{"guid": "ussr:03328714-557c-4766-b33b-48daee1a79c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.143.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2017 z 31. 8. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 143/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.143.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-08-31", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/03328714-557c-4766-b33b-48daee1a79c2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.143.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.143.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.143.2017.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 143/2017-55\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017\nv senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny\nMochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti WALTZ PROPERTIES\nLIMITED, 29 Throgmorton Street, Londýn, Anglicko, EC2N 2AT, zastúpenej advokátom\nMgr. Mariánom Masarikom, Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., Dvořákovo\nnábrežie 8A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 24 C 145/2011-726 z 12. decembra 2016\na takto\nrozhodol:\nSťažnosti\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nWALTZ\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nPROPERTIES\n\nLIMITED\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca\n2017 doručená sťažnosť WALTZ PROPERTIES LIMITED, 29 Throgmorton Street,\nLondýn, Anglicko, EC2N 2AT (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 24 C 145/2011-726\nz 12. decembra 2016 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu z 12. decembra 2016“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresným súdom je vedené pod sp. zn.\n24 C 145/2011 konanie, ktoré sa začalo 8. septembra 2011 doručením žaloby spoločnosti\n(ďalej len „žalobkyňa“) o náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom životného prostredia\nSlovenskej republiky.\n3. Sťažovateľka 30. júna 2016 doručila okresnému súdu návrh na pripustenie jej\nvstupu do konania na miesto žalobkyne doplnený 18. októbra 2016, o ktorom okresný súd\nrozhodol napadnutým uznesením z 12. decembra 2016 tak, že nepripustil, aby z konania\nvystúpila doterajšia žalobkyňa a na jej miesto vstúpila sťažovateľka.\n4. Sťažovateľka navrhovaný vstup do konania odôvodňovala tým, že žalobkyňa ako\npôvodná nositeľka pohľadávky uplatňovanej v súdnom konaní ešte pred začatím súdneho\nkonania svoju pohľadávku ako postupca zmluvou o postúpení pohľadávky zo 14. februára\n2008 v spojení s dodatkom zo 7. februára 2011 postúpila sťažovateľke ako postupníkovi,\npričom zmluvné strany sa dohodli, že predmetnú pohľadávku bude naďalej vymáhať\npostupca vo vlastnom mene na účet sťažovateľky. V danom prípade išlo o tzv. tichú césiu\npodľa § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V súlade s uvedeným bola daná aktívna\nlegitimácia postupcu na uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní vo vlastnom mene.\nV priebehu súdneho konania 22. februára 2016 sťažovateľka dlžníkovi pohľadávky –\nžalovanému oznámila, že jej bola pôvodným veriteľom (žalobkyňou) postúpená, pričom\ntýmto oznámením účinky tzv. tichej césie spočívajúce v oprávnení pôvodného veriteľa\n\n2\n\npohľadávky (žalobkyne) túto vymáhať vo vlastnom mene zanikli a oprávnenou na\nvymáhanie pohľadávky (aj v prebiehajúcom súdnom konaní) sa stala sťažovateľka.\n5. Okresný súd dôvodiac, že pripustenie zámeny strán v konaní prichádza do úvahy,\nlen ak k prechodu práv došlo po začatí konania, pričom v prípade sťažovateľky k prechodu\npráv postúpením pohľadávky zo žalobkyne na sťažovateľku došlo pred začatím konania,\na preto nebolo možné zámenu pripustiť. K ostatnej argumentácii sťažovateľky okresný súd\nuviedol, že „hmotnoprávna dohoda medzi postupcom a postupníkom o časovom\nobmedzenom práve postupcu vymáhať pohľadávku nie je takou právnou skutočnosťou,\ns ktorou ust. § 80 CSP spájajú prevod práv a povinností, o ktorých sa konalo a takou\nskutočnosťou nie je ani oznámenie dlžníkovi o postúpení pohľadávky“.\n6. Sťažovateľka závery okresného súdu považuje za arbitrárne a porušujúce jej\npráva, pričom na podporu dôvodnosti svojho návrhu na pripustenie zámeny strán\na arbitrárnosti záverov okresného súdu poukázala na judikatúru všeobecných súdov\nv Českej republike a citovala závery z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky\nsp. zn. 29 Odo 1456/2005, v ktorom uviedol:\n«Podle ustanovení § 530 odst. 1 obč. zák. na žádost postupníka může postupitel\nvymáhat postoupený nárok sám svým jménem na účet postupníka. Jestliže postoupení\npohledávky bylo oznámeno nebo prokázáno dlužníkovi (§ 526), může postupitel pohledávku\nvymáhat pouze v případě, že ji nevymáhá postupník a postupitel prokáže dlužníkovi souhlas\npostupníka s tímto vymáháním. Po změně věřitele následkem postoupení pohledávky ztrácí\npostupitel (původní věřitel) oprávnění vymáhat plnění na dlužníkovi, neboť věřitelem se\nstává postupník. Ustanovení § 530 obč. zák. dává postupiteli možnost vymáhat pohledávku\nsvým jménem ve prospěch postupníka, jestliže ho o to postupník požádá.\nV poměrech projednávané věci je nepochybné, že k postoupení pohledávky, jež je\npředmětem sporu, žalobkyní na společnost došlo před zahájením řízení, pročež k datu\npodání žaloby žalobkyně již nebyla věřitelkou této pohledávky.\nDohodou uzavřenou mezi postupitelem (žalobkyní) a postupníkem (společností)\nve smyslu ustanovení § 530 obč. zák. ale společnost „převedla“ na žalobkyní právo, aby\npostoupený nárok svým jménem na účet společností vymáhala; aktivní věcná legitimace\nžalobkyně tak není založená tím, že žalobkyně je nositelkou hmotného práva, o něž v řízení\n3\n\njde (věřitelkou uplatněné pohledávky), nýbrž vyplývá právě a jen z dohody o vymáhání\npostoupeného nároku (§ 530 obč. zák.).\nJestliže následné v průběhu řízení oprávnění postupitele vymáhat postoupený nárok\nzaniklo splněním podmínky, na jejíž existenci bylo vázáno (§ 36 odst. 2 věta druhá obč.\nzák), tj. oznámením postoupení dlužníku (žalovanému), nositelem práva vymáhat\npostoupenou pohledávku se stala společnost (postupník).\nPrávní skutečností, s níž právní předpisy spojují převod nebo přechod práva vymáhat\npostoupenou pohledávku (§ 107a o. s. ř. ve spojení s § 530 obč. zák.) z postupitele na\npostupníka tak je - podle názoru Nejvyššího soudu - i zánik tohoto práva postupitele\nsplněním rozvazovací podmínky [tj. doručením oznámenia o postúpení pohľadávky].»\n7. Sťažovateľka k okolnosti, že okresný súd z dôvodu vyhlásenia konkurzu na\nmajetok žalobkyne uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 25 K 43/2015 zo 16. februára\n2016 (zverejneným v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky 23. februára 2016)\npovažuje za účastníka konania na strane žalobcu\n\nako správcu\n\nkonkurznej podstaty žalobkyne ako úpadcu, zdôraznila, že prevod pohľadávky jej\npostúpením zo žalobkyne na sťažovateľku pred vyhlásením konkurzu vylučuje, aby táto\npohľadávka bola „majetkom podliehajúcim konkurzu vyhláseného na majetok Žalobcu“.\nPodľa sťažovateľky „To súčasne znamená, že Súdne konanie sa nemohlo prerušiť zo\nzákona a že SKP (správca konkurznej podstaty, pozn.) nemôže byť účastníkom Súdneho\nkonania na strane žalobcu.“.\n8. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:\n„a) základné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR\na podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základné právo Sťažovateľa na\nspravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, a základné právo na rovnosť účastníkov v konaní pred súdom podľa\nčlánku 47 ods. 3 Ústavy SR uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.12.2016,\nsp. zn. 24C/145/2011-726, vydaným v konaní pod sp. zn.: 240145/2011, porušené boli.\nb) Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.12.2016, sp. zn. 240145/2011726, vydané v konaní vedenom pod sp. zn.: 240145/2011, sa zrušuje a vec sa vracia\nOkresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n4\n\nc) Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť Sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia na účet jeho právneho zástupcu, a to v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.“\n9. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 143/2017-26 z 22. marca 2017 prijal sťažnosť\nsťažovateľky podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie\nkonanie.\n10. Predsedníčka okresného súdu sa na výzvu ústavného súdu k sťažnosti vyjadrila\nlistom sp. zn. Spr. 3281/2017 z 19. apríla 2017, v ktorom súhlasila s upustením od ústneho\npojednávania vo veci a s poukazom na to, že jej ako orgánu riadenia a správy súdu\nneprináleží zaujímať právny názor k rozhodovacej činnosti zákonného sudcu, a tým ani\nzaujať relevantné stanovisko k sťažnosti vzhľadom na skutočnosti v nej namietané, pripojila\nk vyjadreniu stanovisko samotného zákonného sudcu. Zákonný sudca v pripojenom\nvyjadrení uviedol:\n«Po preskúmaní obsahu ústavnej žiadosti je Okresný súd Bratislava I toho názoru, že\nspoločnosť WALTZ PROPERTIES LIMITED podaním ústavnej sťažnosti obchádza\npredovšetkým ust. § 357 Civilného sporového poriadku, nakoľko proti uzneseniu Okresného\nsúdu Bratislava I č. k. 24C/145/2011-545 zo dňa 16. 08. 2016 (ktorým súd nepripustil vstup\nspoločnosti WALTZ PROPERTIES LIMITED do konania na strane žalobcu), resp. proti\nuzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 24C/145/2011-726 zo dňa 12. 12. 2016 (ktorým\nsúd nepripustil vstup spoločnosti WALTZ PROPERTIES LIMITED do konania na strane\nžalobcu), nie je prípustný opravný prostriedok.\nDôvod podania ústavnej sťažnosti je možné po obsahovej stránke vyhodnotiť aj ako\nnámietku voči procesnému postupu sudcu a jeho rozhodovacej činnosti s tým, že ústavný\nsúd argumentum per analogiam, ktorý vyplýva z princípu, uvedenom v ust. § 53 ods. 3\nCivilného sporového poriadku, nemôže ďalej na takúto sťažnosť prihliadať a považovať za\nopodstatnenú.\nOkresný súd Bratislava I nesúhlasí s tým, aby procesná strana, ktorej Civilný\nsporový poriadok s účinnosťou od 01. júla 2016 nepriznáva možnosť napadnúť riadnym\n5\n\nopravným prostriedkom /t j. odvolaním/ procesné uznesenie o zamietnutí návrhu na zmenu\nsubjektu na strane žalobcu, obchádzala duch zákona podaním quasi opravného prostriedku\ns označením „ústavná sťažnosť“. Ak by procesné strany takýmto spôsobom obchádzali duch\nCivilného sporového poriadku, a napádali každé procesné rozhodnutie všeobecného súdu,\nproti ktorému zákon nepripúšťa odvolanie ústavnou sťažnosťou, pričom by Ústavný súd\nSlovenskej republiky takýmto quasi opravným prostriedkom vyhovel, znamenalo by to hrubé\nobchádzanie princípov civilného sporového konania, uvedených v čl. 1 až 18 Civilného\nsporového poriadku. Podanie ústavnej sťažnosti je v tomto prípade v rozpore najmä s čl. 1\nCivilného sporového poriadku, podľa ktorého spory vyplývajúce z ohrozenia alebo\nporušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká\nprávomoc nie je zákonom zverená inému orgánu. Podanie ústavnej sťažnosti je taktiež\nv hrubom rozpore s ust. § 357 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého proti uzneseniu\nOkresného súdu Bratislava I č. k. 24C/145/2011-545 zo dňa 16. 08. 2016, resp. proti\nuzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 24C/145/2011-726 zo dňa 12. 12. 2016 nie je\nprípustné odvolanie. Sťažovateľ je povinný rešpektovať právny názor uvedený v týchto\nuzneseniach, a to aj v prípade, ak nie je s ním subjektívne stotožnený. ...\nAkékoľvek rozhodovanie ústavného súdu o ústavnej sťažnosti v znení vypracovanej\nsťažovateľom a prijatej ústavným súdom na ďalšie konanie, by znamenalo nelegitímne\nnahrádzanie činnosti odvolacieho súdu, čo Civilný sporový poriadok a jeho princípy\nvonkoncom nepripúšťajú. Akékoľvek rozhodovanie ústavného súdu o quasi opravnom\nprostriedku zo strany sťažovateľa by znamenal precedens pre iné civilné sporové konania,\nčo je s prihliadnutím na znenie ust. § 357 Civilného sporového poriadku do budúcna\nabsolútne neprijateľným javom najmä s prihliadnutím na skutočnosť, podľa ktorej Ústavný\nsúd Slovenskej republiky nepatrí do sústavy všeobecných súdov.»\n11. Právny zástupca sťažovateľky zaujal stanovisko k vyjadreniu okresného súdu\npodaním z 12. mája 2017 doručeným ústavnému súdu 16. mája 2017, v ktorom zotrval na\ndôvodnosti podanej sťažnosti.\n12. Ústavný súd v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde so súhlasom\núčastníkov konania upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na\n\n6\n\nobsah sťažnosti, jej príloh a doručených vyjadrení dospel k názoru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\na právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nkaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho\nobčianskych právach alebo záväzkoch... Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si\nv konaní rovní.\n15. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ako aj\nz rozhodnutí ústavného súdu vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v sebe\nokrem iných práv a záruk (právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a pod.) zahŕňa\naj právo na odôvodnenie rozhodnutia, pričom právo na spravodlivý súdny proces\nnevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní.\nStačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho\nrozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil\nIII/1997, m. m. pozri tiež rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994,\nAnnuaire, č. 303-B rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. 12. 1994).\n16. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03,\n7\n\nIII. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na\nspravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).\n17. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už konštatoval, že v konaní\no sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v zásade nie je skutkovým súdom, ktorý by\nvykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu, ktorým by mohol či mal odhaľovať\npravdivosť skutkových tvrdení (I. ÚS 200/2011). Ústavný súd v tejto súvislosti tiež uvádza,\nže aj podľa rozhodovacej činnosti Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73, X. v.\nUnited Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H. v. United Kingdom) sa pod spravodlivým\nsúdnym procesom na účely čl. 6 dohovoru v žiadnom prípade nechápe právo účastníka\nsúdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne\na faktické okolnosti konkrétneho prípadu.\n18. Ústavný súd zároveň poznamenáva, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je\nv súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym orgánom\nochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy mu\numožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či\ntieto rozhodnutia, resp. v nich vyslovené závery sú alebo nie sú v súlade s ústavnoprocesnými zásadami upravenými v ústave.\n19. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré im predchádzali, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\n\n8\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n20. Ústavný súd ďalej pripomína, že z pohľadu ústavnoprávneho treba určiť povahu\nprípadov, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má za\nnásledok porušenie základných práv a slobôd. V konaní o ústavnej sťažnosti možno za také\npovažovať prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva je spätá\ns konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva, prípadne s konkurenciou rôznych\ninterpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia ústavných princípov, a naostatok za\ntaké možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva. Pojem svojvôle\nmožno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd urobí taký výklad použitej právnej\nnormy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu ochranu a princípom\nspravodlivosti alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom a v právnom myslení\nkonsenzuálne akceptovanom význame či bez bližších nerozpoznateľných kritérií.\nIII.\n21. Ústavný súd na základe vymedzených právnych východísk preskúmal napadnuté\nuznesenie okresného súdu z 12. decembra 2016 a vzťahujúci sa súdny spis vyžiadaný\nz okresného súdu, z ktorých zistil, že okresný súd napadnutým uznesením s poukazom na\nustanovenie § 80 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) nepripustil sťažovateľkou\nnavrhovanú zámenu žalobcov v ním vedenom súdnom konaní s odôvodnením, že právnou\nskutočnosťou, s ktorou bol spojený prevod práv pohľadávky, o ktorej sa koná, bolo\npostúpenie pohľadávky (zo žalobkyne ako postupcu na sťažovateľku ako postupníka) a táto\nnastala pred začatím konania, pričom v zmysle označeného ustanovenia je pripustenie\nzámeny prípustné, len ak k právnej skutočnosti, s ktorou bol spojený prevod práv, dôjde po\nzačatí konania.\n22. Preukázané oprávnenie žalobkyne vymáhať pohľadávku, ktorá bola predmetom\npostúpenia pred podaním žaloby, vo vlastnom mene a následný zánik tohto oprávnenia\nv dôsledku oznámenia postúpenia pohľadávky dlžníkovi v zmysle § 530 ods. 1 Občianskeho\n\n9\n\nzákonníka, okresný súd nepovažoval za takú právnu skutočnosť, s ktorou ustanovenie § 80\nCSP spája prevod práv a povinností, o ktorých sa konalo.\n23. Okresný súd zotrval na správnosti svojich záverov aj vo svojom vyjadrení\nk sťažnosti a vzhľadom na to, že po začatí súdneho konania bol vyhlásený konkurz na\nžalobkyňu (\n\n), považuje za stranu sporu na strane žalobcu správcu\n\nkonkurznej podstaty žalobkyne. A to napriek tomu, že samotný správca konkurznej podstaty\nvo svojich podaniach doručených okresnému súdu 18. januára 2017 a 2. marca 2017 svoje\núčastníctvo v konaní vylučuje, pretože žalobkyňa v čase vyhlásenia konkurzu na jej majetok\nuž nebola veriteľom pohľadávky, o ktorej sa koná (keďže táto bola postúpená na\nsťažovateľa skôr), a táto preto ani netvorila jej majetok ku dňu vyhlásenia konkurzu\na netvorí ani súčasť jej konkurznej podstaty.\n24. Ústavný súd z doterajšej rozhodovacej činnosti zistil, že uznesením č. k.\nII. ÚS 7/2017-15 z 11. januára 2017 bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená skoršia\nsťažnosť sťažovateľky (doručená ústavnému súdu 1. decembra 2016) smerujúca proti\nskoršiemu uzneseniu okresného súdu č. k. 24 C 145/2011-545 zo 16. augusta 2016, ktorým\nokresný súd rozhodol o návrhu žalobkyne (\n\n) doručenom okresnému súdu\n\n22. februára 2016 na pripustenie obdobnej zámeny strán na strane žalobcu z obdobných\ndôvodov, ako navrhovala sťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 30. júna 2016\ndoplneným 18. októbra 2016, o ktorom rozhodol okresný súd napadnutým uznesením\nz 12. decembra 2016.\n25. Ústavný súd v uznesení č. k. II. ÚS 7/2017-15 z 11. januára 2017 svoj záver\no zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti odôvodnil s poukazom na to, že okresný súd\nobjektívne nemal vedomosť o oznámení postúpenia pohľadávky žalovanému, pričom ani\nzo žaloby nevyplývalo, že žalobkyňou uplatňovaná pohľadávka bola predmetom postúpenia\ntzv. tichou césiou, teda, že „žalobkyňa nevymáha v skutočnosti pohľadávku ako jej\nvlastníčka, ale ju vymáha ako osoba, ktorú tým skutočný vlastník pohľadávky (sťažovateľka\nako postupník) poveril“. Ústavný súd v odôvodnení svojho uznesenia zdôraznil, že\n„v danom prípade prichodí riešiť otázku vzájomného vzťahu medzi sťažovateľkou\nakcentovaným princípom iura novit curia na jednej strane a princípom vigilantibus iura\n10\n\nscripta sunt na strane druhej. Ide teda o vzájomný pomer princípu, podľa ktorého súd je\npovinný poznať právo a princíp, podľa ktorého účastník konania (strana) má byť bdelý\na aktívny pri ochrane vlastných práv“ a urobil záver, „že možnou rozhodujúcou príčinou\nneúspechu sťažovateľky (resp. žalobkyne) v konaní vedenom okresným súdom bola jej\nnedostatočná procesná aktivita vedúca k nedostatočnej informovanosti okresného súdu\no rozhodujúcich skutočnostiach, nie teda porušenie princípu iura novit curia zo strany\nokresného súdu. Zároveň to znamená, že argumentáciu okresného súdu (vo svetle tých\nskutočností, o ktorých okresný súd objektívne mal vedomosť) nemožno považovať za\narbitrárnu, ale ani za zjavne neodôvodnenú.“.\n26. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré ústavný súd ustálil zjavnú neopodstatnenosť\nsťažnosti\n\nsťažovateľky\n\nsmerujúcu\n\nproti\n\nskoršiemu\n\nuzneseniu\n\nokresného\n\nsúdu\n\nodôvodnenému obdobne ako v tomto konaní napádané uznesenie z 12. decembra 2016,\nústavný súd konštatuje, že závery okresného súdu neboli predmetom meritórneho\nprieskumu zo strany ústavného súdu.\n27. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez\nsúhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.\n28. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný\npostupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je\noznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže,\nzbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak\npostúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať\npreukázania zmluvy o postúpení.\n29. Podľa § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka na žiadosť postupníka môže postupca\nvymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie\npohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi (§ 526), môže postupca pohľadávku\nvymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas\npostupníka s týmto vymáhaním.\n\n11\n\n30. Podľa § 80 ods. 1 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou\nsa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca\nnavrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho\nboli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Podľa odseku 2 tohto\nustanovenia súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo\nk prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na\nmiesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Podľa\nodseku 3 tohto ustanovenia ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho\nvstupu.\n31. Úlohou ústavného súdu bolo preto preskúmať, či požadované limity\nspravodlivého súdneho konania boli v prípade sťažovateľky dodržané a či sa náležité\nposúdenie veci sťažovateľky odrazilo v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých\nprávnych a skutkovo relevantných otázok, teda aj v náležitom odôvodnení namietaného\nrozhodnutia.\n32. Ústavný súd konštatuje, že závery okresného súdu sú z hľadiska zachovania\nzákladných práv sťažovateľky udržateľné a nezamedzujú jej prístup k súdnej ochrane pri\nuplatňovaní nárokov tvoriacich predmet posudzovaného konania.\n33. Aplikáciu ustanovenia § 80 CSP realizovanú okresným súdom nie je možné\nhodnotiť ako reštriktívnu, keď všeobecný súd neakceptoval ako skutočnosť odôvodňujúcu\npripustenie zámeny účastníkov stratu oprávnenia žalobcu vo vlastnom mene vymáhať\npohľadávku vlastnícky patriacu už pred začatím konania sťažovateľovi.\n34. Je nesporné, že nositeľom hmotnoprávneho nároku, teda veriteľom pohľadávky\nsa jej postúpením stal postupník (sťažovateľka), a to pred začatím konania. Ak vymáhanie\ntejto pohľadávky postupník prenechal postupcovi v súlade ustanovením § 530 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, a takýto spôsob vymáhania pohľadávky realizovali aj v štádiu\nsúdneho vymáhania pohľadávky, postupca i postupník mali byť uzrozumený s negatívnymi\ndôsledkami z toho plynúcimi v prípade zániku oprávnenia postupcu k vymáhaniu\npohľadávky po začatí súdneho konania.\n12\n\n35. Výkladom a aplikáciou procesnoprávnej úpravy prípustnosti zámeny strán, ako ju\nrealizoval okresný súd v napadnutom uznesení, nedochádza k negácii hmotnoprávnej\nmožnosti zamýšľanej v § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Premietnutie tejto\nhmotnoprávnej možnosti (vzniku a zániku práva postupcu k vymáhaniu ním postúpenej\npohľadávky v mene postupníka) v procesnoprávnej rovine je však limitované kritériami\ndanými ustanovením § 80 CSP, ktoré len umocňuje požiadavka transparentnosti nositeľov\nhmotnoprávnych nárokov v štádiu ich súdneho vymáhania.\n36. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti vzal do úvahy, že sťažovateľka\nnamietala predovšetkým porušenie základného práva na súdnu ochranu (a spravodlivý\nproces), ktoré je v demokratickej spoločnosti natoľko závažné, že pri jeho výkone\nneprichádza do úvahy (zo strany súdov) ani jeho zužujúci výklad a ani také formálne\ninterpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné)\nobmedzenie, či dokonca popretie.\n37. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd\nv napadnutom uznesení nedospel k neudržateľným (arbitrárnym) právnym záverom, ktoré\nby vzhľadom na ich dôsledky znemožňovali sťažovateľke domáhať sa svojich nárokov\nsúdnou cestou (podaním novej žaloby za stavu neakceptovania jej účastníctva\nv prebiehajúcom súdnom konaní), a tak mali za následok zásah do základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. do práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v príčinnej súvislosti s procesným\npostupom okresného súdu v namietanom konaní.\n38. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva na rovnosť\núčastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, ústavný súd v príčinnej súvislosti\nso zisteným nedostatkom napadnutého rozhodnutia nezistil možnosť porušenia tohto práva\nsťažovateľky, a preto jej sťažnosti ani v tejto časti nevyhovel.\n39. V závere a reakcii na vyjadrenie okresného súdu, resp. konajúceho sudcu\nokresného súdu v posudzovanom konaní, ktorý nedôvodnosť sťažnosti sťažovateľky vidí\nnajmä v neprípustnom zásahu do procesného postupu sudcu a obchádzaní ustanovení\n13\n\nCivilného sporového poriadku nepripúšťajúcich opravný prostriedok proti napadnutému\nuzneseniu, keď je takéto uznesenie podrobované prieskumu na základe sťažnosti podanej\nústavnému súdu, ústavný súd dáva okresného súdu do pozornosti, že je súdnym orgánom\nochrany ústavnosti a táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy mu\numožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov z hľadiska, či tieto\nrozhodnutia, resp. v nich vyslovené závery sú alebo nie sú v súlade s ústavno-procesnými\nzásadami upravenými v ústave.\n40. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. augusta 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "účastník konania-zámena", "prechod (práv a povinností)", "účastník konania-zámena", "prechod (práv a povinností)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:47a27c4e-8e60-425c-9d66-1100a0b1fffb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.7.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 7/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/2017 z 11. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.7.2017.1"}, {"guid": "ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e35072ff-c7c3-48d7-9f4a-af56de8d4f37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.61.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 61/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 61/2022 z 1. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-01", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.61.2022.1"}, {"guid": "ussr:8754a404-7d43-46eb-b867-4852df22558d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.518.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 518/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 518/2021 z 12. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.518.2021.1"}]}