{"guid": "ussr:58e90a3d-7747-4c5b-82ff-3ce3c42ac5db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.107.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 107/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 107/2017 z 31. 5. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 31. mája 2017, sp. zn. I. ÚS 107/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.107.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-05-31", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/58e90a3d-7747-4c5b-82ff-3ce3c42ac5db", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.107.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.107.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.107.2017.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 107/2017-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny Mochnáčovej\nprerokoval prijatú sťažnosť\n\n, zastúpenej\n\nadvokátom JUDr. Pavlom Malichom, MALICH advokátska kancelária s. r. o., Dunajská 25,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom\nna Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 31 D 241/2007 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 31 D 241/2007 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 31 D 241/2007\np r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom\n\ndvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava III j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov)\nna účet jej právneho zástupcu JUDr. Pavla Malicha, MALICH advokátska kancelária s. r. o.,\nDunajská 25, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. januára\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej\nlen „listina“) a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Okresnom\nsúde Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 31 D 241/2007.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že predmetom namietaného konania vedeného okresným\nsúdom pod sp. zn. 31 D 241/2007 je prerokovanie dedičstva po\n\n(ďalej\n\nlen „poručiteľ“), ktorý zomrel 7. februára 2007, pričom sťažovateľka je účastníčkou tohto\ndedičského konania ako pozostalá manželka, a tým jedna z dedičiek poručiteľa.\n\n2\n\n3. Sťažovateľka opísala priebeh namietaného dedičského konania a uviedla, že\nprerokovaním dedičstva bola okresným súdom poverená notárka\n\n,\n\nktorá po tom, ako nedošlo k dohode dedičov, predložila okresnému súdu návrh na vydanie\nuznesenia o dedičstve, ktorý jej bol rozhodnutím okresného súdu z 15. februára 2012\nvrátený pre účely odstránenia nedostatkov a pochybení v jej činnosti. Podľa sťažovateľky\nnotárka ani vo svojom ďalšom postupe nedostatky vytýkané jej okresným súdom\nneodstránila a konanie sa vyznačovalo prieťahmi, preto sťažovateľka podala sťažnosť\nna prieťahy v konaní, ktorá bola predsedovi okresného súdu postúpená listom Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky z 25. júla 2013. Následne okresný súd listom\nzo 14. augusta 2013 notárke\n\nvec odňal a prerokovaním dedičstva\n\npoveril notárku\n\n, na návrh ktorej okresný súd o dedičstve\n\npo poručiteľovi rozhodol uznesením z 25. októbra 2016.\n4. Sťažovateľka uviedla, že z dôvodu nespokojnosti s uznesením okresného súdu\no dedičstve po poručiteľovi z 25. októbra 2016 podala proti tomuto uzneseniu odvolanie,\no ktorom do času podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo odvolacím súdom rozhodnuté.\nSťažovateľka zdôraznila, že dedičské konanie po poručiteľovi v čase podania sťažnosti\nústavnému súdu trvá už skoro 10 rokov a nie je právoplatne skončené, čím dochádza\nk porušeniu ňou označených práv.\n5. Sťažovateľka preto navrhla, aby ústavný súd svojím rozhodnutím vyslovil\nporušenie ňou označených práv (základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 31 D 241/2007, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných\nprieťahov a „vydať rozhodnutie vo veci“ a priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie\nv sume 10 000 € a náhradu trov konania.\n6. Ústavný súd zo svojej ostatnej rozhodovacej činnosti zistil, že aj dcéra poručiteľa\n(ďalej len „dcéra poručiteľa“) ako účastníčka namietaného dedičského\nkonania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 31 D 241/2007 doručila ústavnému súdu\n\n3\n\n27. apríla 2016 sťažnosť, ktorou namietala porušenie svojich práv (čl. 48 ods. 2 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru) v označenom konaní. Konanie o sťažnosti dcéry poručiteľa bolo\nústavným súdom vedené pod sp. zn. II. ÚS 865/2016 a 7. novembra 2016 bol ústavnému\nsúdu predložený príslušný dedičský spis okresného súdu, uznesením zo 16. novembra 2016\nústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie a nálezom z 2. februára 2017 vyslovil\nporušenie práv dcéry poručiteľa v namietanom dedičskom konaní, prikázal okresnému súdu\nkonať vo veci bez zbytočných prieťahov a priznal dcére poručiteľa finančné zadosťučinenie\nv sume 2 500 € a náhradu trov konania.\n7. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 107/2017-12\nz 8. marca 2017 ju podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) prijal na ďalšie konanie.\n8. Na výzvu ústavného súdu zo 17. marca 2017 sa k sťažnosti vyjadril okresný súd\nprípisom sp. zn. Spr. 3226/2017 z 28. apríla 2017 doručeným ústavnému súdu 9. mája 2017\nspolu s príslušným spisom okresného súdu, v ktorom odkázal na svoje vyjadrenie, resp.\nvyjadrenie notárky\n\npredložené ústavnému súdu prípisom sp. zn.\n\nSpr. 3698/2016 z 22. decembra 2016 vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn.\nII. ÚS 865/2016.\n9. Podaním doručeným ústavnému súdu 26. mája 2017 sťažovateľka v reakcii\nna vyjadrenie okresného súdu zotrvala na dôvodnosti svojej sťažnosti.\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože\npo oboznámení sa so stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú\nsťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov\n\n4\n\na verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa\nvzťahujúceho súdneho spisu.\nII.\n11. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného\npráva podľa čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby\nsa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a zároveň namieta aj porušenie\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6\nods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného\ndôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,\nI. ÚS 20/02).\n13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak,\nako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).\n\n5\n\n14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n15. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016\nzrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového\na správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),\nCivilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku (ďalej\naj „SSP“).\n16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\ndo 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100\nods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1\nOSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie\núčelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa\npojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa\npojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa\nbude konať nové pojednávanie.\n17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného\nsporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)\na iných osôb, pričom v zmysle § 5 SSP sa okrem iných týmto základným princípom\ncivilného sporového konania spravuje aj konanie pred správnym súdom. Tento základný\nprincíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku,\n\n6\n\nCivilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku so zohľadnením\nosobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.\n18. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva napríklad z § 157 ods. 1 CSP,\npodľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z ustanovení § 153\nCSP o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ustanovení § 168 ‒ § 172 CSP\no predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1, podľa\nktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom\npojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1\nprvej vety, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\n19. V zmysle § 25 SSP sa citované ustanovenia Civilného sporového poriadku\nprimerane použijú aj na konanie správneho súdu podľa Správneho súdneho poriadku,\npričom povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva aj s ustanovení § 103 ods. 1 SSP,\npodľa ktorého ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú\núčastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol\núčel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia\ndôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu. Ďalej táto povinnosť správneho\nsúdu vyplýva z § 105 ods. 1 SSP, podľa ktorého ak správny súd nariadi pojednávanie,\npripraví ho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní,\na z § 115 SSP, podľa ktorého pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo\nz dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho\nsúdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne\nnavrhnú.\n20. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové\nkonania, pozn.) sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov\nje vyjadrená napr. aj v § 30 CMP, podľa ktorého po začatí konania postupuje súd\n\n7\n\nv súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase\nprejednaná a rozhodnutá, ďalej v § 31 CMP, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď\nsú účastníci nečinní, ale aj v ustanovení § 34 CMP o vylúčení aplikácie okrem iných\nustanovení Civilného sporového poriadku o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej\nkoncentrácie konania).\n21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný\nsúd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom\nkonaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa\nuvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.\n22. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že\npredmet posudzovaného konania (prerokovanie dedičstva v zásade pozostávajúceho\nz hnuteľných a nehnuteľných vecí v spojení so zistením a vyporiadaním bezpodielového\nspoluvlastníctva poručiteľa a pozostalej manželky ‒ sťažovateľky) sa javí po skutkovej aj\nprávnej stránke ako čiastočne zložitejší, a to len vzhľadom na potrebu vykonania\nznaleckého dokazovania na ohodnotenie predmetu dedičstva. Avšak vzhľadom na to, že\nprerokovanie dedičstiev tvorí základnú a bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných\nsúdov, nemožno skutkovou náročnosťou veci ospravedlniť doterajšiu dĺžku konania v trvaní\nskoro 10 rokov bez právoplatného skončenia veci.\n23. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či\nv konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených práv\nsťažovateľky. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili\no tom, že by k prieťahom prispelo aj správanie sťažovateľky.\n\n8\n\n24. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.\n25. Ústavný súd si osvojil zistenie priebehu namietaného konania z konania\nvedeného ústavným súdom o inej sťažnosti pod sp. zn. II. ÚS 865/2016, v ktorom bol\nvyžiadaný vzťahujúci sa spis okresného súdu sp. zn. 31 D 241/2007 a učinený podrobný\nprehľad úkonov okresného súdu v spojení s oboznámením sa s obsahom vzťahujúceho sa\nspisu, ktorý bol aj k tomuto konaniu ústavným súdom vyžiadaný a okresným súdom\npredložený (9. mája 2017). Ústavný súd ustálil, že namietané dedičské konanie sa začalo\nobratom po úmrtí poručiteľa, ktorý zomrel 7. februára 2007 a jeho úmrtný list bol\nokresnému doručený 28. februára 2007. V marci 2007 bola prerokovaním veci poverená\nnotárka\n\na počnúc od augusta 2013 vec prerokúvala poverená\n\nnotárka\n\n. V celom doterajšom priebehu dedičského konania v trvaní\n\n10 rokov okresný súd prostredníctvom poverených notárok zisťoval skutočnosti rozhodné\npre prerokovanie dedičstva (okruh dedičov, aktíva a pasíva dedičstva, hodnotu predmetu\ndedičstva) a pre tento účel adresoval dožiadania príslušným registrom, nariadil dvakrát\nznalecké dokazovanie na zistenie hodnoty predmetu dedičstva, vykonal súpis hnuteľných\nvecí a nariadil a vykonal niekoľko pojednávaní. Keďže k dohode dedičov nedošlo, vec bola\n(po viac ako 4 rokoch konania) 14. júna 2011 prvýkrát predložená notárkou okresnému súdu\ns návrhom na rozhodnutie o dedičstve, avšak obratom aj vrátená na ďalšie zisťovanie\nrozhodných skutočností a odstránenie nedostatkov v doterajšom zisťovaní vykonanom\nnotárkou. Druhýkrát bola vec predložená notárkou okresnému súdu (po viac ako 9 rokoch\nkonania) v auguste 2016 s návrhom na rozhodnutie vo veci a následne okresný súd vo veci\nrozhodol uznesením z 25. októbra 2016. Ústavný súd zistil, že napadnuté konanie okresného\nsúdu, ktoré v čase podania sťažnosti ústavnému súdu trvá už skoro 10 rokov a dosiaľ nie je\nprávoplatne skončené z dôvodu, že účastníčky tohto dedičského konania podali proti\nuzneseniu okresného súdu z 25. októbra 2016 odvolania. Ústavný súd skutočnosť, že spis\nbol 9. mája 2017 predložený ústavnému súdu priamo okresným súdom bez akéhokoľvek\nvysvetlenia k predkladaciemu prípisu o predložení spisu odvolaciemu súdu 3. marca 2017\nna poslednom čl. 716, zohľadnil tak, že spis sa nachádza na okresnom súde.\n\n9\n\n26. Ústavný súd konštatuje, že bez nutnosti hodnotenia jednotlivých úkonov\nokresného súdu, resp. ním povereného notára ako súdneho komisára pri prerokovávaní\ndedičstva, posudzované konanie ako celok charakterizujú prieťahy a neefektívny postup,\nkeď po viac ako 10 rokov nie je právoplatne ukončené.\n27. Ústavný súd preto konštatuje, že postupom okresného súdu v posudzovanom\nkonaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 48\nods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.\n28. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.\n29. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania ústavného súdu konanie vo veci nebolo\nskončené, ústavný súd vyhovel sťažnosti v časti návrhu na uloženie príkazu okresnému\nsúdu konať bez zbytočných prieťahov v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde.\n30. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ\ndomáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo\nslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie\nochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu\ndošlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\n\n10\n\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n31. Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n10 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu\nneistotu. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia\nústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé\nfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne\nokolnosti prípadu. Ústavný súd považoval priznanie sumy 2 500 € sťažovateľke za\nprimerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Pri ustálení\nsumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu posudzovaného\nsúdneho konania a jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých\nprieťahoch v posudzovanom konaní.\n32. Ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom\nsúde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie\nnad ústavným súdom priznanú sumu, nevyhovel.\n33. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu\ntrov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom.\n34. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2017 je 147,33 € a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.\n35. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov\nza dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia\na podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 312,34 € vrátane režijného paušálu. Keďže\n\n11\n\nprávny zástupca predložil ústavnému osvedčenie o tom, že je platiteľom DPH, odmena\nza poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom bola zvýšená o 20 %,\nčo predstavuje celkovú sumu 374,81 €.\n36. Ústavný súd nepriznal úhradu trov za jeden úkon právnej služby (stanovisko\nk vyjadreniu okresného súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti\nvýznamné pre rozhodnutie ústavného súdu.\n37. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n38. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. mája 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "dedenie, dedičstvo-dedičské konanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "dedenie, dedičstvo-dedičské konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "31D/241/2007", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4eef62e5-9340-4430-805c-b620b0a3f495", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.865.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 865/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 865/2016 z 2. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.865.2016.1"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ead93481-5f2d-45fc-88ea-d3d7f9cc68a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.360.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 360/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 360/2025 z 2. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.360.2025.1"}]}