{"guid": "ussr:fecc7ab1-8027-4775-a53f-896a6cc3c9f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.115.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2017 z 8. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. marca 2017, sp. zn. I. ÚS 115/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.115.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-03-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fecc7ab1-8027-4775-a53f-896a6cc3c9f2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.115.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.115.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.115.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 115/2017-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2017\nprerokoval sťažnosť obchodných spoločností ICOMA spol. s r. o., Ruskovská 6, Trebišov,\na BAUMA-SK spol. s r. o., Ruskovská 6, Trebišov, zastúpených advokátom JUDr. Jurajom\nFüzerom, M. R. Štefánika 1256/22, Trebišov, vo veci namietaného porušenia základných\npráv zaručených čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a práva zaručeného čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn.\n\n4 Obdo 30/2016 z 30. septembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodných spoločností ICOMA spol. s r. o. a BAUMA-SK spol. s r. o.\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára\n2017 doručená sťažnosť obchodných spoločností ICOMA spol. s r. o., Ruskovská 6,\nTrebišov (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“), a BAUMA-SK spol. s r. o., Ruskovská 6,\n\nTrebišov (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“; spolu ďalej aj „sťažovateľky“), vo veci\nnamietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Obdo 30/2016\nz 30. septembra 2016 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“ alebo „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v 1. rade je v postavení žalobkyne\núčastníčkou konania vedeného Okresným súdom Trebišov (ďalej len „okresný súd“)\npod sp. zn. 9 Cb 14/2012. Na návrh sťažovateliek okresný súd uznesením sp. zn.\n9 Cb 14/2012 z 30. apríla 2015 pripustil, aby do konania namiesto sťažovateľky v 1. rade\nvstúpila sťažovateľka v 2. rade. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\nuznesením sp. zn. 4 Cob 111/2015 z 26. novembra 2015 (ďalej aj „uznesenie krajského\nsúdu“) uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne podané\ndovolanie proti uzneseniu krajského súdu najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol.\n3. Sťažovateľky v sťažnosti opisujú relevantnú právnu argumentáciu svedčiacu\no naplnení nimi tvrdených dovolacích dôvodoch podľa § 241 ods. 2 písm. a), b) a c)\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Podľa názoru sťažovateliek krajský súd\n„porušil ustanovenie § 92 ods. 2, 3 OSP upravujúce konanie, keď zaujal právny záver, že je\npotrebné konať len s pôvodným žalobcom – ICOMA spol. s r.o. bez toho, aby zmenil\nnapadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a naše návrhy na pripustenie vstupu spoločnosti\nBAUMA-SK spol. s r.o. zamietol alebo vyslovil právny názor, že je potrebné po zrušení\nrozhodnutia uznesením rozhodnúť o zamietnutí návrhov…\nPokiaľ dovolací súd – NS SR naše dovolania odmietol a stotožnil sa s uznesením\nKrajského súdu nerešpektujúc § 92 ods. 2, 3 OSP, § 525 ods. 2 Obč. zák., takéto\nrozhodnutie je arbitrárne a porušuje naše práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR. Listiny základných práv a slobôd a dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd...\n\n2\n\nNS SR v bode 22 a 23 napadnutého uznesenia podľa nás nesprávne konal, rozhodol\na vadne odôvodnil svoje rozhodnutie, keď v dôvodoch uviedol, že postupník, t. j. sťažovateľ\nv 2. rade nie je účastníkom konania a aj v ďalšom konaní je možné opätovne rozhodnúť\no návrhu na zmenu účastníkov konania.\nUznesenie NS SR považujeme za arbitrárne, pretože v tom čase platné OSP\npripúšťalo dovolanie aj postupníkovi, lebo postupom súdu sa nám ako sťažovateľovi\nv 2. rade odňala možnosť konať pred súdom. Opätovne tvrdíme, že o zámene účastníkov\nmedzi nami sťažovateľmi malo byť meritórne rozhodnuté, t. j. či má byť pripustená zámená\núčastníkov alebo návrh na zámenu účastníkov zamietnutý. Súdy nerozhodli o celom\npredmete konania. Tým nastáva právna neistota a naše legitímne očakávania neboli\nnaplnené.\nKeďže Krajský súd a následne Najvyšší súd SR keď odmietol dovolanie, so svojimi\nprávnymi názormi o pokračovaní v konaní len s pôvodným žalobcom – ICOMA spol. s r. o.\nvadne konali a NS SR odňal nám, t. j. žalobcovi aj postupníkovi možnosť konania pred\nsúdom.“.\n4. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľky napádajú právne posúdenie veci krajským\nsúdom a ním formulovaný záver o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok podľa § 39\na § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na základe čoho mal najvyšší súd vyhovieť\ndovolaniu a uznesenie krajského súdu zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Keďže najvyšší súd dovolanie sťažovateliek odmietol a na ich námietky nereagoval,\nje aj uznesenie najvyššieho súdu nepreskúmateľné a odnímajúce možnosť sťažovateľke\nv 2. rade konať pred súdom.\n5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd vo veci\nsamej takto rozhodol:\n„1/ Základné práva obchodných spoločností ICOMA spol. s r.o... a BAUMA-SK spol.\ns r.o... na súdnu ochranu a práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy...\nčl. 36 ods. 1 Listiny... a čl. 6 Dohovoru... uznesením Najvyššieho súdu... zo dňa 30.09.2016\nsp. zn. 4 Obdo /30/2016, ktorým odmietol dovolanie boli porušené.\n\n3\n\n2/ Zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu... zo dňa 30.09.2016 sp. zn. 4 Obdo /30/2016\nv celom rozsahu a vec vracia Najvyššiemu súdu... na ďalšie konanie.\n3/ Najvyšší súd... je povinný zaplatiť sťažovateľom v 1. a 2.rade trovy konania\npozostávajúce z trov právneho zastúpenia a to sťažovateľovi v 1. rade v sume 971,28,- €\na sťažovateľovi v 2.rade v sume 950,06,- €...“\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie.\n8. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\n4\n\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej a tiež prípad, keď v konaní pred orgánom verejnej moci\nvznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval\nuvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne\nnepripúšťajú. Ak teda ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom\norgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta,\nvysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03,\nII. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n10. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov, a jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou\nzmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04).\nV súvislosti so svojím postavením ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre tiež\nzdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívou\nani mimoriadnou opravnou inštitúciou (podobne II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Vzhľadom na to\nústavný súd nie je zásadne oprávnený ani povinný preskúmavať a posudzovať skutkové\nzistenia a právne názory všeobecných súdov, ktoré pri výklade a uplatňovaní iných než\nústavných zákonov vytvorili skutkový a právny základ ich rozhodnutí. Skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len\nvtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (I. ÚS 20/03, IV. ÚS 252/04).\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obdobne aj čl. 36 ods. 1 listiny sa každý môže\ndomáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n5\n\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n13. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n14. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania.\n15. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu)\n\nv\n\nkonaní\n\npred\n\nvšeobecným\n\nsúdom\n6\n\n(napr.\n\nI. ÚS 8/96,\n\nIII. ÚS 197/02,\n\nIII. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli\nzmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.\n16. Najvyšší súd po zistení, že v prerokúvanej veci smerovalo dovolanie proti\nuzneseniu krajského súdu, ktorým bolo zrušené uznesenie okresného súdu o pripustení\nvstupu sťažovateľky v 2. rade do konania a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie\nkonanie, najskôr uviedol už notoricky známe dôvody neprípustnosti dovolania podľa § 239\nOSP a následne sa venoval námietkam sťažovateliek z hľadiska, či nedošlo k naplneniu\nniektorej z vád vymenovaných v § 237 OSP, v ktorých sťažovateľky výslovne uvádzali\nvadu v zmysle § 237 písm. f) OSP, t. j. že im ako účastníkom konania mala byť odňatá\nmožnosť konať pred súdom. Vo vzťahu k námietke sťažovateliek o nesprávnom procesnom\npostupe krajského súdu najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia uviedol:\n„22. Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia\nrozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých\njeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany\njeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 ods. 1 písm. f/\nO. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,\nprípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal\núčastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.\n23. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd dovolaním napadnutým uznesením zrušil\nuznesenie súdu prvého stupňa, a to z dôvodu, že bolo nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov, čím žalovanému odňal možnosť konať pred súdom ako aj z dôvodu, že súd prvého\nstupňa nedostatočne zistil skutkový stav a následne vo veci nesprávne rozhodol.\nPodľa názoru dovolacieho súdu, uvedeným postupom v súlade s ustanovením § 221 ods. 1\nO. s. p. odvolací súd neodňal dovolateľom ako účastníkom možnosť konať pred súdom,\npretože súd prvého stupňa bude v konaní s navrhovateľom pokračovať a postupník nie je\núčastníkom konania. Uvedený postup odvolacieho súdu nevylučuje, aby súd prvého stupňa\n\n7\n\npo zrušení rozhodnutia opätovne rozhodol o návrhu na zmenu účastníkov konania\na rozhodnutie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia riadne odôvodnil.\n24. Dovolací súd na margo uznesení súdov nižších stupňov (tak prvostupňového, ako\naj odvolacieho) dodáva, že tieto svoje rozhodnutia aj náležite odôvodnili, v súlade\ns ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. (ktorá norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní\nv zmysle § 211 ods. 2 O. s. p.).\n25. Vo vzťahu k dovolateľom vytýkanému dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2\npísm. b/ O. s. p. (tzv. relatívny dovolací dôvod) dovolací súd zdôrazňuje, že tzv. iná vada\nkonania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1\nO. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Dovolací súd síce naň prihliada z úradnej\npovinnosti, avšak samotná existencia inej vady konania na založenie prípustnosti dovolania\nnepostačuje. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nDovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o existencii tohto\ndovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné,\no tento prípad však v prejednávanej veci nejde.\n26. Dovolateľ napokon tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). K obsahu tejto\ndovolacej námietky dovolací súd zdôrazňuje, že nesprávne právne posúdenie veci je síce\nprípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné),\nsamo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je\nv ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný\nprostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie\nsú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť\nvecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.\nV prejednávanej veci by uvedený dovolací dôvod bolo možné úspešne použiť, len\nak by prípustnosť dovolania vyplývala z § 239 O. s. p., v posudzovanom prípade však tomu\ntak nie je.\n27. So zreteľom na vyššie uvedené, keďže v danom prípade prípustnosť dovolania\ndovolateľov proti uzneseniu odvolacieho súdu nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O. s. p.,\nani § 237 ods. 1 O. s. p., dovolací súd dovolanie podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesné\nneprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou dovolania.“\n8\n\n17. Po oboznámení sa s obsahom uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obdo 30/2016\nz 30. septembra 2016, ktorých relevantné právne závery boli uvedené, ústavný súd\nkonštatuje, že najvyšší súd označeným rozhodnutím neporušil základné právo sťažovateliek\nna súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny ani právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru.\n18. Z citovaných častí odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu totiž vyplýva,\nže najvyšší súd sa štandardným a ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovnal s otázkou\nprípustnosti dovolania proti uzneseniu krajského súdu č. k. 4 Cob 111/2015-712\nz 26. novembra 2015, pričom odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu dáva\ndostatočnú odpoveď na argumentáciu sťažovateliek týkajúcu sa nimi namietaného odňatia\nmožnosti konať pred odvolacím súdom. Napriek záväznosti právneho záveru krajského súdu\nv otázke platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi sťažovateľkami\npre okresný súd právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého uznesenie krajského súdu\nnevylučuje vydanie ďalšieho rozhodnutia okresného súdu o návrhu na zmenu účastníkov\nkonania na strane žalobcu, je potrebné považovať za ústavne zlučiteľný s obsahom\nsťažovateľkami označených práv. Nesúhlas sťažovateliek s právnym posúdením prípadu\na s použitou interpretáciou na prípad dopadajúcich relevantných hmotnoprávnych noriem\nvšak vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu konštatujúcemu nedostatok vád\nzmätočnosti rozhodnutia v zmysle § 237 OSP nemôže byť dôvodom na vyslovenie\nporušenia označených práv.\n19. Ústavný súd zároveň stabilne pripomína, že samotná otázka posúdenia\npodmienok pre uskutočnenie dovolacieho konania vrátane posúdenia otázky prípustnosti\ndovolania je vecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade s ustanoveniami Občianskeho\nsúdneho poriadku, ktoré v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy majú ustanovovať podrobnosti\no realizácii základného práva na súdnu ochranu, v konečnom dôsledku nemôže viesť\nk záveru o porušení základného práva sťažovateľov zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36\nods. 1 listiny, resp. práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. III. ÚS 283/2013,\nI. ÚS 457/2014).\n\n9\n\n20. Vzhľadom na ústavne akceptovateľné závery najvyššieho súdu o neprípustnosti\ndovolania a na to, že predmetom dovolacieho konania bolo len zrušujúce uznesenie\nkrajského súdu v procesnej otázke stále neskončeného súdneho konania, najvyšší súd nemal\nprávomoc preskúmavať dôvodnosť dovolania z hľadiska naplnenia dovolacích dôvodov\nsvedčiacich o existencii inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci [§ 241 ods. 2 písm. b) OSP] alebo jej nesprávneho právneho posúdenia [§ 241 ods. 2\npísm. c) OSP]. Ak v danom prípade námietky sťažovateliek spochybňujú formulované\nprávne závery krajského súdu o neplatnosti postúpenia pohľadávky, ktoré najvyšší súd\npre procesnú neprípustnosť dovolania neskúmal, tieto by bolo pred ústavným súdom možné\nnamietať len vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu, proti ktorému však petit sťažnosti\nnesmeroval. Inými slovami, pokiaľ sťažovateľky v petite sťažnosti vymedzili rozsah\nústavného prieskumu z hľadiska porušenia nimi označených práv len na uznesenie\nnajvyššieho súdu, ktorý ich dovolanie ako procesne neprípustné odmietol (a z hľadiska\nnesprávneho právneho posúdenia veci, prípadne inej vady konania majúcej za následok\nnesprávne rozhodnutie veci uznesenie krajského súdu dôvodne neposudzoval), ani ústavný\nsúd nemal vzhľadom na svoju viazanosť petitom sťažnosti podľa § 20 ods. 4 zákona\no ústavnom súde právomoc skúmať právne závery v otázke platnosti označenej zmluvy\no postúpení pohľadávok uzavretej medzi sťažovateľkami, keďže túto právne posudzoval\nokresný súd v základnom konaní a krajský súd v konaní odvolacom.\n21. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu nevykazuje\nznaky arbitrárnosti, je ústavne akceptovateľné, pričom nezistil existenciu skutočností\nsvedčiacich o tom, že by ho bolo možné považovať za popierajúce zmysel práva na súdnu\nochranu, keďže najvyšší súd sa podrobne zaoberal námietkou, že predchádzajúcim konaním\nmalo dôjsť k odňatiu možnosti sťažovateliek konať pred súdom, a zrozumiteľne vysvetlil,\nprečo zrušujúcim uznesením krajského súdu nemohla byť naplnená vada konania v zmysle\n§ 237 písm. f) OSP. Uvedené platí aj v prípade, keď sa vnútorná intencionalita právnych\núvah sťažovateliek uberala iným smerom ako právny názor najvyššieho súdu, ktorý síce\nrozhodol spôsobom, s ktorým sťažovateľky nesúhlasia, avšak rozhodnutie bolo odôvodnené\ndostatočne a na základe vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd\nnie je oprávnený a ani povinný nahrádzať. K tomu ústavný súd obdobne poznamenáva,\n10\n\nže ak sa konanie pred všeobecným súdom neskončí podľa želania účastníka konania, táto\nokolnosť sama osebe nie je právnym základom pre namietnutie porušenia základného práva\n(napr. II. ÚS 54/02).\n22. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu neboli porušené sťažovateľkami označené základné právo na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a rovnako ani právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 dohovoru. Sťažnosť bola preto ako celok podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.\n23. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateliek v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd bližšie\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. marca 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "účastník konania-zmena", "rozhodnutie-procesnej povahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b7eb371d-5873-44b3-a165-588a896a9455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 457/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 457/2014 z 13. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7eb371d-5873-44b3-a165-588a896a9455"}, {"guid": "ussr:cf8a8e62-e252-47eb-8ea0-b0cb2b55b8e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 283/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 283/2013 z 2. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cf8a8e62-e252-47eb-8ea0-b0cb2b55b8e5"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/03 z 29. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-29", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:dffbff36-c5e0-4961-9065-66068231ba7e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 54/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 54/02 z 17. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-17", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dffbff36-c5e0-4961-9065-66068231ba7e"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "46f273af-9762-4483-9a83-50437f0524ef:575bcd6c-b11f-4af9-9d38-1af0e320cf2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Cb/14/2012", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto n/V sp. zn. 9Cb/14/2012 z 7. 12. 2012", "sud": "Okresný súd Nové Mesto n/V", "datum_vydania": "2012-12-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/46f273af-9762-4483-9a83-50437f0524ef:575bcd6c-b11f-4af9-9d38-1af0e320cf2d"}], "citovane_v": []}