{"guid": "ussr:7e155c2d-e2a0-4777-a249-a0ddfbe7eb85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.189.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 189/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 189/2017 z 24. 5. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. mája 2017, sp. zn. I. ÚS 189/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.189.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-05-24", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7e155c2d-e2a0-4777-a249-a0ddfbe7eb85", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.189.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.189.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.189.2017.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 189/2017-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. mája 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny Mochnáčovej\nprerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátkou JUDr. Katarínou Bajovou, Hlavná 25, Trnava, ktorou namietala porušenie\nsvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Obo 11/2016, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\njej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 Obo 11/2016 p o r u š e n é\n\nboli.\n\n2. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 Obo 11/2016 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n\n4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré\n\nj e Najvyšší súd Slovenskej republiky p o v i n n ý\n\nzaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť\n\ntrovy právneho zastúpenia v sume 562,21 € (slovom päťstošesťdesiatdva eur\na dvadsaťjeden centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Kataríny Bajovej,\nHlavná 17/45, Trnava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. marca\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 Obo 11/2016 (ďalej len „namietané konanie“).\n2. Sťažovateľka uviedla, že je žalovanou v 1. rade v konaní, ktoré bolo začaté\nna základe žaloby podanej 6. septembra 1994 na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“)\n\n(ďalej len „právny predchodca žalobcu“),\n\no zaplatenie sumy 793 213 Sk s príslušenstvom. Platobný rozkaz bol krajským súdom\nvydaný 27. novembra 1995.\n3. Od marca 2016 sa vec nachádza na najvyššom súde, kde je vedená pod sp. zn.\n3 Obo 11/2016, a to v dôsledku zrušenia rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 Obo 111/2011\n\n2\n\nz 20. mája 2014 a vrátenia veci na ďalšie konanie uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n1 ObdoV 12/2014 v dovolacom konaní, ktorým bolo vyhovené dovolaniu sťažovateľky.\nNajvyšší súd by mal opäť rozhodovať v odvolacom konaní o odvolaní podanom žalobcom\nproti rozsudku krajského súdu sp. zn. Z-2-40 Cb 428/1994 z 26. októbra 2011.\n4. Sťažovateľka argumentovala, že v podstate skutkovo jednoduchá vec nie je\nprávoplatne skončená po dobu 22 rokov a 6 mesiacov. Je tiež nepochybné, že doterajšia\ndoba konania vznikla nesprávnou či nevhodnou organizáciou práce aj najvyššieho súdu,\nktorý trikrát rozhodoval ako odvolací súd, a potom aj dovolací súd vo veci zaplatenia istiny\núveru a úrokov v sume 26 329,85 € s príslušenstvom.\n5. Pokiaľ ide o hodnotenie jednotlivých kritérií posudzovaných ústavným súdom\npri hodnotení zbytočných prieťahov, sťažovateľka uviedla, že vo vzťahu ku kritériu právna\na faktická zložitosť veci sa domnieva, že predmet konania (zaplatenie sumy 26 329 85 €\ns príslušenstvom z titulu neuhradenia úveru a príslušných úrokov) tvorí bežnú súčasť\nrozhodovacej agendy všeobecných súdov, a preto nemožno predmetnú vec v zásade\npo skutkovej ani právnej stránke hodnotiť ako zložitú. Ďalej zdôraznila, že v danom konaní\nnie sú žiadne okolnosti, ktorými by ona sama prispela k zásadnému predĺženiu\nprebiehajúceho súdneho konania. Sťažovateľka bola právne zastúpená, pokyny súdu boli\nrešpektované a podania boli v určených lehotách predložené, resp. podané včas.\n6. Vo vzťahu k postupu všeobecných súdov sťažovateľka uviedla:\n«Konanie sa začalo v septembri 1994 doručením žaloby Krajskému súdu v Bratislave\nvo veci žalobcu\n\n(ďalej len ako „žalobca“) proti sťažovateľke.\n\nPredmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 26.329,85 Eur (793.213,- Sk)\nz titulu uhradenia úveru a príslušenstvom.\nKonanie bolo krajským súdom vedené pod sp. zn. 40 Cb 428/1994. Krajský súd\nvo veci rozhodol Platobným rozkazom z 27. novembra 1995 tak, že žalovanej uložil\npovinnosť zaplatiť žalobcovi Sk 793.213.- s 29 % úrokom z omeškania od 18.7.1994\naž do zaplatenia a Sk 31.728,- na náhradu trov konania žalobcovi do 15 dní odo dňa\ndoručenia platobného rozkazu.\n\n3\n\nPredmetný Platobný rozkaz Krajského súdu v Bratislave bol na základe odporu\nžalovanej zo dňa 12.3.1996 zrušený. Uznesením krajského súdu sp. zn. 40 Cb 428/94-49\nz 23. júla 1996 súd pripustil pristúpenie do konania ďalšieho účastníka na strane\nžalovaných\n\n.\n\nUznesením krajského súdu sp. zn. 40 Cb 428/94-78 z 11. októbra 1996 bolo konanie\nzastavené. Na základe odvolania žalobcu najvyšší súd zrušil Uznesenie o zastavení konania\na vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie.\nDňa 17.11.1998 žalobca zmenil petit žaloby a v podaní konštatoval, že žalovaná\nv I. rade (sťažovateľka) uhradila žalobcovi žalovanú istinu v sume 675.890,- Sk a úroky\nv sume 112.282,- Sk ďalej sumu 31.728.- Sk. Napriek tomu v upravenom petite žiadal opäť\nsumu 691 131,70 Sk s 19,3 % úrokom od 1.11.1998 až do zaplatenia ako keby sťažovateľka\núver nevyplatila. Uvedenú zmenu petitu žalobca riadne nezdôvodnil.\nUznesením krajského súdu sp. zn. 40 Cb 428/94-188 z 31. októbra 2000 bol\ndo konania pribratý súdny znalec z odboru účtovníctva.\nUznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obo 341/2000 z 23. augusta 2001 bolo\npotvrdené prvostupňové uznesenie o pribratí súdneho znalca do konania.\nV konečnom dôsledku znalecký posudok nebol vypracovaný, pretože znalec tento\nposudok odmietol vypracovať a súd to ďalej neriešil.\nUznesením krajského súdu sp. zn. 40 Cb 428/94-222 z 11. mája 2004 súd pripustil,\naby na strane navrhovateľa z konania vystúpila\n\na na jej miesto\n\ndo konania vstúpila\nUznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Obo 165/2004 z 30. novembra 2004 bolo\npotvrdené prvostupňové uznesenie sp. zn. 40 Cb 428/94-222 z 11. mája 2004 .\nKrajský súd vo veci rozhodol rozsudkom z 28. novembra 2005 tak. že konanie v časti\nistiny 793.213,- Sk zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol.\nPredmetný rozsudok krajského súdu bol na základe odvolania žalobcu zrušený\nuznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obo 1/2006 z 24. októbra 2007 a vec bola vrátená\nkrajskému súdu na ďalšie konanie.\nUznesením krajského súdu sp. zn. 40 Cb 428/94-296 z 27. októbra 2008 súd pripustil\nzmenu petitu žaloby.\n\n4\n\nKrajský súd vo veci opätovne rozhodol rozsudkom z 14. októbra 2009, ktorým žalobu\nzamietol a žalovaným nepriznal náhradu trov konania.\nNajvyšší súd na základe odvolania podaného žalobcom tento rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie svojim uznesením sp. zn.\n3 Obo 4/2010 z 28. februára 2010.\nKrajský súd vo veci opätovne rozhodol rozsudkom z 26. októbra 2011, ktorým žalobu\nzamietol a žalovanej v I. rade priznal nárok na náhradu trov konania.\nNa základe odvolania žalobcu najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 3Obo/111/2011 zo dňa\n20.mája 2014 rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalovaných zaviazal spoločne\na nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 27,5% zo sumy 26 329,- eur\nza obdobie od 01.01.1995 do 31.10.1995 a v prevyšujúcej časti napadnutý rozsudok\npotvrdil.\nProti Rozsudku najvyššieho súdu č. k. 3 Obo 111/2011 podala dovolanie žalovaná\nv I. rade\n\n(sťažovateľka).\n\nV\n\ndovolacom\n\nkonaní\n\nNajvyšší\n\nsúd\n\nUznesením\n\nsp. zn.\n\n1ObdoV 12/2014 z 25. februára 2016 zrušil rozsudok najvyššieho súdu z 20.mája 2014\na vec vrátil na ďalšie konanie.»\n7. Sťažovateľka zastáva názor, že vzhľadom na celkovú dĺžku konania v trvaní viac\nako 22 rokov bez jeho právoplatného skončenia došlo k porušeniu jej základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nnajvyššieho súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 3 Obo 11/2016.\n8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„a/ Základné právo garantované čl.48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Obo 11/2016 porušené bolo.\nb/ Najvyššiemu súdu prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.\nc/ Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie v sume 15.000 Eur, ktorú sumu je\nnajvyšší súd povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n\n5\n\nd/ Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy konania v sume\n374,80 Eur na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Kataríne Bajovej, v lehote do 2 mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\n9. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné\na zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, a preto\nju uznesením č. k. I. ÚS 189/2017-11 z 5. apríla 2017 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a\n3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].\n10. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 5. apríla 2017\npredsedníčku najvyššieho súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,\na zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.\n11. Predsedníčka najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. KP 3/2017-30,\nNobs 26/2017 doručenom ústavnému súdu 28. apríla 2017 uviedla, že súhlasí s upustením\nod ústneho pojednávania vo veci, a ďalej uviedla:\n„Predmetom odvolacieho konania na najvyššom súde je opätovné rozhodovanie\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 40Cb/428/1994\nz 26. októbra 2011 potom ako Najvyšší súd, ako súd dovolací, uznesením z 25. februára\n2016, sp. zn. 1Obdo V/12/2014 predchádzajúci rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 20. mája 2014, č. k. 30bo/l 11/2011-431 v napadnutej časti (týkajúcej sa\núrokov) zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Teda. v\nsúčasnej dobe je predmetom konania už len zaplatenie úroku z úveru. Pre úplnosť\npotrebujeme za potrebné uviesť, že ide o spor z poskytnutého podnikateľského investičného\núveru, ktorý sťažovateľka v dohodnutých splátkach a v lehotách riadne nesplácala. Jednalo\nsa o dlhšie časové obdobie, počas ktorého dochádzalo k zmene úrokových sadzieb.\nVyčíslenie úrokov bolo žalobcom v tomto spore neprehľadné, v priebehu konania viac krát\nmenil petit žaloby, čím dochádzalo k zložitému skutkovému dokazovaniu a v konaní\nustanovený znalec odmietol vypracovať znalecký posudok z osobných dôvodov.\n\n6\n\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti namieta porušenie práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov. Z obsahu spisu je zrejmé, že spor trvá na súdoch viac ako 22\nrokov, avšak k prieťahom v konaní prispeli v značnej miere aj účastníci konania, tak na\nstrane žalobcu, tak ako aj na strane žalovaného, ktorí pri upresňovaní výšky nároku\nnespolupracovali a dôkazy predkladali tak z jednej, ako aj z druhej strany nejednoznačne.\nAko vyplýva aj z posledného rozhodnutia dovolacieho súdu žalobca v žalobe, ako\naj vo viacerých návrhoch na zmenu petitu neustále kapitalizoval zmluvné úroky a zmluvné\núroky z omeškania a z takto kapitalizovaných úrokov požadoval ďalšie úroky, čo je\nv rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Napriek viacerým\nvyčísleniam uplatneného nároku zo strany žalobcu v priebehu konania zostávalo\nneprehľadné a nezrozumiteľné pre sťažovateľku. čím sa v celom konaní bránila. Uvedený\npostup účastníkov predlžoval dokazovanie, čo malo priamy dopad na ukončenie sporu\nriadne a včas v časti v súčasnej dobe už len o zaplatenie úrokov.\nPreto považujeme právo sťažovateľky na finančné zadosťučinenie v sume 15 000,-eur\nza právne neopodstatnené.“\n12. Právna zástupkyňa sťažovateľky ústavnému súdu vo svojom stanovisku\nk vyjadreniu predsedníčky najvyššieho súdu doručenom ústavnému súdu 11. mája 2017\nuviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci, a argumentovala:\n«Najvyšší súd Slovenskej republiky v písomnom vyjadrení zdôvodňuje neprimeranosť\ndĺžky konania na súde tým, že žalobca v priebehu konania viackrát menil petit žaloby a jeho\nvyčíslenie úrokov bolo neprehľadné, čím dochádzalo k zložitému skutkovému stavu.\nK predmetnej argumentácii uvádzam, že som toho názoru, že hoci je vec v podstate\nskutkovo jednoduchá, nie je právoplatne skončená po dobu viac ako 22 rokov\na v odvolacom a dovolacom konaní na Najvyššom súde SR sa vec nachádza od decembra\n2011, teda viac ako 5 rokov. Samotný Najvyšší súd spôsobil prieťahy v konaní, keď\nv poslednom odvolacom konaní rozhodol uhra petitum, z ktorého dôvodu muselo byť jeho\nrozhodnutie zrušené.\nJe nepochybné, že doterajšia doba konania vyše 22 rokov vznikla nesprávnou\nči nevhodnou organizáciou práce aj najvyššieho súdu. ktorý trikrát rozhodoval ako\n\n7\n\nodvolací súd a potom aj dovolací súd vo veci zaplatenia istiny úveru a úrokov v sume 26\n329,85 eur s príslušenstvom.\nPokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, sa domnievam, že predmet\nkonania (zaplatenie sumy 26.329.85 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia úveru\na príslušných úrokov), tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov,\nnemožno predmetnú vec v zásade po skutkovej ani právnej stránke hodnotiť ako zložitú.\nNajvyšší\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nvo\n\nvyjadrení\n\nuviedol,\n\nže\n\nžalovaná\n\nnespolupracovala, ktoré všeobecné tvrdenie však nie konkretizované.\nDovolím si uviesť, že v danom konaní nie sú žiadne okolnosti, ktorými\nby sťažovateľka mohla prispieť k zásadnému predĺženiu prebiehajúceho súdneho konania.\nSťažovateľka bola právne zastúpená a pokyny súdu boli rešpektované a podania boli\nv určených lehotách predložené, resp. podané včas. Sťažovateľka využila svoje zákonné\nprávo primerane sa na súde brániť a rozporovať podania žalobcu, čo však nesťažovalo\nsúdu jeho činnosť. Práve naopak súdy jej argumentácie považovali za právne relevantné,\nz ktorého dôvodu žalobca následne bral svoju žalobu späť a upravil petit žaloby.\nAko ďalší dôvod zložitosti konania a neprimeranej dĺžky konania Najvyšší súd SR\nuviedol, že ustanovený súdny znalec odmietol vypracovať znalecký posudok z osobných\ndôvodov.\nK znaleckému posudku by som uviedla, že hoci súd prvej inštancie ustanovil\ndo konania a Uznesením krajského súdu sp. zn. 40 Cb 428/94-188 z 31. októbra 2000 bol\ndo konania pribratý súdny znalec z odboru účtovníctva /Uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n1 Obo 341/2000 z 23. augusta 2001 bolo potvrdené prvostupňové uznesenie o pribratí\nsúdneho znalca do konania/, po písomnom oznámení súdneho znalca o jeho odmietnutí\nznalecký posudok vypracovať, súd nepovažoval za potrebné sa ďalej znaleckým\ndokazovaním zaoberať. To znamená, že ak by súd považoval za potrebné, aby bolo znalecké\nposúdenie veci potrebné pre zložitosť veci, bol by ustanovil iného súdneho znalca.\nAk Najvyšší súd SR uvádza ako jeden z dôvodov zložitosti veci nevypracovanie\nznaleckého posudku, mohol v čase od decembra 2011 uvedený nedostatok riešiť alebo\nodstrániť.\nNepribratie súdneho znalca do konania však nemôže byť na ťarchu sťažovateľky.\nktorá súdy upozorňovala na nedostatky žaloby a neprehľadnosť výpočtov žalobcu.\n\n8\n\nDomnievam sa, že sťažovateľka má právo na poskytnutie ochrany zo strany\nústavného súdu, voči nečinnosti či nevhodnej činnosti Najvyššieho súdu, v dôsledku ktorej\nvec nie je skončená ani po uplynutí 22 rokov od jej nápadu na príslušný Krajský súd\nv Bratislave.\nZotrvávam na tvrdení, že konaním, respektíve nekonaním súdov došlo k porušeniu\nmôjho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR č. 460/1992 Zb., podľa ktorého „každý má\nprávo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti\na aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.“ Rovnako bolo nekonaním\nsúdu porušené právo sťažovateľky garantované v či. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, publikovaného pod č. 209/1992 Zb., podľa ktorého\n„každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho\nobčianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného\nobvinenia proti nemu.“\nV súvislosti so zaujatím stanoviska k vyjadreniu Najvyššieho súdu SR. žiadam, aby\nmi Ústavný súd priznal i náhradu trov právneho zastúpenia za ďalší úkon právnej služby\nvo výške 147,33 Eur a paušálny poplatok 8,84 Eur a DPH vo výške 20% v sume 31,23 Eur\npoukazom na ust. § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb.»\n13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nupustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n14. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.\n\n9\n\n15. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného\npráva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n16. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z tohto vyplýva, že právne\nvýchodiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,\nsú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.\n17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (IV. ÚS 221/04).\n18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva\nz čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje\nv konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným\nprieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu\na iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa\nmohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\núčinného do 30. júna 2016).\n\n10\n\n19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný\nsúd aj sťažnosť sťažovateľa.\n20. Predmetom konania pred krajským súdom, ako aj najvyšším súdom je zaplatenie\nsumy 793 213 Sk s príslušenstvom vyplývajúcej z uzatvorenej zmluvy o investičnom úvere\nmedzi právnym predchodcom žalobcu (\n[sťažovateľkou a\n\n) a žalovanými\n\n(ďalej len „žalovaný v 2. rade“; spolu ďalej len\n\n„žalovaní“)]. Sťažovateľka žalovanú istinu zaplatila po začatí súdneho konania\n(25. septembra 1998), a preto predmetom sporu po zastavení konania v časti istiny zostalo\nvýlučne rozhodovanie o úrokoch z poskytnutého úveru. Pokiaľ ide o faktickú a právnu\nzložitosť veci, rozhodovanie o úrokoch z omeškania nemožno považovať za právne\na skutkovo zložitý proces, ktorý by kládol na všeobecný súd zvýšenú náročnosť.\nArgumentácia najvyššieho súdu poukazujúca na odmietnutie vyhotovenia znaleckého\nposudku znalcom z odboru účtovníctva, čo malo spôsobiť predĺženie namietaného konania,\npodľa názoru ústavného súdu neobstojí, pretože v ďalšom konaní všeobecné súdy otázku\nznaleckého posúdenia uplatneného nároku neriešili a žiadny ďalší znalec v napadnutom\nkonaní ustanovený nebol.\n21. Správanie sťažovateľky je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní\no tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný\nsúd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu\nsťažovateľky pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní\n\n11\n\nk zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná správaním\nsťažovateľky.\n22. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, bol postup najvyššieho súdu v napadnutom konaní.\n23. Zo sťažnosti, spisového materiálu a z vyjadrení účastníkov konania vyplýva,\nže právny predchodca žalobcu si žalobou doručenou krajskému súdu 6. septembra 1994\nuplatnil voči sťažovateľke zaplatenie pohľadávky vo výške 793 213 Sk spolu\ns príslušenstvom. Uznesením z 23. júla 1996 bol do konania na strane žalovaného\npripustený žalovaný v 2. rade. Prvý rozsudok vo veci samej, ktorým bolo konanie v časti\nistiny zastavené z dôvodu zaplatenia istiny sťažovateľkou a vo zvyšku bol nárok žalobcu\nzamietnutý z dôvodu nedostatočného a nesprávneho uplatnenia úroku z omeškania, bol\nvyhlásený 28. novembra 2005. Na základe odvolania žalobcu (\n) proti tej časti predmetného rozsudku, v ktorej bol návrh zamietnutý, bol uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Obo 1/2006 z 24. októbra 2007 rozsudok krajského súdu\nz 28. novembra 2005 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie pre účely doplnenia\ndokazovania, pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky. Po vrátení veci krajskému súdu\na niekoľkonásobnej zmene petitu žalobného návrhu žalobcom krajský súd rozsudkom\nzo 14. októbra 2009 opätovne rozhodol, že žalobu zamieta. Na základe odvolania žalobcu\nrozhodoval v odvolacom konaní po druhýkrát najvyšší súd, ktorý uznesením sp. zn.\n3 Obo 4/2010 z 28. februára 2011 rozsudok krajského súdu zo 14. októbra 2009 zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nepresného odôvodnenia a nesprávneho vyhodnotenia\ndôkazných prostriedkov. V poradí tretím rozsudkom z 26. októbra 2011 krajský súd opäť\nzamietol žalobu voči obom žalovaným. V nasledujúcom odvolacom konaní pred najvyšším\nsúdom bol rozsudkom sp. zn. 3 Obo 111/2011 z 20. mája 2014 rozsudok krajského súdu\nv časti úroku z omeškania zmenený tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne\nzaplatiť úrok z omeškania vo výške 27,5 % zo sumy 26 329 € za obdobie od 1. januára 1995\ndo 31. októbra 1995 a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok krajského súdu\npotvrdil. Na základe\n\ndovolania\n\npodaného\n\n12\n\nsťažovateľkou\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\nuznesením\n\nsp. zn. 1 ObdoV 12/2014 z 25. februára 2016 rozsudok najvyššieho súdu z 20. mája 2014\nv napadnutej časti zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu, pretože dospel k záveru, že odvolací\nsúd v rozsudku z 20. mája 2014 rozhodol ultra petitum nerešpektujúc zmenu petitu, o ktorej\nuž bolo právoplatne rozhodnuté súdom prvej inštancie. V súčasnosti prebieha na najvyššom\nsúde v poradí štvrté odvolacie konanie (okrem odvolacích konaní vedených z dôvodu\npreskúmania uznesení krajského súdu o ustanovení znalca, o zmene účastníkov konania,\no zastavení konania pre nesplnenie podmienok konania), pričom vo veci dosiaľ nebolo\nvydané ďalšie meritórne rozhodnutie.\n24. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že z dôvodu preskúmavania\npostupu a meritórnych rozhodnutí sa spis nachádzal na najvyššom súde ako odvolacom\nsúde, resp. dovolacom súde viac ako osem rokov. Do dňa rozhodovania ústavného súdu\nnebolo vo veci vydané konečné právoplatné rozhodnutie napriek tomu, že konanie\nna všetkých inštanciách všeobecného súdnictva trvá dosiaľ viac ako 22 rokov. Uvedené\nústavný súd hodnotí ako extrémne prieťahy v konaní, ku ktorým došlo aj z dôvodu\nneefektívneho postupu najvyššieho súdu, ktorý bol sťažovateľkou v petite sťažnosti\noznačený ako jediný porušovateľ jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, hoci významný podiel na predĺžení konania mal\naj krajský súd ako súd prvej inštancie.\n25. Ústavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu\nz hľadiska predmetu konania, ktorým je rozhodovanie o príslušenstve pohľadávky\nvyplývajúcom z oneskoreného splatenia úveru, správania sťažovateľky a postupu\nnajvyššieho súdu, dospel k záveru, že v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na preto rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n13\n\nIII.\n26. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.\nKeďže ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu, prikázal mu,\naby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorom\nsa sťažovateľka nachádza.\n27. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n28. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n29. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti požadovala finančné zadosťučinenie v sume\n15 000 €, ktoré odôvodňovala celkovou dĺžkou konania v trvaní 22 rokov, opakovaným\nzrušovaním rozsudkov súdu prvej inštancie a z toho pretrvávajúcim stavom právnej\nneistoty.\n30. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä\ncharakter predmetu konania, správanie sťažovateľky počas predmetného konania, celkovú\nextrémnu dĺžku namietaného konania, a aj tú skutočnosť, že vo veci zistil porušenie\n\n14\n\nzákladného práva. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného\nzadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody (napr. III. ÚS 339/07, III. ÚS 46/08 a pod.)\nÚstavný súd aplikoval zásadu spravodlivosti a zároveň sa riadil úvahou, že cieľom priznania\nprimeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia\nzákladných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou.\nBerúc do úvahy aj všetky uvedené okolnosti, ústavný súd považoval za odôvodnené priznať\npre sťažovateľku sumu 4 000 € ako primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4\nzákona o ústavnom súde.\n31. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov\nprávneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“).\n32. Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou\nza tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti\na vyjadrenie k stanovisku najvyššieho súdu) uskutočnené v roku 2017. Základná sadzba\nodmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017 je 147,33 € a hodnota\nrežijného paušálu je 8,84 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania z dôvodu\njej právneho zastúpenia advokátkou v celkovej sume 468,51 €, ktorá po zvýšení o DPH\npredstavuje sumu 562,21 €.\n33. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný zaplatiť\nna účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení\ns § 263 CSP).\n\n15\n\n34. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. mája 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie-sporové", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "prieťahy v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-extrémne"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Obo/11/2016", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5ec5b8f5-151f-42e7-abca-f785c77c5e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ec5b8f5-151f-42e7-abca-f785c77c5e33"}, {"guid": "ussr:15472110-3aef-4d58-9e19-c4285cd97b19", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 339/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 339/07 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15472110-3aef-4d58-9e19-c4285cd97b19"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}