{"guid": "ussr:3b49ce9f-2ba7-42fc-9d72-001e26273b24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.192.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 192/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 192/2017 z 5. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. apríla 2017, sp. zn. I. ÚS 192/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.192.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-04-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3b49ce9f-2ba7-42fc-9d72-001e26273b24", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.192.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.192.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.192.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 192/2017-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Michalom Mandzákom, Advokátska kancelária Mandzák a spol., s. r. o.,\nZámocká 5, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv zaručených v čl. 6 ods. 1\na čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tost 25/2016 a jeho uznesením\nz 26. októbra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n24. novembra 2016 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1\n\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv zaručených\nv čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tost 25/2016 a jeho uznesením z 26. októbra 2016.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa ako zástupca verejnosti\nzúčastnil verejného zasadnutia v trestnej veci vedenej najvyšším (dovolacím) súdom\npod sp. zn. 2 TdoV 11/2015 konaného 6. júna 2016, pričom potom, ako bol predsedom\nvo veci konajúceho senátu upozornený na nevhodnosť svojho správania („vykrikoval“,\npozn.), ktorým rušil priebeh verejného zasadnutia, a súčasne bol upozornený na možnosť\nuloženia poriadkovej pokuty, mu predseda senátu najvyššieho súdu po neuposlúchnutí tejto\nvýzvy uznesením sp. zn. 2 TdoV 11/2015 zo 6. júna 2016 uložil poriadkovú pokutu\nv sume 1 500 €, pričom „... výška pokuty bola určená s prihliadnutím k tomu, že menovaný\nsa takto správal opakovane...“, keďže aj 6. mája 2016 „... maril otvorenie verejného\nzasadnutia, tým, že hneď po vstupe do pojednávacej miestnosti, pred ktorou je poučenie,\nako sa má správať, vyhotovoval obrazový záznam, vrátane päťčlenného senátu, predstúpil\npre senát a vykrikoval urážlivé výrazy na jeho adresu...“. V zmysle poučenia v označenom\nuznesení sťažovateľ podal proti nemu sťažnosť, ktorá bola uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Tost 25/2016 z 26. októbra 2016 zamietnutá z dôvodu jej neprípustnosti.\n3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta, že z „... výrokovej časti\nnebol zrejmý skutok, za ktorý sa poriadková pokuta ukladá (len z odôvodnenia možno\ndovodiť, že sa jednalo o uloženie poriadkovej pokuty za skutok, ktorý sa odohral\nna verejnom zasadnutí dňa 06.06.2016)“. Sťažovateľ tiež namieta, že neboli spoľahlivo\npreukázané dôvody, pre ktoré mu bola uložená poriadková pokuta, ako aj to, že je\nneprijateľné, aby v podmienkach právneho štátu neexistoval v systéme všeobecného\nsúdnictva inštitút umožňujúci preskúmanie rozhodnutia o uložení mu poriadkovej pokuty\npredsedom senátu v dovolacom konaní, kvôli neexistencii ktorého mal najvyšší súd jeho\nsťažnosť proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty ako neprípustnú zamietnuť, čo je\npodľa sťažovateľa v príkrom rozpore s princípmi spravodlivého procesu, ako aj v rozpore\ns právom na účinný prostriedok nápravy. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal\n\n2\n\nna judikatúru Ústavného súdu Českej republiky v zmysle ktorej „Kdyby Ústavní soud\nakceptoval praxi obecných soudů, která proti usnesení o uložení pořádkové pokuty soudem\nodvolacím odvolání ani dovolání nepřipouští, zůstala by jediným prostředkem nápravy\ntakového usnesení ústavní stížnost. Je-li však ukládání pořádkových pokut včetně jejich výše\nna volném uvážení předsedy senátu, který ve věci jedná (samozřejmě za dodržení podmínek\nust. § 53 odst. 1 o. s. ř.), Ústavní soud by se dostal do pozice odvolací instance, ačkoli další\ninstancí v sytému všeobecného soudnictví není a nemůže být.“.\n4. Sťažovateľ v sťažnosti tiež uviedol: „V danom prípade vlastne všeobecný súd\nrozhodol, že jediným prostriedkom nápravy by mala byť ústavná sťažnosť podľa čl. 127\nÚstavy SR, čo znamená to, že Ústavný súd SR by mal mať postavenie sťažnostného súdu,\nktorý by mal inter alia preskúmať i voľnú úvahu predsedu dovolacieho senátu o výške\nuloženej pokuty. Takýto výklad nie je možné pripustiť, keďže Ústavný súd SR nie je v\nsústave všeobecného súdnictva. Napadnutým uznesením bol preto sťažovateľ arbitrárnym\nvýkladom všeobecného súdu pozbavený práva na prístup k súdu, keďže súd sa vôbec\nnezaoberal riadnym opravným prostriedkom a to sťažnosťou podanou v zmysle ustanovení\nTrestného poriadku. Inými slovami povedané, touto ústavnou sťažnosťou nenapádame to, či\nrozhodnutie predsedu dovolacieho senátu o uložení poriadkovej pokuty bolo ústavné\nkonformné alebo nie, ale to, že nadriadený súd nerozhodol o riadne podanej sťažnosti\nsmerujúcej proti tomuto uzneseniu...\nBolo preto ústavnou povinnosťou všeobecného súdu rozhodnúť o sťažnosti\nsťažovateľa, a nie ju odmietnuť ako neprípustnú. Navyše všeobecný súd pred prijatím\ntakéhoto rozhodnutia neupovedomil sťažovateľa o zamýšľanom postupe o nedal mu\npríležitosť vyjadriť sa k takémuto postupu, a preto bolo porušené i právo na kontradiktórne\nsúdne konanie, ktoré je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie...\n... sám predseda dovolacieho senátu v uznesení o uložení poriadkovej pokuty\nv poučení uviedol, že sťažnosť proti tomuto uzneseniu je prípustná a teda sťažovateľ sám\nlegitímne očakával, že o jeho sťažnosti nadriadený súd vecne rozhodne (a nie ju vyhlási\nza neprípustnú). ... Taktiež poznamenávame, že nadriadený súd rozhodoval v nesprávnom\nzložení, keďže rozhodoval ako trojčlenný senát a ten nemôže byť nadriadeným súdom\npäťčlenného dovolacieho senátu. Keďže všeobecný súd nerozhodol o sťažnosti sťažovateľa\n\n3\n\n(a vyhlásil ju za neprípustnú), tak v tejto ústavnej sťažnosti neuvádzame právnu\nargumentáciu týkajúcu sa vecnej nesprávnosti uznesenia o uložení poriadkovej pokuty.“.\n5. Okrem uvedeného sťažovateľ sťažnosťou podanou ústavnému súdu namieta, že\nk porušeniu jeho práv došlo aj v príčinnej súvislosti s postupom najvyššieho súdu, a to tým,\nže mu nebolo umožnené nahliadnuť do spisu vo veci sp. zn. 2 TdoV 11/2015 v súvislosti\ns účasťou na verejnom zasadnutí, na ktorom mu bola uložená poriadková pokuta,\npričom mal záujem nahliadnuť do zápisníc z verejného zasadnutia konaného 6. mája 2016\na 6. júna 2016, ale bol mu sprístupnený iba zberný spis vo veci sp. zn. 3 Tost 25/2016, ktorý\ntieto zápisnice neobsahoval, pričom podľa sťažovateľa v dôsledku takéhoto postupu mu\nbola odňatá možnosť „... efektívne realizovať svoje procesné práva nahliadnutím do spisu\nv takom rozsahu, ktoré súviselo s uložením poriadkovej pokuty“.\n6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\npodľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2\n\nÚstavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, spis. zn. 3 Tost/25/2016 zo dňa 26.10.2016 a konaním, ktoré mu\npredchádzalo, porušené bolo.\n2. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom, ktorým neumožnil sťažovateľovi\nnahliadnuť do súdneho spisu, spis. zn. 3 Tost/25/2016 v časti zápisnice z verejného\nzasadnutia zo dňa 06.05.2016, spis. zn. 2 TdoV 11/2015 a zápisnice z verejného zasadnutia\nzo dňa 06.06.2016, v súvislosti s jeho sťažnosťou proti uzneseniu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, spis. zn. 2 TdoV 11/2015 zo dňa 06.06.2016 o uložení poriadkovej\npokuty, o ktorej konal a rozhodoval v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tost 25/2016, porušil\njeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n3. Zrušuje sa v celom rozsahu Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nspis. zn. 3 Tost/25/2016 zo dňa 26.10.2016; a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky na ďalšie konanie, aby v nej znovu konal a rozhodol.\n\n4\n\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi\ndo 15 dní od doručenia tohto nálezu trovy konania na účet jeho právneho zástupcu\nAdvokátskej kancelárii Mandzák a spol., s r.o.“\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. V súvislosti so sťažovateľom napádaným uznesením najvyššieho súdu ústavný súd\nvzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom rade pripomenúť, že\nnie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného\n\n5\n\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie\nvšeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy,\nak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00).\n10. Najvyšší súd svoje uznesenie v podstatnej časti odôvodnil takto:\n„Podľa § 185 ods. 2 Trestného poriadku... Uznesenie súdu alebo prokurátora možno\nsťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa a ak\nrozhoduje vo veci v prvom stupni - táto zákonná formulácia označuje súd konajúci\na rozhodujúci v prvom stupni (vecná príslušnosť), na rozdiel od odvolacieho, resp.\nnadriadeného súdu a dovolacieho súdu, teda súdov rozhodujúcich o (riadnych\na mimoriadnych) opravných prostriedkoch (vo vzťahu k rozhodovaniu o väzbe je toto\npravidlo osobitne vyjadrené v § 83 ods. 1 Trestného poriadku).\nVýnimky zo zásady napadnuteľnosti sťažnosťou len prvostupňových uznesení\nustanovuje zákon, a to výslovne a pre konkrétne prípady, a to vo vzťahu k rozhodnutiam\nsúdov v odsekoch 2 a 3 naposledy citovaného ustanovenia.\nPodľa § 185 ods. 3 Trestného poriadku proti uzneseniu predsedu senátu odvolacieho\nsúdu, ktorým uložil poriadkovú pokutu, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne iný senát\ntohto súdu, ktorý pri tomto rozhodovaní má postavenie nadriadeného orgánu.\nPodľa § 185 ods. 4 Trestného poriadku proti uzneseniu odvolacieho súdu o vzatí\nobvineného do väzby je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne iný senát tohto súdu, ktorý\npri tomto rozhodovaní má postavenie nadriadeného orgánu.\nZnamená to, že taká právomoc musí byť zásadne výslovne v zákone zakotvená, a to\ns patričnou mierou konkrétnosti a určitosti, aby bolo už zo samotnej dikcie zákona\nvo všetkých podstatných rysoch zrejmé, aký by mal byť postup v prípade uloženia pokuty\npredsedom dovolacieho senátu.\n\n6\n\nPokiaľ by zákonodarca mal na mysli skutočnosť, že proti poriadkovej pokute\nuloženej predsedom dovolacieho senátu je možné podať sťažnosť, bol by to uviedol v zákone\ntak, ako je to v prípade rozhodovania o väzbe (§ 83 ods. 1 Trestného poriadku a v\nnadväznosti na toto ustanovenie v § 185 ods. 4 Trestného poriadku).\nInštitút väzby je v porovnaní s uložením poriadkovej pokuty dôležitejší, pretože\nzasahuje do osobnej slobody jednotlivca a zákon tu sťažnosť pripúšťa len pri vzatí do väzby\nlen odvolacím, nie dovolacím súdom (pri rozhodovaní dovolacieho súdu podľa § 380 ods. 2\nTrestného poriadku).\nŠtátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Uzurpácia\npôsobnosti nad rámec zákona by bola hrubým porušením tohto ustanovenia, ktoré tvorí\njeden zo základných postulátov právneho štátu a tvorí deliacu líniu medzi verejným\na súkromným právom.\nZ obsahu zápisnice z verejného zasadnutia vyplýva, že predseda senátu nesprávne\npoučil\n\n, že proti uzneseniu o pokute môže podať sťažnosť. K tomu najvyšší\n\nsúd poznamenáva, že aj keď bolo dané nesprávne poučenie, súd musí postupovať podľa\nzákona a nemôže priznať sťažovateľovi viac práv ako mu zo zákona patrí. Len opačný\nprípad, t. z., že poučenie by nepripúšťalo opravný prostriedok tam, kde by mal byť, by bolo\nporušením práv občana.\nReparovať nesprávne poučenie možno len v prípade poučenia o dlhšej než zákonom\nustanovenej lehote, a to podľa § 193 ods. 2 Trestného poriadku (podľa tohto ustanovenia\nako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená osoba podala oneskorene\nlen preto, že sa spravovala nesprávnym poučením, ktoré jej bolo dané pri oznámení\nuznesenia).\nAbsencia prieskumného oprávnenia je však absolútna, nesprávne poučenie na nej nič\nnemení.\nZa takéhoto stavu je potrebné konštatovať, že sťažnosť proti uzneseniu predsedu\nsenátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Tdo V/11/2015, nie je prípustná.\nV princípe niet ani nadriadeného súdu, ktorý by o takejto sťažnosti rozhodol, najvyšší súd\n(iný senát než dovolací senát, ktorého predseda pokutu uložil) však o neprípustnosti\nsťažnosti rozhodol uznesením v analogickom postavení, aké zodpovedá situácii popísanej\n\n7\n\nv § 185 ods. 3 Trestného poriadku (inak by vec predseda senátu vybavil len oznámením\nsťažovateľovi o neprípustnosti sťažnosti). V tejto svojej pozícii však nemohol senát, ako je\nuvedené vyššie, atrahovať (neoprávnene si prisvojiť) revízne oprávnenie, resp. povinnosť.\nK tomu je ešte potrebné uviesť, že rozhodoval trojčlenný, nie päťčlenný senát\nnajvyššieho súdu, aj keď pokutu uložil predseda päťčlenného dovolacieho senátu, a to\nv zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.\nPodľa tohto ustanovenia senát najvyššieho súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých\njeden je predsedom senátu. Ak rozhoduje o riadnych alebo mimoriadnych opravných\nprostriedkoch proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu, skladá sa senát najvyššieho\nsúdu z predsedu a zo štyroch sudcov. Predpis o konaní pred súdmi môže ustanoviť, že senát\nnajvyššieho súdu sa skladá aj z väčšieho počtu sudcov.\nAk teda (z hľadiska vecnej podstaty) rozhoduje individuálne predseda senátu\nnajvyššieho súdu, o opravnom prostriedku rozhoduje trojčlenný senát tohto súdu, ak\nrozhoduje trojčlenný senát najvyššieho súdu o opravnom prostriedku rozhoduje päťčlenný\nsenát tohto súdu (proti rozhodnutiu päťčlenného senátu najvyššieho súdu opravný\nprostriedok v žiadnej procesnej situácii nie je prípustný, ak by však bol, opäť by rozhodoval\npäťčlenný senát).\nRozhodovanie v inom než trojčlennom senáte, do ktorého bola vec pridelená\nnáhodným výberom (§ 51 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) by teda\nznamenalo rozhodovanie iným než zákonným sudcom, resp. sudcami (čl. 48 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky).“\n11. Východiskovou premisou rozhodnutia najvyššieho súdu je konštatácia, že\nsťažnosť proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty je prípustná len v prípadoch, kde to\nzákon explicitne pripúšťa, pričom súčasne najvyšší súd zdôrazňuje, že tak to je iba v prípade\nuznesenia súdu, ktorý rozhoduje ako súd prvého stupňa, a tiež v prípade, keď o uložení\nporiadkovej pokuty rozhoduje súd odvolací, nie však súd dovolací, pričom v týchto\nintenciách najvyšší súd tiež kladie dôraz na skutočnosť, že takúto právnu úpravu, keď\nzákonodarca nepripustil možnosť podania sťažnosti aj proti uzneseniu o uložení poriadkovej\npokuty dovolacím súdom, nemožno vnímať ako akési jeho opomenutie alebo zákonnú\nmedzeru, pričom v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že aj napriek tomu, že pri\n\n8\n\nrozhodnutí o väzbe dovolacím súdom ide o oveľa zásadnejší zásah do práv obvineného ako\nje to pri uložení poriadkovej pokuty, tak aj napriek tomu, ani v tomto prípade (rozhodovania\no väzbe dovolacím súdom) zákonodarca nepripúšťa možnosť podania sťažnosti. Uvedené\nvšak neznamená, že rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty môže byť svojvoľne\na neodôvodnené, práve naopak, aj pre toto rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty musia\nby splnené zákonné limity, a to že osoba, ktorej bola poriadková pokuta uložená, sa správala\nnevhodným spôsobom, ktorým bol rušený priebeh a dôstojnosť pojednávania (verejného\nzasadnutia), a to opakovane aj po predchádzajúcom upozornení na jeho nevhodnosť, ako aj\na po predchádzajúcom upozornení, že v prípade opakovania sa takéhoto nevhodného\nsprávania bude uložená poriadková pokuta.\n12. Zo zápisnice z verejného zasadnutia konaného 6. júna 2016 vo veci vedenej\nnajvyšším súdom pod sp. zn. 2 Tdo V 11/2015, ako aj z uznesenia sp. zn. 2 Tdo V 11/2015\nzo 6. júna 2016, ktoré si ústavný súd vyžiadal od najvyššieho súdu, vyplýva, že sťažovateľ\nbol vopred, t. j. pred uložením mu poriadkovej pokuty, upozornený na nevhodné jeho\nsprávanie, ako aj na možnosť uloženia poriadkovej pokuty z tohto dôvodu v prípade jeho\nopakovania, takže tým boli naplnené všetky zákonné predpoklady na jej uloženie.\n13. V súvislosti s početnosťou senátu rozhodujúceho o sťažnosti sťažovateľa najvyšší\nsúd jasne poukázal na skutočnosť, že v danom prípade o uložení poriadkovej pokuty\nnerozhodol senát, ale išlo o individuálne rozhodnutie predsedu senátu dovolacieho súdu,\npreto postačovalo, aby vo veci sťažnosti rozhodol trojčlenný, a nie päťčlenný senát, ako sa\ntohto domáhal sťažovateľ.\n14. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\n\n9\n\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n15. Uvedené závery najvyššieho súdu možno považovať za logické, ústavne\nudržateľné, neodporujúce aplikovanej právnej úprave a podľa ústavného súdu im nemožno\nvyčítať takú svojvoľnosť, ktorá by mala za následok arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia\na postupu najvyššieho súdu, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom\nprerokovaní ako zjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaného\nrozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľovi úhrady trov\nkonania je viazané na vyslovenie porušenia jeho práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 prvá veta\nústavy), ústavný súd o týchto častiach sťažnosti už nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. apríla 2017\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie konanie", "pokuta-uloženie", "pokuta-poriadková"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}