{"guid": "ussr:a4f47db7-7786-4e72-8550-1719c8e994b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.162.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2017 z 19. 7. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. júla 2017, sp. zn. I. ÚS 162/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.162.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-07-19", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a4f47db7-7786-4e72-8550-1719c8e994b8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.162.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.162.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.162.2017.2/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 162/2017-47\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Milana Ľalíka\nprerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Zacharom, advokátska kancelária,\n1. mája 1018/81, Liptovský Mikuláš, ktorou namietal porušenie svojho základného práva\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva na slobodu\na bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3 Tpo 59/2016\nzo 17. októbra 2016, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 3 Tpo 59/2016 zo 17. októbra 2016 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\nUznesenie\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Banskej\n\nBystrici\n\nsp. zn.\n\n3 Tpo 59/2016\n\nzo 17. októbra 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Banskej Bystrici\nna ďalšie konanie.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nI. ÚS 162/2017-25 z 22. marca 2017 rozhodol o prijatí sťažnosti\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“) na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia základného práva na osobnú\nslobodu podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tpo 59/2016 zo 17. októbra 2016\n(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) a vo zvyšnej časti odmietol z dôvodu\nzjavnej neopodstatnenosti.\n2. Z podanej sťažnosti, jej doplnenia a príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo\nuznesením vyšetrovateľa Kriminálneho úradu finančnej správy Bratislava, pobočky\nKriminálneho\n\núradu\n\nfinančnej\n\nsprávy\n\nStred\n\nŽilina\n\n(ďalej\n\nlen\n\n,,vyšetrovateľ“)\n\npod ČVS: KÚFS-3/7054-V-2016 z 23. marca 2016 vznesené obvinenie pre zločin porušenia\npredpisov\n\no štátnych\n\ntechnických\n\nopatreniach\n\nna\n\noznačenie\n\ntovaru\n\nformou\n\nspolupáchateľstva podľa § 20 k § 279 ods. 1 a 3 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný\nzákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Ďalším uznesením\nvyšetrovateľa pod ČVS: KÚFS-3/7054-V-2016 z 27. júla 2016 bolo podľa § 206 ods. 5\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) rozšírené obvinenie aj sťažovateľovi pre zločin porušenia predpisov o štátnych\ntechnických opatreniach na označenie tovaru formou spolupáchateľstva spáchaného v štádiu\nprípravy podľa § 13, § 20 k § 279 ods. 1 a 3 písm. a) Trestného zákona. Uznesením sudcu\npre prípravné konanie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0 Tp 65/2016\nz 24. marca 2016 bol sťažovateľ vzatý do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku. Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica (ďalej aj „prokurátor“\na ,,okresná prokuratúra“) svojím písomným podaním zo 14. septembra 2016 navrhol\npredĺženie lehoty väzby sťažovateľa o dva mesiace, a to do 22. decembra 2016, ktorému\n\n2\n\nsudca\n\npre\n\nprípravné\n\nkonanie\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBanská\n\nBystrica\n\nuznesením\n\nsp. zn. 0 Tp 65/2016 z 5. októbra 2016 nevyhovel. Krajský súd na sťažnosť prokurátora\nsvojím uznesením sp. zn. 3 Tpo 59/2016 zo 17. októbra 2016 predĺžil väzbu sťažovateľa\ndo 22. decembra 2016. V ostatnom podal sťažovateľ na ústavnom súde sťažnosť.\n3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti argumentoval vo dvoch rovinách.\n3.1 V prvej rovine svojej argumentácie sťažovateľ v súhrne poukázal na to, že\n„... nie sú splnené zákonné podmienky na predĺženie lehoty väzby tak, ako je to uvedené\nv ust. § 76 ods. 3 a síce požiadavka na obtiažnosť veci neobstojí nakoľko všetky relevantné\núkony pre podanie obžaloby boli ukončené a iné závažné dôvody nie sú prítomné\na nešpecifikoval ich ani prokurátor. Taktiež mal za to, že v danom prípade nehrozí zmarenie\nani podstatné sťaženie dosiahnutia účelu trestného konania, pričom vychádzajúc z ust. § 76\nods. 3 je zrejmá požiadavka kumulácie splnenia predmetných podmienok.“. Zvýraznil, že\n„Samotný návrh na predĺženie lehoty väzby obsahoval tendenčné a účelové tvrdenia\ns cieľom sanovať neprocesný postup vyšetrovateľa, ktorý neoboznámil obvineného\ns termínom preštudovania spisu tak, ako to urobil pri ostatných obvinených a zároveň\nobvinil obvineného, že podanie námietky zaujatosti voči vyšetrovateľovi je účelový krok\nobhajoby s cieľom zmariť ukončenie prípravného konania.“. V ďalšom podrobne rozoberá\njednotlivé skutkové okolnosti týkajúce sa predovšetkým inkriminovaného postupu\nvyšetrovateľa pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania, ako napr.\n«(i) všetky relevantné úkony pre podanie obžaloby sú ukončené. (ii) obhajca obvineného\nvyšetrovateľovi jednoznačne uviedol, že sa preštudovania nezúčastní. Aj prípadný kontakt\ns klientom v žiadnom prípade nezakladá ani nenahrádza zákonnú povinnosť OČTK v zmysle\nust. § 208 vyrozumieť priamo obvineného na právo preštudovať spis. Iný postup\nvyšetrovateľa - než relevantné vyrozumenie obvineného o preštudovaní spisu - zakladá\nporušenie práva na obhajobu, a to bez ohľadu na prístup k takémuto postupu vyšetrovateľa\nobvineným. (iii) otázka prevzatia, podpísania resp. neprevzatia a nepodpísania nie je\nvo vzťahu k preštudovaniu spisu a ukončeniu prípravného konania relevantná. Avšak aj\nv tomto prípade je potrebné uviesť, že obvinený mal záujem potvrdiť vyrozumenie\no preštudovaní spisu v novom termíne - 13.09.2016 - svojim podpisom na návratke (tak ako\nsa to štandardne robí) ktorú však vyšetrovateľ nemal pri úkone 06.09.2016 (teda keď\n\n3\n\nurčoval nový termín) k dispozícii. Týmto dôvodením (ktoré ako už bolo uvedené neobsahuje\ncelý opis priebehu) ide len o účelové vytvorenie umelého a nepravdivého zdania, že\nobvinený nespolupracuje a robí obštrukcie. Toto je však okrem iného vyvrátené výpoveďami\nobvineného, ktorý v celom rozsahu objasňuje skutok a ktorý sa ku skutku priznal tak ako je\ntam uvedené. (iv) vyšetrovateľ mal možnosť vyrozumieť obvineného\nspôsobom a v rovnakej lehote ako obvineného\n\na\n\nrovnakým\n\n. Potrebu plánovania\n\na vykonávania úkonov zo strany OČTK. tak, aby ponechanie vo väzbe bolo dôvodné\na účelné uvádza aj okresný súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 09.09.2016. Kde taktiež\nkonštatuje, že pobyt vo väzbe je závažným zásahom do osobnej slobody obvineného a preto\nby mali príslušné orgány postupovať tak, aby nedochádzalo k závažným prieťahom.\n(v) neprocesnosť postupu vyšetrovateľa nie je možné pričítať na ťarchu obvineného\na označiť jeho práva na zákonný postup za „obštrukciu“, a to ani v prípade využitie práva\npodať námietku zaujatosti - ak ju vzhľadom na tam uvedené považoval za relevantnú, a to aj\ns prihliadnutím na zákonnú požiadavku špecifikovanú v ust. § 31 ods. 4 tr. por., a síce aby\nbola vznesená „bez meškania“, len čo sa dozvedel o dôvodoch.», ako aj nesplnenie\npodmienok pre predĺženie lehoty trvania väzby, ako napr.“(i) obvinený sa priznal (ii) sú\nvykonané všetky úkony v prípravnom konaní, ktoré sú fakticky relevantné pre následné\npodanie obžaloby (iii) po preštudovaní spisu, nič nebránilo podaniu obžaloby a následnému\nkonaniu pred súdom... (iv) teda nič nebráni a zo strany obvineného\n\nani\n\nv budúcnosti nemôže, v prípade nepredĺženia lehoty väzby. Aby došlo k vyriešeniu otázky\nviny a prípadného spravodlivého trestu.“.\n3.2 V druhej rovine svojej argumentácie sťažovateľ poukázal na postup krajského\nsúdu, ktorý ani jemu, ani jeho obhajcovi nedoručil sťažnosť prokurátora smerujúcu voči\nuzneseniu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.\n0 Tp/652016 z 5. októbra, v dôsledku čoho považuje „Rozhodnutie odvolacieho súdu,\nktorým rozhodol o nedoručenej sťažnosti prokurátora ako aj samotné nedoručenie sťažnosti\nprokurátora... za odňatie práva na obhajobu ako aj práva konať pred súdom.“.\n\n4\n\n4. Sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby nálezom takto rozhodol:\n1. Ústavné právo\n\n... na osobnú slobodu uvedené v čl. 17 ods. 5 Ústav\n\nSlovenskej republiky a v čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici, v konaní vedenom pod sp. zn.\n3Tpo/59/2016, uznesením zo dňa 17.10.2016 porušené bolo z dôvodu neexistencie dôvodov\npredĺženia lehoty väzby a porušenia práva na obhajobu.\n2. Ústavné právo\n\n... na obhajobu ako súčasť práva na spravodlivé\n\nsúdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) dohovoru\npostupom Krajského súdu v Banskej Bystrici, v konaní vedenom pod sp. zn. 3Tpo/59/2016,\nuznesením zo dňa 17.10.2016 porušené bolo.\n3. Uznesenie krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn.: 3Tpo/59/2016 z 17.10.2016\nsa zrušuje.“\nII.\n5. Ústavný súd postupujúc podľa § 31 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) vyzval krajský súd, aby sa vyjadril k prijatej sťažnosti sťažovateľa.\nPodpredseda krajského súdu vo vyjadrení sp. zn. Spr 516/2017 z 12. mája 2017 v súhrne\nskonštatoval:\n„K sťažnosti samej krajský súd uvádza, že nakoľko sťažnosť sťažovateľa smeruje voči\nrozhodnutiu súdu sp. zn. 3Tpo /59/2016 zo 17. 10. 2016 o predĺžení lehoty trvania väzby,\nktoré vydal senát krajského súdu, odôvodnenie rozhodnutia musí vyplývať z jeho písomného\nvyhotovenia a procesný postup súdu z obsahu spisu.\nPokiaľ sťažovateľ namietal dôvodnosť predĺženia lehoty trvania väzby uznesením\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Tpo/59/2016 zo 17. 10. 2016, krajský súd\nv plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie uvádzané v písomnom vyhotovení rozhodnutia.\nPrehodnocovať či preskúmavať správnosť tohto rozhodnutia krajskému súdu ako\noznačenému porušiteľovi práv sťažovateľa neprináleží. Rozhodnutie je odôvodnené jasne,\nzrozumiteľne, logicky, s odkazom na príslušné ustanovenia zákona.\n\n5\n\nSťažovateľ tiež namietal, že jemu ani jeho obhajcovi krajský súd nedoručil sťažnosť\nprokurátora smerujúcu proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu\nBanská Bystrica sp. zn. 0Tp 65/2016 z 05. 10. 2016.\nAj sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu (uzneseniu) okresného súdu o nepredĺžení\nlehoty väzby podľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z.) je sťažnosťou\nproti rozhodnutiu o väzbe v zmysle § 83 Trestného poriadku\nPodľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku, súd alebo sudca pre prípravné konanie\nrozhodne o väzbe alebo o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby v prípravnom\nkonaní tak, aby v prípade podania sťažnosti proti rozhodnutiu mohol byť spis predložený\nnadriadenému súdu najneskôr päť pracovných dní pred uplynutím lehoty, ktorá by bola\nlehotou väzby v prípravnom konaní alebo pred uplynutím lehoty väzby v prípravnom\nkonaní; nadriadený súd rozhodne do uplynutia lehoty, ktorá by bola lehotou väzby\nv prípravnom konaní alebo lehoty, ktorá sa má predĺžiť, inak predseda senátu nadriadeného\nsúdu prepustí obvineného z väzby na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť\nprimerane odôvodnený. Predĺžiť lehotu väzby možno len vtedy, ak návrh podľa odseku 2 bol\npodaný včas a ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov\ntrestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo\npodstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania. Predĺženie lehoty väzby môže trvať\naž sedem mesiacov, lehota väzby v prípravnom konaní však nesmie presiahnuť dĺžku podľa\nodseku 7. Pri späťvzatí návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby sa postupuje\nprimerane podľa § 72 ods. 3.\nPodľa § 83 ods. 2 Trestného poriadku, proti uzneseniu o nevzatí do väzby alebo\nuzneseniu o prepustení zatknutého obvineného na slobodu môže prokurátor podať sťažnosť\nlen ihneď po vyhlásení uznesenia; to platí aj pre podanie sťažnosti obvineným, obhajcom\nmladistvého obvineného alebo prokurátorom proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd alebo sudca\npre prípravné konanie rozhodoval podľa § 76 ods. 3 alebo 4, ustanovenie § 186 ods. 2 sa\nv tomto prípade nepoužije.\nZ citovaných ustanovení Trestného poriadku jednoznačne vyplýva, že ak súd\nrozhodne o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní (§ 76\nods. 3 Trestného poriadku), proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorú prokurátor\nmôže podať len ihneď po vyhlásení uznesenia.\n\n6\n\nProkurátor podal sťažnosť proti uzneseniu súdu o nepredĺžení väzby sťažovateľa\nihneď po vyhlásení uznesenia OTP 65/2016 zo dňa 05. 10. 2017\nza prítomnosti obvineného ako aj jeho obhajcu, čo vyplýva aj zo zápisnice z výsluchu\nnapísanej na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 05. 10. 2017, a ktorá je podpísaná aj\nobvineným\n\n(sťažovateľom) aj jeho obhajkyňou\n.\n\nPodľa §194 ods. 4 Trestného poriadku, o sťažnosti proti uzneseniu, ktorým bolo\nrozhodnuté o návrhu na predĺženie lehoty väzby, rozhodne nadriadený súd najneskôr do\nuplynutia lehoty, ktorá sa má predĺžiť.\nNadriadený súd o sťažnosti proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na\npredĺženie lehoty väzby rozhoduje v časovej tiesni, nakoľko rozhodnúť musí najneskôr do\nuplynutia pôvodnej lehoty väzby, ktorá sa má predĺžiť.\nPokiaľ bola sťažnosť prokurátora dodatočne dopĺňaná, nemá doplnenie sťažnosti\nvplyv na konanie o sťažnosti a jej preskúmavanie nadriadeným súdom. Už návrh na\npredĺženie lehoty väzby musí byť odôvodnený, pričom sťažnosť prokurátora proti uzneseniu,\nktorým lehota väzby nebola predĺžená nemôže byť ani odôvodnená inak ako samotný návrh.\nPráve preto zákonodarca zakotvil, že prokurátor môže podať sťažnosť len ihneď po\nvyhlásení uznesenia. Na neskôr podanú sťažnosť by nadriadený súd nemohol prihliadať,\nrovnako ako ani na dodatočné odôvodnenie sťažnosti, preto ani nemá právny význam\ndodatočné odôvodnenie sťažnosti doručovať, a ani zákon takúto povinnosť logicky\nneupravuje. Navyše, doručovanie v časovej tiesni by mohlo zmariť samotné rozhodovanie\no sťažnosti proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na predĺženie lehoty väzby,\npretože by mohla uplynúť lehota, v ktorej najneskôr musí nadriadený súd rozhodnúť.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Banskej Bystrici navrhuje, aby\nÚstavný súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že základné právo sťažovateľa na osobnú\nslobodu podľa článku 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva na slobodu\na bezpečnosť podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Tpo/59/2016 zo dňa 17.\noktóbra 2016 porušené nebolo.“\n\n7\n\n6. K písomnému stanovisku krajského súdu zaujal právny zástupca sťažovateľa\nJUDr. Ondrej Zachar písomné stanovisko svojím podaním z 5. júna 2017, v ktorom\nv podstatnom argumentoval:\n«V plnom rozsahu zotrvávam na dôvodnosti podanej Ústavnej sťažnosti a zároveň\nsa chcem vyjadriť k doručovaniu odôvodnenia sťažnosti prokurátora, ku ktorému zaujal\nvo svojom vyjadrení Krajský súd Banská Bystrica.\nKrajský súd v predmetnom uvádza: „Pokiaľ bolo sťažnosť prokurátora dodatočne\ndopĺňaná, nemá doplnenie sťažnosti vplyv na konanie o sťažnosti a jej preskúmavanie\nnadriadeným súdom... Na neskôr podanú sťažnosť by nadriadený súd nemohol prihliadať,\nrovnako ako ani na dodatočné odôvodnenie sťažnosti, preto ani nemá právny význam\ndodatočné odôvodnenie sťažnosti doručovať...“ Napriek tomu, však na strane -2napadnutého uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica (17.10.2016) súd uvádza\nv podstate na celé písomné dôvodenie v sťažnosti prokurátora (ktoré v takom rozsahu\nnebolo ani predmetom návrhu prokurátora a dokonca ani predmetom výsluchu\ndňa 05.10.2016 čo jednoznačne z návrhu a zápisnice aj vyplýva), ktorá obvinenému\ndoručená nebola. Práve z tohto písomného dôvodenia pri tvorbe teórie „obštrukcie“\nodvolací súd vychádzal a práve touto údajnou „obštrukciu“ sa odvolací súd zaoberal\nv podstate v celom svojom uznesení o predĺžení väzby. K týmto skutočnostiam som sa\nvyjadril v sťažnosti podanej na Ústavný súd SR, vrátane vyjadrenia k mojej návšteve\nobhajcom, k dôvodom jeho neúčasti, ktorú vyšetrovateľovi oznámil, ako aj k všetkým\nostatným tam uvádzaným skutočnostiam. Napriek tomu, že súd je pri rozhodovaní o väzbe\nviazaný lehotami, uvedené nemôže byť na ťarchu obvineného čo do využívania procesných\nprostriedkov obhajoby. Ak mal prokurátor možnosť odôvodniť svoju sťažnosť písomne a ak\nsúd prevzal toto písomné odôvodnenie do svojho rozhodovania o väzbe, nie je dôvod, aby\nbolo odopreté právo obvineného sa k týmto súdu prezentovaným tvrdeniam vyjadril, najmä\nak druhostupňový súd rozhoduje vec bez ústneho prejednaná. Zároveň je potrebné uviesť, že\nje najmä v záujme obhajoby predmetné vyjadrenie k sťažnosti doručiť súdu pred jeho\nrozhodovaním o väzbe - preto otázka „časovej tiesni“ by v tomto prípade zaťažovala skôr\nobhajobu.\nKrajský súd Banská Bystrica zároveň uvádza, že ako označenému porušiteľovi mu\nneprináleží prehodnocovať či preskúmavať toto rozhodnutie a čo do dôvodnosti odkazuje na\n\n8\n\nodôvodnenie uvádzané v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené len\nzotrvávame na všetkých skutočnostiach uvedených v sťažnosti podanej na Ústavný súd SR\na v Doplnení tejto sťažnosti zo dňa 21.12.2016.»\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich\nvyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať\nďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy\na dohovoru. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu\npredmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje\nani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných\nna meritórne rozhodnutie veci (I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).\nII.\n8. Krajský súd vo svojom uznesení sp. zn. 3 Tpo 59/2016 zo 17. októbra 2016\nv podstatnom uviedol:\n„Napadnutým uznesením sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Banská\nBystrica, v trestnej veci obvineného\n\n, pre zločin porušovania predpisov\n\no štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1, ods. 3 písm. a)\nTr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. podľa § 76 ods. 3 Tr. por. rozhodol,\nže nepredlžuje lehotu trvania väzby u obvineného, ktorá bola nariadená podľa § 72 ods. 1\npísm. a), ods. 2 Tr. por. z dôvodov ust. § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. sudcom pre prípravné\nkonanie Okresného súdu Banská Bystrica z 24.03.2016 sp.zn. 0Tp/65/2016 v podstate z toho\ndôvodu, že nie sú splnené zákonné podmienky pre predĺženie lehoty trvania väzby.\nProti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote sťažnosť okresný\nprokurátor, a to už do zápisnice po vyhlásení uznesenia na okresnom súde. Sťažnosť\ndodatočne písomne odôvodnil a domáhal sa zrušenia napadnutého uznesenia a predĺženia\nlehoty trvania väzby v zmysle návrhu okresného prokurátora o dva mesiace, a to do\n22.12.2016. Sťažnosť odôvodnil v podstate tým, že s názorom sudcu pre prípravné konanie\na v zmysle odôvodnenia napadnutého uznesenia sa nestotožňuje, keď uviedol, že\n\n9\n\nvyšetrovanie nebolo neskončené v základnej lehote pre obtiažnosť veci, nakoľko\nvyšetrovateľ svojím pochybením zapríčinil, že obvinený nebol riadne o termíne\nvyšetrovacieho spisu upovedomený a následné podanie námietky zaujatosti nie je iným\nzávažným dôvodom, pre ktorý by nemohlo byť vyšetrovanie ukončené v základnej lehote.\nTaktiež nehrozí zmarenie účelu trestného konania, keďže už boli vykonané všetky úkony\na zostáva vykonať len preštudovanie vyšetrovacieho spisu.\nNaopak, okresný prokurátor je toho názoru, že k preštudovaniu spisu obvineným\na jeho obhajcom nedošlo, nie zavinením vyšetrovateľa, ale v dôsledku konania obvineného\na jeho obhajcu. Dôvody, prečo vyšetrovateľ zvolil telefonické dohodnutie termínu\npreštudovania vyšetrovacieho spisu na deň 06.09.2016 s obhajcom obvineného boli tie, že\nobhajca obvineného deklaroval záujem na urýchlenom ukončení vyšetrovania s tým, že\nobvinený sa priznal, hoci to nie je pravda a má záujem na konaní o dohode o vine a treste.\nDňa 23.08.2016 bol do spisu zabezpečený posledný dôkaz a vyšetrovateľ mohol začať\nvykonávať preštudovanie spisu s jednotlivými obvinenými. Obvinený\n\nvšak bol počas\n\nvýkonu väzby 23.08.2016 preeskortovaný do ÚVV a ÚVTOS Nitra k súdnemu konaniu pre\ntrestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1,2 písm. i) Tr. zák. účinného do 01.01.2006. Keďže\nnebolo zrejmé, na ako dlho bude obvinený v ÚVV a ÚVTOS Nitra, nebolo možné na tento\núkon predvolávať obhajcu a obvineného písomne. Dňa 31.08.2016 bol obvinený opäť\npreeskortovaný do ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica a vyšetrovateľ sa na termíne 06.09.2016\ndohodol s obhajcom, ktorý proti tomu nemal žiadne výhrady a do tohto momentu aj termíny\niných úkonoch vo veci boli stanovené po telefonickej dohode s obhajcom. V tomto prípade\nvšak obhajca tesne pred vykonaním dohodnutého úkonu telefonicky vyšetrovateľ oznámil, že\nsa preštudovania spisu nezúčastní, pričom dôvod svojej neúčasti neuviedol. Následne\nobvinený odmietol bez prítomnosti obhajcu vykonať, preštudovanie spisu. Uvedený úkon\nteda nemohol byť zrealizovaný, nakoľko obvinený o ňom nebol riadne upovedomený. Pre\núplnosť dodáva, že v tento deň, teda 06.09.2016, obhajca obvineného\nhodinu a pol pred dohodnutým preštudovaním spisu tohto navštívil vo väznici, toto vyplýva\nz knihy návštev v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica.\nPokiaľ súd namieta skoršie vyrozumenie obvineného\n\n, tak k tomuto je\n\npotrebné uviesť, že tohto vyšetrovateľ vyrozumel už dňa 15.08.2016, nakoľko tento sa\nzdržiava v Rumunsku a v záujme včasného doručenia mu vyšetrovateľ poslal predvolanie už\n\n10\n\npred založením posledného dôkazu do spisu, nakoľko bolo zrejmé, že už bude vyšetrovanie\nukončené.\nNapriek tomu, že vyšetrovateľ takýmto spôsobom urobil obhajobe a tento úkon\nnemohol byť v tomto termíne zrealizovaný, treba uviesť, že vyšetrovateľ týmto konaním,\nnakoľko úkon nebol realizovaný, neporušil žiadne ustanovenie Trestného poriadku.\nVyšetrovanie mohlo byť aj napriek tomu skončené v základnej lehote väzby, nakoľko\nvyšetrovateľ hneď v uvedený deň poslal písomne (nakoľko obvinený odmietol\nvyšetrovateľovi podpísať, že bol o novom termíne osobne vyrozumený počas zmareného\npreštudovania), upovedomenie obvineného na ďalší termín dňa 13.09.2016. Obvinený si\ntoto predvolanie prevzal 09.09.2016 a zákonná lehota teda bola dodržaná. Toto sa však\nneuskutočnilo z dôvodu podania námietky zaujatosti obžalovaným voči vyšetrovateľovi.\nJe teda zrejmé, že obhajoba mala na takýto postup právo a návrh na predĺženie\nväzby nebolo podané preto, že obhajoba toto svoje právo využila, ale preto, že vyšetrovanie\nsa nepodarilo z objektívnych dôvodov ukončiť v základnej lehote, nakoľko vo veci bolo do\nkonca augusta vykonávané rozsiahle vyšetrovanie a po jeho ukončení boli neodkladne\nvykonané úkony, smerujúce k preštudovaniu vyšetrovacieho spisu. Tak, ako na\npreštudovanie spisu, aj na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu o zaujatosti je stanovená\ntrojdňová lehota. Dodržiavanie týchto zákonných ustanovení nie je nečinnosť, ani\npochybenie vyšetrovateľa. K takému postupu došlo pre konanie obvineného a jeho obhajcu.\nPokiaľ okresný súd uvádza v uznesení, že nehrozí zmarenie účelu trestného konania,\nkeďže boli vykonané všetky úkony a ostáva vykonať len preštudovanie vyšetrovacieho spisu,\ntoto neobstojí, pretože účelom trestného konania je zabrániť obvinenému páchanie ďalšej\ntrestnej činnosti, čo je dôvod väzby v tomto prípade, ak teda, či a aké úkony boli vykonané,\ns tým nič nemajú spoločné.\nKrajský súd na základe sťažnosti okresného prokurátora preskúmal v zmysle ust.\n§ 192 ods. 1 Tr. por. zákonnosť napadnutého uznesenia a konanie uzneseniu\npredchádzajúce a zistil, že sťažnosť okresného prokurátora je dôvodná.\nPrejednaním veci krajský súd zistil, že skutočnosti uvádzané okresným prokurátorom\nsú podložené dôkazmi a úkonmi doteraz vykonanými, vrátane tých, ktoré odôvodňovali\npostup vyšetrovateľa v počiatku so snahou zabezpečiť možnosť ukončenia prípravného\nkonania preštudovaním spisového materiálu obhajcom\n\n11\n\na samotným\n\nobvineným. Obhajca nepoprel, že bol riadne predvolaný a tak, ako mu v minulosti nevadil\nspôsob oznamovania termínov úkonov telefonicky vyšetrovateľom a nevzniesol námietku pre\ntakýto spôsob upovedomenia ani v tomto prípade. Naopak, bez odôvodnenia oznámil\nvyšetrovateľovi, že sa úkonu na dohodnutý termín preštudovania spisu nedostaví, ktorým\npostupom sám obhajca v prvom rade spôsobil kolíznu situáciu pre včasné vykonanie tohto\núkonu a včasné ukončenie prípravného konania v základnej lehote trvania väzby, teda šesť\nmesiacov.\nNeobstojí námietka obvineného ani jeho obhajcu, že nemohol obvinený preštudoval\nspis, lebo nebola, zachovaná základná trojdňová lehota od oznámenia o vykonaní tohto\núkonu, keď sa dostavil do väznice vyšetrovateľ so spisovým materiálom a dal možnosť\nobvinenému tento spis preštudovať. Rovnako neobstojí ani ten argument, že nemohol\npreštudovať spis pre neúčasť svojho obhajcu, pretože Trestný poriadok neprikazuje takýto\npostup, že by pri preštudovaní spisového materiálu obvineným súčasne musel byť prítomný\naj obhajca. V tomto prípade obhajca aj obvinený majú samostatnú lehotu na rozhodnutie\npre čas vykonanie tohto úkonu, dokonca môžu takýto úkon aj odmietnuť alebo oznámiť, že\nnemajú záujem zúčastniť sa takéhoto úkonu. Druhorade treba uviesť, že obvinený nemal\nzáujem oboznámiť sa včas s vyšetrovacím spisom v zmysle Trestného poriadku, naopak,\nvzniesol námietku voči vyšetrovateľovi.\nJe potom zrejmé, že zjavne išlo o obštrukciu pri dohode obvineného s obhajcom, bez\nohľadu na to, kto na takýto postup prišiel, ale jeho výsledkom a cieľom bolo jednoznačne\nzmariť tento úkon v základnej lehote trvania väzby, takýmto spôsobom by dosiahli možnosť\nprepustenia z väzby obvineného napriek tomu, že dôvody väzby u obvineného naďalej trvajú\nz tých istých dôvodov, pre ktoré bol vzatý do väzby, teda § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., podľa\nktorého obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti\nnasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky\ntrestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania\nalebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať\nv trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý\npripravoval alebo ktorým hrozil.\nNeobstojí potom ani argument sudcu pre prípravné konanie podľa písomného\nodôvodnenia uznesenia, že nehrozí nepredĺžením väzby u obvineného a jeho prepustením na\n\n12\n\nslobodu žiadne riziko, keďže prípravné konanie v podstate už bolo dokončené. Pozornosti\nsudcu zrejme ušlo, z akých dôvodov sa obvinený nachádza vo väzbe a teda štádium\ntrestného konania a štádium dokazovania nie je pri tomto dôvode väzby rozhodujúci, pokiaľ\nnevzniknú objektívne dôkazy pre spochybnenie dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c)\nTr. por., teda, že už obvinený v prípade prepustenia z väzby na slobodu nebude pokračovať\nv páchaní trestnej činnosti. Je bezpredmetného opätovne zdôrazňovať, ktoré konkrétne\nskutočnosti viedli k vzatiu obvineného do väzby, nesporne je to však objektívne daná\nskutočnosť, že aj tejto trestnej činnosti sa obvinený mal dopustiť počas plynutia skúšobnej\ndoby podmienečného prepustenia z výkonu iného trestu odňatia slobody, orgánmi činnými\nv trestnom konaní v Nitre je pritom vedené voči nemu aj pre ďalší obzvlášť závažný zločin\na za takýchto okolností by v konečnom dôsledku obstáli dôvody väzby aj podľa písm. a) § 71\nods. 1 Tr. por., podľa ktorého obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz\nzistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol\nspáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal\nobvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava,\nže ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak\nnemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest.\nJe nesporné pri perspektíve uznania viny u obvineného v tejto veci pre predmetný\nzločin, v spojení pre trestné stíhania aj pre uvedený zločin inými orgánmi činnými\nv trestnom konaní pre iný skutok, že zjavne obvinenému hrozí vysoký trest a táto skutočnosť\nby potom odôvodňovala aj dôvod väzby podľa písm. a) § 71 ods. 1 Tr. por., pretože zjavne\nby pribudla obava v zmysle tohto dôvodu väzby. V tomto smere však návrh na rozšírenie\ndôvodov väzby podaný nebol, preto ani odvolací súd nemal dôvod bližšie sa touto\nokolnosťou zaoberať. Túto skutočnosť uvádza len ako protiargument na odôvodnenie vyššie\nuvedené zo strany sudcu pre prípravné konanie.\nOkrem uvedeného treba zdôrazniť pre tento prípad rozhodovania o predlžení lehoty\ntrvania väzby, že vzhľadom na závažnosť a rozsah dokazovania v tejto veci v prípravnom\nkonaní možno konštatovať skôr pomerne rýchle dosiahnutie dokazovania do štádia\nv prípravnom konaní jeho ukončením, ktoré však zjavne bolo zmarené len v štádiu\nukončovacích úkonov v prípravnom konaní v zmysle preštudovania spisu práve obvineným\na jeho obhajcom.\n\n13\n\nZa týchto okolností potom odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že\nu obvineného neboli postupom vyšetrovateľa porušené ním spomínané práva, nezistil ani\niné procesné pochybenia a pokiaľ ide o materiálne i formálne podmienky trvania väzby,\ntieto sú naďalej splnené a splnené sú podmienky potom aj pre predĺženie lehoty trvania\nväzby v rozsahu požadovanom prokurátorom na ukončenie prípravného konania včas\na zákonným spôsobom.\nKeďže odvolací súd nezistil v napadnutom uznesení a v konaní, ktoré mu\npredchádzalo žiadne pochybenie, hlavne pokiaľ ide o otázku predĺženia lehoty trvania\nväzby podľa návrhu okresného prokurátora, tomuto návrhu vyhovel a vyhovel teda aj\nsťažnosti okresného prokurátora spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.“\nIII.\n9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy).\nJe teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie\na rešpektovanie ústavy všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.\nV zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov,\nzákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou a súčasne\nv zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru\nprednosť pred zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Zo\nvzájomnej súvislosti týchto ustanovení vyplýva, že dohovor a judikatúra naň sa vzťahujúca\npredstavujú pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice pre výklad\na uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave\nústavy, a tým jednak normujú rámec, ktorý tieto orgány v konkrétnom prípade nemôžu\nprekročiť (I. ÚS 36/02), a zároveň určujú ten, v ktorom je pred týmito orgánmi možné\n\n14\n\ndomáhať sa rešpektovania jednotlivých aspektov „práva na spravodlivé súdne konanie“\n(I. ÚS 49/01, I. ÚS 1/03). Rozhodnutiu vo veci samej musí navyše predchádzať jeho postup\nzodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení\nústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,\nnajmä garanciám obsiahnutým v princípe rovností zbraní a práve na kontradiktórne konanie.\n11. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto\nbol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie,\nv ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil\nprepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné. Konanie o návrhu oprávneného subjektu\nna predĺženie väzby (v tomto prípade prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica)\npredstavuje automatické súdne preskúmanie zákonnosti väzby zahŕňajúce preskúmanie\nexistencie všetkých jej podmienok v určitých intervaloch a z úradnej povinnosti.\nZ uvedeného dôvodu je na takéto konanie aplikovateľný čl. 5 ods. 4 dohovoru\n[III. ÚS 227/03 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)\nz 21. decembra 2000 vo veci Jabloňski v. Poľsko]. Rešpektovanie základných práv osoby\npozbavenej osobnej slobody väzbou garantovaných v ustanovení čl. 17 ods. 5 ústavy preto\nnevyhnutne zahŕňa zabezpečenie základných procesných záruk vyžadovaných v zmysle čl.\n5 ods. 4 dohovoru v konaní súdu, ktorého predmetom je rozhodovanie o ďalšom trvaní\nväzby obvineného.\n12. Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 186/09) už uviedol, že súdne\nkonanie v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti väzby musí poskytovať určité garancie\nprocesnej povahy, ktoré sú vyjadrené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. So zreteľom na to, že čl. 6\nods. 1 dohovoru sa nevzťahuje na konanie a rozhodovanie o väzbe, procesné záruky\nuvedené v odseku 1 nemožno bez ďalšieho uplatniť aj v prípade čl. 5 ods. 4 dohovoru.\nZ doterajšej judikatúry však vyplýva, že určité základné procesné záruky sa musia\nposkytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, i keď nemusia byť nutne rovnaké ako\ntie, ktoré vyplývajú z čl. 6 ods. 1 dohovoru pri rozhodovaní vo veci samej. V každom\nprípade musí mať osoba vo väzbe možnosť predložiť argumenty a dôvody proti svojmu\n\n15\n\nponechaniu vo väzbe, pričom judikatúra sa prikláňa k tomu, že obvinený musí byť súdom\nvypočutý. Vždy musí byť zaručená kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní.\n13. V teoretickej rovine je možné uviesť, že z judikatúry ESĽP vyplýva, že princíp\nrovnosti zbraní znamená, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť\npredniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej\nsituácie, než v ktorej je protistrana. Právo na kontradiktórne konanie znamená, že procesné\nstrany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh\nuspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli\npredložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (rozsudok ESĽP\nzo 4. 6. 2002 vo veci Komanický proti Slovenskej republike, body 45 a 46, rozsudok ESĽP\nz 13. 1. 2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republiky). Inými slovami, z princípu\nkontradiktórnosti konania vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť\nposúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie odporcu (protistrany v súdnom konaní)\nprávne významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho\nstrany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť, v dôsledku čoho je teda len na\núčastníkovi konania, aby sám posúdil, či určité stanovisko k vyjadreniu protistrany vyžaduje\nkomentár z jeho strany (rozsudok ESĽP z 18. 2. 1997 vo veci Niderost-Huber proti\nŠvajčiarsku, sťažnosť č. 18990/91, body 27 a 29, rozsudok ESĽP z 13. 1. 2015 vo veci\nTrančíková proti Slovenskej republike), a pritom nezáleží, aký je jeho skutočný účinok na\nsúdne rozhodnutie (rozsudok ESĽP z 31. 5. 2001 vo veci K. S. proti Fínsku, rozsudok ESĽP\nz 28. 6. 2001 vo veci F. R. proti Švajčiarsku). Inak povedané, požiadavka „kontradiktórnosti\nkonania“ sa v judikatúre ESĽP chápe skôr formálne, t. j. z jej hľadiska v podstate nezáleží\nalebo len málo záleží na skutočnom obsahu a význame informácie alebo argumentov\npredložených súdu vrátane ich samotného dopadu na rozhodnutie súdu/orgánu verejnej\nmoci.\n14. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre k čl. 5 dohovoru postupne\nformuloval viaceré samostatné práva osôb vo väzbe, medzi ktoré patrí aj právo\nna kontradiktórne konanie a vypočutie pred rozhodnutím o zákonnosti väzby (rozsudok\nESĽP Michalko proti Slovenskej republike z 21. 12. 2010, bod 156 a tam citovaná\n\n16\n\njudikatúra), ale aj všeobecnejšie právo na „zákonnosť“ konania a právo nebyť zbavený\nosobnej slobody svojvoľným (arbitrárnym) spôsobom (rozsudok ESĽP Michalko proti\nSlovenskej republike z 21. 12. 2010, body 156 a 158). Požiadavka zabezpečenia\nkontradiktórnej povahy konania a rešpektovania „princípu rovnosti zbraní“ predstavujú\nzákladné procesné garancie („fundamental guarantees of procedure“) uplatniteľné\nvo veciach týkajúcich sa pozbavenia osobnej slobody (rozsudok ESĽP z 21. 10. 1986\nvo veci Sanches-Reisse c. Švajčiarsko, rozsudok ESĽP z 15. 11. 2005 vo veci Reinprecht\nc. Rakúsko). Zabezpečenie „reálnej“ kontradiktórnosti konania znamená v ďalšom aj právo\nna prístup k spisom, bez ktorého obvinený nemôže dostatočne prezentovať svoje argumenty\n(de Wilde c. Belgicko, s. 41, § 76; Trzaska c. Poľsko z 11. 7. 2000, Lanz c. Rakúsko\nz 30. 4. 2002, Wloch c. Poľsko z 19. 10. 2000).\n15. Ústavný súd už vyslovil (napr. III. ÚS 198/05), že osoba vo väzbe musí mať\nv každom prípade možnosť predložiť súdu argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu\nvo väzbe a vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam týkajúcim sa jej dôvodnosti a zákonnosti.\nMusí jej byť daná možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany (prokurátora)\no odôvodnenosti trvania väzby a vyvracať ich. Pre tento účel jej nemôže byť odopreté právo\noboznámiť sa s dôkazmi a skutočnosťami, o ktoré by sa malo opierať rozhodnutie súdu\no väzbe (kontradiktórnosť konania). Procesný postup súdu musí zabezpečiť, aby bola\nobvinenému/obžalovanému v týchto smeroch poskytnutá rozumná príležitosť obhajovať\nsvoje záujmy za podmienok, ktoré ho nepostavia do podstatne nevýhodnejšej pozície\nv porovnaní s druhou stranou (princíp „rovnosti zbraní“). Zabezpečenie kontradiktórnej\npovahy konania a rešpektovanie princípu „rovnosti zbraní“ predstavujú základné procesné\ngarancie uplatniteľné vo veciach týkajúcich sa pozbavenia osobnej slobody väzbou.\n16. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sudca pre prípravné konanie Okresného\nsúdu Banská Bystrica svojím uznesením sp. zn. 0 Tp 65/2016 z 5. októbra 2016 nevyhovel\nnávrhu prokurátora okresnej prokuratúry na predĺženie lehoty trvania väzby sťažovateľa do\n22. decembra 2016, proti ktorému tomuto rozhodnutiu podal prokurátor okresnej\nprokuratúry 6. októbra 2016 sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd na neverejnom\nzasadnutí senátu 17. októbra 2016 (potom, ako mu bol spisový materiál týkajúci sa\n\n17\n\npredmetnej veci predložený 10. októbra 2016 na rozhodnutie, pozn.). Z uvedeného je\nzrejmé, že krajský súd vychádzajúc z konkrétnych okolností predmetnej veci mal\ndostatočný čas a priestor na to, aby postupoval v konaní rešpektujúc predovšetkým\njudikatúru ESĽP (bod 10 až 15), a buď postupom podľa § 302 ods. 2 Trestného poriadku,\nktorým by umožnil prítomnosť sťažovateľa a jeho obhajcu na neverejnom zasadnutí\na poskytol by mu tak príležitosť vyjadriť sa k podstate sťažnosti prokurátora okresnej\nprokuratúry, ktorá aj iniciovala konanie krajského súdu, alebo by predmetnú sťažnosť\ndoručil sťažovateľovi a jeho obhajcovi a poskytol by mu tak možnosť sa písomne vyjadriť\nk jej obsahu. Krajský súd však v naznačenom smere nevyvinul ani minimálnu snahu\na namiesto toho postupoval čisto formalisticky, pravdepodobne s už vopred daným\nzáverom. V posudzovanom prípade tak rozhodol krajský súd ako súd sťažnostný o predĺžení\nlehoty trvania sťažovateľovej väzby na neverejnom zasadnutí bez účasti strán\na sťažovateľovi neposkytol možnosť reagovať na tvrdenia okresnej prokuratúry obsiahnuté\nv jej sťažnosti zo 6. októbra 2016, ktorá iniciovala predmetné druhostupňové konanie.\nAj podľa príslušnej zákonnej úpravy (§ 72 ods. 2 ôsmej vety Trestného poriadku) sa návrhy\na žiadosti prokurátora majú bez meškania doručiť obvinenému, čo v súlade s judikatúrou\nústavného súdu možno považovať za súčasť záruk vyplývajúcich z čl. 5 ods. 4 dohovoru\n(I. ÚS 67/03, I. ÚS 100/04, I. ÚS 2/05, III. ÚS 34/07). Ústavný súd teda považuje právo\núčastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov za súčasť\npráva na spravodlivý proces a nie je podstatné, či podľa názoru prokuratúry alebo\nvšeobecného súdu ide o podanie skutkovo a právne významné alebo bezvýznamné, pretože\ntúto skutočnosť posudzuje výlučne druhý účastník konania, v danom prípade strana\nv trestnom konaní. Ten rozhodne o tom, aké stanovisko zaujme (I. ÚS 230/03,\nIV. ÚS 186/09). Uvedené nadobúda na význame aj z pohľadu tej skutočnosti, že rovnosť\nmedzi obvineným (proti tomu, proti ktorému sa vedie trestné konanie, pozn.)\na prokurátorom v trestnom konaní je relatívna vzhľadom na rozdiel v ich procesnom\na najmä faktickom postavení, ktorý vyplýva z ich rozdielnych funkcií a možností (napr.\nza prokurátorom stojí štátny aparát a donucovacia štátna moc). Ich rovnosť je potom\npriliehavejšie vyjadriteľná v zásade rovnosti zbraní vyjadrenej predovšetkým v práve, aby\nkaždá strana súdneho konania mala možnosť hájiť si svoju vec pred súdom za podmienok,\n\n18\n\nktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (rozsudok ESĽP vo veci\nDe Haes a Gijsels v. Belgicko z 24. 2. 1997, § 53, III. ÚS 186/02).\n17. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie... Podľa § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením,\nústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší. Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n18. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu.\nNa základe konštatovania porušenia ústavnosti v danej veci v dôsledku vyslovenia\nporušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 5 ústavy a podľa čl. 5 ods. 4\ndohovoru ústavný súd uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 59/2016 zo 17. októbra 2016\nzrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na nové konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).\nIV.\n19. Ústavný súd riadiac sa princípom sebaobmedzenia a zdržanlivosti (PL. ÚS 3/09,\nI. ÚS 76/2011, PL. ÚS 95/2011) nepovažoval za vhodné ani účelné zaoberať sa ďalšími\nsťažovateľom predostretými otázkami smerujúcimi a atakujúcimi skutkové a právne závery\nvyplývajúce z napadnutého rozhodnutia krajského súdu (bližšie pozri bod 3.1, pozn.),\npretože práve z dôvodu jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie má krajský súd\nnielen možnosť, ale aj povinnosť v rozumne dostatočnej miere vysporiadať sa opätovne aj\ns námietkami sťažovateľa, ktoré sú predmetom tejto podanej sťažnosti (bod 3.1), a následne\no nich rozhodnúť. V tejto súvislosti ústavný súd podčiarkuje, že predstavuje ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných\norgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.\n\n19\n\n20. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. júla 2017\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-dôvody väzby", "konanie-kontradiktórnosť", "väzba-predĺženie lehoty trvania väzby", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "konanie-princíp rovnosti zbraní v konaní", "konanie-kontradiktórnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Tpo/59/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e289af9-aa95-4418-8148-7f7a3d4d48ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 95/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 95/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e289af9-aa95-4418-8148-7f7a3d4d48ca"}, {"guid": "ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16"}, {"guid": "ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/09 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395"}, {"guid": "ussr:9f3626ae-21ca-4fb2-a5ea-bc7731b45f4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 186/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 186/09 z 13. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-13", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f3626ae-21ca-4fb2-a5ea-bc7731b45f4a"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:907f1bbd-ec2d-43dd-ae7f-559c0fffdac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 2/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:907f1bbd-ec2d-43dd-ae7f-559c0fffdac1"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 230/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 230/03 z 31. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-31", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87"}, {"guid": "ussr:22c29444-52d4-45c3-a49f-c923db9ac45a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 67/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 67/03 z 10. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-10", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22c29444-52d4-45c3-a49f-c923db9ac45a"}, {"guid": "ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/03 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e"}, {"guid": "ussr:5dd5c1f5-6a75-4116-9b13-0c0fe6068137", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 157/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 157/02 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dd5c1f5-6a75-4116-9b13-0c0fe6068137"}, {"guid": "ussr:2bc7b2b7-915b-4bae-84e2-6196ca09100f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 227/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 227/03 z 15. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-15", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bc7b2b7-915b-4bae-84e2-6196ca09100f"}, {"guid": "ussr:56ddb4c9-d3e2-41a5-8c22-bcbd1ab4b610", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 36/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/02 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56ddb4c9-d3e2-41a5-8c22-bcbd1ab4b610"}, {"guid": "ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 1/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e"}, {"guid": "ussr:321d1948-5916-40c1-98d3-fa84b3a76d62", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 186/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 186/02 z 21. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-21", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:321d1948-5916-40c1-98d3-fa84b3a76d62"}, {"guid": "ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:afe1af43-ba89-41ce-880e-151de202a460", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.101.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 101/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 101/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.101.2023.2"}, {"guid": "ussr:47240b11-a20b-4442-a3be-5cb421a39871", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.56.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 56/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2023 z 2. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.56.2023.1"}, {"guid": "ussr:fb2ebe3b-049f-4a72-864d-3a93caeeab8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.257.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 257/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 257/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.257.2018.1"}, {"guid": "ussr:a1c0bc01-c5bf-44dc-a7d2-c9203c4785c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.63.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 63/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 63/2018 z 14. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.63.2018.1"}, {"guid": "ussr:458fe5e9-7341-4d57-94f3-319e61c6a44c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.706.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 706/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 706/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.706.2017.1"}]}