{"guid": "ussr:639bbe9a-22d2-4b6e-947b-c978d784dbdc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.196.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 196/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 196/2017 z 5. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. apríla 2017, sp. zn. I. ÚS 196/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.196.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-04-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/639bbe9a-22d2-4b6e-947b-c978d784dbdc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.196.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.196.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.196.2017.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 196/2017-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti U! Sports Slovakia s. r. o.,\nCintorínska 9, Bratislava, zastúpenej advokátom Mgr. Michalom Zemanom, Medená 97/18,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5 Sžo 22/2015 z 29. júna 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti U! Sports Slovakia s. r. o.,\n\nodmieta\n\nako\n\nzjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n27. septembra 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti U! Sports Slovakia s. r. o.\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\n\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n5 Sžo 22/2015 z 29. júna 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka [v právnom postavení\nžalobkyne v konaní pôvodne vedenom na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) pod sp. zn. 1 S 17/2012 a následne v dôsledku podaného odvolania v konaní vedenom\nna najvyššom súde pod sp. zn. 5 Sžo 22/2015, pozn.] bola účastníčkou konania\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia mestskej časti Bratislava-Nové Mesto (ďalej len\n„žalovaná“) č. Star. 7/2012 zo 4. januára 2012 (ktorým žalovaná zakázala športové\npodujatie ‒ medzinárodný futbalový turnaj\n\n, ktorý sa mal\n\nkonať 8. januára 2012 na zimnom štadióne\n\n‒\n\n, pozn.).\n\nPo tom, čo krajský súd uznesením č. k. 1 S 17/2012-147 zo 4. decembra 2014\nsťažovateľkou iniciované súdne konanie zastavil a druhým výrokom rozhodol, že\npo právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená príslušnému okresnému úradu\nso sídlom v Bratislave na Staromestskej ulici č. 6, najvyšší súd v dôsledku podaného\nodvolania uznesenie krajského súdu č. k. 1 S 17/2012-147 zo 4. decembra 2014 potvrdil\nako vecne správne.\n3. Ako ďalej sťažovateľka s poukazom na skutkové okolnosti posudzovanej veci\nuvádza, že „... Krajský súd v Bratislave pri zastavení konania bez bližšieho zdôvodnenia\nvychádzal zrejme z toho, že rozhodnutie bolo vydané v rámci preneseného výkonu štátnej\nsprávy.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa v uznesení stotožnil s odôvodnením Krajského\nsúdu v Bratislave bez toho, aby sa vôbec vysporiadal s argumentáciou sťažovateľa,\nže rozhodnutie je výkonom samosprávnej pôsobnosti (najmä keďže ani Krajský súd\nv Bratislave sa touto argumentáciou nezaoberal).\nAko bolo už uvedené aj v odvolaní proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave,\nKrajský súd mal opravný prostriedok proti rozhodnutiu posudzovať podľa piatej časti tretej\nhlavy zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení do 30. 6. 2016\n(nie podľa tretej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku)...\n\n2\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky teda nielenže dospel k nesprávnemu právnemu\nposúdeniu, ale vôbec sa v odôvodnení uznesenia nevysporiadal s ťažiskovou argumentáciou\nsťažovateľa, podľa ktorej rozhodnutie bolo vydané v rámci samosprávnej pôsobnosti,\na preto mal súd postupovať podľa § 250l Občianskeho súdneho poriadku.“.\n4. S ohľadom na uvedené sťažovateľka v závere podanej ústavnej sťažnosti\nústavnému súdu navrhuje, aby vyslovil porušenie ňou označených práv zaručených ústavou\na dohovorom (bod 1) napadnutým uznesením najvyššieho súdu, aby napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu zrušil, vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a jej priznal úhradu\ntrov konania v sume 363,79 eur.\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n3\n\n7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť\npreto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej\nby mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).\n8. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. ...\n10. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva\nna spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (respektíve práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\n\n4\n\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,\nRecueil III/1997).\n11. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy (respektíve právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), porušenia ktorého\nsa sťažovateľka dovoláva, zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne\nprocesné garancie v konaní pred ním (I. ÚS 26/94). Ústavou zaručené základné právo\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v konaní\npred všeobecným súdom a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len\nvíťazstvo v súdnom spore (II. ÚS 21/02, IV. ÚS 277/05).\n12. Právomoc ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby podľa\nčl. 127 ústavy voči rozhodnutiu či zásahom „všeobecných súdov“ je výlučne založená\nna jeho prieskume z hľadiska dodržania ústavnoprávnych princípov, t. j. či v konaní\na rozhodnutí v ňom vydanom (ne)boli dotknuté predpismi ústavného poriadku chránené\npráva alebo slobody fyzickej osoby. To v danom kontexte znamená, že ani prípadná vecná\nnesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je sama osebe významná, lebo konanie\no sťažnosti nie je pokračovaním konania v ďalšej inštancii mimo rámca všeobecného súdu\na ústavnému súdu v ňom zásadne neprislúcha, aby v jeho rámci prehodnocoval skutkové\na právne závery všeobecného súdu alebo zjednocoval ich judikatúru.\nÚstavný súd pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry vo všeobecnosti úlohou\nsúdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom nie je chrániť občana\npred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho\npráv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\nZ rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva,\nže ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných\nsúdov (napr. I. ÚS 19/02).\n\n5\n\n13. O taký prípad išlo aj v prerokúvanej veci, keď konaniu pred najvyšším súdom\na jeho napadnutému rozhodnutiu, ktoré sťažnosťou napadla sťažovateľka, nie je\nz ústavnoprávneho hľadiska čo vytknúť.\nPo preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nnajvyššieho súdu (vrátane uznesenia krajského súdu č. k. 1 S 17/2012-147 zo 4. decembra\n2014, pozn.) s ohľadom na dôvody, ktoré sťažovateľka uviedla v predmetnej sťažnosti,\nústavný súd nezistil taký výklad a aplikáciu ustanovení toho času platného a účinného\nzákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„OSP“), ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné so základným právom zaručeným v čl.\n46 ods. 1 ústavy (respektíve právom zaručeným v čl. 6 ods. 1 dohovoru). Zistené\nskutočnosti preto vylučujú prijatie záveru o svojvoľnosti napadnutého rozhodnutia\nnajvyššieho súdu.\n14. Sťažnosti sťažovateľky chýbala v tomto smere relevantná ústavnoprávna\ndimenzia, keď jej základom bolo iba konštatovanie skutkových okolností prípadu,\nich prehodnocovanie a vyjadrenie nesúhlasu s vysloveným právnym názorom krajského\nsúdu (petitom ústavnej sťažnosti však nenapadnutého, pozn.) a najvyššieho súdu.\nKritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä spôsob, akým malo byť\nzasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených\nzákladných práv alebo slobôd a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného prípadu\nide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, respektíve k odopretiu základných práv\nalebo slobôd. V danej veci s prihliadnutím na argumentáciu sťažovateľky obsiahnutú\nv sťažnosti ústavný súd nezistil, že by mohol byť namietaným procesným pochybením\ndosiahnutý vyžadovaný relevantný ústavnoprávny rozmer.\nS námietkami sťažovateľky sa ústavný súd nestotožnil a dospel k záveru, že nič\nnesignalizuje, že by napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu mohlo dôjsť k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (respektíve práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru).\n\n6\n\n15. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia zo strany najvyššieho súdu, ktorý v rámci v relevantnej časti odôvodnenia\nkonštatoval:\n„Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté\nrozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými\na procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244\nods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie\naktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou\nrealizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán\noprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním\nrozhodnutia.\nPodľa § 247 ods. 1 OSP v správnom súdnictve môže súd na základe žaloby v konaní\npodľa II. hlavy V. časti OSP (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov) rozhodovať vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola\nna svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd\npreskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 247 ods. 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,\nv ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto\nrozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je\npredpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpám\nriadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\nPodľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\n7\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého\nstupňa podľa § 219 ods. 1,2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP ako vecne\nsprávne potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1\nv spojení s ustanovením § 246c ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP a neúspešnému žalobcovi\nnepriznal právo na náhradu trov konania.“\n16. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd\nargumentáciu sťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť\nzáverov najvyššieho súdu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu\nje v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP, keďže najvyšší súd sa v celom rozsahu\nstotožnil s odôvodnením, ktoré formuloval krajský súd, a to je podľa názoru ústavného súdu\npresvedčivé a zrozumiteľné a konanie nevykazuje znaky podstatných pochybení procesného\ncharakteru. Aj keď najvyšší súd neuviedol nad rámec poukazu na dikciu ustanovenia § 219\nods. 2 OSP žiadne ďalšie dôvody, ktoré ho viedli k potvrdeniu rozhodnutia prvostupňového\nsúdu (čo však samotná sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti ani nespochybňovala\na nenamietala, pozn.), ústavný súd nevidí žiadny relevantný dôvod na prehodnocovanie\nzáverov rozhodnutí všeobecných súdov.\nUstanovením § 219 ods. 2 OSP (toho času ustanovenie § 387 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok, pozn.) bola totiž odvolaciemu súdu daná možnosť\nvypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia, pričom možnosť vypracovania\ntakéhoto odôvodnenia bola podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil\ns dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke.\nUvedené je v posudzovanej veci nesporné.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,\nnepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n\n8\n\n17. V súvislosti s procesnou aktivitou sťažovateľky, ktorá sa dožaduje iného, pre ňu\npriaznivejšieho posúdenia celej veci, ústavný súd konštatuje, že nie je v poradí ďalším\nsúdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľky.\n18. V závere ústavný súd poznamenáva, že v zmysle svojej judikatúry považuje\nza arbitrárne či zjavne neodôvodnené len tie súdne rozhodnutia, ktorých odôvodnenie\nje celkom zjavne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom\nna preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nV tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania (aj keď tento ich vníma ako relevantné),\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie\n(m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho\ndôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré\nsú odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.\n19. V nadväznosti na sťažovateľkou deklarovaný prejav nespokojnosti s napadnutým\nrozhodnutím ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy\núčastníkov konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby\nbol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,\npreskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať\ndo postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr.\nI. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\n20. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto\nčasti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n\n9\n\n21. Sťažovateľka súčasne namietala aj porušenie svojho základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu. Pretože sťažovateľka toto\nporušenie oprela o dôvody v podstate identické s tými, ktoré uviedla v súvislosti\ns namietaným porušením čl. 46 ods. 1 ústavy (respektíve čl. 6 ods. 1 dohovoru), bolo\npotrebné odmietnuť jej sťažnosť aj v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde).\n22. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. apríla 2017\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "odvolanie-rozhodnutie o odvolaní", "správne súdnictvo", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/05 z 29. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-29", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:94011438-da01-4343-b27d-3288866885f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/02 z 6. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-06", "citacie_n": 324, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94011438-da01-4343-b27d-3288866885f7"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "d0c3c23e-c77b-44ec-9ae9-17a2bafd7996:86a066cd-5c29-4456-8018-8800dd88cdd3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6719200153.1", "spisova_znacka": "14Co/210/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/210/2019 z 25. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6719200153.1"}, {"guid": "d0c3c23e-c77b-44ec-9ae9-17a2bafd7996:88354518-2a3f-4d05-8b40-b75f1fe4763c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6719200153.1", "spisova_znacka": "14Co/210/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/210/2019 z 25. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-05-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6719200153.1"}, {"guid": "e06bef4d-1571-4146-93ee-4be15195cb32:1c9a9f50-330c-49a2-ad92-fa05456adeab", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6113231462.1", "spisova_znacka": "17Co/184/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/184/2018 z 25. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-09-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6113231462.1"}, {"guid": "e06bef4d-1571-4146-93ee-4be15195cb32:97b8d4fb-06de-491d-b5ca-6ef6a620320a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6113231462.1", "spisova_znacka": "17Co/184/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/184/2018 z 25. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6113231462.1"}]}