{"guid": "ussr:19a79c78-f41d-4f6d-a81c-75fa22cd3465", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.178.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 178/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/2017 z 29. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. marca 2017, sp. zn. I. ÚS 178/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.178.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-03-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/19a79c78-f41d-4f6d-a81c-75fa22cd3465", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.178.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.178.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.178.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 178/2017-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. marca 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti SILUETTE, s. r. o., Skalité 601,\nzastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Pikuliakom, Námestie slobody 58, Čadca, vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13 Cob 404/2014\nz 18. marca 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti SILUETTE, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2015\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti SILUETTE, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline\n\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 13 Cob 404/2014 z 18. marca 2015 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v právnom postavení\nžalobkyne v konaní vedenom pôvodne na Okresnom súde Žilina (ďalej len „okresný súd“)\npod sp. zn. 10 Cb 129/2012 bola účastníčkou konania o zaplatenie 25 573,60 €\ns príslušenstvom, v rámci ktorého sa domáhala zaplatenia žalovanej sumy z titulu zmluvy\no dielo, a to spoločne a nerozdielne žalovanými v 1. až 3. rade ako účastníkmi zmluvy\no združení uzatvorenej v zmysle ustanovenia § 829 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník (ďalej len „OZ“).\nPo tom, ako okresný súd rozsudkom č. k. 10 Cb 129/2012-184 zo 6. júna 2014\nzaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, ako aj úhrady\ntrov konania a právneho zastúpenia a voči žalovanému v 3. rade žalobný návrh zamietol,\nsťažovateľka v zákonnej lehote napadla opravným prostriedkom rozsudok okresného súdu\nv rozsahu výroku, ktorým došlo k zamietnutiu ňou podanej žaloby voči žalovanému\nv 3. rade. Následne v rámci odvolacieho konania krajský súd napadnutým rozhodnutím\nrozsudok okresného súdu sp. zn. 10 Cb 129/2012 zo 6. júna 2014 v napadnutom výroku\n(ktorým okresný súd voči žalovanému v 3. rade žalobný návrh zamietol; pozn.) a vo výroku,\nktorým okresný súd žalovanému v 3. rade náhradu trov konania nepriznal, potvrdil. Zároveň\nrozhodol aj o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania žalovanému v 3. rade.\n3. Sťažovateľka v úvode sťažnosti, poukazujúc na podrobne uvedený skutkový stav\nveci a priebeh súdneho konania, rozporuje závery tak prvostupňového, ako aj odvolacieho\nsúdu a formuluje úvahy o ‒ všeobecnými súdmi ‒ ústavne nekonformnom aplikovaní\nprávnych noriem obsiahnutých v ustanoveniach § 835 ods. 2 a § 840 OZ a o porušení jej\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy. Nosné sťažnostné\ndôvody sťažovateľky spočívajú vo výklade pojmu záväzok všeobecnými súdmi.\n4. Ako ďalej sťažovateľka udáva, „... záväzkový zmluvný vzťah, v danom prípade\nz titulu zmluvy o dielo, sa skladá z viacerých vzájomných záväzkov účastníkov zmluvy.\nZo záväzkov, ktoré upravuje objektívne právo v danom type zmluvného vzťahu a záväzkov,\n\n2\n\nktoré si zmluvné strany dohodnú. Z týchto záväzkov postupne vznikajú jednotlivé práva\na povinnosti plniť, tak ako nastáva ich zročnosť, ako nastanú skutočnosti alebo sa splnia\ns jednotlivými záväzkami spojené hmotnoprávne podmienky vzniku povinnosti plniť.\nZáväzok zaplatiť cenu za dielo je iba jeden z takýchto záväzkov, ktorého zročnosť je spojená\nso splnením hmotnoprávnej podmienky vykonať dielo. Je teda zrejmé, že záväzok zaplatiť\ncenu za dielo vznikol uzavretím zmluvy o dielo a ide o záväzok budúci, ktorého zročnosť je\npodmienená splnením povinnosti vykonať dielo.\nSkutočnosť, že jeden zo solidárnych dlžníkov ‒ v danom prípade odporca v 3/ rade\npred zročnosťou záväzku zaplatiť cenu za dielo vystúpi zo združenia, nemá právny význam\npre trvanie jeho solidárneho záväzku zaplatiť cenu za dielo, pretože v tom čase už budúci\nzáväzok vznikol. A pretože jeho záväzok vystúpením nezanikol, argument, že neprijal\nplnenie nezodpovedá právnemu stavu, pretože plnenie ‒ dielo prijal aj za neho iný člen\nzdruženia.\nPre posúdenie právneho argumentu, že v dôsledku vystúpenia odporca v 3/ rade\nzo združenia nezodpovedá za záväzok, pri ktorom v čase vystúpenia nevznikla povinnosť\nplniť je relevantná skutočnosť, že vystúpením nezanikol jeho zmluvný záväzkový vzťah\ns navrhovateľom. Nemôže sa zmluvný záväzkový vzťah rozdeliť na záväzky, pri ktorých\nvznikla povinnosť plniť a pri ktorých nevznikla povinnosť plniť.\nTak ako nie je účel právnej normy v ust. § 835 ods. 2 OZ vytvoriť solidárne záväzky\niba k tým záväzkom, pri ktorých už vznikla povinnosť plniť, tak nemôže byť účelom právnej\nnormy v ust. § 840 OZ spôsobiť zánik už vzniknutých solidárnych záväzkov, pri ktorých ešte\nnevznikla povinnosť plniť...\n... právne nesprávnym výkladom uvedených právnych noriem a pojmu záväzok\nvšeobecné súdy nepriznali sťažovateľke jej právo požadovať plnenie, cenu za dielo od\nodporcu v 3/ rade, napriek tomu, že mu vznikol zmluvný záväzok zaplatiť sťažovateľke cenu\nza dielo ‒ ak splní zmluvnú podmienku, ak zhotoví dielo. Legitímne očakávanie\nsťažovateľky, že si bude môcť svoj nárok uplatniť na súde a súd jej ho prizná bolo\nnesprávnym právnym názorom odopreté.\nJe v rozpore s princípom právnej istoty aj s princípom spravodlivosti, ak\nsťažovateľka, vychádzajúc z právnej normy, ktorá upravuje povinnosť zaplatiť cenu za dielo\na solidárny záväzok účastníkov združenia, uzavrie zmluvu o dielo a následne súdy aplikujú\n\n3\n\nprávnu normu tak, že takéto právo nemá a že jej ani uzavretím zmluvy zo dňa l4.12.2009 ani\nnevzniklo.“.\n5. S ohľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie takto rozhodol:\n„I. Krajský súd v Žiline sp. zn. 13Cob/404/2014-248 zo dňa 18.3.2015 porušil\nzákladné právo sťažovateľky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nII. Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/404/2014-248 zo dňa\n18.3.2015 a vracia mu vec, aby o nej znova konal a rozhodol.\nIII. Krajský súd v Žiline je povinný sťažovateľke zaplatiť náhradu trov konania.“\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n4\n\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n9. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\n10. V nadväznosti na namietané porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým rozhodnutím krajského súdu ústavný\nsúd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavnej neopodstatnenosti\nnávrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh\npreto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by\nmohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nÚloha ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu teda nespočíva v tom, aby\nurčil, či preskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia\nniektorého z práv alebo slobôd zaručených ústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto\npreskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda\nmôže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad\na bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).\n11. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\n\n5\n\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n12. Ústavný súd argumentáciu krajského súdu v napadnutom rozhodnutí nepovažuje\nza arbitrárnu či zjavne neodôvodnenú a vo svetle všetkých konkrétnych skutočností, na\nktoré sťažovateľka v sťažnosti poukázala, sa táto argumentácia nejaví ani ako ústavne\nneudržateľná.\nSťažovateľka napadnutému rozhodnutiu krajského súdu v podstate vyčíta potvrdenie\nprvostupňového rozsudku okresného súdu (v odvolaním napadnutom rozsahu; pozn.),\nktorý neakceptoval jej argumentáciu ohľadom výkladu pojmu záväzok, ako ani ohľadom\naplikácie ustanovenia § 840 OZ vo vzťahu k prípadnej zodpovednosti žalovaného v 3. rade\nza záväzok vzniknutý zo zmluvy o dielo uzavretej ňou ako žalobkyňou a žalovanými ako\nzmluvnými stranami zmluvy o združení.\n13. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd\nv nadväznosti na odvolacie dôvody sťažovateľky (plne sa stotožňujúce s jej nosnou\nsťažnostnou argumentáciou; pozn.) konštatoval nasledovné:\n«Krajský súd uvádza, že odvolanie žalobcu nebolo právne relevantné. Krajský súd\nsa za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje s podstatnými dôvodmi napadnutého\nrozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nie je žiaduce, aby\nv odôvodnení rozsudku krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už\nodzneli v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom, zvýraznia právne\nvýznamné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti...\nKrajský súd sa v súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu oboznámil s listinnými\ndôkazmi, ktoré sú založené v súdnom spise. Z týchto možno konštatovať, že žalovaní v 1/,\n\n6\n\nv 2/, v 3/ rade uzavreli dňa 22.05.2009 Zmluvu o združení v zmysle ust. § 829 a nasl. OZ\n(č. l. 25, 26 spisu) a touto zmluvou sa dohodli na spolupráci pri účasti na verejnom\nobstarávaní akcie „Rekonštrukcia ZŠ a MŠ,\nuzatvorilo Združenie\n\n“. Dňa 14.12.2009\n\nako objednávateľ so žalobcom ako zhotoviteľom\n\nZmluvu o dielo č. 14102009 (č. l. 20 až 23 spisu), predmetom ktorej bolo uskutočnenie\nstavby „Rekonštrukcia ZŠ a MŠ,\n\n“. K tejto zmluve bol uzatvorený\n\nnedatovaný Dodatok č. 1 (č. l. 24 spisu). Žalovaný v 3/ rade listom označeným ako\n„Vystúpenie zo združenia\n\n“ zo dňa 15.12.2009 oznámil žalovanému v 1/\n\na 2/ rade vystúpenie zo združenia\n\n(č. l. 55, 57 spisu). Žalovaní v 1/ a v 2/\n\nrade s vystúpením žalovaného v 3/ rade zo združenia súhlasili dňa 15.12.2009 (č. l. 54, 56\nspisu). Žalobca v podanom odvolaní právny záver okresného súdu ohľadom pravosti listiny\nvystúpenia žalovaného v 3/ rade zo združenia nespochybnil. Krajský súd tak zistil, že\nžalovaní v 1/, v 2/ a v 3/ rade dňa 14.12.2009 uzavreli ako účastníci združenia v pozícii\nobjednávateľa zmluvu o dielo so žalobcom ako zhotoviteľom, pričom dňa 15.12.2009\nžalovaný v 3/ rade zo združenia vystúpil.\nŽalobca v podanom odvolaní uvádzal, že záväzok žalovaného v 3/ rade na zaplatenie\nceny diela, ktorý je predmetom konania, vznikol žalovanému v 3/ rade už podpisom zmluvy\no dielo. K tomu krajský súd uvádza, že otázku zodpovednosti za záväzky združenia vo vzťahu\nk žalovanému v 3/ rade ako účastníkovi, ktorý zo združenia vystúpil, upravuje citované ust.\n§ 840 OZ. Žalovaný v 3/ rade podľa tohto ustanovenia niesol zodpovednosť za záväzky\nz činnosti združenia, ktoré vznikli do dňa jeho vystúpenia. Je potom relevantné zaoberať sa\notázkou, či ku dňu vystúpenia žalovaného v 3/ rade zo združenia, teda ku dňu 15.12.2009,\nvznikol zo Zmluvy o dielo uzavretej dňa 14.12.2009 záväzok zaplatiť cenu diela...\nKrajský súd vo všeobecnosti uvádza, že záväzkovo-právny vzťah predstavuje v zmysle\nust. § 488 OZ právny vzťah dvoch subjektov, medzi ktorými vzniká právo na plnenie\n(pohľadávka). Účastníkmi tohto vzťahu musia byť aspoň dva individuálne určené subjekty,\nz ktorých jeden je subjektom práva a druhý je subjektom povinnosti. Jeden z týchto\nsubjektov je v záväzkovo-právnom vzťahu veriteľom druhého a druhý je dlžníkom prvého,\npričom ich práva a povinnosti sú vo vzájomnej relácii. Povinnosť dlžníka sa vo všeobecnosti\noznačuje ako dlh za záväzok alebo povinnosť a tejto zodpovedá právo veriteľa vyžadovať\nplnenie, ktoré sa označuje ako pohľadávka alebo všeobecne právo. Na to, aby dlžník ako\n\n7\n\nsubjekt záväzkovo-právneho vzťahu mal povinnosť niečo plniť, musí na strane veriteľa ako\nsubjektu záväzkovo-právneho vzťahu vzniknúť subjektívne právo od dlžníka niečo\npožadovať. Pre posúdenie otázky, či v danom prípade ku dňu zániku účasti žalovaného v 3/\nrade v združení vznikol účastníkom združenia záväzok platiť cenu diela podľa zmluvy\no dielo žalobcovi, je tak rozhodujúce, či ku dňu 15.12.2009 vzniklo na strane žalobcu právo\npožadovať od účastníkov združenia zaplatenie celej alebo časti ceny diela.\nPredmetná Zmluva o dielo zo dňa 14.12.2009 bola podľa čl. XI. bod 1. uzatvorená\nv zmysle Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v ust. § 536 ods. 1 definuje zmluvu\no dielo ako zmluvu, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať určité dielo a objednávateľ sa\nzaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Už z tohto základného ustanovenia podľa názoru\nkrajského súdu vyplýva, že vznik záväzku zaplatiť cenu diela je vo všeobecnosti viazaný na\nvykonanie diela. Zároveň ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka stanovuje, že povinnosť\nobjednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela vzniká v čase dojednanom v zmluve.\nPre posúdenie otázky vzniku záväzku na zaplatenie ceny diela je tak predovšetkým\nrelevantná úprava, ktorú účastníci zahrnuli do Zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 14.12.2009.\nPodľa čl. IV. tejto zmluvy združenie\n\nv pozícii objednávateľa nebolo\n\npovinné poskytnúť žalobcovi ako zhotoviteľovi preddavok ani zálohu na vykonanie prác\na cena za dielo sa mala hradiť na základe jednotlivých faktúr po prestavaní minimálnej\nčiastky 267.000,- Eur vrátane DPH. Povinnosť úhrady ceny diela podľa zmluvy tak bola\nupravená odlišne od všeobecného ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré vo svojej\ndruhej vete vznik nároku na cenu viaže na vykonanie diela. Účastníci v zmluve o dielo\ndojednali platenie ceny diela postupne na základe jednotlivých faktúr s tým, že po\ndokončení prác bude zhotovené dielo vyúčtované konečnou faktúrou (čl. IV. bod 5. zmluvy o\ndielo). Na to, aby zo zmluvy o dielo mohol vzniknúť záväzok pre objednávateľa plniť\nzhotoviteľovi cenu diela, musí v rovnakom rozsahu vzniknúť právo zhotoviteľa požadovať\nzaplatenie tejto ceny diela od objednávateľa (§ 494 OZ)...\nKrajský súd uvádza, že ak žalobca tvrdil, že ku dňu 15.12.2009 vznikol na strane\núčastníkov združenia záväzok, za ktorý žalovaný v 3/ rade ako účastník združenia\nzodpovedá, bol žalobca ohľadom tohto svojho tvrdenia nositeľom dôkazného bremena.\nŽalobca tak musí preukázať, že ku dňu vystúpenia žalovaného v 3/ rade zo združenia vzniklo\nna jeho strane právo požadovať zaplatenie celej alebo časti ceny diela a že na strane\n\n8\n\núčastníkov združenia vznikol tomu zodpovedajúci záväzok, za ktorý by žalovaný v 3/ rade\nako účastník združenia aj po svojom vystúpení niesol zodpovednosť. Krajský súd je toho\nnázoru, že záväzok platiť cenu diela s ohľadom na platobné podmienky dojednané v čl. IV.\ntejto zmluvy, ktoré viazali povinnosť zaplatiť cenu diela a tomu zodpovedajúce právo\nžalobcu požadovať zaplatenie ceny diela na ďalšie zmluvou vymedzené skutočnosti, mohlo\nžalobcovi vzniknúť až okamihom prestavania minimálnej čiastky 267.000 Eur vrátane DPH\na právo na zaplatenie ďalšej časti ceny diela vznikalo na základe ďalších vystavených\nfaktúr až po konečnú faktúru vystavenú žalobcom. Žalobca v konaní nepreukázal, že ku dňu\n15.12.2009 došlo k prestavaniu minimálnej čiastky 267.000 Eur vrátane DPH, a teda, že by\nk tomuto dňu žalobcovi vzniklo právo požadovať zaplatenie akejkoľvek časti ceny diela.\nAk na strane žalobcu nevzniklo právo požadovať zaplatenie ceny diela alebo jej časti, tak\nk tomuto dňu ani na strane žalovaných nemohol vzniknúť záväzok na zaplatenie časti ceny\ndiela zodpovedajúci prípadnému nároku žalobcu. V konaní nebolo preukázané, že ku dňu\n15.12.2009 na strane žalovaných vznikol solidárny záväzok na zaplatenie ceny diela alebo\njej časti žalobcovi. Ak takýto záväzok nevznikol, neobstojí argumentácia žalobcu v podanom\nodvolaní ohľadom povahy solidarity účastníkov združenia, ktorá je v tomto prípade\nustanovená právnym predpisom. Žalobca vznik takéhoto záväzku na strane žalovaných\nnepreukázal, a preto je právne irelevantné zaoberať sa charakterom prípadnej pasívnej\nsolidarity žalovaných. Ak vznik záväzku na zaplatenie ceny diela alebo jej časti ku dňu, kedy\nžalovaný v 3/ rade zo združenia vystúpil, v konaní preukázaný nebol, nemôže žalovaný v 3/\nrade ako bývalý účastník združenia niesť zodpovednosť za takýto záväzok, ktorého\nzaplatenie je predmetom uplatneného nároku žalobcu. Žalovaný v 3/ rade by v zmysle ust.\n§ 840 OZ zodpovedal len za záväzok na zaplatenie tej časti ceny diela, ktorý by vznikol\ndo dňa 15.12.2009, a v tomto rozsahu by žalobca ako veriteľ bol oprávnený požadovať\nod žalovaného v 3/ rade ako vystupujúceho účastníka plnenie. Žalovaný v 3/ rade však\nnezodpovedá za záväzky, ktoré vznikli ostatným členom združenia po jeho vystúpení, a preto\nnezodpovedá ani za záväzok, ktorý vznikol žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade\npo tom, ako v súlade s čl. IV. zmluvy o dielo zo dňa 14.12.2009 vzniklo žalobcovi právo\npožadovať zaplatenie ceny diela. V konaní nebolo zistené, že žalovaný v 3/ rade bol\núčastníkom združenia v čase, kedy žalobcovi toto právo vzniklo, teda v čase, kedy na strane\nžalovaných v 1/ a v 2/ rade ako účastníkov združenia vznikla povinnosť platiť cenu diela.\n\n9\n\nV súvislosti s uvedenou argumentáciou, ktorou krajský súd rozvinul právnu\nargumentáciu súdu prvého stupňa, poukazuje odvolací súd na uznesenie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 1 Cdo 147/2011 zo dňa 25. apríla 2012, v zmysle ktorého ... „Odvolací súd, ktorý\nsa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho\nrozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež\nrozviedol vlastnú argumentáciu“.\nKrajský súd potom v zmysle uvedeného napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil\npodľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne rozhodnutie tak v napadnutom výroku\no zamietnutí žaloby voči žalovanému v 3/ rade, ako aj v závislom výroku o trovách\nprvostupňového konania vo vzťahu k žalovanému v 3/ rade. Výrok, ktorým okresný súd\nžalovanému v 3/ rade náhradu trov prvostupňového konania nepriznal, nebol odvolaním\nosobitne napadnutý. Jedná sa o výrok závislý od výroku v merite veci, ktorý bol pri\npotvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku vo veci samej rovnako potvrdený ako\nvecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. V konaní pred okresným súdom bol v celom\nrozsahu úspešný žalovaný v 3/ rade, ktorému vzniklo právo na náhradu trov\nprvostupňového konania. Keďže žalovaný v 3/ rade si náhradu týchto trov voči žalobcovi\nneuplatnil, okresný súd rozhodol vecne správne, ak žalovanému v 3/ rade náhradu trov\nprvostupňového konania nepriznal.»\n14. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia ústavný súd konštatuje,\nže krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre\nposúdenie veci interpretoval a aplikoval, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú\nlogické, a preto aj celkom legitímne, právne akceptovateľné a ústavne konformné.\nVzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení je\nnapadnuté rozhodnutie krajského súdu vecne správne a náležite odôvodnené.\nKrajský súd v napadnutom rozhodnutí právne vyčerpávajúcim a ústavne súladným\nspôsobom náležite zdôvodnil, prečo nepovažoval sťažovateľkou predostreté odvolacie\ndôvody za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku okresného\nsúdu sp. zn. 10 Cb 129/2012 zo 6. júna 2014. V súvislosti s aktivitou sťažovateľky, ktorá sa\ndožaduje iného, pre ňu priaznivejšieho posúdenia celej veci, ústavný súd konštatuje, že nie\nje v poradí ďalším súdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľky.\n\n10\n\n15. Ústavný súd z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského\nsúdu (bod 13) nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri hodnotení skutkového\nstavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu\ndo napadnutého rozhodnutia v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2\nústavy.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje\nnázor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\nV zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie\nrozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,\nI. ÚS 301/06).\n16. Ústavný súd nad rámec uvedeného na záver v zhode s právnym názorom\nvysloveným krajským súdom v napadnutom rozhodnutí poznamenáva, že v prípade\nvystúpenia účastníka zo združenia (založeného na základe zmluvy o združení v zmysle\nustanovenia § 829 a nasl. OZ; pozn.), ktoré následne naďalej trvá, účastník združenia\nv zmysle dikcie ustanovenia § 840 OZ zodpovedá za záväzky z činnosti združenia\nv rozsahu, v akom vznikli za trvania jeho účasti, a za stavu, v akom boli ku dňu jeho\nvystúpenia zo združenia. Samotné vystúpenie zo združenia účastníka tejto zodpovednosti\nza záväzky z činnosti združenia žiadnym spôsobom nezbavuje. Rovnako ku dňu účinnosti\nvystúpenia účastníka zo združenia dochádza i k zániku jeho spoluvlastníckeho práva\nk majetku získanému spoločnou činnosťou účastníkov združenia.\n17. I napriek zrejmej neexistencii jasnej judikatúry, a teda možnosti rôznych názorov\nna výklad pojmu záväzok v kontexte ustanovení § 835 ods. 2 a § 840 OZ ústavný súd\nkrajským súdom vyslovené právne závery odôvodňujúce potvrdenie rozsudku okresného\n\n11\n\nsúdu v napadnutom rozsahu nepovažuje za protiústavné, zjavne arbitrárne či zjavne\nneopodstatnené.\nNa základe vykonanej lustrácie ústavným súdom a vyžiadaného súdneho spisu\nokresného súdu sp. zn. 10 Cb 129/2012 považoval ústavný súd za nesporné, že združenie\nbolo založené na základe zmluvy o združení v zmysle § 829 a nasl. OZ\nžalovanými v 1. až 3. rade za účelom spolupráce pri účasti na verejnom obstarávaní akcie\n„Rekonštrukcia ZŠ a MŠ,\n\n“ 22. mája 2009.\n\nSťažovateľkou proklamovaná zmluva o dielo č. 14102009 bola medzi zmluvnými\nstranami ‒ sťažovateľkou ako zhotoviteľkou a združením\n\nako\n\nobjednávateľom ‒ uzatvorená 14. decembra 2009 (ďalej len „zmluva“), pričom deň po\npodpise zmluvy žalovaný v 3. rade listom označeným ako „Vystúpenie zo združenia\n“ 15. decembra 2009 žalovaným v 1. a 2. rade oznámil vystúpenie\nzo združenia\n\n, s čím žalovaní v 1. a 2. rade písomne súhlasili.\n\nV zmysle čl. IV zmluvy sa zmluvné strany výslovne [odlišne od všeobecnej právnej\núpravy obsiahnutej v ustanovení § 548 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník;\npozn.] okrem iného dohodli, že objednávateľ zhotoviteľovi neposkytne preddavok ani\nzálohu na vykonanie prác a cenu za zhotovenie diela uhradí objednávateľ na základe\njednotlivých faktúr, ktoré zhotoviteľ vystaví a odošle objednávateľovi po prestavaní\nminimálnej čiastky 267 000 € vrátane dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). Účastníci\nzmluvy dojednali platenie ceny diela postupne na základe jednotlivých faktúr s tým, že\npo dokončení prác bude v zmysle čl. IV bodu 5 zmluvy zhotovené dielo vyúčtované\nkonečnou faktúrou.\nVzhľadom na uvedené i podľa názoru ústavného súdu pohľadávka sťažovateľky\nna zaplatenie ceny diela s ohľadom na platobné podmienky dojednané v čl. IV zmluvy\nvznikla až okamihom prestavania minimálnej čiastky 267 000 € vrátane DPH a právo\nna zaplatenie ďalšej časti ceny diela vzniklo na základe ďalších vystavených faktúr až\npo sťažovateľkou vystavenú konečnú faktúru. Keďže samotná sťažovateľka v rámci\nsúdneho konania nielenže netvrdila, ale ani nepreukázala, že by ku dňu vystúpenia\nžalovaného v 3. rade zo združenia, t. j. k 15. decembru 2009, došlo z jej strany k prestavaniu\nminimálnej čiastky 267 000 € vrátane DPH, jej argumentácia ohľadom jej práva požadovať\n\n12\n\nzaplatenie ceny diela alebo jeho časti od žalovaného v 3. rade s poukazom na znenie\nustanovenia § 835 ods. 2 a § 840 OZ i podľa názoru ústavného súdu neobstojí.\nAk totiž na strane sťažovateľky k 15. decembru 2009 nevzniklo právo požadovať\nzaplatenie ceny diela alebo jej časti, tak k tomuto dňu ani na strane žalovaného v 3. rade\nnemohol vzniknúť synalagmatický záväzok na zaplatenie časti ceny diela zodpovedajúci\nprípadnému ňou uplatnenému nároku. Zároveň ak takýto záväzok nevznikol, neobstojí ani\nsťažovateľkina argumentácia ohľadom povahy solidarity účastníkov združenia.\n18.\n\nKeďže\n\nsťažnosť\n\nbola\n\nodmietnutá\n\nako\n\ncelok\n\nz dôvodu\n\njej\n\nzjavnej\n\nneopodstatnenosti, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej\nveci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. marca 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "cena-diela", "konanie-sporové", "záväzkové právo", "zmluva-zmluva o dielo", "zmluva-zmluva o združení", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "9b78ef63-495b-4da7-91b0-aab9c6c16890:502b1c10-14b9-4fd8-be1d-d702f31aec84", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Cb/129/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 10Cb/129/2012 z 28. 11. 2013", "sud": "Okresný súd Košice okolie", "datum_vydania": "2013-11-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9b78ef63-495b-4da7-91b0-aab9c6c16890:502b1c10-14b9-4fd8-be1d-d702f31aec84"}], "citovane_v": []}