvu ústavného súdu po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\n8. Podaním doručeným ústavnému súdu 25. apríla 2017 sťažovatelia v reakcii\nna vyjadrenie okresného súdu zotrvali na dôvodnosti svojej sťažnosti.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľov upustil od ústneho pojednávania, pretože\npo oboznámení sa so stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú\nsťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov\na verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec\nsa vzťahujúceho súdneho spisu.\nII.\n10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného\npráva podľa čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby\nsa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj porušenia práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6\n4\n\nods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného\ndôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,\nI. ÚS 20/02).\n12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak,\nako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).\n13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n14. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016\nzrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového\na správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),\nCivilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku (ďalej\naj „SSP“).\n15. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\ndo 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100\nods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1\nOSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie\núčelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa\n5\n\npojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa\npojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa\nbude konať nové pojednávanie.\n16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od\n1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania\nv čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného sporového\nporiadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku) a iných\nosôb, pričom v zmysle § 5 SSP sa okrem iných týmto základným princípom civilného\nsporového konania spravuje aj konanie pred správnym súdom. Tento základný princíp\nkonania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku, Civilného\nmimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku so zohľadnením osobitostí\njednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.\n17. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva napríklad z § 157 ods. 1 CSP,\npodľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z ustanovení § 153\nCSP o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ustanovení § 168 ‒ § 172 CSP\no predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1, podľa\nktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom\npojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1\nprvej vety, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\n18. V zmysle § 25 SSP sa citované ustanovenia Civilného sporového poriadku\nprimerane použijú aj na konanie správneho súdu podľa Správneho súdneho poriadku,\npričom povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva aj s ustanovení § 103 ods. 1 SSP,\npodľa ktorého ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú\núčastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol\núčel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia\n6\n\ndôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu. Ďalej táto povinnosť správneho\nsúdu vyplýva z § 105 ods. 1 SSP, podľa ktorého ak správny súd nariadi pojednávanie,\npripraví ho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní,\na z § 115 SSP, podľa ktorého pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo\nz dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho\nsúdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne\nnavrhnú.\n19. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové\nkonania, pozn.) sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov\nje vyjadrená napr. aj v § 30 CMP, podľa ktorého po začatí konania postupuje súd\nv súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase\nprejednaná a rozhodnutá, ďalej v § 31 CMP, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď\nsú účastníci nečinní, ale aj v ustanovení § 34 CMP o vylúčení aplikácie okrem iných\nustanovení Civilného sporového poriadku o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej\nkoncentrácie konania).\n20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj\nna predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný\nsúd aj sťažnosť sťažovateľov.\n21. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže predmet posudzovaného konania (sťažovateľmi ako žalobcami uplatňovaný nárok\nna zaplatenie sumy 25 293 374,50 Sk z titulu náhrady škody voči žalovanému) sa javí\n7\n\npo skutkovej aj právnej stránke ako čiastočne zložitejší, a to aj vzhľadom na potrebu\nvykonania znaleckého dokazovania, ako aj zmenu žalobného návrhu. Avšak vzhľadom na\nto, že aj takéto spory tvoria súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov, nemožno\nskutkovou a právnou náročnosťou veci ospravedlniť doterajšiu dĺžku konania v celom jeho\nrozsahu 8 rokov bez čo i len jedného prvostupňového rozhodnutia vo veci.\n22. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených\npráv sťažovateľov. Ústavný súd konštatuje, že k prieťahom prispelo aj správanie\nsťažovateľov, keď vznikali problémy s doručovaním zásielok sťažovateľom, rušil sa termín\npojednávania z dôvodov práceneschopnosti sťažovateľa, resp. z dôvodu väzby sťažovateľa\nnemohli byť vykonané úkony potrebné k spracovaniu znaleckého posudku.\n23. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci. Ústavný súd\nz chronológie úkonov pripojenej k vyjadreniu okresného súdu v spojení s obsahom\nvzťahujúceho sa súdneho spisu zistil, že konanie vo veci sa začalo 21. apríla 2008\ndoručením žaloby sťažovateľov. Okresný súd po vykonaní prvotných procesných úkonov\nvo veci nariadil pojednávania na 17. apríl 2009, 21. október 2009, 19. marec 2010\na 28. jún 2010, na ktorých bola vec prerokovaná. Medzitým bol vyžiadaný spis z príslušnej\nsprávy katastra a sťažovatelia boli vyzvaní k označeniu svedkov, zároveň sťažovatelia\nzmenili svoj žalobný návrh a okresný súd túto zmenu pripustil. Pojednávanie konané\n28. júna 2010 bolo odročené na neurčito pre účely nariadenia znaleckého dokazovania.\nPrvky nečinnosti a neefektívneho postup okresného súdu charakterizujú ďalšie obdobie\nkonania, keď bolo nariadené a realizované znalecké dokazovanie vo veci. Znalecké\ndokazovanie bolo prvýkrát nariadené až viac ako po jednom roku a deviatich mesiacoch\nod odročenia pojednávania pre tento účel uznesením z 28. marca 2012, pričom neefektívne\nboli ustanovení znalci, ktorí opakovane namietali svoje ustanovenie zo zdravotných\ndôvodov alebo pracovnej zaneprázdnenosti. K prieťahom v období roku 2014 prispelo aj\nsprávanie sťažovateľov, keď vznikli problémy s doručovaním zásielok a taktiež z dôvodov\npráceneschopnosti či väzby sťažovateľa nemohli byť vykonané úkony potrebné\nna spracovanie znaleckého posudku. Po doručení znaleckého posudku boli vykonané\n8\n\nprocesné úkony s tým súvisiace a bolo nariadené pojednávanie na 7. december 2015, ktoré\nbolo zrušené pre ospravedlnenie sa žalovaného. Ďalší termín pojednávania určený\nna 14. marec 2016 bol zrušený z dôvodu práceneschopnosti konajúcej sudkyne. Okresný\nsúd medzitým uznesením rozhodol o znalečnom, proti ktorému podali sťažovatelia sťažnosť\noznačenú ako odvolanie, ktorá bola doručovaná účastníkom aj znalcovi na vyjadrenie\na o ktorej rozhodol okresný súd uznesením z 8. novembra 2016 tak, že ju zamietol. Proti\nzamietavému uzneseniu sťažovatelia podali odvolanie v decembri 2016 a okresný súd im\noznámil neprípustnosť odvolania a z uvedeného dôvodu predloženie ich odvolania\nodvolaciemu súdu až po rozhodnutí vo veci samej (§ 375 CSP). Po zmene zákonného sudcu\nv januári 2017 sa vo veci konalo pojednávanie 13. marca 2017, ktoré bolo odročené\nna neurčito pre účely doloženia listín sťažovateľmi (doložené boli koncom marca 2017).\nÚstavný súd konštatuje, že okrem označených období nečinnosti okresného súdu, sa jeho\npostup javí ako neefektívny najmä vzhľadom na to, že ani po viac ako 8 rokoch konania\nokresný súd vo veci meritórne ani raz nerozhodol.\n24. Ústavný súd preto konštatuje, že postupom okresného súdu v posudzovanom\nkonaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 48\nods. 2 ústavy a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.\n25. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.\n26. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania ústavného súdu konanie vo veci nebolo\nskončené, ústavný súd vyhovel sťažnosti v časti návrhu na uloženie príkazu okresnému\nsúdu konať bez zbytočných prieťahov v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde.\n\n9\n\n27. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ\ndomáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo\nslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie\nochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu\ndošlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n28. Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nkaždému z nich samostatne v sume 9 300 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc\nnajmä na dlhotrvajúcu právnu neistotu. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto\nprípade do úvahy priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení primeraného\nfinančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných\nESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva\nso zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súd považoval priznanie sumy\npo 1 000 € každému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50\nods. 3 zákona o ústavnom súde. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd\nprihliadal na celkovú dobu posudzovaného súdneho konania a jeho priebeh a na mieru\nzavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní. Ústavný súd\nv súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde časti sťažnosti,\nv ktorej sťažovatelia žiadali priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú\nsumu, nevyhovel.\n29. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu\ntrov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátom. Pri výpočte trov právneho\nzastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\n10\n\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017,\nak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, je 73,67 € (§ 11 ods. 3\nv spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky) a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.\n30. S poukazom na výsledok konania vznikol každému zo sťažovateľov nárok\nna úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava\nzastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 165,02 € vrátane režijného paušálu,\nt. j. spolu u oboch sťažovateľov sumu 330,04.\n31. Ústavný súd nepriznal úhradu trov za jeden úkon právnej služby (stanovisko\nk vyjadreniu okresného súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti\nvýznamné pre rozhodnutie ústavného súdu.\n32. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľov (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).\n33. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. mája 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "náhrada škody (ujma)", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "náhrada škody (ujma)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/99/2008", "guid": "e6b38a0e-a052-444e-b291-b4234d857ce6:f3e0b7bc-5ffa-4f65-b736-0442672b7451", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}